Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 19, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/288/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415209726
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415209726.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa:

Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený Bobák, Bollová
a spol. s. r. o. advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa č.10 Bratislava, IČO: 35 855 673 proti
odporcovi: Z. N., H.. XX.XX.XXXX, C. Ž. H. D., D. Č.. XXX/XX, o návrhu na zaplatenie sumy 141,19 €
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania prostredníctvom splnomocneného advokáta

domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 141,19 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od
28.3.2014 do zaplatenia z titulu náhrady škody.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.05.2016, ktorého sa nezúčastnil navrhovateľ, právny
zástupca navrhovateľa napriek riadne doručenému predvolaniu, neúčasť ospravedlnil písomným
podaním. Odporca zásielku na známej adrese súdu neprevzal, táto sa prinavrátila dňa 25.4.2016 súdu
s oznámením, že adresát zásielku neprevzal ani v odbernej lehote.

Súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, keď pritom v zmysle §
101 ods. 2 O. s. p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o poskytovaní
verejných služieb zo dňa 25.05.2013 v spojení s dodatkom, Všeobecnými podmienkami poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti
Orange Slovensko, a.s., pokusom o pokonávku, faktúrami, daňovými dokladmi a zistil tento skutkový

a právny stav:

Účastníci konania uzavreli dňa 25.05.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb vrátane dodatku.
Na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. B. zo dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľ zaviazal
poskytovať odporcovi elektronické komunikačné služby a odporca sa zaviazal platiť cenu za tieto služby.
Dodatkom k tejto zmluve z toho istého dňa navrhovateľ predal odporcovi telekomunikačné zariadenie
HTC Desire X black so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1 €. V článku 2.3 písm. a)

dodatku sa odporca zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom
vzťahu a že po celú túto dobu bude bez prerušenia služby využívať. V prípade porušenia niektorej z
povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby,
nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebododatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku
pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany)
dojednali účastníci povinnosť odporcu uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu v sume 249 €. Podľa

tvrdenia navrhovateľa predstavovala predajná cena telekomunikačného zariadenia 250 € s DPH.

Faktúrami ( čl. 13 až 19 spisu) navrhovateľ fakturoval odporcovi k úhrade cenu za telekomunikačné
služby poskytnuté v období november 2013 do január 2014 v celkovej sume 124,81 € a Listom zo dňa
13.3.2014 (pokusom o pokonávku) navrhovateľ vyzval odporcu k zaplateniu tejto ceny a tiež zmluvnej

pokuty/náhrady škody najneskôr do 27.3.2014.

Podľa § 78 ods. 9 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení
podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon
nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa
01.01.2012, t. j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a

uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil Zákon č. 610/2002 Z. z. ).

Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „Zákon o
elektronických komunikáciách“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo

poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 4 prvá veta Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas
určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej

verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 2 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o
poskytovaníverejnýchslužieb;platiťzaposkytnutúverejnúslužbupodľazmluvyoposkytovaníverejných
služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré satýkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je len

čiastočne dôvodný.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ s odporcom uzavrel Zmluvu o
poskytovaní verejných služieb vrátane dodatku, na základe ktorých zmlúv poskytoval odporcovi
elektronické komunikačné služby. Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového

právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, a zároveň aj existenciu záväzku odporcu zaplatiť
navrhovateľovi fakturovanú čiastku spolu vo výške 124,81 € ako cenu telekomunikačných služieb.
Fakturované ceny poskytnutých služieb odporca uhradil na základe predžalobnej výzvy a na viac zaplatil
sumu 35,19,-€ i z titulu uplatňovaného nároku na náhradu škody.

Je zrejmé, že sporné zmluvy možno charakterizovať ako spotrebiteľské zmluvy a na odporcu je potrebné
hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri ich uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení súd aplikoval aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy

nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä
z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti
Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti).

Po vykonanom dokazovaní súd zároveň dospel k záveru, že náhradu škody v sume 141,19,- €
neuplatnil navrhovateľ dôvodne.

Uplatnená škoda predstavuje podľa navrhovateľa rozdiel medzi predajnou cenu telefónu 250,-€ výšku

poskytnutej zľavy a zohľadnenie čiastočného dobrovoľného plnenia v celkovej sume škodu 141,19,-
€ , ktorá vznikla porušením povinnosti odporcu. Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na
náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať
v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne
a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne

posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv.
všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť
za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv.
zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených

povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj
mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie
všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť
za škodu nie je daná.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že zo žiadneho ustanovenia zmlúv nevyplýva
povinnosť odporcu splatiť navrhovateľovi zľavnenú akciovú cenu telekomunikačných zariadení, preto
podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Aj keď odporcanezotrval s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody
navrhovateľa podľa názoru súdu nedošlo. Za škodu nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej
obchodnej politiky navrhovateľ predáva telekomunikačné zariadenia (telefóny a modemy) za nižšiu ako

skutočnúcenu.Rozdielmedzipredajnouaakciovoucenouodpredanýchzariadeníniejetotižnásledkom
protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvnej dohody medzi účastníkmi konania. S vyššie
uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti
žalovaného za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, pretože aj v
prípade zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného

zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento „protiprávny úkon“ ale zmluvné
dojednanie s odporcom, v rámci ktorého dojednania navrhovateľ dostal od odporcu dojednanú cenu
telekomunikačných zariadení (1 € ).

Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p, odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný však
súd právo na náhradu trov konania nepriznal, žiadne trovy odporcovi v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).