Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 14, 2019

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 2T/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9518100234
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Stieranka

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2019:9518100234.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Špecializovaného trestného súdu JUDr. Rastislav Stieranka na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 14.03.2019 v Pezinku takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
C.. R. O., nar. XX.XX.XXXX v Trebišove, trvalý pobyt: P., Š. XXXX/X
je vinná, že
dňa 12.05.2017 v čase od 13:48 hod. do 13:51 hod. ako posudková lekárka Sociálnej poisťovne, s
miestom výkonu práce na pobočke v P., prijala v svojej kancelárii Č.. XXX na W.. poschodí budovy
Sociálnej poisťovne v P. od odsúdenej W.. W. N., nar. XX.XX.XXXX, bez právneho dôvodu bielu

darčekovú tašku obsahujúcu bonboniéru zn. MERCI v súvislosti s vykonávaním kontrolnej lekárskej
prehliadky u W.. N.,
teda
v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijala úplatok,
čím spáchala
zločin „Prijímanie úplatku“ podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona
a za to jej súd ukladá

podľa § 329 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. j) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák., trest odňatia slobody
vo výmere tri roky.
Súd podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a ukladá obžalovanej probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.
Súd podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. ustanovuje obžalovanej skúšobnú dobu na tri roky.

Súd podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. prikazuje obžalovanej v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným
a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom podrobiť sa programu sociálneho výcviku alebo inému

výchovnému programu s protikorupčnou témou.
Súd podľa § 56 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. j) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák., ukladá obžalovanej
peňažný trest vo výške 500,- €. Súd podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovuje obžalovanej pre prípad, že
by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere
tri týždne.
Súd podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. j) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák., ukladá obžalovanej
trest zákazu činnosti spočívajúcej vo vykonávaní zamestnania u orgánov verejnej moci na dobu tri roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal voči
obžalovanej dňa 17.10.2018 obžalobu (č.l. 317) pre skutok uvedený vo výroku rozsudku, pričom tento
skutok navrhol právne kvalifikovať ako zločin „Prijímanie úplatku“ podľa § 329 ods. 1 Tr. zák.Po preskúmaní obžaloby súd vydal vo veci dňa 23.10.2018 trestný rozkaz (č.l. 327), voči ktorému však
obžalovaná podala odpor (č.l. 332). Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.03.2019 (č.l. 387) súd
vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu:

Obžalovanánahlavnompojednávaní(č.l.388)vyhlásila,žejenevinnáanásledneužvypovedalazhodne
ako v prípravnom konaní (č.l. 88). Uviedla, že od roku 2008 pracovala v Sociálnej poisťovni v P. ako
tzv. posudková lekárka. Poprela spáchanie žalovaného skutku. Tvrdila, že so svedkyňou N. sa stretla
v svojej kancelárii v budove pobočky Sociálnej poisťovne, pretože svedkyni bola predtým doručená
výzva na doplnenie aktuálnych lekárskych správ k jej zdravotnému stavu. Svedkyňa bola totiž invalidná

a jej zdravotný stav sa pravidelne prehodnocoval. Svedkyňa síce mohla požadované správy zaslať aj
poštou, ale klienti zvykli chodiť na pobočku osobne priamo za posudkovým lekárom, s ktorým obvykle
priebežne konzultovali, aké podklady je ešte potrebné priniesť. V danom prípade obžalovaná počas
komunikácie so svedkyňou stála pri okne, pričom bola k svedkyni otočená chrbtom. Nežiadala od nej
žiadenúplatok,anisiničodnejnevzala.RovnakosvedkyňaN.jejničvkanceláriinenechala.Poodchode
svedkyne obžalovaná po krátkom čase tiež zo svojej kancelárie odišla, pričom ju nezamkla a bola

prístupná aj pre iné osoby, najmä pre tajomníčky, ktoré mali vedľajšiu tzv. prechodovú kanceláriu, cez
ktorú obžalovaná do svojej kancelárie vstupovala. Keď v ten deň obžalovaná odchádzala z pracoviska,
zobrala si z kancelárie len svoje osobné a pracovné veci a odišla.
Svedkyňa W.. W. N. na hlavnom pojednávaní (č.l. 389) vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní (č.l.
125). Potvrdila, že je čiastočná invalidná dôchodkyňa, pričom v ten deň prišla do kancelárie obžalovanej

v budove pobočky Sociálnej poisťovne v P., pretože jej bola doručená urgentná výzva na predloženie
aktuálnych lekárskych správ k jej zdravotnému stavu. Vo výzve bolo písané, že ide už o opakovane
doručovanú výzvu, avšak svedkyni nebola žiadna predchádzajúca výzva doručená. Bola však rada, že
jej dali ešte druhú možnosť na doplnenie podkladov, a preto sa chcela za túto ústretovosť poďakovať.
Počas rozhovoru s obžalovanou jej nechala v kancelárii pod pracovným stolom darčekovú tašku, v

ktorej bola bonboniéra zn. MERCI. Následne bola svedkyňa predvolaná pred posudkovú komisiu, ktorá
prehodnocovala priznanie invalidity. Komisia nerozhodla na prvom zasadnutí, ale vyzvala svedkyňu, aby
predložila ďalšie lekárske správy a až následne bolo konštatované pretrvávanie invalidity. Na hlavnom
pojednávaní svedkyňa doplnila, že podľa nej obžalovaná asi nevidela, ako jej dáva darčekovú tašku
pod stôl.

Svedkyňa C.. E. C. na hlavnom pojednávaní (č.l. 390) potvrdila, že ako zamestnankyňa Sociálnej
poisťovne metodicky riadi a usmerňuje z ústredia všetkých posudkových lekárov. Obžalovanú teda
pozná vzhľadom na tento pracovný vzťah, ktorý trval až do roku 2017, kedy bol pomer s obžalovanou
ukončený kvôli začatému trestnému stíhaniu pre korupciu. Počas trvania pracovného pomeru svedkyňa
nezaregistrovala žiadne problémy obžalovanej z hľadiska jej odbornosti, ale vnímala nezhody medzi

obžalovanou a riaditeľkou pobočky v P.. Súbežne s obžalovanou bola trestne stíhaná pre korupciu aj jej
kolegyňa z tej istej pobočky C.. G.. Sociálna poisťovňa nemá interný predpis, ktorý by bránil priamemu
kontaktu medzi posudkovým lekárom a posudzovaným klientom mimo zasadnutia posudkovej komisie.
Pobočka v P. nemá zriadené tzv. klientske centrum.
Ďalej súd vykonal dokazovanie prehraním dvoch zvukovo-obrazových záznamov podľa nosiča HDD z

prílohovej obálky súdneho spisu (č.l. 246). Pred tým súd oboznámil strany so spôsobom obstarania
týchto záznamov na základe vydaného príkazu príslušného sudcu a umožnil stranám nahliadnuť do tzv.
utajovanej prílohy s režimom „Vyhradené“ (č.l. 391).
Po prehraní predmetných videozáznamov svedkyňa N. potvrdila svoju identitu pri rozhovore s
obžalovanou s tým, že ich rozhovor a stretnutie sa odohrávali v kancelárii obžalovanej. Potvrdila tiež, že

mala slovný prejav k smerom obžalovanej, ktorým jej oznámila, že sa jej chce „zavďačiť“. Obžalovaná
zopakovala, že pri odchode z pracoviska v ten deň si z kancelárie zobrala len svoje osobné a pracovné
veci.
Súd teda nevykonal dokazovanie, ktoré po doručení obžaloby navrhovala obžalovaná (č.l. 334), t.j.
nepribral do konania znalca za účelom posúdenia individuálnej alebo inej zhody bielej darčekovej

tašky, ktorú položila svedkyňa N. pod stôl obžalovanej, s taškou, ktorú následne obžalovaná odniesla
z kancelárie pri jej odchode z pracoviska. Sudca upozornil obžalovanú (obhajkyňu), že konanie pred
súdom je kontradiktórne a súd preto iniciatívne nebude vykonávať žiadne znalecké dokazovanie, keďže
taký dôkaz mohla zabezpečiť i strana v konaní (č.l. 391). Napokon však obžalovaná takýto dôkaz na
hlavnom pojednávaní už ani nenavrhovala vykonať (č.l. 393).

Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov:
Z listinných dôkazov týkajúcich sa konania o posudzovaní zdravotného stavu svedkyne N. zo strany
Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že svedkyňa bola opakovane vyzvaná na predloženie
aktuálnych lekárskych správ (č.l. 248, 102), ale doručenie výziev už nebolo preukázané. Ďalej bolopreukázané, že zdravotný stav svedkyne bol posudzovaný v marci 2015 obžalovanou ako posudkovou
lekárkou (č.l. 252) a následne v októbri 2017, ale už iným posudkovým lekárom (č.l. 250). Miera invalidity
však bola vyhodnotená v oboch prípadoch rovnako (45%).

Z tzv. správ o povesti obžalovanej vyplýva, že obžalovaná ukončila pracovný pomer so Sociálnou
poisťovňou dňom 13.07.2017, t.j. v deň jej zadržania (č.l. 82). Počas trvanie jej pracovného pomeru
neboli zaznamenané žiadne výhrady k jej odbornosti ani k plneniu si pracovných povinností, s výnimkou
jednej sťažnosti, ktorá bola vyhodnotená ako opodstatnená s tým, že konala voči klientovi v rozpore s

Etickým kódexom Sociálnej poisťovne (č.l. 258). V súčasnosti (od 01.10.2018) už obžalovaná pracuje v
spoločnosti R. G., D..O..M.. Obžalovaná nebola zatiaľ trestne stíhaná ani odsúdená v inej trestnej veci
(č.l. 375-376). Je však evidovaná ako páchateľka viacerých dopravných priestupkov (č.l.378-385).
Z rozsudku Špecializovaného trestného súdu sp. zn. PK-1T/21/2018 zo dňa 03.10.2018 mal súd
preukázané, že svedkyňa W.. N. bola uznaná vinou zo spáchania prečinu „Podplácanie“ podľa § 333
ods. 1 Tr. zák., pričom skutok mala spáchať dňa 12.05.2017 práve poskytnutím úplatku posudkovej

lekárke v budove Sociálnej poisťovne v P. (č.l. 325).
Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je
trestným činom a spáchala ho obžalovaná, ktorá je za jeho spáchanie aj trestne zodpovedná.
Súd na základe vykonaných dôkazov upravil opis priebehu skutku uvedený v podanej obžalobe tak, aby
tento lepšie zodpovedal preukázanému priebehu deja (§ 163 ods. 3 Tr. por.) a zároveň, aby totožnosť

skutku zostala zachovaná (§ 278 ods. 1 Tr. por.).
Existenciu (spáchanie) takto žalovaného skutku mal súd preukázanú predovšetkým z obrazovo-
zvukových záznamov zabezpečených v rámci realizácie riadneho príkazu sudcu pre prípravné konanie
snímaním deja kamerou umiestnenou v kancelárii obžalovanej, ale aj výpoveďou svedkyne W.. N.,
ktorá bola sama páchateľkou súvisiaceho korupčného konania, ktoré bezprostredne predchádzalo

korupčnému konaniu obžalovanej (č.l. 325).
Svedkyňa W.. N. svojou výpoveďou potvrdila, že v danom čase a na danom mieste odovzdala
obžalovanej darčekovú tašku s bonboniérou zn. MERCI. Rovnako priznala, že odovzdanie tejto veci,
na ktorú obžalovaná nemala právny nárok (§ 131 ods. 3 Tr. zák.), priamo súviselo s prebiehajúcim
tzv. revíznym konaním ohľadom opätovného posúdenia jej aktuálneho zdravotného stavu z hľadiska

pretrvávania jej invalidity.
Priebeh stretnutia opísaný svedkyňou W.. N.O. je pritom v zhode s dejovým obsahom zaznamenaným
na nosiči HDD (č.l. 246) v rámci realizácie príkazu na vyhotovenie obrazovo-zvukových záznamov z
priestorov kancelárie obžalovanej.
Z týchto obrazovo-zvukových záznamov je síce preukázané, že obžalovaná počas rozhovoru so

svedkyňou zväčša stojí otočená tvárou k oknu (chrbtom k svedkyni), avšak na svedkyňou
slovne ohlásené prinesenie „daru“ ako poďakovanie „za ústretovosť“ v stále prebiehajúcom posudkovom
konaní obžalovaná zjavne zareagovala jasným pohybom hlavy (zmenou) smerom k svedkyni a tiež
slovnou reakciou (i keď nezrozumiteľnou). Vzápätí je na svedkyni vidieť, že ihneď zareagovala na očný
kontakt s obvinenou a následne sa usmiala, kývla hlavou a slovne zareagovala. Ak by svedkyňa stále

komunikovala len „s temenom“ (vlasatou časťou) hlavy obžalovanej, bola by zmena jej prejavu úplne
iracionálna.

Ďalej je nepochybné, že obžalovaná (stojaca bezprostredne pri svedkyni) musela počuť slová svedkyne,
ktoré zachytila aj kamera umiestnená vo väčšej vzdialenosti. Rovnako musela zaregistrovať pohyb

svedkyne, ktorý sa odohrával bezprostredne za chrbtom obžalovanej. Tu nemožno prehliadať, že
svedkyňa sa aj počas tohto pohybu (poza chrbát obžalovanej) naďalej slovne prejavovala, takže
obžalovaná vedela (počula), že svedkyňa zmenila svoje dovtedajšie miesto a pohybuje sa v priestoroch
jejpracovnéhostola,kdeinaknemáčorobiť.Súdpoznamenáva,žezostranyobhajobynebolivpriebehu
celého trestného konania nijako namietané žiadne zdravotné problémy týkajúce sa sluchu obžalovanej,

pričomajsamotnáobžalovanápredzačatímjejvýsluchudeklarovalasvojuplnúfyzickúkondíciu(č.l.88).
Vzhľadom na obsah reálne zaznamenaného priebehu stretnutia a spôsobu komunikácie medzi
obžalovanou a svedkyňou N., už nie je podstatný subjektívny a neistý názor svedkyne ohľadom toho, či
obžalovaná postrehla moment odovzdania úplatku (č.l. 389).
Vychádzajúc z vyššie uvedených rozhodujúcich dôkazov možno teda konštatovať, že vina obžalovanej

bola v konaní pred súdom nepochybne preukázaná.
Súd napokon považuje za potrebné poznamenať, že dôležitým korupčným faktorom bol nevhodný (i keď
zrejme obvyklý) postup obžalovanej, ktorá komunikovala so svedkyňou (klientom), hoci následne mala v
prebiehajúcom posudkovom konaní o nej konať a rozhodovať. Práve takéto chybné nastavenie spôsobukomunikácie v prebiehajúcom posudkovom konaní bolo logicky veľkou príležitosťou a pokušením
pre obidve strany na tzv. korupčné správanie. V budúcnosti bude preto vhodnejšie využívať iné
formy komunikácie medzi posudzovanou osobou a Sociálnou poisťovňou, aby bol osobný kontakt

s posudkovým lekárom eliminovaný (s výnimkou zasadnutia posudkovej komisie). Tieto princípy
komunikácie s klientom by si mali osvojiť všetky orgány realizujúce výkon verejnej moci, ktorým je
zverená rozhodovacia právomoc vo veciach všeobecného záujmu.
Súd právne kvalifikoval konanie obžalovanej ako zločin „Prijímanie úplatku“ podľa § 329 ods. 1 Tr.
zák., t.j. v zhode s návrhom prokurátora V zmysle dôkazmi ustáleného opisu konania totiž obžalovaná

prijala tento úplatok v súvislosti s práve prebiehajúcim konaním na Sociálnej poisťovni ohľadom
opätovného preskúmania aktuálnosti invalidity u svedkyne W.. N.. Odovzdávaná vec (darčeková taška
s bonboniérou) je nepochybne úplatkom, t.j. vecou, na ktorú obžalovaná nemala žiadny právny nárok
(§ 131 ods. 3 Tr. zák.).
Vtejtosúvislostisúdešteosobitnezdôrazňuje,ženapreukázaniejejvinyaninebolopotrebnépreukázať,
že obžalovaná si prijatý úplatok odniesla zo svojej pracovnej kancelárie domov. Obžalovaná totiž úplatok

prijala už v momente, kedy dovolila, aby jej ho svedkyňa ponechala v kancelárii pri jej pracovnom stole,
v jej dispozičnej sfére. Vzhľadom na preukázané priestorové možnosti kancelárie a pohyb obžalovanej
(ako aj iných osôb) po tejto kancelárii v čase po odchode svedkyne N. je preukázané, že mimo záber
kamery nebolo možné sa k miestu za pracovným stolom obžalovanej inak priblížiť. Nebolo teda možné
umiestniť pod stôl obžalovanej darčekovú tašku mimo záberu prechodne umiestnenej kamery a rovnako

nebolo možné mimo záberu tejto kamery darčekovú tašku odtiaľ vziať (napr. inou osobou).

Rovnako nie je podstatné, čo bolo predmetom takto prijatého úplatku, t.j. materiálna hodnota úplatku. V
zmysle ust. § 131 ods. 3 Tr. zák. je totiž rozhodujúce len to, či ide o vec, na ktorú prijímateľ nemá právny
nárok. V praxi pritom nie je nijako neobvyklé, ak je páchateľ korupčného správania prichytený a následne

odsúdený za konanie, ktoré sa môže javiť v jeho doterajšej korupčnej činnosti ako zanedbateľné.
Je pritom nesporné, že obžalovaná ako zamestnankyňa Sociálnej poisťovne na pozícii posudková
lekárka obstarávala vec všeobecného záujmu, keďže rozhodovala o miere poklesu schopnosti poistenca
vykonávať zárobkovú činnosť a výsledok jej posúdenia mal priamy vplyv na priznanie a vyplácanie
tzv. invalidného dôchodku z prostriedkov verejných financií. Je nepochybné, že tu existuje osobitný

záujem spoločnosti na dôslednom uplatňovaní pravidiel a zásad pri priznávaní a vyplácaní invalidných
dôchodkov.
Pri výklade pojmu ,,obstaranie veci všeobecného záujmu“ je potrebné vychádzať zo záveru, že zákonný
pojem všeobecného záujmu je na ústavnej úrovni stotožnený s pojmom verejného záujmu (nález ÚS SR
sp. zn. I. ÚS 402/2008), t.j. záujmu, ktorý prináša majetkový alebo iný prospech všetkým alebo mnohým

občanom (čl. 3 ods. 2 úst. zák. č. 357/2004 Z.z.).
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu podľa § 34 Tr.
zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností.
Na strane obžalovanej možno konštatovať, že bola preukázaná existencia len jednej poľahčujúcej

okolnosti, keďže obžalovaná doteraz viedla riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.), resp. nebol v tomto
smere preukázaný opak. Oproti tomu nebola zistená existencia žiadnej priťažujúcej okolnosti v zmysle
§ 37 Tr. zák.
V zmysle ustanovenia § 34 ods. 6 druhá veta Tr. zák. súd obligatórne uložil obžalovanej trest odňatia
slobody v kombinácii so súbežne ukladaným trestom zákazu činnosti i peňažným trestom. Súd pritom

rešpektoval zákonom určené obmedzenia pre kolíziu niektorých druhov trestov (§ 34 ods. 7 Tr. zák.).
Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. upravil trestnú
sadzbu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona (3 až 8 rokov) a znížil hornú hranicu o jednu tretinu.
Následne uložil obžalovanej trest na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby (3 roky až 6 rokov 4
mesiace) vzhľadom na zámer súdu podmienečne odložiť výkon uloženého trestu odňatia slobody.

Rovnako súd prihliadal na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností aj pri
rozhodovaní o výmere súbežne ukladaného peňažného trestu a trestu zákazu činnosti. Ustanovenie §
38 ods. 2 Tr. zák. je totiž potrebné aplikovať nielen pri ukladaní trestu odňatia slobody, ale aj pri ukladaní
ďalších druhov trestov, u ktorých prichádza do úvahy určenie ich výmery v istom rozpätí (trest zákazu
činnosti, peňažný trest, trest povinnej práce, trest zákazu pobytu, trest domáceho väzenia, trest zákazu

účasti na verejných podujatiach a trest vyhostenia).

Výkon uloženého trestu odňatia slobody súd zatiaľ nenariadil, ale uložil obžalovanej probačný dohľad
nad jej správaním počas trojročnej skúšobnej doby. Súd jej tým poskytol priestor, aby počas skúšobnejdoby svojím životom preukázala, že je schopná (ochotná) viesť v budúcnosti riadny život. Hrozba
možného výkonu trestu odňatia slobody, v kombinácii so súbežne ukladaným peňažným trestom
a trestom zákazu činnosti, by snáď mohla byť pre obžalovanú dostatočným motivačným faktorom

pre zmenu jej budúcich hodnotových priorít. Na zvýšenie efektívnosti uloženého trestu súd v rámci
probačného dohľadu obžalovanej, aby sa počas skúšobnej doby v súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom podrobila programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu s protikorupčnou
témou.
Súbežné uloženie peňažného trestu má najmä za cieľ poukázať na motív korupčného správania

sa obžalovanej (získanie majetkového prospechu). Preto bolo namieste aj uloženie viac-menej
symbolického peňažného trestu, aby represívny účinok trestu zasiahol i majetkovú sféru obžalovanej.
Napokon súd uložil obžalovanej aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu zamestnania
u všetkých orgánov verejnej moci počas troch rokov. Bolo totiž preukázané, že obžalovaná zatiaľ
nedisponuje dostatočnou morálnou integritou v takom rozsahu, aby bola spôsobilá riadne plniť úlohy
zverené orgánom verejnej moci ako ich zamestnanec. Súbežne uložené tresty a povinnosti snáď budú

mať pre obžalovanú dostatočný prevýchovný účinok aj v tomto smere.
teda
v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijala úplatok,

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Špecializovanom trestnom súde v lehote

15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.