Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 13, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010617
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818010617.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Petra Tótha a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému Z. S., nar. XX.X.XXXX v
G., okres K., trvale bytom Q., E. XXX/XX, trestne stíhaného pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1
Trestnéhozákona,naverejnomzasadnutídňa13.marca2019prejednalodvolanieprokurátoraOkresnej
prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. novembra 2018, sp. zn.

3T/118/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. novembra 2018, sp. zn. 3T/118/2018 bolo rozhodnuté
tak, že obžalovaný Z. S. podľa § 285 písm. b) Tr. por. sa oslobodzuje spod obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry Prievidza, č. k. 2Pv 334/18/3307-7, zo dňa 27.9.2018 pre skutok, obžalobou

kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, na skutkovom základe, že
si dňa 28.12.2017 v čase o 20,52 hod. cez internetový portál www.heureka.sk objednal chladničku s
mrazničkou SIDE TO SIDE ELECTROLUX EAL 6140 WOU, výrobné číslo XXXXXXXXXXXXX, ktorá
mu bola dňa 8.1.2018 v presne nezistenom čase doručená na Námestie slobody v Oslanoch, okres
Prievidza, kde ju prevzal ním poverený zamestnanec, a to na základe predošlej telefonickej dohody s
dodávateľom, podľa ktorej taktiež obvinený prisľúbil za tento tovar zaplatiť vo večerných hodinách dňa

8.1.2018 bankovým prevodom na účet predávajúceho, k čomu ani po opakovaných výzvach nedošlo a
pri kontaktovaní predávajúcim tohto opakovane uvádzal do omylu, že už ide zaplatiť, resp. že peniaze
poslal na zlý účet, čím spoločnosti M + B, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Martina Rázusa
1284/62, Lučenec, IČO: 30 226 791, spôsobil škodu vo výške 1.049 eur, pretože skutok nie je trestným
činom.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal prokurátor odvolanie v
neprospech obžalovaného ihneď po vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní.
Prokurátor odvolanie dodatočne písomne odôvodnil nasledovne:

„Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 3T/118/2018-130 zo dňa 13.11.2018 bol obžalovaný
Z. S. podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora pre skutok v

obžalobe právne posúdený ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, pretože skutok
nie je trestným činom.

Predmetný rozsudok prvostupňového súdu nepovažujem vo vzťahu k výroku o vine za zákonný a
dôvodný, preto bolo proti nemu ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podané odvolanie v
neprospech obžalovaného.Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že konaním obžalovaného nedošlo k naplneniu
zákonných znakov žalovaného trestného činu, ale jedná sa o obchodno-právny vzťah. Súd nemal
za dokázané, že obžalovaný uvádzal poškodeného do omylu v čase uzatvárania obchodno-právneho

vzťahu, nakoľko nebolo preukázané, že by obžalovaný nemal v tom čase dostatok finančných
prostriedkovnaúhraduzakúpenéhotovaru,pričomtentovypovedal,žefinančnéprostriedkymalataktiež
nebola vyvrátená jeho obrana, že za tovar zaplatil nezistenej neznámej osobe. Zároveň súd konštatuje,
že síce je nesporné, že za
tovar nebolo riadne a včas zaplatené, toto ale považuje len za zhodu následných okolností a uvádza,

že nemá za preukázané, že týmto konaním sa obžalovaný na škodu cudzieho majetku obohatil.

S uvedenou argumentáciou súdu sa nemožno stotožniť, a to z nasledujúcich dôvodov:

Poukazujem na tú skutočnosť, že prvostupňový súd síce nevidí podvodný úmysel obžalovaného v čase
uzatvárania obchodno-právneho vzťahu argumentujúc pritom tým, že nebolo preukázané, že by tento

nemal dostatok finančných prostriedkov (pričom aj keby obžalovaný mal finančné prostriedky, tak to
samo o sebe nemôže automaticky znamenať, že nemal v úmysle iného uviesť do omylu), prehliada
pritom ale správanie sa obžalovaného pri preberaní tovaru a následne pri požiadavkách poškodeného
na jeho zaplatenie, z ktorého toto zavinenie možno vyvodiť. Zavinenie totiž zahŕňa celú páchateľovu
činnosť, ktorá bezprostredne súvisí so spáchaným trestným činom, a nemožno ju striktne dokazovať len

konaním páchateľa pred spáchaním skutku. Navyše, aj konanie obžalovaného pred prevzatím
tovaru (zmena preberajúcej osoby, zmena spôsobu zaplatenia tovaru, prekvapivé dostavenie sa na
miesto prevzatia práve v momente po prevzatí tovaru a tvrdenie o jeho následnom zaplatení neznámej
osobe), ktorým vytvoril takú situáciu, že poškodený v dobrej viere tovar odovzdal bez prevzatia kúpnej
ceny,nasvedčujejehopôvodnémuúmysluuviesťpredávajúcehodoomylu.Tentojehoúmyseljeviditeľný

aj v jeho ďalšom konaní, keď po prevzatí tovaru nereagoval na viaceré výzvy poškodeného na zaplatenie
tovaru, absolútne neodpovedal na zasielané e-maily pri telefonických kontaktoch si opakovane vymýšľal
rôzne výhovorky (zabudol, peniaze poslal na zlý účet a pod.) a nakoniec prestal dvíhať telefón. Všetky
tieto okolnosti uviedol poškodený vo svojom výsluchu (a sčasti ich potvrdil aj samotný obžalovaný),
pričom súd sa s týmito mimoriadne dôležitými skutočnosťami pri svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal

a len stroho skonštatoval, že nezaplatenie tovaru obžalovaným bolo len zhodou následných okolností.
Ak súd nepovažoval túto výpoveď za
dostatočne preukazujúcu zavinenie obžalovaného, bolo možné doplniť dokazovanie výsluchmi ďalších
zamestnancov poškodenej spoločnosti, ktorí s obžalovaným komunikovali. Mám zato, že zo správania
sa obžalovaného pri preberaní tovaru ako aj z jeho následného vyhýbania sa uhradeniu tovaru možno

jednoznačne vyvodiť záver o jeho úmyselnom uvádzaní poškodeného do omylu s cieľom obohatenia
sa na škodu jeho majetku.

K argumentácii prvostupňového súdu, že obžalovaný mal v čase objednania tovaru dostatok peňažných
prostriedkov na jeho zaplatenie, a teda tu nemožno vidieť podvodný úmysel uvádzam, že uvedené

vyplýva jedine z výpovede obžalovaného, ktorú si súd nekriticky osvojil a nevykonal žiadne ďalšie
dokazovanie v tomto smere, ktoré by mohlo toto pre súd podstatné tvrdenie potvrdiť, resp. vyvrátiť (napr.
zisťovaniedisponibilnýchprostriedkovnaúčtochobžalovanéhoajehoobchodnýchspoločností).Navyše
samotný obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v čase objednania predmetného tovaru
realizoval veľké množstvo objednávok (do tomboly, na stavbu svojho rodinného domu) a teda mal zjavne

vysoké výdavky, ktoré možno prevyšovali jeho príjmy a momentálne majetkové schopnosti.

Nesúhlasím taktiež s názorom prvostupňového súdu, že obžalovaný sa na škodu cudzieho majetku
neobohatil, nakoľko táto skutočnosť je daná tým, že obžalovaný získal do svojej dispozície a vlastníctva
tovar, za ktorý neuhradil kúpnu cenu. To, že tento tovar následne použil v ním organizovanej tombole a

teda nemusel do tejto tomboly dávať zo svojho majetku iný tovar len v konečnom dôsledku znamená,
že svojím podvodným konaním dosiahol stav, kedy nemuselo dôjsť k zmenšeniu jeho majetku.

S poukazom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne, v zmysle § 321 ods. 1 písm.
b), c), Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Prievidzi vo výroku o vine, a

aby podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju tento znovu prejednal
a rozhodol.“Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že zotrváva na
písomných dôvodoch odvolania a navrhla rozhodnúť v zmysle petitu uvedenom v písomných dôvodoch
odvolania s tým, že modifikuje dôvod zrušenia napadnutého rozsudku len podľa § 321 ods. 1 písm.

b) Tr. por. pre absenciu návrhov podriadeného prokurátora na vykonanie dokazovania. Obhajca
obžalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny a navrhol odvolanie
prokurátora zamietnuť podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora

podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por. na podklade podaného odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť oslobodzujúceho výroku napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na
prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach

odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutého oslobodzujúceho výroku rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov
vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom

odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Z odvolania prokurátora a jeho vyššie citovaných dôvodov vyplýva, že prokurátor v dôvodoch odvolania
proti napadnutému rozsudku okresného súdu namietal správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení

vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný súd dospel k záveru, že skutok,
pre ktorý bola v prejednávanej veci podaná obžaloba, nie je trestným činom, teda namietal nesprávnu
aplikáciu § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov, v ktorom pochybení
videl podľa dôvodov odvolania prokurátor vadu v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou správnosťou postupu pri hodnotení vykonaných
dôkazov zo strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie
vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto
ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,

nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon
pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej
skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej
činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom
rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi

skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní
vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého
stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí
podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd

podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe
hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy
prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku
súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci

nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne
dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd
upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba
znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania
dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy v zmysle § 285 písm. b) Tr. por.nepreukazujú, že skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, by bol trestným činom. Tento svoj
záver okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyargumentoval nasledovne:

„Skutkom, popísaným v skutkovej vete podanej obžaloby, mal obžalovaný sa na škodu cudzieho majetku
obohatiť tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, čím mal
naplniť zákonné znaky prečinu podvodu podľa § 221 odsek1 Trestného zákona.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, dôkazy jednotlivo i súhrnne, z nich tak na samotnú

výpoveď obžalovaného, ako i výpoveď svedka W., ale i samotnú výpoveď poškodeného, súd dospel k
záveru, že konaním obžalovaného nedošlo k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu,
pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba, ale ani žiadneho iného trestného činu uvedeného
v osobitnej časti Trestného zákona, ale že vo vzťahu medzi obžalovaným a poškodeným resp. jeho
spoločnosťou M+B, s.r.o., Lučenec, išlo o obchodnoprávny vzťah. Zo žiadneho na hlavnom pojednávaní
produkovaného dôkazu nemal súd preukázané, žeby obžalovaný uvádzal poškodeného do omylu v

čase uzatvárania obchodného vzťahu, že tovar chce nakúpiť a za tento tovar aj riadne a včas zaplatiť,
nebolo žiadnym dôkazom produkovaným na hlavnom pojednávaní preukázané, žeby obžalovaný nemal
dostatok finančných prostriedkov na úhradu zakúpeného tovaru v čas jeho zakúpenia a dodania,
z výpovede samotného obžalovaného vyplýva, že mal pripravené potrebné finančné prostriedky v
sume zodpovedajúcej úhrade kúpnej ceny. Vzájomnou dohodou obžalovaného a zástupcu poškodenej

spoločnosti - poškodeného bolo dohodnuté, že za tovar bude zaplatené dodatočne, i keď skutočne k
zaplateniu dodaného tovaru nedošlo tak, ako znela dohoda - večer na účet, žiadnym iným dôkazom
nebola vyvrátená obrana obžalovaného, že v omyle za ten tovar zaplatil nezistenej nesprávnej osobe.
V tom čase však, podľa názoru súdu, došlo už k prevzatiu dispozičného oprávnenia obžalovaného nad
danýmtovarom,prevodvlastníckehoprávabolukončený.Žiadnymprodukovanýmdôkazomnahlavnom

pojednávaní súd nemal preukázané, žeby obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým,
žeby niekoho uviedol do omylu, tovar bol určený ako cena do tomboly, tam aj bol skutočne použitý.
Je síce nesporné, že za tovar nebolo včas uhradené spôsobom, ako boli dodatočne so súhlasom
poškodeného pri jeho odovzdaní dohodnutí, večer na účet, v čase konania obžalovaného však žiadnym
dôkazom nebolo preukázané, žeby tento úmysel zo strany obžalovaného tam nebol a len zhodou

následných okolností k tomu nedošlo. Podľa názoru súdu išlo o obchodnoprávny vzťah, ktorý bol
nakoniec vyriešený dňa 15.8.2018, kedy obžalovaný po tom, čo zistil, že osobou, ktorej za tovar platil,
nie je poškodený, za tovar aj zaplatil. Napokon je potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní nemôžu súdy
prehliadať tú skutočnosť, že možnosť využiť trestnoprávny prostriedok ochrany nesmie byť natoľko
jednoduchá a bežná, aby pre oprávnené subjekty bolo najvýhodnejšie celkom rezignovať na aktívnu

ochranu ich práv a záujmov v takej miere, ktorú od nich treba rozumne vyžadovať. Takýto stav by totiž
odporoval zásade „ultima ratio“ (krajný prostriedok).“

Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu
majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú žiadne vady, ktoré by mali

základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj v nesprávnej aplikácii zásady
trestného konania „v pochybnostiach v prospech obvineného“. V konečnom dôsledku odvolací súd
konštatuje, že podľa vyššie citovaného konkrétneho obsahu odôvodnenia odvolania, prokurátor ani
nenamieta postup okresného súdu rozporný s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. v zmysle vyššie
uvedeného teoretického rámca, ale sa len domáha iného hodnotenia dôkazov a nariadenia okresnému

súdu zo strany odvolacieho súdu vyvodiť iné skutkové závery (záver o vyvodení preukázania uvedenia
poškodeného do omylu v otázke úhrady za dodaný tovar s úmyslom obohatiť seba na škodu majetku
poškodeného), ktorej požiadavke odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného nemôže v žiadnom prípade
vyhovieť, keďže nemá právomoc udeľovať súdu prvého stupňa záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia
dôkazov(nemáprávoprikazovať,oktorékonkrétnedôkazymáoprieťskutkovýstavveciaakékonkrétne

závery má z dôkazov vyvodiť).

S poukazom na citovaný obsah časti odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa názoru odvolacieho
súdu sa okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vyporiadal s okolnosťami významnými
pre rozhodnutie a v zásade dal riadne odpovede, prečo nedospel k záverom, uvedeným v dôvodoch

odvolania prokurátora, pričom argumentácia okresného súdu má úplnú oporu v obsahu vykonaného
dokazovania.V súvislosti s otázkou, či výsledky vykonaného dokazovania preukazujú úmysel obžalovaného uviesť
poškodeného do omylu v zmysle § 221 ods. 1 Tr. zák., výsledky vykonaného dokazovania preukazujú,
že obžalovaný existenciu takéhoto úmyslu v čase činu popiera, pričom bolo práve úlohou obžaloby (nie

súdu) v kontradiktórnom konaní vyvrátiť túto obranu obžalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu
okresný súd vo vyššie citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku jasne, zrozumiteľne a logicky
vysvetlil, prečo nemal existenciu takéhoto úmyslu obžalovaného preukázanú. V tejto súvislosti odvolací
súd považuje za zásadný argument okresného súdu, podľa ktorého z vykonaných dôkazov vyplývajúce
majetkové pomery obžalovaného vylučujú reálnosť úmyslu obžalovaného nezaplatiť za nakúpený tovar,

keďže obžalovaný si musel byť vedomý vymožiteľnosti splatnej pohľadávky z jeho majetku v prípadnom
civilnom procese. Pokiaľ prokurátor v dôvodoch odvolania namietal nepreukázanie bonity obžalovaného
uhradiť kúpnu cenu za nakúpený tovar a toto nepreukázanie bonity obžalovaného vytýkal súdu, túto
námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko majúc na zreteli zásadu „v pochybnostiach
v prospech obvineného“ v tomto smere ležalo dôkazné bremeno práve na prokurátorovi, ktorý svoje
dôkazné bremeno v tejto otázke a v tomto kontradiktórnom konaní celkom zjavne neuniesol.

Za celkom správny považoval odvolací súd aj právny záver okresného súdu, podľa ktorého v danom
prípade nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by poškodenému vôbec vznikla škoda. Podľa
definície pojmu škoda sa škodou rozumie to, o čo sa zmenšil majetok poškodeného. V danom prípade
v dôsledku prevodu vlastníckeho práva poškodeného ku chladničke na obžalovaného a v dôsledku

nezaplatenia kúpnej ceny za chladničku obžalovaným vzniklo poškodenému majetkové právo, teda
súdne vymáhateľná splatná pohľadávka poškodeného voči obžalovanému vo výške kúpnej ceny za
chladničku. Keďže z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by obžalovaný nedisponoval majetkom,
z hodnoty ktorého by bolo možné účinne vymôcť celú vyššie uvedenú pohľadávku, nie je možné dospieť
k dôvodnému záveru, že reálna všeobecná hodnota uvedenej pohľadávky by bola nižšia, ako nominálna

hodnota kúpnej ceny predmetnej chladničky. Preto vznikom majetkového práva, vznikom splatnej
pohľadávky poškodeného na zaplatenie kúpnej ceny obžalovaným, nedošlo k zmenšeniu majetku
poškodeného. Jedine v prípade, že by reálna hodnota majetkového práva, ktorým je pohľadávka, bola
nižšia, ako nominálna hodnota takejto pohľadávky, čo v danom prípade nebolo vykonaným dokazovaním
vôbec preukázané, by bolo možné vyvodiť záver o vzniku škody na majetku poškodeného tak, ako to

má na zreteli ustanovenie § 221 ods. 1 Tr. zák.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu netrpí
vadami v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., aplikácie ktorého ustanovenia sa prokurátor v tomto
odvolacom konaní domáhal v dôvodoch svojho odvolania.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutých výrokov rozsudku
okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní prokurátora nevytýkaných,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.