Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115218501
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3115218501.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO 31 575 951, proti žalovanému F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý
pobyt H. XXX/XX,
XXX XX L. Z. V., občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 463,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 12C/109/2015-75 zo dňa 25. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobu vo zvyšku zamietol, p o t v
r d z u j e .

Žalovanému sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 181,17 eur do 30 dní po právoplatnosti rozsudku, výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a
výrokom III. nepriznal žalovanému náhradu trov konania.

2. V odseku 1. - 3. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie žalobný návrh (petit) a tvrdenia žalobcu,
ktorými opísal rozhodujúce skutočnosti (§ 132 ods. 1 CSP) v podanej žalobe proti žalovanému o

splnenie peňažnej povinnosti (§ 137 písm. a/ CSP), čím konkretizáciou a individualizáciou určil predmet
sporového konania. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať dokazovanie listinnými
dôkazmi. Tvrdenia opísané v žalobe a návrhy na vykonanie dôkazov použil žalobca ako prostriedky
procesného útoku.

3. V odseku 4. - 5. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie procesný postup v konaní, kedy spor
medzi žalobcom a žalovaným prejednal na pojednávaní, citoval listiny, ktorými vykonal dokazovanie

oboznámením ich obsahu. V odsekoch 6. - 8. odôvodnenia opísal súd prvej inštancie skutkové zistenia.

4. V odseku 9. - 20. odôvodnenia citoval súd prvej inštancie normy hmotného práva, § 52 ods.
1 až 4, § 54 ods. 1 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 497, § 503 ods. 1, 2, § 708 ods.
1, § 710 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 4, 5, § 9 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/, g/, i/, w/, ods. 6, 7, §
10 ods. 1 až 3, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov, na základe ktorých interpretoval použitie týchto právnych noriem na ním

zistený skutkový stav veci.

5. Za aplikácie citovaných noriem Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že žalobcom
predložená zmluva o zriadení bežného účtu a zmluva o povolenom prečerpaní je spotrebiteľskouzmluvou vzhľadom na charakter strán sporu. Aj keď ide v danej veci o zmluvu o bežnom účte podľa § 708
a nasl. Obchodného zákonníka, vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o
ochrane spotrebiteľa a zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských zmluvách ako lex specialis v prospech

spotrebiteľa.

6. Po posúdení obsahu zmluvy o povolenom prečerpaní, bol súd prvej inštancie toho názoru, že žalobca
preukázal iba uzatvorenie zmluvy o povolenom prečerpaní na sumu
270 eur s úrokovou sadzbou 16,90 % ročne podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona, avšak bez uvedenia

splnenia zákonných náležitostí podľa ods. 1 písm. c/ a to uvedenia výšky poplatkov spojených so
spotrebiteľským úverom. Uzavrel, že právnym následkom porušenia citovaného ustanovenia je podľa
§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. skutočnosť, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Žalobca predložil tabuľku výberov a vkladov peňažných prostriedkov žalovaným a súd z nich
zistil, že žalovaný vybral spolu sumu
2 900 eur a vložil sumu 2 718,83 eur, pričom rozdiel týchto súm je 181,17 eur. Súd priznal žalobcovi

úhradu len tejto dlžnej sumy. Vo zvyšnej časti žalobu, týkajúcu sa úrokov a rôznych poplatkov,
zamietol ako nedôvodnú. V poslednom výpise z účtu žalovaného nebola uvedená splatnosť žalobcom
evidovaného zostatku 463,69 eur a žalobca nepreukázal súdu doručovanie (napr. poštovým podacím
hárkom) odstúpenia od zmluvy žalobcom listom
zo dňa 1.4.2013 s výzvou na úhradu dlhu vo výške 458,37 eur. Žalobca nepožadoval od žalovaného

zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale iba 28 % ročný úrok
(ako cenu za poskytnutý úver) odo dňa zániku zmluvy.

7. V odseku 23. odôvodnenia poukázal súd prvej inštancie na normy a ich výklad týkajúci sa ochrany
spotrebiteľa a z dôvodov uvedených v tomto odseku súd prvej inštancie žalobu v časti úroku z istiny po

zosplatnení úveru zamietol.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v
spore pomerný úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko žiadne trovy nežiadal a žiadne trovy
mu nevznikli.

9. Proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP. Poukázal na to, že pokiaľ súd prvej inštancie
považoval návrh za neúplný, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP, resp.
§ 43 ods. 1 O.s.p., čo nevykonal a vo veci meritórne rozhodol. Takýto postup je podľa názoru žalobcu

procesne vadný a žalobcovi ním bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej
ochrany jeho práv. Uviedol, že právo na spravodlivý proces zaručuje aj článok 46 a nasledujúcich
Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Žalobca ďalej tvrdil, že poplatky boli na bežnom účte účtované na základe zmluvy o bežnom účte, pričom
nijako nesúvisia so spotrebiteľským úverom poskytnutým žalovanému na základe zmluvy o povolenom

prečerpaní. Z tohto dôvodu neobstojí ani výhrada súdu prvej inštancie
o absencii úpravy týchto poplatkov v zmluve o povolenom prečerpaní a teda ani jeho záver o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Žiadny z účtovaných poplatkov nebol preukázateľne účtovaný v
súvislosti s poskytnutým spotrebiteľským úverom. S uvedeným nie je v rozpore ani skutočnosť,
že prostriedky poskytnuté žalovanému v rámci úverového rámca boli použité na úhrady poplatkov

súvisiacich s vedením účtu a s nepovoleným debetom - nie povoleným prečerpaním (účtovaných
stále na základe zmluvy o účte, nie zmluvy o povolenom prečerpaní). Žalobca ďalej uviedol, že
zmluva o pôžičke nepredstavuje občiansko-právnu úpravu zmluvy o úvere, ktorá je upravená v
Obchodnom zákonníku, tak ako tým argumentuje súd prvej inštancie. Použitie ustanovení zmluvy o
pôžičke napriek spotrebiteľskému charakteru sporu preto nie je možné, keďže ide o dva úplne odlišné

právne inštitúty (aj keď s príslušnými podobnosťami v kauze atď.). Spotrebiteľský úver sa spravuje
všeobecne ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Táto argumentačná línia súdu prvej
inštancie neobstojí a v tejto súvislosti o to skôr, že ani použitie § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka
nijako nejustifikuje zánik nároku veriteľa na zmluvný úrok zosplatnením. Žalobca svoj nárok na úroky po
zrušení limitu úverového rámca (povoleného prečerpania) odvodzuje najmä od príslušných zákonných

ustanovení o prekročení na bežnom účte, ktoré boli do zmluvnej dokumentácie upravujúcej vedenie účtu
(zmluvy o účte a súvisiace ustanovenia VOP) premietnuté ako ustanovenia upravujúce „nepovolené
prečerpanie na účte“. Žalobca má za to, že na nárok na zmluvný úrok nemá vplyv na zosplatnenie dlhu a
tento je viazaný na skutočnú držbu finančných prostriedkov, t. j. dlžník je povinný platiť úroky odkedy máfinančné prostriedky vo svojej držbe až do času, kedy ich vráti veriteľovi, no táto právna argumentácia
(polemika) ohľadom nároku na zmluvný úrok po zosplatnení z dôvodu právneho titulu prekročenia nie
je v danom prípade prioritná. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 391 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu

prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

11. Súdne konanie v danom spore žalobcu proti žalovanému začalo dňa 14.8.2015 doručením žaloby

súdu prvej inštancie podľa § 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

12. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) v znení neskorších
predpisov.

13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1
CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363
CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania.

14. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospelkzáveru,ženapadnutýrozsudok súduprvejinštanciejepotrebnéakovecnesprávnypodľa§387
ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred

súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal
zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

16. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

17. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1
CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné úkony súdu a strán
sporu do 30.6.2016 za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v

zneníneskoršíchpredpisov.OdvolacísúdtakrešpektujezákladnéprincípyCSPospravodlivostiochrany
porušenýchprávaprávomchránenýchzáujmovanaplnenieprincípuprávnejistotyodvolaciehokonania,
ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

18. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred

súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že
v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie

dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávanie za
účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.
Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Postupom súdu prvej
inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať

im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

19. V rámci postupu podľa § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd aj odvolacie tvrdenie žalobcu
procesného charakteru týkajúce sa povinnosti súdu prvej inštancie postupovať podľa § 129 ods. CSP, včase začatia konania doručením žaloby súdu prvej inštancie podľa § 43 ods. 1 O.s.p. Procesný postup
podľa § 43 ods. 1 O.s.p. vykonáva súd v prípade, ak podanie strany sporu, v tomto prípade žaloba,
nevyhovuje zákonom stanoveným náležitostiam a má vady podania. Vady podania môžu spočívať v

neúplnosti podania, kedy podaniu chýba jedna alebo viac náležitostí podľa O.s.p., v nesprávnosti alebo
nezrozumiteľnosti podania, kedy podanie má formálne náležitosti podania podľa O.s.p., ale obsahové
vyjadrenietýchtonáležitostíjenesprávnealebonezrozumiteľné.Zrozumiteľnosťalebonezrozumiteľnosť
podania sa posudzuje vo vzťahu k jeho určitosti. Podanie je nezrozumiteľné najmä vtedy, ak je
neurčité v tom zmysle, že ani použitím § 41 ods. 2 O.s.p. nie je možné stanoviť, čo strana sporu

sleduje. Po posúdení náležitostí a obsahu žaloby žalobcu proti žalovanému, ktorá došla súdu prvej
inštancie dňa 14.8.2015, odvolací súd konštatuje, že žaloba netrpí vadami, existencia ktorých by
vyžadovala postup súdu prvej inštancie podľa § 43 ods. 1 O.s.p., od 1.7.2016 podľa § 129 ods. 1 CSP.
Všeobecné náležitosti podania boli stanovené v § 42 ods. 3 O.s.p. a osobitné náležitosti žaloby (návrhu
na začatie konania) boli stanovené v § 79 ods. 1 O.s.p. Žaloba žalobcu obsahuje nielen všeobecné
náležitosti podania ako takého, ale aj náležitosti žaloby, z ktorej je nepochybne zrejmé označenie a

identifikácia strán sporu, žalobca v častiach II. a II. opísal rozhodujúce skutočnosti, označil a predložil
listiny, ktorými tieto rozhodujúce skutočnosti preukazoval a z časti III. žaloby je zrejmé, že žalobca
proti žalovanému uplatňuje nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky (§ 80 písm. b/ O.s.p.) titulom
nepovoleného prečerpania účtu spolu s úrokom z omeškania. Podľa názoru odvolacieho súdu postup
súdu prvej inštancie podľa § 43 ods. 1 O.s.p. na odstraňovanie vád žaloby nebol potrebný. Na

tomto mieste dáva odvolací súd do pozornosti, že predmetným postupom nemožno odstraňovať riadne
nesplnenie povinnosti tvrdenia podľa § 79 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 79 ods. 2 O.s.p. a dôkaznej
povinnosti podľa § 120 ods. 1 O.s.p. v sporovom konaní. Ide o rôzne procesné inštitúty s rôznymi
procesnými následkami, pričom splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti patrí k výlučným
dispozíciám strany sporu.

20. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s
poukazom na ním citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských zmluvách žalobu o veci samej vo zvyšnej časti, t.j. vo výške 282,52
eur a 28 % ročného úroku zo sumy 463,69 eur od 18.4.2013 do zaplatenia, zamietol. Na zdôraznenie
správnosti dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd v rámci postupu podľa §
387 ods. 3 CSP pri vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami žalobcu, ktorými odôvodňoval uplatnené
vecné odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, uvádza :

21. Zo skutkových okolností opísaných žalobcom v žalobe a žalobcom tvrdených v priebehu konania
pred súdom prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania je zaplatenie sumy vo výške 463,69 eur
spolu s 28 % úrokom od 18.4.2013 do zaplatenia. Uplatnený nárok žalobca odôvodňoval uzavretím
zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb účte zo dňa 13.2.2012 a zmluvy

o povolenom prečerpaní zo dňa 11.6.2012
so žalovaným v písomnej forme. Žalovaný porušil zmluvné povinnosti, na účte sa dostal
do nepovoleného prečerpania a dlh z nepovoleného prečerpania nevyrovnal, v dôsledku čoho žalobca
odstúpil od zmluvy a dňa 18.4.2013 previedol debetný zostatok z účtu na vnútorný pohľadávkový účet
žalobcu - banky.

22. Odvolací súd preskúmal listiny, ktorými vykonal súd prvej inštancie dokazovanie a so skutkovými
zisteniami súdu prvej inštancie opísanými v odsekoch 6. - 8. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie
sa stotožňuje. Zmluvou o povolenom prečerpaní zo dňa 11.6.2012 žalobca zriadil žalovanému povolené
prečerpanie prostriedkov na osobnom/bežnom účte žalovaného do výšky limitu 270 eur s variabilnou

úrokovou sadzbou 16,9 % ročne v zmysle podmienok uvedených vo všeobecných obchodných
podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalobca k žalobe pripojil všeobecné obchodné
podmienky s účinnosťou od 1.3.2015, ktorými boli zrušené všeobecné obchodné podmienky účinné od
20.1.2015. V priebehu konania žalobca predložil všeobecné obchodné podmienky s účinnosťou
od 1.5.2012, ktorými boli zrušené všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.4.2012, všeobecné

obchodné podmienky s účinnosťou od 1.4.2013, ktorými boli zrušené všeobecné obchodné podmienky
účinné od 15.12.2012, sadzobník poplatkov pre fyzické osoby (občanov) s platnosťou od 1.3.2012,
úrokové sadzby produktov pre občanov s účinnosťou od 1.4.2013 a sadzobník
poplatkov pre fyzické osoby (občanov) s účinnosťou od 1.4.2013. Odvolací súd, zhodne so súdomprvej inštancie, konštatuje, že zmluva o povolenom prečerpaní je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na
ktorú sa uplatní v plnom rozsahu režim ochrany spotrebiteľa. Formálne a obsahové náležitosti zmluvy
o povolenom prečerpaní ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovil zákon č. 129/2010 Z.z. v § 9

v spojení s § 1 ods. 4, 5 a § 10 ods. 1 - 3. Z hľadiska formálnych náležitostí zákon vyžaduje písomnú
formu zmluvy. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. vymedzuje prípady, kedy sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho
úkonu. Tým, že nedodržanie obsahových náležitostí zmluvy, prípadne i len niektorej
zo zákonom stanovených obsahovaných náležitostí, ako aj písomnej formy, zákon postihuje

neplatnosťou, sú tieto náležitosti nevyhnutnými podstatnými obsahovými náležitosťami zmluvy. V
prípade, že zmluva uzatvorená medzi zmluvnými stranami neobsahuje niektorú z podstatných
náležitostí stanovených v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. absentuje
vo vzťahu k tejto náležitosti písomná forma so zákonným následkom, že poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Výklad citovaného ustanovenia musí byť v súlade so zmyslom a účelom
zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti § 54 ods. 2

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V zmysle § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z., v ktorom je
vyjadrená subsidiarita Občianskeho zákonníka
a osobitných predpisov, sa výklad aplikovaných právnych noriem týka aj zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

23. Zo skutkových zistení súd prvej inštancie správne vyslovil, že zmluva o povolenom prečerpaní
neobsahuje náležitosť podľa § 10 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z., keď neobsahuje výšku
poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom a zákonným dôsledkom absencie tejto náležitosti
je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania. Charakter

spotrebiteľského úveru má aj nepovolené prečerpanie prostriedkov na osobnom účte majiteľa -
žalovaného s poukazom na § 710 Obchodného zákonníka. V súvislosti s týmto záverom sa odvolací
súd plne stotožňuje so skutkovým zistením, ktoré uviedol súd prvej inštancie v odseku 8. odôvodnenia
rozsudku, v ktorom konštatoval že po zániku zmluvy je žalobca oprávnený debetný zostatok na účte
sankcionovať sankčným poplatkom ako pri nepovolenom čerpaní debetu na účte podľa sadzobníka. Súd

prvej inštancie dostatočne zrozumiteľne odôvodnil nepriznanie týchto nárokov žalobcovi. Ustanovenia
zmlúv a všeobecných obchodných podmienok vrátane úrokových sadzieb a sadzobníka poplatkov, ktoré
žalobcu ako banku oprávňovali účtovať si úrok z nepovoleného prečerpania a poplatky nepožívajú bez
zákonného dôvodu súdnu ochranu. Ako vyplýva z tvrdenia žalobcu (doplnenie žaloby podaním zo dňa
28.5.2018) súčasťou ním uplatneného peňažného nároku vo výške 463,69 eur sú aj úroky a poplatky

(prehľad všetkých transakcií na účte žalovaného). Z výpisov z účtu žalovaného predložených žalobcom
mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný reálne vybral sumu 2 900 eur a reálne vložil sumu
2 718,83 eur. Rozdiel vo výške 181,17 eur je tou časťou uplatneného peňažného nároku, ktorej súd
prvej inštancie vyhovel a v tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť.

24. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd aj odvolacie tvrdenie žalobcu týkajúce sa nesprávnosti
záverov súdu prvej inštancie o nároku žalobcu na zmluvný úrok po zosplatnení s argumentačnou líniou
aplikácie § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie neupravuje zánik tohto nároku po
zosplatnení a použitie ustanovení zmluvy o pôžičke napriek spotrebiteľskému charakteru sporu nie je
možné. Odvolací súd v súlade s čl. 2 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku a

ustálenou rozhodovacou praxou s poukazom na názory a závery vyslovené v uznesení Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo 143/1998, v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 18.9.2012 sp.zn. IV. ÚS 476/2012, v rozhodnutiach Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014
sp.zn. 5Co/223/2014, zo dňa 22.2.2017 sp.zn. 5Co/407/2016, Krajského súdu v Prešove zo dňa
25.10.2013 sp.zn. 3Co/85/2013 a zo dňa 7.5.2014 sp.zn. 4Co/83/2013, uvádza, že žalobca by mal

nárok na úrok z úveru (prečerpanie na osobnom účte), len v prípade, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere má zákonné náležitosti, pričom tento úrok by žalobcovi patril len do zosplatnenia úveru. Ústavný
súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 18.9.2012 sp.zn. IV. ÚS 476/2012 odmietol
sťažnosť smerujúcu proti záverom všeobecných súdov, v zmysle ktorých má veriteľ nárok na
zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do dňa, kedy prehlásil úver za predčasne splatný s tým, že

po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z
omeškania v súlade s § 369 Obchodného zákonníka“. Tento výklad považoval ústavný súd za ústavne
akceptovateľný.25. V odseku 23. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľne a náležite
odôvodnil aplikáciu § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka o úprave konečnej splatnosti riadnych úrokov z
úveru, keď jeho aplikácia v prospech spotrebiteľa pri spotrebiteľskej zmluve a zmluve o spotrebiteľskom

úverejedanápodľa§54ods.1Občianskehozákonníkaakoprávnaúpravaprespotrebiteľavýhodnejšia.

26. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích tvrdení žalobcu konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil
žiadne dôvody nesprávneho procesného postupu ani porušenie práva strany sporu na spravodlivý
proces súdom prvej inštancie, skutkové závery súdu prvej inštancie vychádzajúce z obsahu súdneho

spisu spolu s právnym posúdením veci dávajú dostatočný podklad vo výroku II. jeho rozsudku.

27. Žalobca odvolanie proti výroku III., ktorým rozhodol súd prvej inštancie o náhrade trov konania,
nepodal; v tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovanému ako úspešnej strane sporu v odvolacom
konaní trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393

ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).