Rozsudok Judgement was issued on Monday, August 30, 2010

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 25C/92/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310205994
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Szigeti

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2010:2310205994.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred samosudcom JUDr. Ľubošom Szigetim v právnej veci

navrhovateľa: M. B., nar. XX.XX.XXXX,. dôchodca, bytom R. H. XXXX/XX,. D. S., proti odporcom: v 1.
rade Š. H., nar. XX.XX.XXXX,. dôchodca, bytom M. XXX,. v 2. rade Mgr. I. H., rod. G., nar. XX.XX.XXXX,.
dôchodkyňa, bytom M. XXX,. obaja zastúpení advokátom: JUDr. E. Z., so sídlom G. M. N.. X o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom náhradu trov konania 323,54 Eur k rukám ich právneho

zástupcu do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným na súd dňa 30.03.2010 žiadal určiť, že je podielovým spoluvlastníkom
v 1 k celku nehnuteľnosti zapísanej na S. K. v G., vedenej na LV č. 118, k.ú. M., a to pozemku
parc.č. 1084/1 - záhrada o výmere určenej v súdnom konaní. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozhodnutím
Š. N. v G. číslo D 253/80 uvedeným v zápisnici zo dňa 24.03.1980 a v samostatnom vyhotovení
rozhodnutia pod rovnakým číslom D 253/80 zo dňa 17.04.1980 o vyporiadaní dedičstva po neb. A. B.
zomrelejXX.XX.XXXX,.ktorénadobudloprávoplatnosťdňa06.05.1980saokreminéhostalipodielovým
spoluvlastníkom pozemku parc. č. 1084/1 vedeného vo vl. č. 265 pre katastrálne územie M. okr. G. a

to rovnakým dielom (v l/2-ne) s druhou spoludedičkou V. H. rod. B.. Výmera predmetného pozemku
v rozhodnutí a ani v celej zápisnici uvedená nie je. Výmeru možno len dovodiť z údajov katastra
nehnuteľností vo vl. č. 265, kde je uvedená výmera 9 árov a 90 m2. V následných dokumentoch katastra
sú potom uvádzané rôzne výmery po rozdelení pôvodnej parcely 1084/1 o celkovej výmere 1575 m2.
V súčasnej dobe parcela označená č. 1084/3 o výmere 879 m2 parc. č. 1084/1 má výmeru 696 m2.
Nadobudnutie pozemku parc. č. 1084/1 vo výmere 990 m2 v celosti bolo potvrdené matke A. B. rod. H.
Uznesením Okresného súdu v Galante č.k. Cd 923/1964 zo dňa 25.03.1964. Tento stav nerešpektovali

úkonyF.O.O.vG.konkrétnerozhodnutiepodč.Fin.4/139/1968zodňa29.04.1968opridelenípozemku
parc. č. 1084/1 o výmere 1575 m2 do osobného užívania manželom Š. H. a V. H. rod. B.. Dokument
označený ako „Výpis z LV č. 1 zo dňa 26.04.1968“ v ktorom je uvedené, že vlastníkom predmetného
pozemku parc. č. 1084/1 je Č.. Š. - M. M.. V týchto dokumentoch nie je uvedený žiaden právny titul na
základe ktorého sa štát stal vlastníkom. Z toho dôvodu aj zriadenie práva osobného užívania pozemku,
ktoré následne prešlo do inštitútu vlastníctva považuje za neoprávnený zásah do jeho spoluvlastníckych
práv. Rovnako za neoprávnené a neplatné považuje aj ďalšie nadväzujúce úkony smerujúce ku zmenám

vlastníckych vzťahov k predmetnému pozemku.

Navrhovateľ pred súdom na pojednávaní dňa 16.08.2010 uviedol, že prakticky bojuje o to, aby deti po
jeho sestre, ktorá zomrela v roku 1986 dostali svoj spoluvlastnícky podiel k tomuto pozemku, pretožesa dopočuli, že odporcovia mienia túto nehnuteľnosť predať. Nechce, aby tento pozemok sa dostal
do cudzích rúk, pretože už samotná odporkyňa v 2. rade je preňho ako i pre deti jeho nebohej sestry
cudzia. Svoje právo na spoluvlastnícky podiel k predmetnému pozemku odvodzuje z výpisu z pozemko-

knižnej vložky. Nemal o tom vedomosti, že by jeho matka ešte v roku 1964 predala tento pozemok
štátu. Ani o tom nevedel, aká dohoda bola uzavretá medzi dedičmi po jeho zomrelej sestre v r. 1986.
Už v návrhu navrhovateľ uviedol, že od roku 1980 (právoplatnosť dedičského rozhodnutia D 253/80
zo dňa 06.05.1980) sa o pozemok nezaujímal a neurobil žiadny úkon k zmene vlastníctva k pozemku.
Navrhovateľ v priebehu súdneho konania nedoložil platnú plnú moc na zastupovanie advokátom.

Odporcovia žiadali súd návrh zamietnuť. Poukázali na to, že v predmetnej veci nie sú pasívne
legitimovaní. V súčasnosti sú tieto pozemky zapísané na LV č.587 ako parc.č. 1081/1 zast. plocha o
výmere 993 m2, parc.č. 1081/3 zast. plocha o výmere 44 m2, parc.č. 1082 zast. plocha o výmere 54 m2
v celosti v k.ú. M. vo vlastníctve Mgr. G. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX,. bytom B., J.C.H. č. XXXX/XX..

Parc.č. 1084/1 záhrada o výmere 990 m2 zapísaná vo vl.č. 265 nie je totožná s parcelou z registra „C
KN" a to parc.č. 1084/1 o výmere 1575 m2 pridelenej do osobného užívania odporcovi v 1. rade a jeho
neb. manželke V. H. rod. B. rozhodnutím O. G. F. O. dňa 29.04.1968, z ktorej parcely boli novozamerané
parc.č. 1084/1 záhrady o výmere 696 m2, parc.č. 1084/3 zast. plochy o výmere 879 m2 (spolu 1575
m2). Z aktuálnej identifikácie parc.č. 1084/1 zapísanej vo vl. č. 265 k.ú. M. vyplýva, že táto parcela je

súčasťou „C" parciel, okrem parc.č. 1084/1 a 3, aj parc.č. 1084/2 a 4 zapísaných na LV č.l 19 pre k.ú. M..

Odporca v 1. rade pred súdom dňa 16.08.2010 uviedol, že po smrti matky jeho bývalá manželka a
navrhovateľ sa riadne vyporiadali a on predmetný pozemok aj s bývalou manželkou dostali do užívania
od štátu prostredníctvom národného výboru. Za osobné užívanie musel zaplatiť, čo s bývalou manželkou

aj učinili. Nechápe prečo sem mieša navrhovateľ dedičské konanie po jeho bývalej manželke, keď sa s
deťmi riadne dohodli a on dcéru vyplatil, hoci to v rozhodnutí uvedené nie je, sumou 100.000,- Kčs, z
titulu vyporiadania sa z dedičstva. Matka navrhovateľa predala časť pozemkov jemu a bývalej manželke
V., roď. B. za 4.500,- Kčs a druhú časť potom predala štátu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, oboznámením listín: listov vlastníctva,
pozemko-knižné vložky, identifikáciu parciel, geometrický plán, dedičské rozhodnutia, kúpne zmluvy,
darovaciu zmluvu, zmluvu o triednom delení, rozhodnutie O. G., dohody o zriadení práva osobného
užívania, oboznámením podstatného obsahu spisu 20C 124/09 Okr. súdu v Galante a zistil nasledovný

skutkový stav:

Na LV č. 118 kat. územia M. je vedená nehnuteľnosť parc.č. 1084/3 zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 879 m2, prac.č. 1084/1 záhrada vo výmere 696 m2, rodinný dom s.č. XXX.. Ako spoluvlastníci
tejto nehnuteľnosti v podiele po 1 k celku sú vedení odporcovia. Odporkyňa v 2. rade svoj spoluvlastnícky

podiel k parc.č. 1084/3 a rod. domu získala na základe darovacej zmluvy uzavretej dňa 19.02.2008
medzi ňou a odporcom v 1. rade, ktorý je jej manželom.

Dňa 28. júla 1960 bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcou vd. A. B. rod. H. a kupujúcimi
odporcom v 1. rade s manželkou V. rod. B. (dcéra predávajúcej a sestra navrhovateľa - poznámka

sudcu) na predaj nehnuteľnosti vedenej na pkn. vl. č. 265 parc.č. 1085 v podiele 1 k celku a pkn.vl.č.
266 parc.č 1086 v celosti. Kupujúci predmetný pozemok kúpili za dohodnutú kúpnu cenu 4.500,- Kčs.
Vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcich bol povolený uznesením Ľudového súdu v Galante pod
Cd 2289/60 zo dňa 21.10.1960.

Dňa 24. februára 1964 bola uzavretá triedna dohoda medzi zúčastnenými stranami vrátane vd. A. B.
rod. H., odporcu v 1. rade a jeho manželky V. v zmysle ktorej vd. A. B. rod. H. dostala do výlučného
vlastníctva pozemky v kat. území M. parc.č. 1082 vo výmere 54 m2, parc.č. 1081/3 vo výmere 44 m2
a parc.č. 1084/1 vo výmere 990 m2, a odporca v 1. rade s manželkou pozemok kat. územia M. parc.č.
1085 vo výmere 1859 m2. Zavkladovanie vlastníckeho práva na základe tejto dohody bolo povolené

uznesením Okresného súdu v Galante Čd 923/64 dňa 23.03.1964. Dohoda bola zaznamenaná aj vo
vložke č. 265 kat. územia M..Dňa 26. apríla 1968 bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcou A. B. rod. H. a kupujúcim Č. Š.
zastúpeným M. N. V. v M.. Predmetom tejto kúpnej zmluvy bol predaj nehnuteľnosti - pozemkov kat.
územia M. vo vložke 1477 a číslo 265 parc.č. 1081/1 a 1084/1 v celkovej výmere 1.575 m2 za dohodnutú

kúpnu cenu 3.510,- Kčs. Zmluva nepodliehala v tom čase registrácii ani povoleniu vkladu vzhľadom na
to, že sa nehnuteľnosť prevádzala do socialistického vlastníctva.

Rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného vlastníctva O. N. V. v G. - F. O. č. Fin. 4/139/1968 zo
dňa 29. apríla 1968 pozemok parc. č. 1084/1 vo výmere 1575 m2 kat. územia M. evidovaný na EL 393

ktorý bol vo vlastníctve Č. Š. v správe M. M. bol pridelený do osobného užívania na výstavbu rodinného
domu, garáže a záhrady odporcovi v 1. rade a jeho manželke V. rod. H. za odplatu 3.510,- Kčs.

Vd. A. B. zomrela XX. januára XXXX v M.. V zmysle dedičského rozhodnutia vydaného Š. N. v G.
č.k. D 253/80-8 zo dňa 17.04.1980 dedičmi zo zákona po nej boli navrhovateľ a V. H. rod. B., ktorí
mali zdediť podľa pripojenej pozemko-knižnej vložky č. 265 okrem iných aj parc. č. 1084/1 kat. územia

M. (bez uvedenia výmery a hodnoty) každý po 1 k celku. Výmera pozemku 990 m2 bola uvedená na
identifikácii parciel.

V. H. rod B. zomrela XX. M. XXXX v G.. Po nej zo zákona boli ako dedičia manžel odporca v 1. rade, deti
Š. H. ml., T. H. a G. H.. Na základe dedičského rozhodnutia vydaného Š. N. v G. č.k. D 1087/86-9 zo

dňa 09.09.1986 dedičstvo pozostávalo z poloviny rodinného domu s.č. XXX a pozemkov v spoločnom
užívaní manželov parc.č. 1084/1 záhrada vo výmere 696 m2, parc.č. 10843 zastavaná plocha vo výmere
879 m2 evidovaných na LV 118 kat. územia M.. Po vyporiadaní zaniknutého BSM dedičstvo na základe
dedičskejdohodyvcelostiprevzalpozostalýmanžel(odporcavl.rade)bezpovinnostivýplatyzákonných
dedičských podielov. Podľa pripojeného LV č. 118 pre kat. územie M. zo dňa 27.08.1968 pozemok

parc.č. 1084/1 záhrada vo výmere 696 m2 bol vyznačený ako osobné užívanie pre odporcu v 1. rade a
poručiteľku, teda nie ako spoluvlastníctvo poručiteľky z titulu dedenia.

Podľa aktuálnej identifikácie parciel pôvodná parc.č. 1084/1 kat. územia M. vo výmere 990 m2 v
súčasnosti je vedená na LV 118 ako časť parciel parc.č. 1084/1 záhrada a parc.č. 1084/3 zast. plocha

vo vlastníctve odporcov a na LV č. 119 kat. územia M. časť parciel parc.č. 1084/2 záhrada a parc.č.
1084/4 zast. plocha vo vlastníctve M. K..

Po takto prevedenom dokazovaní súd dospel k nasledovnému právnemu a skutkovému záveru:

Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva (§ 80 písm. c/ OSP) treba v
danej situácii vychádzať zo skutočnosti, že hoci i len jeden z odporcov sčasti je zapísaný v katastri
nehnuteľnosti ako podielový spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti, navrhovateľ má naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, pretože rozhodnutie súdu v tejto otázke je (okrem iného) aj podkladom

pre uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Určovacia žaloba vo všeobecnosti má
predovšetkýmpreventívnycharakter,ktorýspočívavtom,žesjejpomocoumožnopomôcťpriodstránení
(či aspoň znížení) stavu ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu v prípade, ak k zodpovedajúcej
náprave nemožno dospieť inak. Určovacia žaloba tiež účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje
obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť stav, tvoriaci určitý

právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov. V danom prípade (vzhľadom na reálny stav
správania sa účastníkov) odopretím určovacej žaloby by došlo k porušeniu ústavného práva na súdnu
ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto návrh navrhovateľa bol podaný z
tohoto uhla pohľadu legálne.

Podľa čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť
naujmuprávinýchalebovrozporesovšeobecnýmizáujmamichránenýmizákonom.Výkonvlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.

Súčasná ústavná úprava vlastníctva a vlastníckeho práva vychádza zo Všeobecnej deklarácie ľudských
práv, ktorá v čl. 17 uvádza: „Každý má právo vlastniť majetok tak sám, ako aj spolu s inými. Nikto nesmie
byť svojvoľne svojho majetku zbavený“. Pojem majetok je širší pojem ako pojem vlastníctvo. Zahŕňasúhrn hodnôt, ktoré možno oceniť peniazmi. Do majetku môžu patriť veci, majetkové práva, pohľadávky
a nehmotný majetok. Pojem „vlastníctvo" je teda užší ako pojem „majetok a majetkové práva". Nielen
ústava v čl. 20, ale i Občiansky zákonník pomerne často používajú pojmy „vlastníctvo" a „vlastnícke

právo". Občiansky zákonník napr. označuje prvú hlavu druhej časti názvom „vlastnícke právo", avšak
hneď v § 123 používa pojem „vlastníctvo", rovnako v § 125. Je nesporné že tieto frekventované právne
pojmy sú v právnych predpisoch používané v rovnakom význame ako synonymá, pretože nemajú zatiaľ
jednoznačnedefinovanýobsah,niesúurčenéostré(nespochybniteľné)hranice,ktorébyichvýznamovo,
a tým aj terminologicky oddeľovali. Zákonný obsah vlastníckeho práva (rovnaký pre všetkých vlastníkov)

tvorí súbor jednotlivých oprávnení (čiastkových práv) vlastníka vymedzených v § 123 Občianskeho
zákonníka. Podľa neho vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať
(ius possidendi), užívať (ius utendi), požívať jeho plody a úžitky (ius fruendi) a nakladať s ním (ius
disponendi). (Pozri aj komentár k čl. 20 Ústavy SR autor Milan Čič a kolektív rok 1997 str. 1113, 114, 115).

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 132 ods. 1 Obč. zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

Vecou (res) v právnom zmysle je každý hmotný predmet (okrem človeka). Právo nie je vec, hoci je

tiež majetkovým predmetom. Veci rozdeľujeme na nehnuteľné (res immobilis) a hnuteľné (res mobilis).
Vecnými právami (ius in re) rozumieme dvojaké práva:

1. právo vlastníctva (právna moc človeka nad vlastnou vecou)
2. práva na veci viažuce, také, ktoré niekomu prislúchajú na vec nevlastnú (vecné bremená). (Pozri aj

Nástin súkromného práva na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, autor Fajnor-Záturecký rok 1935 str. 57
a 66).

Podľa § 872 ods. 1 a 2. Obč. zákonníka právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších
predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona

na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté. Ak právo osobného užívania
rovnakého nezastavaného pozemku vzniklo viacerým občanom spoločne (spoločným užívateľom),
stávajú sa s účinnosťou tohto zákona podielovými spoluvlastníkmi s rovnakými podielmi.

Hneď úvodom je potrebné uviesť, že odporcova v 1. rade bez ohľadu na ďalšie vyhodnotenie dôvodnosti
prípadne nedôvodnosti návrhu je len z časti pasívne legitimovaný v tomto konaní. Predmetom tohoto
konania je návrh na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti vedenej na LV č. 118 kat. územia M. parc.č.
1084/1 záhrada. Vlastnícke právo odporcu v 1. rade k tejto parcele sa jednoznačne odvodzuje z vyššie
citovaného zákonného ustanovenia, keď od 29. apríla 1968 mali s neb. manželkou V. v spoločnom

užívaní a od smrti manželky v osobnom užívaní. Hoci odporkyňa v 2. rade podľa výpisu z LV 118 kat.
územia M. k predmetnej parcele je vedená ako podielová spoluvlastníčka (vlastníctvo sa odvodzuje z
darovacej zmluvy zavkladovanej pod č. V 791/08 zo 17.3.2008) v skutočnosti darovacia zmluva takýto
prejav vôle darcu na obdarovanie odporkyne v 2. rade neobsahuje. Predmetná parcela ani sčasti jej
darovaná nebola, teda v tomto konaní nemôže byť ani pasívne legitimovaná. Z identifikácie parcely v

pôvodnom označení vo výmere 990 m2 čiastočne teda je vlastník odporca v 1. rade a vlastníčka vedená
na LV č. 119, ktorá však žalovaná v tomto konaní nebola.

Podstatnejšie dôvody pre ktoré bolo potrebné návrh zamietnuť boli však nasledovné:

1. Tvrdenie navrhovateľa, že je podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku vychádza z
dedičského rozhodnutia po svojej matke z roku 1980. Toto dedičské rozhodnutie je potrebné považovať
za zmätočné, ktoré neodzrkadlilo v tom čase skutočné vlastnícke vzťahy k pozemku. Pozemok matka
navrhovateľa previedla do vlastníctva štátu ešte v roku 1968 a od toho roku legálne pozemok užívaliodporca v 1. rade s neb. manželkou V., čo bolo preukázané nielen výpoveďou odporcu v 1. rade
ale i listinnými dôkazmi o pridelení pozemku do užívania ale i dedičským konaním a rozhodnutím po
zomrelej manželke odporcu v 1. rade V. H. z roku 1986. Teda jednoznačne v čase smrti vd. A. B. rod. H.

nebola vlastníčka predmetného pozemku a preto po nej po právu navrhovateľ tento pozemok ani zdediť
nemohol. Zmluva o prevode vlastníctva pozemku z A. B. na štát nepodliehala registračnému konania,
preto štát po právu s týmto pozemkom disponoval.

2. Ak by vznikli pochybnosti o tom či táto zmluva o prevode je platná a účinná a tým štát neoprávnene

disponovalspozemkomplatí,žeodporcav1.radeakodobromyseľnýdržiteľpozemkuvydržalvlastnícke
právo k pozemku, pretože k tomu všetky podmienky splnil.

Podľa § 868 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.1992), pokiaľ nie je uvedené inak,
spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú

podľa doterajších predpisov. Občiansky zákonník (Zákon č. 40/1964 Zb.), oproti skoršiemu právnemu
stavu (Zákon č. 141/1950 Zb.), vydržanie vlastníckeho práva neumožňoval. Iba rešpektoval vydržaním
nadobudnuté vlastníctvo do 31.3.1964 (§ 498 zák. č. 40/1964 Zb., teraz § 854). Novela Občianskeho
zákonníka vykonaná Zákonom č. 131/1982 Zb. (účinná od 1.4.1983), opätovne zaviedla inštitút
vydržania (§ 135a) a súčasne v ustanovení § 507a (teraz § 856 ods. 3) umožnila pre vydržanie započítať

aj dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe s tým, že tento
čas neskončí skôr než uplynutím jedného roka. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná Zákonom č.
509/1991Zb.,okreminého,podstatnerozšírilaspôsobilosťpredmetuvydržania.Spôsobilýmpredmetom
vydržania sa stala aj poľnohospodárska pôda. Uvedená novela súčasne umožnila vydržať pozemky
do vlastníctva držiteľa (nie štátu). Taktiež umožnila vydržanie i voči štátu, i možnosť vydržať vlastnícke

právo právnickou osobou. Pre aplikáciu príslušnej právnej úpravy majú mimoriadny význam prechodné
ustanovenia zákona č. 509/1991 Zb. už uvedeného zákonného ustanovenia § 868. Z uvedeného
prechodného ustanovenia je teda zrejmé, že toto nedáva jednoznačnú odpoveď na všetky možné
situácie. Táto nedôslednosť právnej úpravy spôsobuje problémy aplikačnej praxi, ktorá nebola jednotná.
Preto NS SR pre účely aplikačnej praxe vyslovil právny názor, že ak boli do 31.12.1991 splnené

predpoklady pre vydržanie vlastníckeho práva, vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
sa posudzujú podľa Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.1991. Pre započítanie uplynulých
dôb do nepretržitej vydržacej doby je významné intertemporálne ustanovenie § 865 ods. 3 (§ 507a
ods. 3 zák. č. 131/1982 Zb.), umožňujúce občanovi započítať aj čas pred 01.04.1983, so súčasným
odkladom možnosti vydržania až od 01.04.1984, ako aj ustanovenie § 872 ods. 6 (zák. č. 509/1991 Zb.),

umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku započítala čas, po ktorý jej právny
predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 01.01.1992.

Podľa § 129 ods. 1 a 2. Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo

opätovný výkon.

Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona
je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické
ovládanie veci (vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere,

že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem iných) aj podmienka
dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba
vždy hodnotiť objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba
totiž chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide
teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom

dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok
prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami,
z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale
po celú vydržaciu dobu, dôvodné. Či je držiteľ dobromyseľný v tom, že mu vec vlastnícky patrí, treba
hodnotiť nielen zo subjektívneho hľadiska - jeho osobného presvedčenia, že mu vec vlastnícky patrí,

ale súčasne aj z hľadiska všetkých skutkových okolností konkrétneho prípadu vo vzájomnej súvislosti.
Vo všeobecnosti platí, že strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známe
skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o
tom, že mu vec (právo) patrí. Môže k nej dôjsť tiež právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa ukladádržiteľovi povinnosť vydať vec vlastníkovi, prípadne ktorým sa určuje, že vlastníkom veci je iná osoba
než držiteľ (pozri rozsudok NS SR 2 Cdo 27/2005).

Za držiteľa sa považuje osoba (fyzická či právnická), ktorá fakticky ovláda vec a nakladá s ňou ako
s vlastnou. Faktické ovládanie veci a nakladanie s vecou ako s vlastnou je spojené so subjektívnou
stránkou držby veci. Od držby treba odlišovať detenciu, t.j. faktické ovládanie veci, pri ktorom nie je daná
vôľa nakladať s vecou pre seba..

Podľa § 130 ods. 1 Obč. zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je
oprávnená.

V prípade pochybností o tom, či ide o držbu oprávnenú sa predpokladá - platí vyvrátiteľná právna
domnienka, že držba je oprávnená. V takom prípade ten, kto popiera napr. dobromyseľnosť držiteľa, má

dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby.

Odporca najmenej od účinnosti zákona 509/1991 čiže od 1.1.1992 bol dobromyseľným držiteľom
predmetného pozemku v tom, že je jeho vlastníkom a preto vlastnícke právo k nemu musel vydržať.

Na základe toho súd, už za zistenia daného skutkového stavu veci, bez nutnosti ďalšieho dokazovania
mohol konštatovať, že návrh navrhovateľa bol podaný bez právnej a skutkovej dôvodnosti a preto návrh
zamietol. Navrhovateľ na základe toho nemá aktívnu legitimáciu na spochybnenie dôvodnosti legality
vlastníctva odporcu k pozemku.

Procesne úspešným odporcom súd priznal nárok na náhradu trov konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.), z titulu
trov právneho zastúpenia vychádzajúc z hodnoty sporu pri zastúpení dvoch účastníkov za vykonané
štyri meritórne úkony advokátom vo veci (príprava a prevzatie veci, písomné vyjadrenie na návrh, účasť
na meritórnych pojednávaniach dňa 16.08.2010, 30.8.2010) po 55,49 Eur, za jeden nemeritórny úkon

(účasť na súdnom pojednávaní 17.7.2010, ktoré bolo bez otvorenia odročené) 13,87 Eur (55,49 Eur :
4), 5 x 7,21 Eur paušál, plus 19 % DPH sa rovná spolu 323,54 Eur.

Poučenie:

ProtitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniecestoupodpísanéhosúdunaKrajskýsúdvTrnavepísomne
trojmo alebo ústne do zápisnice do 15. dní odo dňa jeho doručenia.

Ak povinný nesplní to čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený má možnosť podať
návrh na jeho súdne vymoženie.