Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/84/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712010368
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6712010368.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred senátom v zložení predseda senátu Mgr. Janette Nôtová a prísediaci
Y. Š. Y. Y. F., na hlavnom pojednávaní dňa 19. 09. 2017, v trestnej veci obžalovaného P. I. Y. X.., pre
prečin podvodu § 221 ods.1, ods.2 Tr. zákona a iné, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný 1/ P. I. G. I. O. E., nar. XX. XX. XXXX v O., trvale bytom S. XXX, E. O.,

Obžalovaná 2/ P. W. Á. S. E. Q. X. O. Á., nar. XX. XX. XXXX vo N., trvale bytom D. I. XXXX/XX, N.,
S. Č.Y. S. XX/C, XXX XX L., T.,

Obžalovaný 3/ T. M. E. P. E. D. Y., nar. XX. XX. XXXX v D., trvale bytom S. XXX, E. O.,

s ú v i n n í ,
že1/

obžalovaný P. I.
majúc vedomosť o vydanom predbežnom opatrení uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10C
37/2008 zo dňa 21.01.2009 právoplatným dňa 26.02.2009, vykonateľným dňa 10.02.2009, ktoré
obvinený P. I. prevzal osobne dňa 10.02.2009, ktorým mu bolo nariadené zdržať sa akéhokoľvek
nakladania s nehnuteľnosťami vedenými na listoch vlastníctva č. XXX, Č.. XXX Y. Č.. XXX kat. úz. N. X.,
Správy katastra Zvolen, ktoré uznesenie platilo až do rozhodnutia Okresného súdu Zvolen rozsudkom

sp. zn. 10C 37/2008 zo dňa 13.12.2010, právoplatným dňa 13.01.2011, ktorým súd určil vlastníctvo
predmetných nehnuteľností,
ako budúci predávajúci v zastúpení realitnou kanceláriou P. F., REALITY EÚ, P. O. Hviezdoslava
42, Zvolen uzatvoril vo Zvolene dňa 02.03.2009 zmluvu o budúcej zmluve s budúcimi kupujúcimi G.
L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. G.. XXXX/X, D. a P. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. G..
XXXX/X, D., v zmysle ktorej po zaplatení zálohy vo výške 1 660 € na kúpnu cenu G. L. sa zmluvné
strany zaviazali uzatvoriť dňa 04.03.2009 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností a

to rodinného domu súp. č. XXX spolu s pozemkami nachádzajúcimi sa v k.ú. N. X., Správa katastra
Zvolen na listoch vlastníctva č. XXX, Č.. XXX Y. Č.. XXX,
následne vo Zvolene dňa 04.03.2009 uzatvoril zmluvu o budúcej zmluve s poškodenými G. L., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. G.. XXXX/X, D. a P. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. G.. XXXX/
X, D. opätovne, na základe ktorej sa zmluvné strany zaviazali do 1 roka od podpisu zmluvy uzatvoriť
kúpnu zmluvu, ktorej predmetom budú nehnuteľnosti a to rodinný domu súp. č. XXX spolu s pozemkami

nachádzajúcimi sa v k.ú. N. X., Správa katastra Zvolen na listoch vlastníctva č. XXX, Č.. XXX Y. Č..
XXX za kúpnu cenu 15 934 €, ktorá kúpna cena bola v plnej výške uhradená poškodenou G. L. dňa
04.03.2012,
a následne vo Zvolene dňa 25.03.2009 uzatvoril kúpnu zmluvu na základe generálnej plnej moci zo dňa
04.03.2009 v zastúpení P. L., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom H. G.. XXXX/X, D. s poškodenými G. L.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. G.. XXXX/X, D. a P. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. G.. XXXX/
X, D., ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností to rodinného domu súp. č. XXX spolu s pozemkami

nachádzajúcimi sa v k.ú. N. X., Správa katastra Zvolen na listoch vlastníctva č. XXX, Č.. XXX Y. Č.. XXX,pričom poškodení G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. G.. XXXX/X, D., F. W. X. XXX, N. a P. L.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. G.. XXXX/X, D., F. W. X. XXX, N. o následkoch zákazu nakladania

s uvedenými nehnuteľnosťami nemali vedomosť a túto podstatnú okolnosť im obvinený P. I. zatajil, čím
boli uvedení do omylu ku škode v celkovej výške 15 934 €,

2/
obžalovaná P. W.

majúc vedomosť o vydanom predbežnom opatrení uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10C
37/2008 zo dňa 21.01.2009 právoplatným dňa 26.02.2009, vykonateľným dňa 10.02.2009, ktoré
obvinený P. I. prevzal osobne dňa 10.02.2009, ktorým mu bolo nariadené zdržať sa akéhokoľvek
nakladania s nehnuteľnosťami vedenými na listoch vlastníctva č. XXX, Č.. XXX Y. Č.. XXX kat. úz. N. X.,
Správy katastra Zvolen, ktoré uznesenie platilo až do rozhodnutia Okresného súdu Zvolen rozsudkom

sp. zn. 10C 37/2008 zo dňa 13.12.2010, právoplatným dňa 13.01.2011, ktorým súd určil vlastníctvo
predmetných nehnuteľností,
ako majiteľka realitnej kancelárie P. F. - REALITY- EÚ, Lieskovská cesta 4004/10, Zvolen, IČO:
41651456, prevádzka Hviezdoslavova 42, Zvolen zabezpečila v presne nezistenom čase v mesiaci
marec 2009 vypracovanie zmlúv o budúcej zmluve a kúpnej zmluvy a generálnej plnej moci a to

konkrétne
vypracovanie zmluvy o budúcej zmluve, ktorú vo Zvolene dňa 02.03.2009 v mene budúceho
predávajúceho obvineného P. I. uzatvorila s budúcimi kupujúcimi G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
H. G.. XXXX/X, D. a P. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. G.. XXXX/X, D., v zmysle ktorej po zaplatení
zálohy vo výške 1 660 € na kúpnu cenu G. L. sa zmluvné strany zaviazali uzatvoriť dňa 04.03.2009

kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností a to rodinného domu súp. č. XXX spolu s
pozemkami nachádzajúcimi sa v k.ú. N. X., Správa katastra Zvolen na listoch vlastníctva č. XXX, Č..
XXX Y. Č.. XXX,
vypracovanie zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 04.03.2009, ktorú dňa 04.03.2009 vo Zvolene uzatvoril
obvinený P. I. s poškodenými G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. G.. XXXX/X, D. a P. L., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom H. G.. XXXX/X, D., na základe ktorej sa zmluvné strany zaviazali do 1 roka
od podpisu zmluvy uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom budú nehnuteľnosti a to rodinný domu
súp. č. XXX X.polu s pozemkami nachádzajúcimi sa v k.ú. N. X., Správa katastra Zvolen na listoch
vlastníctva č. XXX, Č.. XXX Y. Č.. XXX za kúpnu cenu 15 934 €, ktorá kúpna cena bola v plnej výške
uhradená poškodenou G. L. dňa 04.03.2012 k rukám obvinenej P. W.

a vypracovanie kúpnej zmluvy zo dňa 25.03.2009, ktorú dňa 25.03.2009 vo Zvolene uzatvoril obvinený
P. I. na základe generálnej plnej moci zo dňa 04.03.2009 v zastúpení P. L., nar. XX.XX.XXXX trvale
bytom H. G.. XXXX/X, D. s poškodenými G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. G.. XXXX/X, D. a
P. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. G.. XXXX/X, D., ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností
to rodinného domu súp. č. XXX spolu s pozemkami nachádzajúcimi sa v k.ú. N. X., Správa katastra

Zvolen na listoch vlastníctva č. XXX, Č.. XXX Y. Č.. XXX,

pričom poškodení G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. G.. XXXX/X, D., prechodne bytom X. XXX, N.
aP.L.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomH.G..XXXX/X,D.,prechodneW.X.XXX,N.onásledkochzákazu
nakladania s uvedenými nehnuteľnosťami nemali vedomosť a o týchto ich obvinená P. W. neoboznámila,

hoci o tom mala vedomosť, čím boli uvedení do omylu ku škode v celkovej výške 15 934 €,

3/
obžalovaná P. W.

v dobe od 01.03.2005 do 07.04.2009 neoprávnene vykonávala zárobkovú činnosť pod obchodným
názvom P. F. - Reality-EU, Lieskovská cesta 4004/10 prevádzka Zvolen, ul. Hviezdoslavova č. 42,
IČO: 41651456 a to konkrétne sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností, kde na
výkon predmetnej viazanej živnosti jej bolo Obvodným úradom vo Zvolene, odborom živnostenského
podnikania dňa 01.03.2005 vydané živnostenské oprávnenie na základe predložených príslušných

dokladov, ktorými obvinená preukazovala odbornú spôsobilosť potrebnú na výkon predmetnej viazanej
živnosti, kde okrem iných predložila vysvedčenie o maturitnej skúške vydané Gymnáziom Zvolen
dňa 23.05.1984, pričom skutočnosti v ňom uvedené sa nezakladajú na pravde, nakoľko obvinená na
Gymnáziu vo Zvolene nikdy neštudovala a neabsolvovala túto maturitnú skúšku, pričom za obdobierokov 2005, 2006, 2007, 2008 dosiahla podľa daňových priznaní z predmetnej zárobkovej činnosti zisk
pred zdanením vo výške 12 758 €,

4/
obžalovaný P. I. a obžalovaný T. M.

po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 01.02.2008 v Krupine, okres Krupina, v predajni ELEKTRO
- M.T., Bočkayho námestie 55/2, obvinený T. M. uzatvoril so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s.,

Winterova 7, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej mu
bol poskytnutý úver vo výške 11 999,- Sk, ktorý sa zaviazal splatiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške
1 801,- Sk v pätnástich mesačných splátkach po 920,- Sk, teda celkovo vo výške 13 800,-- Sk, počnúc
dňom 01.03.2008, pričom pri uzatváraní zmluvy uhradil priamu platbu vo výške 8 000,- Sk a následne
od dňa 01.03.2008 uhradil päť splátok vo výške celkovo 4 600,- Sk a ďalšie splátky neuhradil, pričom
k žiadosti o úver doložil falošné potvrdenie o príjme a o svojom zamestnávateľovi, ktoré mu zadovážil

obvinený P. I., čím spoločným konaním spôsobili spoločnosti Home Credit Slovakia a. s., Winterova 7,
921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 škodu vo výške 458,07 € (13 800,- Sk),

5/
obžalovaný P. I.

dňa 20.12.2007 uzatvoril vo Zvolene, okres Zvolen, v predajni D&R, spol. s. r. o. Kozačekova 11, zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXXX so spoločnosťou Home Credit Slovakia a. s., Winterova 7, Piešťany, IČO:
36 234 176, na predmet financovania televízora značky Toshiba, kde po zaplatení priamej platby v
hotovosti vo výške 807,- Sk pri uzatváraní zmluvy o úvere sa zaviazal uhradiť sumu vo výške 18 564,-

Sk v 13 mesačných splátkach vo výške 1 428,-- Sk, pričom do predmetnej úverovej zmluvy uviedol ako
svojho zamestnávateľa Stavební a pomocné práce HAVEL, Podolí 10, Český Krumlov a výšku čistého
mesačného príjmu u tohto zamestnávateľa 15.800,- Sk, hoci v čase uzatvorenia zmluvy nemal uzavretú
pracovnú zmluvu na dobu neurčitú u žiadneho zamestnávateľa a taktiež nemal uvedený príjem, doposiaľ
neuhradil z poskytnutého úveru žiadnu splátku, čím týmto konaním spôsobil spoločnosti Home Credit

Slovakia a. s., Winterova 7, Piešťany, IČO: 36 234 176 škodu vo výške 616,21 € (18 564,-- Sk),

7/
obžalovaný P. I.

v presne nezistenom čase prostredníctvom telefonického rozhovoru, ktorý viedol z účastníckeho čísla
XXXX XXX XXX, pričom vystupoval ako osoba Y. Y. v spoločnosti Consumer Finance Holding, a.
s. si objednal tovar a to notebook ASUS s multifunkčným zariadením, pričom následne tento tovar
prevzal dňa 11.03.2008 na adrese F. Č.. XXX, E.. T., od kuriérskej služby, kde pri prevzatí tovaru sa
preukázal občianskym preukazom č. X. XXXXXX, vydaným na meno Y. Y. a v jeho mene pri preberaní

tovaru uzatvoril aj zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške
678,15 € (20 430,- Sk) na účel financovania kúpy v celkovej hodnote 968,93 € (29 190,- Sk) a po
zaplatení akontácie vo výške 290,78 € (8 760,-- Sk) sa zvyšok úveru zaviazal splácať po 67,82 € (2
043,-- Sk) mesačne po dobu 10 mesiacov, avšak doposiaľ nezaplatil ani jednu mesačnú splátku a pri
spisovaní zmluvy o pôžičke uviedol nepravdivé údaje o svojej totožnosti, čím uvedeným konaním uviedol

spoločnosť Consumer Finance Holding a. s., do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie
úveru a na splácanie úveru a spôsobil tak spoločnosti Consumer Finance Holding a. s., Hlavné námestie
12, Kežmarok, IČO: 36 234 176 škodu vo výške 678,15 € (20 430,-- Sk),

t e d a
obžalovaný 1/ P. I.
v bode 1/
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu alebo využil niečí omyl a
spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

v bode 4/, 5/, 7/
vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru
alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobil malú škodu, a v bode 4/ obžaloby skutok spáchal spoločným
konaním,v bode 7/
inému spôsobil vážnu ujmu na právach tým, že uviedol niekoho do omylu,

obžalovaná 2/ P. W.
v bode 2/
poskytla inému pomoc zadovážením prostriedkov na obohatenie seba alebo iného na škodu cudzieho
majetku tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku
väčšiu škodu,

v bode 3/
neoprávnene podnikala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a získala väčší prospech,

obžalovaný 3/ T. M.
v bode 4/
spoločným konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na

poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobil malú škodu,

č í m s p á c h a l i
obžalovaný 1/ P. I.

v bode 1/
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2/ Trestného zákona,
v bode 4/, 5/, 7/
pokračovací prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, v bode 4/ obžaloby
spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

v bode 7/
prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a Trestného zákona,

obžalovaná 2/ P. W.
v bode 2/

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 ods. 1
písm. d/ Tr. zákona,
v bode 3/
prečin neoprávneného podnikania podľa § 251 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona,

obžalovaný 3/ T. M.
v bode 4/
prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú

Obžalovaný 1/ P.Á. I.

Podľa § 189 ods. 2 Tr. Zákona s použitím § 38 ods.2 Tr. zákona, § 41 ods.1, 2, § 42 ods.1, § 46 Tr.
Zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky nepodmienečne.

Podľa§48ods.2písm.a/Tr.Zákonasaobžalovanýprevýkontrestuodňatiaslobodyzaraďujedo ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona z r u š u j e sa výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 3T/93/2006 zo dňa 13. 08. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica

sp. zn. 2To/324/2010 zo dňa 11. 11. 2010, ktorým bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 a
pol roka nepodmienečne so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúci, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.Obžalovaná 2/ P. W.

Podľa § 221 ods.3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. Zákona, § 41 ods.1, 2, § 42 ods.1, § 46 Tr.
zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods.1 písm. a/ a § 51 ods. 1, 2 Tr. zákona sa obžalovanej výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odkladá a určuje sa skúšobná doba v trvaní 5 (päť) rokov s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods.2, ods.4 písm. c/, písm. e/ Tr. zákona súd zároveň obžalovanej ukladá povinnosť počas
skúšobnej doby nahradiť škodu spôsobenú trestným činom a povinnosť ospravedlniť sa poškodeným.

Podľa § 56 ods.1 Tr. zákona na peňažný trest vo výmere 6.000,-- (šesťtisíc) €.

Podľa § 57 ods.3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, sa ukladá
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona z r u š u j e sa výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu

Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/9/2012 zo dňa 14. 12. 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská
Bystrica sp. zn. 3To/39/2016 zo dňa 15. 06. 2016, ktorým bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3
rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov s probačným dohľadom a povinnosťou
ospravedlniť sa poškodeným, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúci, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovaný 3/ T. M.

Podľa § 222 ods.1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, 3 Tr. Zákona, § 46 Tr. zákona na

trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a určuje sa skúšobná doba v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 50 ods.2 Tr. zákona je obžalovaný povinný nahradiť podľa svojich schopností škodu spôsobenú
trestným činom.

Podľa § 287 ods.1 Tr. poriadku sú obžalovaní 1/ P. I. a 3/ T. M. povinní spoločne a nerozdielne nahradiť
spoločnosti Home Credit Slovakia a. s., Winterova 7, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 škodu vo výške

305,38 €, obžalovaný 1/ P. I. je povinný nahradiť škodu poškodenej spoločnosti Home Credit Slovakia a.
s., Winterova 7, Piešťany, IČO: 36 234 176 škodu vo výške 590,98 € a spoločnosti Consumer Finance
Holding a. s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 36 234 176 škodu vo výške 678,15 €.

Podľa § 288 ods.1, 2 Tr. poriadku sa poškodení G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. G.. XXXX/X,

D., F. W. X. XXX, N. a P. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. G.. XXXX/X, D., F. W. X. XXX so svojim
nárokom na náhradu škody odkazujú na civilné sporové konanie, poškodení: Home Credit Slovakia
a. s., Winterova 7, Piešťany, IČO: 36 234 176 a Consumer Finance Holding a. s., Hlavné námestie
12, Kežmarok, IČO: 36 234 176 sa so zvyškom nároku na náhradu škody odkazujú na civilné sporové
konanie.

Naproti tomu sa obžalovaná 2/ P. W. podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby za skutok v bode 6/
majúc vedomosť o tom, že U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P.. W. XXXX/X, N., dňa 25.04.2003
zaplatil spoločnosti ZNALEKON s.r.o., Internátna 18, Banská Bystrica, IČO: 36 023 655 finančnú sumu
348 000,- Sk ako kúpnu cenu za nehnuteľnosť a to ubytovaciu chatku súp. č. XXX nachádzajúcu sa naparcele číslo XXX v obci X. D., k.ú. X. D., vedenej na liste vlastníctva č. XXX Správy katastra Detva
vo vlastníctve spoločnosti ZNALEKON s.r.o. s tým, že po vysporiadaní pozemku pod uvedenou chatkou
bude uzavretá kúpna zmluva medzi kupujúcim U. X. a predávajúcim spoločnosťou ZNALEKON, s.r.o.

zabezpečila vo Zvolene, okr. Zvolen, uzatvorenie kúpnej zmluvy datovanej dňa 16.07.2004, predmetom
ktorej bol predaj uvedenej rekreačnej chatky od predávajúceho spoločnosti ZNALEKON, s.r.o. na
kupujúcu jej dcéru P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. I. XXXX/XX, N., ktorú kúpnu zmluvu P.
F. podpísala vo Zvolene na podnet svojej matky P. W., pričom obvinená predávajúceho spoločnosť
ZNALEKON, s.r.o. uviedla do omylu v tej podstatnej skutočnosti, že na takýto zmluvný prevod udelil

súhlas U. X. s tým, že finančná čiastka vo výške 348 000,- Sk, ktorú osobne dňa 25.04.2003 zaplatil ako
kúpnu cenu, má byť považovaná za kúpnu cenu zaplatenú kupujúcou P. F., a teda kupujúca za prevod
nehnuteľnosti neplatila žiadnu kúpnu cenu,
následne v dedičskom konaní vedenom po nebohej P. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX
na základe osvedčenia o dedičstve č. XXD XXX/XXXX vydanom súdnou komisárkou JUDr. P. Q. dňa
27.04.2009, právoplatné dňa 13.05.2009, sa stala obvinená vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti,

pričom o prevode vlastníckeho práva uvedenej nehnuteľnosti zrealizovanom dňa 16.07.2004 sa U. X.
dozvedel až začiatkom roka 2009, čím týmto svojím úmyselným konaním uviedla do omylu spoločnosť
ZNALEKON s.r.o. a poškodenému U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P.. W. XXXX/X, N. tak spôsobila
škodu vo výške 348 000,- Sk (11.551,48 €),

t e d a
v bode 6/
na škodu cudzieho majetku mala seba obohatiť tým, že mala uviesť niekoho do omylu alebo využiť niečí
omyl a spôsobiť tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m m a l a s p á c h a ť
v bode 6/
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2/ Trestného zákona,
pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods.3 Tr. poriadku sa poškodený U. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.. W. XXXX/X, XXX
XX N. so svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na civilné sporové konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal na tunajšom súde dňa 11. 05. 2012 obžalobu proti
obžalovanému P. I. za skutky v bode 1/ obžaloby, právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221

ods.1, ods.2 Tr. zákona, za skutky v bode 4/, 5/ a 7/ obžaloby, právne kvalifikované ako pokračovací
prečin úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Tr. zákona, v bode 4/ spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa§20Tr.zákonaavbode7/vjednočinnomsúbehusprečinompoškodzovaniacudzíchprávpodľa§
375ods.1písm.a/Tr.zákona,protiobžalovanejP.W.preskutokvbode2/obžaloby,právnekvalifikovaný
ako prečin podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr. zákona formou účastníctva podľa § 21 ods.1 písm.

d/ Tr. zákona, v bode 3/ obžaloby, právne kvalifikovaný ako prečin neoprávneného podnikania podľa
§ 251 ods.1, ods.2 písm. a/, písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, skutok v
bode 6/ obžaloby, právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr. zákona, proti
obžalovanému T. M. pre skutok v bode 4/ obžaloby, právne kvalifikovaný ako prečin úverového podvodu
podľa § 222 ods.1 Tr. zákona spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona.

ObžalovanýP.I.nahlavnompojednávanídňa23.06.2015prehlásil,žesacítibyťvinnývovzťahukbodu
7/ obžaloby, v ďalších bodoch obžaloby sa však necíti byť vinný. Na otázky súdu vo vzťahu ku skutku v
bode7/podľa§333ods.3písm.c/,d/,f/,g/,h/Tr.poriadkuzhodneuviedol-áno.Prokurátornavrholprijať
vyhlásenie obžalovaného, obhajoba nevzniesla žiadne námietky. Súd prijal vyhlásenie obžalovaného o

vine vo vzťahu ku skutku v bode 7/ obžaloby s tým, že v tomto rozsahu nebude vykonávať dokazovanie
ohľadne výroku o vine, ale len ohľadne výroku o treste a náhrade škody. V ostatných bodoch obžaloby
súd vykoná dokazovanie aj ohľadne viny. Obžalovaný ku skutku v bode 1/ vypovedal, že predmetný
dom odkúpil od pôvodnej majiteľky za 100.000,-- Sk, kúpnu cenu riadne zaplatil. Dom kupoval pre seba
a priateľku, v tom čase mali malé dieťa a bývali u priateľkinej matky, chceli sa osamostatniť. Následne

však zistil, že je tam spodná voda a dom chcel rýchlo predať, aby sa mu investície vrátili. Uvažoval opredaji za sumu 300.000,-- až 500.000,-- Sk. Za tým účelom oslovil X., ktorého poznal z minulosti ako
prevádzkovateľa autobazáru, či nemá záujem o tento dom. Išli ho spolu pozrieť a o 1-2 týždne na to sa
X. rozhodol, že dom kúpi, dohodli sa na cene 120.000,-- Sk. Zmluvy na prevod domu vyhotovoval X., či

to išlo aj cez nejakú realitku, obžalovaný nevedel. X. šiel na kataster so zmluvami, avšak k zavkladovaniu
nedošlo, čo trvalo asi jeden mesiac. Na dome bola plomba, preto prevod neprešiel a X. žiadal vrátiť
peniaze. Obžalovaný uviedol, že tieto peniaze minul, pretože v tom čase bol hráčom na automatoch a
tak nemal z čoho peniaze vrátiť. Uviedol, že mu peniaze vráti v splátkach. Cez jedného kamaráta poznal
obžalovanú W., v tom čase sa volala F. a tak šiel za ňou, vedel, že má realitku. Realitná kancelária F.

dala dom do ponuky, vedel, že na dom bolo viacero záujemcov. F. mala ísť dom aj odfotiť, čo jej umožnil
on, bolo to za jeho prítomnosti. F. vedela, že na dome je plomba, ale tvrdila, že ho predá. Hovorila mu,
aby sa ničoho nebál, aby sa o to nestaral. Na to obžalovaný zavolal X., že dom predáva cez realitnú
kanceláriu pani F., že ona mu peniaze, ktoré mu obžalovaný dlží, vráti. Obžalovaný vedel, že títo dvaja sa
poznali, aj si tykali. Obžalovaný dal k dispozícii F. svoju kúpnu zmluvu, ktorou dom odkúpil od predošlých
majiteľov, iné listiny jej nedával, avšak určite jej hovoril, že na dome je ťarcha. Či mala F. k dispozícii

napr. list vlastníctva, to obžalovaný uviesť nevedel, avšak určite obžalovanej povedal, že dom predával
X., ale neprešlo to na katastri, pretože je tam nejaká plomba. Keďže F. pracovala ako realitná kancelária,
dôveroval jej. Keď sa jej aj spytoval, ako sa to dá, ona mu povedala, aby sa nebál, že ona má konexie a
vybaví to. Toto všetko sa rozprávali na prvom jednaní a k predaju došlo veľmi rýchlo asi o 1-2 týždne na
to. Obžalovaný si nepamätal, či bol na dome aj s L., ale kľúče od domu mal on, nevedel s istotou, či kľúče

od domu mala aj realitná kancelária. S L. o ťarche na dome nehovoril, nechal to na F.. Či im túto okolnosť
oznámila F., obžalovaný nevedel. Keď mu F. oznámila, že sa budú podpisovať zmluvy, kázala mu čakať
vonku pred realitnou kanceláriou, kde bola kaviareň, tam čakal asi pol hodinu. Kázala mu, aby len prišiel
a ukázal L. svoj občiansky preukaz, aby potvrdil svoju totožnosť. Keď prišiel na podpísanie zmlúv, boli
tam prítomní L., bol tam prítomný aj X. a nejakí ďalší dvaja páni. Dal do rúk svoj občiansky preukaz

L., oni si ho pozreli, na to on podpísal papiere a odišiel. Celé to mohlo trvať 3-5 minút. Čo sa potom
dialo dnu s peniazmi, k tomu sa obžalovaný nevedel vyjadriť. On za predaj tohto domu nedostal žiadne
peniaze. Keď odišiel z miestnosti, čakal v kaviarni, potom, keď vyšiel von, stretol X., podali si ruky, spýtal
sa ho, či všetko dostal, tento sa len usmial, preto obžalovaný mal zato, že zrejme áno. Na to obžalovaný
volal F., ona mu uviedla, že za dom dostala 150.000,-- Sk, hoci v tom čase už platili eurá, rozprávali sa v

slovenských korunách. Povedala mu, že X. vrátila 120.000,-- Sk a zvyšok si ponechala za prácu realitnej
kancelárie. Obžalovaný sa jej poďakoval a odišiel. Čo sa týka vzťahu s F. ako zástupkyňou realitnej
kancelárie, s touto zrejme žiadnu zmluvu nepodpisoval, podpisoval len papiere v jej kancelárii. Pokiaľ
bolo obžalovanému dané k nahliadnutiu splnomocnenie zo dňa 04. 03. 2009 pre P. L. na generálne
zastupovanie pri uzatváraní kúpnej zmluvy, ako aj k podaniu návrhu na vklad týkajúce sa nehnuteľností

evidovaných na LV č. XXX, XXX a XXX, t. j., ktoré boli predmetom prevodu poškodeným L., obžalovaný
potvrdil, že sa jedná o jeho podpis, ale okolnosti podpísania plnomocenstva si už nespomínal. Čo sa
týka obsahu listín, ktoré podpisoval, tieto nečítal, je pravdou, že mu v tom nejako bránené nebolo, proste
ich len podpísal a ich obsah nečítal. F. mu totiž povedala, aby sa ničoho nebál, že nemusí nič čítať,
stačí, keď to podpíše. K samotnej okolnosti vzniku ťarchy na predávanej nehnuteľnosti obžalovaný

uviedol, že v tom čase býval u svojej priateľky na F. a na adrese trvalého bydliska mala plnú moc na
preberanie zásielok jemu určených jeho matka. Mama mu odovzdala obálku, z ktorej sa dozvedel o
predmetnej ťarche. Obžalovaný potvrdil, že prevzal rozhodnutia z katastra, avšak na bližšie okolnosti
si už nepamätal. Rovnako potvrdil, že prevzal rozhodnutie súdu, ktorým mu bolo uložené zdržať sa
nakladania s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom prevodu poškodeným L.. Čo sa týkalo súdneho

konania s pani C., od ktorej kúpil dom, mal zato, že v tom čase zrejme bol už vo výkone trestu a prišli
mu nejaké papiere zo súdu, že sa jej dom vrátil späť, ale bližšie sa k tomu vyjadriť nevedel. Čo sa týka
prevodu na L.F., či došlo aj k prepisu domu na L. už ďalej nesledoval. Vec považoval za uzavretú, až
následne začalo súdne konanie aj trestné stíhanie vo vzťahu k prevodu tohto domu. V rokoch 2008 a
2009 sa živil rôzne fuškami, bol aj v Českej republike, kde robil u M. a dohadzoval mu ľudí do práce.

V tom čase bol mladý a sprostý.

Pokiaľ bol obžalovaný konfrontovaný s výpoveďou z prípravného konania (čl. 94), v ktorej vypovedal, že
nehovoril F. o tom, že dom predával X., ale že mu mal volať X., že práve F. našla kupca a následne X.
mu dal podpísať zmluvy o budúcej zmluve, ktoré potom odovzdal X., obžalovaný uviedol, že pre odstup

času si na tieto okolnosti nespomína. Pokiaľ tak vypovedal v prípravnom konaní, na tejto výpovedi trvá,
vtedy si to pamätal lepšie, avšak určite on sám hovoril F., že dom sa nemôže predať, pretože prebieha
konanie s pani C., ona však tvrdila, že to vybaví.Obžalovaný P. I. v prípravnom konaní dňa 06. 07. 2010 (čl. 94) vypovedal, že ešte pred prevodom
domu na W. W. dal dom na sprostredkovanie predaja do realitnej kancelárie pani F., ktorá ho bola s ním
pofotiť, spísali zmluvu, ktorú on podpísal, predložil jej svoj občiansky preukaz. Asi o dva týždne na to

oslovil s ponukou odkúpenia nehnuteľnosti X., X. dom ohliadol a dohodli sa na predaji, avšak nedošlo k
zavkladovaniu prevodu. Okolnosť, že dom obžalovaný predal X., F. nehovoril, dom bol stále v ponuke
jej realitnej kancelárie. Po čase mu telefonoval X., že F. našla kupca na dom, že vysvetlila L., o čo ide. V
tom čase F. vedela, že dom bol predaný na pani W.. F. dala vypracovať zmluvy, kde uviedla jeho osobné
údaje, ktorými disponovala. Dňa 04. 03. 2009 obžalovaný prišiel do Zvolena na stretnutie so X., ktorý

mal pri sebe zmluvy o budúcich zmluvách, išli k notárovi, kde ich obžalovaný vlastnoručne podpísal a
jeho podpisy boli overené. Zmluvy odovzdal X. a čakal v kaviarni. Dňa 04. 03. 2009 mu zároveň F.Á.
zavolala, aby sa prišiel ukázať do jej realitnej kancelárie, a aby sa do toho nestaral.

Ku skutku v bode 4/ obžalovaný uviedol, že v spomínanom čase spolupracoval s pánom M. z Českej
republiky a hľadal mu ľudí na prácu. On pôvodne so svojim rodinným príbuzným C. chodil pracovať

do Čiech pre pána M., spočiatku to robil na čierno, avšak neskôr s M. uzavreli pracovnú zmluvu.
Bol zamestnaný u M. ako murár. M. ho požiadal, aby zohnal pre neho ľudí na prácu a dal mu k
dispozícii písomné pracovné zmluvy, ktoré boli opečiatkované a podpísané pánom M., pričom M. tieto
zmluvy osobne podpisoval pred obžalovaným. Na zmluvách boli vypísané všetky údaje okrem udajov
o zamestnancoch. M. mu povedal, že mu dá za to nejakú províziu, o tomto sa dohodli ústne. Pre M.

robil cca 12 rokov, spočiatku cez pána C. a následne nepravidelne tak, že napr. 1 rok tam chodil, potom
dlhšiu dobu nie, potom znova tam šiel robiť a podobne. Malo sa jednať o stavebné a búracie práce, t. j.
pomocné práce na stavbách. Zárobok bol cca od 15 do 20.000,-- Kč. Takýmto spôsobom potom spísal
pracovnú zmluvu aj pre M., ktorý mal záujem ísť pracovať do Čiech. Poznal ho z dediny z S. a aj hrával
s jeho synom futbal. Rukou písané údaje na pracovnej zmluve pre M. vypísal on, výšku mzdy vyplnil

podľa toho, čo mal od šéfa. On mal s ním ústnu dohodu, že mu zavolá a to, čo mu povie, tam dopíše.
M. zmluvu pred ním podpísal. Bolo dojednané, že po vianočných sviatkoch nastúpi do práce, zmluva
bola podpisovaná nejako pred Vianocami. Následne na to asi o týždeň mu volal istý P. P. alebo niekto
z jeho partie, či im neviem požičať peniaze na akontáciu na kúpu televízora. Obžalovaný povedal, že
peniaze im nepožičia na akontáciu, ale televízor kúpi celý. Išli do predajne s M. a obžalovaný mu ukázal

aký televízor chce. M. uviedol, že potrebuje peniaze a teda, že zoberie na seba televízor a predá ho
obžalovanému za 50 % kúpnej ceny, s čím obžalovaný súhlasil. Obžalovaný zaplatil akontáciu, bolo to
8.000,-- Sk alebo 9.000,-- Sk a potom ešte M. dal zvlášť 2.000,-- Sk alebo 3.000,-- Sk. Televízor vyniesli
z elektra, obžalovaný si ho vložil do svojho auta a odniesol preč. Následne vedel, že M. do zamestnania
nenastúpil, vedel to preto, že on sa o ľudí, ktorí pracovali pre M. v Čechách staral. Prečo nenastúpil, to

obžalovaný nezisťoval. Pokiaľ je na predloženej pracovnej zmluve uvedený dátum 02. 05. 2005, zrejme
sa len pomýlil v roku a v mesiaci. Obžalovaný tvrdil, že svedkovia, ktorí boli v tom čase s ním na prácach
u M., uvedené okolnosti môžu potvrdiť, boli to chlapci z S. - P. O., T. O., D. O.. Prečo M. tvrdí, že
obžalovaný u neho nebol zamestnaný, že mu žiadne zmluvy nedával, obžalovaný uviesť nevedel.

Vo vzťahu ku skutku v bode 5/ obžalovaný uviedol, že v čase podpisu úverovej zmluvy v decembri
2007 mal vystavenú pracovnú zmluvu, na ktorú vybral televízor. Je pravdou, že úver následne nezaplatil.
Televízor bral pre sestru alebo brata ako dar. V tom čase však od M. odišiel a myslel si, že sa zamestná
a bude môcť splácať úver, avšak robotu nezískal, avšak v decembri 2007 ešte zrejme mal pracovnú
zmluvu s M.. Následne pokiaľ pre M. robil len dohadzovača ľudí, boli dohodnutí, že mu za jedného vyplatí

1.000,-- Kč. Tento príjem bol však nepravidelný, pretože niekedy nezískal nikoho, niekedy aj 10 ľudí.
Okrem toho bol v tom čase vášnivým hráčom, kde prehral všetky peniaze. Pokiaľ následne mal televízor
od M., tento televízor hneď predal a peniaze minul v herni. K samotnej úverovej zmluve obžalovaný
potvrdil, že túto podpísal, ale k otázke údaju, že mal pracovať u M. od mája 2005 si istý nebol. Sám
dodal, že uvedenú zmluvu podpísal, ale pracovné zmluvy podpísané a opečiatkované mal od M..

Obžalovaná P. W. na hlavnom pojednávaní dňa 12. 08. 2015 prehlásila, že sa cíti byť nevinná zo skutkov,
ktoré jej kladie za vinu obžaloba. Ku skutku v bode 2/ uviedla, že poznala sa so X. asi 8 rokov, spoločne
aj žili. Prišiel za ňou, že má na predaj dom vo N. X., ktorý kúpil od I.. Hovoril, že ho chce predať, že ho
kúpil na kšeft. Nemal ho písaný na seba, tvrdil, aby sa nerobil dvakrát prevod, že peniaze sú vyplatené,

že zmluvu príde podpísať I.. Ona súhlasila s tým, že bude hľadať záujemcov o kúpu tohto domu. S I.
sa vtedy nestretla, ten prišiel až na podpis zmluvy. Poznala už ho však, nakoľko predávala dom jeho
mamy a chodieval do autobazáru za X.. S I. všetko riešil X.. O dom prejavili záujem L., rozhodli sa pre
jeho kúpu a zložili zálohu. Na to volala X.. Za prítomnosti L. a X. sa dohadovali o vyprataní tohto domu,bol tam prítomný aj U. O., X. sused, ktorý mal prezývku T. a on mal zabezpečiť vypratanie domu. Boli
spolu dom aj pozrieť. Bola tam s nimi obžalovaná a X., I. tam nebol, kľúče od domu mal len X., ona
ich k dispozícii nemala. Následne dala vyhotoviť právničke kúpne zmluvy a táto jej oznámila, že je tam

nejaká obmedzujúca poznámka na predaj. Preto volala X., aby to povedal L., že sa to dá do zmluvy.
Túto okolnosť aj do zmluvy uviedli. X. povedal, že treba vypracovať generálnu plnú moc pre I., pretože
síce mu X. peniaze za dom vyplatil, ale prevod domu nepodpísali. Touto plnou mocou mal I. splnomocniť
L.F. na zavkladovanie, ak by niekam odišiel. Zo zálohy, ktorú zložili L. dal X. dom vyčistiť. Keď prišli L. na
podpis zmluvy, spoločne im povedali, že je tam tá poznámka a X. tvrdil, že to nič neznamená, že sú to

tuctové problémy. Dohodu ponechala medzi L. a X.. X. jej potom povedal, že sa dohovorí s I.. I. prišiel v
deň predaja, podpísal zmluvu, ale peniaze preberal X.. K podrobnejšiemu postupu obžalovaná uviedla,
že X. ju oslovil v novembri 2008, v tom čase pozerali na list vlastníctva, nebola tam žiadna obmedzujúca
poznámka. Už v novembri 2008 sa ozvali L. ako záujemcovia s tým, že chcú predať byt v D.. Preto sa
čakalo na predaj ich bytu, aby mohli zložiť zálohu. Potom čo predali byt, šli sa pozrieť na dom a rozhodli
sa, že ho kúpia následne zložili zálohu. Podpisovanie všetkých zmlúv sa dialo v jej realitnej kancelárii,

je pravdou, že sa podpisovalo viacero dokumentov v rôzne dni. Záloha bola zložená pred podpisom
zmluvy o budúcej zmluve. Záloha skončila u X., akým spôsobom, na to si už obžalovaná nepamätala.
Zložilizálohu,žedňa02.03.2009pripravilaštandardnúzmluvuobudúcejzmluve,ktorúbežnevrealitnej
kancelárii používali. Pokiaľ je na strane predávajúceho uvedené len v zastúpení realitná kancelária,
myslela si, že je to v poriadku, pretože nemá právnické vzdelanie. V tom čase však ešte nevedela o

tej obmedzujúcej poznámke. Potvrdila však, že pokiaľ je na zmluve uvedené, že záloha bola zložená
do jej rúk, skutočne tomu tak bolo. Následne keď zistili tú obmedzujúcu poznámku cez Dr. Š., dala jej
vypracovať druhú zmluvu. Bolo to z dôvodu, že ak by L. nesúhlasili s predajom kvôli tejto poznámke,
zrejme by sa im vrátila záloha alebo by sa dohodli nejakým iným spôsobom. Zmluvu o budúcej zmluve
zo dňa 04. 03. 2009 teda vypracovala Dr. Š., ktorá bola riaditeľkou katastra nehnuteľností v O.. Túto

zmluvu dala obžalovaná X., aby si ju prečítal a dal ju na podpis I.. X. ju doniesol podpísanú I., jeho podpis
bol overovaný, zrejme pri osvedčovaní podpisu bol prítomný aj X. s I.. Túto zmluvu jej potom X. doniesol
a ona ju dala na podpis L., vtedy boli prítomní len ona a L.. Zmluva o budúcej zmluve sa uzatvárala
štandardne, aby klient neodstúpil od zmluvy, keď už realitná kancelária niečo vykonala, niečo ju to stálo.
V tom čase L. prejavili záujem o kúpu nehnuteľnosti, chceli zložiť zálohu, ale chceli, aby sa dom ešte

vypratal a až potom sa pristúpi k riadnym kúpnym zmluvám. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedala, že
nevie, kto vypracoval zmluvu o budúcej zmluve, nechcela uvádzať Dr. Š., nakoľko mala skúsenosť so X.
vtom,žechodilanahováralľudíabálasa,žeakbyspomenulamenoDr.Š.,šielbyajzaňou.Maladojem,
ževyšetrovanievprípravnomkonaníbolovedenézaujato.L.vtedyobžalovanápovedala,žejetamniečo
obmedzené, ale oni sama riadne nevedela, čo to vlastne je, pretože nevedela obsah súdneho sporu,

ktorý mal pán I.. Bolo zrejmé z listu vlastníctva, že je tam informatívna poznámka, ktorá sa zapísala do
zmluvy. Toto bolo podľa doporučenia Dr. Š.. L. sa vtedy pýtali, kedy sa budú podpisovať riadne zmluvy,
ona im povedala, že majú možnosť premyslieť si to, či to chcú kvôli tej poznámke, oni sa na to nejako
bližšie nevypytovali. Čo sa týkalo kúpnej ceny, spočiatku X. hovoril, že chcú 800.000,-- Sk, na čo mu
povedala, že za to sa to nedá predať, preto sa ustálila suma 450.000,-- Sk tak, ako bolo uvedené v

zmluve. Uvedený prevod obžalovaná robila bez nároku na províziu. S I. zmluvu nemali uzavretú, robila
to na základe dovtedajších vzťahov s I.. Čo sa týka okolnosti predaja nehnuteľnosti medzi I. a W., o
tomto sa dozvedela až dodatočne na základe toho, že jej volala pani W., vtedajšia priateľka pána X.
s tým, že táto nehnuteľnosť mala byť prevedená od I. na jej dcéru, avšak na katastri jej to zamietli.
Na vysvetlenie obžalovaná uviedla, že vzťah so X. ukončila v septembri 2008, avšak zostali relatívne

v dobrom kontakte. Až následne, keď jej pani W. hovorila o uvedenom prevode, ju to zarazilo v tom,
že prečo s ňou X. rieši predaj tohto domu, keď ho mali predávať pani W.. V tom čase však bola po
smrti svojej dcéry, takže tieto skutočnosti neriešila. Sám I. jej nehovoril o tom, že by bol nejaký zákaz
predaja nehnuteľnosti, ona sa s I. o tomto ani nerozprávala, ani nemala na neho kontakt. V podstate
dom predával X., nie I., I. sa vyjadril, že si nenárokuje na žiadne peniaze, že tieto patria X., tvrdil, že on

už od X. peniaze dostal. Následne, keď prišlo k podpisu riadnych kúpnych zmlúv dňa 25. 03. 2009, bola
v kancelárii prítomná ona, bol tam X., jeho kamarát T. P., je to jeho najlepší kamarát a jeho pravá ruka.
Boli tam aj L., I. prišiel iba na podpis zmluvy. Ešte predtým ona dala kúpnu zmluvu X. a X. šiel s I. zmluvu
podpísať k notárovi, ktorý je v blízkosti realitnej kancelárie. Avšak kupujúci chceli vidieť pána I., preto
on len prišiel do kancelárie, ukázal sa im a hneď odišiel. To znamená, že podpísanú zmluvu doniesol

X., v kancelárii už L. čakali a všetky ďalšie okolnosti riešil X.. V deň podpisu bola zložená aj zvyšná
kúpna cena, peniaze jej vyplatili do rúk L., po jej ľavej strane sedel X., ona mu hneď všetky tieto peniaze
odovzdala. L. podpísala doklad a to z dôvodu, aby mali doklad o zaplatení kúpnej ceny nehnuteľnosti. Je
pravdou, že ako príjemca je uvedená ona, avšak v tom čase ani nevedela ako má tento doklad vypísať,chcela len, aby L. mali doklad o tom, že peniaze zaplatili. Na kúpnej zmluve bol uvedený predávajúci I.,
ale on to vlastne nerealizoval, peniaze boli určené pre X., ale X. by to nepodpísal. X. odovzdala čiastku
14.274,-- €, bola to suma, za ktorú on chcel túto nehnuteľnosť predať. Pri podpisovaní kúpnych zmlúv

boli aj návrhy na vklad a toto si už podávali L., ona ďalej v tomto činná nebola. Nevedela o tom, že
vkladové konanie sa prerušilo. Je pravdou, že raz alebo dva krát za ňou boli L. a hovorili, že niečo nie
je v poriadku a ona ich odkázala na X. s tým, že on dom predával a zobral peniaze.

Ku skutku v bode 3/ obžalovaná uviedla, že nevie vysvetliť, odkiaľ sa dostalo vysvedčenie z Gymnázia

k jej dokladom vo vzťahu k podnikaniu. V máji 2009 sa sťahoval X. z domu a zobral jej všetky veci,
občiansky preukaz, pas, vysvedčenia, zápočty z bývalého zamestnania. Pokiaľ žiadala doklady od
Ministerstva školstva, bola odkázaná na samosprávny kraj, odkiaľ jej však žiadne potvrdenia neprišli.
Obžalovaná predložila súdu žiadosť zo dňa 28. 05. 2009 za účelom zistenia, kde si môže vyzdvihnúť
svoje maturitné vysvedčenie a odpoveď MŠ SR zo dňa 03. 06. 2009, aby sa obrátila na Banskobystrický
samosprávny kraj. Obžalovaná ďalej uviedla, že v roku 2009 mala úraz, dva a pol roka nechodila,

absolvovala liečbu, takže až v roku 2011 podala žiadosť na samosprávny kraj, neprišla jej žiadna
odpoveď. Od septembra 2011 bola v zahraničí, takže nevie, či jej prišla nejaká pošta. Uvedené žiadala
práve z dôvodov, že bola v tomto skutku vyšetrovaná políciou a boli od nej žiadané tieto listiny. Vtedy
zistila, že jej to zobral X.. Pokiaľ v roku 2005 ohlasovala živnosť, prišla na príslušný úrad, vypísala tlačivá
a spolu s kolkom ich predložila, pripojila vysvedčenie a potvrdenie o praxi. Tlačivo, t. j. oznámenie o

začatí živnosti sama vyplnila a podpísala. Pripojila k nemu vysvedčenie z SOU železničné vo Zvolene
o maturitnej skúške. Strednú školu absolvovala v roku 1984 a ukončila ju maturitnou skúškou. Pokiaľ
nahliadla do uvedenej žiadosti (čl. 484), potvrdila, že prvú stranu vypísala sama, na druhej strane
v spodnej časti kolónka - odborná spôsobilosť, ktorá je vypísaná písaným písmom, túto určite ona
nevypisovala, nejedná sa o jej písmo, ona vypisovala tlačivo tlačeným písmom. Nevedela uviesť, či

tieto údaje, ktoré nevypisovala sama, vypisovala nejaká pracovníčka. Prečo túto kolónku nevypísala
sama pri podaní žiadosti, obžalovaná nevedela uviesť, zrejme túto nemala vypísať. Pokiaľ bola v
prípravnom konaní zabezpečená listina od SOŠ technickej vo Zvolene ako nástupníckej organizácie po
SOU železničnom vo Zvolene, kde bolo oznámené, že osoba, ktorej generálie zodpovedajú generáliám
obžalovanej v rokoch 1980 až 2005, neštudovala na danej škole si vysvetliť nevedela. Obžalovaná

uviedla, že pred ohlásením živnosti vedela, že potrebuje mať k dispozícii maturitné vysvedčenie a
potvrdenie o odbornej praxi. Potvrdenie o odbornej praxi získala v Taliansku, kde žila 7 rokov a pracovala
tam v realitnej kancelárii ako maklér. Bola zamestnancom realitnej kancelárie. Odtiaľ získala potvrdenie
a dala si urobiť preklad, toto priložila k žiadosti.

Ku skutku v bode 6/ obžaloby obžalovaná uviedla, že v tom čase žila s pánom X.. Spolu s dcérou ako
aj pánom X. boli pozrieť túto nehnuteľnosť, bola v dezolátnom stave. V tom čase bola vo vlastníctve
spoločnosti ZNALEKON a tak navštívili Ing. F.Š. v Banskej Bystrici, on uviedol cenu, za ktorú by to
chcel predať, preto chatu kúpili. Ona dcére dala na to peniaze, ale vlastníctvo nadobudla iba dcéra.
Prebehol vklad na katastri v T.. Chata sa začala prerábať, nakoľko tam nebola ani elektrika, ani voda. So

X. žila od roku 2000 a X. jej povedal, že sa od niekoho v autobazáre dozvedel o tejto chatke. Spoločne
sa o tom rozprávali, boli tú chatku pozrieť a ona cez kataster zistila, komu to patrí. Dcéra v tom čase
študovala strednú školu, cestovný ruch, bola dospelá a rozhodla sa, že chatu kúpia, že si ju postupne
zrekonštruujú a môžu tam chodiť. X. bol v tom čase ženatý, takže on túto vec neriešil. Ona v tom čase
striedavo žila v Taliansku a na Slovensku. Z Talianska sa vrátila v roku 2004 alebo 2005. V tom čase

mala v Taliansku príjem cca 1.500,-- € v čistom, stravu a ubytovanie jej uhrádzal zamestnávateľ, bol
jej vyplácaný 13-ty plat. Mimo toho iný príjem v tom čase nemala. X. vedel, že tú chatku nadobudla
do vlastníctva jej dcéra, v tom čase spolu o tom hovorili, vedel to hneď na druhý deň po kúpe chaty.
Čo sa týka rekonštrukcie chaty, na túto dohliadala ona, keď prišla domov, pokiaľ nebola doma, tak X..
Rekonštrukciu však financovala výlučne ona, pokiaľ X. niečo hradil, ona mu to musela preplatiť. Nie

je pravdou, že by X. vykonával rekonštrukciu chaty pre seba, rovnako nie je pravdou, že by X. kúpnu
cenu uhradil firme ZNALEKON. V tom čase pokiaľ boli spolu, on bol ženatý a síce na chate boli spolu,
ale každý večer odchádzal domov do Banskej Bystrice. Ona sa na uvedenú chatu presťahovala a on
tam chodieval za ňou. Dcéra zostala bývať u rodičov vo N., keďže chodila do školy, ale taktiež chodila
na chatu. Kľúče od chaty mala ona, dcéra aj X.. V čase, keď chatku kúpili, na chate neboli dvere, až

keď sa začalo s rekonštrukciou, chata sa uzamkla. Nebola tam zavedená voda ani elektrika, elektriku
realizoval pán F. asi po trištvrte roku pre všetky tie chaty, ktoré tam boli a voda bola obecná. Táto sa
platila raz ročne. Je možné, že niektoré náklady platil aj X., ale ona mu vždy všetky peniaze vrátila. Daň
z nehnuteľnosti bola písaná na dcéru a túto zrejme uhrádzala obžalovaná. Veci okolo chaty riešili tak,že ak niečo prišlo, X. jej zavolal, prípadne to zaplatil a ona mu následne peniaze dala. Niekedy jej však
povedal, že mu peniaze nemusí dať, pretože tam tiež býval a užíval chatu. Čo sa týkalo jej finančnej
situácie v tom čase, keďže X. robil v autobazáre, mali viacero áut, je možné, že používala aj vozidlo na

leasing a je pravdou, že vracala nejaké auto pre neplatenie splátok, mohlo sa stať, keďže v tom čase bola
v Taliansku a nedali sa posielať peniaze tak ako teraz, splátky uhradené neboli, neskôr sa dlh uhradiť
nedal a zrejme prebiehalo aj nejaké súdne konanie a spoločnosť chcela auto späť. Ako to už konkrétne
bolo, si už pre odstup času obžalovaná nespomínala. Čo sa týka dokladov ku kúpe a rekonštrukcii chaty,
tieto predložila v prebiehajúcom civilnom spore. Keď dňa 22. 08. 2008 došlo k úmrtiu jej dcéry, pán

X. napadol dedičské konanie a tvrdil, že bol uvedený do omylu, že chata je jeho. V rámci dedičského
konania, kde dedičkou bola ona a bývalý manžel t. j. otec dcéry, ktorý sa vzdal dedičstva v prospech
obžalovanej, ako jediný dedič nadobudla do vlastníctva pozostalosť po dcére vrátane spornej chaty.
Následne X. voči nej viedol civilný spor, jeho žaloba bola zamietnutá, rozhodnutie potvrdil aj krajský
súd. V konaní bolo zistené, že X. falšoval doklady s tým, že doklad o vyplatení sumy ZNALEKONu bol
antidatovaný, pretože X. tvrdil, že chatu mal kúpiť v roku 2003, avšak v konaní bolo zistené, že doklad

predložený X. bol tlačený až v roku 2007, na doklade bola pečiatka s uvedením DIČ, pričom v roku 2003
ešte X. nebolo prideľované DIČ na DPH.

Obžalovaný T. M. na pojednávaní dňa 14. 12. 2016 prehlásil, že sa priznáva k spáchaniu skutku podľa
obžaloby a na otázky súdu podľa § 333 ods.3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku zhodne uviedol - áno.

Prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, obhajoba nevzniesla žiadne námietky, preto súd
prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a rozhodol, že dokazovanie vo vzťahu k obžalovanému 3/ v otázke
viny vykonané nebude, vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Ku skutku v bode 1/ a 2/.

Poškodená L. na hlavnom pojednávaní dňa 23. 06. 2015 vypovedala, že obžalovanú W. poznala asi
5 rokov spätne, kedy cez ňu sa pokúšala kúpiť dom, avšak nemala zabezpečený dostatok finančných
prostriedkov a až v roku 2009 predala byt v D. a chcela kúpiť rodinný dom pre svoju rodinu. Preto šla do
realitnej kancelárie a hovorila W., že má záujem o rodinný dom. V tom čase mali ponuku na rodinný dom

za 900.000,-- Sk, tvrdila, že chce niečo lacnejšie. W. jej ponúkla jeden rodinný dom vo N. X. a uviedla
jej, že ho jeden kúpil, ale od zmluvy odstúpil, že by to mohol byť dom pre nich. Uviedla im kúpnu cenu
480.000,-- Sk. Obžalovaná pripravila všetkým papiere, povedala, že má plnú moc, a že do roka si to
môžu L. vybaviť. Tvrdila, že všetky papiere sú v poriadku, ale list vlastníctva im neukázala, tvrdila, že
má pokazený notebook, ale že sa nemusia ničoho báť. O predaji domu nejednali s I., vždy jednali len

so X. a W.. Boli pozrieť dom spolu s obžalovanou W. a na ďalší deň jej dali zálohu, keďže dom bol v
neporiadku, chcela zálohu s tým, že zabezpečí vyčistenie domu. Na zálohu dali 50.000,-- Sk, peniaze
boli v obálke, W. túto obálku zobrala a ihneď odovzdala X.. X. tvrdil, že dom dá do poriadku. Potom
išli s W. do elektrární do W. W. prihlásiť sa na elektrinu, ale pracovníčka im povedala, že s uvedenými
dokladmi sa to nedá. Vtedy mali k dispozícii spomínanú plnú moc a zmluvu o budúcej zmluve, ktorú

podpisovala poškodená (zmluva z 02. 03. 2009). Následne boli s W.S. vo N. X. prihlásiť sa na trvalý
pobyt k uvedenému domu, avšak aj tam im bolo oznámené, že na tieto papiere sa to nedá. Následne
v realitnej kancelárii boli podpísať zmluvu o budúcej zmluve zo dňa 04. 03. 2009. Obžalovaná W. im k
tomu nič nehovorila, poškodená sa spoliehala, že sa jedná o realitnú kanceláriu, tak je to v poriadku.
Len ju mýlilo, prečo sa to má vyriešiť do jedného roku, k čomu jej obžalovaná hovorila, že sa veci budú

riešiť po tom jednom roku a potom budú vlastníkmi. Tvrdila, že to takto funguje, že to nejde len tak,
že ľudia musia čakať, že jej to hovorila jedna pracovníčka. Pri podpise tejto zmluvy bol prítomný X. a
W.. L. uviedla, že sa jej zdalo, že X. s W. spolupracuje, tak vystupoval. V tom čase žiadali predložiť list
vlastníctva, aby videli, či sú tam nejaké ťarchy alebo niečo podobné, oni však len tvrdili, že je to čisté,
že tam nie je žiadna plomba. Zmluva im bola predložená už s podpisom I., I. tam prítomný nebol. Bol

tam prítomný ešte jeden pán, ktorého poškodená nepoznala a ešte aj on im toto hovoril. Na základe
toho potom zmluvu podpísali a zvyšok kúpnej ceny odovzdali priamo obžalovanej W. v obálke a tá ju
odovzdala X.. Ešte poškodená povedala, že si to môžu prepočítať, na čo ich poslali vonku, čo sa dialo
ďalej dnu, to poškodená nevedela. S manželom čakali vonku asi pol hodinu a oproti realitnej kancelárii
bola kaviareň, kde bol prítomný aj I. aj spomínaný U. O.. I. pri podpisovaní zmluvy nebol, on prišiel len

na začiatok, ukázal im občiansky preukaz a šiel von. Pred nimi zmluvu nepodpisoval, keď odišiel, potom
došlo k odovzdaniu peňazí. Napriek tomu poškodená zostala v nedôvere čo sa týka prevodu zmluvy pod
vplyvom toho, že ešte keď boli s W. prepisovať elektrinu, W. vyhodili z kancelárie, a keď tam ona zostala
sama, pracovníčka jej povedala, že na predloženú zmluvu sa to prepísať nedá, že prečo nemá riadnuzmluvu. Preto zašla následne do inej realitnej kancelárie k pánovi Š. a on sa na to pozrel, povedal jej, že
sa jedná o podvod, že sú tam ťarchy, aby šli na políciu. Dal jej k dispozícii doklady z katastra. Nahnevaná
šla za obžalovanou do jej realitnej kancelárie, avšak nebola tam prítomná, bola tam len pracovníčka, od

ktorej žiadala, aby im vrátili peniaze, že odstupujú od zmluvy, ale obžalovaná nedvíhala telefón, prestala
s nimi komunikovať, zrejme si zmenila aj telefónne číslo. Preto šli na políciu podať trestné oznámenie.
Na doporučenie pána Š., šli sa poradiť k advokátovi JUDr. E., ktorý vypracoval odstúpenie od zmluvy
a bolo to zasielané poštou obžalovanému I., aj obžalovanej W.. S odstupom času asi dvoch týždňov jej
volala W., že to pôjdu zavkladovať na kataster. Poškodená priniesla peniaze na kolky, bola tam sama s

W.. Zakúpila kolky a podali návrh na vklad. Určite to bolo s odstupom času potom ako zaplatili za dom,
ale presne si to už nespomínala, nespomínala si na okolnosť podpisu kúpnej zmluvy zo dňa 25. 03.
2009, potvrdila však, že podpis na zmluve je jej. Nevie, kto zmluvy vypracoval, ale na podpis jej zmluvy
predkladala W.. Nepamätala si, či uvedenú zmluvu podpisovala v rovnaký deň ako boli podať návrh
na vklad. Prečo sa na návrhu na vklad nachádzal podpis jej manžela si poškodená nevedela vysvetliť,
pretože na katastri bola s W. iba sama, jej manžel tam určite nebol. Už vtedy hovorila obžalovanej W.

všetky tieto okolnosti, avšak ona sa len tvárila akoby sa nič nedialo, hovorila jej, že podala na ňu trestné
oznámenie, na čo obžalovaná reagovala tak, že treba podať návrh na vklad. Poškodená uviedla, že
obžalovaná si zrejme myslela, že keď sa to zavkladuje, tak trestné oznámenie stiahnu. Tvrdila jej, že sa
to všetko vyrieši behom jedného roka. Obžalovaná však nereagovala na to, keď žiadali späť peniaze,
ani keď odstúpili od zmluvy. Následne si svoje nároky s manželom uplatnili v civilnom konaní, podali

žalobu proti obžalovanému I. a obžalovanej W. o vrátenie peňazí. V čase výsluchu poškodenej civilné
konanie nebolo skončené.

Poškodený P. L. uviedol, že kúpu tohto domu väčšinou vybavovala manželka, potvrdil však, že bol v
kancelárii u pani F. a rozprávali sa o kúpe domu za 480.000,-- Sk. Dohodli sa, že tento dom kúpia a

potom šli na ohliadku. Poškodený potvrdil, že generálnu plnú moc od obžalovaného I. v jeho prospech
mu dala na podpis W. s tým, že je to potrebné, aby bol jeden rok na ten prevod. Či tam v tom čase už bol
podpis obžalovaného I. si nepamätal. Následne im bola predložená na podpis zmluva o budúcej zmluve,
ktorú on podpísal s tým, že im bolo vysvetlené, že následne bude podpísaná riadna kúpna zmluva. V
tom čase boli prítomní v kancelárii W., X., nejaký cudzí chlap a sekretárka. I. tam prítomný nebol, až keď

sa pýtali na vlastníka, uviedli, že to má byť I. a tento potom prišiel a ukázal im občiansky preukaz. On
sám prvú zmluvu o budúcej zmluve nepodpisoval, na zmluve je len zrejme podpis jeho manželky. On
podpisoval dve zmluvy, ale prečo, k tomu sa vyjadriť nevedel. Potvrdil, že podpísal kúpnu zmluvu z 25.
03. 2009, ale kedy ju podpisoval, to už si nepamätal. Zmluvy im boli predložené na podpis, bližšie im
vysvetlené neboli. Potvrdil, že manželka odovzdávala najskôr zálohu a potom zvyšok dojednanej sumy,

peniaze dali na stôl. Bola tam W. aj X., ktorí ich zobrali a prepočítali. Kto konkrétne, to už poškodený
uviesť nevedel. Pamätal si, že keď doma zmluvu čítali, zistili, že je tam nejaká ťarcha a manželka sa šla
poradiť do jednej realitnej kancelárie, kde jej bolo povedané, že sú oklamaní. Preto manželka šla za W.
pýtať späť peniaze, na čo ona nereagovala. Zapísanie zmluvy v katastri vybavovala jeho manželka, k
tomu sa on sám, vyjadriť nevedel. Potvrdil však, že od W. pýtali list vlastníctva, ona však tvrdila, že jej

nešiel počítač. Uviedol, že pri podpise im nikto nehovoril, že by niečo bránilo kúpnej zmluve, všetci čo
tam boli, t. j. X., sekretárka, W. aj ten ďalší pán im tvrdili, že je všetko v poriadku.

Svedok U. X. na pojednávaní dňa 12. 08. 2015 uviedol, že pozná obžalovanú W. z obdobia rokov 2003
až 2004 a následne boli spolu partneri asi 4 roky. Niekedy v decembri 2008, v tom čase bol vlastníkom

autobazáru na A., prišiel jeden jeho známy s P. I., ktorý mu ponúkol na predaj dom. Uviedol, že nemá
záujem, na čo oni odišli. Za istý čas prišli opäť, že by ten dom vymenili za auto, vybrali si auto v hodnote
200.000,-- Sk. Šli sa spolu pozrieť na ten dom, ktorý bol však ošarpaný, mokrý, na čo im X. povedal,
že ten dom nemá takú hodnotu ako auto, preto nemá záujem. Následne svedok opravil, že I. mu dal
ponuku na predaj domu za 120.000,- Sk. Vtedy to bola pre neho zaujímavá ponuka a až potom šli dom

pozrieť. Uviedli, že dom kúpili a chceli ho prerobiť, ale nemajú peniaze na prerábku, tak sa ho rozhodli
predať za 120.000,-- Sk. I. mu ukázal list vlastníctva, podľa ktorého bol evidovaný ako výlučný vlastník,
neboli evidované žiadne blokácie ani ťarchy. Túto skutočnosť si šli overiť aj na kataster a zároveň podali
návrh na vklad vlastníckeho práva. V tom čase sa X. poznal s pani U. W. zo Ž. A. M., mali spolu bližší
vzťah a myslel si, že predmetný dom prerobia na obchod - večierku, a keďže ona v tom čase vykonávala

ťažšiu prácu za nízku mzdu, ponúkol jej, že by tam mohla robiť, ona s tým súhlasila. Dom sa napísal
na jej dcéru W. W., ktorá si za to vypýtala 5.000,-- Sk. X. im túto sumu dal, bral to ako dar pre rodinu
svojej priateľke, ktorá žila v skromných podmienkach. Bola spísaná kúpna zmluva medzi I. a kupujúcim
W. W., zmluva bola spísaná v realitnej kancelárii, úhradu platil X.. Priamo na katastri po overení listuvlastníctva X. I. vyplatil 120.000,-- Sk v hotovosti, zrejme mu dal na to aj nejakú potvrdenku, jednalo
sa o peniaze z osobného vlastníctva X.. V tom čase sa s W. nijako nedohadoval ako to vyporiadajú,
nakoľko to vyzeralo, že zrejme budú spolu žiť. Následne sa šiel informovať na katastri za dr. H., ktorá mu

oznámila, aby sa osobne dostavil. Mal plnú moc od pani W. na vybavenie tejto veci. Dr. H. mu uviedla,
že na LV sa objavila plomba a vysvetlila mu, čo znamená. Uviedla, že keď I. kupoval nehnuteľnosť,
predávajúca tvrdila, že jej nebola zaplatená celá kúpna cena a t. času sa s domom nedá nakladať. Na
to on hneď volal I., že odstupuje od zmluvy, udialo sa to v priebehu 2-3 týždňov. I. prišiel na kataster, aj
jemu to Dr. H. ukázala. I. vtedy tvrdil, že má doklady o tom, že všetko tej panej zaplatil. Napriek tomu X.

zotrval na tom, že dom nechce a žiadal vrátiť peniaze. I. tvrdil, že peniaze už nemá, lebo kúpil garsónku,
a že keď sa dom predá, peniaze mu vráti. Z opatrnosti X. ponechal návrh na vklad na katastri, tento
návrh stiahol až potom, keď sa na dom našiel ďalší kupec - spomínaní L.. V marci mu I. volal, že dom
predáva cez pani W., a že sa našli kupci, ktorí zložili aj zálohu s tým, že sa dohodol s W., že dlží X.
4.000,--€, aby ten dom predala aspoň za 4.000,--€, ak ho predá drahšie, zbytok si mohla nechať. Na
to mu volala aj W.Á., s ktorou v tom čase už spolu nebývali, ani veľmi nevychádzali. W. sa mu ozvala,

aby prišiel do kancelárie, keď prídu kupci a dom sa bude predávať. Do kancelárie prišiel, bola tam W.Á.,
pani N. a na to prišiel aj pán P., s ktorým sa pozná asi 20 rokov a bavil sa s W. o predaji nejakého iného
domu. Následne prišli L., on si sadol bokom s pani N.. L. pýtali od W. list vlastníctva, ona im tvrdila,
že jej nejde počítač, avšak X. videl, že počítač jej ide, nevedel, prečo im toto povedala. Následne sa
L. pýtali, kto je vlastne predávajúci. W.Á. im povedala, že I., ktorý je dole v krčme a poslala P., aby ho

doviedol. Potom prišiel I. spolu s P., ukázal občiansky preukaz, o niečom sa rozprávali, čo, to X. uviesť
nevie. Bol tam možno 5 minút a následne odišiel. Po jeho odchode sa vyplácali peniaze, W. peniaze
zobrala, podpísala prevzatie, odrátala 4.000,-- €, ktoré dala X., tento ich zobral a odišiel preč. X. tvrdil,
že keď mu W. volala, hovoril jej, ako to, že dom predáva, keď je tam plomba. W. jej uviedla, že zmluvu jej
robila U. Š., jej kamarátka, bývalá riaditeľka katastrálneho úradu v W., ktorá jej robila všetky zmluvy pre

jej realitnú kanceláriu. Tvrdila, že zmluva je nepriestrelná a teda, že to môžu predať. On sám L. o plombe
na dome nič nehovoril, do tohto obchodu sa nestaral, mal záujem, len o to, aby mu boli vyplatené jeho
peniaze. Zmluvy týkajúce sa predaja domu nikdy nemal v rukách, určite ich on nedával I. na podpis, ani
nebol s I. osvedčovať jeho podpis na týchto zmluvách. L. zmluvy čítali, ale zjavne im nerozumeli, nemali
žiadne právne vedomie, zaujímali sa o to, či a kedy sa môžu nehnuteľnosti zavkladovať. S L. sa stretol

jediný raz pri spomínanom podpise zmluvy, potom až na polícii. Po kúpe na druhý deň ho kontaktovala
W., aby šiel L. ukázať, kde sa dá napojiť kanalizácia a toto im on šiel ukázať. Bola tam pani W., L. aj on,
t. j. priamo na tej nehnuteľnosti. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal o tom, že obžalovaná W. vedela
o predaji domu W. W., X. zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania s tým, že pre odstup času
si tieto okolnosti už nepamätá. Svedok X. poprel, že by sa zaviazal vypratať predmetný dom, W. mu

hovorila, že v dome je bordel a I. nejaví záujem to upratať, že to bude musieť zabezpečiť ona. Nie je
pravdou, že by niekomu za upratovanie on vyplácal sumu 1.600,-- €.

Obžalovaná W. sa odmietla zúčastniť konfrontácie so svedkom X., preto súd upustil od konfrontácie.

Svedkyňa U. N. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovanú W. pozná ako bývalú susedu zo N.
a rovnako cez ňu predávala a kupovala byt. V roku 2009 jej chodila vypomáhať do realitnej kancelárie,
jednalo sa o brigádu bez zmluvy. Náplňou jej práce boli rôzne úkony, vytláčať fotografie, robiť ponuky,
vyhľadávať nehnuteľnosti na internete, prípadne chodila na ohliadku, avšak sama s klientmi nejednala.
Rovnako nezabezpečovala žiadne zmluvy. K okolnostiam predaja svedkyňa uviedla, že sa predával

nejaký dom, avšak bližšie nevedela o čo ide, ani zmluvy samotné nevidela. Pamätala si, že boli prítomní
L. v realitnej kancelárii, bola tam aj W. a X.. Na chvíľu tam prišiel I., ktorý hneď odišiel, nepostrehla, že
by sa v priebehu jednania vyskytol nejaký problém. Prečo tam bol X., svedkyňa nevedela, vedela o ňom,
že je to bývalý priateľ obžalovanej W.. Čo sa týkalo zmlúv, tieto im chodili e-mailom, kto ich vyhotovoval,
svedkyňa nevedela. Čo sa týkalo overovania nehnuteľností na listoch vlastníctva, to bolo vecou W..

Svedkyňa v tejto veci nebola poverená žiadnou úlohou. Potvrdila, že sa mali podpisovať nejaké zmluvy
a L. vyplácali peniaze. V septembri 2009 si svedkyňa s bývalým manželom otvorili kaviareň a odvtedy
do realitnej kancelárie nechodila. Pamätala si však, že po uvedenom stretnutí prišla pani L.F. a robila
krik, že ju okradli, že obžalovaná W. je zlodejka, dokonca, keď stretla pani L. na ulici, aj na svedkyňu
vykrikovala, bolo jej to nepríjemné. K osobe U. Š. uviedla, že o nej vie len toľko, že je kamarátkou pani

W., videla ju len jeden krát, či bol medzi nimi nejaký pracovný vzťah, to uviesť nevedela.

Svedok T. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v roku 2009 kontaktoval obžalovanú W., nakoľko
predával dom na T. A.. Bol prítomný v kancelárii, keď tam prebiehal iný prípad, bola tam prítomná jednapani (v tom čase svedok označil poškodenú L. prítomnú na pojednávaní) s nejakým pánom a pán X..
Svedok uviedol, že obžalovanú W. poznal asi 1-2 roky pred touto udalosťou, nakoľko tiež robil s realitami,
rovnako dlho poznal aj X., ktorý mal autobazár, poznal aj obžalovaného I. z videnia. Svedok uviedol, že

bol v kancelárii zhruba trištvrte hodinu, keď tam prišiel, L. už boli prítomní a o niečom sa s W. dohadovali,
bol tam prítomný aj X.. On do uvedeného jednania nijako nezasahoval. Počul, že sa dohadovali na
predaji nejakej nehnuteľnosti vo N. X.. Prejednávali nejaké listiny, zrejme sa jednalo o kúpno-predajné
zmluvy. Tieto osoby tieto listiny čítali a pýtali sa, kedy bude dom prázdny a kedy sa môžu nasťahovať,
či sa prejednávala nejaká ťarcha, to svedok nepočul. Svedok však počul ako tá pani žiadala od W. list

vlastníctva a W. povedala, že ho dodá. Došlo aj k odovzdávaniu peňazí, tá pani odovzdala peniaze W.
tak, že kôpku peňazí položila na stôl, W. ich zobrala a prepočítala. Došlo k podpisu nejakých listín zo
strany tej panej a toho pána, X. nič nepodpisoval I. tam prišiel dodatočne, W. svedka poprosila, že I.
je v blízkej kaviarni, aby ho šiel zavolať. Šiel za ním a doviedol ho, či niečo podpisoval si svedok už
nepamätal. I. tam bol chvíľu, len 5-7 minút. Vyzeralo to tak, že I. bol majiteľom domu a W. chcela, aby
sa zaručil, že dom bude vyprataný. I. si žiadne peniaze ani listiny nebral, následne odišiel. K účasti

X. svedok uviedol, že až neskôr mu X. povedal, že mu bola W. dlžná nejaké peniaze a čakal, že ho
vyplatí. Pri odchode týmto dvom W. hovorila, aby sa zastavili, že im budú odovzdané kľúče od domu
a ešte hovorila, že všetko dá do poriadku, zrejme tým mienila spomínaný list vlastníctva. Keď L. odišli,
W. vyplatila X., on si zobral peniaze a šiel preč. Po celý čas X. do jednania nezasahoval, bol ticho. Čo
sa týka zamestnancov kancelárie, vedel, že W. mala na výpomoc nejakú pani z E., ale zdalo sa mu, že

pri tých jednaniach tam prítomná nebola. Svedok na dotaz obhajcu obžalovanej W. potvrdil, že bol ako
svedok vypovedať aj v inej veci W., D., kde bol účastný aj X..

Následne bol svedok konfrontovaný so svojou výpoveďou z prípravného konania zo dňa 14. 09. 2011
(čl. 256), kedy vypovedal, že manželov L.F. poznal z videnia, k čomu svedok uviedol, že uvedené nie je

pravdou, nevie ako sa to dostalo do zápisnice, je pravdou, že zápisnicu podpísal, zrejme to prehliadol,
pretože L. dovtedy určite nepoznal. Ďalej svedok v prípravnom konaní vypovedal, že pri jednaní F. L.
hovorilaniečoonejakejťarche,sľúbilaim,ževybavíodstránenietejtoťarchydodvochmesiacov.Svedok
na hlavnom pojednávaní uviedol, že s odstupom času si na túto okolnosť nespomína, ak takto vypovedal
v prípravnom konaní, kedy si na vec pamätal, zotrváva na výpovedi z prípravného konania. Ďalej bol

svedok konfrontovaný s časťou výpovede, keď v prípravnom konaní vypovedal, že X. tam bol z dôvodu
kúpy alebo predaja nejakého domu, svedok na hlavnom pojednávaní rovnako uviedol, že pre odstup
času si to už presne nespomína a zotrval na výpovedi z prípravného konania.

Svedok U. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pozná X., ktorý je mu kamarát a vie o ňom, že

predával dom v X.. K okolnostiam tohto predaja sa však vyjadriť nevedel, v kancelárii pani F. nikdy nebol.
Pokiaľ pani L. tvrdí, že mal byť v kancelárii pani F., mohla si ho zmýliť s T. P., s ktorým je on kamarát
už asi 20 rokov. Neskôr mu T. P. hovoril, že on bol v kancelárii u F., keď tam bola L. aj X., a že niečo
riešili. P. I. on pozná z videnia, ale nevie, čo má s celou touto udalosťou spoločné. S odstupom času
svedkovi hovoril U. O. - brat pani L., že mala byť oklamaná, že kúpila dom, ale nie je to dobré, on sám

sa k ničomu vyjadriť nevedel.

Následne prokurátor žiadal o konfrontáciu svedka s výpoveďou zo dňa 29. 04. 2009 s poukazom na
to, že svedok vo svojej výpovedi z 18. 10. 2011 poukázal a zotrval na svojej predchádzajúcej výpovedi.
Súd nepripustil konfrontáciu s predchádzajúcou svedeckou výpoveďou s poukazom na to, že výpoveď

tohto svedka zo dňa 29. 04. 2009 bola vykonaná pred vznesením obvinenia, to znamená, že nebola
vykonaná kontradiktórnym spôsobom a obžalovaný I. a obžalovaná W. sa jej nemohli zúčastniť a klásť
v tom čase svedkovi otázky, prípadne sa s ním konfrontovať. Preto takýto dôkaz nie je možné použiť v
konaní pred súdom proti obžalovaným 1/ a 2/.

Poškodená L. k svedeckej výpovedi U. O. uviedla, že svedok klame, pretože s určitosťou o všetkom
vedel, keď boli v kancelárii, všetci prítomní im tvrdili, že dom je v poriadku a T. P. telefonoval s U. O. v
tejto veci. Podľa jej názoru sa všetci na tomto podvode podieľali a peniaze si podelili.

Svedkyňa U. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pozná obžalovanú W., robila pre ňu, v tom čase

sa volala F.. Nerobila na pracovnú zmluvu. Takto robila u pani F. od decembra 2008 do januára 2009,
bolo to len krátko, nemala nič vyplatené, následne si našla prácu a tak u nej skončila. Mala na starosti
administratívne veci, viedla evidenciu, ponuky nahadzovala do počítača, bola prítomná pri fotení domov
a podobne. Zmluvy, t. j. podklady k prevodom im robila advokátska kancelária JUDr. J., avšak tieto vecivybavovala pani F.. Obžalovaný I. sa dostavil do realitnej kancelárie a ponúkol dom na predaj vo N. X..
Dom sa pofotil a dal do ponuky. Za akú cenu, to už si svedkyňa nepamätala. Zrejme v tom čase mali k
dispozícii list vlastníctva, lebo podľa neho sa nahadzujú údaje o nehnuteľnosti. Svedkyňa si nepamätala,

že by na nehnuteľnosti boli nejaké ťarchy, pamätala si, že zrejme bol nejaký spoločný dvor a na tej druhej
polovici boli evidované nejaké exekúcie. Nevedela však 100 %-ne potvrdiť, či v tom čase sa vytiahol
čistý list vlastníctva. Bežný postup bol však taký, že keď prišiel záujemca o kúpu, vtedy sa kontroloval list
vlastníctva. Tieto veci však mala na starosti pani F., ona postupovala len podľa jej pokynov. Na základe
tohopodľapokynuF.predpredajomnehnuteľnostistiahlalistvlastníctvazportálukatastranehnuteľností.

Pri predaji domu ohľadne pána I. bola len ústna dohoda o predaji, nebola podpisovaná žiadna zmluva
s realitnou kanceláriou. Ona osobne bola s pani F. a pánom I. pozrieť dom, v tom čase I. jednal len s
W.. Svedkyňa vyslovila predpoklad, že v tom čase zrejme neboli evidované ťarchy na dome, pretože
nebolo štandardné, aby sa dával do ponuky dom, na ktorom sú ťarchy. Svedkyňa potvrdila, že pozná aj
U. X. ako priateľa pani W., tento však v tom čase uvedený predaj neriešil, riešili spolu iné nehnuteľnosti.
Poškodených G. L. a P. L. svedkyňa nepoznala. V tejto veci bola následne kontaktovaná až políciou.

Svedkyňa U.. U. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pozná obžalovanú W., mali spoločných
známych, ale v bližšom priateľskom vzťahu neboli. Vie o nej, že robila s realitami, spoznali sa asi 10 až
15 rokov spätne. Na jej žiadosť vypracovala nejaké zmluvy, bolo to asi dva krát. Vypracovala ich len z
dôvodu, že má právnické vzdelanie a pracuje na katastri, zmluvy vypracovala bez nároku na odmenu.

Svedkyňa potvrdila, že vypracovala listinu s názvom Generálna plná moc, ktorou P. I. splnomocnil P. L.
na prevod nehnuteľností a podanie návrhu na vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Rovnako
potvrdila, že vypracovala zmluvu o budúcej zmluve medzi predávajúcim P. I. a kupujúcimi P. a G. L.
zo dňa 04. 03. 2009. Svedkyňa uviedla, že od roku 2005 pracuje na katastri nehnuteľnosti v O. ako
vedúca právneho oddelenia zápisov nehnuteľností. Pokiaľ bolo katastru doručené uznesenie súdu,

kde bol predbežný zákaz nakladania s nehnuteľnosťami, táto otázka sa na katastroch riešila rôzne.
Ona bola toho názoru, že predbežné opatrenie má len dočasný charakter s tým, že toto uznesenie sa
niekedy zapisovalo ihneď po doručení a niekedy až po vykonateľnosti rozhodnutia. Pokiaľ je rozhodnutie
doručené katastru, toto je zapísané do 24 hodín. Následne v roku 2010 došlo k zmene Katastrálneho
zákona, kedy sa postupuje podľa § 31a Katastrálneho zákona a konanie na katastri je prerušené.

Svedkyňa potvrdila, že pokiaľ je obmedzujúca poznámka zapísaná dňa 28. 01. 2009 na LV vlastníctva,
táto musela byť na LV evidovaná aj v marci 2009. V tom čase bol charakter predbežného opatrenia taký,
žeplatillendočasneapokiaľnebolapodanápríslušnážaloba,predbežnéopatreniezaniká.Toznamená,
že predbežné opatrenie neznamená, že by sa nedalo nakladať s nehnuteľnosťou, pokiaľ sa táto okolnosť
zapíše do zmluvy. Následne sa postupuje tak, že vkladové konanie na katastri je prerušené. V tomto

konkrétnom prípade zistila pri vypracovaní predmetných listín, že je tam problém, t. j., že prebieha
súdne konanie týkajúce sa nehnuteľností, preto do zmluvy uviedla niečo v tom znení, že ak sa konanie
skončí, dôjde ku vkladovému zápisu. Presne si už nespomínala, či tento problém zistila sama alebo jej
to povedala obžalovaná. Pokiaľ však v zmluvách sú uvedené konkrétne údaje, musela mať k dispozícii
príslušný list vlastníctva. Zmluvy potom zrejme posielala e-mailom, takže dátum na zmluvách nemusí

zodpovedaťtomu,kedyichonavyhotovila.Ďalejsvedkyňapotvrdila,ževyhotovovalaajkúpnuzmluvuzo
dňa 25. 03. 2009, kedy tiež uvádzala, že sú na liste vlastníctva obmedzujúce poznámky a obžalovaná jej
k tomu uviedla, že tie konania sa končia. Svedkyňa obžalovanú upozornila, že to musia dať do zmluvy a
vysvetlila jej, že čo sa týka vkladového konania, kataster vklad nepovolí, kým sa tieto konania neukončia
a kým táto poznámka bude na liste vlastníctva. Pokiaľ jej aj obžalovaná uvádzala, že sa konania končia,

žiadne listiny o zastavení konania či vzdaní sa odvolania jej nepredložila. Jednalo sa o obsah článku 4
predmetnej zmluvy, t. j. vkladového konania pod V XXXX - svedkyňa uviedla, že tieto informácie mala
určite od obžalovanej, listiny k uvedenému vkladovému konaniu osobne nevidela. K tomu obžalovaná
uviedla, že tieto informácie mala od X., ktorý jej tvrdil, že to s W. vybaví, a že s to zruší. X. k tomu uviedol,
že o tomto sa s W. nebavil, on sa dohodol s I., že mu dom vracia, takže W. mohla mať informácie len

od I. alebo z listu vlastníctva.

Svedkyňa W. W. na pojednávaní vypovedala, že v období roku 2009 jej matka sa priatelila s pánom X.
a dohodli sa na kúpe domu vo N. X. s tým, že tento mal byť písaný na ňu. Matka jej vysvetlila, že je to
výhodné kvôli daniam. Doniesli jej zmluvu na podpis, svedkyňa ju podpísala. Svedkyňa so X. sa o tomto

prevode nebavila, rozprávala sa len so svojou matkou. Bližšie okolnosti k prevodu tejto nehnuteľnosti
uviesť nevedela. V tom čase bola v maturitnom ročníku a o prevod sa nezaujímala. Meno I. je jej známe
z predmetnej kúpnej zmluvy, meno W.Á. poznala len z počutia od svojej matky. Pokiaľ svedkyni bola
daná k nahliadnutiu kúpna zmluva na predaj predmetnej nehnuteľnosti zo 16. 12. 2008 a následne z 26.01. 2009, svedkyňa potvrdila, že sa jedná o jej podpis, ale nespomínala si, že by podpisovala dve kúpne
zmluvy. Ku katastrálnemu konaniu sa taktiež nevedela vyjadriť, potvrdila však, že na doručenke listín
zaslaných z katastra je jej podpis, nepamätá sa na predmetné listiny. Neskôr X. obvinil jej matku, že ho

okradla, prebiehal súdny spor, preto sa s ním viac nebavili. Bolo to z dôvodu, že X. mal dať peniaze
na byt, kde mali bývať spolu s jej matkou, avšak tieto peniaze dali pánovi D., ktorý mal byt zabezpečiť,
nebolo ani bytu, ani peňazí. Pokiaľ došlo k späťvzatiu návrhu na vklad, svedkyňa potvrdila, že sa jedná
zrejme o jej podpis, avšak na tieto okolnosti si nepamätala.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené nasledovné listiny:

Zmluva o budúcej zmluve zo dňa 02. 03. 2009 (čl. 177), podľa ktorej je uvedený budúci predávajúci
zastúpený Reality EÚ, realitná kancelária, IČO: 4165146 a budúcu kupujúci G. a P. L.. V článku 1 budúci
predávajúci prehlasuje, že má vo svojom výlučnom vlastníctve v podiele 1/1 nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXX, č. XXX, č. XXX. V článku 2 bol dojednaný záväzok zmluvných strán - uzavrieť v budúcnosti

kúpnu zmluvu, predmetom ktorej budú nehnuteľnosti uvedené v článku 1 za dojednanú kúpnu cenu
16.597,-- €, pričom časť kúpnej ceny bude uhradená zálohou a zostávajúca časť kúpnej ceny bude
splatná do 04. 03. 2009. V článku 3 bola dojednaná záloha vo výške 1.660,-- €, ktorá bude uhradená
pri podpise tejto zmluvy do rúk sprostredkovateľa P. F., ktorá sprostredkúva predaj nehnuteľností. V
článku 4 bol záväzok - uzavrieť kúpnu zmluvu dňa 04. 03. 2009. Zmluva bola podpísaná na strane

predávajúceho pripojeným odtlačkom pečiatky P. F. Reality EÚ a podpisom, za budúceho kupujúceho
bol pripojený podpis L..

Podľa Generálneho plnomocenstva zo dňa 04. 03. 2009 (čl. 174) obžalovaný P. I. splnomocnil
poškodeného P. L. na zastupovanie vo všetkých právach a povinnostiach pri uzavretí kúpnej zmluvy a

k podaniu návrhu na vklad kúpnej zmluvy, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX,
č. XXX, č. XXX a to za dojednanú kúpnu cenu na 15.934,-- € a to v prospech P. L. a jeho manželku G..
Splnomocnenie bolo udelené do 04. 03. 2010. Podpis obžalovaného I. bol úradne overený na notárskom
úrade JUDr. M. dňa 04. 03. 2009.

Podľa Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 04. 03. 2009 (čl. 180), ktorá bola uzavretá medzi budúcim
predávajúcim obžalovaný I. a budúcimi kupujúcimi G. a P. L., jej predmetom v článku 1 bol záväzok
uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, č. XXX a č XXX a to v lehote do jedného
roka od podpísania zmluvy. Budúci predávajúci prehlásil, že je výlučným a podielovým spoluvlastníkom
týchto nehnuteľností a zaviazal sa s budúcimi kupujúcimi uzavrieť v dojednanej lehote kúpnu zmluvu. V

článku 3 bol dojednaný predmet budúcej kúpnej zmluvy a kúpna cena vo výške 480.000,-- Sk/15.934,--
€. Podľa článku 3 sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena bude uhradená v deň podpisu zmluvy o
budúcej zmluve bankovým prevodom na účet budúceho predávajúceho alebo k rukám predávajúceho,
kde zmluva o budúcej zmluve bude zároveň dokladom o prevzatí tejto finančnej čiastky. Ďalej bolo v
článku3výraznýmpísmomuvedené,žebudúcipredávajúcizodpovedázanespornosťabezbremennosť

predmetu prevodu okrem predbežnej otázky (súdneho konania), ktorá je uvedená na liste vlastníctva č.
XXX, č. XXX a č. XXX. Pre prípad uvedenia nepravdivých informácií bola dojednaná zmluvná pokuta
vo výške 1.660,-- € k rukám budúceho kupujúceho s tým, že sa zmluva od začiatku zruší a budúci
predávajúci je povinný vrátiť budúcemu kupujúcemu všetky plnenia. V prípade odstúpenia od zmluvy
jednostranne zo strany budúceho predávajúceho sa tento zaviazal budúcim kupujúcim uhradiť odstupné

vo výške 10 % z dojednanej kúpnej ceny. Ďalej bolo potvrdené, že budúci kupujúci dňa 02. 03. 2009
poskytol budúcemu predávajúcemu finančnú zálohu 1.660,-- €. Zmluva bola podpísaná obžalovaným P.
I., pričom jeho podpis bol overený na Mestskom úrade Zvolen dňa 04. 03. 2009, zmluva bola podpísaná
budúcimi kupujúcimi P. a G. L..

Boli oboznámené výpisy z katastra nehnuteľností vyhotovené dňa 05. 03. 2009, predložené poškodenou
vyšetrovateľovi pri svojom výsluchu v prípravnom konaní dňa 06. 03. 2009, podľa ktorých na liste
vlastníctva č. XXX bola vyznačená plomba na základe Q. XXXX/XXXX, kde ako vlastníci tam označenej
nehnuteľnosti figurujú Y. Š. v podiele 2/6, Y. Š. v podiele 2/6 a vlastník obžalovaný P. I. v podiele
2/6, kde bola zapísaná informatívna poznámka a to začatie súdneho konania, zapísaná 16. 01. 2009,

obmedzujúca poznámka a to uznesenie Okresného súdu Zvolen č. 10C/37/2008 zo dňa 21. 01. 2009,
ktorým súd predbežným opatrením nariadil zdržať sa akéhokoľvek nakladania so spoluvlastníckym
podielom 2/6 na uvedenej nehnuteľnosti, poznámka zapísaná dňa 28. 01. 2009. Podľa výpisu LV č. XXX
bola zapísaná plomba o zmene práva k nehnuteľnostiam na základe Q. XXXX/XXXX a vo vzťahu kvlastníkovi P. I. v podiele 1/1 bola zapísaná informatívna poznámka - začatie súdneho konania, zapísané
16. 01. 2009, obmedzujúca poznámka a to uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10C/37/2008 zo
dňa 21. 01. 2009, ktorým súd predbežne nariadil zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami

zapísaná dňa 28. 01. 2009, v časti C -ťarchy bez zápisu. Podľa LV č. XXX bola evidovaná plomba o
zmeneprávaknehnuteľnostinazákladeQ.XXXX/XXXX,včastivlastníkovbolievidovaníakovlastníciY.
Š. v podiele 3/12, Y. Š. v celkovom podiele 5/12, P. I. v podiele 2/6 - je evidovaná informatívna poznámka
-začatiesúdnehokonania,zapísaná16.01.2009aobmedzujúcapoznámka-atouznesenieOkresného
súdu Zvolen č. 10C/37/2008 zo dňa 21. 01. 2009, ktorým súd predbežným opatrením nariadil zdržať

sa akéhokoľvek nakladania so spoluvlastníckym podielom 2/6 na uvedenej nehnuteľnosti, poznámka
zapísaná dňa 28. 01. 2009.

Zo zápisnice o trestnom oznámení (čl. 136) bolo zistené, že dňa 06. 03. 2009 o 08.15 hod. sa na
políciu dostavila poškodená L., ktorá uviedla, že podáva trestné oznámenie na neznámeho páchateľa
pre podvod s tým, že sa ho mala dopustiť paniu F., resp. I., prípadne obaja spoločne alebo aj po dohode

s inými osobami. Uviedla, že pani F. v hotovosti uhradila čiastku 15.933,40 €, spísali dohodu o budúcej
zmluve a generálnu plnú moc na predaj rodinného domu s pozemkami evidované na LV č. XXX, č. XXX
a č. XXX, ktorých spoluvlastníkom bol P. I.. Dodatočne z výpisov LV zistila, že je evidované predbežné
opatrenie súdu akokoľvek nakladať s predmetným majetkom. Následne bolo začaté trestné stíhanie vo
veci (uznesenie zo dňa 06. 03. 2009 - čl. 141) a oznamovateľka bola vypočutá ako poškodená (zápisnica

o výsluchu zo dňa 06. 03. 2009 o 08.45 hod. - čl. 165).

Podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 25. 03. 2009 (čl. 328) uzavretá medzi obžalovaným P. I. a poškodený P.
a G. L., bol dojednaný prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, č. XXX a č. XXX. Podľa článku
3 bola dojednaná kúpna cena na 15.934,-- € s tým, že kupujúci dňa 02. 03. 2009 vyplatil zálohu vo

výške 1.660,-- € k rukám predávajúceho a zostatok kúpnej ceny vo výške 14.304,-- € bola vyplatená
predávajúcemu k rukám dňa 04. 03. 2009, t. j. v deň podpisu zmluvy o budúcej zmluve. V článku 4 v
časti, ktorá bola zvýraznená, bolo uvedené, že predávajúci zodpovedá za nespornosť a bezbremennosť
predávanej nehnuteľnosti a vyhlasuje, že na predávanej nehnuteľnosti neviaznu žiadne dlhy, predkupné
práva, vecné bremená alebo iné vecné práva s výnimkou:

- informatívnej a obmedzujúcej poznámky o začatí súdneho konania a nariadení predbežného opatrenia,
zapísané položkou výkazu zmien 16/09 a 28/09 do časti B na LV č. XXX, č. XXX, č. XXX. Zmluvné
strany, resp. kupujúci sú si vedomí, že na predmetných listoch vlastníctva v čase spísania právneho
úkonu, t. j. kúpnej zmluvy je plomba, ktorá svedčí o tom, že právo zapísané v KN je dotknuté právnou

zmenou a to konaním o návrhu na vklad práva pod Q. XXXX, ktorý účastníci vzali v plnom rozsahu späť
a súčasne sa vzdali odvolania. Z uvedeného vyplýva, že konanie bude zastavené a plomba vymazaná.
Predávajúci sa zaviazal vypratať, vyčistiť a fyzicky odovzdať kupujúcemu predmet zmluvy do 10-tich
kalendárnych dní od podania návrhu na vklad na príslušnú správu katastra nehnuteľností a predávajúci
sa ďalej zaviazal nevykonať odo dňa podpísania kúpnej zmluvy žiadne úpravy a zásahy na predmete

zmluvy. Zároveň strany dohodli vyhotoviť preberací protokol, v ktorom budú uvedené stavy meračov
plynu, vody, elektriny, prípadne nedoplatky spojené s úhradou plnenia dávok energií, ktoré vznikli pred
odovzdanímpredmetuzmluvyauhradíichpredávajúcido10-tichdní,keďsaotejtoskutočnostidozvedel
na základe doručeného vyúčtovania, prípadne kupujúci vráti predávajúcemu prípadné preplatky do 10-
tich dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel na základe predloženého vyúčtovania. Zmluva bola

podpísaná za predávajúceho P. L. na základe plnej moci, pričom podpis bol overený dňa 25. 03. 2009
na Notárskom úrade JUDr. M. a v mene kupujúcich bola zmluva podpísaná P. a G. L.F..

Podľa príjmového pokladničného dokladu vystavené organizáciou: P. F. - Reality EÚ, bola prijatá suma
od poškodenej G. L.Š. vo výške 1.660,-- € ako záloha za kúpu rodinného domu, kde je uvedený

podpis príjemcu a podpis odovzdávajúceho. Príjmový pokladničný doklad zo dňa 04. 03. 2009 (čl. 340),
podľa ktorého organizácia P. F. - Reality EÚ prijala od poškodenej L. čiastku 14.274,-- € za účelom
platby za rodinný dom, jedná sa o potvrdenie o prevzatí medzi pánom I. a pani L.. Doklad je opatrený
pečiatkou organizácie a podpisom. Na hlavnom pojednávaní poškodená L. predložila súdu originály
týchto dokladov a uviedla, že tieto doklady F. pred ňou osobne podpísala.

Bola oboznámená kópia výberového lístka zo Slovenskej sporiteľne zo dňa 04. 03. 2009, podľa ktorého
poškodená L. vybrala čiastku 14.273,40 € za účelom kúpy bytu.Súd oboznámil listinné doklady vo vzťahu ku vkladovému konaniu na katastri nehnuteľnosti vo Zvolene
pod Q. XXXX/XXXX (čl. 238 až 240, 370 až 387). Dňa 16. 12. 2008 bol na správe katastra Zvolen
podaný návrh na vklad vlastníckeho práva a to navrhovateľmi P. I. a W. W. na podklade kúpnej zmluvy

uzavretej dňa 16. 12. 2008 k nehnuteľnostiam vo vlastníctve P. I. zapísané na LV č. XXX, LV č. XXX
a LV č. XXX. Prílohou návrhu bola kúpna zmluva zo dňa 16. 12. 2008, kde bol predávajúcim P. I.,
kupujúcim W. W., podpis predávajúceho P. I. bol overený dňa 16. 12. 2008 na Notárskom úrade JUDr.
M.. Nehnuteľnosti boli predané za dojednanú kúpnu cenu 120.000,-- Sk. Dňa 22. 01. 2009 vydala správa
katastraZvolenrozhodnutie,ktorýmkonanieboloprerušenézdôvodupotrebydoplnenianávrhunavklad

formou dodatku ku kúpnej zmluve, ktorá neobsahuje všetky potrebné náležitosti. Strany boli vyzvané
na doplnenie v zmysle pokynov správy katastra pod hrozbou zastavenia konania. Rozhodnutie podľa
doručeniek bolo doručené P. I. 26. 01. 2009 a W. W. 02. 02. 2009. V katastrálnom konaní bol predložený
Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 26. 01. 2009, na ktorom bol osvedčený podpis P. I. dňa 26. 01.
2009 pred Notárskym úradom JUDr. M.. V katastrálnom konaní bola doložená plná moc od W. W. pre
U. X. na zastupovanie v konaní pod č. Q. XXXX/XXXX na katastrálnom úrade vo Zvolene. Podpis W.

W. bol úradne overený dňa 23. 01. 2009 pred Notárskym úradom JUDr. O. v Ž. A. M.. Dňa 28. 01.
2009 bolo účastníkom katastrálneho konania (P. I., W.S. W. a U. X.) oznámené, že v zmysle § 31a
písm. a/ zákona č. 162/1995 v platnom znení, správny orgán do doby vyriešenia predbežnej otázky
- prebiehajúce súdne konanie, v ktorom bol dočasne formou predbežného opatrenia vydaný zákaz
nakladania s nehnuteľnosťami predávajúcemu P. I., vkladové konanie prerušuje. Súdom uložený zákaz

je právnou skutočnosťou, ktorá má vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti
a do vyriešenia súdneho konania vo veci samej bude katastrálne konanie prerušené s poukazom na
pôvodné rozhodnutie zo dňa 22. 01. 2009. Podľa kópie doručeniek, oznámenie bolo doručené P. I. dňa
29. 01. 2009, U. X. dňa 28. 01. 2009 a W. W. dňa 02. 02. 2009. Dňa 01. 04. 2009 bolo katastrálnemu
úradu vo Zvolene doručené späťvzatie návrhu na vklad vlastníckeho práva podpísané P. I. a W. W., ktorí

sa uvedenom podaní zároveň vzdali práva podať odvolanie voči zastaveniu konania. Listom zo dňa 28.
04. 2009 bola W. W. katastrálnym úradom vyzvaná, aby sa vyjadrila, či ju v konaní naďalej zastupuje
U. X., keďže bola doložená v katastrálnom konaní plná moc na zastupovanie, avšak späťvzatie návrhu
bolo podpísané samotnou účastníčkou. Výzvu prevzala W. W. dňa 07. 05. 2009. Súčasťou spisového
materiálu katastrálneho úradu boli aj listy vlastníctva vyhotovené zo dňa 17. 06. 2009 a to číslo XXX,

XXX, kde bola naďalej vyznačená plomba na základe Q. XXXX/XXXX ako aj plomba na základe Q.
XXXX/XXXX.

Na žiadosť konajúceho súdu v štádiu konania pred súdom Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor
doručil originál spisu pod č. Q. XXXX/XXXX, z ktorého bolo zistené, že dňa 22. 05. 2009 bol doručený

katastrálnemu úradu návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 25. 03. 2009
podpísaný P. L.. Podkladom bola kúpna zmluva medzi predávajúcim P. I. a kupujúcimi P. Y. G. L. zo
dňa 25. 03. 2009 a generálne plnomocenstvo, ktorým P. I. splnomocnil P. L. na úkony týkajúce sa
prevodu nehnuteľnosti a podania návrhu na vklad zo dňa 04. 03. 2009. Rozhodnutím zo dňa 16. 06. 2009
katastrálny úrad vkladové konanie prerušil z dôvodu zistenia, že vydané súdom predbežné opatrenie

o zákaze vlastníkovi nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom vkladového konania. Vkladové
konanie bude prerušené a p zániku predbežného opatrenia a výmazu obmedzujúcej poznámke bude
rozhodnuté o navrhovanom vklade. Rozhodnutie bolo doručované na adresu P. Y. G. L. (D.Č., H. G..
XXXX/X), zásielky sa úradu vrátili ako nevyzdvihnuté s poznámkou „adresát neznámy.“ Jednalo sa o
adresu bydliska uvedených v návrhu na vklad ako aj v kúpnej zmluve. Rozhodnutím zo dňa 18. 03.

2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23. 05. 2011 bol návrh na vklad vlastníckeho práva zamietnutý z
dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/37/2008, právoplatný 13. 01. 2011 bolo určené
vlastníckeprávokpredmetuvkladu-nehnuteľnostinapôvodnúvlastníčkuX.C.Š..Zuvedenéhovyplýva,
že P. I. nemal vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, preto návrhu na vklad nemožno vyhovieť.
Rozhodnutie bolo doručované P. Y. G. L. na rovnakú adresu, zásielky sa vrátili správe katastra Zvolen

ako nevyzdvihnuté s pozn. „adresát neznámy.“

Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10C/37/2008 bolo zistené, že dňa 01. 12. 2008
podala navrhovateľka Silvia Farkašová žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a návrh na vydanie
predbežného opatrenia proti obžalovanému I. z dôvodu, že medzi nimi malo dôjsť k uzavretiu kúpnej

zmluvy na prevod nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, č. XXX, č. XXX s tým, že pred popisom
kúpnej zmluvy sa výslovne dohodli na kúpnej cene 600.000,-- Sk. Návrh kúpnej zmluvy vypracoval
žalovaný I., kde v článku 2 kúpnej zmluvy úmyselne uviedol kúpnu cenu 100.000,-- Sk a navrhovateľku,
t. j. predávajúcu o tomto neinformoval. Uviedol ju do omylu a úmyselne zneužil jej negramotnosť. Pokiaľto navrhovateľka zistila, oznámila kupujúcemu listom zo dňa 07. 10. 2008, že odstupuje od kúpnej
zmluvy. Dňa 10. 10. 2008 ju navštívil obžalovaný I. a predložil jej na podpis odvolanie odstúpenia od
zmluvy, vzhľadom na mentálne schopnosti navrhovateľka tento list podpísala a podpis dala overiť s tým,

že žalovaný od nej tento podpis vylákal na základe prísľubu vyplatenia riadnej kúpnej ceny. Následne
obžalovaný osobne doručil tento list správe katastra vo Zvolene, ktorá na to vykonala vklad vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v prospech obžalovaného I.. K žalobe bola pripojená kúpna zmluva medzi
X. C.E. a P. I. zo dňa 03. 10. 2008, na základe ktorej obžalovaný I. mal nadobudnúť tu uvedené
nehnuteľnostizakúpnucenu100.000,--Skspoznámkou,žekúpnacenabola predávajúcemuvyplatená

do rúk v deň podpisu kúpnej zmluvy. Podpis predávajúcej X. C. bol overený na Notárskom úrade JUDr.
M. dňa 03. 10. 2008. Bolo doložené Odstúpenie od zmluvy zo dňa 07. 10. 2008 predávajúcou C. z
dôvodu, že pôvodne bola dohodnutá kúpna cena 600.000,-- Sk, pričom do zmluvy obžalovaný I. napísal
len 100.000,-- Sk. Bolo predložené odvolanie odstúpenia od zmluvy zo dňa 10. 10. 2008 podpísané X.
C. ako aj podpísané súhlasom P. I., pričom podpis X. C. bol overený na Mestskom úrade Zvolen dňa
10. 10. 2008. K žalobe bolo pripojené oznámenie OR PZ Zvolen, že bolo na základe jej podnetu začaté

trestné stíhanie pre prečin podvodu podľa § 221 ods.1, 2 Tr. zákona. Uznesením zo dňa 23. 12. 2008 bol
návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, na odvolanie navrhovateľky, ku
ktorému pripojila aj inzerovanie predaja uvedenej nehnuteľnosti cez realitnú kanceláriu Prvý Realdom,
s. r. o. so sídlom v Banskej Bystrici za cenu 900.000,-- Sk (29.874,53 €). Okresný súd Zvolen v rámci
autoremedúryzmeniluvedenérozhodnutieanariadilžalovanémuP.I.zdržaťsaakéhokoľveknakladania

s predmetnými nehnuteľnosťami. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 26. 02. 2009 a bolo doručené
P. I. dňa 10. 02. 2009. V rámci súdneho konania bol zabezpečený znalecký posudok o duševnom
stave predávajúcej X. C., kde znalcom bolo konštatované, že vzhľadom na svoj zdravotný stav nie je
schopná reálne posúdiť význam písomného textu od 4. triedy základnej školy, je postihnutá mentálnou
retardáciou. Vzhľadom na svoj stav môže byť zneužívaná svojim okolím. Rozsudkom zo dňa 13. 12.

2010 súd žalobe navrhovateľky o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vyhovel
tak, že určil pôvodnú predávajúcu za vlastníčku týchto nehnuteľností a konštatoval, že žalovaný P. I. ju
úmyselne uviedol do omylu v otázke kúpnej ceny. Keďže v konaní P. I. nepreberal súdne zásielky, bola
mu ustanovená za procesnú opatrovníčku jeho matka B. O., s ktorou v ďalšom súd konal a doručil jej aj
rozsudok vo veci samej. Voči rozsudku odvolanie podané nebolo.

Z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16C/137/2012 (čl. 1913 - spis je t. času na odvolacom
Krajskom súde v Banskej Bystrici) súd zistil, že poškodení G. Y. P. L. podali na tunajšom súde žalobu dňa
09. 07. 2012 proti obžalovanému I. a obžalovanej W. na zaplatenie sumy 15.934,-- € s príslušenstvom
a to spoločne a nerozdielne z titulu ich podvodného konania. Právne odôvodnili nárok vydaním

bezdôvodného obohatenia. Rozsudkom vydaným 09. 10. 2014 súd zaviazal žalovanú P. W. na úhradu
uplatneného nároku, čiastočne v časti príslušenstva bola žaloba zamietnutá. Voči žalovanému 1/ P.A.
I. bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Vec na odvolanie sa t. času nachádza na Krajskom súde v
Banskej Bystrici. Rozsudok doposiaľ nie je právoplatný.

Na základe vykonaného dokazovania súd po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach dospel k záveru, že vina obžalovaných I. a W. vo vzťahu ku skutkom v bode 1/ a
2/ je jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností súdu preukázaná. Obžalovaní sú jednoznačne
usvedčovaní výpoveďou poškodených L.. Poškodená L. potvrdila, že mala záujem o kúpu domu cez
realitnú kanceláriu obžalovanej W., ktorá jej ponúkla na predaj rodinný dom vo N. X. a oznámila jej

skutočnosť, že tento dom kúpil jeden záujemca, ale od zmluvy odstúpil. To znamená, že obžalovaná W.
malavedomosťotom,žepredmetnýdomvoN.X.bolpôvodnezakúpenýobžalovanýmI.apredanýtretej
osobe, ktorou mal byť svedok X., avšak reálne bola kúpna zmluva písaná na dcéru vtedajšej priateľky
X. W. W.. Svedkyňa W. toto potvrdila s tým, že sama nemala reálny záujem o predmetný dom, bolo
to vecou X. a jej matky. Obžalovaná W. mala vedomosť o tom, že zápis tejto kúpnej zmluvy do KN

nebude vykonaný z dôvodu odstúpenia od zmluvy X.. Obžalovaná W. vypovedala, že túto informáciu
mala práve od X., ktorý jej oznámil, že kúpil dom od I. na kšeft, a že ho chce predať. Keďže nechce,
aby sa robil dvakrát prevod na katastri a peniaze I. už vyplatil, kúpnu zmluvu príde podpísať I., ktorý
je naďalej evidovaný ako vlastník. Svedok X. tieto okolnosti poprel a tvrdil, že predaj domu bol výlučne
záležitosťou medzi I. a W., poškodená L. však jednoznačne tvrdila, že o predaji domu jednala s W., ako

aj so X., vystupovali voči nej tak, akoby jednali spoločne. Obžalovaný I. potvrdil, že W. uviedol okolnosti
predaja domu W. a aj to, že nedošlo k zápisu do KN z dôvodu prebiehajúceho súdneho sporu s pôvodnou
vlastníčkouC..W.samalavyjadriťtak,žetoonavybaví.PoškodenáL.F.taktiežtvrdila,žepokiaľuhradila
zálohu na dom, malo sa jednať o peniaze na zabezpečenie vyčistenia domu, pričom túto zálohu prevzalaW. a ihneď ju odovzdala X.. X. tvrdil, že dom dá do poriadku. W. potvrdila, že práve X. známy U. O. s
prezývkou T. mal zabezpečiť vypratanie domu, čo prisľúbil L. pri ohliadke domu. X. tieto okolnosti poprel.
Ďalej poškodená L. uviedla, že po zložení zálohy a podpísaní prvej Zmluvy o budúcej zmluve (zo dňa

02. 03. 2009) sa bola prihlásiť na odber elektriny a na trvalý pobyt k domu spolu s W., avšak bolo jej
oznámené, že na základe týchto podkladov sa to nedá. Bolo dojednané, že bude spísaná ďalšia zmluva
a dňa 04. 03. 2009 v realitnej kancelárii obžalovanej W. boli podpísať s manželom druhú zmluvu, ku
ktorej jej obžalovaná W. neuviedla žiadne informácie, bolo v nej však uvedené, že predaj sa má vyriešiť
do jedného roka, na čo sa poškodená dotazovala u obžalovanej W. a táto jej povedala, že až po jednom

roku sa to bude riešiť a potom nadobudnú vlastníctvo. Tvrdila, že takto to funguje, že jej to hovorila
jedna pracovníčka. Bol tam prítomný aj X.. Pokiaľ poškodená žiadala od W. predložiť list vlastníctva,
W. uviedla, že jej nefunguje počítač. Uvedené okolnosti poškodenej tvrdil ešte jeden pán, ktorý tam
bol prítomný, ale ktorého poškodená nepoznala (svedok P.). Na základe týchto ubezpečení poškodená
spolu s manželom zmluvu podpísali a vyplatili kúpnu cenu k rukám obžalovanej W., ktorá peniaze
odovzdala X.. Obžalovaná W. hodnoverne neozrejmila súdu, z akého dôvodu boli podpísané 2x zmluvy

o budúcej zmluve v priebehu 2 dní. Pokiaľ Obžalovaná W. tvrdila, že tak postupuje z dôvodu ochrany
kancelárie, keď už vykonali nejaké úkony, aby klient neodstúpil od úmyslu kúpy, bolo nelogické, keď
poškodení prejavili reálny záujem o kúpu, zložili preddavok a následne mali pripravenú celú kúpnu cenu,
aby sa opätovne po dvoch dňoch spisovala zmluva o budúcej zmluve. Toto konanie je skôr vo vzťahu
k poškodeným zavádzajúce a bola to práve obžalovaná W., ktorá zabezpečila práve takéto zmluvy. Čo

sa týka kontaktu poškodených s majiteľom domu obžalovaným I., poškodená L. uviedla, že tohto videli
len jeden krát pri podpise zmluvy s tým, že sa im len ukázal, predložil im občiansky preukaz a odišiel.
Pred nimi zmluvu nepodpisoval, zmluva už ním bola podpísaná vopred. Z výpovede W. bolo zistené, že
zmluvu zo dňa 04. 03. 2009 vyhotovila jej známa JUDr. Š., v tom čase pracovníčka katastrálneho úradu,
ktorá mala W. upozorniť na okolnosti obmedzenia prevodu nehnuteľností, avšak v samotnej zmluve

bola uvedená len všeobecná okolnosť, že na liste vlastníctva je poznačená „predbežná otázka (súdne
konanie)“. Z výpovedí poškodených L. a L. vyplynulo, že tieto okolnosti im žiadnym spôsobom neboli
vysvetlenézostranyobžalovanéhoI.,aniW.,aniprítomnéhosvedkaX..Naopak,pripodpisetejtozmluvy
a následnom vyplatení kúpnej ceny boli zo strany obžalovanej W. ako aj svedka X. ubezpečovaní, že
je všetko v poriadku, a že vlastníctvo nadobudnú po jednom roku. O tomto ich mal ubezpečovať aj tam

prítomný svedok P.. Na podklade týchto vyjadrení podpísali zmluvu dňa 04. 03. 2009 a vyplatili kúpnu
cenu. Súd však konštatuje, že v danom čase obžalovaný I. mal celkom jednoznačne vedomosť o tom,
že má súdny zákaz nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, pretože predbežné opatrenie súdu prevzal
dňa 10. 02. 2009. Hoci sa obžalovaný bránil tým, že bol ubezpečovaný obžalovanou W., že je všetko
v poriadku, že napriek tomu môžu nehnuteľnosti predávať, súd konštatuje, že obžalovaný neuviedol

žiadnu takú okolnosť, na základe ktorej mohol byť presvedčený o pravdivosti tvrdení obžalovanej W..
NapriektomubezďalšiehosámžiadalodobžalovanejW.predajnehnuteľnosti,súhlasilstýmtopredajom
poškodeným L., zmluvy o predaji ako aj generálne splnomocnenie pre poškodeného L. dobrovoľne
podpísal. Pokiaľ obžalovaný I. tvrdil, že tieto listiny nečítal, súd konštatuje, že žiadnym spôsobom mu
nebolo bránené oboznámiť sa s ich obsahom, t. j. bol si plne vedomý toho, o aký úkon sa jedná v čase,

keď ho podpisoval. Napriek tomu, že mal vedomosť o súdnom zákaze nakladať s nehnuteľnosťou, s
touto v rozpore s uvedeným súdnym rozhodnutím nakladal, uvedenú okolnosť obžalovaný I. neoznámil
poškodeným L. napriek tomu, že s nimi bol v osobnom kontakte a túto možnosť mal. Mal možnosť sa
ubezpečiť o tom, či poškodení vedia o uvedenej okolnosti a sú s ňou uzrozumení. Obžalovaný I. sa tak
dopustil prečinu podvodu vo vzťahu k poškodeným minimálne v úmysle nepriamom podľa § 15 písm.

b/ Tr. zákona, pretože vedel, že nemôže nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou vzhľadom na súdny
zákaz, napriek tomu tak konal a teda musel byť uzrozumený, že koná v rozpore so zákonom.

Čo sa týka účasti obžalovanej W. na žalovanom trestnom čine, súd mal za nepochybne preukázané, že
obžalovaná W. musela mať vedomosť o tom, že ohľadne predávanej nehnuteľnosti prebieha súdny spor

medzi obžalovaným I. a pôvodnou vlastníčkou. Obžalovaná W. až v konaní pred súdom vypovedala,
že sa o tejto okolnosti radila so svojou kamarátkou JUDr. Š., ktorá bola pracovníčkou na katastri
nehnuteľností a tejto následne dala vypracovať kúpnu zmluvu. Svedkyňa JUDr. Š. potvrdila, že sa
na ňu obžalovaná W. obrátila v súvislosti s prevodom tejto nehnuteľnosti, kedy svedkyňa oznámila
obžalovanej, že vo vzťahu k nehnuteľnosti je vydané predbežné opatrenie. Svedkyňa pred súdom

uviedla, že v tom čase nebola jednotná prax katastra ako postupovať pri vydaní predbežného opatrenia,
ktoré má len dočasný charakter. Ona bola toho názoru, že je možné nakladať s nehnuteľnosťou, ak
sa táto okolnosť zapíše do zmluvy a následne pri podaní návrhu na vklad takejto zmluvy je katastrálne
konanie prerušené. Svedkyňa si už nespomínala, či tento problém zistila sama alebo jej to hovorilaobžalovaná, potvrdila však, že predmetnú Zmluvu o budúcej zmluve zo dňa 04. 03. 2009 vyhotovila
ona v predloženom znení a rovnako následne aj Kúpnu zmluvu zo dňa 25. 03. 2009. Pokiaľ bola
kúpna zmluva vyhotovená a boli v nej uvedené konkrétne údaje, musela mať k dispozícii list vlastníctva.

Svedkyňa potvrdila, že obžalovanú upozornila o tom, že tieto okolnosti musia byť v zmluve a kataster
vklad nepovolí, kým sa tieto konania neukončia a kým poznámka bude na liste vlastníctva. Z uvedeného
vyplýva, že obžalovaná W., hoci sa bránila tým, že nie je právnička a nerozumie uvedeným poznámkam,
vedela o následkoch zápisu obmedzujúcej poznámky t. j., že vklad takejto kúpnej zmluvy kataster
nepovolí, kým nebude ukončené súdne konanie a kým poznámka nebude na liste vlastníctva vymazaná.

Napriek tomu podľa tvrdenia poškodenej L. túto ubezpečovala o tom, že v priebehu jedného roka bude
vlastníctvo prepísané. Práve týmto tvrdením uviedla poškodenú L. a L. do omylu a pod vplyvom týchto
tvrdení poškodení pristúpili k podpísaniu jednak zmluvy o budúcej zmluve a následne aj ku kúpnej
zmluve. Súd neuveril obrane obžalovanej W., že celý prevod ponechala na X., ktorý mal zjavný záujem o
predaj tohto domu vzhľadom na to, že podľa zhodného tvrdenia obžalovaného I. ako aj svedka X., tento
pri kúpe domu na pani W. uhrádzal kúpnu cenu vo výške 120.000,-- Sk, ktorú mu I. po zrušení kúpnej

zmluvy nevrátil a teda mal záujem na tom, aby došlo k predaju nehnuteľnosti a dostal sa tak k vráteniu
peňazí z kúpnej ceny. Svedok X. vo svojej výpovedi popieral, že by bol činný pri predaji tohto domu a bola
to výlučne záležitosť medzi I. a W.. Preto L. o plombe na dom nehovoril nič a do obchodu sa nestaral.
Zmluvy týkajúce sa predaja domu nikdy nemal v rukách a určite ich nedával I. na podpis. Obžalovaná
W. však tvrdila, že bol to práve X., ktorý zabezpečil podpis zmlúv zo strany obžalovaného I. a úradné

overenie týchto podpisov. Obžalovaný I. na pojednávaní uviedol, že si okolnosti podpisu už nepamätal.
Poškodená L. ďalej vypovedala, že pre neistotu predmetné zmluvy predložila v inej realitnej kancelárii
pána Š., ktorý jej ihneď uviedol, že sa jedná o podvod, vytiahol jej listy vlastníctva a poukázal na to, že sú
tam ťarchy. Z tohto dôvodu poškodená šla ihneď podať trestné oznámenie na políciu a kontaktovala W.,
aby jej vrátila peniaze, obvinila ju z podvodu. Obžalovaná W. však nereagovala, s odstupom nejakého

času jej volala s tým, že zmluvy pôjdu zavkladovať na kataster. Poškodená uviedla, že v tom čase
nemala istotu, či nadobudne nehnuteľnosť, nemala peniaze, preto šla s obžalovanou na kataster a podali
návrh na vklad. Vyslovila predpoklad, že obžalovaná takýmto spôsobom chcela u nej dosiahnuť, aby
stiahla trestné oznámenie. Obžalovaná poprela, že by bola s poškodenou na katastri podať návrh na
vklad. Uviedla, že po podpise zmlúv dňa 04. 03. 2009 nebola viac s poškodenou v kontakte, v tejto veci

ohľadne zavkladovania viac činná nebola, iba ju kontaktovala poškodená, že je stým problém, ona to
však neriešila. Z vkladového konania pod č. Q. XXXX/XXXX je zrejmé, že na katastrálnom úrade bol dňa
22. 05. 2009 doručený návrh na vklad vlastníckeho práva, ktorý bol podpísaný poškodeným P. L., bola k
nemupripojenákúpnazmluvazodňa25.03.2009,ktorábolapodpísanázapredávajúcehopoškodeným
P. L. na základe generálnej plnej moci zo dňa 04. 03. 2009 a v mene kupujúcich bola kúpna zmluva

podpisovaná obidvomi poškodenými L.. K okolnostiam podpisu tejto kúpnej zmluvy si už poškodená
bližšie okolnosti nepamätala, kedy konkrétne, akým spôsobom došlo k jej podpisu.

Z uvedeného súd uzatvára, že obžalovaný I. nadobudol predmetnú nehnuteľnosť na základe kúpnej
zmluvy s pôvodnou vlastníčkou pani C. zo dňa 03. 10. 2008, pričom už pri nadobudnutí tejto

nehnuteľnosti bolo v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 10C/37/2008
zistené, že obžalovaný zneužil duševný stav predávajúcej X. C. a podvodným spôsobom vylákal od
pôvodnejvlastníčkypodpisnakúpnejzmluve,keďjuuviedoldoomyluvotázkekúpnejceny.Napodklade
týchto zistení bol tento prevod súdom vyhlásený za neplatný a bolo určené vlastnícke právo pôvodnej
vlastníčky pani C.. V rámci tohto súdneho konania, o ktorom obžalovaný I. musel mať vedomosť, mu

bolo doručené aj predbežné opatrenie súdu, ktorým mu bol uložený zákaz nakladať s nehnuteľnosťou.
Napriek tvrdeniu obžalovaného, že sa rozhodol dom predať z dôvodu, že mu nevyhovoval, obžalovaný
cca 2 mesiace po kúpe nehnuteľnosti (napriek tomu, že tvrdil, že potrebuje riešiť bývanie pre svoju
rodinu), túto obratom predal prostredníctvom svedka X. W. W.. Uvedené svedčí o snahe obžalovaného
I. zbaviť sa nehnuteľnosti a zabrániť tak oprávneným nárokom pôvodnej vlastníčky pani C.. Uvedený

prevodsaneuskutočnilvýlučnezdôvodu,že pôvodnávlastníčkapaniC.zabezpečilazápisinformatívnej
poznámky do katastra nehnuteľnosti už dňa 16. 01. 2009, podľa ktorej môže byť každému zrejmé, že
ohľadne nehnuteľnosti prebieha súdne konanie, ako aj následne obmedzujúcej poznámky zapísanej
21. 01. 2009, podľa ktorej môže byť každému zrejmé, že vlastník veci je obmedzený v nakladaní
s nehnuteľnosťou. Čo sa týka samotnej plomby vyznačenej na predmetných listoch vlastníctva, táto

súvisela s vkladovým konaním na podklade kúpnej zmluvy medzi obžalovaným I. a W. W.. Uvedené
okolnosti boli oznámené ako obžalovanému I. tak aj svedkovi X., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že
tieto okolnosti si bol osobne overovať na katastrálnom úrade a to za prítomnosti aj obžalovaného I., t. j.
obaja vedeli o zákaze nakladania s nehnuteľnosťami pred uzavretím akejkoľvek zmluvy s poškodenýmiL.. Napriek uvedenému obaja pokračovali prostredníctvom obžalovanej W. s predajom nehnuteľnosti
poškodeným L., týchto nijako neinformovali o skutočnom stave. Obžalovaná W. o uvedenej okolnosti
rovnako mala vedomosť, čo potvrdil či už obžalovaný I., prípadne aj svedok X., o právnych následkoch

predmetného zákazu bola oboznámená svojou kamarátkou, svedkyňou JUDr. Š., napriek tomu ani
obžalovaný I., ani obžalovaná W. (a ani v tejto veci činný U. X.) uvedené okolnosti poškodeným
riadne nevysvetlili. Naopak, poškodení boli ubezpečovaní v tom, že napriek obmedzujúcim zápisom
dôjde k povoleniu vkladu v priebehu jedného roka. Týmto svojim konaním obžalovaný I. naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods.1, 2 Tr. zákona, pretože úmyselne uviedol

do omylu poškodených L. v otázke možnosti nadobudnutia nehnuteľnosti do svojho vlastníctva, k
čomu však nedošlo, čím spôsobil na majetku poškodených škodu v celkovej výške 15.934,-- €, čo
je škoda väčšia v súlade s ustanovením § 125 ods.1 Tr. zákona. Konaním obžalovanej P. W. boli
naplnené taktiež všetky znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 222 ods.1, 2 Tr. zákona a
to formou účastníctva podľa § 21 ods.1 písm. d/ Tr. zákona, pretože poskytla pomoc obžalovanému
I. na spáchanie trestného činu tým, že ako predstaviteľka realitnej kancelárie zabezpečila kupujúcich,

zabezpečila zmluvy o budúcej zmluve, kúpnu zmluvu, generálnu plnú moc udelenú obžalovaným I. pre
poškodeného L., ubezpečovaním poškodených L., že nadobudnú predmetnú nehnuteľnosť napriek
evidovanej obmedzujúcej poznámke, čím boli poškodení L.Š. uvedení do omylu a spôsobila tak na
cudzom majetku, t. j. na majetku poškodených škodu väčšiu v celkovej výške 15.934,-- €. Súd upravil
skutkovúvetuvbode1/a2/včasti,keďvkonanípredsúdombolopreukázanévýpoveďoupoškodených,

že síce o obmedzujúcich zápisoch vo vzťahu k predávaným nehnuteľnostiam oboznámení boli pred
podpisom zmluvy zo dňa 04.03.2009, avšak boli uvedení do omylu v otázke následkov tohto zápisu.

Poškodení L. si uplatnili v trestnom konaní riadne a včas nárok na náhradu škody v celkovej výške
15.934,-- €. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16C/137/2012 zo dňa 09. 10. 2014 mal

súd preukázané, že poškodení G. a P. L. sa civilno-právnou žalobou domáhali proti žalovaným P. I.
a P. W. nároku na zaplatenie sumy 15.934,-- € s príslušenstvom, súd zaviazal žalovanú P. W. na
úhradu uplatneného nároku, voči P. I. bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Vo veci bolo podané
odvolanie, rozsudok nebol v čase vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku právoplatný, z týchto dôvodov
súd nerozhodoval o nárokoch poškodených na náhradu škody, nakoľko o ich nároku už bolo rozhodnuté

(hoci neprávoplatne) a odkázal poškodených s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Ku skutku v bode 3/

Svedkyňa Y. S. na hlavnom pojednávaní dňa 12. 08. 2015 uviedla, že v roku 2005 pracovala vo N. na
živnostenskom úrade ako samostatný referent na registráciu živností, pričom mala na starosti registráciu
pozastavenia, zmeny a všetko čo s tým súviselo. Toho času je už piaty rok na dôchodku. Obžalovanú
W. pozná z videnia, pamätá si, že bola vybavovať niečo so živnosťou na úrade. Vo všeobecnosti pri
žiadosti o vydanie živnostenského oprávnenia a postupovalo tak, že žiadateľ vypísal príslušnú žiadosť,

ktorú podpísal a spolu s dokladmi predložil úradu. V prípade, že bola chybne vypísaná žiadosť, prípadne
chýbali nejaké doklady, žiadosť nebola prijatá, prijímali sa len úplné žiadosti, inak by žiadateľ mohol prísť
o kolok. V prípade, že sa neskôr zistil nejaký nedostatok, žiadateľ bol písomne vyzvaný na odstránenie
nedostatkov. Následne tieto doklady svedkyňa predkladala vedúcemu, ktorý vydával rozhodnutia, t.
j. schválil vydanie živnostenského listu. Čo sa týkalo potrebných listín, v tom čase sa nevyžadovali

overené listiny. Každý musel mať výpis z registra trestov a ďalšie listiny boli podľa toho, o akú živnosť
žiadateľ žiadal, u voľných živností sa nevyžadovali žiadne ďalšie listiny, u remeselných živností to
bol výučný list alebo maturitné vysvedčenie a potvrdenie o praxi, u viazaných živností to boli doklady
stanovené zákonom. Svedkyňa si pamätala, že obžalovaná žiadala o vydanie živnostenského listu na
sprostredkovanie predaja nehnuteľností. S určitosťou si svedkyňa nepamätala, ale zrejme bolo potrebné

maturitné vysvedčenie a potvrdenie o praxi s tým, že tieto doklady nemuseli byť overené. Čo sa týka
samotnej žiadosti, žiadateľ na nej vyplnil svoje generálie, predmet podnikania, prípadne prevádzku a
príslušný úradník na živnostenskom úrade vypísal časť, kde sú doklady, ktoré žiadateľ predložil podľa
toho, čo bolo predložené. V tomto konkrétnom prípade pri nahliadnutí do ohlásenia živnosti (čl. 484)
svedkyňa uviedla, že na žiadosti sa nachádza aj jej písmo v kolónke - odborná spôsobilosť a v kolónke

- oprávnenie užívať nehnuteľnosť. Jednalo sa o údaje, ktoré vypisovala ona podľa listín predložených
žiadateľom, t. j. obžalovanou. Pokiaľ na žiadosti nie je podpis žiadateľa, to jej zrejme uniklo. Uvedená
žiadosť ako aj listiny boli podané v podateľni, ktoré svedkyňa skontrolovala, či je všetko vypísané a či sú
k tomu príslušné listiny. Následne toto predkladala vedúcemu. V tomto konkrétnom prípade si svedkyňapresne spomínala, že k žiadosti obžalovanej boli pripojené doklady v nemeckom jazyku, pretože jej
vedúci sa s tým trápil a riešil to aj so svojimi nadriadenými. To znamená, že obžalovaná predkladala
vysvedčenia a nejaké doklady z nemčiny spolu s prekladom, pričom v tom čase tento preklad nemusel

byť overený, to znamená, že žiadateľ si mohol preklad zabezpečiť aj sám, prípadne sám ho preložiť.
V tom čase zákon úradný preklad nevyžadoval. Obžalovanej bola žiadosť schválená, bol jej vydaný
živnostenský list. Svedkyňa ďalej podotkla, že ak žiadateľ so žiadosťou predkladal originály, tieto si
nemohli zobrať, ale robili si kópie do spisu.

Svedkyňa G.. H. F. vypovedala, že bola zamestnaná na bývalom Obvodnom úrade vo N. do roku 2007
ako informatik, t. času je zamestnaná na Okresnom úrade N. od januára 2014. K obžalovanej W. uviedla,
že na túto si nespomína, svedkyňa nepoznala ani poškodeného X.. Uviedla, že sa v čase zamestnania
na Obvodnom úrade N. nikdy nezaujímala o vydanie živnostenského oprávnenia pre P. W., k spisom
iným oddelení prístup nemala.

Svedok T. F. vypovedal, že obžalovanú W. pozná od roku 1980 ako bývalú kolegyňu zo zamestnania v
ŽOS Zvolen. On tam bol zamestnaný do roku 1985. V minulosti mal s obžalovanou problém, pretože ho
obvinila z rôznych vecí, na čo bol aj obmedzený na osobnej slobode a dodnes je na ňu nahnevaný za
krivé obvinenie. Na otázku, či posielal obžalovanej pohľadnicu v znení, že pôjde sedieť do väzenia si už
svedok nepamätal, ale vyjadril sa tak, že si to želá, podľa neho si to obžalovaná zaslúži. Obžalovaná

prehlásila, že túto pohľadnicu má dodnes k dispozícii a predloží ju súdu, súdu však uvedenú pohľadnicu
nikdy nepredložila. Svedok F. ďalej vypovedal, že nikdy nemal vedomosť o tom, že obžalovaná v
roku 2005 žiadala o vydanie živnostenského oprávnenia, ani sa o to nezaujímal, nikoho nežiadal, aby
zmanipuloval nejaké doklady s tým súvisiace. V tejto veci bol vypočúvaný aj v prípravnom konaní z
dôvodu, že obžalovaná mala tvrdiť o ňom, že to on doniesol falošné maturitné vysvedčenia do jej spisu,

vyslovil názor, že to mohla urobiť sama a hľadala niekoho, na koho by to hodila a obvinila jeho. V
minulosti v roku 1989 mali konflikt ohľadne pôžičky, kedy jej svedok mal poskytnúť pôžičku a obžalovaná
to popierala, do dnes mu peniaze nevrátila.

Bol oboznámený podnet na trestné stíhanie (čl. 422) určený Generálnej prokuratúre SR bez zistenia

pisateľa listu, jednalo sa o príslušníka polície, ktorý pri služobných povinnostiach získal poznatky k
organizovanej trestnej činnosti skupiny osôb vo vzťahu k osobám P. F. a U. X., ktorí vykonávajú
podnikanie - prevádzkovanie realitnej kancelárie v rozpore so zákonom, bolo vyslovené podozrenie z
neoprávneného podnikania.

Podľa oznámenia OÚ Zvolen, odbor živnostenského podnikania zo dňa 02. 12. 2011 (čl. 460) mala
obžalovaná P. F., rod. W. vydané platné živnostenské oprávnenie na predmet „pohostinská činnosť
bez ubytovacích zariadení od 04. 11. 1996 do 11. 02. 2000“, zodpovedná zástupkyňa bola Y. P., ktorá
preukázala zákonom požadované náležitosti. Táto bola zodpovednou zástupkyňou pre podnikateľku
- obžalovanú v predmete hostinská činnosť - Esspreso v čase od 28. 12. 1993 do 03. 12. 1995.

Podľa výpisu zo živnostenského registra zo dňa 02. 12. 2011 (čl. 461, 462) bol obžalovanej vydaný
živnostenský list ako aj koncesné listiny okrem iného v predmete podnikania sprostredkovanie predaja,
prenájmu a kúpy nehnuteľností, vznik živnostenského oprávnenia 01. 03. 2005, zánik živnostenského
oprávnenia 28. 10. 2010, súvisiace priestory N., Š.. P. X, F.T. N., F.. E.. M. XX.

Bol oboznámený výtlačok z inzercie (čl. 465) a to pre Spektra - U. X. autobazár na A. I. XXXX Q.
N. a realitnej kancelárie Reality EÚ so sídlom Zvolen, P. O. Hviezdoslava 42. Bola oboznámená
fotodokumentácia (čl. 470, 471) znázorňujúca sídlo realitnej kancelárie a ponuku nehnuteľností
vyvesenej na sídle realitnej kancelárie.

PodľaoznámeniaOÚZvolen,odborživnostenskéhopodnikaniazodňa06.05.2008(čl.472)obžalovaná
pri ohlásení živnosti dňa 08. 02. 2005, na základe ktorého jej bol vydaný živnostenský lis na viazanú
živnosť sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností, predložila doklady - výpis z registra
trestov zo dňa 28. 01. 2005, vysvedčenie o maturitnej skúške vydané Gymnáziom Ľ. Štúra Zvolen dňa
23. 05. 1984, potvrdenie o praxi makléra s nehnuteľnosťami od 01. 01. 1998 do 31. 12. 2002 vydané

firmou Mair Francesco so sídlom Gnayweg 3, Tirolo dňa 05. 01. 2005, pracovnú zmluvu uzavretú s
uvedenou firmou dňa 01. 01. 1998. Týmto menovaná preukázala odbornú spôsobilosť a to úplné stredné
vzdelaniesmaturitnouskúškoua5rokovpraxevodbore.Prílohouoznámeniabolikópietýchtodokladov,
následne v prípravnom konaní boli zabezpečené kópie zo spisu živnostenského úradu:- Ohlásenie (čl. 484), ktoré bolo doručené Obvodnému úradu vo Zvolene dňa 08. 02. 2005. Žiadateľom
bola P. F., v predmete podnikania okrem iného v bode 4/ sprostredkovanie kúpy a predaja a prenájmu
nehnuteľností so začiatkom od 01. 03. 2005. V kolónke odbornú spôsobilosť preukazujem bolo uvedené

- maturita Gymnázium Ľ. Štúra Zvolen zo dňa 23. 05. 1984, prax od 01. 01. 1998 do 31. 12. 2002 ako
maklérka nehnuteľností. V závere v časti označenia priezvisko, meno, číslo OP boli vypísané údaje, v
časti podpis podnikateľa nie je uvedený žiaden údaj.
- Kópia vysvedčenia o maturitnej skúške (čl. 488), podľa ktorej bolo vydané Gymnáziom Ľ. Štúra Zvolen
vo forme štúdia - denné, vysvedčenie o maturitnej skúške za školský rok 1983/1984 v triede 4.B pod č.

37 pre P. W., nar. XX. XX. XXXX a to maturitnú skúšku v predmetoch slovenského jazyka a literatúry,
ruského jazyka, matematiky, fyzicky s celkovým hodnotením „prospel.“ Datované vo Zvolene dňa 23.
05. 1984, opatrené pečiatkou Gymnázia a podpismi riaditeľa školy, predsedom skúšobnej komisie a
triednym učiteľom.
- Potvrdenie o praxi makléra zo dňa 05. 01. 2005 (čl. 489 až 491) v nemeckom jazyku spolu s úradným
prekladom (preklad vyhotovil P.. T. P. - tlmočníčka jazyka nemeckého), ktorým bolo potvrdené osobou

Mair Francesco, že obžalovaná pracovala v realitnej kancelárii ako maklér s nehnuteľnosťami od 01.
01. 1998 do 31. 12. 2002.
- Pracovná zmluva v nemeckom jazyku spolu s úradným prekladom (čl. 492 až 495) zo dňa 01. 01. 1998
na dobu určitú od 01. 01. 1998 do 31. 12. 2002 so skúšobnou dobou 10 pracovných dní. Mzda bola
dojednaná podľa kolektívnej zmluvy.

- Podľa výpisu z registra trestov (čl. 497) bol register bez záznamu.

Podľa potvrdenia sociálnej poisťovne bola obžalovaná evidovaná ako SZČO v období od 01. 11. 1997
do 30. 04. 1998. V období od 15. 03. 2002 do 15. 11. 2003 bola evidovaná ako fyzická osoba zárobkovo
činná v cudzine.

Podľa oznámenia sociálnej poisťovne zo dňa 05. 03. 2009 obžalovaná nikdy nebola evidovaná ako
zamestnávateľ a nemala zamestnancov (čl. 500).

Podľa oznámenia Banskobystrického samosprávneho kraja (čl. 501) - Gymnázium Ľ. Štúra Zvolen

bolo oznámené, že obžalovaná na škole neštudovala, v školskom roku 1983/1984 neukončila štúdium
maturitnou skúškou.

Podľa oznámenia Strednej odbornej školy technickej Zvolen, Švermu 1 (čl. 506) zo dňa 23. 09. 2011 bolo
oznámené, že sa jedná o nástupnícku organizáciu po SOU železničnom vo Zvolene s tým, že menovaná

P. W. v školských rokoch 1981 až 1982 a 1980 až 2005 neštudovala na danej škole, nebola nájdená v
žiadnom ročníkovom katalógu ani v maturitných katalógoch v daných školských rokoch.

Bola oboznámená učebná zmluva (čl. 508) uzavretá medzi organizáciou ČSD - železničné opravovane a
strojárne Martin - Vrútky, závod Zvolen a učňom W. P., nar. XX. XX. XXXX, ktorá bola prijatá o učebného

pomeru v odbore elektromechanik so zameraním na stroje a zariadenia od 01. 09. 1981 na 3 a pol
roka. Odborný výcvik bude vykonávaný v SOUŽ Zvolen rovnako aj vyučovanie. Podľa vstupného listu do
zamestnania P. F., rod. W.S., nar. XX. XX. XXXX dosiahla školské vzdelanie ZOŠ u SOUŽ a nastúpila
do zamestnania od 01. 01. 1984 z SOUŽ. Podľa zápisu o skúške vykonala P. F. dňa 16. 01. 1984 ústnu
skúšku v organizácii ŽOS - Zvolen vo funkcii elektromechanik - odborné vzdelanie elektrotechnička -

SOUŽ.

Podľa oznámenia Daňového úradu Zvolen (čl. 514) za obdobie rokov 2005 až 2007 nebola vykonávaná
daňová kontrola u podnikateľa P. F., IČO: 41 651 456, boli pripojené daňové priznania za rok 2005,
2006 a 2007, podľa ktorých za rok 2005 dosiahla podnikateľka daňový základ 69.975,-- Sk, za rok 2006

základ dane 93.232,-- Sk, za rok 2007 daňový základ 113.305,-- Sk. Ďalej boli zabezpečené daňové
priznania z príjmov fyzických osôb za rok 2009, kde bol základ dane 1.701,43 €, za rok 2010 daňový
základ 1.076,07 €.

Boli oboznámené záznamy o kontrolách Obvodného úradu vo Zvolene, odbor živnostenského

oprávnenia, vykonané na podnet anonyma a to dňa 31. 10. 2008, 30. 05. 2005, 19. 06. 2006, pri ktorých
neboli zistené žiadne nedostatky činnosti podnikateľa.Obžalovaná v konaní pred súdom predložila žiadosť zo dňa 28. 05. 2009, ktorú adresovala Ministerstvu
školstva SR, predmetom ktorej bola požiadavka na získanie maturitného vysvedčenia zo štúdia na
Strednom odbornom učilišti železničnom vo Zvolene, nakoľko je škola zrušená. Obžalovanej bola

doručená odpoveď MŠ SR zo dňa 03. 06. 2009, v rámci ktorej bolo uvedené, že pokiaľ stredné
odborné učilište v súčasnosti neexistuje, protokoly o maturitných skúškach by mali byť odovzdané
novej škole alebo štátnemu archívu, pričom bližšie informácie získa u zriaďovateľa, t. j. Banskobystrický
samosprávny kraj. Doklady o zisťovaní okolnosti vydania maturitného vysvedčenia obžalovanou u
Banskobystrického samosprávneho kraja obžalovaná súdu nepredložila.

Na základe vykonaného dokazovania po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach súd dospel k záveru, že jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností bola vina
obžalovanej W.S. preukázaná. Z listinných dôkazov bolo preukázané, že obžalovaná k žiadosti na
získanie živnostenského oprávnenia na viazanú živnosť - sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy
nehnuteľností predložila okrem iného doklad - kópia osvedčenia o maturitnej skúške vydanú Gymnáziom

Ľ. Štúra vo Zvolene, podľa ktorej štúdium ukončila maturitnou skúškou zo dňa 23. 05. 1984. Obžalovaná
sa v konaní bránila tým, že si nevie vysvetliť, ako sa táto listina dostala k jej dokladom. Uviedla, že
pokiaľ bola podať tlačivo - oznámenie o začatí živnosti, toto sama vyplnila, podpísala a pripojila k
nemu vysvedčenie z SOU železničné vo Zvolene o maturitnej skúške. Ona absolvovala maturitu v roku
1984 na SOU železničnom vo Zvolene. Maturitné vysvedčenie nemá k dispozícii z dôvodu, že pokiaľ

žili spolu so X., ktorý sa v máji 2009 od nej odsťahoval, zobral jej všetky veci vrátane potrebných
dokladov. Pokiaľ sama žiadala doklady cez Ministerstvo školstva, bola odkázaná na samosprávny kraj,
odtiaľ jej žiadne potvrdenia neprišli. Ako sa dostalo iné maturitné vysvedčenie do jej zložky, uviesť
nevedela, poukázala však na to, že mala dlhodobý spor s pánom F. a jeho manželka pracovala na
obvodnom úrade. Svedok F. potvrdil, že ma dlhodobé spory s obžalovanou W., svedkyňa F. potvrdila, že

v tom čase pracovala na obvodnom úrade ako informatička, avšak prístup k spisom rôznych oddelení
nemala. Svedkyňa S. potvrdila, že bola osobou, ktorá preberala žiadosť aj doklady od obžalovanej
pri ohlásení živnosti a potvrdila, že do kolónky ohlásenia, ktorým sa preukazuje odborná spôsobilosť,
sama dopísala maturita Gymnázium Ľ. Štúra a to na podklade dokladov, ktoré boli súčasťou ohlásenia
pri jeho podaní. Tým bola jednoznačne vyvrátená obrana obžalovanej v tom, že pri ohlásení živnosti

podávalainúlistinu.Dokoncasisvedkyňapamätalanadanýprípadzdôvodu,žesúčasťouohláseniaboli
doklady v nemčine a vedúci, ktorý schvaľoval ohlásenú živnosť toto riešil aj s vedením a napokon bola
žiadosť schválená a obžalovanej bol živnostenský list vydaný. Na základe listín a to výtlačkov z inzercie,
na základe zabezpečených daňových priznaní bolo zrejmé, že obžalovaná aj vykonávala živnosť v
predmete podnikania - sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností, z tejto činnosti mala

príjem.

Súd konštatuje, že v zmysle vtedy platného právneho predpisu zákon č. 455/1991 Zb. účinný do 28. 02.
2005 pre získanie živnostenského oprávnenia musel žiadateľ spĺňať jednak všeobecné podmienky (§ 6)
a v niektorých prípadoch aj osobitné podmienky ( § 7 ods.1 ), osobitnými podmienkami prevádzkovania

živnosti sú odborná alebo iná spôsobilosť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, ak ju tento
zákon vyžaduje. V tomto konkrétnom prípade obžalovaná žiadala o vydanie živnostenského oprávnenia
na tzv. viazanú živnosť (§ 19 písm. b/, § 23), ktoré sú uvedené v Prílohe č. 2 zákona pod bodom 51
- sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť), na ktorú sa vyžadovalo
1/ vysokoškolské vzdelanie ekonomického alebo právnického, alebo stavebného smeru, alebo 2/

úplné stredné vzdelanie s maturitnou skúškou a 5 rokov praxe v odbore. Na získanie živnostenského
oprávnenia v predmete podnikania realitnej činnosti bolo potrebné preukázať sa dokladom o maturitnej
skúške. Bolo preukázané, že obžalovaná k žiadosti predložila vysvedčenie o maturitnej skúške vydané
Gymnáziom vo Zvolene zo dňa 23. 05. 1984, pričom tieto skutočnosti sa nezakladajú na pravde,
z potvrdenia príslušnej školy bolo zistené, že obžalovaná tu nikdy neštudovala, ani neabsolvovala

maturitnú skúšku. Podľa živnostenského registra obžalovaná mala živnostenské oprávnenie vydané
od 01. 03. 2005, toto zaniklo 28. 10. 2010, podľa daňových priznaní dosahovala zisky za obdobie
rokov 2005, 2006, 2007 a 2008 z predmetnej zárobkovej činnosti pred zdanením v celkovej výške
12.758,-- €. Na základe týchto dôkazov súd môže jednoznačne uzavrieť, že obžalovaná podvodným
spôsobom dosiahla vydanie živnostenského oprávnenia a následne vykonávala živnosť v tejto oblasti,

v tejto činnosti dosahovala zisk, čím naplnila všetky znaky prečinu neoprávneného podnikania podľa §
251 ods.1, ods.2 písm. a/, písm. c/ Tr. zákona, a tak konala závažnejším spôsobom konania s poukazom
na § 138 písm. b/ Tr. zákona, t. j. po dlhší čas, a svojim konaním získala väčší prospech s poukazom
na § 125 ods.1 Tr. zákona.Poškodené spoločnosti si uplatnili nároky na náhradu škody, súd priznal nároky do výšky poskytnutých

finančných prostriedkov, v prevyšujúcej časti z dôvodu potreby ďalšieho preskúmania odôvodnenosti
uplatnených nárokov, ktoré dokazovanie by presiahlo potreby trestného konania, boli poškodení so
zvyškami nárokov na náhradu škody odkázaný na civilné sporové konanie.

Ku skutkom v bode 4/, 5/, 7/

Obžalovaný T. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v čase uzavretia úverovej zmluvy potreboval
televízor a tak oslovil P.A. I., ktorý mu povedal, že mu dá nejakú falošnú zmluvu a vybaví mu televízor s
tým, že si ho bude splácať. V roku 2008 bol obžalovaný M. nezamestnaný a v ten deň sa len náhodne
stretol s I. a s ďalšou osobou, ktorá je toho času nebohá. Na vysvetlenie obžalovaný uviedol, že jeho
manželka poznala predtým I., pretože prišiel im ponúkať nejaké veci, vysávač a podobne, vtedy nič

nepotrebovali, avšak sa vyjadrili, že by potrebovali televízor pre syna. I. povedal, že potrebuje nejaké
peniaze na akontáciu a tak mu dali 1.000,-- Sk, potom prišiel druhý krát, že ešte treba zaplatiť 800,-- Sk,
tak mu ich dali. Viac sa neozval, až následne, keď sa stretli na tej zastávke, šli vybavovať televízor. Z
tohto dôvodu sa s I.takto následne dohadovali. I. v tom čase pracoval v Čechách a následne a dohodli a
išli spolu autom do O., v aute boli traja alebo štyria, obžalovaný ostatné osoby nepoznal. Išli do predajne,

kde v predajni sa s predavačom bavil I., hovoril, že obžalovaný chce kúpiť televízor, ktorý si na mieste
vybrali a predavačka uviedla, že treba zložiť akontáciu a tak čakali na peniaze. Po zložení akontácie
na žiadosť I. mu predložil občiansky preukaz a I. vypisoval nejaké papiere, ktoré obžalovaný podpísal.
Po nahliadnutí do úverovej zmluvy obžalovaný potvrdil, že podpis na zmluve je jeho, po nahliadnutí do
listiny s názvom pracovná zmluva (čl. 1039) obžalovaný potvrdil, že sa jedná o listinu, ktorú vypisoval

I. a podpis na nej je obžalovaného M.. Tam uvedeného zamestnávateľa českú spoločnosť on nepozná,
nikdy tam nepracoval, iba I. spomínal, že tam robí. Vravel, že má viac takých listín, preto si obžalovaný
myslel, že je to v poriadku. Prečo je na listine uvedený údaj zamestnania od 02. 05. 2005 obžalovaný
nevedel, nevšimol si to. Táto listina určite nebola vypisovaná za účelom zabezpečenia zamestnania
pre obžalovaného cez I., I. tvrdil, že je to treba k vybaveniu televízoru. Obžalovaný prehlásil, že

nemal záujem byť v uvedenej spoločnosti zamestnaný. Potom, čo bola uhradená akontácia a podpísané
listiny, zobrali televízor s tým, že si ho zobral I. pred predajňou. Obžalovanému dal 200,-- alebo 300,--
Sk, nepovedal za akým účelom, obžalovaný si peniaze zobral a následne sa rozišli. Potom bol pýtať
televízor od I., ktorý mu ho však nechcel vydať a vyhrážal sa mu. Pokiaľ bol obžalovaný konfrontovaný
s výpoveďou z prípravného konania (čl. 958 zo dňa 11. 02. 2009), kedy vypovedal, že pred predajňou

televízor odovzdal Rómom a mali mu byť sľúbené peniaze 10.000,-- Sk za to, že televízor zoberie na
splátky, obžalovaný poprel, že by takto vypovedal, uvedené nie je pravdou, potvrdil, že na zápisnici o
výsluchu sa jedná o jeho podpis, nevedel vysvetliť, prečo je tam uvedená táto okolnosť.

SvedkyňaU.M.-manželkaobžalovaného3/nahlavnompojednávanívypovedala,ženiekoľkomesiacov

na to ako sa prisťahovali do S., v tom čase ich syn vo veku 14 rokov chcel televízor do svojej izby a
chodil k nim sám od seba I. a ponúkal televízor alebo vysávač na splátky. Keď sa o tom s manželom
rozprávali, keďže I. žiadal zálohu 800,-- Sk, súhlasili s tým, ona dala I. 800,-- Sk, ale o hodinu sa vrátil a
žiadal ešte ďalších 800,-- alebo 1.000,-- Sk, ktoré mu dala. Hneď na to zmizol a keď ho hľadala, príbuzní
hovorili, že odišiel do Čiech, preto odkázala, aby potom prišiel a vráti im peniaze. I. sa na to ozval a

povedal jej, že ak ho udá, urobí jej zo života peklo. Svedkyňa uviedla, že je paradoxom, že ich syn je v
súčasnosti najlepší kamarát s obžalovaným P. I.. Potom raz náhodne našla manželovi vo vrecku zmluvu
na televízor, keďže mali vtedy „tichú domácnosť“, sama sa ho na to nepýtala, ale na ďalší deň jej manžel
povedal, že ho volal I. do O. a vybrali nejaký televízor, avšak televízor mu nedali. Bližšie manžel o tom
nerozprával a ona sama sa ho veľmi nepýtala. Dospeli k tomu, že I. naleteli, pretože nemajú ani televízor

ani peniaze. Potom sa už s I. nestretli, ani ho nevideli. Doma našla aj listinu a to sfalšovanú zmluvu z
Čiech, podľa ktorej tam mal byť manžel zamestnaný ako murár, ale to nebola pravda. V tom čase obaja
pracovali na obecnom úrade na aktivačné práce. Vedela o I., že tento chodieva do Čiech za otcom,
vtedy tam nepracoval, až neskôr chodil pracovať do Čiech. Je pravdou, že na uvedenej zmluve žiadnu
čiastku neuhrádzali, svedkyňa už nevedela, či dlh bol vymáhaný exekučne. Svedkyňa po nahliadnutí

do úverovej zmluvy a pracovnej zmluvy zabezpečené vo vyšetrovacom spise potvrdila, že sa jedná o
listiny, ktoré našla doma.Svedok P. O. na pojednávaní potvrdil, že obžalovaného P. I. pozná od mala a potvrdil, že možno v
rokoch 2009, 2010 spolu s I. robili vo firme O. M. v Českej republike. Zárobky boli rôzne, pretože na
páske bola iná suma, ale k rukám bola vyplácaná iná suma, on reálne na ruku dostal mesačne 26 až

27.000,-- Kč. Zhruba rovnako zarábal aj P. I.. Či takto I. robil v Čechách u O. M. aj v roku 2007 si svedok
presne nepamätal, nepamätal si už presne, v ktorom roku tam boli. Svedok uviedol, že M. s I. chodili
spolu zháňať ľudí, t. j. robotníkov na stavbu, M. sa spytoval, či o niekom nevedia a spolu s I. chodili či
už v Čechách alebo na Slovensku spolu, alebo tým poveril aj I.. V akom časovom období to bolo, už
si svedok nepamätal. K práci mali písomnú zmluvu, svedok sám takto pracoval 2 alebo 3 roky, občas

chodil domov. Na celé toto obdobie mal zrejme zmluvu. Či mal I. pri tom ako zháňal ľudí k dispozícii aj
nejaké pracovné zmluvy od M., to svedok uviesť nevedel.

Svedok T. O. potvrdil, že pozná P. I., s ktorým spolu robili pre stavebnú firmu pána M. v Českej republike,
mohlo to byť v roku 2009, on tam bol 3 alebo 4 roky. Presné časové obdobie si už však nepamätá. K
časovým údajom svedok uviedol, že v roku 2004 bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, bol

v podmienke a pre istotu šiel do Českej republiky, kedy robil v Prahe, vtedy tam s ním I. nebol. V tom
čase robil pre U. C., ktorý mal firmu spolu s M.. Svedok uviedol, že mal nejakú písomnú dohodu kvôli
kontrole. Vedel o tom, že P. I. mal dohadzovať ľudí pre M., t. j. mal mu zháňať robotníkov, ale či na ten
účel mal nejaké zmluvy alebo pečiatky, to svedok uviesť nevedel. Svedok potvrdil, že M. aj C. sa ich
spytovali, či nevedia o niekom, pretože potrebovali pracovníkov. Chlapi rozprávali, že I. zháňal ľudí, ale

on sám žiadne peniaze ani zmluvy u I. nevidel.

Svedkyňa S. H. vypovedala, že v roku 2008 bola zamestnaná v spoločnosti Elektro NT ako predavačka,
v tom čase poskytovali tovar aj na splátky. Ak mal klient záujem o takúto formu financovania tovaru,
predložilobčianskypreukaz,zrejmeajpracovnúzmluvu,onivpredajnitietoúdajeneoverovali,overovala

si to splátková spoločnosť. Vyplnili sa potrebné údaje, ktoré boli zaslané do splátkovej spoločnosti a
čakalo sa na schválenie úveru. Pokiaľ bol úver schválený, zmluvy sa vytlačili a podpísali so zákazníkom,
realizovalo sa to elektronicky. Svedkyňa si už na konkrétny prípad vo vzťahu k obžalovanému M.
nepamätala,pokiaľvšaknahliadladolistínzprípravnéhokonania úverovejzmluvy,potvrdila,žesajedná
o zmluvy, ktoré vydávala ich spoločnosť a podpis na predmetnej zmluve je jej. Postup bol taký, že všetky

údaje potrebné na zmluve sa písali podľa pokynov zákazníka, ak splátková spoločnosť žiadala ďalšie
doklady, tak si ich vyžiadala. Na pracovnú zmluvu, ktorá bola súčasťou úverovej zmluvy si už svedkyňa
nepamätala. Pokiaľ je zmluva schválená a podpísaná, postup je taký, že sa tovar vydá zákazníkovi
ihneď na predajni, t. j. tomu zákazníkovi, ktorý zmluvu podpisuje. Určite sa nemohlo stať, že by úverová
zmluva bola klientom podpísaná mimo predajne, všetko sa vybavuje v predajni. Jedna kópia zmluvy ide

klientovi a vysvetlí sa mu ako má splácať splátky. Na okolnosti predaja tovaru T. M., na to, či bol s ním
niekto prítomný si svedkyňa nepamätala.

Svedok G. W. na hlavnom pojednávaní sa bližšie k okolnostiam uvedených skutkov vyjadriť nevedel,
pamätal si len, že pri výsluchu v prípravnom konaní mu bolo povedané, že na jeho meno boli brané

nejaké nástroje. Osoby P. I. ani T.Y. M. nepoznal, rovnako ani osobu O. M. z Českej republiky. Nepamätá
si, že by bol kontaktovaný spoločnosťou Home Credit Slovakia v súvislosti s týmto prípadom, pokiaľ
nahliadol do listín z prípravného konania súvisiace s prejednávanou vecou, svedok sa k nim vyjadriť
nevedel.

Na návrh prokurátora a so súhlasom obhajoby bola oboznámená zápisnica o výsluchu svedka T.Š.
X. zo dňa 04. 09. 2011 z prípravného konania (čl. 1132), ktorý svedok vypovedal, že je konateľom
spoločnosti DaR so sídlom vo Zvolene, kde prevádzkuje predajňu elektra. Je konateľom spoločnosti a
sám v predajni pracuje, predaj tovaru bol klientom poskytovaný aj na splátky prostredníctvom rôznych
splátkových spoločností. Po nahliadnutí do úverovej zmluvy uzavretej s P. I. dňa 20. 12. 2007 svedok

uviedol a potvrdil, že sa jedná o zmluvu spísanú jeho spoločnosťou s tým, že on sám túto zmluvu
vypisoval, údaje o zamestnávateľovi mal od klienta, t. j. P. I., ktorý mu predložil občiansky preukaz a
rodný list. Uvedené údaje vypísal do návrhu zmluvy a elektronicky odoslal do spoločnosti Home Credit
Slovakia. Následne pokiaľ spoločnosť zmluvu schváli, zmluva sa podpíše a po zaplatení akontácie, v
tomto prípade sumu 807,-- Sk si klient tovar prevezme hneď na mieste. V tomto konkrétom prípade

bol P. I. predávaný televízor zn. Toshiba v hodnote 16.149,-- Sk. Oni na predajni neoverujú údaje o
zamestnávateľovi. Bližšie okolnosti k uvedenému predaju si svedok nepamätal.Svedok P. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v rokoch 2007 a 2008 pracoval v spoločnosti Home
Credit Slovakia na oddelení vymáhania pohľadávok a zastupoval spoločnosť pred OČTK a súdmi. Od
konca roka 2014 v spoločnosti nepracuje, t. času nemá prístup k žiadnym písomnostiam. V tom čase pri

žiadosti o úver klient musel predložiť občiansky preukaz a následne záležalo od typu a výšky úveru, aké
doklady sa vyžadovali. Niekedy sa vyžadoval doklad od zamestnávateľa, niekedy postačovalo čestné
prehlásenie k zamestnaniu a niekedy postačilo, že klient podpisom zmluvy potvrdil údaje tam uvedené.
K osobám P. I. a T. M. sa svedok vyjadriť nevedel, nepamätal sa na tento úverový prípad. Pokiaľ však
klient úver nespláca, nereaguje na výzvy, vymáhanie rieši oddelenie vymáhania pohľadávok. Ak bolo k

zmluve pripojené potvrdenie od zamestnávateľa, kontaktoval sa telefonicky zamestnávateľ, zistilo sa, či
je tam klient zamestnaný alebo nie, pohľadávka a vymáhala cez občiansko-právne konanie a exekúciu.
Nezamestnaným osobám sa úver neposkytoval, žiadateľ musel mať vždy príjem z pracovného pomeru,
či už na dobu určitú alebo neurčitú, alebo musel byť poberateľom dôchodku, invalidného, starobného.
Určite nestačila ani dohoda o pracovnej činnosti, ani poberanie sociálnych dávok. Čo sa týka postupu
schvaľovacieho oddelenia pri preverení údajov, k tomu sa svedok vyjadriť nevedel.

Nanávrhprokurátorasosúhlasomobhajobybolioboznámenésvedeckévýpovede/(kuskutkuvbode7/)
z prípravného konania a to poškodená B. F. - výpoveď zo dňa 07. 12. 2010 a 29. 09. 2011, kedy svedkyňa
potvrdila, že je splnomocnená spoločnosťou Consumer Finance Holding na zastupovanie pred ČTK.
Potvrdila, že na základe telefonickej objednávky nahlásenej obchodnou reprezentantkou spoločnosti

Triangel bola uzavretá Zmluva o pôžičke s klientom Y. Y. dňa 11. 03. 2008. Pôžička bola poskytnutá na
nákup tovaru v celkovej výške 678,15 €. Pred nahlásením objednávky mal predchádzať osobný kontakt
sprostredkovateľa, t. j. pani Y. C. s klientom, ktorá mala overiť jeho totožnosť. Po schválení a vystavení
zmluvy je tovar odovzdaný klientovi, v tomto prípade klient požiadal, že si tovar preberie v obci F. Č..
XXX. Klient zmluvu podpísal, akontáciu zaplatil vo výške 290,78 € a tovar bol doručovaný spoločnosťou

Top Trans a klientovi odovzdaný 11. 03. 2008. Následne klient neuhradil ani jednu dojednanú splátku. Y.
Y. zaslal spoločnosti CFH dňa 01. 06. 2009 čestné prehlásenie, v ktorom uviedol, že v apríli 2007 stratil
občiansky preukaz a nie si je vedomý žiadneho dlhu voči ich spoločnosti. Poškodený si uplatnil škodu
vo výške 895,66 € t. j. neuhradenú istinu spolu s príslušenstvom.

Súd rovnako oboznámil výpoveď svedka Y.H. Y. z prípravného konania (čl. 1206 až 1209) výsluch
zo 16. 11. 2010, kedy svedok uviedol, že dňa 16. 04. 2007 na OO PZ v Šahách nahlásil odcudzenie
občianskeho preukazu č. X. XXXXXX. Na adresu trvalého bydliska mu bola dňa 28. 04. 2009 doručená
výzva na úhradu dlžnej čiastky 875,57 € a to spoločnosťou Consumer Finance Holding. Následne
kontaktovalspoločnosťaoznámil,žežiadnuzmluvuopôžičkeneuzatváral.Pokiaľjenazmluvetelefónny

kontakt XXXX XXX XXX, toto telefónne číslo nie je jeho. V zmluve sú uvedené ďalšie jeho osobné údaje
a svedok vyslovil podozrenie, že niekto zneužil jeho občiansky preukaz.

V konaní pred súdom sa nepodarilo zabezpečiť účasť svedka O. M., ktorý sa v čase pojednávania
nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody v Českej republike a bol vypočutý ako svedok

prostredníctvom dožiadania príslušných českých orgánov. Súd oboznámil zápisnicu o jeho výsluchu zo
dňa 08. 03. 2017 (čl. 900 a nasledujúce), kedy svedok vypovedal, že P. I. poznal, pretože pracoval u
neho ako robotník na brigáde asi pred 7 rokmi. Pracoval tam celkovo 14 dní alebo 3 týždne. Priviedol
ho jeho strýko T. O.. Po troch týždňoch zmizol. V rokoch 2007 až 2008 svedok pracoval ako živnostník
v oblasti stavebných činností, nemal žiadneho spoločníka, nebol ani konateľom žiadnej obchodnej

spoločnosti. Pokiaľ mal zamestnancov, týchto prijímal ako brigádnikov na dohodu o pracovnej činnosti,
nikdy neuzatváral pracovné zmluvy. Rovnako P. I. pre neho pracoval na dohodu, v pracovnom pomere u
neho nikdy nebol. P. I. vyplácal v hotovosti, mal k dispozícii výplatnicu, podľa ktorej vyplácal robotníkov.
P. I. mohol pre neho pracovať ako stavebný robotník cca v roku 2008, bolo to len krátko, koľko si zarobil,
si svedok už nespomínal. Svedok uviedol, že v roku 2008 sa mu stratilo jedno razítko spolu s dokladmi,

jednalo sa o razítko s názvom O. M. - stavební práce, Přídolí 108, Český Krumlov, IČO: 67159559. Tieto
razítka nikomu nepožičiaval. Svedok ďalej potvrdil, že pozná U. C., ktorý žije s jeho sesternicou P. C., sú
manželia, hovorí mu strýko, ktorý teraz býva v Českých Budějoviciach. Poznajú sa od malička, pretože
matka svedka pochádza zo Zvolena, avšak v súčasnej dobe nie sú spolu v kontakte. Vždy mali spolu
dobré vzťahy, v rokoch 2005 až 2009 mu sprostredkovával brigádnikov zo Slovenska. V roku 2011 až

2014 svedkovi bol uložený zákaz podnikania, v tom čase nepodnikal, začal podnikať od roku 2014. V
tom období mal bližší vzťah s T. O., ktorý mal brata P. O. a obaja u neho brigádnicky pracovali. Práve
T. O. doviedol P. I.. Zoznámil sa s nimi cez spomínaného strýka pána C.. T. O. u neho pracoval asi rok,
ale taktiež mal dohodu o pracovnej činnosti, ktorú každé tri mesiace obnovovali. Voľný čas však spolunetrávili. Obaja bratia O. pre neho vykonávali stavebné práce a mali zárobok okolo 20.000,-- až 25.000,--
Kč v hrubom. Boli im zrážané povinné platby a ubytovanie cca 3.000,-- Kč. Svedok uviedol, že P. I.
určite nepoveroval tým, aby mu na Slovensku hľadal zamestnancov. Sám svedok na Slovensko jazdil,

do Zvolena, do Krupiny, do Hontianskych Tesárov, kde má rodinu. P. I. nemal žiadne oprávnenie k tomu,
aby jeho menom podpisoval akékoľvek listiny, nedal mu k dispozícii svoje razítko. Pokiaľ bola svedkovi
daná k nahliadnutiu pracovná zmluva (na obžalovaného T. M.), svedok uviedol, že zmluvu určite on
nepísal, ani podpis nie je jeho. Na listine je razítko, ktoré sa mu stratilo s tým, že v roku 2005 s týmto
razítkom ešte disponoval, avšak stratilo sa mu v roku 2008. Osobu T. M. nepozná, určite s ním žiadnu

pracovnú zmluvu neuzatváral. Svedok prehlásil, že nikdy neuzatváral s nikým pracovnú zmluvu na dobu
neurčitú. Určite takúto zmluvu nedohodol ani s P. I.. Pokiaľ bol v súvislosti s obžalovanými skutkami
vypočúvaný v prípravnom konaní, na svoj výsluch si už nepamätal, nepamätá si už, koľko razy to v tej
dobe mal. Vie, že sa mu jedno razítko stratilo, bolo to v dobe, keď mu vyhorelo auto, ale bližšie časové
súvislosti svedok nevedel. K okolnostiam uzavretia úverových zmlúv P. I. alebo T. M. so spoločnosťou
Home Credit Slovakia sa svedok vyjadriť nevedel.

Bola oboznámená zápisnica o rekognícii vrátane fotodokumentácie (čl. 1020 až 1031), pri ktorej
obžalovaný T. M. opoznal ako osobu, ktorá mu pomáhala vybavenie úveru na televízor - obžalovaného
P. I.. Opoznal ho bezpečne aj pri opakovanej rekognícii.

Podľa Úverovej zmluvy zo dňa 01. 02. 2008 (čl. 1032) spoločnosť Home Credit Slovakia (ďalej len
HCS), poskytla v prospech T. M. úver na nákup tovaru - televízor LCD za predajnú cenu 19.999,-- Sk
s tým, že v hotovosti bola zaplatená akontácia 8.000,-- Sk. Výška úveru bola poskytnutá na 11.999,--
Sk, boli dojednané mesačné splátky po 920,-- Sk. Zmluva bola uzavretá v Krupine, za veriteľa bola
uvedená oprávnená osoba S. H. - spoločnosť Elektro MT v O.. K zmluve bola pripojená pracovná zmluva

(čl. 1039), podľa ktorej podnikateľ - Stavební pomocné práce M. a obžalovaný T. M. uzavreli pracovnú
zmluvu s nástupom dňa 02. 05. 2005 ako „zedník“ s miestom práce České Budějovice a okolí pre druh
práce - stavebné práce. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú, v bode 5/ zaradenie pracovníka
do tarifého stupňa je uvedená suma 16.800,-- . Zmluva bola podpísaná v Č. Krumlově dňa 02. 05. 2005.
Pracovná zmluva bola opatrená pečiatkou spoločnosti Stavební a pomocné práce M., IČO: 67159559

a opatrená podpisom ako aj podpisom pracovníka.

Podľa správy Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 15. 01. 2009 a 13. 01. 2009 (čl. 1051 až
1053) bolo oznámené, že obžalovaný T. M. nie je vedený v evidencii OSSZ v Českém Krumlově, osoba
O. M. je v registri evidovaná pod IČOm: 67159559, činnosť začatá od 01. 09. 2005, ukončená 30. 10.

2006. Na toto IČO neboli prihlásení žiadni zamestnanci.

Podľa výpisu zo živnostenského registra k osobe O. M. (čl. 1059) mal tento vydané živnostenské
oprávnenie v predmete „zednictví“ so vznikom a začatím vykonávania živnosti od 22. 12. 1997 na dobu
neurčitú s tým, že mal prerušené vykonávanie živnosti od 19. 02. 1999 do 31. 12. 2001.

Podľa údajov sociálnej poisťovne zo dňa 20. 02. 2009 (čl. 1135, 1136) bol obžalovaný P. I. v evidencii
ako zamestnanec - dohodár v prospech spoločnosti UNIOS, s. r. o. v období o 10. 04. 2008 do 18.
04. 2008, iní zamestnávatelia evidovaní neboli. Podľa údajov UPSVaR Zvolen, pracovisko Krupina (čl.
1139, 1140) obžalovaný P. I. v roku 2006 poberal dávky v hmotnej núdzi po 1.610,-- Sk od 9/2006 do

1/2007 po 1.700,-- Sk, od 2/2007 nepoberal žiadne dávky.

Podľa Úverovej zmluvy zo dňa 20. 12. 2007 spoločnosť HCS poskytla obžalovanému P. I. pôžičku na
kúpu televízora26V300zapredajnúcenu16.149,--Skstým,žebolouhradenévhotovosti807,--Sk.Bol
dojednaný úver vo výške 15.342,-- Sk a to úhrady mesačných splátok po 1.428,-- Sk. Ako zamestnávateľ

bola uvedená spoločnosť Stavební a pomocné práce M., zamestnaný od 5/2005 s mesačným príjmom
15.800,-- Sk.

Podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 11. 03. 2008 (čl. 1247) poskytla spoločnosť Consumer Finance Holding v
prospech Y. Y., číslo OP: X. XXXXXX pôžičku na nákup tovaru - notebook Asus pri zohľadnení akontácie

8.760,-- Sk, pôžičku na financovanie tovaru 20.430,-- Sk, bolo dojednané zaplatiť ju v 10-tich mesačných
splátkach po 2.043,-- Sk.Podľa potvrdenia OO PZ Šahy zo dňa 16. 04. 2007 bolo vydané potvrdenie pre Y. Y. k občianskemu
preukazu č. SH XXXXXX o tom, že nahlásil odcudzenie občianskeho preukazu.

Poškodená spoločnosť HCS vyčíslila škodu dňa 02. 10. 2008 (čl. 1037) k Úverovej zmluve zo dňa 01. 02.
2008 v celkovej hodnote 13.800,-- Sk (458,08 €), poškodená spoločnosť HCS Slovakia vyčíslila škodu
Listom zo dňa 30. 01. 2009 (čl. 1141) k Úverovej zmluve zo dňa 20. 12. 2007 v celkovej výške 18.394,--
Sk (610,57 €), ktorá vznikla spoločnosti spolu s pokutami. Spoločnosť CFH si uplatnila nárok na náhradu
škody, ktorú vyčíslila na 895,66 € (1.195,--Sk ), jedná sa o vyúčtovanie splátok spolu s pokutami za

omeškanie a sankciami.

V tejto veci sa obžalovaný T. M. na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu doznal, o jeho priznaní súd
nemal žiadne pochybnosti a preto ho uznal vinným v zmysle podanej obžaloby. Obžalovaný T. M. svojim
konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Tr.
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, pretože spoločne s obžalovaným P.A. I. vylákal

od spoločnosti Home Credit Slovakia úver vo výške 11.999,-- Sk (398,29 €) tým, že úverovú spoločnosť
uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, keď k žiadosti o úver obžalovaný
M. predložil sfalšovanú pracovnú zmluvu, podľa ktorej mal byť zamestnaný u zamestnávateľa Stavební
a pomocné práce M. so sídlom Český Krumlov, pričom v tejto spoločnosti nikdy nepracoval, a ktorý
doklad mu zadovážil obžalovaný P. I., čím spoločným konaním spôsobili spoločnosti poškodenému

Home Credit Slovakia škodu v celkovej výške 458,07 € (13.800,-- Sk), t. j. škodu malú podľa § 125 ods.1
Tr. zákona.

Obžalovaný I. popieral spáchanie skutkov v bode 4/ a 5/. Obžalovaný potvrdil, že pre spoluobžalovaného
M. vystavil potvrdenie o zamestnaní, avšak konal tak oprávnene a to na pokyn zamestnávateľa M..

Uviedol, že on sám v Čechách pracoval na riadnu pracovnú zmluvu v uvedenom čase a podstatnou
náplňou jeho práce bolo zabezpečovať pre M. zamestnancov. M. mu dal k dispozícii predmetné
pracovné zmluvy, ktoré pred ním sám opečiatkoval a podpísal. Nekonal teda neoprávnene. Výpoveď
obžalovaného však bola jednoznačne vyvrátená svedkom M.. Hoci obhajoba spochybňovala osobu
svedka M. s poukazom na to, že sám je kriminálnou osobou, keďže aj v čase dožiadaného výsluchu

počas konania pred súdom bol vo výkone trestu, súd konštatuje, že obrana obžalovaného nebola
podložená žiadnym iným ani listinným dokladom. Obžalovaný I. sám tvrdil, že má k dispozícii pracovnú
zmluvu s M., a že ju dodatočne súdu predloží. Počas celého trestného konania však žiadnu pracovnú
zmluvu súdu nepredložil. Zo žiadnej verejnej evidencie nevyplýva, že by obžalovaný bol riadnym
zamestnancom svedka M. v Českej republike. Obranu obžalovaného tak súd považoval výslovne za

účelovú. Pokiaľ aj svedkovia P. O. a T. O. potvrdili, že boli spolu pracovať v Českej republike u M. a
obaja tvrdili, že mali písomné zmluvy, o aké zmluvy sa však jednalo, svedkovia bližšie neuviedli, ani tieto
súdu nepredložili. Z príslušných verejných registrov bolo zistené, že O. M. nemal evidovaného na svoju
firmu žiadneho zamestnanca. Preto sa ani u týchto svedkov nemohlo jednať o pracovný pomer v zmysle
riadnej pracovnej zmluvy. Svedok M. tvrdil, že ľudí zamestnával vždy len na dohodu o prácach. Ďalej

uvedení svedkovia potvrdili, že P. I. mal dohadzovať ľudí pre M., avšak či na tento účel M. poskytol
P. I. aj nejaké zmluvy alebo pečiatky, svedkovia nepotvrdili. Naopak, svedok M. výslovne poprel, že
by dal k dispozícii obžalovanému I. vyplnené pracovné zmluvy, prípadne svoju pečiatku, uviedol, že
práve pečiatka, ktorou boli opatrené listiny prikladané k úverom, sa mu v minulosti stratila. Rovnako súd
neuveril obrane obžalovaného v tom, že ho spoluobžalovaný M. žiadal o to, aby od neho kúpil televízor,

naopak, z výpovede obžalovaného M., ako aj svedkyne M. bolo preukázané, že bol to obžalovaný I.,
ktorý ich oslovil s možnosťou zabezpečiť im televízor za dobrú cenu. Z výpovede obžalovaného M. aj
obžalovaného I. vyplynulo, že spoločne šli do predajne, kde prostredníctvom úveru zakúpili televízor,
tento televízor si vzal obžalovaný I.. Obžalovaný I. tvrdil, že pri zakúpení televízora on uhradil akontáciu
vo výške 8.000,-- Sk a následne dal M. zvlášť 2.000,-- alebo 3.000,-- Sk. M. uviedol a potvrdila to

aj manželka obžalovaného svedkyňa M., že dali vopred financie I. na akontáciu, avšak tento peniaze
zobral a viac sa neozval. M. potvrdil, že pri kúpe televízora I. zabezpečil zaplatenie akontácie a až
následne potom, čo kúpili televízor, I. si ho zobral a dal mu 200,-- alebo 300,-- Sk, žiadne iné peniaze mu
nedal, ani nič iné mu k tomu nepovedal. Obžalovaný M. však v prípravnom konaní vypovedal, že pred
predajňou odovzdal Rómom televízor a títo mu dali 10.000,-- Sk za to, že zoberie televízor na splátky.

Obžalovaný v konaní pred súdom poprel túto časť výpovede, nevie si vysvetliť ako sa to dostalo do jeho
výpovede, určite to tak nebolo. Pochybnosti o hodnovernosti výpovede P. I. sú zrejme aj z predloženej
listiny - pracovnej zmluvy, ktorá bola súčasťou Úverovej zmluvy zo dňa 01. 02. 2008, podľa ktorej mal
obžalovaný T.Y. M. uzavrieť pracovnú zmluvu s nástupom dňa 02. 05. 2005. Obžalovaný I. potvrdil, žeuvedené údaje vypisoval on a dátum nástupu uviedol len „omylom.“ Tvrdil, že M. mal do práce nastúpiť,
prečo nenastúpil, to sám nezisťoval. Keďže obžalovaný P. I. vo vzťahu k bodu 7/ vinu uznal, súd na
základe vykonaného dokazovania ho uznal vinným v bode 4/, 5/ a 7/ obžaloby z pokračovacieho prečinu

úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Tr. zákona (v bode 4/ spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20
Tr. zákona), pretože vylákal od spoločnosti Home Credit Slovakia úvery na kúpu televízorov, v bode 4/
spoločne s obžalovaným M., čím spôsobil poškodenej spoločnosti škodu vo výške 458,07 € (13.800,--
Sk), v bode 5/ spôsobil škodu spoločnosti Home Credit Slovakia vo výške 616,21 € (18.564,-- Sk), v bode
7/ spoločnosti Consumer Finance Holding spôsobil škodu vo výške 678,15 € (20.430,-- Sk), pričom v

spoločnom súhrne sa jedná o škodu malú podľa § 125 ods.1 Tr. zákona. Poškodené spoločnosti uviedol
do omylu predložením falošných dokladov k zamestnaniu, v bode 4/ k zamestnaniu obžalovaného T. M.,
v bode 5/ k vlastnému zamestnaniu a v bode 7/ predložením nepravdivých údajov o svojej totožnosti.
V bode 7/ v jednočinnom súbehu obžalovaný spáchal prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375
ods.1 písm. a/ Tr. zákona, pretože poškodenému Y. Y. spôsobil vážnu ujmu na právach tým, že zneužil
jeho doklady totožnosti k získaniu pôžičky.

K uloženiu trestov:

Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd postupoval podľa § 34 ods.1, 4 Tr. zákona a teda prihliadal najmä
na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti ako

ajnaosobupáchateľa,jehopomeryamožnostinápravy.KosobeobžalovanéhoP.I.malsúdpreukázané
podľa vyjadrenia Obecného úradu S. z miesta trvalého bydliska mal obžalovaný značne narušenú
povesť najmä kvôli rôznym prečinom - krádeže a podvody páchané na obyvateľoch obce a požívania
návykových látok. V tom čase bol nezamestnaný. Počas trestného konania obžalovaný I. tvrdil, že si
našiel zamestnanie v Českej republike, doklady k tomu však súdu nedoložil. Podľa registra priestupkov

bol obžalovaný postihnutý za priestupok proti majetku a opakovane za priestupky proti občianskemu
spolunažívaniu. V priebehu trestného stíhania bol obžalovaný aj vo výkone väzby v inej trestnej veci
a podľa správy ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou jeho správanie nebolo vždy na požadovanej úrovni.
Mal problémy s dodržiavaním ústavného poriadku a denného režimu. Podľa odpisu registra trestov má
obžalovaný tri záznamy a to pre majetkovú a násilnú trestnú činnosť, z toho jeden krát odsúdenie na

území Českej republiky. Naposledy bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 3T/93/2006 zo dňa 13. 08. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.
2To/324/2010 zo dňa 11. 11. 2010 a to pre zločin vydierania podľa § 189 ods.1 Tr. zákona, trestný čin
krádeže podľa § 247 ods.2 písm. b/ Tr. zákona účinného do 31. 12. 2005 a trestný čin výtržníctva podľa
§ 202 ods.1 Tr. zákona účinného do 31. 12. 2005, pre prečin podvodu podľa § 221 ods.1 Tr. zákona.

Za to mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 a pol roka nepodmienečne so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Poľahčujúce ani priťažujúce
okolnosti súd nezistil. Obhajoba žiadala prihliadnuť na uplynutie doby od spáchania skutku. Súd si je
vedomý práva obžalovaného na prejednanie jeho trestnej veci v primeranej lehote (článok 6 ods.1 veta
prvá Dohovoru) s tým, že zásahom do práv obžalovaného na spravodlivý proces sú neodôvodnené

prieťahy spojené s neprimeranou dĺžkou konania. Súd však poukazuje na to, že veľká časť trvania dĺžky
konania bola spôsobená obtiažnosťou veci a zložitosťou dokazovania, keďže sa jednalo o viacerých
obžalovaných a viaceré skutky, pričom na dĺžke konania niesli podstatnú vinu aj samotní obžalovaní,
ktorí svojou nesúčinnosťou marili plynulý priebeh trestného konania. Je však treba prisvedčiť, že aj na
strane súdu z dôvodov organizačných zmien došlo k obdobiam, kedy nebolo plynule konané. Súd preto

uzatvára, že uvedenú okolnosť čiastočne zohľadnil pri ukladaní výšky trestu, pretože obžalovanému
ukladal trest ako trest úhrnný a súhrnný podľa § 41 ods.1 a § 42 ods.2 Tr. zákona za viaceré trestné
činy, kedy sa trest ukladá podľa najprísnejšie trestanej trestnej sadzby. V tomto prípade súd vychádzal
z trestnej sadzby podľa § 189 ods.2 Tr. zákona, kde je trestná sadzba v rozpätí 4 až 10 rokov (jedná
sa o trestný čin z odsúdenia sp. zn. 3T/93/2006). Zároveň však došlo k sprísneniu trestnej sadzby v

zmysle tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods.2 Tr. zákona v spojení s nálezom Ústavného súdu SR č.
428/2012, pretože bol obžalovaný odsúdený za viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden
bol zločinom, pričom v tu súdenej trestnej veci spáchal prečin úverového podvodu spáchaný viacerými
skutkami. Z týchto dôvodov sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby o 1/3. Súd uložil obžalovanému
trest odňatia slobody na samej dolnej hranici vo výmere 4 rokov nepodmienečne a zároveň ho zaradil

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia v súlade s ustanovením
§ 48 ods.2 písm. a/ Tr. zákona. Podľa § 42 ods.2 Tr. zákona potom súd zrušil výrok o treste uložený
rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/93/2006 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súd má zato,že takto uložený trest v dostatočnej miere vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou ako aj
zabezpečí účel individuálne a generálnej prevencie pred páchaním obdobnej trestnej činnosti.

K osobe obžalovanej W. súd zistil, že bola kladne hodnotená z miesta trvalého bydliska, v registri
priestupkov nemá žiaden záznam. Podľa evidencie priestupkov Mestskej polície Zvolen mala v období
rokov 2005 až 2014 množstvo opakovaných záznamov pre nerešpektovanie pravidiel v cestnej doprave.
Podľa registra trestov má obžalovaná tri záznamy, z toho jeden záznam odsúdenie nemeckým súdom.
Naposledy bola odsúdená Okresným súdom Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/9/2012 zo dňa 14. 12. 2015

v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/39/2016 zo dňa 15. 06. 2016 pre
zločin podvodu podľa § 221 ods.1, 3 písm. a/ Tr. zákona, za čo bola odsúdená na trest odňatia slobody vo
výmere 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov a uložením probačného dohľadu.
Poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti súd nezistil. Vzhľadom na posledné odsúdenie prichádzalo do
úvahy uloženie súhrnného trestu za podmienok úhrnného trestu podľa § 41 ods.1 a § 42 ods.1 Tr.
zákona.Súdukladaltrestpodľanajprísnejšietrestanejsadzbypodľa§222ods.3Tr.zákona(zodsúdenia

2T/9/2012), kde je ustanovená trestná sadzba v rozpätí 3 až 10 rokov. Zároveň súd v súlade s
ustanovením § 41 ods.2 Tr. zákona v zmysle asperačnej zásady v spojení s nálezom Ústavného súdu
SR 428/2012 zvýšil o 1/3. Rovnako obhajoba pri obžalovanej W. žiadala zohľadniť uplynutý čas od
spáchania skutkov. Súd obdobne ako u obžalovaného I. konštatuje, že z rovnakých dôvodov možno
len čiastočne zohľadniť dĺžku konania a preto súd pri ukladaní druhu a výmery trestu uložil obžalovanej

rovnaký trest odňatia slobody ako v pôvodnom konaní, t. j. nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov s uložením probačného dohľadu
podľa § 49 ods.1 písm. a/, § 51 ods.1, 2 Tr. zákona a zároveň podľa § 51 ods.2, ods.4 písm. c/, e/ Tr.
zákona súd obžalovanej uložil povinnosť počas skúšobnej doby nahradiť škodu spôsobenú trestným
činom a povinnosť ospravedlniť sa poškodeným. Súd však sprísnil trest uložením peňažného trestu

podľa § 56 ods.1 Tr. zákona vo výmere 6.000,-- €, pretože trestnou činnosťou obžalovaná získala
majetkový prospech. Zároveň pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol obžalovanou úmyselne
zmarený, podľa § 57 ods.3 Tr. zákona jej súd uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov.
Podľa§42ods.2Tr.zákonapotomsúdzrušilvýrokotrestezrozsudkuOkresnéhosúduŽiarnadHronom
sp. zn. 2T/9/2012 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súd má zato, že takto uloženým trestom bude v
dostatočnej miere naplnený účel trestu z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie.

Obžalovaný 3/ T. M. bol hodnotený z miesta trvalého bydliska tak, že nemá narušené susedské vzťahy,
zapája sa do menších obecných prác, opatruje ťažko postihnuté osoby, príležitostne požíva alkoholické

nápoje. Podľa registra priestupkov bol potrestaný pre priestupky proti občianskemu spolunažívaniu ako
aj proti majetku. V registri trestov má štyri záznamy najmä za majetkovú trestnú činnosť a neplnenie
vyživovacej povinnosti. U všetkých odsúdení platí fikcia neodsúdenia. Obžalovanému poľahčovalo, že
sa k spáchaniu skutku v celom rozsahu doznal. Súd mu tak ukladal trest podľa trestnej sadzby § 222
ods.1Tr.zákona,t.j.1až5rokovstým,žetrestnásadzbapriprevahepoľahčujúcichokolnostípodľa§38

ods.2,3Tr.zákonasaupravujetak,žesaznižujehornáhranicatrestnejsadzby.Súduložilobžalovanému
trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov a výkon trestu súd obžalovanému
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov. Zároveň súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť
podľa svojich schopností škodu spôsobenú trestným činom. Súd má zato, že takto uložený trest v
dostatočnej miere naplní účel individuálnej i generálnej prevencie.

Ku skutku v bode 6/

Svedok - poškodený U. X. na hlavnom pojednávaní dňa 12. 08. 2015 uviedol, že v apríli 2003 cez svojho
brigádnika pána P. sa dozvedel o chatkách na X. D.. Mal o to záujem, preto sa tam šiel pozrieť a cez

P. zistil telefónne číslo na majiteľa, ktorý sa mu predstavil ako G.. F.. S týmto sa boli pozrieť na chatky,
X. si vybral chatku a dohodli sa s F. na cene 358.000,-- Sk. Po dvoch týždňoch mal peniaze k dispozícii
a stretli sa s F., ktorý priniesol podklady, projekty, listy vlastníctva a oznámil mu, že pozemky sú síce
na liste vlastníctva, t. j. je zapísaný ako ich vlastník pán F., avšak bývalí vlastníci podali žalobu na súd
ohľadne sporu o vlastníctvo a preto je na listoch vlastníctva plomba. F. však uviedol predpoklad, že do

pol roka sa to môže vyriešiť a potom sa môžu dohodnúť na odkúpení aj nejakej plochy pred chatkou.
Z týchto dôvodov sa dohodli, že zatiaľ sa nebude spisovať žiadna kúpna zmluva, a že sa až následne
urobí zmluva spoločná na chatu aj na pozemky. Poškodený X. uviedol, že zložil dojednané peniaze ako
zálohu, k čomu mu F. vypísal doklad. Pri vzájomných rozhovoroch aj pri vyplácaní peňazí bol prítomnýP. aj P. J. ako jeho zamestnanci. Následne mu F. odovzdal kľúče s tým, že si chatku môže prerábať.
Poškodený X. hneď na to začal s rekonštrukciou, t. j. prerábka začala už v apríli 2003. Vtom čase sa
s obžalovanou W. nepoznal. Keďže chatka bola v dezolátnom stave, nebola tam zavedená voda ani

elektrika, cez pána F. zabezpečil poškodený elektriku a uhradil za to 1.000,-- Sk. Platby za elektriku zneli
na F. aj na poškodeného X., avšak platby uhrádzal X.. Čo sa týkalo vody, táto fungovala, bol tam mestský
rozvod, nad chatami bol vodojem. Ďalej dal poškodený X. poistiť chatu v poisťovni Kooperativa, kde bola
uvedená poistná hodnota 4.000.000,-- Sk, možno aj viac. Následne robil na tej chate, chodil tam celé
dni rovno z práce, šiel na chatu, prerábal ju aj počas víkendov. Keď sa zoznámil s obžalovanou, na jeho

pozvanie taktiež začala chodiť na chatu, mohlo to byť od jari 2004. V roku 2006, keď obžalovaná prišla o
svoj byt, ponúkol jej, že môže ísť bývať na tú chatu. Vtedy si tam ona doniesla všetky veci a odvtedy tam
začala bývať. Dcéry obžalovanej bola na chate asi iba 3x. Poškodený X. uviedol, že na uvedenej chate
sa stretávali aj s ďalšími vlastníkmi chatiek, ktoré boli postupne odkúpené a vždy on vystupoval ako
vlastník veci, aj obžalovaná sa vyjadrovala ako „o jeho chate.“ Čo sa týkalo rekonštrukcie, obžalovaná
túto nemohla financovať, pretože v tom čase bola nemajetná, boli voči nej vedené rôzne exekúcie a v

podstate ju finančne podporoval poškodený X.. Vedel o tom, že v zahraničí mala robiť upratovačku s
nízkym zárobkom. Dcéra obžalovanej v tom čase bola študentka, takže nemala žiaden príjem. Za celé to
obdobie svedok chatu prerobil na luxusný objekt. V roku 2007 sa s obžalovanou rozišli, keď zistil, že mu
je neverná. Odišla bývať k svojim rodičom, avšak mala kľúče od chaty a chodila si tam brať niektoré svoje
veci. Neskôr zistil, že zobrala všetky doklady týkajúce sa investície do rekonštrukcie chaty. Následne v

roku 2008 mu známy U.A. O., neskôr aj H. M. hovorili, že sa obžalovaná mala vyjadriť tak, že ho o všetko
oberie. Preto zisťoval na katastri stav veci a až vtedy zistil, že vlastníkom chaty je dcéra obžalovanej a
preto hneď kontaktoval F.. Tento bol prekvapený a uviedol, že mu W. vravela, že sa mali dohodnúť, že sa
chata prepíše na jej dcéru. F. sa mu vtedy snažil dovolať, avšak sa nedovolal. V tom čase poškodený X.
chodievaldoTalianska,kdesivypínalmobil.F.uviedol,žepokiaľzanímW.prišla,vedelonej,žesúspolu

so X. a na jej návrh jej povedal, nech teda urobí zmluvu a prišla za ním na Španiu dolinu, kde sa overovali
podpisy. Po týchto zisteniach poškodený X. sa stretol s obžalovanou W. na N., kde sa o všetkom kľudne
porozprávali a obžalovaná mu tvrdila, že všetko vráti späť. Pri tomto rozhovore bola prítomná G. H. - jeho
súčasná priateľka. Následne sa stretli na chate, kde on v tom čase býval a obžalovaná mu povedala,
že za spätný prevod chce 1.000.000,-- Sk. Po dojednávaní sa nakoniec dohodli, že jej vyplatí čiastku

650.000,-- Sk, pretože aj ona mala nejaké výdavky v súvislosti s chatou, ktoré si svedok zapisoval, v
celkovej výške 350.000,-- Sk. O dva dni mu však prišla sms-ka od obžalovanej, že to neplatí. Preto sa
rozhodol podať trestné oznámenie ako aj občiansko-právnu žalobu. Následne na to dostal doporučený
list, aby sa z chaty vysťahoval. Keďže sa nechcel strápňovať, za pomoci kamarátov chatu vypratal.
V civilnom konaní nebol úspešný, žaloba bola zamietnutá pre premlčanie. Obžalovaná sa do chaty

nasťahovalasfrajerom,neskôrjuprenajímalaanásledneajponúkalanapredajza150.000,--€.Obhajca
obžalovanejvzniesolnámietkyspoukazomnato,ževspomínanomcivilnomkonaníbolopreukázané,že
svedok predložil sfalšovaný doklad, čo bolo potvrdené vyjadrením spoločnosti Ševt s tým, že predložený
doklad bol vyrobený až v roku 2007. K tomu poškodený X. uviedol, že pôvodný, t. j. prvý vystavený
doklad pripájal k poistnej zmluve, ktorá však neskôr bola zrušená a v čase, keď bola chata tesne pred

dokončením, chcel ju dať znovu poistiť, avšak tento pôvodný doklad o úhrade nenašiel, preto žiadal
F., aby mu pripravil druhý doklad, čo mohlo byť v roku 2007. V predmetnom civilnom konaní však jeho
bývalá manželka predložila súdu poistnú zmluvu ako aj so spomínaným dokladom, tieto doklady však
boli vrátené jeho manželke, on ich k dispozícii nemá. Na vysvetlenie okolnosti, prečo ho F. neinformoval
o tomto prevode napriek tomu, že boli spolu v kontakte, poškodený X. uvádzal, že sa aj on sám na

to F. pýtal a tento mu to vysvetlil tak, že mu bolo trápne hovoriť s ním o tom, mal za to, že sa tak s
obžalovanou poškodený dohodol. Poškodený poprel, že by obžalovaná financovala rekonštrukciu chaty.
Je pravdou, že v čase, keď bol v zahraničí, on jej poskytoval financie na zabezpečenie niektorých vecí,
avšak keď začala pýtať stále vyššie sumy peňazí, tieto jej už odmietal dať a vtedy začali medzi nimi
problémy. Poškodený poukázal na to, že na spomínanom LV sú evidované rôzne exekučné konania proti

obžalovanej, dcéra obžalovanej bola študentka, bývala u starých rodičov (rodičov obžalovanej), t. j. z ich
strany neboli finančné prostriedky na vyplatenie chaty. Aj dcéra obžalovanej sa vždy vyjadrovala „ako
o X. chate“, vtedy ho dcéra obžalovanej volala X.. Poškodený X. vyslovil predpoklad, že kúpnu zmluvu
dokonca nepodpísala dcéra obžalovanej, ale samotná obžalovaná. V predmetnej civilnej veci je podané
dovolanie, o ktorom doposiaľ rozhodnuté nebolo.

SvedokU.F.nahlavnompojednávanídňa20.01.2016vypovedal(čl.1633),žejekonateľomspoločnosti
Znalekon, s. r. o., ktorá kúpila celý areál bývalého pionierskeho tábora vo Zvolenskej Slatine v roku 1999.
V tom čase však pred Okresným súdom Zvolen prebiehal spor o pozemky. Mal v úmysle vybudovať tamresocializačné centrum pre bývalých narkomanov, avšak pre odpor obyvateľov Slatinských Lazov, ako
aj z finančných dôvodov sa tento zámer nerealizoval, v podstate do roku 2003 sa tam nedialo nič. V
tom čase ho oslovil pán F.Á., ktorý tam chodil kosiť, že niekto má záujem o kúpu jednej chaty, mohlo

to byť koncom zimy 2003. Následne so X. šli na ohliadku, X. si vybral druhú chatku od obce, nevadil
mu stav, ktorý bol dezolátny, tvrdil, že chatu si prerobí podľa seba. Následne sa stretli začiatkom roku
2004 a dohodli sa, že chatu mu odpredá, avšak X. uvádzal, že prebieha spor o pozemky. Dohodli kúpnu
cenu niečo cez 300.000,-- Sk. Túto čiastku rozdelili s tým, že cca 200.000,-- Sk bolo za chatu a zvyšok
na pozemok, ktorý sa prevedie až potom, čo skončia súdne spory. Následne v apríli alebo v máji 2004

mu X. vyplatil celú hotovosť cca 348.000,-- alebo 358.000,-- Sk, s odstupom času si už svedok presnú
sumu nepamätal. Poukázal na to, že doklady boli doložené v občianskoo-právnom konaní. Peniaze boli
svedkovi vyplatené osobne X. v predajni áut, ktorú prevádzkoval X.. Svedok vyhotovil doklad, jednalo
sa o príjmový doklad, ktorý odovzdal X.. Či bol takýto doklad vystavený aj pre spoločnosť Znalekon si
už svedok s odstupom času nepamätal, nepamätal si, ako to bolo evidované v účtovníctve. Pamätal si
však, že potom, čo bola uzavretá zmluva s F. mladšou, do účtovníctva to bolo zaevidované ako príjem

a to osobitne 200.000,-- Sk za chatu a ostatné peniaze za pozemky boli evidované ako peniaze na
ceste, ktoré budú vysporiadané potom, čo budú vysporiadané aj pozemky. K dokladu zabezpečenému v
prípravnom konaní (čl. 754) - výdavkový pokladničný doklad svedok uviedol, že sa jedná o doklad, ktorý
on vyhotovoval v roku 2007, keď ho oslovil X., že potrebuje doklad zrejme kvôli poistke. Úhradu peňazí
zo strany X. bral ako zálohu na kúpnu cenu, pretože v tom čase predpokladal, že súdny spor bude

ukončený v dohľadnej dobe. Tento súdny spor však doposiaľ nie je ukončený. Následne začal vybavovať
elektriku, on sám vybavil nové merače a koncom roku 2003 na chatkách fungovala elektrika. X. začal s
rekonštrukciou chaty ihneď a začiatkom roku 2004 sa už na nej dalo fungovať. Vtedy na jar 2004 spoznal
aj obžalovanú W., ktorú stretol na chate X.. Pamätal si, že vzťahy medzi nimi boli v poriadku. Svedok F.
uviedol, že následne potom, čo bolo jeho manželstvo rozvedené, šiel so svojou novou partnerkou pani

X. na chatu a zašli na kávu ku X., a v tom čase padala téma, že sa chata bude písať na dcéru pani
W.. Následne za nejaký čas sa mu W.S. ozvala, že sa urobí prepis chaty ne jej dcéru, že si to so X.
dohodli. V tom čase sa snažil telefonicky so X. spojiť, čo sa mu nepodarilo a tak pripravil kúpnu zmluvu
na dcéru pani W. a bolo v zmluve dojednané, že hodnota chaty je 200.000,-- Sk, zvyšok sa prevedie
dodatočne za prevod pozemkov. Bolo to podľa pôvodnej dohody s pánom X., čo on oznámil W., ona

voči tomu nič nenamietala, preto tieto ustanovenia dal svedok do zmluvy. Kúpne zmluvy pripravil on a
došlo k ich podpisu. Jeho podpis bol overený. Následne svedok zmluvy zaniesol na kataster. Katastrálne
konanie bolo prerušené pre nejakú chybu, ktorú však on ihneď opravil a následne mu prišlo rozhodnutie
o vklade. Svedok jednoznačne poprel, že by pri uzavretí kúpnej zmluvy mu obžalovaná, prípadne jej
dcéra vyplácala k rukám čiastku 200.000,-- Sk. Svedok tvrdil, že on sám oznámil W., že X. zložil zálohu a

z tejto zálohy sa to vysporiada, s čím obžalovaná súhlasila. Následne došlo k predaju aj ďalších chatiek
v tej oblasti, nebol s tým žiaden problém. V tom čase on už na chatu veľmi nechodil, riešil iné svoje
záležitosti. Svedok rovnako poprel, že by bol s obžalovanou W. na ohliadke chaty ako záujemkyne o
kúpu. Bol s ňou výlučne v kontakte pri návštevách pána X. na chate. Čo sa týkalo samotnej rekonštrukcie
chaty, svedok vedel, že veľa vecí robil X. svojpomocne, niečo cez rôzne firmy, ale on, teda svedok sa

do toho nemiešal, nezaujímal sa o to. Svedok potvrdil, že čo sa týkalo elektriny a vody, jeho spoločnosť
v súvislosti s prevádzkou chát, tieto platby neplatila, elektrinu riešil on takým spôsobom, že trafostanicu
odpredalelektrárňamanásledneelektrárneriešilipripojenienajednotlivéchatkysjednotlivýmimajiteľmi.
Rovnako voda, keďže chatky boli zapojené na obecný vodovod, túto taktiež neplatila jeho spoločnosť,
ale každý majiteľ chaty si to riešil sám.

Na otázky obhajcu obžalovanej, aby vysvetlil obsah kúpnej zmluvy vo vzťahu k zaplateniu kúpnej ceny,
svedok potvrdil, že on sám formuloval túto zmluvu a je v nej uvedené, že kúpna cena za chatku je
zaplatená pri podpise zmluvy. Uviedol, že mal pripravené univerzálne zmluvy na prevod týchto chatiek
a len vlastným opomenutím nedal konkrétne do tejto zmluvy to, že kúpna cena bola uhradená zo zálohy

pána X.. K vypisovaniu pokladničných dokladov svedok F. uviedol, že prvý doklad bol podpísaný vo firme
X. a druhý doklad vypisoval X. sám s tým, že mu volal, že ho potrebuje, prišiel k nemu do firmy a svedok
ho opatril razítkom a podpísal. On sám mal v účtovníctve len kópiu takéhoto dokladu, účtovníctvo si v
tom čase robil sám. Svedok si nepamätal, ako sa táto otázka, t. j. platnosť dokladov riešila v spomínanom
civilnom konaní. Na vysvetlenie, prečo od júla 2004 neoznámil X. to, že došlo k podpisu kúpnej zmluvy

s dcérou obžalovanej W. svedok uviedol, že chodil na svoju chatu len nepravidelne a stretávali sa ako
partia majiteľov, takže v tej súvislosti sa mohol stretnúť aj so X., ale túto otázku s ním neriešil, dozvedel
sa o tom až zrejme v roku 2008 v súvislosti s dedičským konaním po dcére obžalovanej W.. Následne
so X. viedli civilné konanie, kde však nestihli lehotu 3 rokov. K výpovedi svedka poškodený uviedol, žepokiaľ sa rozprávali o tom, že sa chata prepíše na dcéru, myslel tým svoju dcéru, ktorá bola vo veku
cca ako bola P. F.Č. mladšia.

Svedok P. J. (čl. 1638) na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v minulosti robil u X. brigádnika v
autobazáre, t. času je jeho zamestnancom. V roku 2003 on sám chcel kúpiť nejakú chatu a bol pozrieť
na Slatinských Lazoch, kde však boli nevyporiadané pozemky a spomínal to aj X.. Ten sa rozhodol,
že si chatku chce kúpiť. Do bazáru začal chodiť jeden pán, t. j. majiteľ chaty a svedok potvrdil, že bol
prítomný pri vyplatení peňazí, t. j., keď pán F. prišiel do autobazáru a X. mu v hotovosti vyplatil cca sumu

350.000,-- Sk. Svedok videl na vlastné oči, ako X. odovzdal F. práve tieto peniaze. V tom čase tam bol
prítomný len svedok, X. a F.. Rovnako svedok videl ako si X. zobral pokladničný doklad, vypísal ho a F. si
ho zobral. V tom čase X. už mal kľúče od chaty, lebo plánoval ako ju bude prerábať. Svedok potvrdil, že
sám bol pár krát za X. na chate, tento tam spočiatku chodil so svojou prvou frajerkou, neskôr, keď svedok
prišiel na chatu, stretol tam aj obžalovanú W., jej dcéru tam nikdy nestretol. Dcéru W. poznal, zoznámili
sa náhodne na spoločnej akcii. Ďalej sa s ňou však nestretával. Je pravdou, že sa s obžalovanou W.

o vlastníctve chaty nikdy nerozprával, svedkovi však bolo zrejmé, že vlastníkom je X.. O W. vedel, že
bola bez peňazí a svedok sa vyjadril tak, že ho hnevalo, že X. za ňu veľa peňazí platil. O uvedenom
probléme vo vzťahu k predaju chaty sa dozvedel až v čase, keď bol predvolávaný na súd, dovtedy túto
otázku neriešil so X. ani W.. Svedok však uviedol, že mu W. po pani U. odkázala, že ak pôjde svedčiť,
bude mať problémy, bolo to v čase, keď mal ísť prvý krát v tejto veci vypovedať.

Svedok F. P. uviedol, že sa dozvedel o predmetných chatkách cez svojho svokra, ktorý tam chodil strážiť,
avšak zistil, že sú tam problémy s pozemkami, tieto neboli vyporiadané, preto nemal on sám záujem
o tieto chatky. Spomínal to však X., ktorý o ne prejavil záujem a jednu si aj kúpil. V tom čase svedok
brigádnicky pracoval v jeho bazáre a to od jari 2003. Následne boli jednania s majiteľom pánom F. a

to v bazáre u X., kde bol prítomný aj ďalší brigádnik J.. Svedok si pamätal, že pán F. prišiel s listom
vlastníctva, so X. sa dohodli na cene, konečná suma bola 350.000,-- Sk. Túto sumu X. vyplatil priamo do
rúk F., pri čom bol svedok osobne prítomný. Bol tam prítomný okrem X., F. aj J.. O zaplatení sa vypísal
blok - bol použitý príjmový, resp. výdavkový doklad, ktorý používali v bazáre. Tento vypisoval F., iné
listiny sa nepodpisovali. V tom období mal X. inú priateľku, jednalo sa o dlhodobejší vzťah, okrem toho

bol ženatý. Svedok obžalovanú W. spoznal cca rok na to s tým, že ju videl na chate, keď tam viezol
nejaký materiál. Keďže on v tom čase robil na svojom dome, so X. si takto pomáhali. O prepise chaty
svedok uviedol, že mal vedomosť len toľko, že sú problémy s pozemkami a X. to nemal prepísané na
seba. Keďže sa v roku 2005 odsťahoval zo Slovenska, viac to nesledoval.

Svedok P. U. (čl. 1639) vypovedal, že v minulosti chodil s dcérou obžalovanej W., od februára 2004
do konca roku. Vedel, že mali chatu na Slatinských Lazoch, pár krát tam bol aj s P. mladšou, kedy
tam bola aj jej matka - obžalovaná W. a aj X.. Chata sa prerábala. Svedok potvrdil, že vlastníkom
chaty bola jeho vtedajšia priateľka P., ktorá mu to oznámila, ale ako k tomu došlo, o tom sa spolu
nerozprávali. Nevedel uviesť z akých finančných prostriedkov túto chatu mohla nadobudnúť. V tom čase

ona študovala, končila školu a následne nebola nikde zamestnaná, pretože bola ZŤP. Peniaze mala
od matky a starých rodičov. Na chatu chodievala aj jej matka, aj X.. Svedok sa nevedel vyjadriť, aké
pomery boli medzi nimi. Podľa jeho názoru mali tzv. „taliansky vzťah“, často sa hádali kvôli tomu, že X.
bol ženatý. Čo sa týkalo prerábania chaty, táto sa prerábala najmä cez víkendy, keď tam prišli, niečo sa
porobilo a následne odišli. K finančnej situácii obžalovanej W. svedok uviedol, že táto podnikala v oblasti

realít, vyjadril sa tak „biedu netrela“, bližšie sa však k jej situáciu vyjadriť nevedel. Vedel tiež, že predtým
pracovala v Taliansku. Ako bola financovaná prerábka chaty sa svedok vyjadriť nevedel.

Svedok C. X. (čl. 1640) vypovedal, že je bývalým priateľom dcéry obžalovanej, t. j. P. F. mladšej, chodili
spolu v lete 2005. Nevedel však o tom, že by P. F. mladšia bola vlastníčkou spomínanej chaty. On sám

bol na chate len pár krát, kedy tam bola aj obžalovaná W. a vtedy to svedok vnímal tak, že vlastníkom
chaty je pán X., ktorý ju prerábal. O vlastníckych vzťahoch sa však pred ním nerozprávali, P. F. mladšia
v podstate nerada chodila na chatu, prečo, k tomu sa svedok nevedel vyjadriť. K finančnej situácii P. F.
mladšej svedok uviedol, že v tom čase študovala na diaľku, žila u starých rodičov, nemala žiaden príjem.
Čo sa týka finančnej situácie obžalovanej W., z toho, čo videl mu pripadalo, že túto financuje X., ktorý

jej finančne vypomáhal.

Svedok Q. F. (čl. 1637) - otec dcéry obžalovanej W. vypovedal, že v období rokov 2003-2004 nebol
v kontakte s bývalou manželkou - obžalovanou W., s dcérou P. sa stretával prostredníctvom bývalejsvokry. O okolnosti nadobudnutia chaty jeho dcérou sa dozvedel až v rámci dedičského konania, v
rámci dedičstva nič nededil. dedičstva sa vzdal. Urobil tak dobrovoľne z morálneho hľadiska. Čo sa týka
finančnej situácie bývalej manželky, po rozvode manželstva sa vyporiadali v rámci BSM, predmetom

čoho bol nejaký nábytok a pôžička. Bližšie sa vyjadriť nevedel, z počutia mal vedomosť, že mala nejaké
problémy. Čo sa týkalo situácie dcéry, vedel, že po skončení strednej školy si robila nadstavbu, či bola
zamestnaná, o tom svedok nevedel, uviedol však, že na dcéru riadne platil výživné, o dcéru sa však
inak starala stará matka a to aj po finančnej stránke.

Svedkyňa U. X., vypočutá na hlavnom pojednávaní (čl. 1632) vypovedala, že v decembri 2008 robila
u obžalovanej W. v realitnej kancelárii administratívne záležitosti, v tom čase vzťah medzi obžalovanou
W. a poškodeným X. bol taký, že sa rozchádzali. Obžalovanú W. však poznala svedkyňa už dlhšie
zo susedstva, mala vedomosť o tom, že majiteľom chaty bola dcéra obžalovanej W.S.. Vedela to od
obžalovanej, nakoľko aj ona sama mala záujem o kúpu rodinného domu a okrem iného boli pozerať aj
predmetné chaty. V tom čase chata obžalovanej už bola vybudovaná a býval tam X.. Svedkyňa vedela o

tom, že chata bola písaná na dcéru obžalovanej, nakoľko jej to sama povedala a následne v dedičskom
konaní chata mala prejsť na obžalovanú, či k tomu došlo, to už svedkyňa uviesť nevedela. Čo sa týka
rekonštrukcie chaty, vedela, že toto robila obžalovaná spolu so X., z toho čo videla, bolo zrejmé, že X.
a obžalovaná mali prepojené financie, svedkyňa vyslovila predpoklad, že obžalovaná by to z vlastných
financií nezrekonštruovala. Okrem toho svedkyňa aj videla X. vykonávať práce na chate. Bola prítomná

pri rozhovore medzi obžalovanou W. a X., kedy obžalovaná tvrdila, že chatu prepíše na neho, ak jej dá
1.000.000,-- Sk s tým, že chatu budovali spoločne. Jednalo sa o telefonát medzi nimi dvomi.

SvedokQ.Q.uviedol,žeobžalovanéhoX.poznalodroku1990,keďžeobajamaliautobazár,obžalovanú
W. poznal od jej 15-teho alebo 16-teho roku veku. Svedok potvrdil, že sám je majiteľom chaty, tam kde

je aj sporná chata. V čase, keď si on chatu kupoval, X. tam už bol a hovoril mu, že aj on kúpil chatu,
jeho chata bola v horšom stave. Spočiatku tam chodil s jednou dievčinou P., neskôr tam začala chodiť
obžalovaná. Svedok uviedol, že podľa jeho vedomostí bola na chatách zavedená elektrina v roku 2004
a obžalovaná W. tam chodila s odstupom asi dvoch rokov, t. j. asi od roku 2006. Na chate sa stretávali
viacerívlastníci,robilispoločnéakcie.ObžalovanáW.tamvystupovalaakoX.priateľka,bližšieichvzťahy

svedok neriešil. Svedok uviedol, že on sám kúpil chatu od F., ktorý mu však uviedol, že pozemky sú
nevyporiadané a dohodol sa s ním tak, že časť kúpnej ceny mu uhradí v hotovosti, zvyšnú časť na
splátky v lehote 1 roka, a že chata sa na neho prepíše až potom, čo budú vyporiadané pozemky. S
odstupom času sa svedok rozvádzal a chcel si usporiadať vlastníctvo, preto sa s F. dohodol na prepise.
Dovtedy mali medzi sebou len ústnu dohodu a svedok vedel, že obdobnú dohodu mal F. aj s pánom

O.. Akým spôsobom odkúpil X. chatu, to svedok nevedel. Svedok však potvrdil, že od počiatku robil
X. rekonštrukciu chaty sám, robil to svojpomocne, len na niektoré práce si zavolal výpomoc, napr. na
strechu. Čo sa týkalo interiéru, k tomu sa svedok vyjadriť nevedel, avšak uviedol, že obžalovanú W. nikdy
nevidel pomáhať pri rekonštrukcii. K platbám za energie svedok elektrinu nahlásil na svoje meno, túto
platil mesačne, platbu za vodu uhrádzal jeden krát u starostky a rovnako aj daň z nehnuteľnosti. Je však

pravdou, že medzi sebou sa rozprávali aj o spotrebe a obžalovaná hovorila, koľko oni minuli. Svedok
uviedol, že nemal vedomosť o tom, že by dcéra obžalovanej W. mala byť majiteľkou chaty, pretože vždy
obžalovaná rozprávala ako o „U. chate“ alebo o „X. chate“. Svedok potvrdil, že bol vypovedať aj v civilno-
právnom konaní ako svedok v tejto veci. K okolnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16. 07. 2004, ktorou mala
dcéra obžalovanej W. nadobudnúť predmetnú chatu sa svedok vyjadriť nevedel. Pokiaľ sa rozprával o

chatách s F., aj tento sa vždy vyjadroval tak, že si chatu kúpil X. a nie obžalovaná.

SvedkyňaP.E.nahlavnompojednávanívypovedala(čl.1794),žejebývaloupartnerkoupoškodenéhoX.
a to od roku 1995 alebo 1996, ich vzťah trval 6 alebo 7 rokov, v tom čase bol poškodený X. ženatý, t. j. boli
spolu partneri aj v rokoch 2002, 2003. V tom období X. chcel nejakú chatku a naskytla sa mu príležitosť

kúpy. Svedkyňa sa nepamätala, koľko za ňu zaplatil, ale vedela, že následne tam spolu chodievali,
začala sa chata prerábať, chodila tam ona, aj jej rodičia, ako aj jej známi z Kováčovej pomáhať, robili
sa tam aj opekačky. Chodilo sa tam aj v zime. X. spomínal, že jednal o kúpe chaty s jedným pánom zo
Slatiny, X. sa pred ňou vyjadroval tak, že chatu kúpil. Ona však pri tomto prítomná nebola, mohlo to byť
niekedy na jar. Spolu tam chodili asi jeden rok, následne sa rozišli. Vie, že jeho ďalšou partnerkou mala

byť obžalovaná W., raz jej X. rozprával, že boli spolu na chate, keď tam nečakane prišla jeho manželka.
Až s odstupom času svedkyňa sa z počutia dozvedela, že X. mal chatu prepísať na dcéru obžalovanej
W. a táto následne zomrela. Od koho a akým spôsobom sa túto informáciu dozvedela, si už svedkyňa
pre odstup času nepamätala. Určite sa však X. nevyjadroval, že by chatka mala byť vlastníctvom jehovlastnej dcéry. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedala (čl. 640), že jej X. uviedol, že obžalovaná W.
nejako prepísala chatu na dcéru a po jej smrti ju zdedila, svedkyňa uviedla, že si na túto okolnosť už
presnejšie nespomína, avšak v čase, keď vypovedala, si to tak pamätala. Svedkyňa však jednoznačne

potvrdila, že v čase, keď mal X. chatu nadobudnúť, bol šťastný, tvrdil, že si tú chatu vybavil, že ju kúpil,
a že sa tam časom chce nasťahovať a chce tam aj žiť. Keď boli spolu, X. jej finančne vypomáhal, kúpil
jej do domácnosti práčku, mikrovlnku, dal jej k dispozícii auto.

SvedokH.M.vypovedal,žepoznalX.zobdobia,keďspolurobiliokoloáut.Vroku2003X.kúpilchatu,bol

sa tam svedok spolu s ním pozrieť. V tom čase tam obžalovaná nevystupovala, až neskôr ju X. spomínal.
Keď bol neskôr pozrieť prerábku chaty, bola tam aj obžalovaná, ktorá sa tam vždy pred ním vyjadrila „akú
má U. peknú chalupu“, nikdy sa nevyjadrovala tak, že je to jej chalupa. K okolnosti kúpy chaty svedok
uviedol, že on osobne bol pozerať tie chaty, pretože mal tiež záujem o kúpu, avšak neskôr kúpu chatky
nerealizoval. Tvrdil, že X. mu ukázal kúpnu zmluvu aj nejaký výdavkový doklad o zaplatení. X. mu len
spomínal, že prepis chaty sa bude robiť na neho, avšak čakal na nejakú informáciu od predajcu, kedy

sa tak má stať. S obžalovanou W. sa svedok stretol až niekedy v roku 2004 na spomínanej chate, avšak
nikdy sa nebavili o tom, že by chata mala byť vlastníctvom jej dcéry, rozprávali sa len o tom, že jej dcéra
je chorá. Čo sa týka dokladov, pokiaľ svedok nahliadol do kópie výdavkového pokladničného dokladu
zo dňa 25. 04. 2003 (čl. 754) potvrdil, že sa jedná o doklad, ktorý mu ukazoval X., X. mu ho ukazoval
niekedy v roku 2003 alebo 2004. Bližšie sa k iným dokladom svedok vyjadriť nevedel, pokiaľ nahliadol

do kúpnej zmluvy zo dňa 16. 07. 2004 (čl. 734), táto zmluva bola pre neho neznáma. Niekedy v roku
2008 vedel o obžalovanej, že má realitnú kanceláriu, mal záujem o predaj pozemkov, tak sa spolu stretli
a obžalovaná mu povedala, že už nie je priateľkou X., po celý čas na neho nadávala, vyjadrila sa tak
„seriem na jeho peniaze, ale pripravím ho o niečo iné“, tým myslela tú chalupu. Tvrdila, že X. jej mal dať
nejaké peniaze, ale jej ich nedal. Po tomto stretnutí šiel za X., povedal mu to, on bol z toho prekvapený.

Súd oboznámil nasledujúce listinné doklady:

Kúpna zmluva zo dňa 16. 07. 2004 uzavretá medzi predávajúcim Znalekon, s. r. o. a kupujúcou P. F.,
nar. XX. XX. XXXX, predmetom ktorej bola ubytovacia chatka súpisné číslo XXX, stojaca na parcele č.

KN XXX. V článku 1 bod 4 bolo uvedené, že predmetom predaja nie je pozemok, na ktorom sa stavba
nachádzaavprípadeukončeniasúdnehosporusapredávajúcizaväzujeodpredaťtentozacenuobvyklú
30 až 50,-- Sk za m2. V článku 3 bola dojednaná kúpna cena vo výške 200.000,-- Sk. V článku 4 bolo
uvedené, že kúpna cena bola vyplatená predávajúcemu v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy. V článku
7 bolo uvedené, že predávajúci poskytne kupujúcemu priestory tejto nehnuteľnosti za účelom vykonania

stavebných úprav, opráv na vlastné riziko a náklady po podpise kúpnej zmluvy. Podpis predávajúceho
U. F. bol overený dňa 30. 07. 2004 na Obecnom úrade Š. T..

Návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 16. 07. 2004 (čl. 743) podľa odtlačku prezenčnej pečiatky
Správy katastra Detva bol návrh podaný dňa 09. 08. 2004 osobne spoločnosťou Znalekon, s. r. o. v

zastúpení G.. F., evidované pod č. konania Q. XXX/XX. Rozhodnutím zo dňa 08. 09. 2004 (čl. 739)
bolo vkladové konanie prerušené z dôvodu odstránenia formálnych vád kúpnej zmluvy a doloženia
aktuálneho výpisu Obchodného registra predávajúceho.

Podľa úmrtného listu (čl. 768) P. F., nar. XX. XX. XXXX zomrela dňa XX. XX. XXXX. Podľa osvedčenia

o dedičstve sp. zn. 25D/209/2008, Dnot 218/2008, právoplatné 13. 05. 2009 dedičstvo po nebohej P.
F. nadobudla v celosti jej matka - obžalovaná W. bez povinnosti výplaty protihodnoty spolu dedičského
podielu spoludedičovi (otec Q. F.), okrem iného v časti B bod 1, obžalovaná dedičstvo nadobudla
nehnuteľnosť v k. ú. X. D. - rodinný dom súp. číslo XXX ako stavba na pozemku C - KN p. č. XXX,
zapísané na LV č. XXX v cene 33.193,92 € (1.000.000,-- Sk) podľa dohody účastníkov. Z obsahu

rozhodnutia je okrem iného zrejmé, že na prejednanie dedičstva sa dostavil aj U. X., ktorý túto
nehnuteľnosť žiadal vylúčiť z prejednania dedičstva s tým, že do tejto nehnuteľnosti vložil približne
5.000.000,--Skanevedel,ženehnuteľnosťkúpilanebohá.PodľapodnetuU.X.adresovanéNotárskemu
úradu JUDr. Q. (čl. 621), ktorá prejednávala dedičstvo po nebohej P. F., pisateľ oznámil, že žiada
o prerušenie dedičského konania, pretože vo vzťahu k nehnuteľnosti v k. ú. obce X. D. túto zakúpil

on v roku 2003 od vlastníka za sumu 348.000,-- Sk s tým, že bolo s vlastníkom dohodnuté, že
až po vyporiadaní pozemkov dôjde k zavkladovaniu nehnuteľnosti. Až v roku 2009 pisateľ zistil, že
nehnuteľnosť je evidovaná na P. F. mladšiu s tým, že zároveň pisateľ podal trestné oznámenie v tejto
veci.Podľa kópie výdavkového pokladničného dokladu (čl. 754) vystavil U. X. doklad č. 1/2003 zo dňa 25. 04.
2003 pre spoločnosť Znalekon, s. r. o. o úhrade sumy 348.000,-- Sk za účelom - úhrada za ubytovaciu

chatku SČV XXX na p. č. KN XXX X.. D.. Na pokladničnom doklade sa nachádzajú dva podpisy.

Na žiadosť súdu zaslala U. X., bývalá manželka svedka U. X., súdu listinné doklady v origináli (prílohová
obálka č. 1702), obsahom ktorej je príjmový daňový doklad a to pokladničný doklad č. XX/XX zo dňa 25.
04. 2003, vystavený firmou Znalekon, s. r. o. s tým, že je prijatá od U. X. suma 348.000,-- Sk, v kolónke

účel sú uvedené pre súd nečitateľné údaje, vyhotovil G.. U. F.. Doklad je opatrený dvomi podpismi. Ďalej
je návrh poistnej zmluvy pre poistenie rekreačnej chaty zo dňa 18. 08. 2003 pre poisteného U.Y. X. so
začiatkom poistenia od 19. 08. 2003 na dobu neurčitú. Predmetom poistenia je budova označená X.É.
D. Č.. X, rodinný dom, bolo dojednané ročné poistné vo výške 9.178,-- Sk, prvé poistné bolo zaplatené
v hotovosti. Poistenie bolo dojednané v poisťovni Kooperatíva.

Súd oboznámil prihlášku na odber vody z obecného vodovodu pre odberateľa F. P., nar. XX. XX. XXXX
pre chatu nachádzajúcu sa v X. D. Č.. XXX, prihláška podaná na Obecnom úrade X. D. zo dňa 23. 05.
2007. Prihláška je opatrená vlastnoručným podpisom odberateľa (čl. 733). Podľa oznámenia Obecného
úraduX.D.(čl.728)obecnýúraduzavrelzmluvuoodberevodyzvodovoduD.sP.F.,nar.XX.XX.XXXX,
ktorá uhrádzala platby za vodu od roku 2006, po prvý krát úhrada 2007. Od roku 2004 nehnuteľnosť

nebola často obývaná, preto spotreba vody nebola fakturovaná. V rokoch 2007 až 2010 bola spotreba
vody fakturovaná a uhrádzaná pani P. F. (W.). K tomu boli doložené doklady o úhradách a to potvrdenka
zo dňa 23. 05. 2007 o platbe 420,-- Sk, prijatá od P. F., potvrdenka zo dňa 21. 05. 2008 platba 2.528,--
Sk, prijatá od P. F., potvrdenka zo dňa 26. 05. 2009 na sumu 83,91 € prijatá od P. F., potvrdenka zo dňa
02. 08. 2010 na sumu 24,26 € prijatá od P. F. (čl. 729 až 732).

Bola oboznámená faktúra za spotrebu elektrickej energie vystavená SSE pre odberateľa G.. U. F. za
fakturačné obdobie 23. 03. 2004 až 21. 03. 2005 na sumu ako nedoplatok 9.902,-- Sk k odbernému
miestu č. XXXXXXX adresovaná na U. X., N., A. XXXX, faktúra za spotrebu elektrickej energie na
rovnaké odberné miesto (X. D. XXX/X) za obdobie 3/2005 s vyúčtovaným preplatkom 1.000,-- Sk.

Oboznámené poštové poukážky, ktorými bola potvrdená úhrada sumy 9.902,-- Sk dňa 21. 04. 2005,
sumy 1.000,-- Sk dňa 21. 04. 2005 (čl. 792 až 794).

Podľa oznámenie SSE (čl. 916) k odbernému miestu č. XXXXXXX na adrese X. D. XXX bola uzavretá
zmluva o dodávke elektriny 5x: 1/ odberateľom G.. U. F. od 20. 02. 2004 do 21. 03. 2005 - boli vyhotovené

dve faktúry za spotrebu elektrickej energie, 2/ s odberateľkou P. F. od 21. 03. 2005 do 22. 05. 2009,
bolo vystavených 5 faktúr, 3/ odberateľka P. F. od 23. 05. 2009 do 08. 12. 2010 s tým, že následne v
roku 2010 bola dodávka elektriny 3x prerušená z dôvodu neuhradenia preddavkových platieb, následne
došlo k ukončeniu zmluvy pre neplatenie. Šetrením však bolo zistené, že na odbernom mieste viedol
do chaty trojfázový kábel pripojený na nemerané poistky a tak odberateľke bola vyhotovená faktúra za

neoprávnený odber elektriny vo výške 733,84 €, 4/ zmluva s odberateľkou P. F. od 25. 02. 2011 do 08. 05.
2011, kedy odberateľka nerealizovala žiadnu úhradu, preto došlo k ukončeniu zmluvy pre neplatenie, 5/
zmluva s odberateľom U.A. O. uzavretá od 08. 07. 2011. Súčasťou oznámenia boli aj vystavené faktúry
s tým, že po uzavretí zmluvy s odberateľom P. F. boli tieto posielané na jej adresu (čl. 916 až 947).

Podľa žiadosti zo dňa 01. 02. 2005 podávala P. F. na Obecnom úrade X. D. žiadosť o zmenu v užívaní
stavby - rekreačnej chatky na rodinný dom s tým, tento pozostáva z troch podlaží, uvedené žiadala na
účel konania pred Okresným úradom v T.. Rozhodnutím zo dňa 06. 06. 2005 Obecný úrad X. D. povolil
zmenu k užívaní stavby a to rekreačnej chaty na rodinný dom pre účely bývania, bola vydaná listina o
zmene v užívaní stavby s tým, že ako vlastník stavby bola uvedená P. F.. Uvedené rozhodnutie bolo

dané na vedomie okrem žiadateľky aj G.. F. a spoločnosti Znalekon, s. r. o. Súčasťou bol aj výpis z LV č.
XXX vyhotovený dňa 17. 01. 2005 (čl. 865), podľa ktorého bola stavba evidovaná ako ubytovacia chatka
a vlastníkom v podiele 1/1 bola F. P., nar. XX. XX. XXXX na základe kúpnej zmluvy evidovanej pod Q.
XXX/XXXX (čl. 861 až 864).

Podľa oznámenia Obecného úradu X. D. (čl. 854) od roku 2003 až 2004 majiteľom nehnuteľnosti súp.
číslo XXX, k. ú. X. D. A. D. Č.. XXX bola spoločnosť Znalekon, s. r. o., ktorá platila aj daň z nehnuteľnosti.
Od roku 200 bola majiteľkou P. F., nar. XX. XX. XXXX, ktorá uhrádzala daň z nehnuteľnosti, od roku 2009
bola majiteľkou P. F., nar. XX. XX. XXXX, ktorá uhrádzala daň z nehnuteľnosti. Zároveň boli pripojenépodané daňové priznania a doklady o úhrade dani, z ktorého vyplynuli platby P. F. (čl. 854 až 872). K
tomu poškodený uviedol, že o týchto dokladoch sa on nemohol dozvedieť, pretože pošta chodila na
adresu trvalého pobytu obžalovanej.

Podľa oznámenia Okresného úradu Detva, odbor katastrálny (čl. 1812) v období od 16. 07. 2004 do
roku 2008 bolo lustráciou v Knihách objednávok pre fyzické osoby za dané obdobie zistené, že 07. 11.
2005 bol vydaný list vlastníctva č. XXX pre P. F. ako neverejná listina.

Bola oboznámená fotodokumentácia predmetnej chaty, ktorú vyhotovil a doložil poškodený X. (čl. 624,
775, 829 až 835, 1768), ktorou poškodený dokumentoval rekonštrukciu chaty.

Doklady k hmotnej situácii P. F., nar. XX. XX. XXXX:
-správa ÚPSVaR Zvolen (čl. 755), podľa ktorej bola P. F. spoločne posudzovaná s matkou P. F. ako
nezaopatrené dieťa za účelom poskytnutia dávok v hmotnej núdzi za obdobie 07/2004 do 02/2005 s

tým, že P. F., nar. XX. XX. XXXX bol priznaný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne
stravovanie po 500,-- Sk mesačne za rok 2004 až 2008 (čl. 756 až 761),
-oznámenie Sociálne poisťovne, pobočka Zvolen, že nebola od roku 2002 do 07/2004 v evidencii
žiadateľov o dávku v nezamestnanosti, nie je evidovaná v databáze poistencov, od roku 2002 nemala
vyplácané žiadne dávky nemocenského poistenia, od 15. 07. 2007 poberala invalidný dôchodok (čl. 762

až 766), nepoberala dávky nezamestnanosti.

K majetkovým pomerom obžalovanej W. boli oboznámené doklady:
-rozhodnutia Úradu práce vo Zvolene, podľa ktorých bola obžalovanej priznaná podpora v
nezamestnanostiod12.02.2000,následne09/2001pracovalavzahraničí,zdôvodunevyplácaniamzdy

sa vrátila a evidovala na úrade práce od 28. 11. 2001, kedy jej boli priznané dávky sociálnej pomoci,
následná evidencia nezamestnaných od 12. 11. 2002 jej bola priznaná podpora v nezamestnanosti,
následná evidencia od 18. 11. 2003 priznaná podpora v nezamestnanosti, a od 01. 07. 2004 priznaná
dávka v hmotnej núdzi vo výške 2.940,-- Sk, od 01. 11. 2004 vo výške 5.070,-- Sk, od 01. 10. 2004
5.070,-- Sk,

-boli zabezpečené listy vlastníctva na predmetnú nehnuteľnosť, z ktorých vyplýva zápis ťárch z dôvodu
vzniku exekučného záložného práva od roku 2009 (čl. 785) ako aj rozhodnutia o vedení exekúcie:
-Er 858/2001 (čl. 784), keď exekúcia bola zastavená z dôvodu návrhu oprávneného pre zistenú
nemajetnosť povinnej - zo dňa 25. 07. 2003,
-Er 307/2001 - zastavenie exekúcie z dôvodu návrhu oprávneného zo dňa 13. 10. 2003, z dôvodu

zistenia nemajetnosti povinnej,
-11Er 2693/2002 - zastavenie exekučného konania z dôvodu návrhu exekútora zo dňa 25. 10. 2005, z
dôvodu nemajetnosti povinnej,
-boli oboznámené súdne rozhodnutia, ktorými bola obžalovaná zaviazaná na peňažné plnenie z dôvodu
neuhrádzania nájomného, telekomunikačných poplatkov, leasingových splátok za obdobie rokov 2000

až 2003 (čl. 808 až 816),
-ďalej súd oboznámil spis Okresného súdu Zvolen sp. zn. 25D/209/2008 - dedičské konanie po nebohej
P. F., nar. XX. XX. XXXX, z obsahu ktorého vyplýva, že obžalovaná nadobudla nehnuteľnosť dedením
po svojej dcére.
-spis Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/68/2009, kedy na návrh poškodeného X. a spoločnosti

Znalekon proti obžalovanej F. súd uznesením zo dňa 18. 06. 2009 v spojení s opravným uznesením
zo dňa 30. 06. 2009 a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 03. 09. 2009 zakázal
obžalovanej predbežným opatrením nakladať s nehnuteľnosťou - rodinného domu evidovaného na LV
č. XXX v k. ú. X. D. a zároveň súd uložil navrhovateľom podať žalobu o neplatnosť právneho úkonu.

Keďže v konaní pred Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 14C/129/2009 bolo podané dovolanie a
pre účely ďalšieho konania nebolo možné tento spis trvalo pripojiť k trestnému konaniu, súd vyhotovil
fotokópiu časti obsahu spisu (čl. 1650 až 1662), z ktorého bolo zistené, že v tomto konaní bola
predložená kópia príjmového pokladničného dokladu zo dňa 07. 10. 2003, vystavenú firmou Znalekon,
podľa ktorej firma prijala od pána X. sumu 13.000,-- Sk za účelom zavedenia elektriny, výdavkový

pokladničný doklad č. XX/XXXX zo dňa 25. 04. 2003 vystavenú U. X., podľa ktorého bola vyplatená
firme Znalekon suma 348.000,-- Sk na úhradu za ubytovaciu chatku. Z obsahu výpovede žalobcu 1/ (X.)
je zrejmé, že tento predložil v civilnom súdnom konaní originály týchto dokladov, pričom po predložení
tohto dokladu vystaveného spoločnosťou Ševt, táto poskytla informáciu, že na tlačive je zadaný znak,z ktorého vyplýva, že tlačivo bolo zadávané do výroby v januári 2007, podľa oznámenia Daňového
riaditeľstva SR PREFIX SK je súčasťou identifikačného čísla pre DPH od 01. 05. 2004, t. j. od vstupu SR
do EÚ (k odtlačku pečiatky firmy Znalekon na výdavkovom pokladničnom doklade). K týmto dokladom

bolkonfrontovanýtamžalobcaX.,ktorýuviedol,ževroku2007alebo2008honavštívilapoistnáagentka,
kedy sa rozhodol uzavrieť poistnú zmluvu na chalupu a keďže nenašiel doklad o zaplatení chaty, ktorý
platil pánovi F., nemal ani zmluvu, požiadal pána F. o vyhotovenie nového dokladu, aby mohol uzavrieť
poistku. Poukázal na to, že pôvodný doklad zostal pri poistnej zmluve, ktorú mala k dispozícii výlučne
jeho manželka. Súd mal k dispozícii príjmový doklad č. XX/XXXX predložený svedkyňou X. (totožný s

dokladom predloženým svedkyňou X. aj v tomto trestnom konaní). Rozsudkom zo dňa 02. 06. 2011 sp.
zn. 14C/129/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/312/2011 zo
dňa 13. 12. 2011 bola žaloba žalobcov U. X. a spoločnosti Znalekon o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v celom rozsahu zamietnutá. Súd konštatoval, že pokiaľ
ide o tvrdenia žalobcov I/ a II/ z dôvodu, že žalobca II/ konal v omyle, do ktorého ho dostala žalovaná
W., pričom sa jednalo o jej konanie úmyselné. Súd však konštatoval, že žalovaná nebola účastníčkou

napadnutej kúpnej zmluvy a teda sa nestala nositeľkou vlastníckeho práva na základe napadnutej
kúpnej zmluvy, preto otázku jej platnosti môže súd riešiť len ako predbežnú otázku vo vzťahu k zisteniu,
či tu je vlastnícke právo žalobcu II/ spoločnosti Znalekon k spornej nehnuteľnosti. V danom prípade
súd potom nevidel v postavení žalobcu I/, t. j. U. X. aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o určenie
vlastníckeho práva v prospech tretej osoby. Preto súd žalobu žalobcu I/ v celom rozsahu považoval za

procesne neprípustnú a preto ju zamietol. Žalobca II/ sa určenia svojho vlastníctva domáhal vo vzťahu k
neplatnosti právneho úkonu, t. j. kúpnej zmluvy, ktorú urobil v omyle, pričom v danom prípade sa jedná
o neplatnosť relatívnu, ktorej je potrebné domáhať sa v rámci všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty,
ktorá plynie od času, kedy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, t. j. od 16. 07. 2004. Zákonná trojročná
premlčacialehotanadovolaniesarelatívnejneplatnostikúpnejzmluvyuplynuladňa16.07.2007,pričom

žaloba bola podaná na súde dňa 17. 07. 2009, t. j. po uplynutí premlčacej doby. Z tohto dôvodu súd
posúdil, že žalobca II/ sa neúspešne dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy vzhľadom na dôvodne
vznesenú námietku premlčania žalovanou a preto súd nemohol na základe neplatnosti kúpnej zmluvy
určiť vlastníctvo žalobcu II/. Z tohto dôvodu bola žaloba aj žalobcu II/ v celom rozsahu zamietnutá. Tieto
úvahy súdu boli potvrdené aj odvolacím súdom.

Na žiadosť obhajoby obžalovanej W. súd pripojil trestný spis Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/76/2011,
kde obhajoba poukazovala na osobu poškodeného U. X., ktorý aj v tejto trestnej veci vystupoval ako
poškodený a na základe jeho podnetu bolo vedené trestné stíhanie proti obžalovaným P. D. a U. W..
Obhajoba poukázala na postoj poškodeného X. v tomto trestnom konaní ako aj na to, že jeho tvrdeniam

mali byť nápomocní jeho kamaráti - svedkovia T. P. a U. O.. Z obsahu trestného spisu súd zistil, že
bolo vedené trestné stíhanie na P. D. a U. W. pre prečin podvodu podľa § 222 ods.1, 2 Tr. zákona
spolupáchateľstvom, kedy spoločným konaním mali vylákať od poškodeného U. X. finančné prostriedky
pod zámienkou vybavenia kúpy štyroch bytov po neplatičoch v Žiari nad Hronom, avšak tieto byty
neobstarali a finančné prostriedky mu nevrátili. Rozhodnutím prvostupňového súdu boli obžalovaní

oslobodení spod obžaloby, rozhodnutie prvostupňového súdu bolo potvrdené aj odvolacím Krajským
súdom v Banskej Bystrici. Dôvodom bolo, že súd v trestnom konaní neuveril tvrdeniam poškodeného
X., že poskytol finančné prostriedky obvinenej U. W. na účel poskytnutia štyroch bytov, nakoľko súd
toto tvrdenie považoval za nereálne, naopak, poukázal na to, že obrana obžalovanej W. v tom, že tieto
finančné prostriedky jej poškodený X. poskytol ako dar na zabezpečenie vlastného bývania sa javia ako

viac pravdepodobné. V rámci trestného konania boli okrem iných vypočutí aj svedkovia U. O., T. P., ktorí
mali byť prítomní pri odovzdávaní finančných prostriedkov, čo ale popierala obžalovaná W.Á. ako aj P. D..
Vzťah medzi obžalovanými a poškodeným X. trestný súd posúdil výlučne ako občiansko-právny vzťah.

So súhlasom strán súd oboznámil znalecký posudok č. 62/2011 znalca G.. Š., predmetom ktorého bol

odhad všeobecnej hodnoty stavby - ubytovacej chaty č. XXX v k. ú. X. D. a to ku dňu 16. 07. 2004. Keďže
stavebno-technické vyhotovenie stavby k času zisťovania odhadu hodnoty nezodpovedá stavu ku dňu
16. 07. 2004 na základe uskutočnených zmien, znalec vychádzal z údajov poskytnutých zadávateľom
posudku o susednej stavbe s predpokladom identického stavebno-technického vyhotovenia k času
zisťovania odhadu hodnoty. Všeobecná hodnota stavby bola znalcom stanovená na 19.100,-- €

(575.406,60 Sk). K znaleckému posudku poškodený X. uviedol, že podľa neho je táto cena znalcom
podhodnotenáatvrdil,žeznalecjeznámysobžalovanouW.,pretožespolupracovaliprirealitnejčinnosti.Pri posudzovaní tohto skutku sa súd v prvom rade vysporiadaval s námietkou premlčania trestného
stíhania vznesenú obhajobou v rámci záverečnej reči. Súd konštatuje, že predmetom posudzovania
bol skutok, ktorý mal byť spáchaný dňa 16. 07. 2004 (uzavretím kúpnej zmluvy). Trestné stíhanie bolo

začaté vo veci uznesením zo dňa 03. 09. 2009 a uznesením zo dňa 24. 09. 2010 bolo obžalovanej W.
vznesené obvinenie pre prečin podvodu podľa § 222 ods.1, ods.2 Tr. zákona, ktoré jej bolo doručené
dňa 14. 10. 2010.

Podľa § 2 ods.1 Tr. zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,

keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť
viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa
priaznivejší.

V tomto prípade bol skutok spáchaný za účinnosti predchádzajúceho trestného zákona č. 140/1961 Zb.,
podľa ktorého by sa skutok posudzoval podľa § 250 ods.1 a 3 Tr. zákona účinného do 31. 12. 2005 s

poukazom na spôsobenie škody väčšej podľa § 89 ods.13 Tr. zákona účinného do 31. 12. 2005. Trestná
sadzba v danom prípade bola 1 až 5 rokov. Na premlčanie trestného stíhania sa vyžadovalo uplynutie
5-tich rokov podľa § 67 ods.1 písm. d/ Tr. zákona účinného do 31. 12. 2005. Táto premlčacia doba
sa však prerušuje, ak páchateľ spácha v premlčacej dobe nový trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje
trest rovnaký alebo prísnejší (§ 67 ods.3 písm. b/ Tr. zákona účinného do 31. 12. 2005). V danom

prípadetedapremlčaciadobaplynulado16.07.2009.Premlčaciadobatakuplynulazaúčinnostinového
Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. Podľa ustanovení nového Tr. zákona sa skutok posudzuje podľa §
221 ods.2 Tr. zákona, kde je trestná sadzba ustanovená na 1 až 5 rokov. Premlčacia doba vo vzťahu
k trestnému stíhaniu je 5 rokov (§ 87 ods.1 písm. d/ Tr. zákona). Premlčacia doba sa však prerušuje,
ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe úmyselný trestný čin, prerušením premlčania sa začína nová

premlčacia doba (§ 87 ods.3 písm. b/, ods.4 Tr. zákona). Podľa odpisu registra trestov bola obžalovaná
odsúdená rozhodnutím Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/36/2004 za skutok zo dňa 28. 02. 2003,
toto odsúdenie nemalo vplyv na plynutie premlčacej lehoty. Ďalej je evidované odsúdenie Okresným
súdom Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/9/2012, ktorého predmetom bol skutok spáchaný 26. 08. 2010, preto
ani toto odsúdenie nemalo vplyv na plynutie premlčacej lehoty. V tu prejednávanej trestnej veci však

obžalovaná bola uznaná vinnou v bode 2/ za úmyselný trestný čin podvodu podľa § 221 ods.1, 2 Tr.
zákona formou pomoci podľa § 21 ods.1 písm. d/ Tr. zákona, kde je ustanovená trestná sadzba 1 až 5
rokov, skutok spáchaný 25. 03. 2009, t. j. v čase plynutia premlčacej lehoty. Keďže súd v tomto trestnom
konaní uznal obžalovanú vinnou za spáchaný trestný čin, súd má zato, že spáchaním trestného činu
v rámci plynutia premlčacej lehoty sa premlčacia doba prerušila a začala plynúť nová. Následne bolo

obžalovanej vznesené obvinenie a boli vykonávané úkony trestného konania, preto súd konštatuje, že
k premlčaniu trestného stíhania v tomto bode skutku nedošlo.

Na základe vykonaného dokazovania po zhodnotení jednotlivých dôkazov jednotlivo aj vo vzájomných
súvislostiach súd dospel k záveru, že obžalovanú nemožno odsúdiť za skutok v bode 6/ obžaloby,

pretože žalovanýskutokniejetrestnýmčinom.Vykonanýmdokazovanímsúdpovažovalzapreukázané,
že dňa 16. 07. 2004 uzavrela dcéra obžalovanej a spoločnosť Znalekon, v mene ktorej konal svedok
F. ako konateľ kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod chatky v k. ú. X. D.. V zmysle kúpnej
zmluvy mala byť dojednaná kúpna cena na 200.000,-- Sk, ktorá mala byť uhradená pri podpise zmluvy.
Obžalovaná tvrdila, že sama s dcérou vyhľadali túto chatku, mali záujem o jej kúpu, kontaktovali

vlastníka, t. j. G.. F. a uzavreli s ním kúpnu zmluvu, ktorou chatku nadobudla dcéra obžalovanej. Pri
kúpnej zmluve riadne vyplatili kúpnu cenu. Následne, keďže bola vo vzťahu so svedkom X., na tejto
chatke spolu trávili čas, neskôr tam aj spoločne bývali. Prestavbu chaty financovala vo väčšom rozsahu
ona, niektoré práce však financoval aj X.. Naopak, poškodený X. tvrdil, že predmetnú chatku zabezpečil
on už v roku 2003, kedy zložil preddavok na kúpnu cenu a následne celú rekonštrukciu uhrádzal

sám. O prevode chatky na dcéru obžalovanej nemal žiadnu vedomosť, tvrdil, že obžalovaná zneužila
informáciu, keď vedela, že na chatku on zložil preddavok predávajúcemu a dohodol sa s ním, že k
prepisu dôjde po vyporiadaní pozemkov, ohľadne ktorých prebiehal súdny spor. Obžalovaná sa po
smrti dcéry stala vlastníčkou nehnuteľnosti a podvodným spôsobom túto nehnuteľnosť na jeho škodu
získala. Súd konštatuje, že tvrdenia svedka X. o plánovanom nadobudnutí predmetnej chatky už 2003

považoval za preukázané na základe svedeckých výpovedí a to svedka F., svedkyne E., svedka J.
ako aj svedka P.. Bolo preukázané, že už v roku 2003 svedok X. mal záujem nadobudnúť predmetnú
chatku do svojho vlastníctva s tým, že mal zložiť preddavok na kúpu k rukám svedka F.. Napriek obrane
obžalovanej súd tieto tvrdenia považoval za hodnoverné, i keď bol spochybnený doklad o vyplatenípreddavku,poškodenýX.vysvetlilzakéhodôvoduvcivilnomkonanípredložildôkazozloženípreddavku
vyhotovený dodatočne, avšak aj v pôvodnom civilnom konaní ako aj v tomto trestnom konaní svedkyňa
X. predložila súdu originál pôvodného príjmového dokladu vystaveného spoločnosťou Znalekon. Pokiaľ

však svedok X. tvrdil, že týmto úkonom nadobudol predmetnú chatku, súd konštatuje, že po právnej
stránke sa nemohol stať vlastníkom nehnuteľnosti, pretože na nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti
je predpísaná písomná forma právneho úkonu a evidencia v katastri nehnuteľnosti, k čomu nedošlo.
Preto tento úkon svedka X. možno považovať len za zloženie preddavku na budúcu kúpu nehnuteľnosti
s tým, že mu vlastníkom, t. j. svedkom F. ako konateľom spoločnosti Znalekon bolo umožnené vykonávať

rekonštrukciu predmetnej chaty. Súd však neuveril tvrdeniu svedka X., že v ďalšom nemal vedomosť o
tom, že došlo k nadobudnutiu tejto chatky dcérou obžalovanej W.. Sám súdu predložil doklady o tom,
že prvotné faktúry elektriny boli vystavené na jeho meno. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že v čase bezprostredne po prevode nehnuteľnosti na dcéru obžalovanej, došlo k uzavretiu zmluvy na
odber elektriny, ktoré bolo výslovne na meno dcéry obžalovanej, došlo k uzavretiu zmluvy s obecným
úradomnaodbervody,ktorábolataktiežvýlučnenamenodcéryobžalovanejstým,ževšetkytietoplatby

boli evidované od obžalovanej. Rovnako bola prihlásená na platenie dane z nehnuteľnosti, na platby
komunálneho odpadu. Na obecnom úrade ako stavebnom úrade bola zabezpečená zmena užívania
stavby, kedy pôvodne rekreačná chatka bola z dôvodu účelu zmenená na rodinný dom za účelom
bývania. Z výpovede svedkyne E. vyplynulo, že od začiatku X. uvedenú chatku kúpil s tým, že tam mal v
pláne aj trvalejšie bývať. Z výpovedí X. ako aj obžalovanej W. vyplynulo, že na tejto chatke bývala trvalo

ako obžalovaná W.S., tak neskôr aj X.. Ďalej z výpovede svedka F. vyplynulo, že hneď od začiatku sa
pred ním mali X. s W. vyjadriť tak, že chatu chcú prepísať na dcéru W.. Hoci poškodený X. sa snažil
uvedenú výpoveď svedka korigovať v tom, že nemal na mysli dcéru W., ale svoju dcéru, súd týmto
tvrdeniam neuveril, pretože bezprostredne na to sa W. dostavila k svedkovi F. a svedok F. potvrdil, že
mu W. uviedla, že sa dohodli so X., že kúpna zmluva bude napísaná na jej dcéru. On sám W. uviedol,

že preddavok na kúpu je zložený a do kúpnej zmluvy uvedie len cenu za chatku, pretože pozemky ešte
nie sú vysporiadané. Následne sa sporadicky svedok F. so X. aj W. stretávali na predmetnej chate. Súd
neuveril tvrdeniam svedka X., že za obdobie od roku 2004 až do dedičského konania po nebohej P. F.
nevedel o nadobudnutí vlastníctva predmetnej chatky práve P. F. mladšej. V uvedenom období, tak ako
zdokladoval svedok X., investoval nemalé finančné prostriedky do rekonštrukcie predmetnej chaty a aj

podľa vlastného vyjadrenia ju prerobil na luxusný objekt, čo doložil aj príslušnou fotodokumentáciou.
Napriek tomu, že predmetnú chatu sám užíval, dokonca v nej býval, si musel byť vedomý toho, že
sa vykonávajú platby elektriny, vody na meno P. F.. Svedok X. predložil výlučne dve prvotné faktúry
vystavené ešte na pôvodného vlastníka G.. F., avšak adresované na jeho meno a to z obdobia, kedy
ešte pôvodná elektro-stanica bola vo výlučnom vlastníctve spoločnosti Znalekon, až následne došlo

k prevodu na elektrárne a uzatváranie zmlúv s jednotlivými vlastníkmi. Podľa písomného vyjadrenia
SSE bola zmluva o dodávke elektriny uzavretá výlučne s P. F.. Rovnako, čo sa týka navrhovaných
svedkov poškodeným X., títo svedkovia dosvedčovali len tie okolnosti, že svedok X. skutočne býval na
predmetnej chate, rekonštruoval ju, či už svojpomocne alebo za pomoci známych, kamarátov, pravidelne
sa tam zdržiaval a pred ostatnými vystupoval ako vlastník tejto nehnuteľnosti. Skutočné vlastnícke

pomery však týmto svedkom známe neboli. Svedok U. potvrdil, že vedel o vlastníctve dcéry obžalovanej,
v tom čase chodil na predmetnú chatu. Samotná okolnosť, že predmetná chata bola prepísaná na
dcéru obžalovanej W. mala byť predmetom vzájomnej dohody medzi obžalovanou W. a poškodeným
X.. Z akých dôvodov k tomuto pristúpili sa súdu nepodarilo ozrejmiť, pretože ako obžalovaná W., tak
aj poškodený X. tieto okolnosti popreli, avšak poškodený X. už aj v inom tu prejednávanom skutku

(bod 1, 2 obžaloby) konal tak, že hoci mal záujem o nehnuteľnosť, túto získal prepisom na dcéru
svojej vtedajšej priateľky W.. To znamená, že takéto konanie X. nebolo ojedinelým a aké dôvody ho
k takýmto úkonom viedli vie zrejme len on sám. Tieto dôvody však samé o sebe nemali vplyv na
posúdenie skutku. Ďalej sám poškodený X. uviedol, že v čase prebiehajúceho dedičského konania
jednal ohľadne predmetnej chaty s obžalovanou W. a dohodli sa na odkúpení tejto chaty za určitú

finančnú náhradu, avšak obžalovaná W. následne od neho požadovala vyššiu sumu, s ktorou on
nesúhlasil, neskôr odmietla predať mu chatu a práve pod týmto vplyvom podal trestné oznámenie a
začalo občiansko-právne konanie. Tieto okolnosti v konaní pred súdom potvrdila aj svedkyňa X., ktorá si
vypočula telefonický rozhovor medzi W. a X.. K uvedenému malo dôjsť práve z dôvodu, že obžalovaná
W. chcela vyplatiť peniaze za to, že taktiež investovala do predmetnej chaty. Z uvedeného súd uzatvára,

že nezistil celkom jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností, že obžalovaná W. tým, že dohodla s
vtedajším vlastníkom, konateľom spoločnosti Znalekon G.. F., kúpnu zmluvu na prepis chaty na svoju
dcéru, by konala úmyselne podvodným spôsobom, či už vo vzťahu k vlastníkovi spoločnosti Znalekon
alebo poškodenému X.. Pokiaľ sa poškodený v konaní domáhal náhrady škody voči obžalovanej W., čiuž zo zloženej zálohy alebo investícií do predmetnej chaty, nejedná sa o otázku trestno-právnu, ale o
otázku občiansko-právnu. Z týchto dôvodov súd obžalovanú W. pre žalovaný skutok v bode 6/ oslobodil
podľa § 285 písm. d/ Tr. poriadku, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom. V danom prípade

podľa § 288 ods.3 Tr. poriadku bol poškodený X. so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaný na
civilné sporové konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,

oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).