Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118011066
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118011066.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy

Pirkovskej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.03.2019 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného Q. K. z r u š u j
e rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/58/2018 zo dňa 07.11.2018 vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému Q. K. - nar. XX.XX.XXXX v R., okr. B., trvale

bytom C. W. XX, okr. B.,

u k l a d á

podľa § 158 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere
3 (troch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na
dobu 15 (pätnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/58/2018 zo dňa 07.11.2018 bol
obžalovaný Q. K. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa

§ 158 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 8.1.2018 v čase o 14.35 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Mazda 626, ev. č.: B.-
XXXA. na Ulici Strojníckej v meste Prešov, kde pri vychádzaní z areálu spoločnosti P. W. B. k.s., B.
XXXX/XX W. na hlavnú cestu, nedal prednosť v jazde vozidlu idúcemu po hlavnej ceste, pričom prednou
časťou vozidla narazil do pravej bočnej časti vozidla zn. Seat Toledo, ev. č. W.-XXXF. prechádzajúceho
po hlavnej ceste, ktoré v tom čase viedol vodič W. W., kde následne vozidlo zn. Seat Toledo, ev. č.

W.-XXXF. prešlo do protismeru a prednou časťou narazilo do prednej časti protiidúceho vozidla zn.
Volkswagen Caddy, ev. č. W.-XXXX., ktoré v tom čase viedol vodič W. K., pričom následkom nárazu
došlo k zraneniu vodiča vozidla Seat W. W., ktorý utrpel zranenia, a to kožnú odreninu v čelovej oblasti
vľavo, pomliaždenie piateho prsta pravej ruky a pomliaždenie ľavého kolena s dobou liečenia 22 dnía úrazu vodiča vozidla zn. Volkswagen W. K., ktorý utrpel zranenia, a to pomliaždenie čelovej oblasti
vpravo a podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia 6 dní, čím obvinený ako vodič svojím konaním
porušil ustanovenie §-u 21 ods. 1, ods. 2 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení

niektorých zákonov,

za čo mu bol podľa § 158 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona uložený trest
odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa
§ 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená

skúšobná doba na 1 rok.

Súčasne mu bol uložený podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov na dobu 2 rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodené strany M. a.s. A. -W. a B. W. A. boli so svojimi nárokmi na

náhradu škody odkázané na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný dňa 08.11.2018 prostredníctvom svojho obhajcu
proti výroku o vine a treste. V dodatočne predložených dôvodoch odvolania po rekapitulácii výrokov
napadnutého rozsudku poukázal na to, že je preukázateľné, že vyšetrovateľ dopravnej nehody

nezachytil náležite skutočný stav pri dopravnej nehode a to hlavne zaparkované vozidlá po ľavej a pravej
strane vozovky na strane výjazdu z vedľajšej cesty, ktoré bránili výhľadu obžalovaného pri výjazde na
cestu a nezadokumentoval rýchlosť poškodeného W., ktorý pri náraze do prednej ľavej časti vozidla
obžalovaného následne poškodil ešte oproti idúce vozidlo Wolsgwagen Caddy, s ktorým sa čelne zrazil a
ktoré riadil vodič K.. Po náraze taktiež vyšetrovateľ nedostatočným spôsobom zachytil tú skutočnosť, že

vozidloWolkswagenCaddyvodičaK.počelnejzrážkesvozidlomSEATToledovodičaW.boloodhodené
do vzdialenosti 20 metrov. Tieto skutočnosti jasne preukazujú, že druhotnou príčinou vzniku dopravnej
nehody bola vysoká rýchlosť vozidla SEAT, ktoré riadil pán W., ktoré napriek nedostatočným výhľadovým
pomerom premávalo po hlavnej ceste na Strojníckej ulici smerom do Prešova neprimerane rýchlo
napriek tomu, že vodič nemal kvôli vozidlám zaparkovaným na okraji vozovky dostatočné výhľadové

pomery pre takúto riskantnú jazdu. Obžalovaný na pojednávaní dňa 07.11.2018 urobil vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 písm. c), kde sám priznal, že svojim hlbším vjazdom do cestnej komunikácie zapríčinil vznik
kolízie, no je potrebné vziať do úvahy takisto aj jeho výhľadové pomery pri vchádzaní na hlavnú cestu,
ktoré boli značne obmedzené autami zaparkovanými na tejto hlavnej ceste tak z jednej ako aj z druhej
strany, a taktiež je potrebné brať na zreteľ aj tú skutočnosť, že vodič W. W. nemohol ísť v tomto úseku

predpísanou rýchlosťou. Ak by vodič W. jazdil maximálnou povolenou rýchlosťou, nikdy by nedošlo k
tak silnému nárazu a možno ani k stretu s vozidlom obžalovaného a zdemolovaniu ďalšieho vozidla
vodiča W. K.. Uložený trest nepovažuje za spravodlivý v zmysle primeranosti, účelnosti a spravodlivosti
ukladaniatrestov.Jetohonázoru,žepriurčenívýmerytrestusúdnedostatočneprihliadolnapoľahčujúce
okolnosti a to, že sa k spáchanému skutku vyhlásením podľa § 257 ods. 1 písm. c) priznal, oľutoval

ho a taktiež súd nedostatočne prihliadol na to, že pred spáchaním skutku viedol riadny život. Zároveň
podotkol, že obžalovaný nebol nikdy súdne trestaný a už samotné súdne konanie má na jeho budúce
správanie výchovný účel. Vyhlásením podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vzal vinu za túto
dopravnú nehodu na seba, nakoľko si je vedomý, že svojím hlbokým vjazdom na hlavnú cestu zavinil
primárnu príčinu vzniku dopravnej nehody. Pri určovaní druhu a výmery trestu je však potrebné brať

na zreteľ aj vyššie uvedené druhotné príčiny, a to neopatrnú jazdu poškodeného - vodiča W., a taktiež
výrazne sťažené výhľadové pomery obžalovaného pri vjazde na hlavnú komunikáciu (autá zaparkované
pozdĺž hlavnej cesty na pravej aj na ľavej strane vozovky). Je toho názoru, že keby súd pri určovaní
druhu a výmery trestu vzal do úvahy nielen prvotnú príčinu vzniku dopravnej nehody, ale aj následné
druhotné príčiny, uložil by obžalovanému trest zákazu činnosti na spodnej hranici sadzby a takisto by

upustil aj od uloženia podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov. Je pravdou, že
vodič W., ktorý premával po hlavnej ceste mal prednosť v jazde a nebol povinný meniť smer alebo
rýchlosť jazdy, ak by situácia nenasvedčovala tomu, že by hrozil stret s vozidlom obžalovaného, ktorý bol
povinný mu dať prednosť v jazde. Túto povinnosť a povinnosť zabrániť tak stretu vozidiel má len vtedy,
keď včas a na dostatočnú vzdialenosť zistí, že vodič vozidla, ktorý mu má dať prednosť vjazde svoju

povinnosť nesplnil, poprípade si počínal tak, že je zrejmé, že si ju nesplní. Vodič W. na vzniknutú situáciu
reagoval nesprávne, premával na danom úseku rýchlosťou vyššou než je rýchlosť maximálne povolená
(cca 80 km/hod) a napriek tomu, že poznal dopravnú situáciu v danom úseku, mal a mohol predvídať
výjazd vozidiel sprava z vedľajšej cesty a prispôsobiť svoju jazdu týmto okolnostiam na ceste a v rámciprimeranej opatrnosti mal rýchlosť znížiť. Reakciu vodiča W. hodnotil tak, že reagoval nesprávne na
vzniknutúsituáciu,pretoženezabránildopravnejnehode,hociprisprávnejreakciiadodržanípredpísanej
rýchlosti a primeranej opatrnosti ešte bolo možné nehode predísť. Je teda potrebné pričítať vodičovi

W. značné zavinenie na vzniku tejto dopravnej nehody. Rýchlosť vodiča W. v čase nehody ustálili
na cca 80 km/h po odbornej konzultácii, kde bolo konštatované, že čiastočne bola kinetická energia
vozidla, ktoré viedol vodič W. stlmená nárazom do vozidla obžalovaného, následne sa vozidlo vodiča
W. zrazilo s vozidlom, ktoré viedol vodič K., kde po strete s ním bolo vozidlo pána K. odhodené od
miesta zrážky cca 20 metrov. Túto skutočnosť prvostupňový súd vôbec nevzal do úvahy ako obranu

obžalovaného a v rozsudku sa s jeho obranou vôbec nevysporiadal. Rozsudok sa javí v časti výmery
trestu v nadväznosti na mieru účasti na dopravnej nehode zo strany vodiča W. ako nepreskúmateľný.
(R43/1982) Tiež nie je možné požadovať od obžalovaného, aby predvídal od druhého účastníka cestnej
premávky porušenie pravidiel cestnej premávky. V danom prípade nemohol predvídať, že W. bude
premávaťtakvysokourýchlosťou,žedôjdekstretuvozidiel,ataktiežnemoholzodpovedaťzanesprávne
konanie správcu cestnej komunikácie, ktorý pripustil pozdĺžne parkovanie vozidiel na strane, kde bol

výjazd z priemyselného areálu tak, aby vodiči pri výjazde mali dostatočné výhľadové pomery a aby
nedošlo k stretu vozidiel. (B3/1971-23). Okrem toho z písomnej komunikácie s Mestom Prešov vyplýva,
že miestna komunikácia, kde malo dôjsť k dopravnej nehode, je zaradenou v majetku mesta Prešov a
nie je na nej umiestnené dopravné značenie, ktoré by vyznačovalo hlavnú cestu a teda nebolo na nej
určené právo prednosti v jazde. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol súdu II. stupňa, aby rozsudok

prvostupňového súdu zrušil a obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nezavinil.

Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský
súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa
§ 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj konanie, ktoré im
predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie je čiastočne dôvodné k výroku o treste.

V prvom rade odvolací súd posudzoval, či procesný postup konajúceho súdu je v súlade so zákonom

a teda napadnuté rozhodnutie má v ňom svoj zákonný podklad. Po preskúmaní obsahu predloženého
spisu odvolací súd konštatuje, že konajúci súd vykonal hlavné pojednávanie za dodržania zákonných
podmienok, keď ho vykonal pri zachovaní lehoty na prípravu všetkým procesným stranám, umožnil
obžalovanému vyjadriť sa ku skutku kladenému mu obžalobou za vinu a po zákonnom procesnom
postupe prijal jeho vyhlásenie o tom, že nepopiera spáchanie skutku, umožnil mu vyjadriť sa aj k

vykonaným dôkazom, navrhovať vykonanie dokazovania, o ktorom návrhu súd aj rozhodol a predniesť
záverečnú reč a posledné slovo. Obžalovaný bol zastúpený obhajcom, ktorý reálne uplatňoval práva na
obhajobu. Tieto zistenia poukazujú na dodržanie práva na obhajobu obžalovaného.

Vzhľadom k tomu, že konajúci súd prijal vyhlásenie obžalovaného, odvolanie proti výroku o vine bolo v

zmysle § 257 ods. 5 Tr. poriadku a § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku z jeho strany neprípustné. Preto
odvolací súd preskúmaval iba výrok o treste, ktorý považoval obžalovaný za neprimeraný.

Konajúci súd k výroku o treste vykonal dôkazy v súlade s pravidlami stanovenými procesným predpisom
a preto o ne mohol opierať svoje skutkové zistenia. Z nich vyplynulo, na čo poukazoval aj konajúci

súd, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol a bol trikrát postihnutý za priestupok na úseku
cestnej premávky nižšej závažnosti, keďže bol iba napomenutý, resp. mu bola uložená pokuta 10,-
eur, z miesta bydliska nie sú o ňom negatívne poznatky a od zamestnávateľa je hodnotený priaznivo,
ktoré skutočnosti boli vyhodnotené so záverom, že obžalovaný viedol riadny život pred spáchaním
prerokúvaného skutku a teda bola mu priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 psím. j/ Tr. zákona.

Obžalovaný nepoprel spáchanie skutku, ktorý oľutoval, a keďže došlo k prijatiu jeho vyhlásenia a výrok
o vine sa tak stal právoplatným, došlo k priznaniu aj ďalšej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm.
l/ Tr. zákona. Prevaha poľahčujúcich okolnosti, keďže priťažujúce zistené neboli, odôvodňovala použitie
zmierňovacieho ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zákona, v dôsledku čoho sa znížila horná hranica trestnej
sadzby z jedného roka na 8 mesiacov. Za danej situácie, ak konajúci súd ukladal obžalovanému trest

odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, čo je v strede trestnej sadzby, tak tento trest je nutné považovať
za neprimerane prísny, keďže súčasne mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov na dobu 2 rokov.Odvolací súd posudzoval porušenie povinnosti vodiča, ktorým bolo nedanie prednosti v jazde vozidlu
idúcemu po ceste pri vchádzaní na cestu z miesta mimo cesty (§ 21 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z.),
ktoré v zmysle § 137 ods. 2 písm. h/ zákona č. 8/2009 Z. z. je porušením pravidiel cestnej premávky

závažným spôsobom. Toto porušenie bolo základom pre právne posúdenie skutku spolu s následkom,
ktorým bola ľahká ujma na zdraví u oboch poškodených, pričom spôsob porušenia povinností vodiča,
prevahapoľahčujúcichokolností,akoajpovahaazávažnosťskutkuumožňujúpodľanázoruodvolacieho
súdu uložiť obžalovanému miernejší trest, ktorý zabezpečí účel trestu vymedzený v § 34 ods. 1 Tr.
zákona. Predovšetkým spôsobenie následkov poškodeným vo forme ľahkej ujmy a postoj obžalovaného

k spáchanému trestnému činu, ku ktorému sa síce obžalovaný priznal a oľutoval ho, ale na strane druhej
namietal svoje zavinenie v takom rozsahu, že navrhol oslobodenie spod obžaloby, viedli odvolací súd
k záveru, že v posudzovanom prípade je potrebné pôsobiť na obžalovaného výchovne trestom odňatia
slobody,ktoréhovýkonniejenevyhnutný.Vzhľadomktomu,žeobžalovanýsadopustiltrestnejčinnostiv
súvislosti s vedením motorových vozidiel, keď porušil dôležitú povinnosť, bolo opodstatnené aj uloženie
trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov, avšak na kratšiu dobu, ako ho určil

okresný súd.

Uvedený záver o tom, že uložený trest je neprimerane prísnym trestom, bol potom podkladom pre postup
odvolacieho súdu, ktorý na základe odvolania obžalovaného postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/,
ods. 2 Tr. poriadku zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste a obžalovanému uložil miernejší trest

odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 15
mesiacov a súčasne mu uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na
dobu 15 mesiacov, ktorý je podstatne kratšieho trvania ako pôvodne uložený trest zákazu činnosti. Takto
uložený trest podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám stanoveným v § 34 ods. 4 Tr. zákona.

O návrhu obžalovaného, aby odvolací súd zabezpečil ako dôkaz správu o stave cestnej komunikácie
od Mesta Prešov, ktoré poskytlo obžalovanému písomnú informáciu o tom, že na komunikácii nebolo
určené právo prednosti v jazde, odvolací súd nerozhodol z dôvodu, že tento dôkaz sa týkal výroku o vine,
ktorý bol právoplatný a odvolací súd nemal právomoc ho preskúmavať. Aj keby bolo preukázané, že na
komunikácii, kde došlo k dopravnej nehode, nebola vyznačená hlavná cesta a teda nebolo na nej určené

právo prednosti v jazde, tak toto zistenie by nemenilo nič na závere o zavinení obžalovaného, pretože
obžalovaný vychádzal z miesta ležiaceho mimo cesty, čo vyplýva nielen z výpovede obžalovaného zo
dňa 22.05.2018, ale aj zo záznamu dopravnej nehody z 08.01.2018, a preto bol povinný dať prednosť
v jazde vozidlám pohybujúcim sa po ceste.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhovel čiastočne odvolaniu obžalovaného a zmiernil
mu trest.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.