Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 20, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7So/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201677
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1015201677.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,

PhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci
navrhovateľa: W. B., narodený XX. M. XXXX, bytom v N., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom v Bratislave, Ul. 29 augusta č. 8-10, o úrazovú rentu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 13. decembra 2017, č.k. 4Sp/101/2015-29, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 13. decembra 2017, č.k.
4Sp/101/2015-29, m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne zo 17. júla 2015, číslo: 5760-17/2015-BA,
z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom postupom podľa § 250q ods.
3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) potvrdil rozhodnutie odporkyne zo
17. júla 2015, číslo: 5760-17/2015-BA, ktorým rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia
v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 16. júla 2008 podľa § 88 ods. 3, § 89 ods. 4 a § 112 ods. 4

zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003
Z.z.“) nemá nárok na zmenu sumy úrazovej renty.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne v intenciách § 88 ods. 1, 3, § 89 ods. 4, § 112
ods. 4, § 153 ods. 4 písm. a/, § 195 ods. 2, § 196 ods. 1, 4, 6, 7 ako aj podľa § 250l a nasl. OSP a dospel
k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu je v súlade so zákonom.

Námietky vznesené navrhovateľom vyhodnotil ako nedôvodné. Uviedol, že odporkyňa pri posudzovaní
nárokov na priznanie ako i pri prehodnocovaní výšky úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu
pracovných schopností poškodených osôb vychádza najmä z lekárskych správ a posudkov, nakoľko
mierupoklesupracovnejschopnostiprijednotlivýchpoškodeniachzdraviavdôsledkuchorôbzpovolania
zákon neurčuje. Z lekárskych správ a posudkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise odporkyne
mal preukázané, že problémy navrhovateľa so zápästím nesúvisia s jeho chorobou z povolania, čo je
zrejmé aj z lekárskej správy jeho ošetrujúceho lekára traumatológa MUDr. H. C. z 13. januára 2014. Z

uvedenej správy vyplýva, že problémy navrhovateľa sú dôsledkom vyvrtnutia a natiahnutia zápästia.

Krajský súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu odporkyne a samotného napadnutého
rozhodnutia mal za preukázané, že k následnej zmene poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľaz dôvodu tej istej choroby z povolania nedošlo, a preto neexistuje dôvod na úpravu doterajšej sumy
úrazovej renty, keďže nedošlo k určeniu novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti
navrhovateľa, táto zostala zachovaná v pôvodnom rozsahu (41%). Stotožnil sa so závermi odporkyne

uvedenýmivnapadnutomrozhodnutí,vyplývajúcimizlekárskychposudkovaspráv,poukazujúcna§196
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko išlo o dôkazy objasňujúce skutkový stav veci vydané odborne
spôsobilými osobami. Posudkoví lekári sú podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve osoby, ktoré
zložili odbornú skúšku a spĺňajú podmienky na výkon lekárskej posudkovej činnosti. Podľa § 153

ods. 4 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa
posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti. Percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti pri
jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania zákonom
neurčuje. Pracovné postupy posudkových lekárov sú v tomto smere upravené metodickými predpismi
Sociálnej poisťovne a je na odbornom zhodnotení konajúceho posudkového lekára, akú konkrétnu
mieru poklesu pracovnej schopnosti určí v rámci zákonom stanoveného rozmedzia 0% až 100%.

Posudkový lekár pritom vychádza zo zdravotnej dokumentácie poškodeného obsahujúcej doložené
odborné nálezy z vyšetrení a hospitalizácií, ako aj z objektívneho vyšetrenia poškodeného vykonaného
priamo posudkovým lekárom. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti poškodeného vrátane
stanovenia konkrétnej percentuálnej miery tohto poklesu posudkový lekár zohľadňuje stupeň funkčného
postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania; pracovnú náplň -

profesiogram pracovného zaradenia, v ktorom pracovný úraz alebo choroba z povolania vznikli a
kvalitu pracovného prostredia, v ktorom sa pracovné činnosti vykonávali; percento pracovných úkonov
popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať;
zohľadnenie, či bol poškodený preradený na výkon inej práce z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby
z povolania, resp. či bol s poškodenými ukončený pracovný pomer pre poškodenie zdravia alebo či

poškodený môže vykonávať inú prácu; možnosť ďalšieho uplatnenia poškodeného u zamestnávateľa,
kde poistná udalosť vznikla, ako aj možnosť uplatnenia na trhu práce s prihliadnutím na dosiahnuté
vzdelanie poškodeného. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár skúma iba
pokles pracovných schopností poškodeného voči doterajšiemu pracovnému zaradeniu, v ktorom
vznikol pracovný úraz, či choroba z povolania, nie voči všetkým pracovným zaradeniam, ktoré by

mohol potenciálne vykonávať. A preto pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty môže
byť ohodnotený iným percentom poklesu pracovnej schopnosti, ako bude miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity na to isté zdravotné postihnutie.

V súvislosti s uvedeným zdôraznil, že v administratívnom, a ani v súdnom konaní neboli okrem tvrdení

navrhovateľa závery odporkyne vyplývajúce z lekárskych posudkov a správ inými dôkazmi vyvrátené,
či spochybnené. Z vykonaných vyšetrení, zhmotnených v lekárskych správach a posudkoch, podobne
ako aj z lekárskej správy ošetrujúceho lekára navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľove problémy so
zápästím nesúvisia s chorobou z povolania, ktorá bola u navrhovateľa zistená 16. júla 2008. Práve
naopak - z lekárskej správy z 13. januára 2014 (MUDr. C. - traumatológ) je zrejmé, že problémy so

zápästím sú dôsledkom vyvrtnutia a natiahnutia zápästia navrhovateľa. Podobne zo žiadnej lekárskej
správy, posudku či iného vyšetrenia nie je zrejmé tvrdenie navrhovateľa, že problémy s jeho pravým
zápästím boli prvotnou príčinou ochorenia, ktoré bolo uznané ako choroba z povolania.

Nakoľkoodporkyňadostatočnýmspôsobomzistilastavveciasprávnevyhodnotila,ževdanejvecineboli

splnené podmienky podľa § 89 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. na zmenu percentuálnej miery poklesu
pracovnej schopnosti navrhovateľa v dôsledku choroby z povolania a zároveň uvedený záver riadne
odôvodnila, pričom tento vyplýva z obsahu administratívneho spisu a vykonaného dokazovania a žiadna
z námietok navrhovateľa nebola dôvodná, krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil ako
vecne správne a zákonné.

O trovách konania navrhovateľa rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2
OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.

II.

Proti rozhodnutiu krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie.Uviedol, že bolesti zápästia prechádzali smerom do lakťa, ktorý bol zoperovaný MUDr. A., ktorý v
lekárskej správe zápästie spomína. Operácia zápästia bola už len otázka času. Z operačného priebehu
v prepúšťacej správe je možné vidieť, že zápästie bolo naozaj v zlom stave, ktoré už bolo chronické, čo

bolo spôsobené dlhodobým opotrebovaním v rámci zamestnania, v ktorom vykonával fyzicky náročnú
prácu, a pri ktorej bolo práve zápästie najviac zaťažované. Nešlo teda iba o dôsledok vyvrtnutia ako
uvádzal krajský súd, ale o dlhodobé opotrebovanie. Na podporu svojich tvrdení navrhovateľ k odvolaniu
doložil Prepúšťaciu správu z kliniky úrazovej chirurgie SZU a UNB (hospitalizácia 18. september 2013
až 20. september 2013), Lekársku správu z 28. júna 2008 vyhotovenú chirurgom MUDr. C., PhD. a

Lekársku správu z 22. októbra 2008 vyhotovenú ortopédom MUDr. A., PhD. Záverom sa domáhal zmeny
rozsudku krajského súdu.

III.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadrila podaním z 08. februára 2018.

Uviedla, že posudzovanie miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty je medicínska
otázka, ktorej zodpovedanie bolo zákonodarcom zverené do kompetencie posudkových lekárov
Sociálnej poisťovne. Posudkoví lekári na základe do konania doloženej zdravotnej dokumentácie
poškodeného, posúdením fyzickej a psychickej schopnosti poškodeného vykonávať pracovnú činnosť,
ktorúpoškodenývykonávaldovznikupoistnejudalostiavlastnéhošetrenia,stanoviapercentuálnumieru

zodpovedajúcu poklesu pracovnej schopnosti poškodeného vykonávať doterajšie zamestnanie.

Ďalej odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľ opakovane žiadal o prehodnotenie už priznanej
sumy úrazovej renty, na základe čoho posudková lekárka opätovne prehodnotila stanovený pokles
vo výške 41%. V lekárskej správe z 2. júla 2015 konštatovala, že nie je dôvod na zvýšenie tohto

percentuálneho poklesu, a to najmä s ohľadom na prepúšťaciu správu z Kliniky pracovného lekárstva a
klinickej toxikológie z 10. apríla 2015, v ktorej bol stav choroby z povolania navrhovateľa zhodnotený ako
stacionárny. V predmetnej prepúšťacej správe klinika síce zhodnotila zdravotný stav navrhovateľa aj vo
vzťahu k absolvovaným operačným zákrokom na ľavej a pravej hornej končatine, no tieto nesúviseli s
priznanou chorobou z povolania a preto nepodmieňovali zvýšenie miery poklesu pracovnej schopnosti.

Na základe opravného prostriedku bol tento posudkový záver potvrdený posudkovým lekárom v
lekárskej správe z 24. augusta 2015. V súvislosti s navrhovateľom doloženým lekárskym nálezom z
22. októbra 2008 odporkyňa konštatovala, že navrhovateľ bol odoslaný na operáciu pre pretrvávajúcu
radiálnuepikondytíduajtendovaginitíduextenzorovpravéholakťa,následkomktorejbolanavrhovateľovi
priznaná choroba z povolania (choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia

končatín - ochorenie kostí, šliach a nervov končatín). Tento fakt nesporne vyplýva jednak z lekárskych
správ posudkových lekárov Sociálnej poisťovne (z 10. marca 2011, zo 6. marca 2014, z 02. júla 2015
a 24. augusta 2015) ako aj z priloženého lekárskeho nálezu z 22. októbra 2008, v ktorého závere sa
uvádza diagnóza M77.1, čo podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb predstavuje chorobu z povolania,
ktorá bola priznaná navrhovateľovi. Prvotnou príčinou priznania choroby z povolania u navrhovateľa

bola bolestivosť a následné operačné riešenie lakťa pravej hornej končatiny a nie zápästia pravej hornej
končatiny. O správnosti uvedeného svedčí aj ďalší lekársky nález doložený navrhovateľom z 28. júna
2008, v ktorom sa popisuje „bolestivá hybnosť pravého zápästia“, no na rozdiel od lekárskeho nálezu
z 22. októbra 2008, MUDr. C., PhD. stanovil v súvislosti s pravým zápästím diagnózu M67, čo podľa
medzinárodnej klasifikácie chorôb predstavuje iné choroby synoviálnej membrány a šliach a nie chorobu

z povolania podľa M77.1. Z popísaných skutočností je zrejmé, že navrhovateľ pociťoval bolestivosť a
problémy pri ohybe pravého zápästia, no toto poškodenie nie je následkom, či dokonca predchodcom
priznanej choroby z povolania. Práve skutočnosť, že dochádzalo k pravidelnému zaťažovaniu tejto
končatiny, mala za následok jej oslabenie, čo vyústilo do jej natiahnutia, respektíve vyvrtnutia. Záverom
odporkyňa uviedla, že navrhovateľ do konania nedoložil žiadne nové lekárske nálezy, avšak odporkyňa

mala k dispozícii lekársku správu MUDr. C. z 13. januára 2014, v zmysle ktorej navrhovateľ utrpel
vyvrtnutie a natiahnutie pravého zápästia. Vo vzťahu k operácii lakťa ľavej hornej končatiny (ako aj
pravého zápästia) sa odporkyňa okrem iného opierala o prepúšťaciu správu z poslednej hospitalizácie
z 10. apríla 2015, z ktorej vyplýva, že vo vzťahu k priznanej chorobe z povolania je zdravotný stav
navrhovateľa stacionárny.

Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu potvrdil.

IV.Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací [(§ 10 ods. 2 OSP v
spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 1,2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny

poriadok (ďalej len „SSP“)], preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 250l ods. 2 a § 250ja ods. 2 OSP), keď deň
vyhláseniarozhodnutiabolzverejnenýminimálne5dnívoprednaúradnejtabulianainternetovejstránke
najvyššieho súdu www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211
ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Podľa § 492 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), konania podľa
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(2) Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 250l ods. 1, 2 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.
(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou

§ 250a.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd potvrdil
rozhodnutie odporkyne zo 17. júla 2015, číslo: 5760-17/2015-BA, ktorým táto rozhodla, že navrhovateľ,
ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 16. júla 2008 podľa § 88

ods. 3, § 89 ods. 4 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. nemá nárok na zmenu sumy úrazovej renty.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať
doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej

schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku
1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými
v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s

týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo
vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné
postihnutia,ktorébolizohľadnenénanároknainvalidnývýsluhovýdôchodokpodľaosobitnéhopredpisu.
2)

Podľa § 89 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej
schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma
úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej
percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti.

Podľa § 153 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia
sa člení na lekársku posudkovú činnosť
a) nemocenského poistenia,
b) dôchodkového poistenia,
c) úrazového poistenia.

Podľa § 153 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa
a) posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti,
b) posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo
rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu,
c) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť

a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch,
d) posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady
na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s
liečením.Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva
posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia

ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej
poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

Podľa § 209 ods. 1 - 4 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.
(2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je
potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
(3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého
sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá

účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Najvyšší súd z obsahu súdneho spisu ako aj pripojeného administratívneho spisu odporkyne zistil,
že rozhodnutím z 28. marca 2011, číslo: 29941-2/2011-BA, odporkyňa priznala navrhovateľovi nárok
na úrazovú rentu od 25. júla 2008 do 31. júla 2008 v sume 62,34 € a od 1. augusta 2008 v sume
275,98 € mesačne (vrátane príslušných valorizácií za roky 2009, 2010, 2011). Podklad pre vydanie
predmetného rozhodnutia tvorila Lekárska správa posudkového lekára sociálneho poistenia z 10. marca

2011 (pobočka Bratislava), v ktorej bola konštatovaná miera poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu
41%. Z uvedenej lekárskej správy vyplývalo, že navrhovateľ mal dlhodobé ťažkosti v zmysle radiálnej
epikondylitídy oboch ramenných kostí. Z tohto dôvodu podstúpil komplexnú liečbu - medikamentóznu,
injekčnú, RHB, liečbu rázovou vlnou, i operáciu na pravom lakti. Napriek uvedenému ťažkosti
pretrvávali, vyžadovali si neustálu ortopedickú, rhb liečbu. Dňa 14. júna 2010 bola navrhovateľovi

Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie priznaná choroba z povolania (dátum prvého zistenia 16.
júl 2008) so zodpovedajúcou položkou č. 29 prílohy č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z.z. - choroby šliach,
šľachových pošiev a svalových úponov z nadmerného preťaženia. U navrhovateľa bola konštatovaná
obojstranná radiálna epikondylitída ramennej kosti (M70).

Z obsahu administratívneho spisu odporkyne najvyšší súd mal ďalej preukázané, že odporkyňa
rozhodnutím z 20. marca 2014, číslo: 5986-10/2014-BA, na základe navrhovateľom podanej žiadosti
o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti (z dôvodu ťažkostí so
zápästím pravej ruky) rozhodla, že navrhovateľ nemá nárok na zmenu sumy úrazovej renty. Podklad pre
vydanie predmetného rozhodnutia tvorila Lekárska správa posudkového lekára sociálneho poistenia zo

6. marca 2014 (pobočka Bratislava) s tým, že ťažkosti so zápästím nesúvisia s chorobou z povolania;
miera poklesu pracovnej schopnosti bola určená opätovne v rozsahu 41%. U navrhovateľa bola
konštatovaná obojstranná radiálna epikondylitída ramennej kosti (M70).

Na základe opätovne navrhovateľom podanej žiadosti o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny

poklesupracovnejschopnosti(zdôvoduťažkostísozápästímpravejruky)odporkyňatupreskúmavaným
rozhodnutím zo 17. júla 2015, číslo: 5760-17/2015-BA, rozhodla, že navrhovateľ nemá nárok na
zmenu sumy úrazovej renty. Podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvorila Lekárska správa
posudkového lekára sociálneho poistenia z 02. júla 2015 (pobočka Bratislava) s tým, že ťažkosti so
zápästím nesúvisia s chorobou z povolania; miera poklesu pracovnej schopnosti bola určená opätovne

v rozsahu 41%. Opätovne bola konštatovaná obojstranná radiálná epikondylitída ramennej kosti (M70).
Z dôvodu podaného opravného prostriedku, posudkový lekár sociálneho poistenia opätovne posúdil
pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty dňa 24. augusta 2015 (pobočka Bratislava), pričom
zotrval na záveroch plynúcich z lekárskej správy z 2. júla 2015. Od určenia miery poklesu pracovnej
schopnosti (41%) v roku 2011 nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu v dôsledku choroby z povolania,

ktorá je podľa prepúšťacích správ z kliniky pracovného lekárstva a toxikológie stacionárna. Opätovne
posudkový lekár konštatoval obojstrannú radiálnu epikondylitídu ramennej kosti (M77.1). Vzhľadom
na totožné posudkové závery bola spisová dokumentácia predložená Sociálnej poisťovni, ústredie.
Posudkovýlekársociálnehopoisteniavlekárskejsprávez21.septembra2015(ústredie)rovnakozotrvalna 41%-nej miere poklesu pracovnej schopnosti. Choroba z povolania bola stanovená podľa položky
č. 29 prílohy č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z.z. - Choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného
zaťaženiakončatín-ochoreniekostí,kĺbov,šliachanervovkončatín,zaChorobybolistanovenéChoroby

mäkkého tkaniva súvisiace s používaním, nadmerným používaním a tlakom (M70), Obojstranná radiálna
epikondylitída ramennej kosti (M77.1) a Bolestivý syndróm krčnej chrbtice (M50).

Z príslušných lekárskych správ relevantných pre tu prejednávanú vec (z 2. júla 2015, z 24. augusta
2015 a z 21. septembra 2015) z časti „Pracovná anamnéza“ vyplýva, že navrhovateľ pracoval v rôznych

profesiách ako kuchár, skladník, dokladač balíčkov zeleniny H., schránkar v Z., v období 2001-2006
ako vodič dodávky, od 01. apríla 2006 do 20. januára 2009 vo firme O. ako vodič vysokozdvižného
vozíka pri zaskladňovaní, pracoval na pracovisku Matching, nakladanie diskov, montáž RDC snímačov,
expedícia kolies a nakladanie pneumatík do linky. Naposledy pracoval v období od 16. septembra 2010
do 20. októbra 2010 ako skladník. Na základe žiadosti z 10. marca 2011 priznaná úrazová renta, odvtedy
nezamestnaný.

Zpríslušného„Hláseniachorobyzpovolaniaaleboohrozeniachorobouzpovolania“zjúna2010vyplýva,
že navrhovateľovi bola priznaná choroba z povolania dňa 14. júna 2010 s dátumom prvého zistenia
k 16. júlu 2008. Za chorobu z povolania boli určené choroby šliach, šľachových pošiev a svalových
úponov z nadmerného preťaženia podľa položky č. 29 prílohy č. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s priradenou

diagnózou v zmysle medzinárodnej klasifikácie chorôb M70.8 - Iné poruchy mäkkého tkaniva súvisiace
s používaním, nadmerným používaním a tlakom. Z uvedeného je zrejmé, že u navrhovateľa určená
choroba z povolania postihuje všeobecne šľachy, šľachové pošvy a svalové úpony. U navrhovateľa sa
táto choroba z povolania prejavila v zmysle príslušných lekárskych správ vo forme choroby postihujúcej
lakeť - Obojstranná radiálna epikondylitída ramennej kosti (M77.1). V roku 2008 podstúpil navrhovateľ

operáciu pravého lakťa, v roku 2014 operáciu ľavého lakťa. V súvislosti s navrhovateľom uvádzanými
ťažkosťami s pravým zápästím mal najvyšší súd preukázané, že navrhovateľ 19. septembra 2013
podstúpil operáciu pravého zápästia, čo je zrejmé z prepúšťacej správy (Univerzitná nemocnica
Bratislava, Klinika úrazovej chirurgie SZU a UNB; hospitalizácia od 18. septembra do 20. septembra
2013) s tým, že ťažkosti s pravým zápästím boli konštatované už v lekárskych správach z 23. júna 2008,

zo 14. októbra 2008 (MUDr. A. M.), z 28. júna 2008 (MUDr. N. C., PhD.), z ktorej vyplýva znížená a
bolestivá hybnosť pravého zápästia, prípadne v prepúšťacej správe (Univerzitná nemocnica Bratislava,
Klinika pracovného lekárstva a toxikológie LFUK a UNB; hospitalizácia od 20. mája do 24. mája 2013),
v ktorej bola konštatovaná progresia bolesti najmä v oblasti pravého zápästia - praskanie, pichanie,
opúchanie s tým, že navrhovateľ bol objednaný na operáciu pravého zápästia - artroskopiu pre léziu

TFCC.

Z príslušných posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia vyplýva, že títo s odkazom na
prepúšťacie správy z rokov 2011 až 2015 konštatovali stacionárny (nezmenený) stav choroby z
povolania, avšak bez bližšieho zdôvodnenia vo vzťahu k namietanému poškodeniu pravého zápästia,

ktorého pôvod v zmysle vyššie uvedených lekárskych správ možno pozorovať už v roku 2008. V
tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že závery posudkových lekárov sociálneho poistenia nemožno
považovať za dostatočne zdôvodnené v nadväznosti na vyššie zistené a z administratívneho spisu
plynúce skutočnosti. Tiež neobstojí konštatovanie odporkyne, že u navrhovateľa sa jednalo o chorobu
z povolania podľa M77.1. V prvom rade sa jednalo o chorobu z povolania podľa položky č. 29 prílohy

č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia
končatín - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín, ku ktorej bola priradená diagnóza v zmysle
medzinárodnej klasifikácie M70.8 - Choroby mäkkého tkaniva súvisiace s používaním, nadmerným
používaním a tlakom, teda choroby postihujúce mäkké tkanivo, a to nielen v oblasti lakťa, ale vo
všeobecnosti, u navrhovateľa postihujúce horné končatiny celkovo, teda aj zápästie, alebo aj rameno

- (napríklad prepúšťacia správa Univerzitná nemocnica Bratislava, Klinika pracovného lekárstva a
toxikológie LFUK a UNB; hospitalizácia od 20. mája do 24. mája 2013, od 18. júna do 21. júna 2012 a
z 15. júna 2011 do 17. júna 2011). Rovnako najvyšší súd považuje za potrebné vytknúť, že posudkový
lekár sociálneho poistenia v posudku z 21. septembra 2015 konštatoval popri Obojstrannej radiálnej
epikondylitíde ramennej kosti ďalšie dve choroby - Choroby mäkkého tkaniva súvisiace s používaním,

nadmerným používaním a tlakom (M70) a Bolestivý syndróm krčnej chrbtice (M50), a to bez toho, aby
sa v záverečnom hodnotení nimi bližšie zaoberal. Pre úplnosť najvyšší súd podotýka, že diagnóza pod
označením M70 bola použitá zo strany posudkové lekára sociálneho poistenia v lekárskom posudkuz 2. júla 2015 tvoriaceho podklad tu preskúmavaného rozhodnutia k chorobe - Obojstranná radiálna
epikondylitída ramennej kosti, ktorej však zodpovedá označenie M77.1.

Za takýchto okolností musel najvyšší súd konštatovať, že v konaní nebol riadne zistený skutočný stav,
pretože posudky posudkových lekárov, vyhotovené pre účely predmetného konania nie sú presvedčivé
a preskúmateľné.

Záverom, najvyšší súd tiež zdôrazňuje, že na účely úrazovej renty nie je rozhodujúce len posúdenie

zhoršenia zdravotného stavu, ale najmä posúdenie poklesu pracovnej schopnosti, teda aj schopnosti
vykonávať doterajšie zamestnanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne pre účely objektívneho posúdenia nároku navrhovateľa
zadovážiť dostatočné podklady, a to riadny posudok o percentuálnej miere poklesu schopnosti
navrhovateľa, v ktorom sa posudkový lekár vyjadrí aj k poklesu pracovnej schopnosti vo vzťahu k

postihnutiu kostí, kĺbov, šliach a nervov horných končatín (zápästie) v príčinnej súvislosti s chorobou z
povolania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že
rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie (§ 220 OSP s poukazom na § 250l ods.

2 OSP a § 250ja ods. 3 OSP a § 492 ods. 1,2 SSP).

O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovenia § 492 ods. 1, 2 SSP v spojení s §
250k ods. 1 veta prvá OSP a v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a
s § 224 ods. 1, 2 OSP. Úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu

trov konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.