Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/81/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710205182
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5710205182.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ R. X., bývajúceho v H. a 2/ G. X., bývajúcej v H.,
obaja právne zastúpení JUDr. Antonom Slamkom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského
1735/29, proti žalovanému TURIEC - AGRO, s.r.o., so sídlom v Turčianskom Ďure 34, IČO: 31 608
469, právne zastúpenému JUDr. Pavlom Gombíkom, advokátom so sídlom v Martine, Kukučínova 1,
o zaplatenie 3 564,12 eur, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 21 C 107/2010, o dovolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. apríla 2016 sp. zn. 11 Co 421/2015, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom (v poradí druhým)

z 18. júla 2014 č. k. 21 C 107/2010-377 rozhodol výrokom I/ tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcom 1/ a 2/ sumu 3 177,30 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II/ tak, že návrh v
časti o zaplatenie 386,90 eur zamietol a vo výroku III/ vyslovil, že o trovách konania a o trovách
štátu súd rozhodne osobitne. V odôvodnení poukázal okrem iného na rozsudok okresného
súdu z 26. apríla 2013 č. k. 21 C 107/2010-283, kedy vychádzal pri rozhodovaní zo zákona o
regulácii nájmov poľnohospodárskych pozemkov č. 504/2003 Z.z. v platnom znení (ďalej aj

„zákon č. 504/2003 Z.z.“), ktorý rozsudok bol v časti výroku II. a III. uznesením Krajského súdu v Žiline
z 31. marca 2014 č. k. 11 Co 217/2013-334 zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie
konanie. V citovanom zrušujúcom uznesení Krajský súd v Žiline vyslovil, že sporné pozemky nie
sú poľnohospodárskou pôdou určenou podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky (ďalej aj „BPEJ“),
pretože v celom rozsahu ide o zastavané plochy poľnohospodárskymi budovami, vyhlášku č. 38/2005
Z.z. nie je možné v prejednávanej veci aplikovať, pretože na sporné pozemky nie je možné vydať

BPEJ, nakoľko ide o zastavanú plochu, a teda nie je možné určiť bezdôvodné obohatenie v súlade
s § 10 ods. l zákona č. 504/2003 Z.z. a výšku bezdôvodného obohatenia je potrebné určovať podľa
vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty, keď užívateľ cudzej veci bez právneho
dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, ktorého rozsah, ak nie je stanovený
predpisom, je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nutné vynaložiť v danom mieste
a čase za porovnateľné užívanie prenajatej veci. Po právnej stránke okresný súd aplikoval § 123, §

126 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mal za preukázané, že
žalovaný užíva pozemky žalobcov bez právneho dôvodu, teda bez zmluvy o nájme. Ide o pozemky,
ktoré sú zastavané poľnohospodárskymi stavbami v jeho vlastníctve, ako aj časti priľahlých pozemkov.
Rozsah užívania pozemkov žalobcov žalovaným nebol medzi účastníkmi sporný. Užívaním pozemkov
žalobcovzískalžalovanýmajetkovýprospechvovýškeekvivalentu,ktorýsarovnácenenájmuzasporné
pozemky. Potom ako žalobcovia vzali časť návrhu na začatie konania vo výške 7 220,88 eur späť, si

voči žalovanému uplatňovali právo na náhradu za užívanie pozemkov za obdobie od 1. januára 2008
do 27. apríla 2010 vo výške 3 564,12 eur. Výška bezdôvodného obohatenia bola vypočítaná na základeznaleckého dokazovania ako ekvivalent nájomného za rok 2008 vo výške 1 610,39 eur, za rok 2009
vo výške 1 251,24 eur, za rok 2010 vo výške 984,79 eur. Pomerná časť ekvivalentu nájomného za
obdobie roka 2010, t. j. od 1. januára 2010 do 27. apríla 2010 predstavuje 315,67 eur. Z uvedených

dôvodov zaviazal súd prvej inštancie žalovaného zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu uvedenú vo výroku I/
rozhodnutia. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zákona č.
99/1963 Z.z., účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „O.s.p.“).

2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) rozsudkom z 26. apríla 2016 sp. zn.

11 Co 421/2015 rozsudok okresného súdu v I. a III. výroku podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Vo
zvyšku sa rozsudok odvolacieho súdu rozsudku okresného súdu nedotkol. Odvolací súd sa stotožnil s
názorom súdu prvej inštancie, že medzi účastníkmi konania neexistuje žiadny zmluvný vzťah, pretože
nájomná zmluva týkajúca sa predmetných pozemkov nebola vôbec dohodnutá. Bezdôvodné obohatenie
vzniká na strane žalovaného podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmetom konania teda nie
je určenie výšky nájmu, ale bezdôvodné obohatenie. Pozemok, ktorého užívanie je dôvodom vzniku

bezdôvodného obohatenia, nie je poľnohospodárskym pozemkom s určenou BPEJ, keď okresný súd sa
správnevysporiadalsotázkouvýškybezdôvodnéhoobohatenia,ktorúposúdil v súlade s vyhotoveným
znaleckým posudkom vychádzajúcim z oceňovacieho predpisu, a to vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o
stanovení všeobecnej hodnoty. V súvislosti s trovami odvolacieho konania konštatoval, že o nich
rozhodne okresný súd v zmysle postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p. a § 224 ods. 4 O.s.p.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej aj ako „dovolateľ“).
Podanie dovolania dôvodil § 421 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z.,
účinného od 1. júla 2016 (ďalej len „CSP“). V súlade s § 432 ods. 1 CSP argumentoval, že rozhodnutie
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedol, že problematika spôsobu

výpočtu výšky nájomného za užívanie pozemkov zastavaných stavbami na poľnohospodárske účely
upravuje zákon č. 504/2003 Z.z. v platnom znení. Citoval § 1 ods. 2, § 10 ods. 1 uvedeného zákona, §
43 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. v platnom znení a § 1 ods. 1, § 9, § 11 a § 12 Vyhlášky ministerstva
pôdohospodárstvaSlovenskejrepublikyč.38/2005Z.z.(ďalejlen„vyhláška“). Poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19 Co 379/2012-481 z 27. novembra 2014, ktorým bol potvrdený

rozsudok Okresného súdu Partizánske sp. zn. 6 C 130/2010-423 z 19. júla 2012 v identickej
právnej veci, keď súdy ustálili, že pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia z titulu užívania
poľnohospodárskych pozemkov zastavaných stavbami na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991 je
nutné vychádzať z ustanovení zákona č. 504/2003 Z.z. Rovnako zdôraznil rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 1 Co 11/2015-310 z 11. marca 2015. Podľa názoru dovolateľa mal súd postupovať

podľa § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. a zaoberať sa hodnotou predmetných pozemkov určenej
podľa osobitného predpisu. Nesúhlasil s aplikáciou vyhlášky č. 492/2004 Z.z., jej použitie by malo byť
vylúčené. Odvolací súd neuviedol, kedy by mal podľa neho byť aplikovaný § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003
Z.z. Žiadal rozsudok krajského súdu v dovolaním napadnutej časti spolu s rozsudkom okresného
súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

4. Žalobcovia 1/ a 2/ sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrili.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená advokátom (§ 429

ods. 1 CSP), v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Odôvodnenie (§ 451 ods. 3
veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon

pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 CSP
(prípustnosť dovolania pre vady zmätočnosti) a § 421 CSP (prípustnosť dovolania pre nesprávne
právne posúdenie - riešenie právnej otázky).

7. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je teda podstatné správne vymedzenie dovolacích
dôvodov spôsobom upraveným v zákone (§ 431 až § 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne,
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienkydovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní.

8. V danom prípade dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, k čomu dovolací súd
uvádza, že uvedený dôvod prípustnosti dovolania predpokladá, že dovolateľ v dovolaní vymedzí práve
tú právnu otázku (nie inú, resp. neuvedie žiadnu), od vyriešenia ktorej záviselo dovolaním napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu.
9.Podľa§421ods.1CSPdovolaniejeprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne. V ustanovení § 421 CSP je výslovne zakotvená záväznosť judikatúry
ako nepriama záväznosť vyplývajúca z jej osobitnej povahy, kde rozpor s judikatúrou zakladá možnosť
dovolacieho prieskumu.

10. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. l CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
11. V prípade dovolania, prípustnosť ktorého vyvodzuje dovolateľ z § 421 ods. l CSP, má viazanosť

dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam. Závery o (ne)prípustnosti
dovolania prijíma dovolací súd na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP).
Výsledok posúdenia prípustnosti dovolania je teda podmienený tým, ako dovolateľ súdu vysvetlí
(konkretizuje), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej
otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. l písm. b/ CSP).

Sama polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti
jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo
nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. b/ CSP (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu
sp. zn. 2 Cdo 203/2016, 2 Cdo 54/2018, 3 Cdo 6/2017, 3 Cdo 67/2017, 4 Cdo 95/2017, 7 Cdo 140/2017).
12. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne,

umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie
odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte
nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421
ods. 1 písm. c/ CSP).

13. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o
skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou
riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj

procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť
o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.
Právnaotázka, navyriešeníktorejnespočívalorozhodnutieodvolaciehosúdu(vyriešeniektorejneviedlo
k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania
súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka

relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným,
určitým a zrozumiteľným spôsobom).
14. Ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, nevymedzí
právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, dovolací súd
nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené. V takom prípade

nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach (o tom, ktorú otázku mal
dovolateľ na mysli). Ak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného podkladu. Tiež v prípade
absencie vymedzenia právnej otázky, nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých
procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v
súvislosti s tým „suplovať“ aktivitu dovolateľa (advokáta, ktorý spísal dovolanie a zastupuje dovolateľa);

v opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum,
priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania
zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) účelu ustanovenia § 421 ods. 1 CSP (pozri Števček M., Ficová S.,
Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár,Praha: C. H. BECK, str. 1382 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 14/2018, 2 Cdo 167/2017,
sp. zn. 3 Cdo 28/2017, 5 Cdo 13/2018, 7 Cdo 114/2018, 8 Cdo 78/2017).

15. Dovolateľ videl uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 42X ods. 1 písm. b/ CSP v tom, že odvolací
súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru ohľadom posúdenia nároku na bezdôvodné obohatenie,
ktorého výšku určil nesprávne podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. namiesto správnej aplikácie § 1 ods. 2
zákona č. 504/2003 Z.z., nakoľko ide o poľnohospodárske pozemky, ktoré sú zastavané stavbami na
poľnohospodárske účely do 24. júna 1991 a žalovaný tieto stavby aj v súčasnosti na poľnohospodárske

účely využíva (...).

16. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických úvah dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľom
nastolená otázka nie je takou dovolacou otázkou, akú má na mysli ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/
CSP. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu, ktorá vedie súd k záveru o právach a

povinnostiachstránsporu.Podľaobsahudovolaniadovolateľpovažovalzanesprávnyzáverodvolacieho
súdu týkajúci sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia určeného vo výške podľa vyhlášky č.
492/2004 Z.z. Tento záver odvolacieho súdu ale nebol výsledkom aplikácie, či interpretácie konkrétneho
ustanovenia právneho predpisu, ale bol výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových
okolností prejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli najavo, a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia

dôkazov odvolací súd viedli k prijatiu tohto rozhodnutia. Pokiaľ dovolateľ s týmto právnym názorom
nesúhlasí a argumentuje potrebou aplikácie iného zákona na daný prípad, a to zákona č. 504/2003 Z.z.,
ktorá otázka mala byť podľa neho rozhodujúca pri posudzovaní nároku na bezdôvodné obohatenie a
určení jeho výšky, ide podľa názoru dovolacieho súdu o polemiku dovolateľa s právnym názorom
odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia, či kritiku toho, ako odvolací

súd pristupoval k riešeniu právnej otázky bezdôvodného obohatenia a určenia jeho výšky, čo významovo
nezodpovedá kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.
17. Žalovaný v dovolaní nevymedzil právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu
a následne malo zakladať nesprávne právne posúdenie veci. Bez uvedeného nemôže najvyšší súd
pristúpiť k posúdeniu prípustnosti dovolania a v súvislosti s tým „suplovať“ aktivitu dovolateľa;

v opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný, bezbrehý dovolací prieskum
priečiaci sa účelu ustanovenia § 421 ods. 1 CSP. Je tak nepochybné, že v dovolaní žalovaného
absentuje zákonom požadovaná náležitosť - dovolacie dôvody v ňom nie sú vymedzené spôsobom
uvedeným v § 432 CSP. Absenciu uvedeného považuje CSP za dôvod pre odmietnutie dovolania pre
neprípustnosť.

18. Podľa § 447 písm. f/ CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými
dovolacími dôvodmi, alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až
§ 435 CSP.
19. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovaného v zmysle § 447 písm. f/ CSP

odmietol.
20. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§
451 ods. 3 veta druhá CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.