Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 24, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9Csp/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118203911
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mihalčinová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4118203911.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Alenou Mihalčinovou v právnej veci žalobcu: M. T., nar. XX.XX.XXXX,

bytom D. ulica XXX/XXX, T., proti žalovanému: Endepro, s.r.o. v likvidácii, IČO: 35 805 731, so
sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava, konajúci prostredníctvom likvidátora - obchodnej spoločnosti C/L/A
CONSULTANCY a. s., IČO: 48 092 860, so sídlom Tomášikova 10/D, Bratislava, zastúpený: RR Legal
Corp., s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Humenské nám. 4, Bratislava, IČO: 46 789 634, o
ochranu práv spotrebiteľa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.08.2014 je bezúročný
a bez poplatkov.

II. Súd žalobu v časti o určenie neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.08.2014
z a m i e t a.

III. Žalovaný je po v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 563,82 eur ako bezdôvodné obohatenie do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,33 %

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.04.2018 domáhal určenia neplatnosti Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.08.2014, určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, ďalej sa
domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 563,82 eur a zároveň si uplatnil nárok na náhradu
trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že zmluva je neplatná, nakoľko obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,

bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, v rozpore so zákonom, prieči sa dobrým mravom
a je absolútne neplatná od počiatku. Žalobcovi bol poskytnutý úver 800 eur a uhradil 1 363,82 eur, a
nakoľko úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, domáha sa vydania bezdôvodného obohatenia
vo výške 563,82 eur.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 02.05.2018 o. i. uviedol, že vzhľadom na to, že vznáša námietku
premlčania, stratil tento spor ďalší význam. Bez ohľadu na to, však považuje za potrebné uviesť, že v

zmluve o spotrebiteľskom úvere a ani v zmluve o doplnkovej službe nie je žiadne ustanovanie, ktoré
by bolo neprijateľnou podmienkou či inak odporovalo právnej úprave. Žalobu preto žiada zamietnuť a
zároveň si uplatňuje nárok na náhradu trov konania.4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil právny zástupca žalovaného, preto súd
podľa § 180 CSP pojednával v jeho neprítomnosti. Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava
žaloby tak, ako bola podaná. To je všetko, čo chce uviesť.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinami: žaloba zo dňa 27.03.2018, Zmluva o
spotrebiteľskom úvere o dňa 27.08.2014, Zmluva o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok
úveru zo dňa 27.08.2014, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, predzmluvný
formulár k zmluve o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru, záznam platieb,

predžalobná výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia, odpoveď právneho predchodcu žalobcu zo
dňa 10.03.2018, prehľad splátok, vyjadrenie žalovaného zo dňa 02.05.2018 s prílohami, rozhodnutia
súdov Slovenskej republiky, vyjadrenie žalobcu zo dňa 29.05.2018, vyjadrenie žalovaného zo dňa
29.06.2018 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Spoločnosť Provident Financial s.r.o. ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli dňa 27.08.2014 Zmluvu

o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalobcovi úver 800 eur, ktorý sa mu
žalobca zaviazal vrátiť a zaplatiť z neho úroky 22 % ročne a poplatok za garantovanú službu 140,10 eur
v 60-tich týždenných splátkach vo výške prvá až predposledná 17,55 eur a posledná 17,09 eur. Žalobca
sa tak zaviazal zaplatiť veriteľovi celkovú čiastku 1 042,54 eur a jeho náklady s úverom sú 242,54 eur,
čo na jeden rok predstavuje sumu 121,42 eur, t. j. 15,17 % z úveru 800 eur. V zmluve bola uvedená

RPMN úveru 63,42 % a priemerná RPMN 44,06 %. Veriteľ a žalobca uzavreli 27.08.2014 aj zmluvu
o zabezpečení splátok úveru, v ktorej sa veriteľ zaviazal žalobcovi poskytovať službu spočívajúcu v
prevzatí finančnej hotovosti určenej na úhrady splátky spotrebiteľského úveru a žalobca sa zaviazal
zaplatiť veriteľovi za túto službu odmenu 412 eur v 60-tich týždenných splátkach, prvú až predposlednú
6,80 eur a poslednú 7,26 eur. Na jeden rok tak odmena predstavuje 357 eur, t. j. 44,62 % z úveru 800 eur.

V zmluve o úvere a ani v zmluve o zabezpečení splátok úveru nebola uvedená RPMN po zohľadnení
nákladov z oboch zmlúv a ani celková čiastka, ktorú má žalobca zaplatiť veriteľovi, ktorá tak predstavuje
sumu 1 464,54 eur. Z údajov dostupných na internetovej stránke Národnej banky
Slovenska súd zistil, že priemerná RPMN z poskytovaných úverov v 3. štvrťroku 2014, so splatnosťou
1 až 5 rokov bola 23,71 %. Žalobca zaplatil žalovanému sumu v celkovej výške 1 363,82 eur. Uvedené

tvrdenie žalobcu žalovaný nepoprel, preto ho súd považoval za nesporné.
7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

9. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

10.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

11. Podľa § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.06.2014, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od

spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy
spotrebiteľa.

12. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od

spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.13. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

16. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

17. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

18. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo

najmä o určení, či tu právo je aleno nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a

poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady
na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo
aby ho získal za ponúkaných podmienok.

21. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

22. Podľa § 9 ods. 12 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 23.12.2015, všetky plnenia, ktoré pre
spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, musia byť obsiahnuté

v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

23.Podľa§9ods.13zákonač.129/2010Z.z.vzneníúčinnomod23.12.2015,akďalejniejeustanovené
inak, veriteľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať,
alebo sprostredkovať uzavretie vzájomne závislej zmluvy, ktorá súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom

úvere, a najmä ktorej predmetom je čo aj len sčasti plnenie, ktoré je veriteľ podľa zákona alebo v
súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti povinný poskytovať spotrebiteľovi aj bez uzavretia takejto
zmluvy. Získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej zmluvy, s
výnimkou poistnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy
a z iných príjmov alebo záložným právom dojednaných za podmienok ustanovených zákonom, ak je

to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona
alebo osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie
sú dotknuté.24. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k)
,r) a y) ,

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi veriteľom a žalobcom existoval
záväzkový vzťah titulom zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a zabezpečení splátok
tohto úveru podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Obe zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami, nakoľko
pri ich uzatváraní veriteľ konal a žalobca, ktorý je fyzickou osobou, nekonal v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, čím sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor pre aplikáciu
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa,
popri ostatných právnych predpisoch zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že uzavretá zmluva
o úvere neobsahuje správne uvedenú RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí žalobca zaplatiť veriteľovi,

ktoré sú obligatórnymi zákonnými náležitosťami podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože veriteľ sa so žalobcom dohodol v zmluve o úvere
okrem zaplatenia úroku a poplatku za garantovanú službu, ktoré spolu predstavujú odplatu 22 % ročne v
zmluve o zabezpečení splátok tohto úveru aj na zaplatení odmeny za službu, ktorá predstavuje odmenu
44,62 %. Tento poplatok a odmena spolu vo výške 66,62 % ročne, tak výrazne predražujú poskytnutý

úver a preto v nich videl súd skrytú odplatu z úveru, ktoré náklady neboli uvedené v celkovej čiastke,
ktorú má žalobca zaplatiť veriteľovi a ani zohľadnené pri výpočte RPMN, ktorá je tak v zmluve uvedená
nesprávne a v neprospech žalobcu. Takáto dohoda o odplate okrem toho, že obchádza zákon, je aj v
rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že priemerná RPMN z
poskytovaných úverov v 3. štvrťroku 2014, so splatnosťou 1 až 5 rokov bola 23,71 %. Z uvedeného

dôvodu je dojednanie o odplate v zmluve o úvere a zmluve o zabezpečení splátok úveru neplatné podľa
§ 39 a 41 Občianskeho zákonníka. Na spornosť dohody o odplate reflektovala aj právna úprava, pretože
do zákona č. 126/2010 Z. z. bol s účinnosťou od 23.12.2015 doplnený § 9 ods. 12 a 13, podľa ktorých
musí byť nárok na zaplatenie takejto odmeny obsiahnutý v zmluve o úvere. Obe zmluvy boli dojednené
ako typové zmluvy, ktorých obsah žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, mal možno zmluvu

iba ako celok prijať alebo odmietnuť a žalovaný v konaní nepreukázal opak, hoci bolo dôkazne bremeno
na jeho strane. Zmluvné dojednanie, ktoré požaduje od žalobcu, aby plnil veriteľovi za služby, ktorých
poskytnutie v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy je preto neprijateľné aj podľa § 53 ods. 4 písm. t)
Občianskeho zákonníka, pretože je v nerovnováhe medzi právami a povinnosťami strán v neprospech
žalobcu ako spotrebiteľa aj podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že v konaní

bolo preukázané, že veriteľ poskytol žalobcovi úver 800 eur a pretože úver je podľa § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov a nakoľko v konaní nebolo sporné, že žalobca vrátil veriteľovi
sumu 1 363,82 eur, súd priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 563,82
eur ako rozdiel vrátenej čiastky zo strany žalobcu a poskytnutého úveru.

26. Súd žalobu v časti určenia neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.08.2014 zamietol,
nakoľko mal za to, že zmluva ako celok nie je neplatná, neplatné sú len jej niektoré ustanovenia, ako
dohoda o odplate. Zmluvu, pokiaľ ide o jej zákonom určené pojmové znaky, treba chápať ako nedeliteľný
celok, v danom prípade bolo možné oddeliť časť zmluvy o úvere, ktorá v sebe obsahovala dohodu o
odplate, od samotnej zmluvy, dohodu o odplate považoval súd za neplatnú a podľa obsahu ju bolo

možné oddeliť v zmysle ust. § 41 Občianskeho zákonníka. Neplatnosť dojednania o odplate v zmluve
o úvere nespôsobuje sama o sebe vzhľadom k povahe takejto zmluvy a k jej obsahu neplatnosť zmluvy
ako celku.27. Pokiaľ ide o námietku premlčania, ktorú vzniesol v tomto konaní žalovaný, súd poukazuje na
to, že k otázke začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v sporoch o vydanie bezdôvodného
obohatenia na základe žalôb podaných spotrebiteľmi sa vyjadril Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn.

3 Cdo 169/2017 zo dňa 10.01.2018, hoci išlo o rozhodnutie o odmietnutí dovolania. V tomto rozhodnutí
Najvyšší súd SR odkázal na svoje rozhodnutie sp. zn. 1 Cdo 67/2011, v zmysle ktorého právo na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Oprávnený sa dozvie o vzniku
bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne)

zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia,t.j.keďnadobudnevedomosťorozsahubezdôvodnéhoobohateniaaoosobeobohateného,
a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený
dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno
právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec
relevantné. Oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil,

keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, subjektívna (ako aj objektívna) premlčacia doba začala
plynúť dňom poslednej uhradenej splátky, t. j. 27.06.2016 (táto skutočnosť v konaní nebola sporná),
keďže v tento deň žalobca mal vedomosť o tom komu plnil a v akom rozsahu, a to bez ohľadu na
to, či mal znalosť o právnej kvalifikácii svojho nároku. Zmluvu uzavrel podľa zákona č. 129/2010 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch, tento bol vyhlásený v Zbierke zákonov SR a dňom jeho uverejnenia
platí domnienka, že sa stal známym pre každého, koho sa týka. Treba preto vychádzať z toho, že
žalobca už v čase uzavretia zmluvy a počas trvania celého zmluvného vzťahu mal vedomosť o tom,
kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, keďže táto skutočnosť bola vo vyššie citovanom
zákone vymedzená v § 11. To, kedy získal informácie o právnej stránke možnosti domáhať sa vydania

bezdôvodného obohatenia, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia premlčacej doby relevantné.
Keďže premlčacia doba začala plynúť dňom 27.06.2016 a žaloba bola podaná 03.04.2018, t. j. bola
podaná pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, súd mal za to, že nárok žalobcu na
vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná náhradu
trov konania strane podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní si žalobca uplatňoval v zásade tri druhy
nárokov (určenie neplatnosti zmluvy, určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia). Z týchto nárokov bol úspešný vo dvoch (určenie, že úver je bezúročný a bez
poplatkov a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia), preto jeho úspech predstavuje 66,66 %, vo

zvyšnej časti bol úspešný žalovaný, a to v rozsahu 33,33 %. V konaní bol tak celkovo úspešný žalobca,
pričom jeho čistý úspech predstavuje 33,33 % (66,66 - 33,33).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo,
na Okresnom súde Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C. s. p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.