Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 18, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/65/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313200199
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1313200199.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci žalobcu:

PANSKÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., Panská 7, Bratislava, IČO: 36 229 482, zastúpeného Šiška & advokáti,
s.r.o., Mýtna 42, Bratislava, IČO: 36 868 582, proti žalovanému: ČSOB Poisťovňa, a.s., Žižkova 11,
Bratislava, IČO: 31 325 416, zastúpeného: MGA IURIS s.r.o., Pri starej prachárni 10, Bratislava, IČO:
47 233 028, o zaplatenie 25 851,69 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania

žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09. 01. 2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 25
851,69 eura s príslušenstvom titulom neuhradenia poistného plnenia.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalobca ako poistený uzavrel dňa 30. 11. 2007 so žalovaným ako
poisťovateľom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Rozsah poistenia bol dohodnutý ako živelné poistenie,
poistenie pre prípad odcudzenia veci a poistenie zodpovednosti za škodu. Predmetom poistenia bola

okrem iného vlastná nehnuteľnosť žalobcu nachádzajúca sa na adrese Panská 7, Bratislava. Poistenie
bolo uzavreté na dobu neurčitú. Dňa 09. 10. 2011 došlo k poistnej udalosti na poistenej nehnuteľnosti.
Žalobca riadne a včas oznámil poistnú udalosť a žalovaný si následne vyžiadal faktúry za opravu
škôd spôsobených poistnou udalosťou a doklady o úhrade faktúr. Žalobca predložil tieto doklady
žalovanému a vyčíslil celkové náklady spojené s nevyhnutnými opravami na sumu 43 151,20 eur. V
oznámení o ukončení šetrenia a likvidácie poistnej udalosti zo dňa 31. 07. 2012 žalovaný uviedol, že
ukončil šetrenie poistnej udalosti a oznámil a poukázal plnenie vo výške 16 967,57 eura. V súvislosti s

neuznanými nákladmi vo výške 25 851,69 eura uviedol, že čiastočne uznáva práce a náklady pri výmene
inžinierskych sietí vo výške 30 % s odôvodnením, že poškodenie bolo možné, ale bolo spôsobené
hlavne pri búraní a čiastočne aj zatečením, pričom do úvahy mala pripadať iba lokálna oprava. Žalovaný
neuznal práce a náklady na búranie sadrokartónových stropov a priečok, nakoľko podľa neho neboli
poškodené poistnou udalosťou, búranie muriva - z dôvodu zatečenia nebolo nutné búranie priečok,
vybúranie schodiskových stupňov, vybúranie obkladov stien, demontáž umývadiel a batérií, výmena
sprchovacieho kúta a WC (uznaná bola len demontáž a spätná montáž). V súvislosti s poistnou

udalosťou zabezpečil žalobca vyhotovenie znaleckého posudku znalcom v odvetví pozemné stavby a
odhadhodnotynehnuteľností.Vpredmetnomposudkuvyjadrilznalecodbornéstanovisko,podľaktorého
vplyvom prasknutia vodovodného potrubia v podlahe medzi miestnosťami chodba a príprava došlo k
poškodeniu relevantných častí objektu v takom rozsahu, že bolo potrebné okrem iného vybúrať všetkyvrstvy konštrukcií až po podkladový betón a odstrániť rozvody inžinierskych sietí v celom rozsahu a
zbúrať priečky, nakoľko postupom času bude dochádzať k ich „drobeniu“ a priečka tým stratí stabilitu. V
zmysle posudku bol žalobca toho názoru, že mal nárok na náhradu všetkých nákladov vynaložených na

odstránenie následkov poistnej udalosti, keďže všetky náklady boli nevyhnutné a vynaložené v súvislosti
s odstránením škôd spôsobených priamo poistnou udalosťou. Podľa názoru žalobcu má tento nárok
na celé poistné plnenie, tzn. vo výške 43 151,- eura. Z tejto sumy mu už bola zo strany žalovaného
vyplatená suma 16 967,57 eura, a preto žalobca žiadal zaviazať žalovanému k doplateniu dlžnej sumy
vo výške 25 851,69 eura spolu s príslušenstvom.

3. Žalovaný vo svojom podaní doručenom súdu dňa 09. 04. 2013, ktorým zároveň podal odpor proti
vydanému platobnému rozkazu č. k. 33Rob/10/2013 - 94 zo dňa 06. 03. 2013 uviedol, že žalobca im
dňa 10. 10. 2011 nahlásil vznik škodovej udalosti, podľa ktorej v prevádzkových priestoroch reštaurácie
„Café de Zwaan“ na adrese Panská 7 v Bratislave zistil dňa 09. 10. 2011 zatečenie podlahových vrstiev
pravdepodobne následkom prasknutia vodovodného potrubia umiestneného pod podlahou. Príčinu

a rozsah poškodenia poistenej nehnuteľnosti žalobca dokumentoval predložením ním objednaného
znaleckého posudku č. 7/2011 Ing. Pavla Kačmára zo dňa 19. 10. 2011. Po tomto prikročil žalobca
k rekonštrukcii prevádzkových priestorov poisteného objektu, ktorá spočívala v odstránení všetkých
inžinierskych sietí, kompletnom vybúraní všetkých podláh a priečok s následnou zmenou dispozičného
riešenia priestorov. Žalobca si za takto vykonanú rekonštrukciu prevádzkových priestorov uplatnil

z titulu poistenia u žalovaného vyplatenie všetkých nákladov, a to v sume 43 151,- eura. Keďže
posúdenie rozsahu poistného rizika „náhodné a náhle poškodenie alebo zničenie veci kvapalinou
unikajúcou z vodovodného zaradenia“ si vyžiadalo odborné posúdenie, požiadali expertnú spoločnosť
INSERVIS Slovakia, s.r.o. o posúdenie rozsahu škody vyplývajúcej z uvedeného poistného rizika. Podľa
vypracovanej expertnej správy o škode na objekte poistenej spoločnosti zo dňa 04. 07. 2012 zmenu

dispozičného riešenia, výmenu obkladov, stien, kompletnú výmenu potrubí a rozvodov v podlahových
konštrukciách bolo možné označiť za vylepšenie, a nie uvedenie do pôvodného stavu. Na základe
predmetnej expertnej správy určil žalovaný výšku škody súvisiacej s poistnou udalosťou v sume 17
299,51 eura, čo znamenalo po odpočítaní dohodnutej spoluúčasti v sume 331,94 eura vyplatenie
poistného pnenia v prospech žalobcu v sume 16 967,57 eura. Uvedenú sumu poistného plnenia v

prospech žalobcu považuje žalovaný za objektívne stanovenú v súvislosti so škodovou udalosťou podľa
poistnéhorizika„náhodnéanáhlepoškodeniealebozničenievecikvapalinouunikajúcouzvodovodného
potrubia“. Ďalšie náklady, ktoré si žalobca uplatnil v súvislosti s generálnou rekonštrukciou dotknutých
priestorov nie sú uvedeným poistným rizikom kryté, a preto má žalovaný za to, že tieto náklady boli
žalobcom vynaložené z dôvodu modernizácie poistených priestorov, a preto žalovaný navrhol žalobu

zamietnuť.

4. Súd sa ďalej oboznámil najmä s nasledovnými listinnými dôkazmi: poistnou zmluvou č.
XXXXXXXXXX,všeobecnýmipoistnýmipodmienkami,faktúramič.XX/XXXX,č.XXXXXX,č.XXXXXXX,
č. XXXX, č. XXXXXX, č. XXXX-XXX, dokladmi o platbách, vyúčtovaním nákladov, oznámením o

ukončení šetrenia a likvidácie poistnej udalosti, likvidačným protokolom, znaleckým posudkom Ing.
Pavla Kačmára č. 7/2011, výzvou na úhradu poistného plnenia, expertnou správou o škode na objekte,
výpismizObchodnéhoregistra,znaleckýmposudkomč.10-22/2016,vyjadrenímžalobcukznaleckému
posudku zo dňa 10. 05. 2017 s prílohami, vyjadrením žalovaného k vyjadreniu žalobcu k znaleckému
posudku zo dňa 14. 05. 2017, vyjadrením žalobcu k znaleckému posudku zo dňa 08. 06. 2017. Súd ďalej

vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov Y. a Ing. L., ďalej súd nariadil vo veci
znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, stavebný materiál,
stavebné konštrukcie a poruchy stavieb.
5. Žalobca pred súdom vo svojej výpovedi uviedol, že trvá na nároku uplatňovanom v žalobe zo dňa 09.
01. 2013. Žalobca trval na tom, že závery expertnej správy predložené žalovaným a závery kontrolného

znaleckého posudku sú chybné. K okolnostiam vzniku poistnej udalosti konateľ žalobcu Ing. Ivo Horvát
ďalej uviedol, že v priebehu leta zistili pokles tlaku v systéme vykurovania, na čo dopúšťali do systému
potrubí vodu, ktorá tam nevydržala ani pol dňa, a preto stanovili termín opravy začiatkom októbra
pred začatím vykurovacieho obdobia, pričom prestali dopĺňať potrubný systém vodou. Firma napustila
potrubie zmesou vzduchu a vodíka, aby zistila miesto úniku a na označené miesto bola zavedená

inšpekčná šachta, v ktorej voda siahala do výšky podlahového betónu, čo znamená, že všetky izolácie
ležali vo vode. Následne kontaktovali pána Kačmára a na jeho odporúčanie rozobrali podlahu a zistili,
že voda siahala do výšky podlahovej dosky a že všetky oceľové potrubia boli zničené a skorodované.
Našlo sa miesto úniku vody, ktoré bolo v narušení potrubia, ktoré viedlo studenú vodu. V miestachpoškodení oceľové potrubia prespojkovali novými časťami, urobili novú podlahu a priestor sa snažili
uviesť do prevádzkyschopného stavu.

6. Žalovaný v konaní pred súdom vypovedal, že predmetom sporu je rozsah spôsobenej škody, pričom o
tejto skutočnosti sa má vyjadriť znalec z príslušného odvetvia. Žalovaný namietal, že žalobca opieral svoj
nárok na náhradu výdavkov súvisiacich s odstránením následkov poistnej udalosti o znalecký posudok
vypracovaný Ing. Kačmárom, ktorý však nie je znalcom v odvetví poruchy stavieb, pričom tento znalecký
posudok ani nebol vypracovaný v tomto konaní. Nevykonal žiadne testy, ktorými by sa preukázala

potreba odstránenia pórobetónových priečok a výmeny všetkých rozvodov a vzduchotechniky. Žalobca
nepreukázal potrebu zbúrania pórobetónových priečok, ani potrebu plošnej výmeny rozvodov, pretože
nevykonal testy a časť týchto rozvodov bola plastová, takže nepodliehala korózii. Žalobca v konaní tiež
nepreukázal potrebu výmeny elektroinštalácie.

7. Svedok Y. pred súdom vypovedal, že pracoval pre žalovaného ako obhliadkový technik pre poistné

udalosti na motorových vozidlách a majetku do 31. 12. 2011. K prejednávanej veci si s odstupom času
pamätal, že išlo o priestor na prízemí v reštauračných priestoroch na ul. Laurinská v Bratislave. V čase,
keď prišiel na miesto, prebiehali tam už práce na odstránení následkov vodovodnej škody. Vyhotovil z
obhliadky zápis a fotodokumentáciu, kde boli opísané všetky škody. Pamätal si, že boli navlhnuté steny,
ale do akej výšky už s odstupom času nevedel povedať. Bola tam aj vysekaná podlaha. Na ďalšie škody

si nepamätal.

8. Svedok N. pred súdom vypovedal, že v jeho znaleckom posudku je podrobne opísaný priebeh šetrenia
škody a pripojená fotodokumentácia z jednotlivých krokov. Rozsah poškodenia je podrobne uvedený a
fotodokumentáciou zdokumentovaný v znaleckom posudku, pričom z fotografií vidieť, že prevažná časť

inštalácie bola zabudovaná v podlahe. Čo sa týka sietí zabudovaných v podlahe, tak oceľové potrubie
bolo skorodované, čo je na snímkach vidieť a ohľadom elektroinštalácií uviedol, že nie je na ňu odborník,
ale nevedel si predstaviť, že by bol daný súhlas na jej ďalšie používanie. Priečky boli z ľahčených
stavebných materiálov - plynosilikátov, ktoré sa časom po nasatí vody začnú degenerovať a rozpadávať,
takže takéto zamočené priečky nemohli byť ani po vysušení dané do prevádzky. Plynosilikáty sú ľahčený

stavebný materiál, ide o ľahčené šedé stavebné materiály, sú samonosné a používajú sa výhradne na
priečky. V predmetnom priestore boli na priečky použité práve tieto materiály. Keď prišiel na prvotnú
obhliadku, priestor bol vyprataný a na radiátoroch bola vidieť korózia a tiež boli navlhnuté steny. K
vlhnutiu prišlo zospodu, pričom svedok nevedel uviesť dobu, po ktorú k vlhnutiu dochádzalo. Svedok
nemal podklady a neskúmal kedy bola stavba zrekonštruovaná, takže nevedel odpovedať na otázku,

kedy boli siete položené do podlahy. Svedok sa nezúčastnil ani nepodieľal na rekonštrukcii.

9. Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil skutkový stav nasledovne: žalobca uzatvoril so
žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 30. 11. 2007. V poistnej zmluve bolo dojednané
živelné poistenie, poistenie pre prípad odcudzenia veci a poistenie zodpovednosti za škodu. Predmetom

tohto poistenia bola aj nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu na adrese Panská 7, Bratislava, ktorej sa
týkala poistná udalosť. V zmysle zmluvy predstavovali limity poistného plnenia pre prípad poškodenia
veci záplavou alebo povodňou poistenie pre všetky predmety poistenia s ročným limitom poistného
plnenia pre jednu a všetky poistné udalosti vo výške 10 % z poistnej sumy, s maximálnou výškou
poistného plnenia 100 000 000,- Sk. Dňa 09. 10. 2011 došlo na poistenej nehnuteľnosti k poistnej

udalosti, ktorej existenciu žalobca riadne oznámil žalovanému. Žalobca si dal v súvislosti s poistnou
udalosťou vypracovať znalecký posudok č. 7/2011, na ktorého vypracovanie bol poverený Ing. Pavel
Kačmár, toho času znalec zapísaný v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty
nehnuteľností, ktorého úlohou bolo posúdiť rozsah poškodenia stavených konštrukcií a rozvodov
chladenia, studenej a teplej vody, kúrenia a ostaných rozvodov následkom prasknutia vodovodného

potrubia. Na podklade záverov tohto znaleckého posudku vykonal žalobca v predmetnej nehnuteľnosti
rekonštrukčné práce, v rámci ktorých došlo k výmene inžinierskych sietí, búraniu sadrokartónových
stropov a priečok, búraniu schodiskových stupňov, obkladov stien, k demontáži a spätnej montáži
umývadiel a batérií a k výmene sprchového kúta a WC. Celkovo vyúčtoval žalobca náklady súvisiace s
opravami poistenej nehnuteľnosti na sumu 43 151,20 eura. Z takto vyúčtovanej a zdokladovanej sumy

opráv uznal žalovaný len časť uplatňovanej pohľadávky, a to vo výške 16 967,57 eura, pričom túto sumu
žalobcovi aj vyplatil. Zvyšnú časť pohľadávky vo výške 25 851,69 eura žalovaný neuznal, nakoľko podľa
neho išlo o sumu za práce, ktoré nespadali do rozsahu poistného rizika „náhodné a náhle poškodenie
alebo zničenie veci kvapalinou unikajúcou z vodovodného zariadenia“, ako podľa žalovaného vyplývaloz vypracovanej expertnej správy o škode na objekte. Žalovaný uplatňovanú sumu nezaplatil z dôvodu,
že podľa neho išlo o náklady súvisiace so zmenou dispozičného riešenia a vylepšením predmetnej
nehnuteľnosti, a nie s vrátením nehnuteľnosti do pôvodného stavu.

10. K otázke rozsahu škody na nehnuteľnosti v dôsledku poistnej udalosti a k otázke potreby vykonania
rekonštrukčných práve za účelom vrátenia nehnuteľnosti do pôvodného stavu (t.j. stavu pred vznikom
poistnej udalosti) predložil žalobca znalecký posudok a žalovaný expertíznu správu. Nakoľko uvedené
listinné dôkazy dospeli k odlišným záverom, pričom zodpovedanie vyššie uvedených otázok bolo

rozhodujúce pre rozhodnutie súdu vo veci samej, pribral súd do konania znalca, ktorý sa mal rovnako
vyjadriť k rozsahu poškodenia poistenej nehnuteľnosti a nevyhnutnosti vykonania príslušných opráv na
poistenej nehnuteľnosti. Závery týchto posudkov boli nasledovné.

11. Znalecký posudok č. 7/2011 bol vypracovaný Ing. Pavlom Kačmárom na podnet žalobcu krátko
po poistnej udalosti, na základe ktorého bola žalobcom vykonaná rekonštrukcia objektu. V závere

posudku bolo uvedené, že havarijný stav vodovodného potrubia spôsobil rozsiahle škody. Poškodenie
bolo o to väčšie, že voda pôsobila v konštrukciách dlhodobo, čomu nasvedčoval aj stav kovových
potrubí, ktoré boli skorodované tak, že ich ďalšie používanie bolo nemožné. Z tohto dôvodu bolo
podľa znaleckého posudku potrebné odstrániť všetky potrubia. Odstránenie všetkých potrubí, vrátane
kanalizačných prípojok v plnom rozsahu miestnosti bolo nutné aj z toho dôvodu, že musela byť

odstránená tepelnoizolačná vrstva z nobasilu, ktorá bola plná vody počas dlhého obdobia. To isté
sa týkalo aj priečok, ktoré boli zhotovené z ľahkých plynosilikátových materiálov (tieto materiály sa
po nasiaknutí vody, v tomto prípade dlhodobo vystavené vode, znehodnotia tak, že dochádza k ich
postupnému rozpadaniu sa). Podľa znalca bolo nutné prebúrať aj priečky v celom rozsahu, týkalo sa
to aj sprchovacieho kútu a ostatného hygienického zariadenia. Podľa znalca bolo potrebné odstrániť

všetky vrstvy konštrukcií až po podkladový betón. To isté platilo o všetkých rozvodoch a inštaláciách v
podlaháchavybúranýchpriečkach.Zároveňbolopotrebnéosekaťomietkyaleborozbiťobkladydovýšky
100 cm na ostávajúcich nosných stenách, aby ich bolo možné vysušiť a tak realizovať nové uloženie
izolačných vrstiev, inštalačných rozvodov, poterov a nášľapných vrstiev jednotlivých miestností.

12. Expertná správa o škode poistenej spoločnosti zo dňa 04. 07. 2012 bola vyhotovená spoločnosťou
INSERVIS Slovakia s.r.o. na podnet žalovaného v súvislosti s posúdením škodovej udalosti na poistenej
nehnuteľnosti, ktorá zároveň slúžila žalovanému na určenie výšky poistného plnenia, ktoré uhradil
žalobcovi. Správa bola výsledkom šetrenia v priestoroch poisteného objektu dňa 25. 05. 2012, kedy už
boli priestory kuchyne a skladov, kde došlo k poistnej udalosti, opravené a prevádzkované. Uvedená

spoločnosť mala za účelom posúdenia rozhodujúcich okolností k dispozícii aj faktúry, pokladničné bloky
a rozpočty za opravy a znalecký posudok č. 7/2011. Bolo zistené, že došlo k výraznej dispozičnej zmene
miestností oproti stavu pred poistnou udalosťou. V správe bolo uvedené, že podľa vyjadrenia zástupcov
žalobcu pravdepodobne dochádzalo dlhodobo k úniku vody z vodovodného potrubia (to však nebolo
identifikované) v podlahovej konštrukcii, čo malo za následok poškodenie potrubia ústredného kúrenia.

Na základe vykonaného šetrenia uznala táto spoločnosť na účely poskytnutia plnenia poškodenia a
súvisiace práce v rozsahu - navlhnutie konštrukcií nachádzajúcich sa v podlahovej vrstve, nakoľko
voda unikala dlhodobo bolo uznané vybúranie keramickej dlažby, podkladových betónových vrstiev,
tepelnej izolácie a vysúšanie. Čiastočne boli uznané (v rozsahu 30 % z predloženého návrhu) práce
na vodovodnom potrubí, plynovom potrubí, kanalizácii, kúrení a vzduchotechnike. Neuznané boli práce

- búranie sadrokartónových stropov a priečok, muriva (neboli poškodené predmetnou udalosťou),
vybúranie schodiskových stupňov, vybúranie obkladov stien, demontáž umývadiel a batérií, výmena
sprchovacieho kúta a WC (uznaná len demontáž a spätná montáž). Záverom správa uviedla, že
žalobcom predložené doklady sa netýkali len uvedenia objektu do pôvodného stavu, ale jednalo sa o
zmenu dispozičného riešenia objektu (po vybúraní priečok došlo k veľkým dispozičným zmenám), s čím

bola spojená aj výmena obkladov (tie neboli poškodené). Taktiež došlo k výmene potrubí a rozvodov v
podlahovej konštrukcii, ktorých výmena nebola vyvolaná jednorazovým zatečením, ale trvalým vplyvom
vlhka a vody.

13. Znalecký posudok č. 10 - 22/2016 bol vypracovaný Technickým a skúšobným ústavom stavebným,

n.o. (zapísaný v zozname znaleckých organizácií v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby,
dopravné stavby, stavebná fyzika, statika stavieb, stavebný materiál, poruchy stavieb) na základe
pribratia do konania uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 65/2013 - 168 zo dňa 03.
07. 2014. V predmetnom znaleckom posudku bolo uvedené, že nebolo možné jednoznačne rozdeliťpoškodenia na tie, ktoré oznámil žalobca žalovanému dňa 10. 09. 2011 a boli spôsobené v nehnuteľnosti
jej náhodným poškodením kvapalinou unikajúcou z vodovodného zariadenia a tie, ktoré vznikli z iných
dôvodov. Taktiež nebolo možné jednoznačne stanoviť, či bolo nevyhnutné odstrániť pórobetónové

priečky v celom rozsahu. Z hľadiska hodnotenia fyzikálno - mechanických vlastností pórobetónu muriva
prakticky nemohli prevlhnutím konštrukcií priečok nastať okolnosti, ktoré by mali za následok nevratnú
a technicky významnú stratu pevnosti pórobetónu. Znalecký posudok Ing. Kačmára sa k tejto veci
nevyjadril, a preto nebolo v čase vyhotovenia tohto znaleckého posudku možné presnejšie sa k veci
vyjadriť. Na predložených fotografiách sa však neidentifikovali v pórobetónových priečkach medzi

miestnosťami nejakétrhliny,ktorébysignalizovalivážnejšiemechanicképorušeniečinarušeniestability.
Taktiež nie je vylúčené, že by za určitých okolností takáto potreba vznikla, avšak v súčasnosti to
bolo nepreskúmateľné. Ďalej znalec uviedol, že je nepochybné, že bolo potrebné odstrániť koróziou
napadnuté potrubia vody a kúrenia. K potrebnému rozsahu odstránenia potrubia sa však znalec nevedel
presne vyjadriť, nakoľko v čase riešenia posudku už mieru a rozsah degradácie potrubí nebolo možné
vyšetriť. Znalec opäť pripustil, že za určitých okolností by si situácia nevyžadovala v celom rozsahu

rozvody odstrániť s výnimkou tých, ktoré boli uložené vo vybúranej podlahe, avšak za iných okolností by
táto potreba vzniknúť mohla. Čo sa týka odstránenia schodiskových stupňov, znalec pripustil dôvodnosť
potreby odstránenia schodiskových stupňov v mieste pripojenia vymenených potrubí na pôvodné
potrubia. Ak však ide o úpravu stupňov v chodbičke označenej v prílohe posudku, potom táto úprava
riešila novovzniknutú situáciu v nivelete podlahy zlúčených miestností, pričom dôvodnosť tejto opravy je

podmienená dôvodnosťou odstránenia priečok v tejto časti budovy (dôvodnosť nebola jasne určiteľná).
Ďalej uviedol, že na pórobetónových priečkach medzi miestnosťami 1.16 a 1.17 neidentifikovali žiadne
trhliny, ktoré by signalizovali vážnejšie mechanické porušenie alebo narušenie stability, v dôsledku čoho
by bolo nevyhnutné demontovať umývadlá a vodovodné batérie z dôvodu poškodenia stien vodou. Táto
skutočnosť však nebola za určitých okolností celkom vylúčená. K dispozičnému riešeniu znalec uviedol,

že v predmetnej časti budovy sa identifikovalo vybúranie všetkých priečok, čím sa dispozične zlúčili
niektoré miestnosti do jednej miestnosti, ktorá v súčasnosti slúži ako kuchyňa. Zlúčením miestností
sa získala nová podlahová plocha na prevádzku kuchyne približne 1,15 m2. Pri uvážení podlahovej
plochy pôvodných miestností 19,35 m2 potom ide o nárast podlahovej plochy v tejto časti budovy asi
o 5,9 %. V ďalšej časti budovy došlo k vybúraniu a prestavaniu priečok, čím sa označené miestnosti

dispozične upravili do jednej miestnosti, ktorá sa oddelila novou priečkou od novovytvoreného skladu s
chladiacimi boxmi. Ďalšia miestnosť sa dispozične zmenila odstránením časti priečok a prestavaním tak,
že sa vybudovalo WC, ktoré priamo susedí so sprchovacím kútom. Touto úpravou sa nezískala nová
podlahová plocha. Znalecká organizácia sa nemohla vyjadriť k otázke určenia výšky škody, nakoľko
nepôsobí v príslušných odvetviach znaleckej činnosti.

14. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

15. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú

ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

16. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy

medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

17. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2
je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

18. Podľa ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch
1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona , a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto

zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.19. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických
a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

20. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť
v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

21. Podľa ust. § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,

e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

22. Podľa ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné

podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

23. Podľa ust. § 790 písm. a) Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho
poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).

24. Podľa ust. § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné
vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už
uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

25. Podľa ust. § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone

alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

26. Podľa ust. 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

27. Podľa ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

28. Podľa ust. § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré
boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

29. Podľa ust. § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného

odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku
a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu
môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

30. Podľa ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak malo vedomé porušenie povinností uvedených

v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov
poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto
porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

31. Podľa ust. § 810 Občianskeho zákonníka poistený má právo na náhradu nákladov účelne

vynaložených na odvrátenie poistnej udalosti, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto
má právo na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti.32. Podľa ust. § 151 ods. C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

33. Na základe tohto zistenia skutkového stavu veci nebola medzi stranami sporná existencia poistnej
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ani existencia poistnej udalosti na nehnuteľnosti poistenej z tejto
zmluvy pre prípad živelnej pohromy, resp. pre prípad povodne či záplav. Spornou medzi stranami zostala
výška poistného plnenia, na ktorú vznikol žalobcovi nárok z poistnej zmluvy na základe poistnej udalosti.
Zodpovedanie tejto otázky záviselo predovšetkým od posúdenia rozsahu škody vzniknutej v dôsledku

poistnej udalosti a vyúčtovania nákladov vzniknutých žalobcovi v súvislosti s uvedením nehnuteľnosti
do pôvodného stavu.

34. Na začiatok je pre rozhodovanie veci potrebné ustáliť, že vzájomné práva a povinnosti sporových
stránvyplývajúcichzpoistnejzmluvyč.XXXXXXXXXX sariadiaustanoveniamiObchodnéhozákonníka,
keďže žalobca aj žalovaný sú podnikateľmi a záväzkový vzťah založený poistnou zmluvou sa týka ich

podnikateľskej činnosti tak, ako to má na mysli ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Okrem toho
trebapoukázaťnato,ženazáväzkovévzťahysporovýchstránvyplávajúcezpoistnejzmluvysavzťahujú
aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže zmluva bola uzatvorená medzi subjektmi podľa
ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, avšak poistná zmluva ako taká nie je ako osobitný zmluvný typ
upravená v predpisoch obchodného práva, ale je ako zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku

(ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka). Preto aj súd pri rozhodovaní o nárokoch vyplývajúcich z
poistnej zmluvy aplikoval na vzájomné záväzkové vzťahy sporových strán právny režim Obchodného
zákonníka a podperne aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka podľa ust. § 1 Obchodného
zákonníka a ust. § 1 Občianskeho zákonníka.

35. Súd mal teda v konaní za preukázané, že medzi zmluvnými stranami prišlo k uzatvoreniu písomnej
poistnej zmluvy, ako aj to, že v priebehu poistenia (dňa 09. 10. 2011) došlo na nehnuteľnosti, ktorá
spadala do rozsahu majetku poisteného poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX k poistnej udalosti -
zaplaveniu prevádzkových priestorov vo vlastníctve žalobcu následkom prasknutého vodovodného
potrubia, o čom bol žalovaný riadne a včas oboznámený. Tieto skutočnosti boli nepochybne preukázané

listinnými dôkazmi, taktiež neboli zo strany žalovaného nikdy popierané, takže aj podľa ust. § 151 ods.
1 C.s.p sa tieto skutočnosti považovali za nesporné.

36. Poistná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným zahŕňala i živelné poistenie, konkrétne v
čl. I bode 1 písm. B) zmluvy aj poistenie pre prípad tzv. náhodného a náhleho poškodenia alebo zničenia

veci kvapalinou unikajúcou z vodovodného zariadenia, preto vzniklo žalobcovi v zmysle ust. § 797 ods.
2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie. Rovnako však vznikla žalobcovi povinnosť bez zbytočného
odkladu písomne oznámiť žalovanému ako poistiteľovi vznik poistnej udalosti, pravdivé vysvetlenie jej
vzniku a rozsahu jej následkov, ako aj povinnosť predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada
- v tomto prípade išlo o faktúry za opravu škôd spôsobených poistnou udalosťou a doklady o úhrade

týchtofaktúr(tzv.súčinnostnápovinnosťpoisteného).Aprávevsúvislostisuplatnenouvýškoupoistného
plnenia, ktoré sa malo žalobcovi poskytnúť, došlo medzi zmluvnými stranami k sporu. Na jednej strane
tu bolo tvrdenie žalobcu o tom, že mu v dôsledku poistnej udalosti vznikla škoda (zahŕňajúca práce a
materiál potrebný na navrátenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu) vyčíslená na sumu 43 151,20 eura,
ktoré kolidovalo s tvrdením žalovaného o vzniku nároku na plnenie iba vo výške 16 967,57 eura, nakoľko

zvyšná časť uplatňovanej náhrady predstavovala náklady súvisiace nie s vrátením nehnuteľnosti do
pôvodného stavu, ale s vylepšením a dispozičnou zmenou poisteného objektu. Z takto označeného
predmetu sporu možno konštatovať, že právne posúdenie existencie nároku žalobcu uplatňovaného v
tomto konaní bolo podmienené predovšetkým posúdením skutočností, na ktoré boli potrebné odborné,
resp. vedecké poznatky a tým, či strany uniesli dôkazné bremeno a dôveryhodne a bez akýchkoľvek

pochybností preukázali pravdivosť svojich tvrdení.

37. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou
zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu,
a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej

iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia, ako aj
dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení,
ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú
aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona),vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou
zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými
dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie uvedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd

dokazovanie v rozsahu, v akom strany konania navrhli vykonanie dôkazov a v duchu vyššie uvedených
zásad civilného sporového konania.

38. Procesná obrana oboch strán bola postavená predovšetkým na predložení odborného, resp.
znaleckého posudku. Keďže predložené listinné dôkazy dospeli k protichodným záverom, obrana strán

ďalej spočívala aj v následnom spochybňovaní výsledkov posudku predloženého protistranou. Súd
za účelom odstránenia pochybností ohľadne skutkového stavu nariadil vo veci znalecké dokazovanie.
Nakoľko však toto znalecké dokazovanie bolo uskutočnené až s odstupom času, pričom predmetom
posudzovania bol stav nehnuteľnosti ku dňu vzniku poistnej udalosti, ktorej nasledovala rozsiahla
rekonštrukcia objektu, pričom znaleckej organizácii nebol poskytnutý dostatočný materiál presne
identifikujúci stav objektu ku dňu poistnej udalosti, znalecký posudok ustanovenej znaleckej organizácie

jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností pred súdom nepotvrdil ani nevyvrátil skutkové tvrdenia ani
jednej zo sporových strán. Preto súd v ďalšom konaní považoval pre rozhodnutie vo veci samej osobitne
dôležité predovšetkým to, ako tá - ktorá strana v rámci sporového konania (spravovaného prejednacím
princípom a princípom zodpovednosti strany za výsledok konania) uniesla svoje dôkazné bremeno.

39. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti strany preukázať pred súdom zákonným spôsobom
pravdivosť svojich tvrdení zaväzuje v konaní obe strany konania, ako žalobcu, tak aj žalovaného. V
prejednávanej veci bol primárne žalobca povinný preukázať svoje tvrdenia, od ktorých odvodzoval
žalobou uplatnený nárok na doplatenie náhrady nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s poistnou
udalosťou v objekte v jeho vlastníctve, a ktoré mali byť pokryté poistením na základe poistnej zmluvy

uzatvorenej so žalovaným. Tento svoj nárok preukazoval znaleckým posudkom, ktorým bol určený
rozsah škôd a dokladmi a faktúrami preukazujúcimi náklady v súvislosti s opravou predmetného objektu.

40. Žalovaný v konaní pred súdom nespochybňoval existenciu týchto nákladov vo vyúčtovanej sume,
ale spochybňoval to, že v časti, v ktorej nárok žalobcu neuznal, nešlo o náklady za úpravy nevyhnutné

na navrátenie objektu do pôvodného stavu, ale za náklady vynaložené nad rámec úprav, ktoré
môžu byť kryté poistným plnením. Na preukázanie svojich tvrdení predložil expertnú správu, ktorej
závery boli uvedené vyššie, a ktorá odôvodňuje rozsah uznania jednotlivých nákladov a položiek
uplatnených žalobcom. Žalovaný ďalej spochybnil aj správnosť záverov znaleckého posudku Ing.
Kačmára poukazom na odvetvia, v ktorých bol ako znalec zapísaný v zozname znalcov Ministerstva

spravodlivosti SR. Na posúdenie rozsahu škody v dôsledku poistnej udalosti mal byť podľa žalovaného
znalecký posudok vyhotovený znalcom z odboru poruchy stavieb, toto odvetvie však Ing. Kačmár
zapísané nemal (ako vyplýva aj zo zoznamu znalcov Ministerstva spravodlivosti SR). V rámci procesnej
obrany žalovaný poukázal i na nezrovnalosti ohľadne súladu vyhotovenia rozvodov vnútorného
vodovodu objektu a príslušnej projektovej dokumentácie, čo mohlo mať vplyv jednak na vznik škody

na objekte (ak by bol použitý správny materiál, ku škode by v takom rozsahu nemuselo dôjsť), alebo
na rozsah poistného krytia (podľa zmluvy sa poistenie nevzťahuje na škody vzniknuté nedodržaním
technologických postupov pri výstavbe alebo montáži).

41. Súd na základe posúdenia označených skutočností a vykonaných dôkazných prostriedkov nevedel

bez žiadnych pochybností jednoznačne uzavrieť, že nárok uplatňovaný žalobcom je v plnej alebo aspoň
v čiastočnej miere dôvodný. Na základe dôkazov a tvrdení žalovaného, ako aj na podklade znaleckého
posudku č. 10 - 22/2016 zostala podľa názoru súdu otázka existencie nároku žalobcu nepreukázaná.
Žalobca v konaní síce preukázal existenciu poistného vzťahu, vznik poistnej udalosti i existenciu
preukázanýchnákladovvsúvislostisopravou,resp.rekonštrukcioupoistenéhoobjektu,avšakčozostalo

nepreukázané, je príčinná súvislosť následkov poistnej udalosti zo dňa 09. 10. 2011 s potrebou opravy
každej jednej účtovanej položky. Aj znalecká organizácia zapísaná v príslušnom odvetví zoznamu
znalcovdospelakzáveru,žesodstupomčasu,povykonanítrvalýchúpravnaobjekteaprinedostatočnej
foto/dokumentácii nie je možné jednoznačne a bezpochyby stanoviť, či boli všetky vykonané zmeny
vykonané práve v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou dňa 09. 10. 2011. Znalecká organizácia túto

možnosť pripustila, rovnako ako pripustila možnosť, že k potrebe opráv niektorých súčastí objektu mohlo
dôjsť v súvislosti s inou príčinou (opotrebovanie, a pod.). Okrem toho sa tu vyskytuje aj ďalšia okolnosť,
vyjadrená ako v znaleckom posudku Ing. Kačmára tak aj v ďalších dokumentoch, podľa ktorého ku
škode došlo a v dôsledku dlhodobého pôsobenia vlhka a vody na rozvody, potrubia, a pod. K tomutoargumentu sa strany v rámci konania zvlášť nevyjadrovali, avšak v súvislosti s touto okolnosťou môže
prichádzať do úvahy otázka možnosti zabránenia vzniku škody v rozsahu deklarovanom žalobcom v
rámci jeho prevenčnej povinnosti ako poistníka vykonať potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody

na poistenom majetku.

42. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd v konaní k záveru, že pred súdom nebola
jednoznačne a bez žiadnych pochýb preukázaná existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo
výške 25 851,69 eura. Argumentácia žalobcu nezbavila súd pochybností ohľadom príčinnej súvislosti

všetkých vzniknutých nákladov žalobcu a poistnou udalosťou dňa 09. 10. 2011. Vo svetle argumentov
žalovaného, poukazom na to, že znalecký posudok predložený žalobcom nebol vyhotovený znalcom
zapísaným v odbore poruchy stavieb, poukazom na dispozičné zmeny objektu, ako aj s ohľadom na
závery znaleckého posudku č. 10 - 22/2016 nemohol súd uzavrieť, že žalobca preukázal, že všetky
náklady spojené s opravou, resp. rekonštrukciou objektu boli vynaložené v príčinnej súvislosti s poistnou
udalosťou, v dôsledku čoho by mali byť v plnom rozsahu subsumované pod rozsah poistného rizika

„náhodné a náhle poškodenie alebo zničenie veci kvapalinou unikajúcou z vodovodného zaradenia,“ a
tým pádom plne kryté žalovaným. Podľa názoru súdu teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré
ho v tomto konaní s ohľadom na predmet sporu a rozsah uplatňovanej pohľadávky zaťažovalo, a preto
súd žalobu zamietol.

43. Právni zástupcovia strán sporu nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 20. 09. 2017 ďalšie
návrhynadoplneniedokazovania,pretosúdnauvedenompojednávanípoichzáverečnýchvyjadreniach
vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 182 C.s.p. a odročil toto pojednávanie z dôvodu
vyhlásenia rozhodnutia na termín 18. 10. 2017 s tým, že podľa § 219 ods. 2 C.s.p. súd rozsudok vo veci
samej vyhlásil na tomto ďalšom pojednávaní.

44. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

45. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

47. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nemal vo veci úspech, keďže súd jeho žalobu v plnom rozsahu
zamietol, vznikol nárok na náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262
ods. 1 C.s.p. žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.