Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 9, 2018

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 15T/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518010238
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2018:3518010238.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jána Odnogu a členom

senátu E. R. C. L.. G. P., v trestnej veci obžalovaného J. J., X.. XX.X.XXXX Y. H. pre zločin týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. b), j) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 9.10.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: J. J., X.. XX.XX.XXXX, Y. H., trvalé bydlisko J. XXXX, t.č. ÚVV Ilava,

j e v i n n ý, ž e

od presne nezisteného času, najneskôr od druhej polovice roku 2000 do septembra 2017 s výnimkou
obdobia od marca 2002 do konca marca 2003, keď bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody a
obdobia troch týždňov po vrátení z výkonu trestu, v byte na ul. P. v Starej Turej, tiež v byte na ul. H.. K..
Š. Č.. XX Y. R. V., a všade inde v Starej Turej, kde v tom čase bývali v spoločnej domácnosti, spôsoboval
fyzické aj psychické utrpenie svojej manželke poškodenej J. J., X.. XX.X.XXXX a to tak, že ju minimálne
raz za mesiac bil päsťami, fackami alebo kopancami po celom tele, kam dočiahol, pravidelne jej vulgárne
nadával a vyhrážal sa jej zabitím, ponižoval ju, že je neschopná, opakovane ju vyhadzoval z bytu aj len v

nohavičkách a tričku, škrtil ju, vytrhal jej vlasy, zhodil ju zo schodov, hádzal po nej predmety, tanier, pohár,
jedlo, pričom jeden krát v presne nezistený čas, keď po nej hodil pohár, rozbil jej hlavu, pričom fyzickými
útokmi spôsoboval poškodenej J. J. hematómy, modriny a iné rany po celom tele, pričom jeho útoky
boli intenzívnejšie po nasťahovaní sa k matke obžalovaného na ulicu H..K.. Š. v Starej Turej, kedy na
poškodenú J. J. fyzicky útočil aj viac krát do mesiaca, pričom útoky pokračovali s intenzitou najmenej raz
za mesiac aj počas obdobia od novembra 2013 do októbra 2015, kedy obžalovaný nebýval v spoločnej
domácnosti s poškodenou ale chodil pravidelne naspäť, pričom poškodená J. J. pociťovala z konania
obvineného strach a celé jeho konanie pociťovala ako ťažké príkorie a dcéram H. J., X.. X.XX.XXXX

a X. J., X.. X.X.XXXX spôsoboval fyzické a psychické utrpenie tak, že H. J. počas obdobia, najneskôr
po nastúpení na druhý stupeň základnej školy pravidelne do presne nezisteného obdobia, keď mala 15
rokov a odišla na strednú školu do Bratislavy, aspoň raz za mesiac udieral fackami väčšinou za známky,
z čoho mala viac krát modriny na tvári na mieste, kde mala okuliare, jedenkrát v presne nezistený čas
jej hodil telefón o stenu a rozbil, vyfackal ju, na čo sa ona schúlila a on ju ešte kopal na zemi, hodil
po nej tanier, vyhrážal sa jej zabitím, ponižoval ju, že je neschopná, na žiadnu školu sa nedostane a
v živote nikdy nič nedosiahne, po odchode do Bratislavy ju citovo vydieral, že matka skočila pod vlak,

lebo ona nechodí domov a X. J. od presne nezisteného času, najneskôr od 7 rokov jej veku, keď už
bola na základnej škole najmenej do skončenia základnej školy opakovane a pravidelne bil fackami, aj
päsťami do rúk, chrbta minimálne raz za mesiac, niekedy aj raz za týždeň, keď bola staršia, na druhom
stupni základnej školy, kopal ju aj do zadku, nôh, chrbta, keď mala 6 rokov hodil po nej tanier tak, že
jej rozrezal líce a hlavu, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie, hádzal po nej rôzne predmety, hrnce, mobil,
kľúče, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej zabitím a že jej zničí život, a že ak o tom, čo sa doma deje
niekomu povie, že ju zbije, z ktorého konania obžalovaného dcéry H. a J. J. pociťovali strach a pociťovali

toto konanie obžalovaného ako ťažké príkorie,t e d a

blízkejosobespôsobilfyzickéapsychickéutrpeniebitím,kopaním,údermi,vyhrážaním,spôsobenímrán
rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu,
uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) , písm. j) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, s
prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem)
rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste, ktorý bol obvinenému uložený Rozsudkom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 1T/230/2017 zo dňa 20.3.2018, právoplatný dňa
9.8.2018 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2To/82/2018 - 251 zo dňa 9.8.2018,

a ktorým bol obžalovanému uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov so
skúšobnou dobou 36 mesiacov ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa§73ods.2písm.c),d)Trestnéhozákonaobžalovanémuukladáochrannéprotialkoholickéliečenie

ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 30.5.2018 na tunajšom súde
obžalobu sp. zn. Pv 145/18/3304 zo dňa 29.5.2018 na obžalovaného J. J., X.. XX.X.XXXX Y. H. pre
zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s

poukazom na § 138 písm. b), j) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že
od presne nezisteného času najneskôr od júla roku 2000 do septembra 2017 v byte na ul. P. v Starej
Turej, tiež v byte na ul. H.. K.. Š. Č.. XX v Starej Turej, a všade inde v Starej Turej, kde v tom čase bývali
v spoločnej domácnosti, spôsoboval fyzické aj psychické utrpenie svojej manželke poškodenej J. J. a
svojim maloletým dcéram X..J.. X.. X.X.XXXX C. H..J.. X.. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že minimálne

raz za mesiac ich bil päsťami a fackami po celom tele, pri tom ako bola H. schúlená aby sa obránila túto
kopal do oblasti celého tela, po dcére X. vo veku 5 rokov v mieste bydliska hodil tanier ktorý jej rozrezal
líce a hlavu, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie, obom dcéram vulgárne nadával a hovoril im že sú
neschopné a hlúpe, svoju manželku J. J. od roku 2000 a intenzívnejšie od roku 2010 pravidelne viackrát
do týždňa udieral fackami a päsťami po hlave a tvári, kopal ju do všetkých častí tela, vytrhal jej vlasy,

rozbil hlavu, údermi spôsobil hematómy a modriny po celom tele, pri čom sa jej vyhrážal, že ju zabije,
vyhadzoval ju z bytu, vulgárne jej nadával, osočoval ju, nadával jej že ho podvádza, ponižoval ju, že je
neschopná, jeho útoky boli najintenzívnejšie v mesiaci september 2017, kedy ju pod vplyvom alkoholu
bil celý víkend, vyhodil na chodbu, nadával že má vypadnúť z jeho života, v dôsledku ktorých útokov
jej často tiekla krv z hlavy avšak lekárske ošetrenie nevyhľadala pričom intenzita útokov na poškodenú

J. J. a maloleté dcéry X..J.. X.. X.X.XXXX C. H..J.. XX.XX.XXXX sa stupňovala a poškodené dcéry a
manželka J.M. J.Á. pociťovali z konania obvineného strach a toto konanie pociťovali ako ťažké príkorie
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní v dňoch 10.8.2018, 7.9.2018 a 5.10.2018 vykonal dokazovanie výsluchom

obžalovaného J. J., poškodených J.M. J., H. J., X. J., znalkýň H.. Z. R. L., J.., H.. J. Ď., J.. C. H.. R. Z.,svedkov R. D., U. D., Y. J., J. J., H. F., H.. E. F., H. R., H. H., E. Š., prečítaním výpovede svedkyne C. P. z
prípravného konania, oboznámením spisu 1T/230/2017 a oboznámením ďalších listinných dôkazov tak
ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 5.10.2018 a dňa 9.10.2018 vyhlásil rozsudok.

Obžalovaný J. J., na hlavnom pojednávaní vinu poprel. Uviedol, že obvinenie a výpovede na neho sú
prehnané a dopredu dohodnuté aj zo strany jeho matky, avšak nechápe dodnes, prečo sa to stalo.
Keď prišiel z väzby v decembri, s manželkou nemal žiadny konflikt, stretávali sa spolu, už to nebolo
čo predtým, ale v rámci kamarátskeho vzťahu, rešpektoval, že si našla iného priateľa. Aj samotné

dcéry mu povedali, že spravia všetko preto, aby šiel do basy, pričom on sa o ne vždy vzorne staral
a finančne ich podporoval a nikdy nemali núdzu a nikdy ich netýral alebo fyzicky napádal. Všetko sa
stalo kvôli novému priateľovi, jeho manželku zmanipuloval a vyhrážal sa jej určitými faktami, čo ale
obžalovaný nemá podložené. Keď sa spolu dva mesiace stretávali, bolo dobre, keď prišiel za ňou H. F.,
bolo zle, nechcela už ani pusu, nesmel chodiť za ňou bez jeho prítomnosti, zakazoval jej veci. Nechala
sa ovplyvniť týmto človekom, rešpektoval to. S F. mala pomer, i keď to nepriznala. Ku vzťahu k manželke

uviedol,žejuspoznalvrokuvseptembri1992naškolevprvomročníku.Okamžitesadosebazamilovali,
ich vzťah napredoval, neboli hádky, preto sa 6.3.1995 zosobášili. Narodila sa im z lásky prvá dcéra
H.. Bývali najskôr u svokrovcov v Bratislave, tam neboli dostačujúce priestory, preto sa presťahovali na
Starú Turú, čomu predchádzal konflikt so svokrou. Svokra jeho manželku nútila ísť na potrat bez jeho
vedomia, tak sa pohádali a on sotil do svokry, len tak drgol, ona spadla, lebo tiež aj popíjala a bola opitá.

Obžalovaný následne povedal, že v tejto domácnosti už žiť nebude, odsťahoval sa na Starú Turú, o
pár dní za ním prišla aj manželka s dcérou H.. V júli 2000 sa im narodila druhá dcéra X., ich vzťah šiel
ďalej normálnym spôsobom, neboli tam žiadne bitky, žiadne urážky. Keď bola manželka tehotná, nikdy ju
nefackal. Najskôr bývali v dvoch podnájmoch na ul. Š., potom na Myjave, svokrovci a rodičia sa dohodli,
že im pomôžu s bytom, zobrali sa úvery, kúpil sa byt v roku 2003. Obžalovaný uviedol, že bol ešte

odsúdený za spreneveru na dva roky s podmienečným prepustením, vo väzení bol od marca 2002 do
začiatku apríla 2003. Manželka každú sobotu chodila do Trenčína do Opatoviec za ním na návštevu aj s
deťmi.Obžalovanýpripustil,žeasivrokoch2003-2004hrávalnaautomatoch,prehralalevždyibatoľko,
koľkomohol,neprehraltoľko,abytoohroziloichexistenciu.Vroku2005sasťahovalidoväčšiehobytuna
P. ulici, kde bývali do konca roku 2011. Od 2012 žili u jeho matky na byte. Sťahovali sa preto, lebo nemali

kde ísť. Nezvládal platiť hypotéku a o byt prišli. Asi v 2011 odišla H. do Bratislavy, cez týždeň bola v
Bratislave,cezvíkendusvokrovcov.Obžalovanýpriznal,ževtomtoobdobídalmanželkeajnejakéfacky,
päsťami ani kopancami ju nikdy nebil. Aj dcéry videli nejaké facky, ktoré dal manželke, asi tak tri krát to
videli. Skôr videli veľa hádok. Pri hádkach padali aj vulgarizmy. Keď sa hádali v noci, niekedy to zobudilo
aj dcéry. Deti z toho plakali a boli nešťastné. Pri hádkach sa nikdy manželke alebo deťom nevyhrážal

zabitím. Obžalovaný najskôr uviedol, že manželke fackami nikdy nespravil modriny ani podliatiny, jediné,
ktoré mala si vždy spravila sama. Nikdy jej nič závažné alebo brutálne nespravil, pri výpovedi potom
pripustil, že možno jeden, dva krát mala z facky aj modrinu na tvári od neho. Obžalovaný za zhoršené
obdobie manželského vzťahu označil obdobie po roku 2006, kedy sa viac hádali, manželke dával asi
tak 3-4 facky do roka. Keď bola manželka tehotná, nikdy ju nefackal. Boli aj hádky, ktorých svedkom

bola aj jeho matka. Manželke vlasy nikdy nevytrhol, bola opitá a keď padala na schodoch zachytil ju
za vlasy a vtedy sa vytrhli. Chcel zavolať sanitku, lebo mala rozbitú hlavu, ale manželka to odmietla.
Ošetroval ju obžalovaný so svojou matkou. Uviedol, že zhoršenie vzťahu bolo v roku 2006, pretože u
poškodenej J. nastal zlom, začala nadmerne požívať alkoholické nápoje, čo spustilo viac hádok. Zobrali
si do podnájmu krčmu v Obci Papraď v rokoch 2006 - 2008, kde mu manželka chodila poobede alebo

navečer pomáhať, ona začala viac požívať alkoholické nápoje, začala sa meniť. Obžalovaný to najskôr
toleroval, myslel, že ide iba o popíjanie, neskôr to bolo aj v extrémoch. Obžalovaný uviedol, že nepopiera
svoj alkoholizmu, ale pil iba cez víkend, keďže bol šoférom a cez týždeň musel fúkať. Pomaly dva roky
dcéry ani nevidel lebo veľa pracoval. Manželka mala počas dlhých rokov možnosť ísť na políciu, keď bola
týraná. Ľudia ju pravidelne vídavali a nikdy ju nevideli s monoklom, modrinami, že by bola zakríknutá,

smutná. Manželka chodila s ním aj na jazdy autom do práce. Pre manželku robil všetko. Boli aj krízy,
nezhody aj hádky, ale obžalovaný jej nedokázal zabrániť v pití alkoholu, nedokázal ju motivovať a dostať
do práce, až v 2012 nastúpila do firmy Leoni, kde pracovala asi rok a pol, chcela byť s obžalovaným,
tak si brala dovolenky, maródky, až ostala na PN 11 mesiacoch, má vysoký krvný tlak, po PN nastúpila
do práce, ale vyhodili ju pretože nafúkala. Aj v ďalšej práci popíjala na nočných zmenách. Na konci roku

2012 ho manželka začala podvádzať, čo videl v krčme na záchode. On sa preto odsťahoval a potom
žil s priateľkou E. Š. dva a pol roka v spoločnej domácnosti. Aj cez toto obdobie stále mal rád svoju
manželku, nikdy ju neodvrhol, navštevoval ju aj ona jeho, čo jeho priateľke vadilo. S priateľkou mal dobrý
vzťah, prestal piť, chodili po výletoch. Stalo sa, že jej raz dal facku, päsťou ju nikdy neudrel, mali dobrývzťah. Posledného pol roka mal s priateľkou zlý vzťah, jeho manželka ho aj denno-denne navštevovala
v byte na Myjave, čo bol nakoniec dôvod, prečo sa s ním priateľka rozišla. Stalo sa aj, že mu zavolala
a povedala mu, že jej život nemá zmysel, keď o ňu nemá záujem a skočí pod vlak a opitú ju ťahal z

koľajníc. Urobil chybu a pod tlakom svojej manželky sa k nej vrátil v roku 2016 v naivite, že to zvládnu,
bol vtedy tri mesiace bez práce, alkohol sa prehĺbil, pili obaja, jeho matka z toho trpela psychicky, čo
bol dôvod, prečo sa jeho matka zo svojho vlastného bytu odsťahovala. Obžalovaný priznal, že sa stalo,
že manželka nadával a že ju fackal, ale nebil ju päsťami ani kopancami. Stále ju neskutočne miloval.
Taktiež posledný víkend v septembri pred vzatím do väzby za nebezpečné vyhrážanie ju nemohol tri

krát zbiť, lebo pracoval v taxislužbe a pracoval od piatku do nedele. Po víkende sa aj spolu fotili a keby
ju bil, bolo by to na fotkách vidieť. Pokiaľ jeho matka vypovedala, že videla v byte dobitú J., je to pravda,
ale skutok sa stal úplne inak a jeho matka si vymýšľa. Stalo sa to tak, že sa jeho manželka tak opila, že
spadla z barovej stoličky a narazila do dverí a rozbila si hlavu. Potom nevládala ísť ani hore schodmi,
aj tam spadla a matka mu s ňou pomáhala vyniesť ju hore. Dva krát sa stalo, že sa po alkoholickom
excese pomočila, pošpinila do postele. Obžalovaný mal so staršou dcérou H. dobrý vzťah, stretávali sa v

Bratislaveatelefonovalisiaspoňrazzamesiac.Berieakoosobnézlyhanie,ženedokázalsmanželkiným
alkoholizmom nič urobiť. K týraniu detí obžalovaný uviedol, že jeden jediný krát sa mu stalo, že staršej
dcére dal facku tak nešťastne, že jej okuliarmi ublížil a mala na tvári modrinu, nikdy do detí nekopal
a nebil ich päsťami. Dával im facky a padlo aj udretie po zadku. Viac menej veci riešil dohovorom. Za
vysvedčenie nikdy deti nebil, riešil to dohovorom. Nikdy im nedával facky ani za známky, vždy to riešil

dohovorom. Stalo sa, že niekedy v rámci srandy hodil po deťoch nejakú vec, kľúče alebo vankúš. Nebil
ich však päsťami ani kopancami. Vo vzťahu k dcéram aj manželke obžalovaný priznal, že sa vyskytli aj
vulgarizmy,manželke,žeještetkaanymfomanka,vočidcéram,žebudúhlúpe,keďsanebudúučiť.Keby
deti bil toľké roky, boli by už dávno v ústave. Po prepustení z väzby navštevoval dva mesiace psychiatra.
Vždy si manželku zastával a to bol aj dôvod, prečo sa hádal so svojou matkou. Vo väzbe v roku 2017

bol kvôli nebezpečnému vyhrážaniu otcovi a matke, bol právoplatne odsúdený. S manželkou si hovorili,
že nebudú podávať návrh na rozvod. Manželku ani dcéry za celé obdobie nikdy nevyhodil z bytu.

Poškodená J. J., manželka obžalovaného na pojednávaní uviedla, že s obžalovaným sa zobrali
3.6.1995.Užpočasprvéhotehotenstvajuprvýkrátudrel,daljejfackuapadla.Bolotovonkunazastávke.

Žili spolu v Bratislave u jej rodičov, aj s tými mal konflikt, udrel, resp. sotil jej matku, táto spadla na zem.
Rodičia ho vyhodili. Aj počas spolužitia v Bratislave ju zbil aj päsťami, mala aj modriny, vždy jej povedal,
aby to nepovedala, a vedel, že nepovie, lebo sa bojí. Kázal jej aby si zranenie zamaskovala, dával si
pozor, aby nikto pri tom nebol. Nikomu to nehovorila, rodičia to neriešili. Vyhrážal sa aj zabitím, preto
sa bála to komukoľvek povedať. Hanbila sa za to, tak aj preto sa to bála povedať. Vsugerovala si, že

to je asi jej chyba, tak sa hanbila. Už v období v Bratislave pravidelne pil a to najmä tvrdý alkohol aj
pivo. V roku 2000 zohnali byt na Starej Turej, na H. ulici - tam bývali iba krátko, boli tam problémy kde
sa presťahovala najskôr sama, potom obžalovaný prišiel za ňou. Ešte pred druhým pôrodom sa v roku
2000 presťahovali do druhého bytu. Bola druhý krát tehotná a aj počas tehotenstva došlo k útokom zo
strany obžalovaného, začal ju často biť, facky, aj päste, sem tam ju kopol väčšinou kde dočiahol. Bil

ju do celého tela, mávala modriny hocikde na tele. Napádal ju pod vplyvom alkoholu ale aj v triezvom
stave. Dal jej aj úder do hlavy zozadu a mala aj hrču. Raz sa stalo, že išli z jednej akcie, boli v nálade,
čakali na taxík a z ničoho nič ju kopol z boku do hlavy, padla do jarku a ešte ju kopol. Potom si už
pamätá ako prišla sanitka, zaviazla ju do nemocnice a obžalovaný ju donútil utiecť odtiaľ. Stalo sa to
asi v roku 2011, ešte bývali v byte, ktorý mali na hypotéku. Ona sama sanitku nikdy nevolala. Aj keď

ležala počas tehotenstva, aj vtedy jej dával facky, facku dostala aj v deň pôrodu, bola nervózna a tak
dostala. On sa strašne ľahko dokázal rozzúriť. Po roku 2000 ju napádal tak raz za dva týždne. V roku
2002 šiel obžalovaný do výkonu trestu, keď sa vrátil obžalovaný z výkonu trestu, nasťahoval sa rovno
k poškodenej už do 1,5 izbového bytu, ktorý im vybavil otec. Stále sa ospravedlňoval, že to už neurobí.
Chvíľku bolo aj dobre, tak dva, tri týždne, ale potom zasa začali bitky. Obžalovaný ju aj vyhodil viac krát

aj bez topánok na ulicu. Stále jej vulgárne nadával, ponižoval ju, že je neschopná, že všetko bolo zle.
Keď zle uvarila, vyhodil to na zem alebo na ňu, hodil po nej tanier. Všetko bolo podľa obžalovaného,
poškodená nemala žiadne slovo. Hovoril jej, že ona je jeho žena a musí ho poslúchať na slovo. Vo
vzťahu k dcéram poškodená uviedla, že deti sa ho báli. Raz sa stalo, že u mladšej dcéry, keď mala asi
4-5 mesiacov si všimla červený odtlačok ruky, čo sa stalo, keď sa sprchovala, asi ju obžalovaný zbil, ale

toto nevidela. Na staršiu dcéru bol obžalovaný prísny, bil ju, ona sa ho bála, nevedel pochopiť, keď boli
deti napríklad choré. Dcéry bil tak, že ich bil tak raz za dva týždne, fackal ich, na tvár, aj na telo, kde
dočiahol. V neskoršej dobe bil mladšiu dcéru aj päsťou. Staršia dcéra nechcela chodiť domov, lebo ju
obžalovaný obchytkával. So staršou dcérou komunikovala pravidelne, ona domov nechcela chodiť. Keďdcéry bil, udieral ich rukou, mávali modriny, lebo udieral silou a deťom sa ľahko spravili modriny. Stávalo
sa, že opakovane hádzal po dcérach aj po poškodenej veci, taniere, poháre alebo ich oblial alebo hodil
jedlo. Po mladšej dcére, X. hodil tanier, že mala rozbitú hlavu a zašívané líce. Boli na pohotovosti, lebo

to moc krvácalo, v nemocnici obžalovaný kázal povedať, že spadla z preliezačky. Obžalovaný začal
robiť v krčme a stále pil alkohol. Keď mala X. asi 15, 16 rokov, odišla tiež do Bratislavy na školu a tiež
nechodila domov cez víkendy. V tom čase poškodená chodievala s obžalovaným si aj sadnúť a aj pila.
Obžalovaný ju bil do hlavy aj tak, že sa to nestihlo ani zahojiť a už mala znova ranu rozrazenú. Stalo
sa aj, že ju škrtil, a stalo sa, že sa zobudila v noci na to, že ju obžalovaný škrtí. Počas obdobia, keď bol

obžalovaný vo väzbe si uvedomila, že s ním nechce biť, už nemala žiadne modriny, povedala mu keď
vyšiel z väzby, že sa chce rozviesť, obžalovaný sa s tým nechcel zmieriť, hovoril, že neakceptuje, že by
od neho odišla. Chodil za ňou, vyhrážal sa. K obdobiu, keď bývali u jej svokry, čo bolo asi od roku 2011,
táto bola svedkom napádania zo strany obžalovaného, napadol aj svokru, raz ju zhodil z fotelky, aj ju
škrtil a ona bola na neho podať trestné oznámenie na polícii, potom sa jej vyhrážal a ona to bola na druhý
deň stiahnuť. Od daného obdobia boli útoky na poškodenú časté, niekedy aj viac krát do týždňa. Raz

sa stalo, že jej udrel päsťou do rebier, nemohla sa ani otočiť, bola mesiac PN. Svorka jej aj pomáhala,
keď po nej hodil pohár, mala rozbitú hlavu, držala jej ranu. Rozbil jej hlavu päsťami, kopal do nej, keď
ležala na zemi aj jej vytrhal vlasy. Dva krát ju svokra ošetrovala. Mladšia dcéra s nimi bývala, na hádky
sa zobúdzala aj v noci. Aj ich kontaktovala psychologička, lebo si to na dcére všimli. Počas spolužitia
nemala nikdy iný partnerský vzťah. Obžalovaný sa na asi tri roky odsťahoval k inej partnerke, kde žil.

Ale stále chcel aj poškodenú. Poškodenej hovoril, že s ňou je len preto, že je tehotná a novej partnerke,
že s poškodenou má len deti. Aj počas tohto obdobia obžalovaný pravidelne, asi raz za týždeň chodil
ku poškodenej domov. Intímne spolu počas tohto obdobia žili. Aj počas tohto obdobia boli stále útoky,
cez víkendy chodil domov a býval ešte agresívnejší. Aj to sa dialo najmenej raz za mesiac. Poškodená
dodala, že obžalovaný sa jej vyhrážal opakovane zabitím, väčšinou pri hádkach. Aj dcéram sa vyhrážal

zabitím, že zabije všetkých. Poškodená mala strach. Aj utekala z bytu, aj ju vyhodil len v nohavičkách
aj v tričku z bytu. Vyhodil ju aj do pivnice, kde bola niekedy aj tri, štyri hodiny. Poškodená priznala, že
aj pila, a keď pila väčšinou do nálady, ale stalo sa aj to, že to prehnala. S H. F. vzťah nemala, pomohol
jej však, že jej umožnil bývať u neho v Hotely. Poškodená sa jednoznačne vyjadrila, že počas celého
spolužitia s obžalovaným nebola s výnimkou, keď bol vo výkone trestu a krátko potom, prestávka, že by

obžalovaný poškodenú nebil aspoň raz za mesiac.

Poškodená H. J., dcéra obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že celé sa to začalo asi keď sa
narodila jej mladšia dcéra, mala vtedy asi 5 rokov a odvtedy to začala vnímať. Najhoršie asi bolo, čo sa
stalo jej mladšej sestre, že keď nechcela dojesť, obžalovaný po nej hodil tanier alebo nádobu a rozbil jej

líce a hlavu. Stávalo sa, že jej mama chodila s obžalovaným von, vrátili sa neskôr, keď už ona so sestrou
spali, obžalovaný mával viac vypité, mama menej, obžalovaný začínal robiť doma rozruch, pohádali sa
a zobudili ju, mama odišla zo spálne s plačom k dcéram do izby, hovorievala, že sa obžalovaného bojí.
Toto sa stávalo viac krát a takáto situácia sa stala aj raz za týždeň. Mama často plakala. Vie aj o tom, že
obžalovaný mamu vyhodil z domu. To najhoršie obdobie nezažila, v 15tich odišla do Bratislavy, nechcela

sa vracať domov ani cez víkendy, lebo doma boli stále hádky, žiadna harmónia. Najskôr trochu chodila
domov cez víkendy, potom stále menej a menej. S mamou, sestrou aj s obžalovaným komunikovala. Čo
sa dialo doma jej väčšinou rozprávala sestra alebo jej dva krát poslala fotku. Na fotkách bola mamina
tvár samá modrina, sestra jej povedala, že aj tak ju zbil obžalovaný, ale viac to nerozvádzali. Stalo sa,
že sa jej a sestre obžalovaný citovo vyhrážal, vydieral ich, napríklad, že mama skočila pod vlak preto,

lebo nechodia domov. Aj keď domov nechodila, obžalovaný na ňu vyvíjal nátlak. Vie z rozprávania, že
obžalovaný mamu viac krát zbil, čo bolo už v čase, keď ona bola v Bratislave. Videla aj fotky. Poškodená
ďalej uviedla, že bola svedkom toho ako obžalovaný dal mame facku, pričom ona padla po facke na
zem. Bolo to, keď sa nepohodli. Raz, keď bola na víkend doma, videla po tom, čo rodičia prišli domov,
že mama bola samá modrina, opuchnutá tvár, poškodená si domyslela, že to spravil obžalovaný, čo

jej neskôr povedala aj mama. Hádky boli časté, konflikt začínal najskôr medzi obžalovaným a mamou,
neskôr boli konflikty aj s ňou, asi keď bola na druhom stupni, mávala horšie známky, obžalovaný jej
hovoril, že je úplne neschopná, že v živote nič nedosiahne. Bála sa obžalovaného aj zapísať si známky
do žiackej knižky. Keď známky videl, častokrát, keď bolo veľa zlých známok, tak dostala facku alebo
niečo, nosila vtedy okuliare a často krát mala po facke po takom útoku modriny na tvári na mieste, kde

mala okuliare. Poškodená ďalej uviedla, že si tri krát pamätá, že poškodená vybehla z izby, zobrala
topánky a utiekla z bytu, obžalovaný za ňou buchol dverami. Potom so sestrou volali mame, aj ju boli
hľadať. Hádky prebiehali hocikde v byte. Hádky boli aj v noci, zobudili sa na to. Hádky trvali niekedy
aj hodinku. Nechcela to počúvať, radšej si dávala hlavu pod paplón, aby nepočula. Stávalo sa to ajcez víkend aj cez týždeň. Hádky boli úplne pravidelne. Ďalej uviedla, že obžalovaný nadával mame
pravidelne, nadával jej vulgárne, ona jemu nenadávala. Nadával jej aj sestre vulgárne, napríklad za
známky. Verbálne ju ponižoval, že sa na žiadnu školu nedostane, že si nič nezaslúži. Raz sa stalo, že

ju obžalovaný vyfackal, hodil jej telefón o stenu a rozbil. Vtedy sa po fackách schúlila na zem a kopol do
nej ešte aj nohou. Pokiaľ ide o frekvenciu faciek, poškodená uviedla, že u nej to nebolo tak často ako
u ostatných, ale bolo to tak raz za mesiac najmä kvôli známkam. Stalo sa jej aj, že nechcela dojesť a
obžalovaný hodil po nej tanier, obžalovaný sa všeobecne vyhrážal, že zabije všetkých. So sestrou bola
pravidelne v kontakte a sestra jej pravidelne, väčšinou aj každý víkend popisovala, čo sa deje doma. Z

obžalovaného má veľký rešpekt, do domácnosti by sa nikdy nechcela vrátiť späť. Keď žila v spoločnej
domácnosti, mala z neho veľký strach. V čase, keď už žila v Bratislave, stretla sa s otcom, keď mal on
tam cestu, stretla sa s ním asi dva, tri krát.

Poškodená X. J., dcéra obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že správanie obžalovaného
začala vnímať asi v 7mich rokoch, vtedy bývali v Starej Turej. Sestra mala 12 rokov. Stalo sa však aj

keď bola mladšia keď mala asi 5 rokov, že obžalovaný po nej hodil tanier a rozbil jej hlavu, bola aj
u lekára. Bolo to preto, že sa nevedela rozhodnúť, čo bude jesť, obžalovaný sa otočil a hodil po nej
tanier. Bývali aj na P. ulici v Starej Turej, kde obžalovaný po nich kričal, nadával im, bil ich, vtedy viac
jej sestru. Potom sestra odišla na strednú školu, odsťahovali sa na Š. ulicu, tam to bolo intenzívnejšie,
vyhadzoval ich z domu, hádzal po nej predmety, vulgárne jej nadával, osočoval ju, zakazoval jej chodiť

von. Obžalovaný jej dal aj facku, čím jej rozbil okuliare. Obžalovaný ju bil aj päsťami, aj kopance, to
bolo, keď už bola na základnej škole od 7 rokov neskôr. Bolo to raz do týždňa, inokedy aj intenzívnejšie,
viackrát do týždňa. Obžalovaný ju neskôr kopal aj do zadku, do nôh, do chrbta, to sa stávalo asi raz do
týždňa, bolo to už vtedy, keď bola staršia, asi piatačka na základnej škole. Poškodená ďalej uviedla, že
obžalovaný ju pravidelne bil, fackal aj udieral päsťami do rúk, chrbta, a to tak raz, dva krát do týždňa.

Niekedy sa to dialo bez príčiny, že mal zlú náladu alebo jej nadával a bil za hlúposti, čo ho rozčúlili. Vo
vzťahu medzi obžalovaným a jej matku poškodená uviedla, že hádky boli na dennom poriadku. Hádky
prebiehali vulgárnymi nadávkami, osočoval ju, následne ju udrel alebo vyhodil z domu. Nadával jej, že
je neschopná, že sa o nič nevie postarať. Vnímala to, keď bývali na P. ulici, potom sa presťahovali k
babke, tam už sestra s nimi nebývala. Obžalovaný hádzal prevažne po mame rôzne predmety, taniere,

ale hádzal aj po nej a sestre. Hádzal aj veci z kuchyne dózy, hrnce, mobil, kľúče. Mamu trafil aj tak,
že mala rozrezanú hlavu, aj na boku reznú ranu. Toto nevidela, ale videla to bezprostredne potom. Na
mame videla zranenia, monokle, modriny a videla ich bežne. Videla, resp. začala si to všímať až na Š.
ulici v Starej Turej, predtým sa to mama snažila skrývať. Nepamätá si, či bola mama u lekára v súvislosti
so zraneniami. Stalo sa, že aj ona pomáhala mame ošetrovať zranenia. Mala aj rozbitý nos, rozrazenú

peru. Takéto útoky obžalovaného videla aj viac krát do týždňa. Videla aj kopance, facky. Snažila sa
brániť mamu, vtedy jej obžalovaný povedal, že nech sa do toho nestará, či chce aj ona dostať. Vtedy sa
bála, tak radšej odišla do izby. Vo vzťahu k sestre H. poškodená uviedla, že aj tejto vulgárne nadával, že
je štetka, a že nie je nič. Pamätá si aj na jednu bitku na ul. P., že ju kopal schúlenú na zemi. Poškodená
sa zdôverila svojej kamarátke C. P., asi od druhého stupňa sa jej začala sťažovať. Nemohla tie hádky a

bitky znášať, tak na strednú školu odišla do BA na školský internát. Cez víkendy chodila domov a dialo
sa to aj vtedy. Bolo to rovnaké ako predtým. Hádky prebiehali aj v noci, mamina pravidelne prišla k nej
do izby, potom prišiel aj obžalovaný, ten po nich kričal a aj ich vyhadzoval obe. To bolo v čase, keď bývali
s babkou. Stávalo sa to pravidelne aj viac krát do týždňa. Nemala priestor na učenie, chodila nevyspatá.
Bola vystresovaná, stále sa bála, čo sa bude diať, keď príde obžalovaný. Obžalovaný sa im pravidelne

vyhrážal, že ich zabije, že im zničí život. Pri hádkach sa pravidelne vyhrážal. Poškodená mala z neho
strach, že by to mohol spraviť. Bála sa, že by to mohol naozaj spraviť, keď videla ako dokáže mamu
zbiť. Mamu bil fackami, päsťami, kopancami, hodil ju na zem. Mama pri tom plakala. Poškodená ďalej
uviedla, že aj počas obdobia, keď obžalovaný s nimi nebýval, vracal sa pravidelne a bolo to isté ako keď
s nimi žil, bitky hádky. Obžalovaný poškodenej zakazoval niekomu hovoriť o tom, čo sa dialo. Vyhrážal

sa jej, že ak o tom niekomu povie, zbije ju. Poškodená dodala, že obžalovaný aj babke vulgárne nadával,
napádal ju, zhodil ju na zem a bil ju.

Svedkyňa R. D. na hlavnom pojednávaní uviedla že v roku 1995 videla J. J. samú modrinu, bola
uplakaná. Dcéra hovorila, že spadla a udrela sa. Nechcela nič priznať. Pár krát ešte videla modrinu na

poškodenej. Okrem toho môže povedať, že obžalovaný ju skoro zabil, do nej sotil a spadla na zem.
Potom obžalovaného vyhodili z bytu. Deti u nich bývali, ale nechceli chodiť za rodičmi domov, bolo to
pre ňu divné. Obžalovaný s poškodenou u nich bývali tam asi pol roka. Nikdy nevidela žiadnu bitku.
Po odsťahovaní z Bratislavy sa dcéra nikdy nesťažovala, čo sa deje. S dcérou sa skoro vôbec nevídali.Najskôr asi pár krát ročne, potom už vôbec. Na dcére nevidela žiadne iné zranenia. Vnučky jej nehovorili,
čo sa dialo, toto jej povedali až neskôr.

Svedok U. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný s jeho dcérou J. J. bývali u nich krátko
v spoločnej domácnosti asi od mája 1995 do novembra toho istého roku. Po tom, čo obžalovaný sotil
jeho manželku na zem a skoro jej rozbil hlavu, mal s obžalovaným verbálny konflikt, ktorý bol hlučný
a po konflikte svedok zavolal políciu. Obžalovaný šiel preč a keď prišli policajti, už tam nebol. Odvtedy
v byte nebol. Dcéru s dieťaťom asi o dva týždne odviezol preč. Navštevovali ich raz za čas, nikto sa

nesťažoval na nejaké týranie. Bolo mu divné, že jeho vnučka H., ktorá u nich bývala počas strednej
školy sa nechcela vracať domov ani cez víkendy. Neskôr prichýlili aj X., ale tiež sa nechcela vracať
domov. Dcéra sa mu nesťažovala, že by sa niečo dialo. Na dcére nevidel modriny, zranenia. Videl nejaké
modriny na vnučkách ale myslel si, že je to len z bežného športu, vnučky športovali.

Svedkyňa Y. J., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že jej syn s nevestou a deťmi
sa prisťahovali k nej do bytu, keď prišli o byt, mali exekúcie, nemali kde ísť. Malo to byť dočasne, kým si
nenájdu prenájom, ale bolo to asi 7 rokov. Boli to trpké chvíle pre celú rodinu. Obžalovaný bol alkoholik,
stále bolo samé vadenie, bitky, týranie, manželky, dcér, vyhrážanie, vyhadzovanie z bytu. Obžalovaný je
jej syn ale je to tyran, psychopat, chorý človek, tyranizoval celú rodinu, ženu, deti aj svedkyňu. Najhoršie

boli víkendy, chodili spolu po akciách, obžalovaný bol strašne agresívny, vyhrážal sa smrťou, rozbíjal a
hádzal vecami. Keď mu svedkyňa nechcela dať peniaze, boli to nadávky a chcel ju vyhodiť z jej vlastného
bytu napriek tomu, že tam nemal ani trvalý pobyt. Bola aj napadnutá obžalovaným. Nemohla to tam
už dlhšie vydržať, preto sa odtiaľ odsťahovala v máji 2017, na slobodárku. S manželom sa rozhodli,
že byt predajú, tento bol celý zdemolovaný, porozbíjaný. S manželom obžalovanému zaslali list, aby

sa 16.10.2017 z bytu vysťahoval, po čom obžalovaný prišiel za svedkyňou a vulgárne jej nadával piča,
kurva, štetka, že nebude nikoho deložovať z bytu. Obžalovanému sa vždy niečo nepáčilo, vždy musel
vyvolať hádku. Manželka musela stále robiť tak ako on povedal, ona si povedať nemohla. Najviac hádok
prebiehalo v alkohole. Stávalo sa, že svedkyňa bola v práci, vnučka jej volala, že sú vyhodené z bytu,
tak svedkyňa prišla za nimi. Nevidela násilie obžalovaného vo vzťahu k X.. Ale obžalovaný jej škaredo

nadával vulgárne, a aj manželke. Konkrétne prebiehajúce bitky nevidela, keď počula bitky z izby, radšej
do izby nechodila, videla až následky. Keď bol krik a plač, tak videla, že je manželka obžalovaného
zbitá, krvavá, stalo sa, že po nej hodil pohár, čo nevidela, ale keď prišla domov, ošetrovala manželku
obžalovaného,bolakrvavá,malaajvytrhanévlasy.Všetkytakétovecisadialipočasceléhoobdobia,kým
s nimi žila. Poškodenú J. aj ošetrovala, keď jej hodil pohár do hlavy a mala rez, všetko strašne krvácalo,

umývala jej to v sprche. Obžalovaný jej volal, aby prišla domov, že zabil manželku J.. Bol aj telefonát, že
jej obžalovaný volal, aby rýchlo prišla domov, že manželku zhodil zo schodov. Obžalovaný jej v takýchto
situáciách volal viac krát za rok a bolo to aj v čase, keď už s nimi nebývala. Vtedy už do bytu neprišla.
Stávalo sa, že poškodené vyhadzoval obe z bytu. Niekedy svedkyňa pri tom bola prítomná, inokedy nie.
K užívaniu alkoholu uviedla, že alkohol požívala aj poškodená. Vypili si aj doma, aj vonku. Pracoval viac

obžalovaný ale tiež nie dlhodobejšie, poškodená moc zo zdravotných dôvodov nepracovala. Svedkyňa
uviedla, že určitú dobu obžalovaný nežil s nimi v spoločnej domácnosti, bolo to asi dva roky, keď býval s
priateľkou, ale aj počas tejto doby chodieval k nim alebo poškodená chodila za ním. Svedkyňa uviedla,
že bola svedkom aj toho, ako bola poškodená opitá a pomočená v posteli. K tomu, že by hádky mali
byť medzi obžalovaným a poškodenou kvôli práci poškodenej, že do nej nechodí, svedkyňa uviedla, že

obžalovaný ani moc nechcel, aby ona chodila do práce, bol chorobne žiarlivý a chcel ju mať stále pri
sebe. Chcel aby bola stále pri ňom. Osočoval ju, kde bola, s kým bola, čo bola, sledoval ju, nedajbože
prišla o 10 minút neskôr už bolo zle. Poškodená nemohla sama nikde chodiť, ani za kamarátkami.

Svedok J. J., otec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že on s obžalovaným a rodinou
nebýval, tak o veciach, čo sa diali vôbec nevedel. O tomto sa dozvedel od manželky, až keď sa jeho
manželka odsťahovala z daného bytu. Že už to tam nemohla vydržať. Že obžalovaný ju napádal aj
fyzicky, aj slovne, aj ich vyhadzoval z bytu. Obžalovaný sa mu v roku 2017 vyhrážal, skúšal to telefonicky,
potom sms-ky posielal. Za vyhrážky podal aj trestné oznámenie a bol súd. Obžalovanému kúpil aj byt, on

tento predal, peniaze prepil a prehral na automatoch. Aj keď chodili vnučky za ním, nikdy mu nepovedali,
že čo sa deje. Do problémov mladých sa nemiešal, zistil, že to bolo zbytočné, aj tak si urobili po svojom.
Snažil sa preto viac pomáhať vnučkám. Uviedol, že s manželkou obžalovanému zaslali výzvu, aby sa z
bytu vysťahoval, pričom im chceli zaplatiť trojmesačné nájomné, aby sa postavili na nohy.Svedok H. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená J. J. mu asi v novembri minulého roku
zavolala a dozvedel sa od nej, že obžalovaného zavreli a museli sa odsťahovať. Prosila ho, či si môže

u neho nechať veci, s čím svedok súhlasil. Raz keď bol so svedkyňou a obžalovaným na hríby, asi
pred 11-timi rokmi odhadom, všimol si na poškodenej pod okom modrinu, fialovú priehlbinu, k čomu
mu obžalovaný povedal, že poškodená je blondína a buchla sa hlavou do dverí, svedok uviedol, že
ako od dverí sa to nezdalo, lebo to nebol pás, skôr sa to zdalo ako päsťou alebo dlaňou. O správaní
obžalovaného voči poškodenej sa dozvedel až neskôr, pričom poškodená mu hovorila, že obžalovaný,

keď si vypije, nekontroluje sa a udiera ju bez príčiny. Keď sťahoval veci poškodenej k nemu na hotel R.,
kde robí správcu, všimol si na madraci veľkú škvrnu od krvi, poškodená mu povedala, že jej obžalovaný
rozbil hlavu. Svedok pri bitkách nikdy nebol, osobne to nevidel. Potom aj matka obžalovaného mu
hovorila, že ju obžalovaný napadol a stretol sa aj s matkou poškodenej J., aj táto mu hovorila, že ju
napadol. Poškodená X. mu tiež hovorila, že obžalovaný býval agresívny a nemal problém vyliať jej tanier
polievky na hlavu alebo hodiť po nej tanier. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaného pozná dlhé roky a v

podstate dobre spolu vychádzali aj vychádzajú. Vzťahy sa zhoršili v určitú dobu odhadom pred desiatimi
rokmi, keď obžalovaný chcel po svedkovi, aby mu išiel robiť ručiteľa, čo svedok odmietol a prerušili sa ich
vzájomné kontakty. Predtým nezaznamenal, že by bol na verejnosti medzi obžalovaným a poškodenou
nejaký problém, vie, že obžalovaný sa niekedy na poškodenú prísne pozrel, čo sa dialo v súkromí, to
nevie. Niekedy po práci si sadli na pivo, niekedy sa vypilo menej, niekedy viac. Svedok ďalej uviedol,

že obžalovaný sa mu vyhrážal, že ho dá dolámať, ak poškodenú nevyhodí z hotela na parkovisko, ktorú
skutočnosť obžalovaný poprel. S poškodenou nemal nikdy intímny pomer a v rokoch 2016-2017 na
poškodenej nevidel modriny.

Svedkyňa E. F., riaditeľka základnej školy, na hlavnom pojednávaní uviedla, že informácie má len

sprostredkované. Poškodená X. bola naposledy žiačkou ich školy v 2016/2017. Za svedkyňou prišli raz
spolužiačky poškodenej a uviedli, že to má doma ťažké. S poškodenou X. sa o tom rozprávala a bola
aj pri rozhovore X. so psychologičkou, pričom X. rozprávala, že to má doma ťažké, ale nechce o tom
moc rozprávať. Otec nebýva s nimi, býva jeden alebo dva týždne s nimi a zasa je u priateľky, že v rodine
majú zdravotné problémy, otec keď si vypije, je zlý, agresívny, násilný a vyvádza. Veľmi ťažko sa jej

o tom rozprávalo. Dňa 26.2.2016 svedkyňu kontaktovala školská psychologička, ktorá jej povedala o
poškodenej X., že sa jej zdôverila, že majú doma problémy, že otec s mamou pije, otec mamu bije, že
ona by chcel navštevovať psychologičku ale rodičia nechcú. Svedkyňa ďalej uviedla, že X. učila v piatej
triede matematiku a vnímala, že X. chodievala často smutná, bola uzavretejšia, trápila sa, keď dostala
horšiu známku. Najviac sa rozprávala so spolužiačkou C. P.. Nikto z učiteľov svedkyni počas jej funkcie

riaditeľky od roku 2012 nehovoril, že by na poškodenej X. videl nejaké modriny.

Svedkyňa H. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného spoznala až v decembri 2017,
keď žiadal o ubytovanie alebo prácu. Obžalovaný pracoval v jej spoločnosti ako šofér, bola s jeho
prácou veľmi spokojná. Na jazdy chodili aj spolu a ich vzťah sa vyvinul z čisto pracovného aj na

kamarátsky a rozprávali sa aj o osobných veciach. Nezaznamenala u neho problém s alkoholom.
Manželkuobžalovanéhopoznáibazvideniazminulosti.Nevedela,žejetomanželkaobžalovaného.Túto
videla v minulosti opitú a to aj v krčme v Papradi. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť ku skutku uvedenému
v obžalobe, tohto priamo svedkom nikdy nebola. Bola svedkom iba situácie, keď už obžalovaný u nej
pracoval, kedy poškodená prezváňala obžalovanému a keď jej zavolal, spýtala sa ho, prečo ju otravuje.

Bola svedkom aj ďalšieho telefonátu, kedy obžalovaný chcel vybaviť poškodenej byt a povedal jej, aby
išla pracovať, na čo ona povedala, že pracovať nepôjde. Obžalovaný jej povedal o obvineniach na
jeho osobu, k čomu svedkyňa uviedla, že prečo to už poškodená neriešila skôr, ak sa toto roky dialo.
Svedkyňa má vedomosť, že obžalovaný sa so svojou manželkou stretával aj v čase, keď bol u nich
zamestnaný, chodili spolu často v piatok, keď dostal obžalovaný zálohu na mzdu.

Svedok H. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného spoznal asi pred 10-12 rokmi,
keď pracoval v pohostinstve na Papradi. V tom čase tam pravidelne videl poškodenú, manželku
obžalovaného, chodievala za obžalovaným a videl ju piť aj sa opiť. Videl ju aj na iných miestach, baroch,
pohostinstvách, požívať alkohol, kde nebol obžalovaný. Takéto miesta navštevoval tak dva krát za rok.

Ďalej uviedol, že obžalovaný začal u nich v spoločnosti pracovať v decembri 2017. Obžalovaný chcel dať
stále rodinu dokopy. S obžalovaných chodil pri zaúčaní na trasy a bol svedkom toho, ako mu poškodená
prezváňala. Vie aj o tom, že obžalovaný sa stretával v čase, keď u nich pracoval s poškodenou a to často
v piatok alebo sobotu, keď dostal zálohu na mzdu. Keď obžalovanému poškodená volala a povedala mu,že ju F. vyhodil, ponúkol jej bývanie ale toto odmietla. Svedok ďalej uviedol, že vie o tom, že obžalovaný
mal vzťah s nejakou E., a že spolu aj bývali na Myjave, pričom jeho manželka aj vtedy za ním chodila.

Svedkyňa E. Š. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným žila dva roky od novembra 2013 do
októbra2015.Nazačiatkutobolodobréavporiadku.Neskôrzistila,žetamzačalachodiťjehomanželka,
čo obžalovaný zapieral, ale povedali jej to ľudia. Obžalovaný vedel, že k nej má jeho manželka zakázaný
vstup. Začala mu vyčítať návštevy manželky. S obžalovaným bola tri krát tehotná. Keď sa dialo niečo

na Starej Turej, poškodená volala aj obžalovanému a otravovala ich. Obžalovaný začal byť neskôr bez
práce, začal sa u neho viac prejavovať alkoholizmus, išiel niekam, vždy si pýtal len peniaze, myslela,
že na deti, ale on šiel s poškodenou si niekde sadnúť. Jej peniaze míňal na poškodenú. Poškodená
sa jej telefonicky vyhrážala, že jej príde rozbiť hubu, že jej zobrala manžela. Poškodená chodila k
nim na Myjavu a svedkyňa to dlho znášala, ale potom to už nemohla vydržať, poškodená spávala v
jej posteli, čo bol okrem obžalovaného alkoholizmu a toho, že pýtal peniaze dôvod, prečo sa rozišli s

obžalovaným. Taktiež obžalovaný chodil od začiatku pravidelne, najskôr asi každý druhý týždeň cez
víkend k poškodeným na Turú, aj tam prespával, neskôr chodieval aj častejšie a ku koncu tam bol skoro
viac ako u nej na Myjave. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný napadol aj ju a to raz fackou a druhýkrát jej
spravil päsťou veľký monokel, keď chcela ošetriť zranenie, on povedal nech počká, na čo ona povedala,
že na Turú by ihneď bežal, po ktorej poznámke dostala päsťou.

K uvedenému sa obžalovaný vyjadril, že to bolo pre neho ťažké obdobie a urobil to v afekte.

ZnalkyňaH..Z.R.L.,J..nahlavnompojednávaníakoajvzáverochvypracovanýchznaleckýchposudkov
č. EDZ - 9/2018 zo dňa 31.3.2018 a č. EDZ - 10/2018 zo dňa 4.4.2018 na ktorých zotrvala uviedla,

že u poškodenej J. J. boli naplnené kompletné známky psychotraumatizácie, ktoré sú naplnené vo
všetkých dôležitých kritériach v zmysle zážitkoch na prežité násilie, nočné mory, desy, vzorec naučenej
bezmocnosti, sebazničujúce reakcie - počas života s obžalovaným sa dostala do takého psychického
rozpoloženia, že už prestala dôverovať sama sebe, prežívala vnútornú neistotu, čo sa týka svojich
vlastných rozhodnutí, nevedela sa sama za seba rozhodovať, pasívna, rezignovaná, dlhodobo nevedela

riešiť túto problémovú situáciu. Poškodenej bolo zo psychologického hľadiska spôsobované fyzické aj
psychické utrpenie v zmysle týrania zo strany obžalovaného. Psychická ujma sa prejavovala v emočnej
oblasti, prítomné súd známky subdepresívneho ladenia, úľakových, fóbických reakciách, poškodená
prežívalaanticipačnýstrach,úzkosť,tedadopredusaobávalamožnéhostretnutiasobžalovaným,počas
života sa obávala, čo bude, keď príde domov, ako bude s ňou zaobchádzať po psychickej alebo fyzickej

rovine. Znalkyňa ďalej vysvetlila, že poškodená prežívala z obžalovaného strach, obavu a nedokázala sa
mu vzoprieť, preto radšej aj chodila s ním do krčmy, keď to po nej chcel, robila to pre pokoj v rodine, aby
nebola vystavovaná ona ani jej dcéry násiliu zo strany obžalovaného, mohol tam byť aj žiarlivostný motív,
keďže poškodená sa vyjadrila pri vyšetrení, že obžalovaný chcel aby s ním išla, lebo ju podozrieval, že
na niekoho iného čaká. Znalkyňa jednoznačne uviedla, že zo záverov psychodiagnostického, testového

vyšetrenia a popisu jednotlivých udalostí vyplýva, že konanie obžalovaného počas obdobia rokov
2000-2017 pociťovala poškodená ako ťažké príkorie. Znalkyňa dodala, že špecifická ako aj všeobecná
vierohodnosť poškodenej je zachovaná, neboli zistené žiadne poruchy pamäte, znížený intelekt alebo
poruchy vnímania, myslenia. Pokiaľ ide o predispozíciu poškodenej na vnímanie konania ako utrpenia,
znalkyňa uviedla, že psychické a fyzické utrpenie bolo tak dlhodobé, že jeho následky pretrvávajú a

osobnosť a spôsoby reagovania na situácie sa menia a tých si poškodená zažila dosť a hoci poškodená
nikdynebolaasertívnadominantnáosoba,vplyvomudalostí,ktorézažila,stratilaakékoľvekkompetencie
a schopnosti brániť sa a vyjadriť si svoj názor. Poškodená nebola schopná sa samostatne rozhodovať,
bol u nej prítomný vzorec naučenej bezmocnosti, že bola presvedčená, že čokoľvek by spravila, nebude
to viesť k želanému efektu a od obžalovaného preto ani nedokázala odísť, v tom jej bránil, lebo mala

pocit, že kamkoľvek by išla, on si ju nájde. Znalkyňa k listom, ktoré písala poškodená obžalovanému do
výkonu väzby uviedla, že aj takéto správanie poškodenej plne zapadá do záverov znaleckého posudku,
poškodená zo strachu z obžalovaného mu nechcela písať, že sa už ku nemu nevráti a nechcela mu
písať zo strachu ani to, že si chce nájsť nejaké iné bývanie, kde by sa cítila bezpečne.
U poškodenej H. J., dcéry obžalovanej, už v mladosti sa obžalovaného bála, dochádzalo preto u nej k

prejavom neurotizácie - pomočovaniu zo strachu, zvýšenie úzkosti, neskôr keď dochádzalo k fackám,
vulgárnym nadávkam, ponižovaniu, zosmiešňovaniu, devastácii sebavedomia zo strany obžalovaného,
toto emočne zasahovalo poškodenú, bála sa obžalovaného, snažila sa zbytočne neupútavať pozornosť
obžalovaného, neprovokovať ho čím sa chcela vyvarovať akýmkoľvek fyzickým alebo psychickýmatakom zo strany obžalovaného. Po odchode zo spoločnej domácnosti sa snažila na všetko zabudnúť
a niektoré zážitky v sebe potlačiť a vytesniť. Táto skúsenosť z týraním a domácim násilím zo strany
obžalovaného sa u nej prejavuje vo zvýšenej úzkostlivosti a ostražitosti, obávala sa o matku aj keď

bola už v Bratislave. Obžalovaný sa ju snažil aj citovo vydierať po odchode zo spoločnej domácnosti,
písal jej sms, že jej matka zomrela a snažil sa v nej vyvolávať pocity viny, pokračujúco zasahoval do
jej emočného prežívania. Čo sa týka vierohodnosti, u poškodenej neboli zistené žiadne intelektové
pamäťové kvality, ktoré by narušovali jej vierohodnosť či už všeobecnú alebo špecifickú. Znalkyňa ďalej
uviedla, že konaním obžalovaného bolo poškodenej spôsobované psychické utrpenie tým, že jednak

bola vystavovaná hádkam, v domácom prostredí bola vystavovaná stresom, tiež dopredu sa obávala,
čo bude, keď príde domov, naďalej u nej pretrváva úzkostné prežívanie. Bolo jej spôsobované aj fyzické
utrpenie a to popísanými fackami ale aj prudším útokom zo strany obžalovaného, kedy spadla na
zem a ešte ju kopal. Poškodená počas zotrvania v spoločnej domácnosti s obžalovaným pociťovala
konanie obžalovaného ako ťažké príkorie, bola vystavovaná psychickému a fyzickému atakovaniu zo
strany obžalovaného, aj po odchode mala strach o matku a sestru, prežívala pocity viny, že ich v takom

nebezpečnom prostredí nechala, nevedela im pomôcť okrem toho tam bolo aj citové vydieranie zo strany
obžalovaného vo forme sms, lebo sa bála, že sa s matkou niečo stalo.

Znalkyňa H.. J. Ď., J.. na hlavnom pojednávaní ako aj v záveroch vypracovaného znaleckého posudku č.
7/2018 zo dňa 3.4.2018 uviedla, že v plnom rozsahu zotrváva na záveroch vypracovaného znaleckého

posudku na poškodenú X. J.. Osobnosť poškodenej je neuroticky organizovaná, úzkostlivá, zvýšene
citlivá, prevládajú u nej pocity menejcennosti, ktoré z vysokou pravdepodobnosťou súvisia zo zážitkami
a konaním obžalovaného. Klinicko-psychologickým a psychodiagnostickým vyšetrením boli u nej zistené
znaky stresovej reakcie, anxiety, zvýšeného neurotického napätia, sociálnej úzkosti, izolovanosti,
veľkej neistoty, problém s presadením sa, dominuje pocit menejcennosti, pretože bola opakovane

dehonestovaná, bolo poukazované na jej neschopnosť a toto u nej pretrváva, čo vedie u nej k
sociálnej izolácii, má problém nadviazať kontakty. K vierohodnosti poškodenej X. J. znalkyňa uviedla,
že špecifickú vierohodnosť má zachovanú, všeobecnú vierohodnosť má čiastočne zníženú, lebo môže
u nej prevládať nezrelá osobnosť, to však nepopiera reálny zážitok skutočnosti. U Poškodenej X. J. bolo
explorované fyzické aj psychické utrpenie v zmysle týrania zo strany obžalovaného a to vulgarizmami,

urážkami, dehonestovaním jej osobnosti, že je neschopná aj pred sociálnym kolektívom, rozkazmi,
zákazmi, príkazmi, kopancami, fackami, na jej psychiku pôsobila aj patoplastická klíma v rodine, časté
hádky rodičov a verbálne ako aj brachiálne útoky obžalovaného. Aj sama poškodená subjektívne
hodnotila konanie obžalovaného ako týranie a jeho konanie výrazne ovplyvnilo jej zdravý psychický
vývin. Znalkyňa konštatovala, že poškodená pociťovala konanie obžalovaného ako ťažké príkorie, a

toto vyplýva aj z výsledkov vyšetrenia, sú prítomné prejavy psychotraumy, konanie obžalovaného ju
ovplyvnilo najmä v rovine emočnej, sociálnej, morálnej.

Znalkyňa H.. R. Z. na hlavnom pojednávaní ako aj v záveroch vypracovaného znaleckého posudku
č. 29/2018 zo dňa 13.3.2018 uviedla, že zotrváva na záveroch vypracovaného znaleckého posudku

v plnom rozsahu. Po psychiatrickom vyšetrení obžalovaného zistila u neho rozvinutý syndróm
závislosti od alkoholu ťažkej závažnosti s denným pitím alkoholu s preferenciou tvrdého alkoholu
a piva, so zvýšením alkoholovej tolerancie, neschopnosťou nechránenej abstinencie, čo malo u
obžalovaného závažné dôsledky telesné, duševné, sociálne, napriek tomu pokračoval v užívaní
alkoholu. Znalkyňa mu ďalej diagnostikovala emočne nestabilnú poruchu osobnosti, s nestabilitou v

medziľudských vzťahoch, bezdôvodnými afektami zlosti, afektívnou iritabilitou, zvýšenou žiarlivosťou,
poruchou sebaobrazu, porucha osobnosti bola potencovaná alkoholom, dochádzalo k strate regulačným
a sebakontrolných mechanizmov, veľkej agresivite verbálnej a brachiálnej, impulzivite. Ovládacie a
rozpoznávacie schopnosti obžalovaného boli v čase spáchania skutkov zachované, hoci boli znížené,
ale iba vo forenzne nevýznamnej miere, keďže obžalovaný poznal vplyv alkoholu na seba. Obžalovaný

bol schopný chápať zmysel trestného konania. Znalkyňa navrhla uložiť obžalovanému ochranné
protialkoholické liečenie ambulantnou formou, pričom sa vyjadrila, že táto forma liečenia by mala byť u
obžalovaného čo najdlhšia, aby sa po dlhšiu dobu mohla vykonávať kontrola jeho abstinencie.

Z prečítanej výpovede svedkyne C. P., kamarátky poškodenej X. J. vyplýva, že poškodená jej rozprávala

asi keď boli v 8. alebo 9. ročníku, že obžalovaný na nich zasa kričal, nadával im a že mamu zbil. Bola
svedkom toho ako obžalovaný vyhadzoval veci z bytu von z okna, kričal na poškodenú a jej mamu. Tiež
sa stalo, že jej poškodená volala, aby za ňou prišla do ich vchodu, pretože tam stojí s mamou, ktorú
obžalovaný zbil a boja sa vrátiť do bytu. Svedkyňa keď za nimi prišla, videla poškodenej mamu plakať,bola aj trochu opitá a mala modriny, bála sa ísť hore. X. bola vystrašená, plakala triasla sa. Poškodená
X. jej bežne hovorila, že otec doma pije a robí bordel. Svedkyňa ďalej uviedla, že raz bola u X. doma
a utierali krv z jej mamy, ktorá bola krvavá a povedala im, že jej to spravil obžalovaný. Poškodená jej

spomínala, že jej obžalovaný dával facky ale viac si presne nespomína, vie, že má na líci jazvu, čo jej
X. povedala, že jej to urobil obžalovaný, že keď bola malá, niečo po nej hodil.

Zo záznamu o meraní alkoholu zo dňa 5.2.2018 o 15.41hod vyplýva, že u obžalovaného v danom čase
nebola nameraná žiadna hladina alkoholu.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom zo dňa 6.2.2018 a 27.3.2018
vyplýva, že Úrad práce nevedie spisovú dokumentáciu rodiny J. (J., H. C. X.) a v rodine neboli
vykonávané opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Zo správy Základnej školy na P. N. Č.. XXX/XX, R. V. zo dňa 6.2.2018 vyplýva, že poškodená X. J. v

školskom roku 2015/2016 získala nižšie stredné vzdelanie a splnila 9 rokov povinnej školskej dochádzky.
Počas školského roka 2015/2016 navštívili vedenie školy jej spolužiačky, ktoré oboznámili riaditeľku s
ťažkými podmienkami, ktoré má poškodená X. doma. S poškodenou bol vykonaný pohovor, v ktorom sa
jej veľmi ťažko hovorilo o situácii doma, pričom uviedla, že obžalovaný je voči svojej matke a manželke
hrubý a neraz museli pred ním utekať.

Zo záznamu pracovníčok Mesta Stará Turá, oddelenia sociálnych vecí I. L. C. E.. C. z návštevy
uskutočnenej dňa 10.3.2016 v rodine J. vyplýva, že dňa 10.3.2016 uskutočnili menované návštevu v
rodine X. J. na adrese H..K.. Š.Á. Stará Turá. Doma bola iba poškodená J. J., ktorej bolo uvedené, že
návštevajenazákladepodnetuškoly,ktoráichupozornilanazmenuvsprávaníajtelesnézmeny(úbytok

na váhe) u dcéry X. ako aj o príčinách, o ktorých sa zverila. Poškodená poprela, že by pila, ale uviedla,
že obžalovaný si niekedy vypije a potom sa hádajú, čo X. vidí, počuje a trápi ju to. K manželovej matke
sa nasťahovali z dôvodu, že prišli o byt pre exekúcie, ktorých sa stále nezbavili. Poškodená uviedla,
že obžalovaný im neubližuje, hádajú sa síce, kričí a nadáva ale len jej, dcére neubližuje, pričom staršia
dcéra domov veľmi nechodí.

Z kópie lekárskej správy H.. H. O. zo dňa 14.6.2006 vyplýva, že poškodená X. J., nar. 5.4.2000 bola
ošetrovaná pre zranenie trznozmliazďenú ranu na tvári a hore na hlave vo vlasatej časti, ktoré zranenie
si vyžiadalo suturu, teda šitie.

Zo správy H.. P. F. zo dňa 28.3.2018 vyplýva, že poškodená X. J. patrila do jej zdravotnej starostlivosti do
1.1.2015 do 31.1.2018. Počas daného obdobia nenavštívila sama ani jej rodičia ambulanciu z dôvodu
fyzického napadnutia inou osobou.

Zlistovzodňa4.10.2017,16.10.2017,26.10.2017,5.11.2017a15.11.2017,ktoréposielalapoškodenáJ.

J. obžalovanému do výkonu väzby v podstate vyplýva, že poškodená oslovuje obžalovaného oslovením
„láska“, hovorí mu, že jej chýba a oboznamuje ho so svojím životom, bývaním, problémami a s tým,
čo sa stalo po jeho vzatí do väzby. Z listov nevyplýva nejaký negatívny postoj poškodenej vo vzťahu
k obžalovanému.

Podľa § 208 ods. 1, Trestného zákona kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo
výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie

a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým

zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou
izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie
alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,

c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž
alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,
d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo
e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať,potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 208 ods. 3 písm. d) Trestného zákona odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa

páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu po dlhší čas.

Podľa § 138 písm. j) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu na viacerých osobách.

Podľa § 127 ods. 4 Trestného zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v
priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere
sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom

pociťovala ako ujmu vlastnú.

Podľa § 127 ods. 12 Trestného zákona viacerými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej
tri osoby.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V zmysle § 278 ods.
1, ods. 2 Trestného poriadku súd rozhodoval o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu, pričom
pri svojom rozhodovaní súd prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a

opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní za dodržania vyššie uvedených zásad mal potom
súd za nepochybne preukázané, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu sa stal a spáchal ho
obžalovaný. Zároveň tento skutok napĺňa všetky znaky tak základnej skutkovej podstaty zločinu týrania

blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona ako aj kvalifikovanej podľa §
208 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) , písm. j) Trestného zákona, teda
spáchanie trestného činu po dlhší čas a na viacerých osobách.

Podľa ustálenej judikatúry podstatou konania páchateľa, ktorým môže naplniť skutkovú podstatu

trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona bez ohľadu na
to, ktorou z demonštratívne v tomto ustanovení uvedených foriem sa ho dopustí, je vždy spôsobenie
fyzického alebo psychického utrpenia blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo
výchove.

Týraním osoby v zmysle trestného činu uvedeného v § 208 Trestného zákona sa pritom rozumie také
zlé zaobchádzanie, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti, vyznačujúci
sa určitou mierou trvalosti, prípadne aj sústavnosti, pričom sa však nevyžaduje, aby blízkej osobe alebo
zverenej osobe vznikla ujma na zdraví. Musí však ísť o konanie, ktoré blízka osoba alebo zverená
osoba pre jeho intenzitu, hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Trvalosť

konania páchateľa je pritom potrebné posudzovať v závislosti od intenzity zlého nakladania. Dlhšie
trvanie inkriminovaného stavu môže byť v jednotlivých prípadoch nahradené intenzitou útokov. Pre
týranie je teda charakteristické, že musí ísť o také konanie páchateľa, ktoré sa podstatne vymyká z
bežnéhorámcasprávaniasaosôbvrámcirodinnéhoprostrediaaspolužitiadomácnostiamusíísťotaké
konanie, či už vo forme psychického alebo fyzického násilia, pre ktoré je charakteristická buď výnimočná

brutalita alebo opakovanosť ale aj zreteľné a nerovné postavenie páchateľa a obete.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie zločinu týrania. Uviedol, že svoju rodinu nikdy
netýral, vzorne sa o nich staral, vždy im dal všetko, čo mal a urobil pre nich všetko čo mohol. Doteraz si
nevie vysvetliť, prečo si to na neho vymysleli. Vie, že sa proti nemu dohodli a poškodenú, jeho manželku,

J. J., na to nahovoril a ovplyvnil H. F.. Na druhej strane obžalovaný pripustil, že sa stalo, že dal manželke
facky ale bolo to skôr výnimočne, pár krát do roka v určitom období a dva krát sa stalo, že manželka
mala z facky od neho modrinu. Inak si modriny robila sama. Nikdy ju ale nejako brutálne alebo závažne
nezbil. Nikdy jej nevytrhol ani vlasy, toto sa stalo, keď padala zo schodov a on ju zachytil za vlasy aani jej nerozbil hlavu ako uvádzala jeho matka, to sa stalo tak, že sama spadla z barovej stoličky a
rozbila si ju. Poškodeným sa nikdy nevyhrážal zabitím a nikdy ich nevyhadzoval z domu. Keď hádzal
veci, tak to bolo len vyslovene zo srandy. Dcéry nikdy nebil kopancami ani päsťami, veď by inak už

dávno skončili v ústave a nikdy ich nebil ani za známky, toto riešil dohovorom. Pripustil, že dcére H. raz
dal facku, a tejto sa urobila od okuliarov na tvári modrina a že dcéram hovoril, že ak sa nebudú učiť,
budú hlúpe, nikoho však neponižoval. S manželkou sa hádali a aj jej vulgárne nadával. Obžalovaný v
rámci svojej obrany ďalej v podstate tvrdil, že hádky vznikali kvôli jeho manželke, ktorá nadmerne pila
a nepracovala a jemu sa nepodarilo s tým nič urobiť. Vo vzťahu k svojej matke Y. J. uviedol, že táto si

veci dobre nepamätá, mala chodiť k psychiatrovi a brať tabletky. Poškodené nemohol týrať ani v čase,
keď žil 2,5 roka so svojou priateľkou E. Š. v spoločnej domácnosti. Nakoniec obžalovaný v rámci svojej
obrany tvrdil, že pokiaľ by poškodené pravidelne bil, všetci by to videli a pokiaľ by svoju manželku bil
celý život, neostávala by s ním.

Po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní je možné konštatovať, že obžalovaný bagatelizuje

svoje správanie sa vo vzťahu k svojej najbližšej rodine - poškodenej manželke a svojim dcéram. Jeho
obrana je vyvrátená nielen výpoveďou svedkov - poškodenej manželky J. J. a dcér H. J. C. X. J.
ako priamych svedkov prežitých udalostí, ktoré podrobne vo svojich výpovediach popísali konanie
obžalovaného ale aj svedkyne Y. J., jeho matky, na základe ktorých výpovedí mal súd za preukázané,
že obžalovaný sa voči poškodeným dopúšťal konania tak ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku a

to tak že poškodenú J. J. minimálne raz za mesiac bil päsťami, fackami alebo kopancami po celom tele,
kam dočiahol, pravidelne jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím, ponižoval ju, že je neschopná,
opakovane ju vyhadzoval z bytu aj len v nohavičkách a tričku, škrtil ju, vytrhal jej vlasy, zhodil ju zo
schodov, hádzal po nej predmety, tanier, pohár, jedlo, pričom jeden krát v presne nezistený čas, keď po
nej hodil pohár, rozbil jej hlavu, pričom fyzickými útokmi spôsoboval poškodenej J. J. hematómy, modriny

a iné rany po celom tele pričom útoky pokračovali s intenzitou najmenej raz za mesiac aj počas obdobia
od novembra 2013 do októbra 2015, kedy obžalovaný nebýval v spoločnej domácnosti s poškodenou
ale chodil pravidelne naspäť, poškodenú H. J. počas obdobia, najneskôr po nastúpení na druhý stupeň
základnej školy pravidelne do presne nezisteného obdobia, keď mala 15 rokov a odišla na strednú školu
do Bratislavy, aspoň raz za mesiac udieral fackami väčšinou za známky, z čoho mala viac krát modriny

na tvári na mieste, kde mala okuliare, jedenkrát v presne nezistený čas jej hodil telefón o stenu a rozbil,
vyfackal ju, na čo sa ona schúlila a on ju ešte kopal na zemi, hodil po nej tanier, vyhrážal sa jej zabitím,
ponižovalju,žejeneschopná,nažiadnuškolusanedostaneavživotenikdyničnedosiahne,poodchode
do Bratislavy ju citovo vydieral, že matka skočila pod vlak, lebo ona nechodí domov a X. J. od presne
nezisteného času, najneskôr od 7 rokov jej veku, keď už bola na základnej škole najmenej do skončenia

základnej školy opakovane a pravidelne bil fackami, aj päsťami do rúk, chrbta minimálne raz za mesiac,
keď bola staršia, na druhom stupni základnej školy, kopal ju aj do zadku, nôh, chrbta, keď mala 6 rokov
hodil po nej tanier tak, že jej rozrezal líce a hlavu, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie, hádzal po nej
rôzne predmety, hrnce, mobil, kľúče, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej zabitím a že jej zničí život, a
že ak o tom, čo sa doma deje niekomu povie, že ju zbije, pričom všetky poškodené pociťovali z konania

obžalovaného strach, jeho konanie im spôsobovalo psychické a fyzické utrpenie a pociťovali ho ako
ťažké príkorie.

Súd pritom v rámci hodnotenia vierohodnosti svedkýň - poškodených nemal žiadne pochybnosti o ich
schopnosti reprodukovať prežité udalosti, teda ich vierohodnosť a schopnosť rozprávať o prežitých

udalostiach bola zachovaná ako to vyplýva aj z vypracovaných znaleckých posudkov MD.. Z. R. L., J..
C. H.. J. Ď., J.. vypracovaných na poškodené v tomto konaní, pričom znalkyne neuviedli, že by zistili
akékoľvek konfabulatórne tendencie svedkýň pri reprodukovaní zážitkov s obžalovaným. Poškodené
pritom jednoznačne uviedli akým spôsobom, ako často a od kedy ich obžalovaný napádal. Súd preto
neuveril zľahčujúcim vyjadreniam obžalovaného, že jeho konanie bolo skôr výnimočné a nikdy nie

zvlášť brutálne alebo závažné. Vo vzťahu k fyzickým útokom na poškodenú J. J., tieto mal súd za
preukázané nielen z jej výpovede a výpovedí poškodených ale aj z výpovede jeho matky, s ktorou bývali
po určitú dobu aj v jej byte v spoločnej domácnosti. Tieto pravidelné útoky obžalovaného jeho manželke
spôsobovalizraneniaamodriny,pričomobranaobžalovanéhootom,žepoškodenúnezhodilzoschodov,
nerozbil jej hlavu a nevytrhol jej vlasy je vyvrátená okrem výpovede samotnej poškodenej aj výpoveďou

svedkyne Y. J., ktorá pri výpovedi uviedla, že jej obžalovaný volal, aby mu prišla pomôcť ošetriť
poškodenú, že ju asi zabil alebo že poškodenú zhodil zo schodov, kedy svedkyňa prišla poškodenú
skutočne aj ošetriť a popísala pred súdom aj jej zranenia. Svedkyňa nebola priamym svedkom týchto
útokov, avšak sám obžalovaný jej tieto skutočnosti uviedol v telefóne. Súd pritom uveril tvrdeniamsvedkyne, lebo jednak korešpondujú aj s tým, čo uviedla sama poškodená, ale aj preto, že k zraneniam
poškodenejskutočnedošlo,čonepopieralanisámobžalovaný,avšakpredsúdomtvrdil,žesastaliúplne
inak. Pokiaľ by sa stali tak ako tvrdil obžalovaný, že si ich poškodená spravila sama, bolo by nelogické,

aby volal svojej matke a vymýšľal si, že to spravil on („že poškodenú asi zabil“). Taktiež je nelogické,
že obžalovaný pri vážnejšom zranení poškodenej volal na pomoc svojej matke a nie rýchlu zdravotnú
pomoc. Pokiaľ by obžalovaný chcel svojej manželke pomôcť a nebol by to on, kto jej to spôsobil, zavolal
by záchranku sám s cieľom za každú cenu ju zachrániť. Naopak, logickým sa javí, že obžalovaný sa bál
následkov, resp. že by niekto mohol zistiť, čo spravil a preto volal radšej svojej matke ako kvalifikovanú

pomoc a to aj v situácii, keď si sám myslel, že zranenie jeho manželky je veľmi vážne (keď si myslel, že
ju asi zabil). Svedkyňa okrem toho dodala, že takýchto telefonátov od obžalovaného mala viac. Taktiež
svedkyňa popísala spolužitie v spoločnej domácnosti, že obžalovaný neustále vyvolával hádky, vždy
muselo byť tak ako on chcel, bil poškodené, vyhrážal sa im a vyhadzoval ich z bytu, čoho niekoľko krát
bola svedkom. Výpoveď svedkyne je teda v súlade s výpoveďami poškodenej J. J. C. X. J., ktorá taktiež
videla ako obžalovaný bil jej matku päsťami, kopancami ale jej aj ošetrovala rany. Tiež potvrdila hádky ,

vyhrážanie sa obžalovaného a to, že ich vyhadzoval z bytu.
Vo vzťahu k poškodenej H. J. mal súd za preukázané týranie obžalovaným okrem výpovede samotnej H.
aj výpoveďami J.M. J. C. X. J.. Všetky ich výpovede sa dopĺňajú a sú vo vzájomnej zhode. Obžalovaný
vo vzťahu k H. pripustil, že jediný jeden krát sa stalo, že jej po facke spravil modrinu na mieste, kde
mala okuliare. Súd mu však neuveril, pretože svedkyne zhodne uviedli, že toto konanie nebolo vôbec

ojedinelé. Sama poškodená uviedla, že facka nebola iba jedna, obžalovaný ju bil asi raz za mesiac
fackami hlavne kvôli známkam, pričom poškodená uviedla, že často krát mala po facke aj modrinu.
Poškodená pritom popísala, že sa bála dať si zapísať zlé známky do žiackej knižky. Súd preto neuveril
obžalovanému, že za známky svoje dcéry nikdy nebil a že tieto veci riešil vždy dohovorom. Poškodená
H. J. mala pritom z obžalovaného veľký strach, pričom súd mal za preukázané aj to, že obžalovaný

poškodenej hodil telefón o stenu a rozbil, vyfackal ju, na čo sa ona schúlila a on ju ešte kopal na zemi.
Toto síce obžalovaný poprel, že by poškodenú ešte na zemi kopal a sama poškodená sa jednoznačne
nevedela vyjadriť, či dostala jeden alebo viac kopancov a kam presne, toto mal súd však za preukázané
výpoveďou X. J., ktorá si na to ako obžalovaný kopal poškodenú na zemi pamätala, lebo túto vec si
pamätala ako väčšiu bitku svojej sestry. Podľa názoru súdu je pritom logické, že sama poškodená H. si

nemôže presne pamätať koľko kopancov dostala, keď bola schúlená na zemi, pretože v takej situácii je
logické, že sa človek snaží vykryť úder a čakať kým bitka skončí, obzvlášť v prípade, keď proti útočníkovi
nemá absolútne žiadnu šancu sa ubrániť ako tomu bolo v tomto prípade, nemusí si teda pamätať jej
presný priebeh. Poškodená H. zároveň popísala aj ponižovanie zo strany obžalovaného ako jej hovoril,
že je neschopná a nič nedosiahne a aj to, že jej vulgárne nadával.

Vo vzťahu k poškodenej X. J. mal súd za preukázané týranie zo strany obžalovaného okrem výpovede
samotnej poškodenej aj výpoveďami jej matky J. J., jej sestry H. a svedkyne Y. J.. Poškodená sama
popísala, kedy ju začal obžalovaný biť, akým spôsobom a ako často. Poškodená popísala aj, že
obžalovaný po nej hádzal rôzne predmety, pričom keď bola malá hodil po nej aj tanier a rozbil jej hlavu a

líce, preto, že sa nevedela rozhodnúť, čo bude jesť. Z lekárskej správy pritom vyplýva, že k tomu došlo,
keď mala poškodená 6 rokov. Táto situácia je zároveň preukázaná aj výpoveďami poškodených H. J. C.
J. J., ktorá uviedla aj to, že obžalovaný kázal povedať, aby u lekára povedala, že spadla z preliezačky.
Okrem toho poškodená uviedla, že obžalovaný sa jej vyhrážal, že ju zabije a vyhrážal sa jej aj tým,
že ak o tom, čo sa deje doma niekomu povie, tak ju zbije. Obžalovaný poškodenej vulgárne nadával a

poškodená mala z obžalovaného strach.

Okrem priamych svedeckých výpovedí je spáchanie skutku obžalovaným nepriamo dopĺňané aj
výpoveďami svedkov J. J., otca obžalovaného, ktorému o správaní obžalovaného povedala svedkyňa
Y. J., keď sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti od obžalovaného, keď už celú situáciu nevedela

vydržať, taktiež výpoveďou H. F., ktorému o správaní obžalovaného rozprávala poškodená J. J. ako aj
svedkýň E. F. C. C. P..

Skutočnosť, že konanie obžalovaného spôsobovalo fyzické a psychické utrpenie poškodeným
jednoznačne vyplýva z vypracovaných znaleckých posudkov H.. Z. R. L., J.. C. H.. J. Ď., J.., ktoré v

znaleckých posudkoch potvrdili na základe vykonaného vyšetrenia, že všetky tri poškodené konanie
obžalovaného pociťovali ako ťažké príkorie. Taktiež popísali, že sa u poškodených manifestujú znaky
typické pre týrané osoby a konanie obžalovaného na nich zanechalo následky. Poškodené pritom neboli
obžalovanému rovnocennými súpermi. Pre domáce násilie či už fyzické alebo psychické je pritomtypické aj postavenie páchateľa násilia a jeho obetí, ktoré je nerovnomerné. Obete tak nie sú schopné
ubrániť sa konaniu tyrana a nevedia nájsť východisko z tohto bludného kruhu. Uvedené popísala
aj znalkyňa v psychologickom znaleckom posudku na poškodenú J. J., kde u nej zistila kompletné

známky psychotraumatizácie už bližšie popísané s tým, že u poškodenej bol zistený aj tzv. vzorec
naučenej bezmocnosti, ktorý v podstate znamená, že bola presvedčená, že čokoľvek by spravila,
nebude to viesť k želanému efektu a od obžalovaného preto ani nedokázala odísť, v tom jej bránil,
lebo mala pocit, že kamkoľvek by išla, on si ju nájde. Týmto spôsobom znalkyňa vysvetlila a popísala
aj dôvod, prečo poškodená ako dlhodobo týraná osoba nedokázala od obžalovaného odísť a musela

trpieť jeho konania - nemala na výber. Myslela si, že nie je iné východisko, stratila schopnosť sama
sa rozhodovať, spod vplyvu obžalovaného a zo strachu z neho sa nedokázala vymaniť. Znalkyňa
v neposlednom rade vyvrátila obranu obžalovaného aj v tom smere, že vysvetlila, prečo listy, ktoré
písala poškodená obžalovanému do výkonu väzby sú pozitívneho obsahu poškodená zo strachu z
obžalovaného mu nechcela písať, že sa už ku nemu nevráti a nechcela mu písať zo strachu ani
to, že si chce nájsť nejaké iné bývanie, kde by sa cítila bezpečne. Takéto správanie poškodenej

plne korešponduje zo závermi vykonaného znaleckého dokazovania na poškodenú. Obžalovaný teda
„peklom“, ktoré dlhodobo vytváral v domácom rodinnom prostredí zanechal po sebe tri týrané osoby,
ktoré si negatívne následky jeho konania ponesú do ďalšieho života. Neobstojí preto ani určitá „obrana“
obžalovaného, že keby ich bil, boli by už dávno niekde v ústave, lebo poškodené, hoci v ústave
neskončili, bolo u nich znaleckým dokazovaním preukázané, že obžalovaný ich dlhodobo týral a jeho

konaniepociťovaliakoťažképríkorie.Taktiežneobstojíobranaobžalovaného,žebyniektovidelzranenia
na poškodených, pretože spôsobovanie nielen psychického (ktoré nie je spravidla vidieť na pohľad) ale
aj fyzického nemuselo vždy zanechať modrinu na viditeľných miestach, pričom z výpovedí poškodených
vyplýva, že obžalovaný ich fyzicky napádal do rôznych častí tela a poškodené tieto zranenia navzájom
videli. Niektoré ťažšie zranenia boli pritom jednoznačne preukázané aj svedeckými výpoveďami ako je

uvádzané vyššie, prípadne lekárskou správou v prípade zranenia X. J.. Pokiaľ ide o výpovede svedkov
navrhnutých obhajobou, títo svedkovia neboli priamymi aktérmi udalostí, a preto nemohli poskytnúť
relevantnú výpoveď o veciach, ktoré nevideli, teda o veciach, ktoré sa týkali rozhodného obdobia
uvedeného v skutkovej vete rozsudku.

V neposlednom rade, spáchanie skutku obžalovaným nepriamo preukazuje aj ďalší dôkaz a to znalecký
posudok H.. R. Z. na duševný stav obžalovaného podľa ktorého obžalovaný trpí emočne nestabilnou
poruchou osobnosti, s nestabilitou v medziľudských vzťahoch, bezdôvodnými afektami zlosti, afektívnou
iritabilitou, zvýšenou žiarlivosťou, poruchou sebaobrazu, pričom porucha osobnosti bola potencovaná
alkoholom, dochádzalo k strate regulačným a sebakontrolných mechanizmov, veľkej agresivite verbálnej

a brachiálnej, impulzivite. U obžalovaného bol zistený aj rozvinutý syndróm závislosti od alkoholu ťažkej
závažnosti s denným pitím alkoholu, pričom podľa výpovede poškodených obžalovaný sa konania, ktoré
sa mu kladie za vinu dopúšťal aj pod vplyvom alkoholu, ktorý iba potencoval príznaky jeho emočne
nestabilnej poruchy osobnosti. Napriek tomu ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného boli
v čase spáchania skutkov zachované, hoci boli znížené, ale iba vo forenzne nevýznamnej miere, keďže

obžalovaný poznal vplyv alkoholu na svoju osobu. Znalecký posudok na obžalovaného zároveň vyvracia
jeho tvrdenia, že alkoholu moc neholdoval. Prognóza ďalšieho fungovania obžalovaného vzhľadom na
poruchu osobnosti je negatívna, avšak abstinenciou sa môže zlepšiť sebakontrola obžalovaného.

Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil vo vzťahu ku

všetkým trom poškodeným znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa §
208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. Zároveň naplnil aj znaky
kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 208 ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. b), písm. j) Trestného zákona, teda spáchanie trestného činu po dlhší čas a na viacerých osobách.
Podľa § 127 ods. 12 Trestného zákona viacerými osobami sa na účely trestného zákona rozumejú

najmenej tri osoby, pričom obžalovaný spôsoboval fyzické a psychické utrpenie trom poškodeným.
Pokiaľ ide o konanie obžalovaného, teda páchanie uvedeného zločinu po dlhší čas, aj v tomto prípade sa
ho obžalovaný dopustil na všetkých troch poškodených, aj keď nie po rovnako dlhú dobu. K uvedenému
v prvom rade súd uvádza, že k tomuto kvalifikačnému znaku nepostačuje len mechanicky spočítať počet
rokov, počas ktorých sa obžalovaný dopúšťal trestnej činnosti ale musí ísť aj o pravidelnosť jeho konania.

V tomto smere mal súd za preukázané, že obžalovaný sa dopúšťal týrania vo vzťahu k poškodeným
najmenej raz za mesiac počas obdobia, keď s nimi žil v spoločnej domácnosti, pričom poškodené J. J. C.
X. J. uviedli, že v ich prípade to bolo v niektorých obdobiach ešte častejšie. Obžalovaný sa nedopúšťal
tohtokonaniaupoškodenejJ.J.pravidelneibaodmarca2002dokoncamarca2003,keďbolobžalovanývo výkone trestu odňatia slobody a obdobia troch týždňov po vrátení z výkonu trestu, keďže poškodená
savyjadrila,žeasidva,tritýždneponávratezvýkonutrestubolosprávanieobžalovanéholepšie.Obrana
obžalovaného v tom smere, že sa nemohol dopúšťať násilia voči poškodeným v čase, keď žil 2,5 roka

v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou E. Š. je vyvrátená výpoveďami poškodenej J. J., X. J. a
podporne výpoveďou E. Š., keď menované uviedli, že obžalovaný sa pravidelne vracal k poškodeným
najskôr raz za dva týždne, potom aj raz za týždeň cez víkend a v poslednom období ešte častejšie
a zároveň poškodené J. J. C. X. J. jednoznačne uviedli, že útoky obžalovaného pokračovali aj vtedy
a to s intenzitou najmenej raz za mesiac. Pokiaľ ide o obdobie, kedy obžalovaný býval u priateľky E.

Š.Ť., toto súd ustálil od novembra 2013 do októbra 2015 podľa výpovede svedkyne E. Š., ktorá obdobie
presne časovo označila. K týraniu poškodenej J. J. dochádzalo od presne nezisteného času, najneskôr
však od druhej polovice roka 2017, kedy už poškodená bola po pôrode s druhou dcérou (X.X.XXXX),
pričomsavyjadrovala,žeužpočastehotenstvajuobžalovanýbil.Obžalovanýtýralmanželkudozačiatku
septembra 2017, pretože v tomto mesiaci bol vzatý do väzby v inej trestnej veci a to pre nebezpečné
vyhrážanie sa svojím rodičom, Y. J. C. J. J.. Vo vzťahu k dcéram súd ustálil rozhodné obdobie podľa

ich výpovedí, pričom poškodená H. J. toto konanie popísala ako najkonfliktnejšie, keď bola na druhom
stupni základnej školy do odchodu na strednú školu do Bratislavy, teda minimálne počas tohto obdobia
útoky obžalovaného prebiehali a poškodená X. J. toto obdobie popísala od 7 rokov svojho veku najmä
počas základnej školy. Za dôležité súd považuje dodať, že ani jedna z poškodených neuviedla, že by
počas rozhodných období boli v konaní a týraní obžalovaného také prestávky, kedy by im nespôsoboval

psychické alebo fyzické utrpenie aspoň raz za mesiac.

Obžalovaný v rámci subjektívnej stránky konal v priamom úmysle v zmysle § 15 Trestného zákona,
pričom porušil záujem chránený trestným zákonom, ktorým je právo na ochranu blízkych osôb pred
domácim násilím.

Pretože dokazovanie vykonaného na hlavnom pojednávaní vytvorilo ucelenú reťaz vzájomne sa
doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, na základe ktorých si súd vytvoril vnútorné presvedčenie
a získal istotu o vine obžalovaného bez akýchkoľvek pochybností, pričom súd nemal žiadne pochybnosti
o tom, že skutok sa stal, že je trestným činom - zločinom týrania blízkej a zverenej osoby a že ho spáchal

obžalovaný a preto obžalovaného uznal vinným zo spáchania tohto trestného činu ako je uvedené vo
výroku rozsudku pri spresnení skutkovej vety oproti podanej obžalobe, avšak so zachovaním totožnosti
skutku.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (1) ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných
činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z
nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich

sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou
hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. (2) Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo
viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby

odňatia slobody. *) Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri
mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených
trestných činov.Podľa § 73 ods. 1, ods. 2 písm. c), d) Trestného zákona súd uloží ochranné liečenie v prípadoch

uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. d) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre
nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.
(2) Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin
c) násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno
dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať, alebo

d) pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od

páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom

spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti

a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z

ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného
určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie

prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom

poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a
to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob

spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovaného ako druh trestu trest odňatia slobody a
to pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov.
Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný, pričom sa na
neho pri týchto odsúdeniach hľadí akoby nebol odsúdený.

Zo spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 1T/230/2017 vyplýva, že obžalovaný bol
rozsudkom č.k. 1T/230/2017 - 228 zo dňa 20.3.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 2To/82/2018 - 251 zo dňa 9.8.2018 právoplatne dňa 9.8.2018 uznaný vinným zo spáchania prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139ods. 1 písm. c), e) Trestného zákona, ktorým trestným činom sa vyhrážal zabitím svojím rodičom J. J. C.
Y. J., za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným
odkladom s probačným dohľadom a skúšobnou dobou v trvaní 3 roky, zákaz požívania alkoholických

nápojov, zákaz priblížiť sa k poškodeným, povinnosť podrobiť sa sociálnemu výcviku a ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou. Vo veci bol väzobne stíhaný od 26.9.2017 do 5.12.2017.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol 11 krát postihnutý za priestupok
a to na úseku dopravy.
Zo správy o povesti Mesta Stará Turá na obžalovaného vyplýva, že má manželku J. J. a dve deti. Nie

je známe, kde obžalovaný pracuje. V minulosti bol na mestskej polícii Stará Turá riešený za priestupok
v doprave - vyriešené pohovorom.
Zo správy zamestnávateľa obžalovaného, spoločnosti ALATERE s.r.o., IČO: 47158166 vyplýva, že
obžalovaný bol v spoločnosti zamestnaný ako vodič od 11.1.2018 do 23.2.2018. S jeho postojom k práci
spoločnosť vyjadrila spokojnosť, obžalovaný sa správal seriózne a zodpovedne, vo všetkom sa bolo
možné na neho spoľahnúť.

Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u
obžalovaného nezistil ani jednu poľahčujúcu okolnosť. Obžalovaný spáchanie skutku počas celého
konania popieral, nepriznal sa a teda skutok ani neľutoval a pred spáchaním trestnej činnosti neviedol
riadny život. Rovnako súd u obžalovaného nezistil ani priťažujúcu okolnosť. Súd sa teda nestotožnil
s názorom prokurátora o existencii dvoch priťažujúcich okolností a to podľa § 37 písm. h) a písm.

m) Trestného zákona. V prípade priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m), teda, že obžalovaný
bol už za trestný čin odsúdený, túto súd nemohol aplikovať, nakoľko obžalovanému ukladal súhrnný
trest podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona práve vo vzťahu k jedinému odsúdeniu u obžalovaného
na ktoré je možné prihliadať (1T/230/2017). Súd teda ukladal trest za celú zbiehajúcu sa trestnú
činnosť a preto toto predchádzajúce odsúdenie nemohlo byť ponímané ako priťažujúca okolnosť

podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, pričom súd konštatuje, že ostatné odsúdenia má obžalovaný
zahladené. Súd nakoniec nemohol priznať ani priťažujúcu okolnosť podľa písm. h), teda, že obžalovaný
spáchal viac trestných činov, nakoľko opätovne, v rámci ukladania súhrnného trestu, tento súd ukladal
podľa zásad pre uloženie úhrnného trestu, konkrétne podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, keďže
obžalovanému ukladal trest za dva úmyselné trestné činy, z ktorých aspoň jeden bol zločinom (prečin

nebezpečného vyhrážania a zločin týrania blízkej a zverenej osoby), z ktorého dôvodu sa zvyšovala
horná hranica najprísnejšieho trestného činu o jednu tretinu. Pri takomto postupe, keďže ide o okolnosť,
ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby (§ 38 ods. 1 Trestného zákona), nemožno duplicitne
prihliadnuť aj ako na priťažujúcu okolnosť, pretože by pri ukladaní trestu došlo k porušeniu zásady ne bis
in idem, keďže by rovnaká okolnosť bola posúdená aj v rámci zvýšenia hornej hranice trestnej sadzby

najprísnejšieho trestného činu ale zároveň v tomto konkrétnom prípade by dochádzalo aj zvýšeniu dolnej
hranice trestnej sadzby o jednu tretinu v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona pri prevahe priťažujúcich
okolností. Tá istá okolnosť by teda bola v neprospech obžalovaného pričítaná dva krát.
Súd obžalovaného odsúdil za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) , písm. j) Trestného zákona, kde

v ods. 3 je základná trestná sadzba v rozmedzí od 7 do 15 rokov. Súd ako už uviedol vyššie pritom
ukladal obžalovanému súhrnný trest pretože ho odsudzoval za trestný čin týrania blízkej a zverenej
osoby, ktorý spáchal skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho
trestný čin (rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom za prečin nebezpečného vyhrážania
vyhlásený dňa 20.3.2018, neskôr právoplatný dňa 9.8.2018). Keďže teda súd ukladal obžalovanému

trestzadvaúmyselnétrestnéčiny,zktorýchtýraniejezločinom,ukladaltrestpodľa§41ods.2Trestného
zákona, pričom sa zvyšovala horná hranica trestnej sadzby za trestný čin najprísnejšie trestný - týranie
blízkej a zverenej osoby o jednu tretinu z 15 na 20 rokov. Preto súd v konečnom dôsledku ukladal trest
v rozmedzí trestnej sadzby od 7 rokov do 20 rokov.
Súd pri konečnom rozhodovaní o výške trestu odňatia slobody, ktorý druh trest musel súd obligatórne

v prípade obžalovaného za spáchaný zločin ukladať v zmysle § 34 ods. 6 Trestného zákona, prihliadol
aj na samotný postoj obžalovaného k spáchanému trestnému činu týrania blízkej a zverenej osoby,
ktorý obžalovaný počas celého konania popieral, bagatelizoval (on iba dal niekedy nejakú facku, ale
nikdy nič vážne nespôsobil), pričom je zrejmé, že jeho porucha sebaobrazu sa premieta aj do jeho
nekritického postoja k spáchanej trestnej činnosti. To bol aj jeden z dôvodov, prečo súd neuvažoval

o možnosti zníženia trestu odňatia slobody pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby.
Okrem toho súd prihliadol k spôsobu spáchania trestného činu a jeho následkom, pričom podľa názoru
súdu obžalovaný dlhodobo brutálnym spôsobom v postavení nadradenej osoby v rodine, pravidelne a
často aj pod vplyvom alkoholu svojím konaním úmyselne vytváral v rodine patoplastickú klímu, vytváralu poškodených neustály strach a stres, spôsoboval im fyzické a psychické utrpenie, čo pri dlhodobom
pôsobení zanechalo u poškodených závažné následky, ktoré sa prejavili v zistený typických znakoch
týraných osôb, ktoré následky si tieto osoby prenášajú do budúcnosti. Následok konania obžalovaného

je z tohto pohľadu závažný a preto je potrebné na neho pri ukladaní trestu prihliadať. Okrem toho pri
hodnotení osobnosti obžalovaného súd prihliadol aj na jeho emočne nestabilnú poruchou osobnosti,
s nestabilitou v medziľudských vzťahoch, prejavujúcou sa bezdôvodnými afektami zlosti, afektívnou
iritabilitou a agresivitou tak verbálnou ako aj brachiálnou. V kontexte vyššie popísaných skutočností,
možnosť nápravy obžalovaného trestom kratším ako je dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej

sadzby, teda trestom odňatia slobody kratším ako 7 rokov sa javí ako absolútne nedostatočná. Naopak
súd bol toho názoru, že vo svetle vyššie uvedeného je u obžalovaného nevyhnutné uložiť trest odňatia
slobody nad zákonnú dolnú hranicu. Súd pritom prihliadol aj na to, že obžalovanému ukladal súhrnný
trest aj za ďalší trestný čin nebezpečného vyhrážania, pričom za dôležité súd považuje poukázať na
to, že obžalovaný naplnil znak kvalifikovanej skutkovej podstaty žalovaného zločinu týrania podľa § 208
ods.3písm.d)Trestnéhozákona,tedazávažnejšíspôsobkonanianielenpodlhšíčasaleajnaviacerých

osobách.
V kontexte úvah o spravodlivosti, úmernosti a individualizácie trestu v prípade jeho uloženia u
obžalovaného, ktorému hrozilo 7 - 20 rokov, kedy mu súd uložil trest zvýšený od dolnej hranice iba o pol
roka, súd prihliadol aj na závery znaleckého posudku H.. R. Z., z ktorých vyplýva, že u obžalovaného bol
zistený syndróm ťažkej závislosti od alkoholu, pričom obžalovaný sa skutku dopúšťal často aj pod jeho

vplyvom, pričom alkohol aj potencoval jeho agresívne správanie a príznaky emočne nestabilnej poruchy
osobnosti. Abstinenciou u obžalovaného sa pritom môže zlepšiť jeho sebakontrola, hoci prognóza jeho
fungovania vzhľadom na poruchu osobnosti je negatívna. Vzhľadom na uvedené, súd pri dodržaní zásad
pre ukladanie trestu ako i individualizácie trestu a jeho spravodlivosti uložil obžalovanému trest odňatia
slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov. Takto uložený trest podľa názoru súdu dostatočne napĺňa

samotnú funkciu trestu, ktorou je ochrana spoločnosti ako aj individuálna a generálna prevencia.
Pretožeobžalovanýnebolvposlednýchdesiatichrokochpredspáchanímtohtotrestnéhočinuvovýkone
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Pretože v konaní pribratá znalkyňa H.. R. Z. v znaleckom posudku č. 29/2018 zo dňa 13.3.2018

konštatovala u obžalovaného emočne nestabilnú poruchu osobnosti s rozvinutým syndrómom závislosti
na alkohole a obžalovanému navrhla uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou,
súd podľa § 73 ods. 2 písm. c), d) Trestného zákona uložil podľa odporúčania znalkyne obžalovanému
ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca.Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.