Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/114/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816211225
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816211225.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu UK profit, spol. s.r.o., so sídlom X., P. XXX/
XX, A.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. A. B., advokátkou so sídlom v L., B. XX, proti žalovaným 1/
F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Z. XXX/X/XX, 2/ C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., V. X/XX, 3/ A.
S. nar. XX.XX.XXXX, bytom P., J. XX/X, prechodne K. Du Z., L. A, XX K. E. S., XXXXX X., 4/ F. J.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom H., P. R. XXXXX/XXF, o zaplatenie 1064,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. novembra 2017, č.k. 4Csp/34/2016-
89, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II., III., IV. a V. p o t v r d z u j e.

Žalobca m á proti žalovanej 1/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie o zaplatenie 350,- eur.

Výrokom II. rozhodol, že žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobcovi 714,72 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 681,66 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 39,99 eur, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 31,32 eur a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 714,72
eur od 09.09.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Výrokom III.
súd žalobu čo do zvyšku zamietol. Výrokom IV. žalobu proti žalovaným 2/, 3/, a 4/ zamietol. Výrokom
V. rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanej 1/ v rozsahu 100 %. V

odôvodneníuviedol,žežalobcažaloboupodanoudňa24.08.2016žiadalzaviazaťžalovanú1/apôvodne
žalovaného 2/ C. S., narodeného XX.XX.XXXX spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 1.064,72 eur spolu
s riadnym úrokom vo výške 681,66 eur, s úrokom z omeškania vo výške 39,99 eur (vyčísleným ku dňu
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru), s úrokom z omeškania vo výške 31,32 eur (vyčísleným od
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu postúpenia na žalobcu, t.j. do 08.09.2014), s úrokom
z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.064,72 eur od 09.09.2014 do zaplatenia a nahradiť
mu trovy konania. Počas konania zomrel pôvodný žalovaný X/Augustín S. dňa 17.03.2017. Dedičské

konanie po ňom sa viedlo na tunajšom súde pod sp.zn. 6D/57/2017. Uznesením č.k. 4Csp/34/2016-69
zo dňa 12.07.2017 súd rozhodol, že pokračuje v konaní s dedičmi pôvodne žalovaného 2/, a to: C.
N., narodená XX.XX.XXXX, bytom H., V. X/XX, A. S. narodený XX.XX.XXXX, bytom P., J. XX/X, F.
J., narodená XX.XX.XXXX bytom H., P. SNP 11XXX/XXF ako žalovanými, a to podľa § 63 ods. 1,2
CSP. Vzhľadom na späťvzatie žaloby sčasti - o zaplatenie istiny vo výške 350 eur, súd v tejto časti,
(t.j. o zaplatenie sumy 350 eur) konanie zastavil. Rozhodol tak podľa § 145 ods. 2 CSP. Žalovaná v

1/ so späťvzatím žaloby v späťvzatej časti súhlasila. Z vykonaného dokazovaniu súd prvej inštancie
zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 27.09.2013 bola uzatvorená medzi postupcom - R. R., a.s., so
sídlom R. H. L., A. XX XXX XXX a spoločnosťou G. financial consulting s.r.o., A.: XX XXX XXX akopostupníkom Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE, na základe ktorej postúpil postupca na
predchodcu žalobcu pohľadávku voči žalovaným, o čom svedčí identifikácia postúpenej pohľadávky voči
žalovaným uvedená v Prílohe č. 1 k tejto Zmluve. Postúpenie predmetnej pohľadávky vo výške 3.200,95

eur oznámil postupca - R. R., a.s. žalovanému v 1. rade a pôvodnému žalovanému 2/ listom zo dňa
11.10.2013, o čom svedčia doručenky. Dňa 31.03.2009 bola medzi predchodcom žalobcu - R. R., a.s., A.
XX XXX XXX a žalovaným v 1. rade a pôvodne žalovaným 2/ uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX. Podľa tejto zmluvy je veriteľom R. R., a.s. a dlžníkom žalovaný 1/ a pôvodný žalovaný 2/,
obaja identifikovaní svojím menom, priezviskom, rodným číslom, číslom OP, adresou trvalého bydliska.

Zmluvnými stranami bola dohodnutá výška úveru 2.000 eur, druh úveru - Spotrebný úver - bezúčelový,
výška úrokovej sadzby fixná 15,10% ročne, výška splátky 50,11 eur, splatnosť prvej splátky 15.04.2009,
počet splátok 59, periodicita a splatnosť splátok istiny: mesačne, k 15 dňu v kalendárnom mesiaci,
konečná splatnosť úveru 15.02.2014, RPMN 20,82 %, priemerná hodnota RPMN 20,29%, celkové
náklady spojené s úverom 1.032,19 eur. Spoločnosť G. O., s.r.o. , A.: XX XXX
XXX uzatvorila s pôvodne žalovaným 2/ C. S. Zmluvu o uznaní a splácaní záväzku č. XXXX-XXXX dňa

06.05.2014 týkajúca sa predmetného zväzku z predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Právne vec
posúdil podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka; § 2 písmeno a), § 2 písmeno b), § 3 ods. 1, § 3
ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd
dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len voči žalovanej 1/, a to sčasti a že nie je dôvodná
v celom rozsahu voči žalovaným 2/ - 4/. Uviedol, že v konaní nebolo sporné, že právny predchodca

žalobcu R. R., a.s. (banka) ako veriteľ na jednej strane a žalovaná 1/ a pôvodne žalovaný 2/ ako dlžníci
na strane druhej uzavreli dňa 31.3.2009 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom
ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru (spotrebného bezúčelového úveru) bankou dlžníkom. Veriteľ
svoj zmluvný záväzok poskytnúť úver vo výške 2.000 eur splnil. Dlžníci svoj záväzok splatiť poskytnutý
úver, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v Zmluve, neplnili. Predmetná zmluva je zmluvou

spotrebiteľskou aj v zmysle citovaného § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Súd
teda uzavrel, že predmetná zmluva o splátkovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Predmetná zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom v čase jej uzatvorenia. Žalobca si v tomto spore uplatnil voči žalovaným splatný
nárok z predmetnej zmluvy s poukazom na Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru R.

R., a.s. zo dňa 03.09.2013, podľa ktorého R. R., a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu
02.09.2013. K obrane žalovanej 1/ o tom, že existuje ústna dohoda uzavretá medzi ňou a t.č. nebohým
pôvodne žalovaným 2/ C. S., na základe ktorej mal splácať predmetný dlh on, súd uviedol, že podľa
predmetnej Zmluvy o splátkovom úvere sú dlžníkmi nielen pôvodne žalovaný 2/, ale aj žalovaná 1/.
Ich záväzok bol spoločný a nerozdielny. Prípadná dohoda medzi dlžníkmi (bez ohľadu na to, že jej

existenciu žalovaná 4/ popiera) je vo vzťahu k veriteľovi - žalobcovi neúčinná. Zmena v osobe dlžníka
je možná prevzatím dlhu alebo pristúpením k záväzku. Prevzatie dlhu spočíva v tom, že do trvajúceho
právneho vzťahu nastúpi namiesto dlžníka alebo popri pôvodnom dlžníkovi tretia osoba, preberateľ.
K prevzatiu dlhu sa vyžaduje písomná forma a súhlas veriteľa, resp. písomná zmluva s veriteľom.
Pristúpenie k záväzku spočíva v tom, že k doterajšiu dlžníkovi pristupuje ďalší, kto uzavrie s veriteľom

písomnú dohodu, že splní dlžníkov peňažný záväzok. O takýto prípad však s poukazom na tvrdenia
žalovanej v 1/ nejde. Na veci nič nemení ani písomná Zmluva o uznaní a splácaní predmetného záväzku
uzavretá medzi predchodcom žalobcu ako veriteľom a C. S. ako dlžníkom, ktorá nezbavuje žalovanú
1/ z jej trvajúceho záväzku z predmetnej zmluvy o úvere. Vzhľadom na to, že žalovaná 1/ nesplnila
svoj záväzok z predmetnej zmluvy, súd ju zaviazal na zaplatenie záväzku vo výške 714,72 eur spolu s

riadnym úrokom vo výške 681,66 eur, s úrokom z omeškania vo výške 39,99 eur, s úrokom z omeškania
vo výške 31,32 eur. O povinnosti žalovanej 1/ zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania súd rozhodol podľa §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že žalobca výslovne nevzal žalobu proti žalovaným
2/ - 4/ späť, súd posudzoval dôvodnosť uplatneného nároku voči týmto žalovaným a rozhodol tak, že
žalobu proti týmto žalovaným zamieta. Žalovaní 2/, 4/ sú zákonní dedičia pôvodne žalovaného 2/, ktorý

zomrel počas konania v tejto veci. Zodpovednosť dedičov za poručiteľove dlhy je upravená v § 470
Občianskeho zákonníka. V danom prípade bolo dedičské konanie po pôvodne žalovanom 2/ zastavené
prenemajetnosťporučiteľaamajetoknepatrnejhodnotyvydanýžalovanej4/,ktorásapostaralaopohreb
poručiteľa. Vydanie majetku nepatrnej hodnoty nie je viazané na dediča. Osoba, ktorej bol tento majetok
vydaný (v tomto prípade bez ohľadu na to, že je ňou dedič), nie je univerzálnym sukcesorom poručiteľa.

Vlastníctvo k veciam tvoriacim nepatrný majetok poručiteľa nenadobúda obstarávateľ pohrebu dedením,
ale ich vydaním súdom. Preto zodpovednosť žalovaných 2/, 4/ (teda ani žalovanej 4/) za dlhy poručiteľa
- pôvodne žalovaného 2/ nie je daná. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechuvo veci. Žalobca mal vo veci úspech v rozsahu 100% , súd preto rozhodol, že žalobca má nárok na
náhradu trov konania proti žalovanej 1/ v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 1/. Uviedla, že po rozvode s p.
C. S. dňa 28.07.2010 sa odsťahovala z bytu, v ktorom ostal majetok za približne 2000,- eur, ktorý si
za spoločne nadobudnuté peniaze kúpili, keďže po odchode si zobrala iba svoje osobné veci. Dôvodila
tým, že spoločne s pánom C. S. uzavreli ústnu dohodu o splácaní dvoch pôžičiek, pričom jednu pôžičku

platí žalovaná 1/ a druhú pôžičku, ktorá je predmetom sporu mal platiť p. S., čo potvrdil svojim podpisom
dobrovoľne bez nátlaku so spoločnosťou DPS fianancial consulting s.r.o., A.: XX XXX XXX. Pán S.
neplnil dohodu, nesplácal a vyhýbal sa povinnosti uhrádzať mesačnú splátku 50,- eur v čase, keď ešte
žil, pričom úroky sa navyšovali. Žalovaná 1/ mala za to, že vzniknutá ťarcha by mala prejsť na dedičov,
a to na žalovaných 2/, 3/, 4/. Uviedla, že skutočnosť, že po poručiteľovi sa rozdelil majetok nepatrnej
hodnoty sa nezakladá na pravde, keďže peniaze boli použité práve na zariadenie bytu. Navrhuje preto,

aby súd uložil žalovaným 2/, 3/, 4/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 714,72 eur spolu s úrokom z omeškania
a náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Žalovaná 4/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 1/ uviedla, že predovšetkým je potrebné
poukázať na to, že existenciu tvrdenej dohody so žalovaným 2/ žalovaná 1/ nepreukázala, pričom na

jej ostatnú argumentáciu dáva kompletnú a vyčerpávajúcu (správnu a zákonnú) odpoveď odôvodnenie
napadnutého rozsudku - osobitne 29. Odsek (vo vzťahu k údajnej dohode) a vo vzťahu k tvrdeniu o tom,
že ťarcha by mala prejsť na dedičov je odpoveď zhrnutá v odsekoch 32 až 35 rozsudku. Vzhľadom na
uvedené navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 1/ uviedol, že dohoda manželov o vyporiadaní
spoločných záväzkov nie je voči veriteľovi účinná (nemá voči nemu žiadnu právnu relevanciu), pokiaľ s
ňou nevysloví súhlas. V danom prípade žalobca nevyslovil s dohodou súhlas, pričom opak žalovaná 1/
nepreukázala. Manželia totiž vzhľadom na nevyhnutnosť rešpektovať zásadu ochrany a právnej istoty
tretích osôb, nemôžu zasahovať do práv veriteľov. Takáto dohoda má význam len vo vzájomnom vzťahu

medzi manželmi, a tak manžel, ktorý uhradil dlh za druhého manžela sa môže voči nemu domáhať
úhrady toho, čo za neho plnil, hoci v zmysle vyporiadania plniť nemal. Manželia vo vzťahu k veriteľovi
budú zaviazaní rovnako ako pred vyporiadaním a môže nastať situácia, že aj napriek dohode manželov
o prevzatí dlhu len jedným z nich, sa veriteľ v prípade nesplácania úveru môže dožadovať plnenia aj od
druhého manžela. Vzhľadom na skutočnosť, že dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu zanechania

majetku len nepatrnej hodnoty, žalobca trvá na tom, že výlučne žalovaný 1/ je povinný dlh uhradiť.
Žalovaná istina predstavuje sumu 714,72 eur, pričom žalobca žiada aj príslušenstvo. Žalobca považuje
svoj nárok za dôvodný a preukázaný. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 100%.

5. Žalovaní 2/, 3/ sa k odvolaniu žalovanej 1/ písomne nevyjadrili.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu zmysle § 379 písm.
b) a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP, keď nebolo potrebné

zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods.
3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku II., III., IV.
a V. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť z nasledovných dôvodov:

7. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel k záver o tom, že zmluva o splátkovom úvere č.

XXXXXXXXXX zodňa31.03.2009,ktorúuzatvorilpredchodcažalobcuR.R.,a.s.(ďalejlen„predchodca
žalobcu“) ako veriteľ na jednej strane a žalovaná 1/ a pôvodne žalovaný 2/ ako dlžníci na strane druhej je
spotrebiteľskou zmluvou, pričom táto obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase jej uzatvorenia. Žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú
legitimáciu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE. Ďalej dospel k záveru, že

zmluva o uznaní a splácaní predmetného záväzku uzavretá medzi predchodcom žalobcu ako veriteľom
a C. S. ako dlžníkom, nezbavuje žalovanú 1/ z jej trvajúceho záväzku z predmetnej zmluvy o úvere,
nakoľko prípadná dohoda medzi dlžníkmi je vo vzťahu k veriteľovi - žalobcovi neúčinná. Konštatoval,
že zodpovednosť žalovaných 2/, 4/ za dlhy poručiteľa - pôvodne žalovaného 2/ nie je daná, keďže vdanom prípade bolo dedičské konanie po pôvodne žalovanom 2/ zastavené pre nemajetnosť poručiteľa
a majetok nepatrnej hodnoty vydaný žalovanej 4/. ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa, ktorá však nie
je univerzálnym sukcesorom poručiteľa.

8. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalovanej 1/ uvádza nasledovné:

9. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, z právnych úkonov týkajúcich sa
spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

10. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci (bez ohľadu na to, či sa vybavovala bežná vec alebo
„ ostatná“, teda nie je bežná vec) sú obidvaja manželia voči tretím osobám oprávnení a povinní spoločne
a nerozdielne, t. j. solidárne. Môže ísť o aktívnu alebo pasívnu solidaritu vyplývajúcu zo zákona. Napr.

peňažný dlh vyplývajúci zo spoločnej veci je každý z manželov povinní zaplatiť v celej výške a veriteľ je
oprávnenýcelýdlhvymáhaťodktoréhokoľvekzmanželovoddelenealebospoločne.Akjehopohľadávku
uspokojí jeden z manželov došlo pokiaľ ide o druhého manžela k zániku pohľadávky splnením.

11. Pohľadávka žalobcu vznikla za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovanej 1/ a

pôvodného žalovaného C. S., zomrelého dňa XX.X.XXXXX (ďalej len „pôvodný žalovaný 2“), ktorá
pohľadávka podľa tvrdení žalovanej 1/ mala byť vyporiadaná len ústnou dohodou medzi bývalými
manželmi t.j. medzi žalovanou 1/ a pôvodne žalovaným 2/ tým spôsobom, že túto mal podľa žalovanej 1/
ďalej splácať pôvodný žalovaný 2/. Z uvedeného ustanovenia § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka ale
vyplýva, že žalovaná 1/ pôvodný žalovaný 2/ (po jeho smrti jeho dedičia) vo vzťahu k žalobcovi zaviazaní

solidárne, t. j. žalobca má právo od ktoréhokoľvek z dlžníkov si žalovanú pohľadávku v súdnom konaní
uplatniť a následne ju aj v rámci exekúcie vymáhať. Aj v prípade, kedy by došlo k ústnej dohode o
vyporiadaní pohľadávky medzi bývalými manželmi, tak ako to uvádza žalovaná 2/, takéto vyporiadanie
by nemohlo mať žiaden právny účinok vo vzťahu k tretím osobám, a teda aj k žalobcovi.

12. Podľa § 470 Občianskeho zákonníka v platnom znení, dedič zodpovedá do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy,
ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

13. V predmetnom veci počas konania zomrel pôvodný žalovaný 2/ (C. S. dňa XX.X.XXXX). Uznesením

č.k. 4Csp/34/2016-69 zo dňa 12.07.2017 bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté, že pokračuje v konaní
s dedičmi pôvodného žalovaného 2/ a to C. N., narodená XX.XX.XXXX, bytom H., V. X/XX, A. S.
narodenýXX.XX.XXXX,bytomP.,J.XX/X,F.J.,narodenáXX.XX.XXXXbytomH.,P.R.XXXXX/XXFako
žalovanými. Z výsledkov dedičského konania je zrejmé, že dedičské konanie po pôvodnom žalovanom
2/ bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa a jeho majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný žalovanej

4/, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa.

14. V ustanovení § 470 Občianskeho zákonníka zákon zakotvuje dôležitú zásadu na ochranu dedičov.
Do dedičstva totiž nepatria iba aktíva (existujúci majetok a pohľadávky) poručiteľa, ale aj jeho dlhy.
Dedenie by malo byť na prospech dediča, nie na jeho ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič

zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič teda
neručí za dlhy dedičstvom, teda tým, čo nadobudol (in natura), ale ručí celým svojím majetkom, avšak
iba do tej hodnoty, akú cenu má dedičstvo, ktoré nadobudol. Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič
dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred dedením, a aby bol chránený pred
negatívnym dopadom dedenia. Zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol.

15. V prípade, ak bolo dedičské konanie po poručiteľovi pôvodne žalovanom 2/ zastavené pre jeho
nemajetnosť, je nutné konštatovať, že z tohto dôvodu žiadny z jeho dedičov nenadobudol dedičstvo,
ktoré by zakladalo jeho zodpovednosť do výšky jeho ceny (nadobudnutého dedičstva). Pokiaľ bol
majetok nepatrnej hodnoty vydaný žalovanej 4/ z dôvodu, že sa postarala o pohreb poručiteľa, nejde o

nadobudnutie dedičstva v zmysle dedičskej sukcesie, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, ale len
o kompenzáciu nákladov na pohreb poručiteľa, a preto je aj tu vylúčená aplikácia § 470 Občianskeho
zákonníka. Žalovaní 2/,3/ a 4/, preto nemôžu byť zaviazaní z pohľadávky, ktorá je predmetom konania
a ktorú si v tomto konaní uplatňuje žalobou žalobca.16. Nakoľko aj odvolací súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je v rozsahu ako ho posúdil súd prvej
inštancie dôvodný a odvolacie námietky žalovanej 1/ posúdil ako nedôvodné, odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vo výroku II., III., IV., a V. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255
ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. Žalobcovi preto odvolací súd priznal

proti žalovanej 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).