Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 14, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/100/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215374
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116215374.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: H. R., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX U.
XXX, o zaplatenie 2.487,69 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
XXCsp/XX/XXXX-XXX zo dňa 19. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. o splatnosti prisúdených pohľadávok, o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Priznáva žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol v I. výroku,
že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.873,93 EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom z
omeškania od 02.07.2016 do zaplatenia a kapitalizovaný zmluvný úrok v sume 140,03 EUR, a to v
splátkach po 70 EUR mesačne splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom
nasledujúcim po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného vyrovnania
dlhu s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej zo splátok, má za následok splatnosť celého plnenia,
II. výrokom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, III. výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov

konania voči žalovanej v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal aby súd uložil žalovanej
povinnosťzaplatiťmuistinu2.487,69eur,úrok140,03eur,úrokyzomeškania3,36eur,úrokzomeškania
vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 2.487,69 eur od 02.07.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne nezaplatených úrokov 140,03 eur od 02.07.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania

pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 149 eur. V rámci žaloby žalobca poukázal
na to, že strany sporu uzavreli dňa 26.02.2013 úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobca
žalovanej peňažné prostriedky vo výške 5.000 eur. Žalobca poukázal na to, že náležitosti zmluvy v
zmysle § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. upravuje zmluva v bode 1.2 v spojení so všeobecnými
obchodnými podmienkami (VOP), z ktorých vyplýva tiež anuitné splácania úveru, pričom počet a termíny
splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre
údaj o výške, počte a termínoch splátok iných poplatkov. Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalovaná prestala

uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, čím porušila svoje zmluvné povinnosti a preto žalobca na
základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 01.07.2016. Zo
žaloby vyplýva, že pohľadávka žalobcu ku dňu predčasného zosplatnenia predstavovala sumu 2.661,08
eur a pozostávala z:- istiny poskytnutého úveru vo výške 2.487,69 eur (žalovanej bol na základe zmluvy poskytnutý úver vo
výške 5.000 eur,do dňa zosplatnenia uhradila žalovaná na istinu sumu 2.512,31 eur, na základe čoho
dlžná istina ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 2.487,69 eur (poskytnutá suma 5.000 eur mínus

splátky istiny spolu vo výške 2.512,31 eur = 2.487,69 eur),
- úrokov 140,03 eur (predstavujú dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktoú bola žalovaná povinná splatiť
v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia. Úroková sadzba vo výške
15,90 % ročne vyplýva zo zmluvy,
- úrokov z omeškania 3,36 eur (každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti

úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, úrok z omeškania bol dohodnutý v zmluve v zmysle
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a to v článku Následky porušenia povinností: „Ak klient neuhradí
úver v lehote splatnosti úveru je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých
peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania a to až do jej zaplatenia“),
V predmetnej veci rozhodol súd rozsudkom zo dňa 1.12.2017 č. k. XXCsp/XX/XXXX-XX. Rozhodnutím
Krajského súdu v Prešove č. k. XXCo/X/XXXX-XX zo dňa 22.3.2018 bol rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutej časti, t.j. vo výroku II a III zrušený a v rozsahu zrušenia vec bola vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplnil dokazovanie dotazom žalobcu
na predloženie listinných dôkazov preukazujúcich skúmanie bonity žalovanej, resp. výpočtu RPMN,
pričom žalobca súdu predložil doklady preukazujúce skúmanie bonity žalovanej a zároveň vysvetlil
spôsob výpočtu RPMN. Keďže zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyplývajúce zo zákona

č. 129/2010, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.873,93 EUR spolu s 5 % - tným ročným
úrokom z omeškania od 02.07.2016, t. j. nasledujúceho dňa po zosplatnení úveru, čo predstavuje
zostatok istiny, po odpočítaní už právoplatne priznanej sumy 613,76 EUR spolu s 5 % - tným ročným
úrokom z omeškania od 02.07.2016 do zaplatenia. Súd taktiež priznal žalobcovi kapitalizovaný zmluvný
úrok do zosplatnenia úveru v sume 140,03 EUR, pričom v pôvodnom rozsudku bol priznaný taktiež

kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 3,36 EUR. Súd zamietol žalobu v časti priznania úrokov
z omeškania zo zmluvných úrokov. V tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca nemôže žiadať
príslušenstvo z príslušenstva, čo predstavuje neprípustnosť úročenia zmluvných úrokov s úrokmi z
omeškania, tzv. anatocizmus, čo vyplýva napr. z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XX O.
XX/XXXX zo dňa 29.11.2012 resp. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXOdo XXX/XXXX),

preto aj v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na zložitú sociálnu situáciu žalovanej,
ktorá je v podstate živiteľkou rodiny, keďže manžel poberá iba čiastočný invalidný dôchodok v sume
200 EUR mesačne a žalovaná má bežné výdavky s vedením domácnosti, resp. aj splácaním ďalších
úverov, súd jej umožnil splatenie dlhu v primeraných splátkach po 70 EUR mesačne tak, aby nedošlo
k jej prípadnému existenčnému ohrozeniu, pričom takéto splácanie dlhu podľa názoru súdu zásadným

spôsobom neovplyvní postavenie samotného žalobcu. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1,2 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, a to proti zamietavej časti v prevyšujúcej časti a vo
výroku, ktorým súd umožnil žalovanému uhradiť dlh v mesačných splátkach, ktoré odôvodnil tým, že

sa nestotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie a považuje rozsudok súdu v napadnutej časti
za nesprávny, lebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h/ CSP) a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Namietal, že súd rozhodnutie o povolení plnenia splátkach
vôbec neodôvodnil. Rozhodnutie v tejto časti nie je podložené riadne vykonaným dokazovaním, lebo

súd prvej inštancie nezistil majetkové pomery, nepožadoval od žalovaného preukázanie potvrdení o
príjmoch, napriek tomu, že účastníka konania aj v otázke lehoty splatnosti zaťažuje povinnosť tvrdenia
a dôkazná povinnosť. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. XXCo/
XX/XXXX-XXX zo dňa 26.2.2018, ďalej na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. XXCo/XXX/XXXX-
XX zo dňa 1.3.2017. K nároku na úrok z omeškania z obchodného úroku namietal, že k uplatneniu

úroku z omeškania z obchodného úroku vyčísleného ku dňu zosplatnenia úveru poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.3.2008 sp. zn. XCob/XX/XXXX, na rozsudok Krajského súdu
v Nitre č. k. XCo/XXX/XXXX-XX, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. XXCo/XXX/XXXX-
XX zo dňa 13.6.2017 a na ďalšie rozhodnutia Krajských súdov SR. Z týchto rozhodnutí vyplýva, že ak
je dlžník v omeškaní so splateným peňažného záväzku je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky

z omeškania, pričom súčasťou sumy vyplývajúcej z úverovej zmluvy, ktorú má dlžník vrátiť je nielen
istiny úveru, ale aj dohodnuté úroky. Ak došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru stala sa splatnou
ku dňu vyhlásenia tejto splatnosti nielen istina ale aj kapitalizované úroky z úveru. V prípade, ak ich
žalovaný dlžník neuhradí, dostáva sa aj s touto sumou do omeškania, v dôsledku čoho postihuje dlžníkasankcia za nedodržanú lehotu splatnosti v podobe úrokov z omeškania. V prípade ak veriteľ tieto
úroky z omeškania si uplatní v zákonnej výške, má na ich zaplatenie nárok. Navrhol, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v celom

rozsahu a aby zaviazal žalovaného uhradiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň
navrhol, aby sú žalobcovi priznal náhradu trov konania a náhradu trov odvolacieho konania vo výške
zaplatených súdnych poplatkov.

4. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 304 CSP) po zistení,
že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobca v zákonom stanovenej lehote (§
362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok Okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379
CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok Okresného
súdu v časti výroku napadnutého odvolaním potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP z dôvodu jeho

vecnej správnosti.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia - výroku rozhodnutia I o splatnosti prisúdených
pohľadávok a vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti konštatuje, že súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci. Vykonal dokazovanie, ktoré
vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa
odvolacísúdvplnomrozsahustotožnilapretoajspoukazomnacitovanéust.§387ods.2CSP,keďžesa

v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa obmedzuje len na konštatovanie
správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na

prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu týkajúcej sa povolenia žalovanému splatiť dlh v mesačných
splátkach, odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne povolenia
splátok na zaplatenie istiny a na tieto v podrobnostiach poukazuje.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k najzásadnejším argumentom uvádzaným
žalobcom v odvolaní odvolací súd dodáva nasledovné:
Odvolací súd sa zaoberal tým, či existujú dôvody na to, aby bola žalovanému uložená povinnosť
uhrádzať žalobcovi priznanú istinu s príslušenstvom v splátkach a tiež výškou splátok, ktoré boli určené
súdom prvej inštancie. Na základe ustálenej súdnej praxe je pri úvahe o určenie lehoty na splnenie

povinnosti alebo pri jej určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, nutné vychádzať
z konkrétnych okolnostiach prípadu. Súd musí prihliadnuť na osobné majetkové pomery sporových
strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného, prejavenú snahu o plnenie záväzku
žalovaným, dobu po ktorej by umožnením vykonania plnenia splátka došla k zaplateniu prisúdenej
sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri

výške splátok a podmienkach ich zročnosti), ako aj to, či povolenia plnenia prisúdenej sumy v splátkach
neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa, pričom súd môže určiť, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd teda musí lehotu na plnenie určiť
tak, aby jej dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu
právnej neistoty medzi sporovými stranami. Záver súdu o splnení podmienok na určenie dlhšej lehoty

na vykonanie plnenia ako tri dni od právoplatnosti rozsudku musí byť náležite odôvodnený. Odvolací
súd dospel k záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, pokiaľ povolil žalovanému
dlh žalobcovi splácať v mesačných splátkach a to s ohľadom na jeho sociálnu a majetkovú situáciu.
Podľa názoru odvolacieho súdu povolenie splátok na uhradenie prisúdenej čiastky nespôsobí žalobcoviekonomické problémy v jeho obchodnej činnosti. Splácanie prisúdenej sumy v mesačných splátkach
nezasiahne neprimerane ani do hospodárskych pomerov žalobcu ako bankovej spoločnosti, ktorá má v
predmetesvojejobchodnejčinnostiokreminéhozaradenéajposkytovanieúverov aktorépohľadávkyjej

dlžníci splácajú bežným spôsobom v splátkach. Odvolací súd zastáva názor, že slabší účastník, ktorým
je žalovaný ako spotrebiteľ nesporne je, si zaslúži ochranu, keď sa objektívne ocitol v takej situácii, že
by zaplatenie dlhu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia bolo preňho devastujúce a dá sa povedať
nemožné. Žalovaná prejavila záujem dlh splácať. Pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku s príjmom
650,- eur mesačne a jej manžel poberá len čiastočný invalidný dôchodok vo výške 200,- eur mesačne.

Z tohto príjmu musia uhrádzať bežné výdavky na domácnosť, výdavky na lieky žalovaného a majú aj
ďalšie pôžičky, pričom musí splácať aj tento úver. Správne preto rozhodol súd prvej inštancie ak povolil
žalovanej splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 70,- eur mesačne, s tým, že omeškanie s
plnením čo i len jednej zo splátok má za následok splatnosť celého plnenia.

10. K ďalšej odvolacej námietke vo vzťahu k zamietavej časti výroku napadnutého rozsudku, teda k

nepriznaniu úroku z omeškania z obchodného úroku vyčísleného ku dňu zosplatnenia úveru odvolací
súd uvádza nasledovné:
Obchodný zákonník i Občiansky zákonník rešpektujú autonómiu vôle strán pri úprave následkov
odstúpenia od zmluvy. Ak to v zmluve nie je upravené inak, dôsledkom odstúpenia veriteľa od zmluvy
pri aplikácii § 506 Obchodného zákonníka je aj oprávnenie veriteľa požadovať vrátenie dlžnej sumy aj

s úrokmi. Požiadavka vrátiť poskytnuté prostriedky (dlžnú sumu), aj povinnosť platiť úrok z nevrátenej
čiastky úveru aj po odstúpení od zmluvy je preto opodstatnená, v opačnom prípade by sa veriteľ využijúc
oprávnenie dané mu zákonom, ktoré je dôsledkom porušenia povinností dlžníka, dostal do horšieho
postavenia ako mal pred porušením povinností dlžníkom. Najvyšší súd ČR napr. vo svojich vyššie
označených rozhodnutiach XXCdo/XXXX/XX, či XXCdo/XXX/XXXX konštatoval práve, že zmyslom a

účelom ustanovenia § 506 Obch. zák. je poskytnúť veriteľovi právny inštrument proti dlžníkovi, ktorý
neplní záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky v dohodnutých splátkach a je v
omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu než 3 mesiace. Veriteľ
môže od zmluvy o úvere odstúpiť a tým spôsobiť, že zaniknú jeho povinnosti, ktoré má podľa zmluvy
voči dlžníkovi. Ide o právny inštitút, ktorý je určený na ochranu práv veriteľa a jeho využitím sa preto

veriteľ nemôže ocitnúť v horšom právnom postavení, než v akom bol pred odstúpením od zmluvy. Takáto
názorová línia vyplýva aj z právnej teórie. Len ako príklad možno uviesť názor prof. Oľgy Ovečkovej a
kolektívu v komentári k Obchodnému zákonníku z vydavateľstva IURA EDITION, ročník 2005, 2. Diel
na s. 336 alebo v Beckovom komentári k Obchodnému zákonníku ročník 1998 na s. 834, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že úrok z úveru je vlastne cena (odplata) za užívanie poskytnutých peňažných

prostriedkov, a preto má dlžník zásadne platiť tento úrok za skutočnú dobu užívania, t.j. do doby
skutočného vrátenia úveru veriteľovi. Podobne závery vyplynuli i z dôvodov rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR XObo/XXX/XXXX (uverejneného v ZSP 8/2007), podľa ktorých odstúpením od zmluvy o
úvere nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa
len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. Z týchto stanovísk vychádzali

odvolacie senáty obchodnoprávneho kolégia tunajšieho súdu vo svojich rozhodnutiach, napr. XXCo/
XX/XXXX-XX zo 4.11.2014, XXCo/XXX/XXXX-XX z 25.6.2015, XCob/XX/XXXX-XXX z 25.10.2011,
XCo/X/XXXX-XXX z 5.5.2015, XXCo/XX/XXXX-XXX z 25.9.2018, či iné). Neodlišujú sa tieto závery
ani od záverov rozhodnutí iných odvolacích súdov na Slovensku, na ktoré odkazuje (viď bod 10
dôvodov tohto rozhodnutia) odvolateľ či aj z iných (napr. Krajský súd v Banskej Bystrici XXCo/XXX/

XXXX, XXCo/XX/XXXX, XXCo/XX/XXXX, Krajský súd v Košiciach XCo/XXX/XXXX, XCo/XXX/XXXX,
XCo/XXX/XXXX, XCo/XX/XXXX, Krajský súd v Nitre XCo/XXX/XXXX alebo i ďalšie). Tak, ako je už
uvedené vyššie, úrok je v podstate odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov. Aktuálna
vnútroštátnaúpravaospotrebiteľskýchúverochvust.§13ods.3zák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch rieši otázku plnenia úrokov z úveru pri odstúpení od zmluvy samotným spotrebiteľom za tam

upravených podmienok. Podľa uvedeného ustanovenia (jeho vety prvej) ak spotrebiteľ uplatní právo
podľa odseku 1, je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský
úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní
po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi. Aj Zákon o spotrebiteľských úveroch teda
v tomto ustanovení výslovne upravuje povinnosť zaplatiť úrok (ako odplatu za poskytnutie finančných

prostriedok) až do dňa splatenia istiny v prípade, že k odstúpeniu zmluvy došlo úkonom spotrebiteľa. Z
uvedených dôvodov, ak zmluvne dohodnuté podmienky neupravujú inak, niet právneho dôvodu, aby pri
aplikácii ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka neboli veriteľovi priznané úroky z úveru aj za čas
po „zosplatnení úveru“, teda po využití oprávnenia veriteľa odstúpiť od zmluvy pre porušenie povinnostídlžníka. Využitím právneho inštitútu, ktorý je určený na ochranu práv veriteľa ako vyplýva z ustanovení
§ 506 Obchodného zákonníka sa nemôže veriteľ ocitnúť v horšom právnom postavení, než v akom bol
pred odstúpením od zmluvy. Senát odvolacieho súdu aj v tejto veci dáva do pozornosti, že v zmysle §

53 ods.1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v
neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. (napr. rozsudok Krajského
súdu Prešov z 21. novembra 2012, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX). Systém ochrany spotrebiteľov zavedený
Smernicou 93/13/EHS (transponovanou do národného právneho poriadku) vychádza z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,

pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi
na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich
obsah (rozsudky z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, B.-XXX/XX I. B.-XXX/XX,
Zb. s. I-4941, z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, B.-XXX/XX, Zb. s. I-10421, ako aj zo 6. októbra 2009,
Asturcom Telecomunicaciones, B.-XX/XX, Zb. s. I-9579). Vzhľadom na také znevýhodnené postavenie
jednej zo zmluvných strán článok 6 ods. 1 Smernice 93/13 zaväzuje členské štáty stanoviť, aby nekalé

podmienky „podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa". Ako vyplýva z judikatúry
ESD, ide o kogentné ustanovenie smerujúce k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu
zaviesť rovnosť (pozri rozsudky Mostaza Claro, Asturcom Telecomunicaciones, z 9. novembra 2010,
VB Pénzügyi Lízing, C-137/08, a z 15. marca 2012, Pereničová a Perenič, B.-XXX/XX). S cieľom

zabezpečiť úroveň ochrany, ktorú chce Smernica 93/13 dosiahnuť, Súdny dvor viackrát zdôraznil, že
tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba
pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (vyššie uvedené rozsudky
Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, Mostaza Claro, Asturcom Telecomunicaciones, , ako aj VB
Pénzügyi Lízing). S prihliadnutím na tieto zásady Súdny dvor niekoľkokrát rozhodol, že vnútroštátny

súd má ex offo posúdiť nekalú povahu zmluvnej podmienky patriacu do pôsobnosti smernice 93/13 a
tým odstrániť nerovnováhu medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom (tiež vyššie uvedené
rozsudky ESD). Nepriznanie úrokov po realizácii oprávnenia veriteľa na „zosplatnenie úveru“ z dôvodov
porušovania povinnosti dĺžníkom podľa názoru konajúceho odvolacieho senátu v predmetnej veci nie
je odstránením nerovnováhy medzi spotrebiteľom a dodávateľom (poskytovateľom úveru), ale dostáva

poskytovateľa úveru do horšieho postavenia, aké mal pred využitím oprávnenia na „zosplatnenie úveru“.
Naopak porušenie povinnosti dlžníka z úverovej zmluvy (vedúce k realizácii oprávnenia veriteľa od
zmluvy odstúpiť) ho pri závere súdu prvej inštancie dostáva do výhodnejšieho postavenia (nemusí ďalej
veriteľovi plniť úroky), a tak akceptácia záveru prijatého súdom prvej inštancie (s odkazom na názor v
rozhodnutí KS v Prešove) by v konečnom dôsledku mohla byť „nesprávnym návodom“ pre dlžníkov

zlepšiť si „porušovaním povinnosti“ svoje postavenie v úverovom vzťahu. Išlo by tak o situáciu zjavne
neakceptovateľnú.

11. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie s jeho právnym posúdením
odkazujúcim na tzv. anatocizmus. Ak v zmysle tejto zásady súd prvej inštancie zamietol žalobný návrh

v časti uplatňovaných úrokov z omeškania z úrokov, je odvolací súd toho názoru, že takéto právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie je správne. Súd prvej inštancie pre účely rozhodnutia o tejto
časti žaloby mal spoľahlivo zistený skutkový stav (odvolacie dôvody ani toto nenamietajú) a s právnym
posúdením tohto nároku sa v dôvodoch rozhodnutia aj správne vyporiadal. Odkázal i na právnu prax
súdov SR i súdov ČR. Napokon, k námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v

časti povolenia splátok splatenia priznaného nároku žalovanou, odvolací súd najprv vo všeobecnosti
konštatuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR vyplýva, že tak základne
právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo

na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (O.. Ú. XXX/XXXX); právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú
svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a

podstatu práva na spravodlivý proces. Rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre
odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ustanovení § 220 a nasl. Civilného sporového poriadku a preto ho
nemožno vcelku považovať za nepreskúmateľný.12.Nazákladevyššieuvedenéhoodvolacísúdodvolanímnapadnutúčasťrozsudkusúduprvejinštancie
ako vecne správnu podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že
v odvolacom konaní bola žalovaná sporovou stranou, ktorá mala v odvolacom konaní úspech v celom
rozsahu, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

rozhodnutia odvolacie súdu samostatným uznesením.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).