Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/54/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817206235
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817206235.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.

Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu N. C. A., s.r.o. K., O. 5, IČO: XX
XXX XXX, zast. E.C.,s.r.o. K., O. č. 5, T.: XX XXXXXX, proti žalovanému: B. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom O., A. XXX/X, o zaplatenie 427,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. októbra 2017, č. k. 6Csp/55/2017-74, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca ako nadobúdateľ

pohľadávky od A. zo zmluvy o úvere uzavretej so žalovaným domáhal zaplatenia dlhu z úveru.
Zamietnutie žaloby odôvodnil nesplnením podmienok postúpenia pohľadávky stanovených v ustanovení
§ 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách (ZoB), a to konkrétne nepreukázaním, že klient bol pred
postúpením pohľadávky vyzvaný na splnenie dlhu. V konaní nebolo preukázané doručenie takejto výzvy,
resp. aspoň jej odoslanie na jeho adresu.
2. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací, napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Považoval za nesprávne

skutkové zistenie o nesplnení povinnosti podľa § 92 ods. 8 ZoB. Uviedol, že v konaní tvrdil a predložil
dôkaz, že výzvou zo dňa 09.07.2014 bol žalovaný vyzvaný na plnenie. Súčasne bolo z platobnej histórie
úveru zrejmé, že omeškanie dlžníka podstatne presahovalo 90 dní. Žalobca poukázal na to, že v
konaní tvrdil, že dlžník bol pred postúpením vyzvaný na zaplatenie dlhu, a pretože žalovaný toto tvrdenie
nepoprel, je potrebné ho podľa § 151 ods. 1 CSP považovať za nesporné. Žalobca namietal aj ďalšie
pochybenia súdu prvej inštancie pri aplikácii ust. § 92 ods. 8 ZoB.

3. Žalovaný s odvolaním nesúhlasil.

4. Krajský súd ako súd odvolací súd vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387.

5. Čo sa týka otázok spojených s aplikáciou § 92 ods. 8 ZoB vo vzťahu k platnosti postúpenia pohľadávky

banky, k týmto sa ucelene vyjadril Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 147/2017 zo dňa 24.4.2018 a
prijal záver, že splnenie podmienok uvedeného ustanovenia je pre platné postúpenie pohľadávky banky
nevyhnutné. To vrátane výzvy banky na plnenie a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako
90 dní.6. Ako dôvod zamietnutia žaloby, ktorou inkasná spoločnosť uplatňuje pohľadávku z bankového úveru
nadobudnutú postúpením, postačuje, ak nie je splnená čo i len jedna podmienka platného postúpenia

pohľadávky banky podľa § 92 ods. 8 ZoB. V danom prípade považuje odvolací súd za správny záver
súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané zaslanie výzvy dlžníkovi. Žalobca síce takúto výzvu
v konaní prezentoval, a to výzvu zo dňa 9.7.2014, avšak nebolo preukázané, že by bola čo i len odoslaná
naadresuklienta.Pokiaľžalobcapotrebnézisteniavkonanídovodzujezjehonerozporovaného tvrdenia
na základe § 151 ods. 1 CSP, takýto postup v spotrebiteľských sporoch (§ 290 - 306 CSP) nepovažuje

odvolacísúdzamožnývprípade,žesúdpožadujeskutočnépreukázaniežalobcomtvrdenejskutočnosti.
Pokiaľ je totiž súd v spotrebiteľskom spore oprávnený vykonávať dôkazy aj bez návrhu spotrebiteľa
(§ 295 CSP), je s tým nevyhnutne spojené, že pri dôkaze, ktorý súd mieni takto vykonať, nemožno
považovať za nesporné tvrdenie, ku ktorému sa daný dôkaz vzťahuje.

7. Pokiaľ teda súd prvej inštancie požadoval preukázanie výzvy banky zaslanej dlžníkovi 90 dní pred

postúpením pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB, bol žalobca povinný splnenie tejto povinnosti
skutočne preukázať a nebolo možné vychádzať z nespornej existencie takejto výzvy na základe § 151
ods. 1 CSP. Pretože žalobca v celom konaní nepreukázal, že výzvu, ktorú predložil, žalovanému aj
odoslal postačuje to na záver, že podmienky postúpenia žalovanej pohľadávky vyžadované ust. § 92
ods. 8 ZoB neboli splnené a žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

8. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne

9. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalovanému úspešnému v odvolacom konaní odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425
CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ

domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.