Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116210749
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3116210749.5

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o mal. W. U. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ako matka, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa
rodičov Mgr. N. S., štátnej občianky X. republiky, bytom A. T., F. W. XX/X, a otca Ing. U. P., štátneho
občana X. republiky, bytom S. S., O. 1, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému

dieťaťu, na odvolanie matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 02. októbra
2018, č.k. 31P/91/2016-242, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že otcovi dieťaťa s a z n i ž u j
e vyživovacia povinnosť k mal. W. U. P. z doterajších 300,- eur mesačne na 230,- eur mesačne s
účinnosťou od 01.03.2017 a na sumu 170,- eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2018, ktoré výživné je
povinný poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Tým sa v časti výživného m e n í rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 32P/171/2009-1018 zo
dňa 17.08.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 4CoP/74/2015-1242 zo dňa
21.04.2016.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že otcovi dieťaťa znížil vyživovaciu povinnosť
k mal. W. U. P. z doterajších 300,- eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať
k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.10.2016. Tým sa v časti výživného
na mal. W. U. P. zmenil rozsudok OS Trenčín, č.k. 32P/171/2009-1018 zo dňa 17.08.2015 v spojení s
rozsudkom KS v Trenčíne, č.k. 4CoP/74/2015-1242 zo dňa 01.04.2016. Vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že otec sa podaným návrhom domáhal
zníženia vyživovacej povinnosti na jeho maloletého syna na sumu 80,- eur mesačne s účinnosťou od
01.04.2016, odkedy bol zaevidovaný na úrade práce, pričom uznesením zo dňa 14.02.2018 súd vylúčil
návrh otca na zmenu rozsahu úpravy styku s maloletým na samostatné konanie. Súd prvej inštancie
mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca na

maloletého rozhodované rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 17.08.2015, ktorý nadobudol
právoplatnosťdňa20.05.2016,nazákladektoréhobolmaloletýzverenýdoosobnejstarostlivostimatkya
otcovi bola uložená povinnosť platiť na neho výživné po 230,- eur mesačne s účinnosťou od 20.10.2009
do 31.08.2013, z toho čiastku 60,- eur mesačne má otec zasielať na osobitný účet maloletého za účelom
tvorby úspor a s účinnosťou od 01.09.2013 sumou 300,- eur mesačne, z čoho čiastku 60,- eur má otec
posielať na osobitný účet maloletého za účelom tvorby úspor. Zároveň bol stanovený dlh na zročnom

výživnom, ktorý súd povolil otcovi splácať v splátkach po 100,- eur mesačne spolu s určeným výživným
pod následkom straty výhody splátok a tiež bolo rozhodnuté o nedoplatku na tvorbe úspor, ktorý bolpovolený otcovi splácať v splátkach. Zároveň súd návrh otca na zverenie maloletého do jeho osobnej
starostlivosti zamietol a styk upravil tak, že otec je oprávnený sa s ním stýkať každý párny týždeň v
piatok od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod.. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že matka maloletého

je rozvedená, okrem maloletého W. U. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, pričom od roku 2016 do
augusta 2018 pracovala ako učiteľka na základnej škole, pričom dosahovala priemerný mesačný príjem
vo výške 903,- eur mesačne v čistom, za čas od januára do decembra 2017 príjem 919,- eur mesačne
v čistom. Od januára do mája 2018 dosahovala priemerný mesačný príjem 912,- eur mesačne v čistom.
Odseptembra2018jezamestnanáakošpeciálnypedagógvPúchovespriemernýmmesačnýmpríjmom

860,- eur mesačne v čistom. V čase poslednej úpravy o výživnom pracovala na základnej škole s
priemerným mesačným príjmom 724,- eur mesačne v čistom, maloletý mal v tom čase 9 rokov, bol
žiakom 3. ročníka základnej školy, zdravotné problémy nemal. Tancoval v tanečnom klube, za ktoré sa
platili poplatky 50,- eur mesačne, navštevoval jazykovú školu, za ktorú matka hradila 30,- eur mesačne.
V roku 2017 bol maloletý žiakom 4. ročníka základnej školy, navštevoval tiet isté krúžky a v súčasnosti
je maloletý žiakom 5. ročníka základnej školy a navštevuje tie isté krúžky. Jeho zdravotný stav zostal

nezmenený. Matka žije v 3-izbovom byte, kde hradí náklady na bývanie vo výške 203,- eur mesačne,
má zvýšené výdavky s cestovaním do zamestnania, kde za pohonné hmoty platí po 100,- eur mesačne.
Zvýšené cestovné náklady jej vznikli až v roku 2018, kedy dochádza denne z Novej Dubnice do Púchova
a späť. Matka tvrdila, že otec dlhodobo výživné neplní, so synom sa nestretáva, čo potvrdil aj maloletý
pri pohovore s opatrovníkom. Konečný stav osobného účtu maloletého ku dňu 31.03.2017 je 650,70

eur a otec má dlh na výživnom väčší ako 20.000,- eur.
3. Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 29.02.2016 uzatvorenej medzi zamestnávateľom
SE predaj, s.r.o. Bratislava II a Ing. U. P. bolo zistené, že zamestnávateľa a zamestnanec sa dohodli,
že pracovný pomer zamestnanca založený pracovnou zmluvou zo dňa 27.12. skončí dohodou dňom
31.03.2016 podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce. Z oznámenia Slovenských elektrárni bolo zistené,

že pracovná morálka otca bola u tohto zamestnávateľa v roku 2015 dobrá, dosahoval tam priemerný
mesačný príjem 1.833,- eur v čistom, v januári až v marci 2016 priemerný mesačný príjem 2.163,- eur v
čistom. Z tohto príjmu vychádzal aj súd pri naposledy určenom výživnom hore citovaným rozsudkom. Zo
správy úradu práce bolo zistené, že otec bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom
01.04.2016 s tým, že dňom 01.10.2016 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, pretože

mu vznikol pracovný pomer od 01.10.2016. U tohto zamestnávateľa s účinnosťou od októbra 2016 do
septembra 2017 dosahuje priemerný mesačný príjem 496,- eur v čistom a od októbra 2016 do mája 2018
jeho priemerný mesačný príjem 447,- eur mesačne v čistom. Ďalej z potvrdenia zamestnávateľa bolo
zistené, že otca považuje zamestnávateľ za pracovitého, zodpovedného človeka so silným vzťahom k
rodine s tým, že za mesiace 2017 a 2018 mu boli vyplatené cestovné náhrady v sume 218,52 eur a

89,21 eur. Ďalej bolo z rodných listov zistené, že mal. P. S. P. sa narodil XX.XX.XXXX a mal. A. U. P.
sa narodila XX.XX.XXXX.
4. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 5, §75 ods. 1,
§ 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, kedy súd prvej inštancie dospel k záveru, že každý z rodičov je
povinný vyživovať svoje dieťa a má povinnosť zabezpečiť výživu dieťaťa až následne má právo využiť

zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Pre posúdenie schopnosti a
možnosti rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti s
tým, že ak sa povinný rodič bez dôležitého dôvodu vzdá svojho príjmu uplatňuje sa princíp potencionality
príjmu, čo znamená, že súd vychádza pri rozhodovaní z príjmu povinného rodiča, ktorý by dosahoval,
keby sa ho bez dôležitého dôvodu nebol vzdal. Predmetom dokazovania sú potom aj pasíva, rôzne

formy úverov, pôžičiek, exekúcie, kde je potrebné vychádzať z priority vyživovacej povinnosti. V prípade
tejto veci súd porovnávajúc pomery s poukazom na vyššie cit. zákonné ust. § 78 Zákona o rodine
dospel k záveru, že k výraznej zmene pomerov došlo na strane mal. W. U., ktorý v čase poslednej
úpravy výživného navštevoval 1. stupeň základnej školy v súčasnosti je vekovo starší, fyzicky vyspelejší,
navštevuje 5. ročník základnej školy, má záujmovú činnosť. Matka vyčíslila súčasné výdavky na

maloletého spolu sumou 403,- eur mesačne s tým, že zmenu pomerov možno konštatovať aj na strane
matky, u ktorej vzrástol príjem oproti predošlému obdobiu, kedy bola naposledy upravené určované
výživné a súd vychádzal z jej vtedy dosahovaného príjmu vo výške 744,- eur mesačne v čistom. V
rokoch 2016 až 2017 sa u matky zvýšil príjem cca. 200,- eur, rovnako u súčasného zamestnávateľa
dosahuje oproti predošlému obdobiu príjem cca. o 200,- eur mesačne v čistom viac. Na strane otca

možno konštatovať, že k zmene pomerov došlo na jeho strane s poukazom na to, že mu pribudli ďalšie
dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom A. U. P. a P. S. P.. Pracovný pomer u zamestnávateľa
Slovenské elektrárne skončil otec dohodou v zmysle § 60 zák.č. 311/2001 Z.z.. U tohto zamestnávateľa
dosahoval príjem vo výške 2.163,- eur mesačne v čistom. Tento pracovný pomer otec ukončil na vlastnúžiadosť s tým, že súdu písomne uviedol, že bol tento nútený skončiť zo zdravotných dôvodov, pretože
okresný súd mu svojimi rozhodnutiami spôsobil zdravotné problémy. Následne sa stal nezamestnaným,
zaevidoval sa na úrade práce a v období od 01.10.2016 poberal dávky v nezamestnanosti vo výške

846,30 eur, deklaroval v tom čase mesačné výdavky na bývanie vo výške 300,- eur a výživné na
mal. W. U. 500,- eur mesačne. S poukazom na to, že otec dobrovoľne ukončil pracovný pomer u
zamestnávateľa, z ktorého bolo v jeho možnostiach a schopnostiach doposiaľ stanovené výživné platiť
ako aj s poukazom na to, že v čase evidencie na úrade práce poberal podporu v nezamestnanosti mu
súd znížil vyživovaciu povinnosť až s účinnosťou od 01.10.2016, teda od doby odkedy začal pracovať

u ďalšieho zamestnávateľa v obchodnej spoločnosti BALANCED HR, s.r.o. Business Center Bratislava,
u ktorého dosahoval príjem 447,- eur mesačne v čistom. Je nutné konštatovať, že z takéhoto príjmu
skutočne v možnostiach a schopnostiach otca a s ohľadom na ďalšie vyživovacie povinností nie je platiť
doposiaľ stanovené výživné na maloletého. Je potrebné tiež poukázať na skutočnosť, že povinnosťou
otca je zabezpečiť rovnakú životnú úroveň jeho všetkým deťom samozrejme so zohľadnením k ich
veku a odôvodnených potrieb. Súčasné výdavky otca ako aj celkové majetkové pomery sa nepodarilo

súdu zistiť, nakoľko tieto skutočnosti je v možnostiach súdu zistiť len osobnou výpoveďou otca, ktorý sa
odmietol na pojednávanie dostaviť. Súd prihliadal preto na listinné dôkazy, ktoré si zabezpečil formou
vyšetrovacej zásady v tomto konaní. Preto súd znížil otcovi dieťaťa vyživovaciu povinnosť s účinnosťou
od 01.10.2016 na sumu 80,- eur mesačne, čím zmenil bližšie špecifikovaný rozsudok, ktorým bola
určená jeho vyživovacia povinnosť k maloletému. Súd v tejto veci nezistil dôvod podania návrhu na

začatie konania o súlade právnych predpisov v zmysle podnetu otca, nakoľko v tomto spore neaplikoval
ustanovenia Exekučného poriadku, keďže jeho predmetom nie je exekúcia, ale zníženie vyživovacej
povinnosti otca k maloletému. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 a § 58 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
5.Protitomutorozsudkupodalavčasodvolaniematkamaloletého,ktorážiadala,abykrajskýsúdakosúd

odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,
prípadne zmenil tak, že návrh otca na zníženie výživného zamietne. Poukázal na znenie ust. § 75 ods.
1 Zákona o rodine, kedy sa otec v roku 2016 vzdal výhodnejšieho zamestnania, pretože uzavrel dohodu
o skončení pracovného pomeru, ktoré umožňovalo platiť doterajšie výživné. Stalo sa tak v čase, keď
rozsudok o výživnom nadobudol právoplatnosť. Ako dôvod vzdania sa výhodného zamestnania uviedol

otec psychické problémy. Zdĺhavosť konania spôsoboval otec sám svojimi nespočetnými návrhmi,
odvolaniami, žalobami na všetky osoby a inštitúcie, ktoré nesúhlasili s jeho návrhmi a dobrovoľne si
prestal uplatňovať právo na styk so synom už od roku 2013. Otec svoj dôvod odchodu zo zamestnania
žiadnym spôsobom nepreukázal, nepredložil žiadne doklady o lekárskych vyšetreniach, ani iné dôkazy,
ktoré by aspoň nasvedčovali existenciu zdravotných problémov. Preto by mal súd na toto vzdanie sa

výhodnejšieho zamestnania prihliadnuť. Do výpočtu čistého príjmu treba započítať náklady, ktoré musí
vynaložiť, aby tento príjem dosiahol. V súčasnosti ona má čistý príjem 860,- eur, pričom náklady na
pohonné hmoty sú 110,- eur mesačne. Pri zohľadnení týchto nákladov je rozdiel medzi jej doterajším
príjmom a súčasným príjmom 6,- eur. Okrem toho potreby maloletého sa neznížili a preto, ak súd znížil
výživné otcovi pri nezmenenom príjme matky bude napĺňanie týchto potrieb ohrozené. Okrem toho otec

zaplatil výživné len párkrát, vzdal sa výhodnejšieho zamestnania a nesnaží sa nájsť si zamestnanie.
V konaní o výživnom pre maloletého by mal byť prvoradý záujem dieťaťa. V tomto konaní otec, ktorý
navrhuje znížiť výšky vyživovacej povinnosti sa odmietol zúčastniť pojednávania a zdôvodniť svoj návrh.
Súd prvej inštancie sám tvrdí, že nemohol zistiť skutočné majetkové pomery otca a nemal by za takéhoto
stavu vydať rozsudok. Ak sa otec odmieta zúčastňovať pojednávania a neumožňuje zistiť skutočnosti

potrebné pre rozhodnutie, nie je žiaden dôvod vyhovieť jeho návrhu.
6. Otec, ani opatrovník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.
7. Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas v súlade s §
362 ods. 1 CSP oprávnenou osobou v súlade s § 359 CSP, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné podľa § 355 ods. 1 CSP, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti

podľa § 363 CSP a odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania v súlade s § 65 a § 66
CMP vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a bez potreby zopakovania, či
doplnenie dokazovania v zmysle § 383, § 384 CSP a § 68 CSP postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne

dôvodné a preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť podľa § 388 CSP z týchto dôvodov:
8. Jednou zo súčastí práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv je aj právo na rozhodnutie v primeranej lehote. Odvolacie konanie tvorí neoddeliteľnú
súčasť súdneho konania a preto sa očakáva, že rozhodnutie odvolacieho súdu bude konečné. Z tejtopremisie vychádza právna úprava spôsobu rozhodnutia, ktorá odvolaciemu súdu ukladá povinnosť vždy
zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak nie sú dané podmienky na jeho potvrdenie podľa § 387
alebo zrušenie podľa § 389. Možnosť zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie vlastnosťou apelačného

opravného systému vrátane systému neúplnej apelácie, na ktorom je založené odvolacie konanie. Limity
odvolacieho prieskumu sú dané ust. § 379 až 383, pričom dôvodom pre zmenu rozhodnutia môže byť
nedostatočné zistenie skutkového stavu veci alebo nesprávne právne posúdenie a rovnako kombinácia
oboch dôvodov. Relatívne jednoduchšia procesná situácia nastáva v prípade, ak súd prvej inštancie
správne a dostatočne zistil skutkový stav veci, čo je prejednávaný prípad, ale jeho rozhodnutie je

založené na nesprávnom právnom posúdení. V takomto prípade nie je potrebné opakovať, ani doplniť
dokazovanie a odvolací súd je viazaný zisteným skutkovým stavom v zmysle § 383 CSP.
9. V súlade s § 63 CMP odvolacie konanie v mimosporových konaniach je postavené na princípe úplnej
apelácie, ktorá súvisí s vyšetrovacím princípom a povinnosťou súdu zistiť skutočný stav. Zároveň v
súlade s § 65 CMP v mimosporových konaniach nie je súd rozsahom odvolania viazaný, pričom zároveň
v zmysle § 66 CMP neobmedzuje odvolací súd na preskúmanie odvolania len z dôvodov, ktoré uviedol

účastník v odvolaní, t.z., že odvolací súd nie odvolacími dôvodmi viazaný.
10. Tak ako správne ustálil skutkový stav súd prvej inštancie naposledy bolo o výživnom na maloletého
rozhodované rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 17.08.2015 v spojení s potvrdzujúcim
rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.05.2016, ktorým bol
maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená platiť na neho výživné po 230,-

eur mesačne z toho čiastku 60,- eur mesačne na osobitný účet maloletého za účelom tvorby úspor s
účinnosťou od 20.10.2009 do 31.08.2013 a s účinnosťou od 01.09.2013 po 300,- eur mesačne, z čoho
čiastku 60,- eur mesačne mal otec zasielať na osobitný účet maloletého za účelom tvorby úspor. Zároveň
bol stanovený dlh na zročnom výživnom ako aj dlh na výživnom z titulu tvorby úspor, s tým, že oba dlhy
boli otcovi povolené splácať v splátkach po 100,- eur mesačne na zameškané výživné a zameškané

výživné na tvorbu úspor. Zároveň bol návrh otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti
zamietnutý a bol upravený styk tak, že otec je oprávnený sa s ním stretávať každý párny týždeň v piatok
od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod..
11. V čase poslednej úpravy o výživnom matka maloletého žila s ním v 3-izbovom byte spolu s plnoletou
dcérou z jej predchádzajúceho vzťahu z rozvedeného manželstva, ktorá bola študentkou vysokej školy

v Brne a matka poberala do augusta 2010 rodičovský príspevok 164,22 eur mesačne, prídavky na tri
deti 63,23 eur a augusta 2010 do rozhodnutia súdu pracovala s priemerným príjmom cca. 670,- eur
mesačne. Maloletý mal v čase začatia konania dva roky a sedem mesiacov, navštevoval materskú školu
s poplatkom 44,- eur mesačne a matka s ním mala výdavky primerané jeho veku a potrebám. Otec
pracoval od októbra 2010 do septembra 2011 s priemerným mesačným príjmom 1.272,69 eur od mája

do júla 2012 mal priemerný príjem 1.067,31 eur a styk otca s maloletým bol upravený právoplatným
rozsudkom zo dňa 09.09.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne tak, že otec je
oprávnený s maloletým sa stýkať každý párny týždeň od piatku od 16.00 hod. do pondelka do 16.00
hod. a nepárny týždeň od stredy od 16.00 hod. do piatku do 16.00 hod..
12. V čase poslednej úpravy o výživnom matka maloletého pracovala s priemerným mesačným príjmom

724,- eur mesačne v čistom, poberala prídavky na dve deti vo výške 47,08 eur mesačne. Otec
maloletého v čase poslednej úpravy o výživnom v priebehu roku 2013 pracoval s priemerným mesačným
zárobkom 1.830,41 eur mesačne v čistom. Súd pri určovaní výživného prihliadal na odôvodnené potreby
maloletého, ktorý v čase začatia konania mal dva roky a sedem mesiacov, navštevoval materskú školu,
pričom následne začal navštevovať základnú školu. Ďalej maloletý v tom čase okrem bežných výdavkov

súvisiacich s návštevou základnej školy navštevoval tanečný klub.
13. Oproti od poslednej úprave o výživnom dochádza k zmene pomerov na strane oboch rodičov ako aj
na strane mal. W. U.. Čo sa týka matky maloletého, táto je rozvedená, okrem mal. W. U. nemá ďalšie
vyživovacie povinnosti s tým, že do augusta 2018 pracovala ako učiteľka na základnej škole, pričom
od septembra 2016 do augusta 2017 dosahovala priemerný mesačný príjem 903,- eur v čistom, od

januára 2017 do decembra 2017 priemerne 919,- eur mesačne v čistom a od januára do mája 2018
priemerný mesačný príjem 912,- eur mesačne v čistom. Od septembra 2018 pracuje ako špeciálny
pedagóg s priemerným mesačným príjmom 860,- eur mesačne v čistom. Oproti poslednej úprave o
výživnom tak došlo k zníženiu počtu jej vyživovacej povinnosti, nakoľko matka už nemá vyživovaciu
povinnosť k plnoletej dcére, došlo zároveň k zvýšeniu jej príjmu cca. o 136,- eur mesačne v čistom, avšak

podľa vyjadrenia matky za prácou musí dochádza a preto vynakladá náklady v súvislosti s cestovným
do práce.
14. Vo vzťahu k mal. W. U., tento mal v čase poslednej úpravy o výživnom 9 rokov a bol žiakom 3.
ročníka základnej školy, nemal zdravotné ťažkosti. Aj naďalej tancoval v tanečnom klube, za ktorý bolihradené poplatky vo výške 50,- eur mesačne, navštevoval jazykovú školu, za ktorú matka hradila 30,-
eur mesačne. V roku 2017 bol mal žiakom 4. ročníka základnej školy a v súčasnosti je žiakom 5. ročníka
základnej školy aj naďalej navštevuje tie isté krúžky a jeho zdravotný stav zostal nezmenený. Matka

na maloletého poberá rodinné prídavky vo výške 23,68 eur mesačne, pričom zároveň s maloletým bol
vykonaný pohovor, ktorý pri pohovore potvrdil, že aj naďalej tancuje športové tance, veci mu kupuje
mamina, naposledy mu kúpila bundu a topánky s tatom bol naposledy pred piatimi rokmi, pričom na
vysvedčení mal samé jednotky, okrem slovenčiny, z ktorej mal dvojku.
15. Rovnako aj k zmene pomerov dochádza aj na strane otca maloletého, ktorý skončil pracovný

pomer u zamestnávateľa Slovenské elektrárne a to dohodou o skončení pracovného pomeru, ktorú
uzatvoril dňa 29.02.2016 podľa ust. § 60 zák.č. 311/2001 Z.z. s tým, že podľa vyjadrenia jeho pôvodného
zamestnávateľa jeho pracovná morálka bola dobrá s tým, že podľa opatrenia zamestnávateľa v roku
2015 dosiahol priemerný mesačný príjem 1.833,- eur mesačne v čistom a za čas od januára do marca
2016 dosiahol priemerný mesačný príjem 2.163,- eur mesačne v čistom. Podľa vyjadrenia otca, ktoré
uviedol v návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti je dôvodom skončenia jeho pracovného pomeru u

tohto zamestnávateľa boli jeho zdravotné ťažkosti, pričom zároveň predložil lekárske správy. Odvolací
súd poukazuje na tú skutočnosť, že z týchto lekárskych správ nevyplýva príčinná súvislosť medzi
skončením jeho pracovného pomeru u pôvodného zamestnávateľa a jeho zdravotnými ťažkosťami,
ktorými podľa lekárskych správ predložených otcom maloletého trpí. Otec maloletého bol následne
evidovaný na úrade práce v čase od 01.04.2016 do 30.09.2016 a následne bol vyradený z dôvodu

vzniku pracovného pomeru, pričom v súčasnosti nepoberá žiadnu sociálnu dávku. V čase, kedy otec
poberal podporu v nezamestnanosti, t.z. od apríla 2016 do septembra 2016 mu bola vyplatená podpora
v nezamestnanosti v priemere 860,04 eur mesačne v čistom. Následne sa otec zamestnal s tým,
že podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa pracoval na dohodu od 17.08.2016 do 30.09.2016 a hlavný
pracovný pomer na dobu určitú bol uzatvorený od 01.10.2016 do 30.09.2017 a predĺžený ešte o rok do

30.09.2018. Zo správy jeho zamestnávateľa ďalej vyplýva, že otca maloletého považujú za pracovitého,
zodpovedného človeka so silným vzťahom k rodine. Na pracovisku je priateľský, pracovné úlohy si plní,
pričom od 01.10.2016 do mája 2018 otec dosahoval priemerný mesačný príjem 447,- eur mesačne v
čistom a zároveň mu boli vyplatené diéty celkovo za rok 2017 a 2018 vo výške 218,52 eur a 89,21 eur.
K podstatnej zmene pomerov na strane otca rovnako dochádza pri jeho vyživovacích povinnostiach,

nakoľko z predložených rodných listov vyplýva, že otcovi sa narodili ďalšie dve deti a to mal. P. S. P.
XX.XX.XXXX a mal. A. U. P. XX.XX.XXXX. Otec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom na súd prvej
inštancie súdu oznámil, že sa nebude zúčastňovať na pojednávaní v prejednávanej veci, podal k veci
písomné vyjadrenie, kde okrem iného uviedol, že sa zdržuje pri jeho deťoch, avšak nebýva tam, nemá
tam hlásený trvalý, ani prechodný pobyt, nežije v spoločnej domácnosti s inou osobou. Je trestne stíhaný

zdôvodunespravodlivostanovenejvýškyvýživnéhonajehomaloletéhosynaarovnakomubolzadržaný
i vodičský preukaz z dôvodu exekúcie. Ako vyplýva teda z vyššie uvedeného zisteného skutkového
stavu veci tak ako ho vecne správne zosumarizoval súd prvej inštancie, k podstatnej zmene pomerov
dochádzanastraneotca,ktorýrozviazalpracovnýpomerdohodouusvojhopôvodnéhozamestnávateľa,
určitý čas bol evidovaný na úrade práce a v súčasnosti pracuje s tým, že došlo k podstatnému poklesu

jeho príjmu. Rovnako otcovi pribudli dve vyživovacie povinnosti na ďalšie dve maloleté deti.
16. Tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v celom
rozsahu stotožňuje, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).
17. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
18. Z vyššie cit. ustanovení Zákona o rodine potom vyplýva, že konkrétna výška výživného je
ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného a jednak na strane povinného. Na strane
oprávneného treba skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti
rodičov, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené

potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie a to potrebami bytovými
odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, ktoré závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám
a starať o seba.19. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti a teda na to, čo je objektívne
možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosti, nadanie, vedomosť,
zručnosti, pracovné skúsenosti a situácia na trhu práce. Zohľadňuje aj jeho majetkové pomery a to, či má

vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu
alebo k strate zárobku, či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli (R 27/1970).
20. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové
a majetkové možnosti plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné
zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré ma negatívny dopad na možnosť

zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy
detí je v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov
mení zbytočne alebo dokonca zámerne v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti doterajšie
zamestnanie za menej výhodné.
21. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe, súd
neprihliada len na skutočné faktické príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale

vychádza z jeho potencionálných príjmov, t.z. príjmov, ktoré povinný potencionálne mohol mať vzhľadom
nasvojvek,zdravotnýstav,schopnosti,stupeňdosiahnutéhovzdelaniaajehozamerania,prax,jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, ak povinný svojim konaním berie
na seba neprimerané majetkové riziká zahrňujúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu,
prípade vedie až k strate jeho príjmu a tým až k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie, teda stratu

príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu,
ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného.
22. Obdobne negatívne dopady na možnosť platiť výživné aké má konanie povinného, ktorým sa sám
bez vážneho dôvodu nie v dôsledku objektívnych príčin nezavinených vzdal doterajšieho výhodnejšieho
zamestnania s vyšším príjmom a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem

(§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine) má konanie, na základe ktorého povinný uzatvoriť dohodu o
skončení pracovného pomeru bez toho, aby k tejto skutočnosti mal závažný dôvod. Aj v takomto prípade
je na mieste uplatnenie princípu potencionality príjmu.
23. V prejednávanej veci ako správne konštatoval súd prvej inštancie, ktorý v zásade z potencionality
príjmu na strane otca vychádzal, na druhej strane však nesprávne posúdil konanie otca, ktorý sa sám

pripravil o zamestnanie, v ktorom dosahoval príjem a to v priebehu roku 2015 vo výške 1.833,- eur
mesačne v čistom a v priebehu roku 2016 do doby, kým nerozviazal pracovný pomer v priemere 2.163,-
eur mesačne v čistom a preto na rozdiel od súdu prvej inštancie vychádzal odvolací súd z princípu
potencionality príjmu a z tej skutočnosti, že pokiaľ by otec nerozviazal pracovný pomer dohodou, mohol
dosahovať príjem u posledného zamestnávateľ vo výške vyššie konštatovanej. Za tohto skutkového

stavupotomjesícepravdou,žesúdprvejinštanciesprávnenezohľadnilobdobie,kedybolotecnásledne
evidovaný na úrade práce, avšak ani samotná tá skutočnosť, že následne sa mu podarilo zamestnať
sa s príjmom zhruba 450,- eur mesačne v čistom nezakladá dôvod na zmenu rozhodnutia o určení
výživného a to práve s prihliadnutím na tú skutočnosť, že otec sa sám svojim konaním pripravil o príjem
u posledného zamestnávateľa Slovenských elektrárni. Na druhej strane je však nutné vidieť zmenu

pomerov na strane otca v zmene počte jeho vyživovacích povinností, kedy dňa 08.03.2017 mu pribudla
vyživovacia povinnosť na mal. A. U. P. a následne dňa 28.02.2018 mu pribudla vyživovacia povinnosť na
mal. P. S. P. a tieto okolnosti zohľadňoval pri rozhodovaní odvolací súd pri povinnosti otca platiť výživné
na mal. W. U. P.. Preto s prihliadnutím na tú skutočnosť, že otec sa nedostavil na pojednávanie, tým
pádom znemožnil súdu prvej inštancie vychádzať z jeho výpovede a mohol preto súd prvej inštancie

vychádzať len z listinných dôkazov, ktoré boli do spisu zabezpečené v rámci vyšetrovacej zásady,
dospel v konečnom dôsledku odvolací súd k záveru, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti je
čiastočne dôvodný, avšak s tým, že je potrebné znížiť jeho vyživovaciu povinnosť s pribúdajúcim počtom
jeho vyživovacích povinností a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a znížil
vyživovaciu povinnosť otca v súvislosti s narodením mal. A. U. P. s účinnosťou od 01.03.2017 a následne

v súvislosti s narodením mal. P. S. Ďurčeka s účinnosťou od 01.02.2018 prihliadajúc pritom na zmenu
počtu vyživovacích povinností na strane otca maloletých detí.
24. Preto v konečnom dôsledku aj keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, nesprávne
vyhodnotil vykonané dôkazy a preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia.

25. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 a § 58 CMP, kedy žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok, ďalej len "CMP").

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa CMP.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa

zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa CMP a
to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa
rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený
čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.