Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/281/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5918200881
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5918200881.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Poštová
banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, právne zastúpeného spoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava-
Ružinov, proti žalovanému: B. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, F. R., o zaplatenie 3.200
eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k.
5Csp/26/2018-75 zo dňa 28.8.2018, takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu vstúpila spoločnosť: Bencont Collection, a.s.,

so sídlom Vajnorská 100/A, Bratsialva - Nové Mesto, IČO: 47967692.

Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 3.200 eur spolu s úrokom 570,61 eur a úrokom z omeškania vo výške 5,15%
ročne zo sumy 3.200 eur od 1.3.2018 do zaplatenia.

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j vo zvyšnej časti.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.200
eur spolu so špecifikovaným príslušenstvom. Východiskovo konštatoval spotrebiteľský charakter
právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere č.3864370085, následne pristúpil k prieskumu existencie
neprijateľných zmluvných podmienok v jej obsahu. Mal za to, že posudzovaná zmluva obsahuje všetky
zákonom vyžadované náležitosti, pričom žalobca na jej základe poskytol žalovanému plnenie vo výške
3.200 eur, ktorú čiastku sa žalovaný zaviazal vrátiť aj spolu s príslušným úrokom z poskytnutého úveru.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný si neplnil povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy, žalobca pristúpil k
vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, a to ku dňu 25.09.2014. K tomuto termínu predstavovala výška
nesplateného úveru čiastku 3.200 eur, v ktorej časti súd žalobe vyhovel.
2.Pokiaľ ide o uplatnený nárok na úroky vo výške 570,61 eur a úroky vo výške 2.312,32 eur, v tejto
časti súd prvej inštancie vyhovel žalobe čiastočne, keď priznal žalobcovi vyčíslenú sumu zmluvných
úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, a to vo výške 570,61 eur (suma
vyčíslených úrokov z úveru a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje

882,89 eur, t.j. 869,76 eur + 13,13 eur, po odpočítaní vykonaných úhrad vo výške 312,28 eur ostáva
neuhradená čiastka vyčíslených zmluvných a sankčných úrokov z omeškania vo výške 570,61 eur).
3.Zmluvné úroky vyčíslené po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru okresný súd neuznal za dôvodné
a v tejto časti súd žalobu zamietol. Obdobne postupoval ohľadne úrokov zo zostatku nesplatenej istinyvo výške 21,9 % ročne od 01.03.2018 až do zaplatenia, keď dospel k záveru, že úroky z úveru (úrok
za požičanie peňazí) prislúchajú veriteľovi do splatnosti dlhu. Zmluvný úrok je odplata za užívanie
požičanej istiny a je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, ktoré sú spolu s

istinou. Po nadobudnutí splatnosti úveru vzniká veriteľovi nárok na vrátenie požičanej sumy vrátane
úrokov kapitalizovaných ku dňu splatnosti úveru. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a žalobcovi vzniká
nárok na úroky z omeškania, ktoré mu priznal v zmysle § 517 ods. 1 veta prvá ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 Naradenia vlády SR č.87/1995 Z. z. vo výške 5,15% ročne zo sumy 3.200,-
eur od 01.03.2018 do zaplatenia.

4.Napokon súd prvej inštancie ako nedôvodnú a nepreukázanú zamietol žalobu i v časti, v rámci
ktorej žalobca uplatnil nárok na zaplatené poplatky vo výške 39,65 eur (poplatky za upomienky a za
upozornenia). V danej spojitosti uzavrel, že takto uplatnené poplatky neboli dojednané medzi sporovými
stranami, pokiaľ žalobca odkazoval na sadzobník poplatkov, nejde o individuálne dojednanie, pokiaľ má
spotrebiteľ plniť, musí mu byť priamo zo zmluvy zrejmé, čo, v akej výške a za aké úkony bude plniť.
5.O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na § 256 ods. 1 CSP a sporovým stranám, ktoré

mali vo veci úspech čiastočný náhradu trov konania nepriznal.

6.Proti tomuto rozsudku, v rozsahu zamietnutia žaloby, podal odvolanie žalobca a domáhal sa v
napadnutom rozsahu vec zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne vyhovieť
žalobe v celom rozsahu. Primárne napadnutému rozhodnutiu vytýkal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť,

nakoľko nie je zrejmé, z akého právneho predpisu súd vychádzal, keď uzavrel, že po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. V danej spojitosti
poukázal na § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výkladom a contrario ktorého v
prípade, ak dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru veriteľom pre porušenie platobnej disciplíny

dlžníka, veriteľ by mal mať rovnako zachované právo na vrátenie peňažných prostriedkov spolu s
dohodnutým úrokom až do okamihu splatenia úveru. Otázka nároku na zmluvný úrok po vyhlásení
predčasnej splatnosti zodpovedaná uznesením NS SR sp. zn. 4 Obo 143/1998 tak, ako to uvádza
vo svojom odvolaní okresný súd, nevyhovuje podľa odvolateľa potrebám súčasného právneho stavu,
keďže po jeho vydaní došlo k vstupu SR do EÚ. Taktiež žalobca poukázal na to, že rozhodovacia prax

súdov v otázke priznávania zmluvných úrokov po zosplatnení úveru je rôznorodá, čo nie je v súlade s
princípom právneho štátu. Odvolateľ zastáva názor, že ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej
povahy. Uvedené znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie
závisí aj samotný zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa za poskytnutie predmetného úveru. Ďalej
argumentoval znením § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka a zdôraznil, že úroky z úveru sú odplatou

za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru. Dlžník
je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a
to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie
úveru. V okolnostiach súdenej veci, vzhľadom na fakt, že k vráteniu celej poskytnutej istiny doposiaľ
nedošlo, nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku žalovaného, v zmysle ktorého je povinný naďalej

uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky. Pri opačnom výklade v prípade nepoctivého dlžníka, by tento zo
špekulatívnych dôvodov mohol bezprostredne po čerpaní úveru pristúpiť k neplateniu dohodnutých
splátok, čím by spôsobil predčasnú splatnosť úveru a vyhol by sa tak plateniu dohodnutých zmluvných
úrokov a bol by zaviazaný iba na platenie výhodnejšieho úroku z omeškania.
7.Záverom dal odvolateľ do pozornosti § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohodnuté úroky

predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu, úroky z omeškania sú sankciou za porušenie
povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi
dohodnuté úroky vzniká zo záväzku uvedeného priamo v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania
vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu. Obidva úroky môže teda veriteľ
žiadať popri sebe, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide alebo nejde o občianskoprávny vzťah. Stotožnil

sa i s odlišným stanoviskom podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, JUDr. Milana Ľalíka,
založeným na tvrdení o nežiaducom paternalistickom prístupe orgánov ochrany práva k spotrebiteľovi.

8.Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

9.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala neúspešná strana sporu
(§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v
ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý výrok o povinnosti
žalovanéhozaplatiťžalobcovisumu3.200eurvrátanepríslušenstvaalehotysplatnosti)abeznariadeniaodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

10.Podľa § 80 ods. 1 CSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli.
11.Podľa § 80 ods. 2 CSP súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania

došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
12.Pôvodný žalobca podaním došlým súdu dňa 4.1.2019 preukázal postúpenie pohľadávky na
spoločnosť Bencont Collection, ako i súhlas tohto subjektu so vstupom do konania. S ohľadom na
uvedené procesné okolnosti krajský súd v súlade s citovaným ust. § 80 ods. 2 CSP rozhodol o zmene
na strane žalobcu, ktorý prijíma (§ 80 ods. 3 CSP) stav konania ku dňu jeho vstupu.

13.Zásadná odvolacia námietka žalobcu nie je opodstatnená. Zosplatnením úveru, ako už zo samotného
pomenovania danej právnej skutočnosti vyplýva, nastáva predčasne splatnosť úveru, dochádza teda k
zmene pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý. Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ
v určenej lehote neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.

Výklad prezentovaný odvolateľom by znamenal dvojnásobné úrokové zaťaženie spotrebiteľa/dlžníka.
Odvolací súd upriamuje pozornosť odvolateľa na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS
476/2012, týkajúceho sa skutkovo a právne obdobnej veci. Ústavný súd SR v danej veci odmietol
sťažnosť smerujúcu proti záverom (identickým ako v posudzovanej veci) všeobecných súdov, v zmysle
ktorých má veriteľ nárok na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba „do dňa, kedy prehlásil úver za

predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého
úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka“ (pozri tiež R
59/1998, z právnej vety ktorého vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých
prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba
úroky z omeškania).

14.Pokiaľ odvolateľ zdôrazňuje znenie Obchodného zákonníka, krajský súd poznamenáva, že
rozhodujúcim je spotrebiteľský charakter zmluvy. Spotrebiteľské právne vzťahy predstavujú osobitný
druh právnych vzťahov, ktoré zahŕňajú zmluvy uzavreté medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi tak podľa
Občianskeho zákonníka, ako i podľa Obchodného zákonníka. Je však nepochybné, že sa nejedná

o vzťahy medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, ale o vzťahy podnikateľa (v pozícii dodávateľa) a
prioritne fyzickej osoby mimo rámec výkonu jej podnikania, či povolania (v užšom význame slova). Tieto
vzťahy sú svojou povahou jednoznačne vzťahmi občianskoprávnymi, z čoho následne vyplýva ochrana
odporcu v celej škále spotrebiteľsko-právnej ochrany, vrátane prednostného použitia Občianskeho
zákonníka, aj keby sa inak mohli použiť normy obchodného práva.

15.Zároveň predmetná námietka nekorešponduje tým záverom (v súdnej praxi prevažujúcim)
rozhodovacej činnosti súdov SR (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 12/2014 z
21.4.2015), ktoré sa napokon prejavili i v explicitnom znení Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 2 veta
posledná OZ) a podľa ktorých má aplikácia Občianskeho zákonníka v prípade spotrebiteľského sporu
prioritu.

16.Hoci odvolateľ náležite poukazuje na to, že aplikačná prax v otázke priznania zmluvných úrokov nie
je jednotná, z uvedeného nie je možno vyvodiť nesprávnosť (práve) tých záverov, ku ktorým sa priklonil
v súdnej veci okresný súd (len z dôvodu že subjektívne nevyhovujú žalobcovi). Žalobca opomenul
dokončiť rezultát vyplývajúci z opísanej situácie, a to skutočnosť, že za stavu (takejto) existencie

protichodných záverov musí konajúci súd svoje priklonenie sa k jednému z nich dostatočne odôvodniť,
čo napadnutý rozsudok v spojení s rozsudkom odvolacieho súd spĺňa.
17.Správne tiež odvolateľ poznamenáva, že po vydaní uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo
143/1998 došlo k vstupu SR do EÚ. Aj tu však následne účelovo opomína, že dôsledkom tohto vstupu
bola implementácia komplexu noriem (do právneho poriadku SR), ktorých zmyslom bola práve zvýšená

ochrana spotrebiteľa a nie naopak, ich oslabenie, ako to podsúva odvolateľ.

18.Z iných dôvodov nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobca nenamietal,
odvolací súd preto (v súlade s principiálnou viazanosťou odvolacími dôvodmi), rozsudok v napadnutejčasti potvrdil. V postupe okresného súdu zároveň neboli zistené ani vady (§ 380 ods. 2 CSP), na ktoré
je odvolací súd povinný prihliadať z úradnej moci.
19.Osobitne odvolateľ nenapadol ani závislý výrok o trovách konania. Okresný súd síce (bod 5 tohto

odôvodnenia) nesprávne (§ 256 ods. 1 CSP namiesto § 255 ods. 2 CSP) označil aplikované ustanovenie
(§ 256 ods. 1 CSP upravuje procesné zavinenie pri zastavení konania), z obsahu jeho odôvodnenia
však vyplýva, že posudzoval/hodnotil čiastočný úspech sporových strán, čo zodpovedá procesnému
výsledku veci.

20.O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu
vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. Žalovanému však v súvislosti s
predmetným odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným výrokom
nepriznal nárok náhradu trov žiadnej zo sporových strán.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.