Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 27, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811010335
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8811010335.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy

Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.02.2019 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného A. O. z r u š u j e
v rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/125/2011 zo dňa 02.08.2017 výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému A. O. - XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O., S. č. XXX/X, prechodne bytom H. č. XXX,

okr. A., súkromnému podnikateľovi,

u k l a d á

podľa § 276 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 20
(dvadsať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody
p o d m i e n e č n e odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/125/2011 zo dňa 02.08.2017 bol
obžalovaný A. O. uznaný vinným zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm. d/
Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

ako zodpovedný pracovník daňového subjektu Y. s.r.o. sídl. M. XXXX, vo S. nad H., IČO: XXXXXXXXXX,
za zdaňovacie obdobie I. - III. štvrťroka 2007, t. j. za obdobie od 01.01.2007 do 31.03.2007, v období
od 01.04.2007 do 30.04.2007 a v období od 01.07.2007 do 30.09.2007, skrátil daň z pridanej hodnoty
tým, že do daňového priznania nezahrnul celkovú sumu všetkých preplatených účtovných dokladov,
za ktoré mal zaplatiť daň z pridanej hodnoty, čím takto, aj na základe vykonanej daňovej kontroly a
spracovaného protokolu č. 744/320/9241/2010 Suk., zo dňa 11.03.2010, ako aj znaleckého posudku L..
G., skrátil vyššie uvedenú daň vo výške 16.165,23 EUR, t. j. 486.994,- Sk, ku škode Slovenskej republiky,

zastúpenej Daňovým úradom vo Vranove nad Topľou,

za čo mu bol uložený podľa § 276 ods. 2 s použitím § 38 ods. 2 trest odňatia slobody v trvaní 3
rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákonapodmienečneodloženýsprobačnýmdohľadomapodľa§51ods.2Tr.zákona mubolaurčenáskúšobná
doba na 3 roky.

Súčasne mu bola podľa § 51 ods. 2 v spojení s § 51 ods. 4 Tr. zákona uložená povinnosť spočívajúca
v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe nedoplatok na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I.
až III. štvrťrok 2007 v celkovej výške 16.165,23 eur.

Rozsudok bol vyhlásený v prítomnosti prokurátora a obhajcu obžalovaného, ktorý po vyhlásení podal v

mene obžalovaného ihneď odvolanie, čo je zaznamenané v zápisnici o úkone súdu.

V dodatočne predložených dôvodoch odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu po
rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku vyslovil, že rozsudok považujú za nezákonný. Súd oprel
vinu o výpoveď svedkýň L.. S. a Bc. Z., ktoré vykonávali daňovú kontrolu z dane z pridanej hodnoty u
daňového subjektu Y. s.r.o. S. nad H., ktorým konateľom bol obž. P. O., ako aj z výsledku znaleckého

posudku.DaňovákontrolasatýkalaI.ažIII.štvrťroka2007,pričomzvýpovedetýchtosvedkýňvyplynulo,
že počas daňovej kontroly im daňový subjekt nepredložil účtovné doklady. Keďže mali vedomosť, že
u daňového subjektu bola vykonávaná kontrola na daň z príjmu právnickej osoby a pri tejto kontrole
daňový subjekt predložil účtovné doklady a tieto sa nachádzali na daňovom úrade, tak tieto účtovné
doklady použili ako pomôcku pri určení daňového nedoplatku na DPH. Svedkyne tiež uviedli, že nemali

všetky potrebné účtovné doklady na stanovenie daňového nedoplatku DPH, chýbala im hlavná kniha
a táto nebola predložená ani sa nenachádzala pri kontrole z dani právnickej osoby. Taktiež nemali
výpisy z peňažného ústavu kontrolovaného daňového subjektu a ani si tieto výpisy nevyžiadali, aj keď
v tom čase mohli tak urobiť, čím by získali ďalšie účtovné doklady. V priebehu hlavného pojednávania
bola do konania pribratá znalkyňa z odboru ekonómia a manažment L.. G., ktorá vypracovala znalecký

posudok na určenie nedoplatku na DPH. Podklady na vypracovanie znaleckého posudku boli tie isté,
aké mal k dispozícii aj daňový úrad, a znalkyňa použila na výpočet nedoplatku na DPH len tú časť
daňových dokladov, ktoré mala k dispozícii. Výsledok znaleckého posudku je totožný s výsledkom
daňovej kontroly. Okresný súd nezabezpečil vypočutie svedka G., ktorého vypočutie nariadil nadriadený
súd. Zabezpečenie a vykonanie vyššie uvedených dôkazov považujú za nedostačujúce na uznanie viny

a odsúdenie za zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm. d/ Tr. zákona. Obžalovaný
si viedol účtovníctvo sám, pri sťahovaní z firmy do Nižného Hrabovca mohlo dôjsť k strate časti
dokladov a preto nemohol predložiť kompletné účtovníctvo. Trestný čin skrátenia dane je úmyselným
trestným činom a úmyselné zavinenie tak musí pokrývať všetky znaky skutkovej podstaty trestného
činu. Zastávajú názor, že orgány činné v trestnom konaní nemôžu preberať závery daňových orgánov

ohľadne spáchania tohto trestného činu, pričom znalecký posudok len kopíruje záver daňovej kontroly.
Pri tomto trestnom čine nejde o blanketnú normu, omyl páchateľa ohľadne daňových predpisov je
potrebné posudzovať ako skutkový omyl, čo vylučuje úmyselné zavinenie páchateľa, pričom jeho úmysel
musí byť spoľahlivo preukázaný tak, ako každý iný znak tejto skutkovej podstaty. Úmysel páchateľa sa
musí vzťahovať aj na okolnosti, že daň skracuje, teda že si úmyselne účtuje výdavky, na ktoré nemá

nárok, resp. zaúčtuje tzv. fiktívne faktúry od svojich fiktívnych dodávateľov. Takýto dôkaz získaný nebol.
Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na opätovné
prejednanie a rozhodnutie.

Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský

súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle §
317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výrokom
napadnutého rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V prvom rade odvolací súd posudzoval postup konajúceho súdu pri prerokúvaní tejto veci za účelom
posúdenia, či nedošlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu, a tiež posúdenia zákonnosti
dôkazov,oktoréopieralkonajúcisvojeskutkovézistenia.Odvolacísúdvuvedenejveciužrazrozhodoval
a to uznesením sp. zn. 5To/34/2012 zo dňa 04.09.2012, v ktorom konštatoval že právo na obhajobu

obžalovaného nebolo porušené do tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, a po preskúmaní ďalšieho
konania je potrebné konštatovať ten istý záver, pretože konajúci súd postupoval v zmysle ustanovení
Tr. poriadku pri pribratí znalca do konania a predvolávaní obžalovaného na hlavné pojednávanie, na
ktorých mal možnosť prezentovať svoje vyjadrenia k vykonaným dôkazom a predkladať návrhy nadoplnenie dokazovania. Ostatne, porušenie práva na obhajobu ani namietané nebolo, obžalovaný bol
zastúpený obhajcom, ktorý reálne napĺňal právo obžalovaného na obhajobu. Ak konajúci súd nevypočul
svedka G., ktorému obžalovaný mal odovzdať obchodnú spoločnosť, stalo sa tak iba preto, že konajúci

súd nemohol zabezpečiť účasť tohto svedka na hlavnom pojednávaní, hoci vyvinul maximálne úsilie
pre zistenie jeho pobytu. Nevykonanie tohto dôkazu podľa názoru odvolacieho súdu so zreteľom na
vykonanie iných procesne účinných dôkazov nebolo nevyhnutné, pretože v súčasnosti zabezpečený
dôkazný stav postačoval na rozhodnutie vo veci samej.

Konajúcisúdsvojzáverovineobžalovanéhooprelozáveryznaleckéhodokazovaniazodboruekonómia
a manažment, ako aj na podklade predložených účtovných dokladov, ktorými bolo dokázané, že
obžalovaný nezahrnul pri určovaní výšky svojej daňovej povinnosti všetky zdaniteľné plnenia majúce
vplyv na určenie výšky dane z pridanej hodnoty a skrátil tak daň z pridanej hodnoty o sumu 156.165,23
eur (486.994,- Sk).

S týmto záverom konajúceho súdu sa stotožnil aj odvolací súd, pretože hodnotenie výsledkov
vykonaného dokazovania, ktoré je procesne spôsobilé, je logické, vo vzájomných súvislostiach na seba
nadväzujúce s vyústením do ustálených skutkových zistení, hoci boli obžalovaným napadnuté.

Konajúci súd zabezpečil účtovné doklady obchodnej spoločnosti Y. s.r.o. so sídlom vo S. nad H. (v

ďalšom len Y. s.r.o.), ktorej konateľom v posudzovanej veci bol práve obžalovaný, a predložil ich do
konania pribratej znalkyni z odboru ekonómia a manažment za účelom okrem iného i určenia výšky
dane z pridanej hodnoty na vstupe a výšky dane z pridanej hodnoty na výstupe na základe účtovných
dokladov obchodnej spoločnosti za uvedené zdaňovacie obdobie. Výsledky znaleckého dokazovania
konajúci súd podrobne rozviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, preto odvolací súd reagujúc na

uplatňované odvolacie námietky obžalovaným považuje za potrebné uviesť to, že znalkyňa určila v II.
a III. Q 2007 vyššiu daň na výstupe ako ju priznal obžalovaný v daňovom priznaní a to na podklade
ním predložených účtovných dokladov v daňovom konaní, ktoré boli predmetom znaleckého skúmania
v tejto trestnej veci. V II. a III. štvrťroku 2007 obžalovaný podľa predložených účtovných dokladov priznal
zdaniteľné obchody v nižšej výške ako ich reálne mal priznať, v dôsledku čoho priznal aj nižšiu daň z

pridanej hodnoty. V I. štvrťroku 2007 obžalovaný nepriznal žiadne zdaniteľné obchody, hoci z účtovných
dokladov bol znalkyňou ustálený sumár 601.749,- Sk a daň na vstupe zahŕňajúca daň z tovarov a služieb
v tuzemsku a z EÚ bola 322.678,- Sk, pričom po oprave základu dane a oprave odpočítanej dane bola
stanovená vlastná daňová povinnosť na 266.583,- Sk.

Trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Tr. zákona spácha páchateľ vtedy, ak v
malom rozsahu skráti daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok
na starobné dôchodkové sporenie. Uvedený trestný čin je úmyselným trestným činom, preto sa vyžaduje
forma zavinenia buď priameho alebo nepriameho úmyslu.

Konanie obžalovaného, ktorý vypracovával účtovníctvo v obchodnej spoločnosti sám a ktorý nezahrnul
do daňového priznania všetky účtovné doklady preukazujúce uskutočnené zdaniteľné plnenia, z ktorých
mal priznať daň z pridanej hodnoty, naplnilo všetky znaky objektívnej stránky trestného činu skrátenia
dane a poistného podľa § 276 od. 1 Tr. zákona. Spôsob spáchania činu poukazuje na zavinenie
obžalovaného v priamom úmysle, avšak vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané iba v prospech

obžalovaného, odvolací súd nekonfrontoval dôkazy so záverom konajúceho súdu, že subjektívna
stránka je daná vo forme nepriameho úmyslu.

Konanie obžalovaného naplnilo i kvalifikačný moment žalovaného trestného činu v zmysle ods. 2 písm.
d/ § 276 Tr. zákona, keďže konaním obžalovaného bola spôsobená škoda vo väčšom rozsahu, ako na

to správne poukázal konajúci súd v dôvodoch napadnutého rozsudku.

K námietke obžalovaného, že znalkyňa nemala všetky potrebné účtovné doklady, pretože jej chýbala
hlavná kniha a nemala ani výpisy z peňažného ústavu kontrolovaného daňového subjektu, odvolací súd
poznamenáva, že pre podanie znaleckého posudku podľa názoru odvolacieho súdu boli predložené

účtovné doklady obchodnej spoločnosti, ktorá skrátila daň, v rozsahu, ktorý postačoval na vyčíslenie
dane z pridanej hodnoty na vstupe a výstupe, keďže došlé a odoslané faktúry za I., II. a III. štvrťrok
2007 išli chronologicky za sebou a preukazovali tak časovú nadväznosť, z čoho bolo možné usúdiť
na kompletný rozsah fakturovaného obchodného plnenia. Aj keď nebola k dispozícii hlavná kniha, čivýpisy z peňažného ústavu, znalkyňa mala k dispozícii čiastočnú hlavnú knihu a fakturácie boli základom
pre určenie výšky zdaniteľných plnení a určenie daňovej povinnosti na výstupe a daňovej výhody na
vstupe. Skutočnosť, že znalkyňa dospela k takmer identickým záverom ohľadne dane, ktorá mala byť

priznaná na vstupe a na výstupe ako správca dane, neznamená, že skopírovala záver daňovej kontroly.
Znalkyňa k záverom uvedeným v znaleckom posudku dospela po posúdení účtovných dokladov, ktoré
mala k dispozícii a neprebrala závery daňových orgánov. Obžalovanému sa nekládlo za vinu, že si
uplatnil daňové zvýhodnenie na základe fiktívnych faktúr, ako na to poukazoval v dôvodoch odvolania,
ale dokazovaním bolo preukázané, že pri priznaní dane z pridanej hodnoty obžalovaný neuviedol

uskutočnené zdaniteľné plnenia, ktoré boli deklarované účtovnými dokladmi - faktúrami.

Odvolací súd tak výrok o vine považoval za správny a zákonu zodpovedajúci.

Následne prieskumu podrobil odvolací súd aj výrok o treste a dospel k záveru, že tento je neprimeraný
vzhľadom na zistené okolnosti prípadu. Za uvedený zločin skrátenia dane zákon ustanovuje sankciu

odňatia slobody na 3 roky až 8 rokov, v rámci ktorej trestnej sadzby bol obžalovanému uložený trest
odňatia slobody. Konajúci súd nezistil žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, s ktorým zistením
sa stotožnil aj odvolací súd. Z vykonaného dokazovania totiž plynie, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát
súdne trestaný pre majetkový trestný čin a za prečin skresľovania údajov v hospodárskej a obchodnej
evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a hoci tieto odsúdenia má zahladené,

správne konajúci súd prihliadal na to, že spáchal v minulosti trestné činy, pretože obžalovaný už bol za
trestnú činnosť spáchanú aj v súvislosti s podnikaním odsúdený.

Podstatným podľa názoru odvolacieho súdu pre ukladanie trestu je fakt, že skutok, ktorý sa kladie
obžalovanému za vinu, bol spáchaný v roku 2007, odkedy uplynula dlhšia doba. Na druhej strane je

nutné podotknúť i to, že obžalovanému bolo vznesené obvinenie až v roku 2011, čo znamená, že sa
proti nemu viedlo trestné stíhanie 8 rokov, ktorého dĺžku nezavinil. Túto spôsobili svojou nečinnosťou
orgány činné v trestnom konaní, keď podstatná časť objasnenia veci bola vykonaná v súdnom konaní
po zadovážení účtovných dokladov a zabezpečení znaleckého dokazovania. Doba, ktorá uplynula od
spáchania skutku a ide o dobu 12 rokov, ako aj doba trestného stíhania 8 rokov je podľa názoru

odvolacieho súdu tou okolnosťou, ktorá opodstatňuje použitie zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1
Tr. zákona a ukladanie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

S poukázaním na uvedené preto odvolací súd vzhliadol dôvod na zmenu napadnutého rozsudku vo
výroku o treste a po jeho zrušení uložil obžalovanému za použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia

slobody vo výmere 20 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2
rokov. Takto uložený trest považoval odvolací súd za primeraný k všetkým okolnostiam prípadu ako aj
k osobe obžalovaného, ktorý zabezpečí účel trestu vymedzený v § 34 ods. 1 Tr. zákona.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd čiastočne vyhovel odvolaniu obžalovaného A. O..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.