Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 17, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/371/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212227689
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4212227689.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: J. R.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom L. G., K. XXX, zastúpený JUDr. Vladimír Vágó, advokát, so sídlom Galanta,
Bratislavská 47 proti žalovanej: S. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX, zastúpená Advokátska
kancelária JUDr. Natália Borsosová, s. r. o., so sídlom Komárno, Ulica biskupa Királya 6, IČO: 47
251 395, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 6. júna 2017 č. k. 13C/823/2012-178 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa povinnosti

žalovanej zaplatiť žalobcovi na úplné vyrovnanie sumu 699,93 eura m e n í tak, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi na úplné vyrovnanie sumu 811,68 eura v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V napadnutých výrokoch týkajúcich sa prikázania hnuteľných vecí do výlučného vlastníctva žalobcu a
žalovanej a vo výroku o povinnosti žalobcu a žalovanej zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie vo výške
87,90 eura rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že z vecí, ktoré mali strany sporu v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov ku dňu jeho zániku rozvodom manželstva prikázal:
A. do výlučného vlastníctva žalobcu J. R. nasledovné hnuteľné veci:
1. benzínovú pílu v zostatkovej hodnote................................................................. 20,- eur,
2. karbofrézu ........................................................................................................... 10,- eur,
3. rezač na obklady ................................................................................................. 15,- eur,

4. priamočiaru pílu ................................................................................................ 20,- eur,

B. do výlučného vlastníctva žalovanej S. R. nasledovné hnuteľné veci:
1. chladničku v zostatkovej hodnote ...................................................................... 250,- eur,
2. obývaciu stenu ................................................................................................... 170,- eur,
3. televízor .............................................................................................................. 50,- eur,
4. televízor............................................................................................................... 50,- eur,

5. počítač ................................................................................................................. 300,- eur,
6. práčku .................................................................................................................. 120,- eur,
7. automatický fotoaparát ........................................................................................ 70,- eur,
8 . kuchynský robot.................................................................................................. 100,- eur,9. HiFi vežu ........................................................................30,- eur,............................
10. luster...........................................................................10,- eur,...............................
11. vonkajšie plastové rolety........................................................50,- eur,..................

12. mikrovlnnú rúru .................................................................15,- eur,.......................
13. elektrickú kosačku ...............................................................20,- eur,.....................
14. ručnú kosačku.....................................................................10,- eur,.......................
15. elektrický mlynček na mäso........................................................40,- eur...............
16. digestor..........................................................................30,- eur,.............................

17. komodu............................................................................10,- eur,...........................
18. komodu ...........................................................................10,- eur,...........................
Žalovanú súd prvej inštancie zaviazal zaplatiť žalobcovi na úplne vyrovnanie sumu 699,93 eura v lehote
do 31. 12. 2017. Ďalším výrokom rozhodnutia uložil žalobcovi a žalovanej spoločne a nerozdielne
zaplatiť na účet Okresného súdu Komárno súdny poplatok za vyporiadanie vo výške 87,90 eura
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo

strán nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami
§ 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, § 150 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca sa žalobou
doručenou súdu dňa 14. 12. 2012 domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
po jeho zániku rozvodom manželstva. V žalobe, ako aj na pojednávaniach vo veci uviedol, že jeho
manželstvo uzavreté so žalovanou dňa 18. 11. 1995 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu

Komárno sp. zn. 10C/253/2010-28 zo dňa 25. 10. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 10. 12. 2010.
Počas trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov hnuteľné veci a
dlžobu na úvere č. XXXXXXXXXX voči veriteľovi SLSP a. s., ktoré mimosúdnou cestou i napriek jeho
snahe nevedia vyporiadať. V žalobe vymenúval hnuteľné veci, ktoré nadobudli za trvania manželstva
a žiadal zohľadniť neuhradený zostatok úveru vo výške 6.084,32 eura a investície do rodinného domu

tvoriaceho podielové spoluvlastníctvo žalovanej a jej matky v sume cca 3.000-4.000 eur. Na pojednávaní
konanom 02. 02. 2017 spresnil žalobný petit. Do predmetu BSM navrhol pojať hnuteľnosti uvedené
vo výroku prvoinštančného rozsudku pod pol. B. 1. až 18. v hodnote 1.335 eur, tieto prikázať do
výlučného vlastníctva žalovanej, ďalej investície do nehnuteľnosti žalovanej v sume 829,85 eura (z úveru
čerpaného v roku 2003 vo výške 50.000,-Sk) a dlh na úvere č. 0212865647 z roku 2009 v sume 6.084,32

eura. Žalovanú navrhol zaviazať k uhradeniu sumy 667,50 eura ako protináhradu polovičnej hodnoty
hnuteľných vecí v jej užívaní; sumy 414,92 eura z titulu investícií zo spoločných finančných prostriedkov
do oddeleného majetku žalovanej a sumy 3.042,16 eura titulom polovice dlhu na úvere z roku 2009
voči právnemu nástupcovi SLSP, a. s, t. j. voči spoločnosti WM Consulting @ Communication, s. r. o.
s tým, že celú dlžnú sumu voči tejto spoločnosti v sume 6.084,32 eura je povinný uhradiť on. Žalovaná

považovala žalobu na vyporiadanie BSM za nedôvodnú, tvrdiac, že po zániku ich manželstva došlo
k vyporiadaniu BSM dohodou. Počas manželstva nehnuteľnosť nenadobudli, len hnuteľné veci, ktoré
si rozdelili. K dlžobe na úvere z roku 2009 so zostatkom 6.084,32 eura uviedla, že táto bola čerpaná
žalobcom napriek jej výslovnému nesúhlasu a nemá vedomosť o tom, že by tieto finančné prostriedky
boli žalobcom použité na nadobudnutie spoločného majetku alebo boli investované do jej výlučného

vlastníctva alebo by sumu úveru do zániku manželstva boli spotrebovali spoločne. Tento dlh podľa
žalovanej vznikol v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu. Dodala, že dohodou, ktorou nadobudla do
svojho vlastníctva hnuteľné veci uvedené v žalobe, aj žalobca nadobudol do svojho vlastníctva hnuteľné
veci, napr. karbofrézu, brúsku, benzínovú pílu, rezač na obklady, vŕtačku, priamočiaru pílu, autorádio
s reproduktormi a osobné motorové vozidlo zn. SEAT IBIZA. S poukazom na uvedené navrhla žalobu

zamietnuť. K úveru z roku 2003 čerpanému vo výške 50.000,- Sk uviedla, že nepopiera jeho existenciu
ani výšku, či spôsob použitia, keď celá suma úveru bola investovaná do nehnuteľnosti v jej podielovom
spoluvlastníctve. Avšak k úveru z roku 2009 čerpanému žalobcom vo výške 5.000 eur žalovaná uviedla,
že s čerpaním tohto úveru nesúhlasila, čo viedlo aj k jej rozchodu s manželom. Vykonaným dokazovaním
súdmalpreukázané,žestranysporuzatrvaniaichmanželstvanadobudlidoBSMhnuteľnéveciuvedené

vo výrokovej časti rozsudku súdu, ako aj osobné motorové vozidlo spolu s autorádiom a reproduktormi.
O pôvode a spôsobe ich nadobudnutia rozvedení manželia vypovedali zhodne. Na rozdelení spolu
nadobudnutého majetku sa nevedeli dohodnúť, nakoľko žalovaná zastávala názor, že spoločný majetok
vyporiadali dohodou v čase definitívneho prerušenia spolunažívania, t. j. v júni 2009. Pri vyporiadaní
BSM súd nie je viazaný návrhmi strán sporu, ani pokiaľ ide o rozsah spoluvlastníctva, ani pokiaľ ide o

spôsob jeho vyporiadania. Z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. Z. súd zistil, že rodinný dom so súp. č.
XXXnaparceleč.767/23tvoríodroku2000podielovéspoluvlastníctvožalovanejajejmatkyR.J.,každá
v podiele po 1 k celku. Do tejto nehnuteľnosti podľa zhodného tvrdenia strán sporu investovali strany za
trvania manželstva sumu 50.000,- Sk (1.659,69 eura) získanú úverom z roku 2003, z ktorej vzhľadom nato, že predmetnú nehnuteľnosť žalovaná vlastní v podiele 1 k celku, žalobca navrhol pojať do masy BSM
sumuvovýške829,85eura.Stýmtonávrhomžalobcužalovanásúhlasila.Napojednávanízodňa06.10.
2016 sa strany sporu zhodli na amortizovanej hodnote hnuteľných vecí, ktoré ostali v držbe žalovanej,

t.j. vecí uvedených pod pol. B. 1. až 18. v sume, ako je to uvedené vo výroku rozsudku súdu. Ich názory
ohľadne ceny hnuteľných vecí nachádzajúcich sa u žalobcu (pod A 1. až 4.) boli odlišné. Žalovaná
mala za to, že žalobca ich podhodnocoval. Nakoľko strany sporu znalecký posudok na časovú hodnotu
uvedených hnuteľných vecí nezadovážili, súd ich amortizovanú hodnotu ku dňu zániku manželstva
určil vlastnou úvahou (priemerom hodnôt označených stranami sporu), najmä keď súd neprihliadol na

svedeckú výpoveď spoločného syna strán sporu k hodnote náradia, ktoré si žalobca pri odchode zo
spoločnej domácnosti so žalovanou zobral, a to vzhľadom na vtedajšiu maloletosť svedka. Žalobca
nepoprel, že veci pod A 1. až 4. zobral a žalovaná existenciu ďalších vecí, ktoré si mal žalobca vziať,
či už vŕtačky alebo brúsky, nepreukázala. Žalobca tvrdil, že splátkový úver č. 0212865647 zo dňa 04.
02. 2009 vo výške 5.000 eur bol použitý na splatenie skoršieho úveru čerpaného na kúpu motorového
vozidla, na úhradu dlžôb na elektrine, za telefón, na zakúpenie pračky, autorádia, montážneho prístroja a

inýchhnuteľnýchvecí,avšaktototvrdenie,vzhľadomnajehopopretiežalovanou,nepreukázal.Manželia
spolunažívanie prerušili v júni 2009, preto sa javí byť pravdepodobné tvrdenie žalovanej, že tento úver
žalobca čerpal bez jej súhlasu, a nakoľko v konaní nebolo žalobcom vydokladované, na aký účel boli
takto čerpané finančné prostriedky žalobcom použité, súd zostatok úveru ku dňu zániku manželstva
strán sporu vo výške 6.084,32 eura nepojal do masy BSM. Motorové vozidlo zn. SEAT IBIZA, VIN:

VSSZZZ6KZTR156967 zakúpené za trvania manželstva, ktoré ostalo v držbe a užívaní žalobcu, bolo
vyradené z evidencie dňa 13. 06. 2016. Výsluchom svedka I. R., syna rozvedených manželov, súd
mal za preukázané, že vozidlo v čase prerušenia spolunažívania, aj v čase právoplatnosti rozvodového
rozsudku bolo v pojazdnom stave. Preto, vychádzajúc z internetovej ponuky stránky Autobazár.sk, podľa
ktorej obdobné vozidlo sa ponúkalo na predaj za 300 - 400 eur, no najmä z prednesu žalobcu, ktorý

hodnotu vozidla odhadol sumou 500 eur a hodnotu autorádia s reproduktormi sumou 200 eur, súd
vlastnou úvahou určil hodnotu vozidla spolu s autorádiom a reproduktormi úhrnnou sumou 700 eur.
Súd, postupujúc podľa zásad Občianskeho zákonníka, určil, že do zaniknutého BSM strán sporu patria
hnuteľné veci uvedené vo výroku rozsudku, zostatková cena osobného motorového vozidla vrátane
autorádia s reproduktormi a investície do nehnuteľnosti žalovanej v hodnote spolu 2.929,85 eura (z

toho hnuteľné veci prikázané do vlastníctva žalobcu v hodnote 65 eur + hodnota vozidla s autorádiom
v sume 700 eur, spolu 765 eur; hnuteľné veci prikázané žalovanej v hodnote 1.335 eur + investície do
jej nehnuteľnosti v polovici - vo výške 829,85 eura, t. j. spolu 2.164,85 eura). Na základe uvedeného
súd hrubú hodnotu BSM, ktorá je zároveň aj čistou hodnotou BSM, určil sumou 2.929,85 eura, z čoho
pri rovnosti podielov oboch manželov každému pripadá hodnota 1.464,925 eura. Vyporiadaním BSM

spôsobomuvedenýmvovýrokutohtorozsudkužalobcanadobudnedosvojhovlastníctvahnuteľnéveciv
hodnote 65 eur, k čomu treba pripočítať zostatkovú hodnotu osobného motorového vozidla s autorádiom
a reproduktormi v sume 700 eur, čiže dostane majetok v hodnote 765 eur, čo je o 699,925 eura menej,
než predstavuje polovica čistej masy BSM. Žalovaná preberá hnuteľný majetok v hodnote 1.335 eur,
ktorý je potrebné navýšiť o spoločné investície do nehnuteľnosti v jej podielovom spoluvlastníctve v

sume 829,85 eura, čiže preberá majetok v hodnote 2.164,85 eura, čo je o 699,925 eura viac než jej
patrí. Práve o túto sumu dostáva žalobca menej, preto žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na úplné
vyrovnanie po zaokrúhlení sumu 699,93 eura. Podľa § 2 ods. l písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb. v spojitosti
s položkou 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov obe strany sporu sú povinné zaplatiť na účet
súdu spoločne a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadanie BSM v sume 87,90 eura určenej vo výške

3% z hrubej hodnoty BSM. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je pri
rozhodovaní o trovách konania rozhodujúci výsledok konania, najmä keď súd nie je viazaný návrhom. Z
hľadiska výsledku konania v prejednávanom spore nebola plne úspešná žiadna zo strán, keď vzhľadom
na určené podiely strán na spoločnom majetku je pomer úspechu strán rovnaký, každá zo strán sporu
bola úspešná v polovici. Preto súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že žiadna zo

strán nemá právo na náhradu trov konania. Lehotu na plnenie súd žalovanej určil v súlade s § 232 ods.
3 CSP, pričom vzhľadom na výšku žalobcovi priznaného peňažného plnenia súd žalovanej povolil plniť
v lehote do 31. 12. 2017.

2. Rozsudoksúduprvejinštancienapadolvzákonomstanovenejlehoteodvolanímžalobca,domáhajúc

sa ním zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol
súdu prvej inštancie, že nedostatočne a nesprávne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav veci a správne právne vec posúdil ohľadne hnuteľných vecí. Tiež súd prvej inštancieriadne a správne zistil skutkový stav a správne právne posúdil vec ohľadne investícií, ktoré strany sporu
investovali za trvania manželstva na rodinný dom so súpisným číslom 349, evidovaný na LV č. XXX
pre katastrálne územie Z.. Tieto skutočnosti žalovaná sama uznala viackrát v rámci súdneho konania.

Nesúhlasí však so zisteniami a právnym posúdením veci ohľadne splátkového úveru č. 021286547
zo dňa 04. 02. 2009. Uviedol, že v roku 2008 sa dostali do situácie, že čoraz ťažšie dokázali splácať
všetky pôžičky, zabezpečovať bežné výdavky. Vznikali im dlhy na elektrine, dlhy ohľadne neplatenia
pôžičiek, dlhy na faktúrach za telekomunikačné služby, na účte, z ktorého hradili všetky výdavky, mali
dlh v januári 2009 až 1.129,67 eura. Z uvedeného dôvodu dňa 04. 02. 2009 zobrali úver na sumu

5.000 eur na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 021286547. Z tejto sumy vyrovnali dlh na účte,
splatili pôžičku, ktorú zobrali na kúpu auta a ktorú už nedokázali ďalej splácať, tiež splatili úver, ktorý
zobrali ešte na rekonštrukciu domu žalovanej, splatili dlžoby za elektrinu, telefón. Tiež z úveru zakúpili
práčku, masážny prístroj, autorádio, atď. Zmluva o spotrebnom úvere bola na jeho meno, ale to znova
iba z toho dôvodu, že žalovaná nemala žiadny účet zriadený. Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX
sa dá jednoznačne zistiť, že začiatkom februára 2009 nabehli na účet finančné prostriedky z úveru,

trvalým príkazom boli uhradené v sume 223,50 eura a 1.922,22 eura predchádzajúce pôžičky na auto
a na rekonštrukciu domu žalovanej. Žalovaná sama viackrát priznala, že časť tohto úveru bol použitý
na splatenie predmetných úverov aj ohľadne rekonštrukcie domu. Odôvodnenie súdu ohľadne toho, že
predmetný úver nezaradil do BSM kvôli tomu, že z uvedeného úveru finančné prostriedky neboli použité
na spoločné veci, nemôže obstáť. Ďalej uviedol, že finančné prostriedky z úveru poskytnutého začiatkom

februára 2009 boli spotrebované už do konca toho mesiaca, čiže počas manželstva a v období, kedy
manželia žili v spoločnej domácnosti. Samotná žalovaná uviedla, že časť úveru bola použitá na splatenie
úveru na rekonštrukciu domu. Preto žalovaná nielenže vedela o predmetnom úvere, ale aj vedela, na
čo boli finančné prostriedky použité. Tiež nie je pravdivé tvrdenie, že výlučne on disponoval s kartou
účtu, z ktorého boli vyberané peniaze. Všetky bežné výdavky hradila žalovaná práve z predmetného

účtu, odkiaľ vyberala prostredníctvom karty peniaze. S prihliadnutím na uvedené je zrejmé, že úver
bol poskytnutý počas manželstva a vyčerpaný tiež ešte počas manželstva, kedy ešte manželia žili v
spoločnej domácnosti. Prostriedky boli použité hlavne na splatenie predošlých úverov, ktoré úvery boli
použité na zakúpenie vecí v BSM a na rekonštrukciu domu žalovanej. Je jednoznačne preukázané,
že minimálne časť z úveru bola použitá na veci v BSM. Z uvedeného dôvodu je potrebné tento úver

vyporiadať v súlade s ustanoveniami § 143 Občianskeho zákonníka.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že čo sa týka tvrdení žalobcu, že obaja
hľadeli na účet žalobcu ako na spoločný, s týmto nemôže súhlasiť, keď jej na jeho účet chodila výplata
od tej doby, odkedy sa zamestnala, ale žalobca jej neposkytol k jeho účtu dispozičné právo preto, lebo

chcel mať pod kontrolou všetky financie a zrejme nechcel, aby zistila, kde ich peniaze odchádzajú. Nie
je pravda, že auto kupovali na úver, auto vyplácali v hotovosti. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
že pôžičku z 04. 02. 2009 musel zobrať. Okrem pôžičky na rekonštrukciu domu, ktorého je podielovou
spoluvlastníčkou, nemá vedomosť o tom, že by žalobca mal aj iný úver, a nakoniec to žalobca v konaní
ani nepreukázal. Zostatok úveru z roku 2004, ktorý čerpali na rekonštrukciu domu, ku dňu 04. 02. 2009

predstavoval výšku v sume 223,50 eura, teda ani logiku nedáva tvrdenie žalobcu, že musel úver zobrať,
aby splatili predchádzajúci úver. Ohľadne úhrad, ktoré žalobca uskutočnil trvalým príkazom, nepredložil
žiadny doklad, kam a na aký účel musel tie sumy previesť. Úver bol poskytnutý žalobcovi. Nesúhlasí s
tvrdením, že pokiaľ by prejavila záujem byť spoludlžníčkou, tak by neboli úver dostali. Ona tento úver
nechcela, ani nepotrebovala, v tom čase manžel už mal nadviazanú mimomanželskú známosť so svojou

terajšou manželkou, a preto nechcela mať s týmto úverom nič spoločné. V čase podania žaloby, a
dokonca už ani v čase zániku BSM, neexistovali žiadne spoločné záväzky, resp. dlhy, ktoré nadobudli
za trvania manželstva a ktoré mal prvoinštančný súd vysporiadať. V rámci vyporiadania BSM nie je
možné vyporiadať majetkové vzťahy, ktoré sa síce týkajú manželov, avšak nevznikli v súvislosti s ich
bezpodielovým spoluvlastníctvom. V danom prípade dlh žalobcu voči Slovenskej sporiteľni a. s. vznikol

za trvania BSM a existoval ku dňu jeho zániku, nešlo však o spoločný dlh vzniknutý v súvislosti s ich
hospodárskym a spotrebným spoločenstvom. Ak si žalobca uplatňuje voči nej zaplatenie peňažnej sumy
z titulu pôžičky, mal si podať žalobu z iného právneho titulu, kde by však musel preukázať jej dôvodnosť.
Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Súčasne uviedla, že si
uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný dôvodmi podaného odvolania žalobcu (§
380 ods. 1 CSP), bez viazanosti súdu rozsahom podaného odvolania, keďže určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 379 písm. c/ CSP) a spôsob vyporiadaniavzťahu medzi stranami v danom prípade vymedzuje hmotné právo, prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa povinnosti žalovanej zaplatiť

žalobcovi na úplné vyrovnanie sumu 699,93 eura je potrebné v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmeniť
tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na úplné vyrovnanie sumu 811,68 eura v lehote do 30
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V napadnutých výrokoch týkajúcich sa prikázania hnuteľných veci
do výlučného vlastníctva žalobcu a žalovanej a vo výroku o povinnosti žalobcu a žalovanej zaplatiť
súdny poplatok za vyporiadanie vo výške 87,90 eura dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu

prvej inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v tomto rozsahu ako vecne správny
potvrdiť.

5. Predmetom konania je žaloba žalobcu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, doručená súdu prvej inštancie dňa 14. 12. 2012, ktorou sa žalobca domáhal vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovanou z dôvodu, že po rozvode manželstva

neuzavreli dohodu o vyporiadaní spoločného majetku s tým, že do BSM patria hnuteľné veci
špecifikované v žalobe, pričom okrem týchto je potrebné vyporiadať aj zostatok na úvere zo Slovenskej
sporiteľne a. s. č. XXXXXXXXXX vo výške 6.084,32 eura. V priebehu konania doplnil, že do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí i investícia do oddeleného majetku žalovanej v hodnote
829,85 eura.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

9. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

10. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo a vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

11. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch

manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

12. Po prejednaní veci, z dôvodov podaného odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je potrebné považovať za dôvodné len čiastočne, ktorá skutočnosť mala za následok
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi na úplné
vyrovnanie vyrovnací podiel. Žalobca v podanom odvolaní vyjadril súhlas s rozsahom bezpodielového

spoluvlastníctva manželov vo vzťahu k hnuteľným veciam, ktoré ho tvoria, ako i so spôsobom ich
vyporiadania. Rovnako uviedol, že súd prvej inštancie správne právne posúdil vec ohľadne spoločne
vynaložených investícií do výlučného vlastníctva žalovanej- rodinného domu súp. č. XXX, zapísaného
na LV č. XXX pre katastrálne územie Z.. To, čo žalobca v podanom odvolaní namietal, bol podľa jeho
názoru nesprávny právny záver súdu prvej inštancie v tom, že splátkový úver č. XXXXXXXXX zo dňa

04. 02. 2009 zo Slovenskej sporiteľne, resp. jeho zostatok ku dňu zániku manželstva, netvorí spoločný
záväzok oboch manželov, a tak nepodlieha vyporiadaniu v rámci vyporiadania ich bezpodielového
spoluvlastníctva. Z hľadiska tejto námietky žalobcu v podanom odvolaní odvolací súd udáva, že s
takýmto konštatovaním súdu prvej inštancie sa stotožňuje len čiastočne. Podľa názoru odvolaciehosúdu je potrebné uviesť to, že podstatným z hľadiska tohto záväzku, ktorý vznikol na základe Zmluvy
o splátkovom úvere č. 0212865647, uzavretej dňa 04. 02. 2009 medzi žalobcom ako dlžníkom a
Slovenskou sporiteľňou a. s. ako veriteľom, z hľadiska jeho možného vyporiadania v rámci BSM

ako spoločného záväzku oboch manželov bolo preukázanie, že prostriedky poskytnutého úveru boli
vynaložené na spoločné potreby manželov. Žalobca v konaní tvrdil, že tieto prostriedky boli použité
na úhradu skorších spoločných úverov, na úhradu dlhu na energiách, resp. za telefón, ako i na kúpu
hnuteľných vecí do domácnosti. Žalovaná tieto skutočnosti, s výnimkou realizovanej úhrady skoršieho
úveru na rekonštrukciu nehnuteľnosti vo výške 223,50 eura, popierala a tvrdila, že žalobca využil

prostriedky z úveru na jeho podnikateľské aktivity. Odvolací súd mal za to, že pokiaľ žalobca tvrdil,
že všetky prostriedky z úveru na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0212865647, uzavretej dňa
04. 02. 2009 boli použité v celom rozsahu na úhradu spoločných potrieb manželov, a takto boli
spotrebované počas manželstva, tieto skutočnosti v konaní nepreukázal, keď podľa názoru odvolacieho
súdupreukázallenskutočnosť,žeztaktomuposkytnutéhoúverubolačasťvovýške223,50eurapoužitá
na úhradu staršieho úveru v súvislosti s rekonštrukciou nehnuteľnosti, čo potvrdila i žalovaná. Teda,

odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, mal za to, že pokiaľ ide o prostriedky z úverovej zmluvy
č. 0212865647, uzavretej dňa 04. 02. 2009, tieto je potrebné len v rozsahu sumy 223,50 eura považovať
za prostriedky, ktoré tvoria spoločný dlh manželov, ktorý je potrebné vyporiadať. Vo zvyšnom rozsahu
žalobca ním tvrdené skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázal, teda nepreukázal to, že by takto
poskytnuté finančné prostriedky boli použité ním tvrdeným spôsobom, na spoločné potreby manželov. V

tomto ohľade je potom bez významu aj tá skutočnosť, že finančné prostriedky z poskytnutého úveru boli
spotrebované už do konca mesiaca február, keď nebol preukázaný účel ich využitia. Rovnako potom nie
je zásadné to, či žalovaná o úvere vedela, či bol čerpaný počas manželstva, čo je nesporné, keď tak
ako už odvolací súd uviedol, nebolo preukázané to, že by tieto prostriedky slúžili na úhradu výdavkov
v manželskom spoločenstve.

13. S ohľadom na uvedené potom do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podľa
názoru odvolacieho súdu, bolo potrebné zahrnúť sumu 223,50 eura, a len v tomto rozsahu prihliadnuť
na finančné prostriedky z úveru č. 0212865647, keď len v tomto rozsahu bolo preukázané, že tieto
tvoria spoločný dlho manželov. Uvedená skutočnosť mala svoj odraz vo výške vyrovnacieho podielu,

ktorý je žalovaná povinná titulom vyporiadania zaplatiť žalobcovi v tom rozsahu, že táto je povinná mu
zaplatiť sumu 811,68 eura, a nie súdom prvej inštancie určenú sumu 699,93 eura, keď treba zohľadniť
vyporiadanie spoločného záväzku v rozsahu 223,50 eura tak, že v rozsahu 1 podielu žalovanej na tomto
záväzku (111,75 eura) bude táto suma pripočítaná k súdom prvej inštancie vypočítanému vyrovnaciemu
podielu v súvislosti s vyporiadaním hnuteľných vecí a vynaložených investícií do rodinného domu

žalovanej a potom žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na úplné vyrovnanie sumu 811,68 eura.

14. Vyššie uvedené skutočnosti mali potom za následok, že odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 388 CSP vo výroku týkajúcom sa povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobcovinavyrovnaniesumu699,93eurazmeniltak,žežalovanájepovinnázaplatiťžalobcovinaúplné

vyrovnanie sumu 811,68 eura, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšných
výrokoch (týkajúcich sa prikázania hnuteľných vecí do výlučného vlastníctva žalobcu a žalovanej a vo
výroku o povinnosti žalobcu a žalovanej zaplatiť súdny poplatok za vyrovnanie vo výške 87,90 eura)
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

15. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že
žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože úspech každej zo strán bol v tomto
konaní pomerný. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd menil rozhodnutie súdu prvej inštancie (vo
výške vyrovnacieho podielu), v zmysle ustanovenia § 396 ods. 2 CSP rozhodoval o trovách celého
konania, tak prvoinštančného, ako i odvolacieho.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).