Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 13, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/291/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615205603
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2615205603.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek

senátu JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej vo veci žalobkyne: PRIKON corporate, s.r.o.,
Železničiarska11,96901BanskáŠtiavnica,IČO:36651117,zastúpenejadvokátom:JUDr.PeterBellás,
Štefánikova 40, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 42325536, proti žalovanej: H. P., nar. X. M. XXXX,
trvalo bytom Z., ul. Z. XXXX/XX, zastúpenej usadeným euroadvokátom: Mgr. Ondrej Dostál, Robotnícka
79, 905 01 Senica, IČO: 37172191, o zaplatenie 6.975 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Senica z 2. novembra 2016, č. k. 6C/300/2015-224, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
6.975 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 16.11.2013 do zaplatenia, všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; s tým, že II. žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.
Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 631, § 633 ods. 1, § 642 ods. 2 a § 649 O. z.
(zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov).

Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde 12.6.2015 domáhala zaplatenia sumy 6975
eur spolu s príslušenstvom, odôvodňujúc žalobu tým, že na základe ústnej dohody vnikol medzi ňou
a žalovanou záväzok zhotoviteľa (žalobkyne) dodať objednávateľovi (žalovanej) plastové okná a dvere
na základe schválenej ponuky do objektu žalovanej v Z., celková suma za platové okná, dvere, služby
a doplnky súvisiace s montážou okien, bola 9975 eur, z ktorej sumy žalovaná uhradila dňa 17.7.2013
zálohu v sume 3000 eur, faktúrou č. 131102 z 1.11.2013, splatnou 15.11.2013, žalobkyňa vyzvala
žalovanú na zaplatenie dlhu za plastové okná, dvere, služby a doplnky, žalobkyňa žalovanú viackrát

kontaktovala, táto nereagovala a nebrala jej telefón.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že M. N. e-mailom z 28.7.2013 žiadal žalobkyňu, aby faktúru
vystavila na meno M. N., z listu zo 14.8.2013 súd zistil, že žalobkyňa odovzdala zhotovené dielo M. N.,
ktorý tento dokument podpísal s vyjadrením, že všetko je v poriadku, v dokumente bolo tiež uvedené,
že pri obhliadke neboli zistené žiadne vady. Faktúrou č. 131102 z 1.11.2013, splatnou 15.11.2013,
žalobkyňa vyúčtovala žalovanej sumu 6975 eur, predstavujúcu zvyšnú časť z celkovej sumy 9975
eur po zaplatení 3000 eur, faktúru zaslala poštou na známu adresu žalovanej, zásielka bola uložená

dňa 10.12.2013 a vrátila sa ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalovaná e-mailom dňa 12.1.2014,
odoslaným na e-mail adresu V. žiadala odstránenie závad diela, a to poškodenie povrchu okien,
neodborné nainštalovanie (opačné a krivé namontovanie). Z úradného záznamu Slovenskej obchodnej
inšpekcie v Banskej Bystrici súd zistil, že žalobkyňa sa na predvolanie na úrad dostavila 5.1.2016,nakoľko žalovaná ako spotrebiteľka žiadala prešetriť postup predávajúceho pri vybavovaní reklamácie,
uplatnenej elektronickou poštou 12.1.2014, zo záznamu ďalej vyplynulo, že spotrebiteľka nepriložila
kópiu objednávky, dokument o zaplatení ani iný žiadny doklad s uvedením dátumu dodávky a montáže,

predložila ponuku okien a dverí č. 8068/2013 zo 14.6.2016 a kópiu elektronickej reklamácie z 12.1.2014,
konateľ žalobkyne predložil k nahliadnutiu zameriavací protokol, ponuky a dodacie listy a po nahliadnutí
do e-mailovej správy predloženej žalovanou uviedol, že táto správa sa k nemu vôbec nedostala, teda
údajnú reklamáciu nemohol zaevidovať ani vybavovať. Z výsluchu konateľa žalobkyne O. U. vyplynulo,
že okolo 12.-13.6.2013 sa v N. stretli on, žalovaná, Ing. O. C. (ktorý vybavoval žalovanej úver od banky

L.) a pán N., ktorý vystupoval ako odborník, čo sa týka technickej realizácie objednávky, prezentoval
sa ako priateľ žalovanej, žalovaná zobrala do auta konateľa s pánom N., išli do Z. na rozostavanú
stavbu, kde si konateľ zameral všetky otvory, ktoré mali osádzať oknami, dverami, na ktoré mali najskôr
vypracovať cenovú ponuku, zameriavací protokol je súčasťou spisu, dohodli si technické záležitosti čo
sa týka otvárania a ďalších komponentov dodávaného tovaru, následne vyhotovili tri ponuky, a to pod
číslom 8068/2013, 0802/2013 a 0803/2013, na podstatných náležitostiach zmluvy sa dohodli na stretnutí

v N., dohodli sa na dodávke tovaru a služieb za cenu, ktorá bola pre žalovanú veľmi výhodná, žalovaná
sľúbila, že ako náhle jej budú uvoľnené finančné prostriedky z úveru, tak vyplatí zákazku. Dohodli sa,
že všetky technické veci budú konzultovať s pánom N. a akonáhle ich odsúhlasí, zadajú výrobu celej
objednávky,aleobjednávateľombolažalovaná.PánN.bolibasplnomocnenýnadojednanietechnických
parametrov. Žalovaná zaplatila zálohu 3.000 eur dňa 17.7.2013, kde je uvedené, že to je na okná do

Z.. Dielo sa zrealizovalo v auguste 2013, konateľ odchádzal zo stavby s tým, že celú zákazku prešli,
odkontrolovali, pán N. ju ako osoba poverená žalovanou prevzal 14.8.2013, podpísal preberací protokol
na všetkých 11 elementov zákazky, na spojovacie a rozširovacie profily a na montáž, v ktorom protokole
sa uvádza, že dodávka i montáž bola vykonaná v celom rozsahu a pri obhliadke neboli zistené žiadne
vady diela, žalovaná tam v tom čase nebola, pretože sa riešili iba technické veci. To, že mu pán N.

poslal e-mail, aby fakturovali celú zákazku jemu ako podnikateľovi za účelom odpísania DPH, to je
špekulácia, pretože by nikdy do žiadneho obchodného vzťahu s pánom N. nešiel. Žiadna reklamácia
na spoločnosť A. neprišla. V čase keď odchádzal zo stavby, žiadne z okien nebolo poškodené, boli na
nich ochranné fólie, ale bola to hrubá stavba, takže nevie, čo sa dialo potom, nastavili ich a vyskúšali
funkčnosťvšetkýchkomponentov.Potvrdenímobjednávkybolozaplateniepreddavkunadodávkutovaru

a služby. Ohľadom technických záležitostí diela komunikoval s pánom N. cez e-mailovú adresu V. Po
tom čo mu bol doručený e-mail, že sa pán N. dohodol so žalovanou, že treba faktúru vystaviť na pána
N., s tým nemohol súhlasiť a bolo to v čase, keď už bola zadaná výroba. Žalovaná tvrdila, že zákazka sa
realizovala v rodinnom dome v Z., ktorého je výlučnou vlastníčkou, výstavbu celého rodinného domu si
objednala u svojho partnera ako u podnikateľa, tovary a služby kupoval on a následne jej ich fakturoval,

je to rodinný dom, ktorý slúži na bývanie a ako to bolo s DPH to vôbec nevie, nepamätá si obsah ich
dohody s konateľom žalobkyne, ktorú urobili v N., pamätá si len, že sa na parkovisku zoznámili, vie že
tam bol pán C.. Žalovaná tam platila zálohu na pokyn pána N. na súkromný účet pána U., nemala žiadnu
zálohovú faktúru, v SMS jej poslal číslo účtu, na ktoré má zaplatiť zálohu, neuvažovala nad tým, prečo
platí zálohovú faktúru ona. Tak do týždňa po namontovaní okien pán N. telefonicky s pánom U. riešil

závady. Žalovaná závady riešila e-mailom až v januári 2014. Doteraz nie sú odstránené. Svedok M. N.
vypovedal, že prvú ponuku, ktorú predložila žalobkyňa zo 14.6.2013 na sumu 6.313,78 eur dostal e-
mailom a prejednávali ju v N. vo T., kde mu pán C. povedal, že vybavil zľavu na 6.000 eur i s DPH, potom
sa stretli v N., pri ktorom stretnutí nebola prítomná žalovaná, tam si dohodli zameranie diela, dohodli sa
na stretnutí na stavbe v Z., kde si dohodli všetky detaily, konateľ U. prišiel vlastným autom. Dňa 22.7. mu

prišla ponuka č. 0802/2013, kde ako zákazník bola uvedená žalovaná, pritom s pánom U. komunikoval a
tu je navýšená suma o 1.017,26 eur, čo je vlastne zmena k pôvodnej ponuke a to pozície číslo 4, tu mala
byť suma dojednaného diela na 6.300 eur. Svedok N. potvrdil, že podpísal preberací protokol, potvrdil
tým však len, že preberá dodaný tovar, pretože ešte nebol namontovaný a montážnici robili nekvalitnú
prácu. Reklamoval to, potom už na stavbu neprišiel pán U., poslal tam druhých montážnikov, prisľúbil

mu, že do týždňa opraví závady. Reklamáciu nerobil písomne, pretože vždy komunikovali e-mailom a
bral to ako džentlmenskú dohodu. Čo sa týka e-mailu z 28.7.2013, pánovi U. iba oznámil, aby poslal
faktúru na jeho firmu, nevedel vysvetliť, prečo do e-mailu na zmenu fakturácie uviedol, že sa dohodli s
priateľkou, chcel tú faktúru napísať na seba iba preto, aby mohol použiť firemné peniaze, po pridelení
úverualebopovyplateníúverubynáslednetiepeniazepoukázalnaspäť.Dodalimuštrnásťokienadverí,

teda boli tam jedny vchodové dvere, kde sa zmenila suma a navýšenie ceny cca o 300 eur, posledná
cena za cca 6.300 eur už bola výsledná cena a ďalej sa už suma nemala navyšovať, čo sa týka ďalších
ponúk, kde sa menila cena, tam nie je uvedené iba navýšenie ceny, ale je tam uvedená celková cena
dodaného komponentu a z toho by malo byť odpočítané pôvodná dohodnutá cena, pokým sa v ponukeč. 0803/2013 menili dvere terasové dva kusy, celkom ich cena s DPH bola 1.329,60 eur, doteraz sa k
rozporovanej cene nevyjadril, pretože bola volaná žalovaná a on nemal dôvod sa vyjadrovať, svedok N.
sa cítil byť objednávateľom, stavebné povolenie na stavbu rodinného domu bolo vydané na žalovanú,

svedok trval na tom, že rodinný dom stavali spolu, zálohu za okná vyplácal tým spôsobom, že požiadal
priateľku-žalovanú aby zobrala jeho peniaze, ktoré mal v hotovosti v Z., kde spoločne bývali a vložila
ich na účet pána U., boli to jeho finančné prostriedky, ktoré mal k dispozícii v rámci podnikania. E-mail
v januári 2014 na reklamáciu písala žalovaná preto, že ju svedok o to požiadal resp. poveril ju tým. V
predchádzajúcom období komunikoval telefonicky s pánom U., kde reklamoval veci, pretože bol toho

názoru, že mali džentlmenskú dohodu a keď prestal komunikovať, riešili to inak. Nemal dôvod zaplatiť
cenu za dielo, pretože mu dielo riadne neodovzdal a cenu si vymyslel. Svedok N. nevedel, prečo si
neprevzala žalovaná zásielku od žalobkyne, neočakával, že príde faktúra, pretože boli dohodnutí na Y.,
nebol mu doručený žiaden doklad o tom, že zaplatil zálohovú faktúru, sústavne má dodané dielo mnohé
vady, písomne reklamáciu robili v roku 2016.
Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa vypracovala v dňoch

19.7.2013 až 23.7.2013 žalovanej cenové ponuky č. 8068/2013, č. 0802/2013, č. 0803/2013, na dodanie
a montáž plastových okien a dverí v objekte žalovanej v Z.. Z priloženej fotodokumentácie a vykonaných
dôkazov vyplynulo, že k dodaniu materiálu a vykonaniu prác skutočne došlo. Žalobkyňa ako zhotoviteľ
a žalovaná ako objednávateľ uzatvorili zmluvu o dielo v zmysle O.z., z ktorej žalobkyňa ako veriteľ
má voči žalovanej ako dlžníkovi pohľadávku. Navyše žalovaná potvrdila svoju akceptáciu ohľadom

predchádzajúceho ústneho návrhu žalobkyne na uzatvorenie zmluvy tým, že dňa 17.7.2013 zložila na
účet žalobkyne zálohu vo výške 3.000 eur. Na uzatvorenie predmetnej zmluvy o dielo sa nevyžaduje
písomná forma v zmysle § 46 O.z.. Pokiaľ nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zákon v záujme
právnej istoty ukladá zhotoviteľovi diela povinnosť vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prijatí
objednávky. Nevydanie potvrdenia má poriadkový charakter. Objednávateľ má právo domáhať sa jeho

vydania.Nesplnenietejtopovinnostivšakničnemenínapovinnostizmluvnýchstránplniťpodľauzavretej
zmluvy. Žalovanávkonanínamietala,žeobjednávateľomvdanomprípadeniejeona,aleM.N.,nakoľko
tento viedol komunikáciu so žalobkyňou. Podľa výsledkov dokazovania však objednávateľom diela bola
žalovaná. Skutočnosť, že M. N. vykonával neformálnu komunikáciu so žalobkyňou ako zhotoviteľom
diela o určitých aspektoch diela nezakladá, že tento je objednávateľom diela. Dielo malo byť a bolo

zhotovené do rodinného domu, ktorý vlastnícky patrí žalovanej, ktorá nepredložila dôkaz o tom, že
existoval právny vzťah pri realizácii stavby medzi ňou a jej priateľom M. N.. Navyše aj zálohu na
vykonanie diela vo výške 3.000 eur poskytla žalobkyni žalovaná, z čoho možno vyvodiť záver, že táto
mala záujem na zhotovení diela. Rovnako treba poukázať aj na to, že žalovaná si poštu od žalobkyne
nepreberala, hoci sa v mieste doručenia zdržovala. Konanie žalovanej tak zakladá znaky špekulatívnosti

s cieľom zbaviť sa zodpovednosti za splnenie dlhu. Žalobkyňa tak postupovala správne, ak dlžnú sumu
fakturovala žalovanej, nakoľko táto je objednávateľom v uvedenom záväzkovom vzťahu. Čo sa týka vád
pri prevzatí diela, súd mal preukázané, že dielo bolo prevzaté bez vád po obhliadke dňa 14.8.2013.
Preberací dokument bol podpísaný M. N., pričom vzhľadom na jeho vzájomný vzťah s objednávateľkou
je zrejmé, že táto mala zjavnú vedomosť o tom, že dielo je bezvadné. Je predovšetkým zodpovednosťou

žalovanej, aby ako objednávateľka, aj s prihliadnutím na to, že vykonanie diela predstavuje vynaloženie
značných finančných prostriedkov, dohliadala na riadne zhotovenie diela. Rovnako aj z ustanovení
O.z., ktoré upravujú zmluvu o dielo, vyplýva, že zmluvné strany pri zhotovovaní diela komunikujú a
vzájomne spolupracujú. M. N. vo svojej výpovedi uviedol, že po nahliadnutí do preberacieho protokolu
tento podpísal, avšak potvrdil tým len to, že preberá dodaný tovar, pretože ešte nebol namontovaný a

montážnici robili nekvalitnú prácu. Pokiaľ si bol M. N. vedomý toho, že dielo nebude vykonané včas,
mohla žalovaná od zmluvy o dielo odstúpiť v zmysle § 642 ods. 2 O.z.. Ak ide o vady diela, ktoré sa
vyskytli v záručnej dobe, stačí, ak ich objednávateľ uplatní v prevádzkarni zhotoviteľa, prostredníctvom
ktorej bola zmluva uzavretá. Ak práva boli uplatnené v záručnej dobe, možno ich uplatniť na súde
vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Žalovaná v konaní tvrdí, že od žalobkyne ako zhotoviteľa

žiadala odstránenie vád vykonaného diela. Súd však nemal preukázané, že žalovaná sa svojho práva
úspešne domáhala prostredníctvom súdu alebo iného príslušného orgánu Slovenskej republiky. Takéto
tvrdenie žalovanej je nepreukázané a nemôže ju zbaviť povinnosti zaplatiť svoj dlh voči žalobkyni. Podľa
judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky požiadavka zhotoviteľa na zaplatenie nedoplatku ceny
diela nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 O.z. i keď dielo vykazovalo vady, ktoré

zhotoviteľ bol povinný odstrániť, lebo objednávateľovi nič nebránilo, aby sa od zhotoviteľa domáhal
uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady diela, a to samostatnou žalobou alebo započítaním proti
pohľadávkezhotoviteľadielanazaplateniedoplatkucenydiela.Skutočnosť,žeobjednávateľsvojeprávo
dané Občianskym zákonníkom nevyužil, nemôže vylúčiť plnenie jeho povinnosti - zaplatiť doplatok cenydiela (Ro NS ČR z 15.4.2004, sp. zn. 32 Odo 644/2003). Z uvedeného možno vyvodiť ten záver, že
ani eventuálna existencia vád diela nezbavuje žalovanú ako objednávateľa povinnosti zaplatiť žalobkyni
ako dodávateľovi cenu diela. V prípade, že je žalovaná toho názoru, že dielo má vady, je potrebné sa

obrátiť na súd so žalobou. Na základe uvedeného súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku jeho rozsudku. Žalobkyňa okrem istiny žiadala priznať tiež úroky z omeškania vo výške 5,25 %
ročne a keďže takto žiadaná výška úrokov nebola v rozpore s ustanovením § 517 ods. 2 O.z. a súd
mal preukázané, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, súd žalobkyni takto
žiadané úroky z omeškania priznal. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust.

§ 255 ods. 1 CSP, vecne plným úspechom žalobkyne v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalovaná s návrhom na jeho
zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Nesúhlasila s napadnutým
rozsudkom, bola názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Vytkla súdu, že vôbec nebral do úvahy výpovede žalovanej a svedka M. N.,

ktorí zhodne tvrdia, že objednávateľom zákazky bol M. N., pričom žalovaná ho pri prvom stretnutí so
žalobkyňou iba sprevádzala. Pokiaľ sa súd oprel o argumentáciu, že žalovaná uhradila zálohu 3.000
eur, čo svedčí tomu, že bola objednávateľkou diela, táto skutočnosť bola už niekoľkokrát vysvetlená
tým, že je pravdou, že žalovaná uhradila zálohu na účet žalobkyne, ale v zastúpení pána N. a na
jeho žiadosť. Žalovaná a M. N. celú stavbu realizovali ako druh a družka, pričom aj finančne sa na

nej podieľali spoločne, každý v rámci svojich finančných možností. Žalovaná sa osobného stretnutia so
žalobkyňou zúčastnila iba raz. Všetko zabezpečoval M. N., či už išlo o zameranie, dohodnutie zmluvných
podmienok, ceny diela, ktorú dohadoval a upravoval mailovou komunikáciou so žalobkyňou (založená
v spise), tiež bol pri montáži okien, ich prevzatí, keď ich priviezli na stavbu. Konštatovanie súdu,
že objednávateľom bola žalovaná iba na základe výpovede žalobkyne je neobjektívne a nesprávne.

Tvrdenia žalobkyne sú ničím nepodložené a sú účelové. Súd si odporuje, ak na jednej strane tvrdí, že
zmluvu uzatvorila žalovaná a na druhej strane považuje dielo za prevzaté, keď ho prevezme M. N., ktorý
zmluvu neuzatvoril? Účelové tvrdenia žalobkyne, že bol poverený žalovanou, nie je ničím podložené ani
preukázané napr. plnou mocou. Preberací protokol predložený žalobkyňou je ďalším listinným dôkazom
potvrdzujúcim tvrdenie žalovanej, že zmluvu uzatvoril M. N.. Pochybenie súdu o zásadnej otázke sporu

vidí aj v jeho postupe, kedy mal súd vypočuť žalovanou navrhovaného O. C. zo spoločnosti T. N.,
ktorý sprostredkoval uzatvorenie zmluvy o dielo a zúčastnil sa jednania sporných strán v N. a tento by
nestranne označil zmluvné strany. Pokiaľ ide o prevzatie diela bez vád, túto skutočnosť vysvetlil svedok
M. N. vo svojej výpovedi na pojednávaní 9.9.2016, keď uviedol, že preberací protokol síce podpísal, ale
nie s úmyslom potvrdiť, že dielo bolo dodané riadne a bez vád. Mal za to, že iba preberá dodaný tovar,

ktorý však ešte nebol namontovaný. Toto tvrdenie súd prvej inštancie taktiež nebral do úvahy, pričom
argumentuje tým, že žalovaná mohla od zmluvy odstúpiť, ak si bola vedomá toho, že dielo nebude
vykonané včas. Odstúpenie od zmluvy ale nebolo v záujme žalovanej, ani celej realizovanej stavby,
nakoľko tým by sa iba predĺžil čas dokončenia diela a potrebovali v prvom rade uzatvoriť rozostavaný
dom. K samotnému preberaciemu protokolu sa M. N. vyjadril, že asi ide o jeho podpis ale s odstupom

času, keď tento podpis skúmal podrobne, je presvedčený, že žalobkyňou predložený preberací protokol
nepodpísal v tomto znení. Prevzal len protokol, kde potvrdzuje prevzatie okien dodaných na stavbu.
Na preberacom protokole nie je podpísaná ani žalobkyňa ale je tam napísané iba slovo prikon. Do
dnešného dňa neodovzdala žalobkyňa ani žalovanej ani M. N. ako sa tvrdí v preberacom protokole
žiadnydokumentkdodanémutovaru,t.j.„Typynapoužívanieaúdržbuadôležitéinformácie“,certifikátyk

oknám. Dieloniejedodnešnéhodňaodovzdanébezvádazhotoviteľovinevznikolnároktotofakturovať.
Súd tiež nesprávne rozhodol, ak priznal žalobkyni nárok v plnom rozsahu. Z vykonaného dokazovania,
z objednávok a výpovede žalovanej a M. N. je zrejmé, že nárok žalobkyne je v rozpore s uzatvorenou
zmluvou a objednávkami. Cena bola dohodnutá na 6.000 eur a po zameraní a podľa ponuky okien zo
dňa 14.6.2013 na konečnú sumu 6.313,78 eur. Po odpočítaní zálohovej faktúry mala žalovaná alebo M.

N. zaplatiť 3.313,78 eur a nie ako navrhuje v žalobe žalobkyňa sumu 6.975 eur. Túto sumu žalobkyňa
neodôvodnila,nepredložilasúdužiadendôkaz,žebysisožalovanoutakútosumuodsúhlasili?Predložila
súdu nepodpísané neodsúhlasené objednávky, ktorých celkovú sumu nesprávne spočítala. K výpočtu
ceny poukázala na nasledovné: Podľa ponuky č. 8068/2013 a dodatkov k nim, podľa v odvolaní presne
uvedeného výpočtu mala byť podľa žalovanej celková cena pôvodne dohodnutá plus dodatky 5.261,48

eur bez DPH. Neodsúhlasené navýšenie ceny je v hodnote 1.018,70 eur bez DPH. Celkom s DPH by to
za situácie, že uzná navýšenie sumy celkom 6.280,18 eur bez DPH. Celkom 7.536,10 eur vrátane DPH,
čo je v rozpore so žalovanou sumou 6.975 eur, a to vôbec nie je zohľadnená uhradená záloha 3.000 eur.
Žalovaná suma je teda absolútne nesprávna, načo žalovaná súd upozornila. Súd sa však touto otázkounedostatočne zaoberal a v rozhodnutí tieto skutočnosti vôbec nezohľadnil. Žalovaná a M. N. si vady
diela u zhotoviteľa uplatnili už niekoľkokrát, pričom do dnešného dňa viaceré vady neboli odstránené a
do domu im cez okná zateká. Či už žalovaná alebo M. N. sú ochotní zaplatiť za objednané okná, ale ak

budú dodané bez vád a nebude im do domu zatekať a samozrejme správne vyčíslenú sumu. Na tomto
postupe navrhovali žalobkyni sa dohodnúť, tá však odmieta? Listom z 18.1.2016 sa žalovaná pokúšala
riešiť vec so žalobkyňou mimosúdne, na čo však žalobkyňa dodnes nereagovala.

3. K odvolaniu žalovanej sa žalobkyňa vyjadrila tak, že žalobou uplatnený návrh je dôvodný a navrhla

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti. Vo vzťahu k
tvrdeniam žalovanej z odvolania, týkajúcim sa obchodného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou sa
žalobkyňa vyjadrila na pojednávaní 5.10.2016, na ktorom preukázateľne spochybnila tvrdenia žalovanej
o neexistencii právneho vzťahu medzi ňou a žalobkyňou. Za svoje hlavné argumenty, ktoré boli
konajúcemu súdu preukázané, označila nasledovné: žalovaná uhradila zálohu za predmetné dielo zo
svojhobankovéhoúčtu,následnežalobkyňazaslalažalovanejdoporučenúzásielkusfaktúrounazvyšnú

časť ceny za dielo, ktorú však žalovaná neprevzala. Počas súdneho konania žalovaná tvrdila, že rodinný
domzhotovovalaspolusosvojímdruhompánomN.,ktorýjejfakturovalprácesúvisiacesozhotovovaním
stavby. Žalobkyňa prostredníctvom súdu na pojednávaní 9.3.2016 požiadala žalovanú o predloženie
výpisov z účtu a následne aj predmetných faktúr a relevantných dokumentov preukazujúcich tieto
tvrdenia, avšak žalovaná ich do dnešného dňa súdu nepredložila. Žalobkyňa tvrdí, že pán N. vystupoval

ako zástupca žalovanej a mal na starosti technickú špecifikáciu diela. Žalovaná na jednej strane tvrdí,
že nebola objednávateľom diela, avšak sama dňa 12.1.2014 (takmer po pol roku od odovzdania diela,
čím nesplnila požiadavku na riadne a včasné požiadanie na odstránenie vád diela), zaslala žalobkyni
e-mail, v ktorom nezrozumiteľným spôsobom predmetné dielo reklamovala. Skutočnosť, že si žalovaná
uplatnila vady niekoľkokrát, ako to tvrdí v odvolaní, sa tak nezakladá na pravde. Súčasne podala

žalovaná vo svojom mene na žalobkyňu podnet na Slovenskú obchodnú inšpekciu, ktorý bol však
vyhodnotený ako neopodstatnený. Žalovaná namieta výšku ceny za zhotovené dielo (výška nebola v
odpore spochybnená, k jej spochybneniu došlo až počas súdneho konania). K výške ceny za zhotovené
dielo sa jasne a detailne vyjadrila žalobkyňa na pojednávaní 5.10.2016, na ktorom vysvetlila celý proces
od objednávky diela, až po jeho prevzatie. Žalovaná ďalej v odvolaní uvádza, že pán N. síce podpísal

preberací protokol ale jeho úmyslom nebolo potvrdiť, že dielo bolo dodané riadne a bez vád a súčasne
popiera, že by podpis na preberacom protokole v uvedenom znení bol pána N.. K tomu žalobkyňa
uviedla, že sám pán N. na pojednávaní 9.9.2016, keď vypovedal ako svedok, potvrdil, že podpis na
preberacom protokole je jeho, z čoho vyplýva, že dielo bolo žalovanej odovzdané riadne a bez vád. V
závere odvolania žalovaná uvádza, že je ochotná zaplatiť za predmet diela, ale až v prípade, že dielo

bude dodané bez vád a nebude im do domu zatekať. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa uviedla, že
judikatúra zastáva názor, že splatnosť fakturovanej sumy nemá vplyv na okolnosť, že zhotoviteľ poskytol
plnenie vadne, aj keď vadnosť plnenia bola dôvodom na uplatnenie práva na zľavu z ceny. Poukázala
na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 644/2003, s poukazom na ktorý mala za to, že bolo
povinnosťou žalovanej za dielo riadne a včas zaplatiť a v prípade preukázateľných vád diela malo dôjsť

zo strany žalovanej k uplatneniu práva zo zodpovednosti za vady diela. Vzhľadom na uvedené skutkové
a právne skutočnosti mala za to, že ňou uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy vo výške 6.975 eur s
príslušenstvom je dôvodný.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení CSP (Civilného sporového poriadku č. 160/2015

Z.z. v znení nesk. predpisu), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach

daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom
viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhláseniarozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
treba navzdory námietkam odvolateľky považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie

v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke.

5. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že
rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle
220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore,
výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie
vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade
s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových
strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti

súdneho rozhodnutia.
Odvolacísúdnemal(napriekopačnémunázoruodvolateľky)dôvodnesúhlasiťsargumentácioupoužitou
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej
argumentácia - vyplýva z odôvodnenia rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie
dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť

a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí
učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods.
3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie
dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:

6. Už súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku v podstate vysporiadal aj s odvolacími
námietkami žalovanej, keďže všetky podstatné tvrdenia z odvolania žalovaná uvádzala už v konaní pred
súdom prvej inštancie.

7. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že predmetom sporu bolo zaplatenie

ceny za dielo, nie nárok z vád diela, ktorý napokon žalovaná ani zákonom predvídaným spôsobom
neuplatnila.

8. Za správny bolo taktiež treba považovať záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaná neuniesla
dôkazné bremeno na preukázanie uplatnenia nárokov zo zodpovednosti za vady diela spôsobom

predpokladaným platným právom.
Ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať bezplatné odstránenie
vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu. Ak ide o vadu, ktorú nemožno
odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má
objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre

opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Ak ide
o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ
právo na primeranú zľavu (§ 648 ods. 1 a 2 O.z.).
Právne dôsledky zo zodpovednosti za vady veci zhotovenej na zákazku sa teda rozlišujú podľa toho,
či ide o vadu odstrániteľnú, alebo neodstrániteľnú. Ak ide o odstrániteľnú vadu, zhotoviteľ je povinný

vadu odstrániť bez zbytočného odkladu, pokiaľ sa však vada opätovne vyskytla po oprave alebo dielo
vykazuje väčší počet vád, pre ktoré vec nemožno riadne užívať, objednávateľ má právo na zrušenie
zmluvy. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne
užívať ako vec bez vady, objednávateľ má právo na zrušenie zmluvy a pokiaľ takáto vada nebráni tomu,
aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať, objednávateľ má právo na primeranú zľavu. Právne

dôsledky neodstrániteľných vád sú teda viazané na to, či vec možno riadne užívať v zmysle objednávky
a právne dôsledky odstrániteľnej vady na to, či vec možno riadne užívať. Preto sa nemožno domáhať
zrušenia zmluvy, ak vec napriek vadám alebo opätovnému vyskytnutiu sa tej istej vady možno riadne
užívať, hoci inak nevykazuje vlastnosti predpokladané objednávkou.
Podľa § 649 O. z. práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe;

inak práva zaniknú. Čas od uplatnenia práva zo záruky až do vykonania opravy sa do záručnej doby
nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o
vykonaní opravy a čase jej trvania.Práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú u zhotoviteľa. Ak sa práva zo zodpovednosti za vady
neuplatnia v záručnej dobe, zanikajú v dôsledku prekluzívneho a hmotnoprávneho charakteru záručnej
doby. Ak práva boli uplatnené v záručnej dobe, možno ich uplatniť na súde vo všeobecnej trojročnej

premlčacej dobe. Vydanie potvrdenia o tom, kedy objednávateľ uplatnil právo zo zodpovednosti za vady
o vykonaní opravy a čase jej trvania, má najmä pre objednávateľa mimoriadny význam ako dôkazný
prostriedok v prípadnom súdnom spore. Možno ním totiž preukázať, aké právo zo zodpovednosti za
vady objednávateľ uplatnil, akú vadu reklamoval, kedy sa tak stalo a po akú dobu plynutie záručnej doby
spočívalo. Záručná doba je 24 mesiacov (§ 646 ods. 1 O. z.).

Žalovaná v predmetnej veci nepreukázala, že uplatnila nárok zo zodpovednosti za vady u zhotoviteľa
- žalobkyne, nepreukázala, že pristúpila k reklamácii vád diela u zhotoviteľa - žalobkyne. Žalovanou
predložený e-mail z 12.1.2014 s označením správy Neodstránené závady-reklamácia 2. časť, ktorý
žalovaná označovala za riešenie závad resp. reklamáciu, žalovaná z e-mail adresy V. odoslala na e-
mail adresu: O., teda nebol adresovaný zhotoviteľovi - žalobkyni, preto ho nebolo možné považovať za
riadnu reklamáciu vád diela ani za riadne uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady u zhotoviteľa -

žalobkyne.

9. K tvrdeniam žalovanej, že rodinný dom stavali s M. N. ako druh a družka (počas konania na
pojednávaní 27.1.2016 tvrdila, že si výstavbu celého rodinného domu objednala u jej partnera M. N.
ako u podnikateľa, že tovary a služby kupoval on a následne jej ich fakturoval, neskôr v písomnom

podaní zo 7.9.2016 tvrdila, že celú stavbu realizovali ako druh a družka a financovali ju podľa toho
kto mal práve peniaze, kto čerpal úver, niektoré veci na dome robil aj financoval osobne M. N. ako
fyzická osoba jej druh, ale aj ako fyzická osoba podnikateľ živnostník a následne im takúto realizáciu
prefakturoval, účtovné doklady boli vystavované, počas výstavby domu sa viackrát sťahovali a účtovné
doklady s druhom stratili, stratu dokumentov hlásil na polícii iba M. N., a to dokumentov, ktoré sa týkali

jeho podnikania) a k jej tvrdeniu, že objednávateľom bol M. N., odvolací súd uvádza, že M. N. ako svedok
a zhodne s ním aj žalovaná uviedli, že stavebné povolenie bolo vydané na žalovanú, ktorá uviedla, že
bola výlučnou vlastníčkou rodinného domu kde sa zákazka realizovala, ďalej listinnými dôkazmi bolo
preukázané, že všetky cenové ponuky, faktúra i dodací list boli vystavené pre objednávateľa - žalovanú,
táto zaplatila aj zálohu za okná 3000 eur (pri vklade na účet 17.7.2013 uviedla informáciu pre príjemcu

P. H. Z. okna XXXXXT), žalovaná napriek výzve súdu na pojednávaní 27.1.2016 nepredložila výpisy
z účtu a faktúry preukazujúce platby žalovanej súvisiace so zhotovovaním stavby s odôvodnením, že
ich stratila, možno teda konštatovať, že svoje tvrdenia nepreukázala a všetky uvedené skutočnosti
odôvodňujú záver, že objednávateľkou diela bola nepochybne žalovaná (čomu nasvedčuje aj jej
reklamácia vád predmetného diela, ktorú však neuplatnila u žalobkyne a tiež žalobkyňou neakceptovaná

žiadosť M. N. z 28.7.2013, aby bola faktúra na základe jeho dohody s priateľkou vystavená na neho
ako na podnikateľa), a preto je žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni ako dodávateľovi zostávajúcu časť
ceny diela.

10. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods.

1 CSP). Pojmami procesný útok a procesná obrana (§ 149 CSP) zákonodarca zdôraznil kontradiktórnosť
procesného postavenia strán v sporovom konaní. Ustanoveniami § 149 až § 154 CSP malo dôjsť
k prehĺbeniu sporovosti konania, s cieľom prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu
sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia, zakotvenej v ustanovení § 150 CSP pre obidve
strany sporu sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu

vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti
nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP).
K námietkam žalovanej vo vzťahu k cene diela, odvolací súd uvádza, že žalovaná pred súdom
prvej inštancie výšku ceny diela nepoprela, preto súd prvej inštancie skutkové tvrdenie žalobkyne o
dohodnutej výške ceny diela považoval správne za nesporné. K tvrdeniu žalovanej o nevykonaní zo

strany súdu prvej inštancie výsluchu svedka C., odvolací súd uvádza, že tento žalovaná nenavrhla
vykonaťvkonanípredsúdomprvejinštancie(totonavrhovalibasvedokM.N.,ktorýnebolstranousporu)
a v zmysle § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Pokiaľ žalovaná takéto prostriedky
procesnej obrany vzniesla až v podanom odvolaní a nešlo o zákonom prípustné novoty v odvolacom

konaní v zmysle § 366 CSP, odvolací súd na ne neprihliadol. Obe námietky tak neboli dôvodné.
11. Súd prvej inštancie tak rozhodol správne, ak žalobe v celom jej rozsahu vyhovel. Skutočnosti
uvedené v odvolaní žalovanej neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, kuktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalovanej
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.
Podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3.7.2003: "Všeobecný súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces."

12. Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej
inštancie preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho
vecnej správnosti potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a odvolacími dôvodmi nespochybneného
rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.

13. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanej
právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný

úspech vo veci (žalobkyňa), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá
vo veci úspech nemala (žalovaná), keď nevidel dôvod pre aplikáciu § 257 CSP.

14. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)