Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/92/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317209056
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317209056.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákove v spore žalobcu: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so
sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, právne zastúpený: KC LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária, so
sídlom Zámocká č. 10, 811 01 Bratislava, IČO: 50 057 456, proti žalovanej: U. V., O..: XX.XX.XXXX, V.
Z. XXXX/XX, XXX XX B., o zaplatenie 500,74 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č. k. 5Csp/236/2017-47 zo dňa 21. mája 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti ako aj vo výroku o
trovách konania.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi 350,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % z dlžnej čiastky ročne
odo dňa 24.06.2017 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej
časti súd žalobu zamietol. Zároveň vyslovil, že žalobcovi vo vzťahu k žalovanej priznáva nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 40 % s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podal dňa 29.09.2017 na tunajší súd žalobu,
ktorú doplnil podaním doručeným súdu dňa 29.12.2017, a ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie
543,32 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 24.06.2017 do zaplatenia a na náhradu
trov konania.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 145 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „C.s.p.“); § 43 ods. 12, § 44 ods. 1, 2, 4, 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách; § 3 ods. 1, § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1,
2, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 544 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„OZ“ alebo „Občiansky zákonník“), § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov; §
3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

4. Pred doručením žaloby žalovanej bolo dňa 29.12.2017 súdu prvej inštancie doručené podanie
žalobcu, ktorým zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 42,58 Eur, a to titulom poplatkov za upomienky
(2x 4,99 Eur) a poplatkov za obmedzenie a prerušenie služby (10,667 Eur + 20% DPH na základe faktúryč. XXXXXXXXXX a 16,50 Eur + 20% DPH na základe faktúry č. XXXXXXXXXX). Súd prvej inštancie
uviedol, že žalobca žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 500,74 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne od 24.06.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania a táto suma sa v súlade s

ustanovením §145 ods. 3 C.s.p. stala predmetom tohto konania.

5. Na základe vykonaného dokazovania vychádzal súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu,
že dňa 11.11.2015 uzatvorili žalobca a žalovaná Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXX,
na základe ktorej žalovanej bola zapožičaná SIM karta, ku ktorej bolo priradené účastnícke číslo

XXXXXXXXXX. Predmetom Zmluvy bol program služieb „B. J. X. O.“. Toho istého dňa k Zmluve o
poskytovaní verejných služieb žalobca a žalovaná uzatvorili aj dodatok, na základe ktorého žalobca
zabezpečil žalovanému predaj mobilného telefónu za kúpnu cenu 1,- Euro s tým, že neakciová cena
tohto telefónu by bola 189,- Eur. Žalovaná sa zaviazala k viazanosti na obdobie 24 mesiacov, zmluvná
pokuta (základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať) je 308,- Eur (Tabuľka č. 1 Dodatku). Súd prvej
inštanciezároveňpoukázalnazneniebodu3Dodatku,týkajúcehosazáväzkuviazanosti.Ďalejsúdprvej

inštancie uviedol, že v zmysle Cenníka služieb žalobcu, mesačný poplatok pri zvolenom programe „B. J.
X.O.“bolvovýške29,99Eur+sumapodľaprílohyA,ktoráprizvolenomprogrameazvolenommobilnom
telefóne bola 1,- Eur. Podľa Cenníka, poplatok za obmedzenie služieb pre neplatenie je 19,80 Eur,
poplatok za prerušenie poskytovania služieb je 19,80 Eur a poplatok za upomienku oneskorenej platby
je 4,99 Eur. Bližšie podmienky zmluvy boli upravené v podmienkach pod názvom „Mobilný internet“. Na

základe faktúr považoval súd prvej inštancie za preukázané, že žalovanej boli vyfakturované poplatky na
celkovú výšku 400,49 Eur a to: faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.08.2016 splatnou dňa 25.08.2016
na sumu 271,84 Eur a to titulom mesačných poplatkov, hlasových a nehlasových služieb; faktúrou
č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.10.2016 splatnou dňa 25.10.2016 na sumu 49,92 Eur, kde z tejto sumy
poplatok za obmedzenie služieb predstavuje 19,80 Eur, poplatok za upomienku 4,99 Eur a zvyšok 25,13

Eur predstavujú mesačné poplatky a poplatky za hlasové a nehlasové služby; faktúrou č. XXXXXXXXXX
zodňa08.11.2016splatnoudňa25.11.2016nasumu28,98Eur,kdeztejtosumypoplatokzaupomienku
je 4,99 Eur a zvyšok 23,99 Eur predstavujú mesačné poplatky, a poplatky za hlasové a nehlasové služby;
faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.12.2016 splatnou dňa 27.12.2016 na sumu 49,75 Eur, kde z tejto
sumy poplatok za prerušenie služieb predstavuje 19,80 Eur a zvyšok 29,95 Eur predstavujú mesačné

poplatky a poplatky za hlasové a nehlasové služby; faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.06.2017
splatnou dňa 23.06.2017 žalobca vyfakturoval žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 142,83 Eur. Listom zo
dňa 26.06.2017 žalobca odstúpil od zmluvy o poskytovaní verejných služieb v súlade s ustanoveniami
§44 ods. 8 písm. b) a §44 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté
služby ani do 45dní po dni splatnosti. Zároveň žalovanú vyzval na úhradu sumy 543,32 Eur.

6. Vzhľadom na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav a jeho právne posúdenie v zmysle
citovaných ustanovení súd prvej inštancie dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť
len čiastočne. Súd prvej inštancie mal v danej veci za dostatočne preukázané, že medzi žalobcom a
žalovanou bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle Zákona o elektronických

komunikáciách. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, mal súd za nesporné, že predmetný
zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je
fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na túto zmluvu tak aplikoval prednostne špeciálne spotrebiteľské
právo. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 350,91

Eur, keďže žalobca dodal žalovanej služby a žalovaná je povinná platiť cenu za poskytnuté služby.
Žalovaná cenu za poskytnuté služby vo výške 350,91 Eur neuhradila, preto súd prvej inštancie v
tejto časti žalobe vyhovel, a to na základe predložených faktúr v uvedenom rozsahu: z faktúry č.
XXXXXXXXXX zo dňa 08.8.2016 splatnej dňa 25.08.2016 súd žalobcovi priznal sumu 271,84 Eur; z
faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.10.2016 splatnej dňa 25.10.2016 súd žalobcovi priznal sumu 25,13

Eur; z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.11.2016 splatnej dňa 25.11.2016 súd žalobcovi priznal sumu
23,99 Eur; z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.12.2016 splatnej dňa 27.12.2016 súd žalobcovi priznal
sumu 29,95 Eur. Súd prvej inštancie mal za nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so
zaplatením svojho záväzku vo výške 350,91 Eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z
tejto sumy. Súd prvej inštancie tak priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR
č. 87/95 Z.z..7. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v danej veci si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 142,83
Eur. Táto zmluvná pokuta mala byť písomne dohodnutá v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných
služieb. Súd prvej inštancie však mal za to, že tak, ako je vyjadrená dohoda o zmluvnej pokute, je

nedostatočne určitá. Dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej
ktorej zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej
zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená
neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Znenie zmluvnej pokuty vôbec nerozlišuje, akú cenu služieb
žalovaný neuhradí, či neuhradí cenu za dohodnuté služby alebo cenu nad dohodnuté služby a v

akej výške. Takáto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré porušenie zmluvnej
povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške. Na základe uvedeného považoval súd
prvej inštancie v danej veci dohodu o zmluvnej pokute pre neurčitosť za neplatnú, a preto žalobu v tejto
časti,vrátaneúrokuzomeškania,zamietol.Súdprvejinštancieďalejktomuuviedol,žežalobcasiuplatnil
nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu, že z jeho strany došlo k prerušeniu poskytovania služieb žalovanej,
nakoľko žalovaná porušila zmluvné povinnosti, t.j. riadne a včas neuhradila žalobcom vyúčtovanú cenu

poskytnutých služieb a nárok na zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil v zmysle zmluvných dojednaní
obsiahnutých v dodatku, konkrétne v zmysle bodu 3. tohto dodatku. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty medzi stranami sporu v znení vyššie uvedenom, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa - žalovanej, ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jedná sa

dokonca o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovanú na jej právach, ktoré jej vyplývajú priamo zo zákona
o elektronických komunikáciách. Nárok na zmluvnú pokutu okrem prípadu porušenia povinností na
strane účastníka - žalovanej tým, že včas a riadne neuhradí svoj splatný záväzok voči žalobcovi,
je dojednaný aj pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu formou výpovede počas
doby viazanosti, pre prípad zmeny poskytovateľa telekomunikačných služieb, čím zo strany žalobcu

dochádza k značnému zásahu do jej práv, nakoľko uplatnenie týchto zákonných práv zo strany žalovanej
je sankcionované zo strany žalobcu zmluvnou pokutou. Okrem uvedeného, dojednanie o zmluvnej
pokuty je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej žalobcom, a teda je sporná aj skutočnosť, či
vôbec žalovaná mala možnosť privodiť jeho zmenu, nakoľko žalovaná tým, že podpísala zmluvu, keďže
mal záujem o poskytovanú službu, musela prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené

dodávateľom - žalobcom vrátane ustanovení o zmluvnej pokute. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty
preto nie je možné považovať podľa názoru súdu ani za individuálne dohodnuté v zmysle § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Aj z týchto dôvodov mal súd prvej inštancie za to, že žalobca nemá nárok na zmluvnú

pokutu vo výške 142,83 Eur a ani na úrok z omeškania z uvedenej sumy. Súd tu poukázal na rozsudok
tamojšieho súdu zo dňa 26.09.2016 č. k. 12C/472/2015-68, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Prešove zo dňa 24.08.2017 č. k. 7Co/233/2016-92.

8. Obdobne v zmysle vyššie uvedeného súd prvej inštancie posúdil aj žalobcom požadovaný zvyšok

poplatku za obmedzenie služieb vo výške 7,- Eur. Pri faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.10.2016
splatnej dňa 25.10.2016 súd prvej inštancie zistil, že táto faktúra bola vystavená na sumu 49,92 Eur,
kde z prehľadu poplatkov vyplýva, že z tejto sumy poplatok za obmedzenie služieb predstavuje 19,80
Eur vrátane DPH, poplatok za upomienku 4,99 Eur a zvyšok 25,13 Eur predstavujú mesačné poplatky a
poplatky za hlasové a nehlasové služby (pri ktorých žalovanej bola poskytnutá zľava). Žalobca pri tejto

faktúre zobral žalobu späť v časti poplatku za upomienku 4,99 Eur a v časti poplatku za obmedzenie
služieb 10,667 Eur + 20% DPH, t.j. v časti o zaplatenie 12,80 Eur. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu
vyhovel v časti zaplatenie 25,13 Eur. Vo zvyšku o zaplatenie poplatku za obmedzenie služieb vo výške
7,- Eur súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania),
pretože mal za to, že uvedený poplatok vyplýva z cenníka, vyhotoveného žalobcom, kde žalovaná

nemala možnosť výšku tohto poplatku ovplyvniť a takéto dojednanie o výške tohto poplatku nie je,
podľa názoru súdu, pre žalovanú záväzné. Súčasne žalobca nepreukázal, v akej výške mu vznikli
náklady v súvislosti s obmedzením služby žalovanej. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca je
povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu
súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní

je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených
skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Na základe uvedeného mal potom
súd prvej inštancie za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti
výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatok za obmedzenie služieb, pretože nepredložilžiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si
uplatňuje, preto súd prvej inštancie v tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol. Zároveň v
prípadepoplatkovtakéhototypuzaňdodávateľspotrebiteľovineposkytolžiadneprotiplnenie.Predmetný

poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie
iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné podľa súdu
zároveňpovažovaťzapriečiacesadobrýmmravomvzmysle§3a§39Občianskehozákonníka.Vdanej
súvislosti poukázal súd prvej inštancie aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu
(Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 262 ods. 1, 2 C.s.p., keď vyslovil, že v danej veci žalobca po úprave žaloby žiadal žalovanú zaviazať
na zaplatenie sumy 500,74 Eur. Súd prvej inštancie tejto žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 350,91 Eur
(70% žalovanej sumy), čo na jednej strane predstavuje úspech žalobcu a na druhej strane neúspech
žalovanej. V prevyšujúcej časti o zaplatenie 149,83 Eur (30% žalovanej sumy) súd žalobu žalobcu

zamietol,čopredstavujeúspechžalovanejaneúspechžalobcu.Uviedol,žeabysapredišlovzájomnému
plateniu náhrady trov konania, z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší
žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní jeho neúspechu v konaní od jeho úspechu v
konaní, t.j. v rozsahu 40% z trov konania, na ktoré by mal žalobca nárok pri plnom úspechu.

10. Proti tomuto rozsudku, v rozsahu jeho výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o
náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Podané odvolanie dôvodil
tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces. Vyhodnotenie zmluvnej pokuty ako neplatnej z dôvodu jej neurčitosti je založené na
nesprávnom právnom posúdení veci, spočívajúce v nesprávnej interpretácii ust. § 544 ods. 1 a
2 OZ. Jednou z podstatných náležitostí zmluvnej pokuty je určenie zabezpečovanej povinnosti. Právna
úprava nevylučuje dojednanie zmluvnej pokuty aj pre prípad porušenia viacerých povinností, ktoré
budú v zmluve vymedzené konkrétne. Definovanie povinnosti zaplatiť za cenu poskytnutých služieb,

ktorá je nielen zmluvnou, ale predovšetkým zákonnou povinnosťou podľa ust. § 43 ods. 12 písm. b)
zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej aj len „ZoEK“), bolo absolútne jasné
a určité. Podľa žalobcu z bodu 3. Dodatku vyplýva, že nárok na zmluvnú pokutu vznikne žalobcovi v
prípade, ak sa žalovaný dostane do omeškania so zaplatením ceny za poskytnuté služby 45 dní po
splatnosti, pričom odstúpenie od Zmluvy ako také nie je podmienkou pre vznik nároku na zaplatenie

zmluvnej pokuty. Vychádzajúc z ustanovenia § 544 a nasl. OZ okruh povinností, ktorých splnenie sa
má zabezpečiť zmluvnou pokutou, nie je obmedzený, pretože každá platne dojednaná povinnosť môže
byť zabezpečená týmto spôsobom (s výnimkou zabezpečenia naturálnych obligácií). Ak by mal súd za
to, že porušenie zmluvnej povinnosti nebolo natoľko závažné, resp. ak by vyhodnotil zmluvnú pokutu
ako neprimerane vysokú, ustanovenie § 545a OZ mu dáva právomoc neprimerane vysokú zmluvnú

pokutu znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Okrem všeobecných
ustanovení upravujúcich inštitút zmluvnej pokuty, žalobca zobral na zreteľ aj ustanovenia týkajúce sa
spotrebiteľských zmlúv, a upravil výšku zmluvnej pokuty tak, aby nebola neprimerane vysokou sankciou
v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) a zároveň ani neprimerane vyšším zabezpečením ako je hodnota
zabezpečovaného záväzku v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokuty v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm.

s). Tak ako to žalobca tvrdil v žalobe a neskôr vo vyjadrení zo dňa 21.12.2017, žalobca si uplatnil
nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu, že žalovaný porušil povinnosť podľa ods. 3 písm. c) Dodatku, t.j.
dostal sa do omeškania so zaplatením ceny za poskytnuté služby viac ako 45 dní po ich splatnosti.
Keďže žalovaný nezaplatil vystavené faktúry ani do 45 dní po splatnosti, žalobcovi vznikol nárok na
zmluvnú pokutu vypočítanú degresívnym spôsobom - základ zmluvnej pokuty bol alikvotne znížený aj

o obdobie, počas ktorého žalovaný už neplatil cenu za poskytnuté služby. O celú túto dobu, počas
ktorej si žalovaný neplnil svoje povinnosti, a postupne sa dostával do omeškania so zaplatením ďalších
faktúr za žalobcom poskytnuté služby, žalobca znížil vyúčtovaný základ zmluvnej pokuty. Súd však pri
hodnotení skutkového stavu neprihliadol ani na túto individuálnu okolnosť daného prípadu. Súd prvej
inštancie tiež nesprávne vyhodnotil zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení jej dodatkov zo

dňa 09.03.2016 ako zmluvu uzavretú na dobu neurčitú, pretože táto bola uzatvorená na dobu určitú,
a to na dobu viazanosti 27 mesiacov. Preto nemožno aplikovať ust. § 44 ods. 11 ZoEK. Samotný
zákon o elektronických komunikáciách umožňuje uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb po
určité minimálne obdobie, ktoré pri prvom uzavretí takejto zmluvy nesmie presiahnuť 24 mesiacov.Je pravdou, že zmluvná pokuta bola dojednaná aj pre prípad výpovede zmluvy žalovanou, ale len v
prípade, ak výpovedná lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti. Po uplynutí 24 mesiacov by
mala žalovaná právo vypovedať zmluvu bez povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Pokiaľ ide o záver o

formulárovej podobe zmluvy, toto nie je zákonným dôvodom pre vyslovenie neprijateľnej podmienky.
Žalovaná sa rozhodla osloviť žalobcu so žiadosťou o uzavretie zmluvy. Súd sa v konečnom dôsledku
vôbec nevysporiadal so zmluvnou pokutou (v zmysle ust. § 53 ods. 12 OZ), a to napriek tomu, že
na základe výzvy konajúceho súdu podal žalobca podrobné vyjadrenie, v ktorom ozrejmil a vyvrátil
všetky nesprávne úsudky súdu. Súd teda nesprávne právne posúdil prerokovávanú vec, a záver o

neprijateľnosti zmluvnej pokuty ani len okrajovo neozrejmil z pohľadu rozhodujúceho spotrebiteľského
kritéria, ktorým je primeraná rovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán. Súd nezobral do
úvahy prvky vyvažujúce rovnováhu práv a povinností v prospech žalovaného - to, že žalovanému bola
okrem iných benefitov poskytnutá protihodnota v podobe zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu, a
predovšetkým, že zmluvná pokuta bola dojednaná ako degresívna a ponížená aj o obdobie, počas
ktorého si žalovaný už neplnil povinnosť riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby. Žalobca má

ďalej za to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je všeobecné a so zreteľom na preukázané
skutočnosti extrémne nelogické, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia a nesprávny postup súdu,
ktorým bola žalobcovi odňatá možnosť uskutočňovať jeho procesné práva. Žalobca navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. a III. výroku zrušil a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu

trov odvolacieho konania.

11. K odvolaniu žalobcu podala žalovaná svoje vyjadrenie zo dňa 02.08.2018. Vo vyjadrení uviedla, že
zaplatila faktúru v sume 27,84 Eur zo žalovanej sumy 543,32 Eur. Zmluvná pokuta jej bola odpustená po
zrušení služby. Na vrátených službách už nebola viazanosť. Žalovaná uvádza, že uhradila všetky faktúry

a ku dňu žiadosti a zrušenie bola nezaplatená iba faktúra v sume 271,84 Eur, ktorá už je uhradená.
Žalobca si tak neoprávnene od žalovanej pýta peniaze.

12. Na vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca podaním vyjadrenia zo dňa 12.09.2018. Žalobca tvrdenie
žalovanej o tom, že uhradila sumu vo výške 271,84 Eur nerozporuje. Uvedená čiastka bola podľa

žalobcu uhradená dňa 09.04.2018, t. j. už v čase prebiehajúceho súdneho konania (dňa 31.05.2018 bol
vydaný rozsudok Okresného súdu), a predstavovala neuhradenú faktúru č. XXXXXXXXXX za žalobcom
poskytnuté služby. Predmetom tohto odvolacieho konania je však len nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty. K údajnému odpusteniu zmluvnej pokuty žalobca uvádza, že v predmetnom zmluvnom vzťahu,
ktorý bol medzi žalobcom a žalovanou založený zmluvou o poskytovaní verejných služieb spolu s

dodatkom, oba zo dňa 11.2015, žalovanej degresívna zmluvná pokuta vo výške 142,83 Eur uplatnená
faktúrou č. XXXXXXXXXX odpustená nebola. Žalobca zároveň dodáva, že medzi žalobcom a žalovanou
okrem predmetného zmluvného vzťahu existoval iný zmluvný vzťah (pod č. XXXXXXXXXX), v rámci
ktorého došlo k dobropisu zmluvnej pokuty za nevrátenie U. V.-H., celkom vo výške 210,- Eur. Nároky
z tohto zmluvného vzťahu však neboli súčasťou žalobného návrhu. Tvrdenie žalovanej o odpustení

zmluvnej pokuty sa teda týkalo zmluvnej pokuty z iného zmluvného vzťahu. Naviac, žalovaná svoje
tvrdeniežiadnymspôsobomnepreukázala.Vzhľadomkvyššieuvedenémužalobcapovažujestanovisko
žalovanej za irelevantné vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania, a na podanom odvolaní trvá v
celom rozsahu.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), na základe odvolania preskúmal napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379
a nasl. C.s.p. bez toho, aby nariadil pojednávanie (§ 385 C.s.p. a contrario) a na tomto pojednávaní

zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 C.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú

procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C.s.p.). Pretože
rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v
Prešove (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššieuvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

14. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

16. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd si osvojuje
odôvodnenie súdu prvej inštancie a na potvrdenie správnosti rozsudku v súvislosti s odvolacími dôvodmi
dopĺňa:

17. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia

zmluvy(ďalejlen„Občianskyzákonník“),spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom

uplatnenej pohľadávky voči žalovanej, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi stranami
sporu, založeným dňa 11.11.2015 Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXX, na základe
ktorej žalovanej bola zapožičaná SIM karta, ku ktorej bolo priradené účastnícke číslo XXXXXXXXXX.
Predmetom Zmluvy bol program služieb „. J. X. O.. Toho istého dňa k Zmluve o poskytovaní verejných
služieb žalobca a žalovaná uzatvorili aj dodatok, na základe ktorého žalobca zabezpečil žalovanému

predaj mobilného telefónu za kúpnu cenu 1,- Euro s tým, že neakciová cena tohto telefónu by bola 189,-
Eur. Žalovaná sa zaviazala k viazanosti na obdobie 24 mesiacov, zmluvná pokuta (základ - počiatočná
suma, ktorá bude klesať) je 308,- Eur (Tabuľka č. 1 Dodatku). V zmysle Cenníka služieb žalobcu,
mesačný poplatok pri zvolenom programe „B. J. X. O.“ bol vo výške 29,99 Eur + suma podľa prílohy A,
ktorá pri zvolenom programe a zvolenom mobilnom telefóne bola 1,- Eur. Podľa Cenníka, poplatok za

obmedzenie služieb pre neplatenie je 19,80 Eur, poplatok za prerušenie poskytovania služieb je 19,80
Eur a poplatok za upomienku oneskorenej platby je 4,99 Eur. Bližšie podmienky zmluvy boli upravené
v podmienkach pod názvom „Mobilný internet“. Faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č.
XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX vystavenými žalobcom, boli žalovanej vyúčtovanépoplatky za poskytnuté služby. Listom zo dňa 26.06.2017 žalobca odstúpil od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb v súlade s ustanoveniami §44 ods. 8 písm. b) a §44 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. z
dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45dní po dni splatnosti. Zároveň žalovanú vyzval

na úhradu sumy 543,32 Eur.

19. Súd prvej inštancie správe posúdil predmetný vzťah ako vzťah spotrebiteľský a správne na
neho aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor

na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa
11.11.2015 uzatvorené medzi žalobcom a žalovanou túto charakteristiku spĺňajú. V uvedenom prípade
je nepochybné, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je štandardnou formulárovou
spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a žalovaná je spotrebiteľ, nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú
zmluvu je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle
Zákona o spotrebiteľských úveroch.

20. Podaným odvolaním sa žalobca domáha zaplatenia sumy 142,83 Eur, ktorá predstavuje zmluvnú
pokutu, ktorá bola medzi zmluvnými stranami dojednaná a uplatnená. Odvolací súd uvádza, že zmluvná
pokutaurčenázmluvoujepeňažnásuma,ktorújedlžník(žalovaný)povinnýzaplatiťveriteľovi(žalobcovi)
alebo veriteľ (žalobca) dlžníkovi (žalovanému) v prípade, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na
seba podpísaním zmluvy prevzali, a to aj v prípade, ak porušením dohodnutých zmluvných povinností

nevznikne druhej strane škoda. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v hrozbe zaplatiť určitú dohodnutú
sumu v prípade, keď povinný svoj záväzok nesplní riadne a včas. Z uvedeného teda vyplýva, že
úlohou zmluvnej pokuty je viesť k splneniu povinností. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad,
že k splneniu záväzku dohodnutého v zmluve nedôjde vôbec, čiastočne alebo ak dôjde k porušeniu
akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Vzhľadom na to, že záväzok z dohody o zmluvnej pokute je záväzkom

akcesorickým, tak sa jeho existencia a dôsledky viažu na hlavný záväzok. V prípade, že ku vzniku
hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať ani účinky akcesorického záväzku.

21. Žalobca namietal, že dojednaná zmluvná pokuta nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa
ust. § 53 ods. 12 OZ, keďže nebola neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej

povinnosti v čase uzavretia dohody.

22. Odvolací súd poukazuje na znenie Dodatku zo dňa 11.11.2015, ktorý v časti „Zmluvná pokuta“ hovorí
o práve žalobcu na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty v prípade porušenia záväzku viazanosti a
podľa tabuľky č. 1 bola stanovená vo výške 308,- Eur ako základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať.

23. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač
Dodatku k zmluve bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Zmluvná pokuta je dojednaná
v Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretého podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o
elektronických komunikáciách (ďalej len „Dodatok“).

24. Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte Dodatku k zmluve, nemôžu byť
žiadne pochybnosti o tom, že zmluvná pokuta nebola v predmetnom prípade dojednaná individuálne. O
individuálne dojednanie zmluvnej pokuty by išlo vtedy, keby práve uvedená časť dohody bola výsledkom
dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní zmluvnej pokuty nie je možné hovoriť v prípade,

ak si zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor
opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich
môže vylúčiť. Na tom nič nemení tvrdenie žalobcu, že žalovaná sa sama rozhodla osloviť žalobcu so
žiadosťou o uzavretie zmluvy a využiť s tým spojenú možnosť kúpy mobilného telefónu s dohodnutým
záväzkom viazanosti. Odvolateľ vôbec nepreukázal opak v zmysle § 53 ods. 3 OZ, teda platí prezumpcia

predpokladaná zákonom, že sa nejedná o individuálne dojednanú podmienku.

25. Odvolací súd považuje za nepochybné, že odvolateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia
§ 544 ods. 1 OZ a od spotrebiteľských zmlúv (Zmluvy o pripojení a Dodatku k zmluve), ktoré akotypové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda
i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.

26. Odvolací súd mal za preukázané, že ustanovenie o zmluvnej pokute tvorilo predtlač Dodatku k
zmluve bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené teda nemožno
považovať dojednanie o zmluvnej pokute za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie v zmysle
ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, nakoľko zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok

vo všetkých zmluvách či dodatkoch. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa
jedná o štandardnú typovú zmluvu a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore
s Chartou základných práv Európskej únie (čl. 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo
základných práv Európskej únie politiky štátov je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a
preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera

spotrebiteľov v trh, aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Žalobca ako osoba
podnikajúca na trhu elektronických komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje
služby poskytuje, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s
náležitou odbornou starostlivosťou. Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi

právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k
porušeniu povinnosti.

27. Je tiež potrebné uviesť, že v súvislosti s omeškaním so zaplatením splatnej faktúry za poskytnuté

služby dodávateľ disponuje nárokom na zaplatenie úroku z omeškania a nemôže si uplatňovať zároveň
úrok z omeškania aj zmluvnú pokutu.

28. Odvolací súd sa zaoberal otázkou posúdenia nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty aj z pohľadu
judikatúry Súdneho dvora európskej únie (ESD). S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora

Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej
zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6

ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana
pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie
Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní
musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z

predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod

25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

29. Nakoľko bolo viackrát judikované a právoplatne rozhodnuté o neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
ktorou bola dohodnutá zmluvná pokuta v pevnej ale aj čiastočne degresívnej výške bez ohľadu na
charakter a závažnosť porušenia povinnosti ako aj dôležitosť zabezpečovanej povinnosti, odvolací súd

sa vo svojom rozhodnutí musí vyrovnať aj s rozhodnutiami, v ktorých došlo k právoplatnému rozhodnutiu
o neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

30. V obdobných právnych veciach (zmluvných pokút) žalobcu už opakovane rozhodli súdy o
neprijateľnosti zmluvnej pokuty v dodatkoch k zmluvám o pripojení. Ohľadne čiastočne degresívnej

zmluvnej pokute súd poukazuje aj na rozhodnutie Okresného súdu Prešov č. k. 25C/300/2014-40 u
iného operátora a potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/164/2015 zo
dňa 29.11.20116 ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/118/2015, 6Co/103/2015,
21Co/99/2015, 7Co/36/2015. Nie je pritom významné, či iný súd by v rámci súdnej kontroly bol kdodávateľovi zhovievavejší alebo dokonca by priznal plnenie z takejto podmienky. Pri neexistencii
databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa môže bežne stať, že iný súd plnenie pre zmenu
prizná. Každopádne však ide o protiprávny stav, za ktorý je zodpovedný dodávateľ, ktorý na súdoch

sústavne (čl. 7 Smernice 93/13/EHS) plnenia z judikovaných neprijateľných zmluvných podmienok
uplatňuje a doslova „skúša", ktorý súd mu plnenie prizná. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v
rozhodnutí č. k. IV.ÚS 55/2011-19 zo dňa 24.02.2011 vyslovil, že pokiaľ je zmluvná podmienka až
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný,

nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom. Odvolací súd sa stotožňuje s prijatými závermi vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej podmienky
a nevidí dôvod na odklon od právneho záveru vyjadrenom v rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove v
obdobných právnych veciach samotného žalovaného (sp. zn. 20Co 99/2014, 8 Co 227/2015).

31. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na

skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky
sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten, cit.: ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či
zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované nato,
aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“

32. Z vyššie uvedených dôvodov ako aj vzhľadom na odvolateľom citované spisové značky rozhodnutí
iných súdov súd považoval za nevyhnutné, aby zaujal stanovisko k aktuálnej rozhodovacej činnosti
súdov a vysporiadal sa s otázkou prijateľnosti alebo neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorou došlo k
dohode o degresívnej zmluvnej pokute. Pokiaľ sa týka poukazu odvolateľa na rozhodnutia iných súdov,
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dané rozhodnutia by boli zohľadniteľné, len ak by došlo k

rozhodnutiu v dovolacom konaní pred súdom vyššej inštancie.

33. Nepochybne je právom žalobcu ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti
odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetom
zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovanej riadne a včas uhrádzať odplatu za

poskytnuté služby ako aj povinnosť zákazníka po určitú dobu zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom
služieb a využívať dohodnutý rozsahu služieb.

34. Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“ ponúkané poskytovateľom telekomunikačných
služieb či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý

vyhradený objem hovorov a dátových služieb, prípadne hovorov za paušálnu sadzbu alebo voľných
hovorov, tvoria bez pochyby ofenzívnu obchodnú politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať
zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb minimálne po stanovenú dobu. Zákazník sa riadi na základe snahy
získať určité výhody pri predpokladanej spotrebe. Nie však každý zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť
aj povinnosti vyplývajúce z voľby a viazanosti.

35. Poskytovateľ služieb pritom kalkuluje s návratnosťou poskytnutých výhod využívaním služieb
zákazníkom minimálne v rozsahu stanoveného paušálu a na zabezpečenie návratnosti investície
„výhod“ vo forme určitých zliav v cene služby alebo telefonických prístrojov požaduje zotrvanie určitú
dobu v záväzkovom vzťahu a práve túto povinnosť zabezpečuje zmluvnou pokutou.

36. Odvolací súd však má za to, že aj pri takomto vzťahu je potrebné zachovať korektný prístup k právam
zákazníka ako spotrebiteľa a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký charakter,
že znemožňujú uplatnenie akejkoľvek inej voľby. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 27
mesiacov je pomerne rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie ale aj

ekonomickej asociálnej situácie. Počas tejto doby môže nastať situácia, že spotrebiteľ nechce alebo
nemôže využívať dohodnutý rozsah služieb, či už pre sociálnu situáciu, napr. strata zamestnania, zmena
sociálnej situácie rodiny, zmena celkovej finančnej situácie na strane zákazníka alebo aj z dôvodu,
že konkurencia alebo aj samotný operátor po určitom období poskytuje výhodnejšie služby. Vysoká
sankcia za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnou záväzku, v danom prípade 308,- €, teda nesmie

znemožňovať zákazníkovi - spotrebiteľovi možnosť voľby, a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah, či
odmietnuť poskytnutie tej ktorej poskytnutej služby o to viac ak o jej aktiváciu ani nežiadal.37. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nie len času a
rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti
a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia

dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná
a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto,
že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby (ten
ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a pod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať
jeho očakávané príjmy. Takáto zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok

na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné
znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných
telekomunikačných operátorov.

38. Rozdiel spočíva aj v tom, či spotrebiteľ koná tak, že si zabezpečí mobilný telefón a využíva služby s
tým, že už od počiatku vie, že za služby nezaplatí, alebo spotrebiteľa ekonomická alebo sociálna situácia

donúti ukončiť využívanie služieb počas plynutia doby viazanosti. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu
hoci aj v degresívne stanovenej výške, ktorá nie je zanedbateľná, spravidla presahuje cenu „zľavy“ pri
mobilnom telefóne a niekoľkonásobku paušálnej mesačnej platby, určite znemožňuje možnosť voľby,
deformuje obchodné prostredie a pôsobí v určitom rozsahu monopolne a sankcia pôsobí disproporčne.
Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane

poskytovateľaslužby,tenzjavneušetrívrozsahuzníženéhoobjemudát,hlasovejanehlasovejspotrebe,
teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy, opätovne aj so sadzbami DPH.
Popri tom má žalobca ako operátor mnoho iných možností ako zabezpečiť prípadné „vrátenie výhod“
nedodržaním zmluvných povinností, či už odkladacou alebo rozväzovacou podmienkou poskytnutia
zľavy, odstúpením od kúpnej ceny zvýhodneného mobilného zariadenia, stanovením pomernej alebo

pohyblivej zmluvnej pokuty a pod., pričom ekonomické a účtovné komplikácie nesmú prevažovať pred
ochranou poctivých obchodných stykov, mravov a zvyklostí v podobe dodatočného účtovania DPH, či
vymáhanie nárokov.

39. Absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy, ktoré porušujú práva spotrebiteľa

alebo nereflektujú na poctivý vzťah zákazník - predajca, neprijateľnými a teda aj neplatnými. Odvolací
súd opätovne zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva účelnosť, pokiaľ
ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom

rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

40. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemôže sám rozlišovať medzi konaniami jednotlivých zákazníkov
žalobcu, najmä rozlišovať pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok pohnútky spotrebiteľov,
ktorý od počiatku mali v úmysle porušiť povinnosti od tých, ktorých okolnosti donútili porušiť zmluvnú

povinnosť, pretože takéto uplatnenie nárokov musí rozlíšiť a rozdeliť už samotná formulácia zmluvných
ustanovení, nakoľko takýmto postupom by porušoval zásadu rovnakého prístupu k stranám a preberal
by rolu určitého zástupcu žalobcu, ale musí vždy posudzovať charakter zmluvných dojednaní v súvislosti
s aplikáciou na neurčitý okruh spotrebiteľov. Ak je zmluvná podmienka neprijateľná voči určitému počtu
spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vzťahovať na všetkých účastníkov

právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná zmluvná podmienka použitá.

41. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy či dodatku
k nej, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v
§ 52 a nasl. ustanovení OZ a neprimerane vysoká zmluvná pokuta nereflektujúca na charakter, rozsah

a závažnosť porušenej povinnosti je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako
neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľských zmluvách, preto nie je možné využiť tzv. moderačné
právo upravené v § 545a OZ.

42. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať - moderovať neplatne

dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo je možné používať výnimočne len pri mimoriadne tvrdom
a neadekvátnom dopade zmluvnej pokuty, výhradne však len pri platných úkonoch. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje aj na Rozsudok ESD vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA/Joaquín
CalderónCamino, podľa ktorého, vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenejv zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom a ak vnútroštátny súd
konštatuje, že ide o takú podmienku, je povinný ju iba neuplatniť. Rozsudky ESD a ESĽP sú pre súd
záväzné a tvoria súčasť materiálneho práva.

43. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť
č.21522/93,Zbierkarozsudkovarozhodnutí1997-III;rozsudokB.aďalšíprotiFrancúzskuz19.februára
1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neprijateľnosť
zmluvnej podmienky nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

44. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že ďalšie žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie
sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.

45. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, ktorý odvolací súd považuje za vecne správny a zákonný, a vo vzťahu ku ktorému neboli zo
strany odvolateľa podané žiadne námietky.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods.

1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

47.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§396ods.1
C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 odsek 2 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola
skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho

konania a úspešná žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a vychádzajúc z obsahu
spisu jej ani v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd
rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznal.

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2, posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).