Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30Csp/308/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316222589
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2316222589.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v právnej veci žalobcu:

Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO 36 854 140, zast.:
Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, konajúca JUDr.
Milanom Malatom, proti žalovanému: Q. X., T.. X.X.XXXX, H. I. XXX, U.. Č.. Č. H. XX, o zaplatenie
1.659,42 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 14.12.2016 domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.659,42 eur s
príslušenstvom a náhradu trov konania.

2. V žalobe tvrdil, že dňa 30.5.2013 vystavil žalovanému (na základe jeho žiadosti) oznámenie o
poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte, ktorým došlo k uzatvoreniu Zmluvy o úvere k ČSOB
Kreditnej karte, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu poskytnúť za splnenia dohodnutých podmienok
žalovanému peňažné prostriedky na čerpanie (úver) do výšky úverového limitu dohodnutého zmluvnými

stranami na sumu 1.100,- eur a ktorou sa žalovaný zároveň zaviazal uhradiť žalobcovi dlžnú sumu, ktorú
predstavuje zostatok čerpaného úveru, úroky a všetky príslušné poplatky (a ktorá sa zvyšuje o zostatok
neuhradenej dlžnej sumy z predchádzajúceho obdobia) ku dňu uzávierky, najneskôr v deň splatnosti.
Výška minimálnej splátky bola v zmysle VOP dohodnutá vo výške 5% z dlžnej sumy, minimálne však
16,60 eur. Žalobca bol oprávnený inkasovať príslušnú splátku z bežného účtu žalovaného a žalovaný
bol povinný vytvárať ku dňu splatnosti dostatočné krytie peňažnými prostriedkami na svojom bežnom
účte. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, v dôsledku čoho žalobca určil predčasnú splatnosť úveru

ku ňu 22.11.2015. Zo zmluvy eviduje pohľadávku v sume 1.244,11 eur (istina 996,04 eur, úrok 33,91 eur
ku dňu 22.11.2015, úrok 164,55 eur za obdobie od 23.11.2015 do 30.9.2016, úrok z omeškania 49,61
eur ku dňu 30.9.2016).

3. Ďalej tvrdil, že dňa 6.6.2013 vystavil žalovanému (na základe jeho žiadosti) oznámenie o poskytnutí
povoleného prečerpania, ktorým došlo k uzatvoreniu Zmluvy o povolenom prečerpaní, na základe
ktorej poskytol žalovanému povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu 500,- eur s tým,

že v konkrétnom okamihu nikdy nie je možné prekročiť sumu úverového limitu. Nakoľko žalovaný
nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky, žalobca ku dňu 31.12.2015 určil splatnosť úveru. Zo zmluvy
o prečerpaní eviduje pohľadávku v sume 654,07 eur (istina 500,- eur, úrok 56,55 eur ku dňu 31.12.2015,
úrok 74,21 eur za obdobie od 1.1.2016 do 30.9.2016, úrok z omeškania 23,23 eur ku dňu 30.9.2016).4. Na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to oznámenie o poskytnutí úveru k
ČSOB Kreditnej karte zo dňa 30.5.2013, obchodné podmienky pre ČSOB kreditnú kartu, výzvu zo

dňa 24.8.2015, oznámenie o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 24.11.2015, oznámenie o poskytnutí
povoleného prečerpania zo dňa 6.6.2013, obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného
účtu, výzvu zo dňa 16.9.2015, oznámenie o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 1.1.2016 a tabuľky.

5. Pre nedostatok odôvodnenia žaloby súd žalobcu vyzval, aby preukázal celkovú výšku sumy, ktorú

žalovaný čerpal z poskytnutého úveru k ČSOB kreditnej karte a titulom poskytnutého povoleného
prečerpania a ktorú uhradil, a aby špecifikoval spôsob výpočtu úrokov (z akej sumy, za aké obdobie a
v akej výške).

6. Žalobca na výzvu súdu v podaní zo dňa 18.12.2017 odkázal na prehľadovú tabuľku, ktorá zobrazuje
nesplatenú istinu (čerpaný úverový limit) za jednotlivé obdobia, hodnotu výsledného úroku, resp. úroku

z omeškania ako aj zmenu hodnoty celkového nároku žalobcu v čase. K špecifikácii spôsobu výpočtu
úrokov opakovane uviedol len výšku úrokovej sadzby a obdobie úročenia a odkázal na stĺpec "zaplatené
úroky z úveru", v ktorom je uvedená výška úhrad započítaných na zmluvný úrok za jednotlivé obdobia a
stĺpec "dlh úroky z úveru", v ktorom je uvedená výška dlžných zmluvných úrokov za jednotlivé mesačné
obdobia. Ďalej uviedol, že súčet všetkých čerpaní žalovaného z kreditnej karty predstavuje sumu

2.173,02 eur. Súčet všetkých úhrad predstavuje sumu 2.176,95 eur, z ktorej sumy započítal na istinu
1.176,98 eur, na úroky 417,37 eur, úroky z omeškania 4,60 eur a poplatky 578,- eur. Rozdiel vyčerpanej
sumy a sumy zaplatenej istiny predstavuje sumu 996,04 eur. Súčet všetkých čerpaní žalovaného z
povoleného prečerpania predstavuje sumu 15.417,57 eur. Súčet všetkých úhrad predstavuje sumu
15.139,23 eur, z ktorej sumy započítal na istinu 14.917,57 eur, na úroky 156,64 eur, úroky z omeškania

0,02 eur a poplatky 65,- eur. Rozdiel vyčerpanej sumy a sumy zaplatenej istiny predstavuje sumu 500,-
eur. Zároveň predložil výpisy z účtov a odkázal na legendu k predmetným účtom.

7. Žalovaný sa k podanej žalobe a listinným dôkazom písomne nevyjadril

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom, keď
pojednával v súlade s ust. § 180 C.s.p. v neprítomnosti strán a právneho zástupcu žalobcu, ktorí svoju
neúčasť ospravedlnili a zistil tento skutkový a právny stav:

9. Z oznámenia o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte zo dňa 30.5.2013 vyplýva, že na základe

žiadosti žalovaného zo dňa 30.5.2013, v ktorej žiadal o poskytnutie úveru k ČSOB Kreditnej karte, mu
žalobca poskytol úver výšky úverového limitu 1.100,- eur s možnosťou čerpania od 30.5.2013, čím došlo
k uzatvoreniu Zmluvy o úvere k ČSOB kreditnej karte. Ku dňu otvorenia úverového účtu predstavuje
výška úrokovej sadzby 18,9% ročne, debetnej úrokovej sadzby 30% ročne a výška sadzby úroku z
omeškania je určená v Podmienkach a ku dňu podpisu je 5,5% ročne a žalobca je oprávnený ho meniť.

Úroková sadzba je v tejto výške platná do doby, pokiaľ zmluvné strany nedohodnú inú sadzbu spôsobom
podľa čl. VIII. bodu 10 Podmienok. RPMN predstavuje 20,94%, priemerná hodnota RPMN je 25,24% a
celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť predstavuje čiastku 1.210,06 eur. Dňom konečnej splatnosti
úveru je v zmysle ustanovení Podmienok pre vydanie a používanie ČSOB Kreditnej karty posledný deň
výpovednej lehoty. Žalobca súdu žiadosť žalovaného o poskytnutie úveru nepredložil.

10. Listom zo dňa 24.8.2015 žalobca oznámil žalovanému, že ku dňu 23.8.2015 dlh z omeškaných
splátokpredstavuječiastku110,22eurvrátanepríslušenstvaavyzvalhobezodkladnekúhrade.Zároveň
ho upozornil, že v opačnom prípade bude úver vyhlásený za splatný s tým, že po vyhlásení úveru za
splatný už nebude možné splácať úver v splátkach dohodnutých v zmluve a bude povinný uhradiť celý

poskytnutý úver s príslušenstvom 1.102,37 eur, t. j. istinu, úrok z úveru, úrok z omeškania a poplatky.
Doručenie listu žalobca nepreukázal.

11. Listom zo dňa 24.11.2015 žalobca oznámil žalovanému, že ku dňu 22.11.2015 zosplatnil úver k
ČSOB kreditnej karte zo dňa 30.5.2013 a vyzval ho na zaplatenie dlhu v sume 1.027,52 eur. Doručenie

listu žalobca nepreukázal.

12. Z oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 6.6.2013 vyplýva, že na základe
žiadosti žalovaného o povolené prečerpanie zo dňa 29.5.2013, v ktorej žiadal o poskytnutie peňažnýchprostriedkov formou povoleného prečerpania bežného účtu, mu žalobca schválil povolené prečerpanie
jeho bežného účtu do výšky úverového limitu 500,- eur s možnosťou čerpania od 6.6.2013, čím došlo k
uzatvoreniu Zmluvy o povolenom prečerpaní. Ku dňu otvorenia účtu povoleného prečerpania je výška

úrokovej sadzby 18,90% ročne a sadzba úroku z omeškania je 5,5% ročne. Úroková sadzba je v tejto
výške platná do doby, pokiaľ zmluvné strany nedohodnú inú sadzbu spôsobom podľa čl. III. Obchodných
podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu (ďalej OP), ktoré tvoria súčasť tejto zmluvy. Zmluva
bola uzatvorená na dobu neurčitú. Dlžník je povinný úver splatiť kedykoľvek na požiadanie žalobcu.

13. Listom zo dňa 16.9.2015 žalobca oznámil žalovanému, že ku dňu 15.9.2015 dlh z omeškaných
splátok predstavuje čiastku 31,49 eur vrátane príslušenstva a prípadného nepovoleného debetu na
bežnom účte a vyzval ho bezodkladne k úhrade. Zároveň ho upozornil, že v opačnom prípade bude úver
vyhlásený za splatný s tým, že po vyhlásení úveru za splatný už nebude možné splácať úver v splátkach
dohodnutých v zmluve a bude povinný uhradiť celý poskytnutý úver s príslušenstvom 524,04 eur, t. j.
istinu, úrok z úveru, úrok z omeškania a poplatky. Doručenie listu žalobca nepreukázal.

14.Listomzodňa1.1.2016žalobcaoznámilžalovanému,žekudňu31.12.2015zosplatnilúverzozmluvy
o povolenom prečerpaní zo dňa 6.6.2013 a vyzval ho na zaplatenie dlhu v sume 557,24 eur. Doručenie
listu žalobca nepreukázal.

15. Súd vec posúdil právne podľa nasledovných ustanovení:

Podľa ust. § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 1 ods. 4 ZoSÚ na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť
na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a

§ 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až
23 a § 25 až 27.

Podľa ust. § 1 ods. 6 ZoSÚ ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa
vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere,

ktorou sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému
súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzťahujú sa na novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ustanovenia § 1
až 3, § 4 ods. 5, § 5, § 6, § 8, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až l) a o) a t), ods. 4 a 6 až 8, § 11, § 12,

§ 14, § 16, § 18 až 23 a § 25 až 27.

Podľa ust. § 2 písm. a), b), d) a e) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u
veriteľa.

Podľa ust. § 10 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa

musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti:
a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w),
b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. c) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na
požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1.

Podľa ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver
veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-

ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako
tomu v skutočnosti je.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 132 ods. 1 a 2 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

Podľa ust. § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

16. Základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je opísať rozhodujúce
skutočnosti svojho nároku (tzn. o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť), ktoré následne

vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom budú potvrdené alebo
vyvrátené, keď v právnej úprave účinnej od 1.7.2016 zákonodarca výslovne uvádza, že opísanie
rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 C.s.p.).

17. Hoci skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151

ods. 1 C.s.p.), neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia si má vyvodzovať súd z predložených listín, a
rovnako to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané.18. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež
vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu,
v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie.

Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového
stavu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana,
ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti
neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou
povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení

navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a
vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na
procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho
uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté
dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu,

na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

19. Žalobca odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku, od zmluvného vzťahu so
žalovaným. Týmto zmluvným vzťahom je úverový vzťah na základe zmluvy o úvere k ČSOB Kreditnej

karte zo dňa 30.5.2013 a zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 6.6.2013.
20. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluvy, ktoré boli medzi stranami konania uzatvorené, sú
spotrebiteľské zmluvy v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako
spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripravených návrhov na uzatvorenie zmlúv.

Zároveň ide (ako vyplýva z textu zmlúv) o spotrebiteľský úver poskytnutý formou povoleného
prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie, preto je potrebné na predmetný zmluvný vzťah
aplikovať ustanovenia z. č. 129/2010 Z. z. v rozsahu podľa ust. § 1 ods. 4..

21. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného

vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom
zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne
ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy je vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení
dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára
zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar

koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Súd v záujme naplnenia ochrany
spotrebiteľa preto preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými
právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.

22. Predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania neobsahujú výšku

poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť, ani právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane
informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o
výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, teda náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. w), § 10

ods. 1 písm. c) ZoSÚ. Sadzobník nebol súčasťou predmetných zmlúv (podľa textu zmlúv) a za súčasť
nebol prehlásený ani v obchodných podmienkach. Odkaz na sadzobník poplatkov skrytý v obchodných
podmienkach, ktorý navyše ani neprehlasuje sadzobník za súčasť zmluvy, nie je dostatočný, pretože ide
o prejav obchodnej praktiky, ktorá je spôsobilá uviesť spotrebiteľa do omylu o ekonomickej výhodnosti
poskytnutého úveru a ovplyvniť jeho rozhodnutie vstúpiť do zmluvného vzťahu s dodávateľom. Podľa

ust.§11ods.1písm.c)ZoSÚbybolopotrebnéposkytnutéspotrebiteľskéúverypovažovaťzabezúročné
a bez poplatkov.

23. Žalobca v spore tvrdil, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky, pričom po ich vyčerpaní a čiastočnom
platení časti dlžnej sumy nesplatil celkovo sumu 1.244,11 eur s príslušenstvom a sumu 654,07 eur s

príslušenstvom. Zároveň však tvrdil aj to, že maximálny úverový limit bol dohodnutý vo výške 1.100,-
eur, čo vyplýva zo zmluvy o úvere k ČSOB Kreditnej karte a vo výške 500,- eur, čo vyplýva zo zmluvy o
povolenom prečerpaní. Tieto tvrdenia preukazoval listinnými dôkazmi, a to ním vyhotovenými tabuľkami
na č. l. 26, 34 a výpisom z účtu na č. l. 56-71 spisu. Po posúdení týchto listinných dôkazov a po posúdenívšetkých vykonaných dôkazov súd konštatuje, že žalobca riadne nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že
žalovaný čerpal peňažné prostriedky v určitej výške a ani to, akú čiastku z nej žalobcovi vrátil.

24. K tabuľkám na č. l. 26, 34 súd uvádza, že nejde o riadny dôkaz o vyššie uvedených tvrdeniach,
nakoľko tento listinný dôkaz si vyhotovil samotný žalobca na účely tohto sporu na preukázanie jeho
vlastného tvrdenia a ani z neho nevyplýva, kedy a akú sumu peňažných prostriedkov žalovaný v
skutočnosti od žalobcu čerpal a kedy a akú sumu žalovaný uhradil.

25. K výpisom z účtov na č. l. 56-71 v spise súd uvádza, že ani tieto nie sú dôkazom preukazujúcim
výšku pohľadávky žalobcu. Na rozdiel od tabuliek z č. l. 26, 34 by tento dôkaz mal preukazovať aj
to kedy a koľko peňažných prostriedkov žalovaný v skutočnosti od žalobcu čerpal, avšak vzhľadom k
jeho zneniu, ide o dôkaz nespôsobilý preukázať vyššie uvedené tvrdenia žalobcu. Ide o výpis s veľkým
počtom nezrozumiteľných položiek, skratiek a kódov bez adekvátnych a logicky nadväzujúcich slovných
spojení, pričom obsah tejto prílohy ako celku je súdu nezrozumiteľný a nejednoznačný. Je použité veľmi

malé písmo, navyše obsahuje aj pojmy v cudzom jazyku. Zároveň z neho vyplýva, že na ťarchu účtu
žalovaného boli účtované rôzne poplatky, úroky, bez ozrejmenia o aké úroky ide, v akej výške za aké
obdobie a podľa čoho boli účtované. Nejde o riadny výpis z účtu, ktorý banky zasielajú svojim klientom,
ale zrejme ide o interný technický výpis banky, ktorý je objektívne súdu nezrozumiteľný. Bližšie ho
neozrejmil ani žalobca (jeho právny zástupca), ktorý vo svojom vyjadrení iba naň odkazuje.. Súdu nie

je zrejmé (a žalobca to žiadnym spôsobom neodôvodnil) z akého dôvodu žalobca, ktorý je bankou,
nepreukázal čerpanie peňažných prostriedkov žalovaným štandardným výpisom z bežného účtu, či účtu
ku kreditnej karte, ktorý je zasielaný jeho klientom.

26. Na základe žalobcom predložených dôkazov teda objektívne a pochybnosti nevzbudzujúcom

spôsobom nie je možné zistiť to, aká suma peňažných prostriedkov bola žalovanému skutočne
poskytnutá. V dôsledku vyššie uvedených skutočností je žaloba žalobcu v celom rozsahu nedôvodná.

27. K rovnakému záveru dospel v obdobnej veci žalobcu Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp.
zn. 6Co/589/2013 zo dňa 22.07.2014, ktorý v rámci odôvodnenia uviedol, že z ust. § 101 ods. 1

a § 120 ods. 1 O.s.p. vyplýva procesná povinnosť účastníka konania tvrdiť skutkové okolnosti, z
ktorých odvodzuje právo alebo povinnosť protistrany a procesná povinnosť označiť dôkazy, ktorými
chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. Ide o základné povinnosti účastníka sporového
konania. Dôkazné bremeno sa chápe v spojitosti s procesnou zodpovednosťou účastníka konania.
Táto zodpovednosť sa prejaví v jeho procesnom neúspechu. Rozsah dôkazného bremena vyplýva

z hmotného práva z príslušnej hmotnoprávnej normy. V zásade platí, že dôkazné bremeno má ten,
komu je podľa hmotného práva na prospech existencia určitej skutočnosti. Samotná skutočnosť
uzatvorenia zmluvy o bežnom účte, ktorá odporkyni umožňovala čerpať aj finančné prostriedky z tzv.
kontokorentného úveru, totiž nepreukazuje, že táto skutočne aj tieto úverové prostriedky čerpala, a to vo
výške tvrdenej navrhovateľom. Z listín, ktoré predložil na preukázanie svojho návrhu navrhovateľ nie je

možné zistiť akým spôsobom, kedy a či vôbec odporkyňa peňažné prostriedky z kontokorentného úveru
od navrhovateľa čerpala a či skutočne tvrdenie navrhovateľa v tom smere, že suma, ktorú uplatňuje ako
istinu, tvorí len objem vyčerpaných a nevrátených finančných prostriedkov, má oporu v skutkovom stave,
pričomfaktomje,žezúradnejčinnostiprvostupňovéhoajodvolaciehosúdujeznáme,žetaknavrhovateľ
ako aj ostatné banky, si pod označením istina, uplatňujú nielen klientami skutočne čerpané peňažné

prostriedky kontokorentného úveru, ale aj už zosplatnené úroky, úroky z omeškania, rôzne poplatky a
podobne, teda príslušenstvo úveru (úroky, úroky z omeškania) alebo pohľadávky, ktoré nemajú pôvod v
čerpanom úvere (poplatky) a to bez ohľadu na to, čo je potrebné rozumieť pod pojmom istina, na obsah
ktorého poukazuje v odvolaní navrhovateľ.

28. S vyššie uvedeným právnym názorom sa konajúci súd plne stotožňuje, pričom ďalej uvádza
nasledovné:

29. Samotné tvrdenie žalobcu o výške istiny nemôže byť správne, pretože nevyplýva z vykonaného
dokazovania. Istinou úveru je suma úveru, teda suma poskytnutých peňažných prostriedkov. Istina

je definovaná ako požičaná suma peňazí, z ktorej banka počíta výšku úrokov a ktorá sa splácaním
znižuje; suma tvoriaca základ pôžičky, resp. požičaná suma bez úrokov a ostatných poplatkov. Podľa
tvrdenia žalobcu v žalobe úverový limit predstavuje maximálnu sumu, ktorú je klient oprávnený
čerpať, pričom úverový limit nie je možné prekročiť (uvedené vyplýva aj z obchodných podmienok).Žalobca do istiny úveru zahrnul aj úroky, ktoré sú podľa kogentných ust. § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka príslušenstvom pohľadávky, a nie samotnou pohľadávkou, teda istinou. Rovnako ako úroky z
omeškania. Na tejto skutočnosti nemôže zmeniť nič ani dohoda medzi stranami uvedená v Obchodných

podmienkach, podľa ktorej sa úroky a debetné úroky budú účtovať na ťarchu úverového účtu. Takéto
dojednania sú neplatné, pretože v zmysle § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka odporujú zákonu, a to
kogentnému ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z povahy tohto ustanovenia (aj s ohľadom na
systematické zaradenie tohto ustanovenia v Občianskom zákonníku) vyplýva, že sa od neho nemožno
odchýliť. Navyše je potrebné uviesť, že žalobca časť „istiny“ pozostávajúcej z úrokov neodôvodnil, teda

neuviedolakýmspôsobomdospelkuplatnenejvýškekapitalizovanýchúrokov.Zožalobyniejeabsolútne
žiadnym spôsobom zrejmé, ako žalobca dospel k takejto výške úroku (na to je nevyhnutné uviesť okrem
výšky úrokovej sadzby a obdobia úročenia aj sumu, ktorá sa v danom období úročí). Bremeno tvrdenia
rozhodných skutočností zaťažuje predovšetkým žalobcu, ktorý sa žalobou domáha svojho práva, a v
prípade, že ho neunesie, čo je aj prípad žalobcu, nemôže byť v spore úspešný. Ak by súd rozhodol o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi túto časť žalovanej sumy, rozhodol by tak iba na základe toho,

čo uviedol žalobca, teda čo požadoval bez riadneho odôvodnenia. Žalobca prenechal povinnosť tvrdenia
rozhodných skutočností na vlastnú aktivitu súdu, ktorý si tieto tvrdenia má zistiť z predložených tabuliek,
resp. z výpisu z účtov. Nielenže takýto prístup je prima facie nesprávny, ale je zároveň porušujúci zásadu
nestrannosti súdu.

30. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie zostatku čerpaného úveru, úroky a všetky príslušné
poplatky (a ktorý sa mal zvýšiť o zostatok neuhradenej dlžnej sumy z predchádzajúceho obdobia), v
tejto časti považoval súd žalobu za nedôvodnú v dôsledku absencie už samotného tvrdenia rozhodných
skutočností. Žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval o aký dlh ide, kedy vznikol, v akej výške, a
i., teda si dostatočne nesplnil povinnosť tvrdenia ani dôkaznú povinnosť, čím neumožnil súdu posúdiť

nárok konkrétnejším spôsobom.

31. Vzhľadom k nepreukázaniu práva na žalovanú sumu z vyššie uvádzaných dôvodov, súd žalobu
zamietol.

32. Žalovaný má voči žalobcovi podľa ust. § 255 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu
trov konania v plnej výške, keďže bol v konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§
257 C.s.p.). S poukazom na to, že žalovanému žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli, súd mu
náhradu trov konania nepriznal, s tým, že o výške trov už nie je potrebné samostatne rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.