Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/126/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219292
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117219292.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
XXXX/XX, S., o zaplatenie 1718,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 10Csp/126/2017-131 zo dňa 30.01.2018 v spojení s opravným uznesením č. k.
10Csp/126/2017-340 zo dňa 22.03.2018, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok.

II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.718,63 eur s úrokom vo
výške 28% ročne z tejto sumy od 12.07.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol a žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznal.

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 497, 502 ods. 1, § 708 ods. 1, 2, § 710 Obchodného zákonníka,
§ 9 ods. 2, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu
07.09.2012 (ďalej len „ZoSÚ“) a § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 06.02.2009 zmluvu, na

základe ktorej bol pre žalovanú zriadený osobný účet. Žalobca zmluvou o povolenom prečerpaní zo
dňa 07.09.2012 povolil prečerpanie na osobnom účte žalovanej. Predmetná zmluva je v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver poskytnutý
formou povoleného prečerpania.

5. Súd podrobil súdnej kontrole obsahové náležitosti zmluvy o povolenom prečerpaní, pričom zistil,
že táto neobsahuje náležitosti v zmysle § 10 ods. 1 písm. c) ZoSÚ, a to výšku poplatkov spojených

so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa
môžu tieto poplatky meniť. Zmluva odkazuje len na všeobecné obchodné podmienky a okrem uvedenia
variabilnej úrokovej sadzby vo výške 16,9% ročne neobsahuje žiadne iné poplatky, ktoré by mala
žalovaná v súvislosti s prečerpaním platiť. Z tohto dôvodu sa úver poskytnutý formou povolenéhoprečerpania v zmysle § 11 ods. 1 písm. c) ZoSÚ považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi tak
vznikol nárok iba na vrátenie tých peňažných prostriedkov, ktoré boli žalovanou čerpané. Z predložených
výpisov z účtu vyplýva, že žalovaná vykonávala výbery z bankomatu a v hotovosti, uskutočňovala platby

z osobného účtu, ako aj vykonávala bezhotovostné platby (splátky úveru, prevody) v celkovej výške
21.607,13 eur a na účet žalobcu žalovaná vložila sumu 21.678,90 eur. So zreteľom na to, že žalovaná v
prospech žalobcu realizovala úhrady vo vyššej sume ako skutočne čerpala, súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

6. V danom prípade mala v konaní úspech v celom rozsahu žalovaná. Nakoľko si však náhradu trov
konania neuplatnila, pričom ani zo spisu jej žiadne trovy konania nevyplývajú, súd jej nárok na náhradu
trov konania nepriznal. Žalobca ako neúspešná strana nemá nárok na náhradu trov konania

III. Obsah odvolania žalobcu
7. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal, že rozhodnutie súdu

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca má za to, že absencia náležitosti, vyžadovanej
ust. § 10 ods. 1 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy, nemá
za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úver, pretože zákon v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní ust. § 11 ods. 1 písm. c) zák. č. 129/2010 Z.z. neobsahoval.

Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, vyhovieť žalobe v plnom rozsahu a žalobcovi priznať náhradu trov
konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

8. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods.

1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

10. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie posúdil úver, poskytnutý
žalovanej formou povoleného prečerpania, ako bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku absencie údaju
o výške poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienky, za akých sa môžu tieto poplatky meniť, vyžadovaného v zmysle ust. § 10 ods. 1 písm.
c) ZoSÚ.

11. Za nedôvodnú možno považovať odvolaciu námietku žalobcu, podľa ktorej zákon účinný v čase
uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 07.09.2012, ust. § 11 ods. 1 písm. c) ZoSÚ
neobsahoval, preto nemožno vysloviť bezúročnosť a bezpoplatkovosť.

12. Podľa § 10 ods. 1 písm. c) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 07.09.2012, zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,
musí obsahovať výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

13. Podľa § 11 ods.1 písm. a) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

14. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zákon v čase uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní od

dodávateľov vyžadoval, aby zmluva o povolenom prečerpaní obsahovala ako obligatórny údaj výšku
poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť. S absenciou uvedenej náležitosti, ktorú nerozporoval
ani sám žalobca, zákonodarca spájal právne následky v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovostiposkytnutého úveru. Súd prvej inštancie preto prijal správny právny záver, ktorého vecná správnosť nie
je vyvrátená nesprávnosťou uvedenia zákonného ustanovenia. Súd prvej inštancie síce nedopatrením
citoval ust. § 11 ods. 1 písm. c) ZoSÚ, ktorý v čase uzavretia zmluvy nebol účinný, takmer totožné

zákonné znenie však obsahovalo v tom čase účinné ust. § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, ktoré vyvodzovalo
rovnaké právne následky, ako tomu bolo v prípade ust. § 11 ods. 1 písm. c) ZoSÚ.

15. Keďže žalobca súdu nepreukázal, že zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti, prislúcha mu
nárok na vrátenie sumy peňažných prostriedkov, ktoré boli žalovanou z účtu skutočne čerpané. Z

predložených výpisov z účtu vyplýva, že žalovaná vykonávala výbery z bankomatu a v hotovosti,
uskutočňovala platby z osobného účtu, ako aj vykonávala bezhotovostné platby (splátky úveru, prevody)
v celkovej výške 21.607,13 eur a na účet žalobcu žalovaná vložila sumu 21.678,90 eur. So zreteľom na
to, že žalovaná v prospech žalobcu realizovala úhrady vo vyššej sume ako skutočne čerpala, žaloba
nie je dôvodná.

16. Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387
ods. 1 CSP.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, z tohto dôvodu nárok na náhradu trov

odvolacieho konania patrí úspešnej žalovanej. Z obsahu spisu je však zrejmé, že žalovanej v priebehu
odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto jej náhrada trov odvolacieho konania
nebola priznaná.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).