Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 12, 2018

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 7C/125/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816205574
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Keselicová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2018:8816205574.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcu F.. X. Z., nar. X.X.XXXX,

bytom V. 1. mája XX/X, XXX XX W. nad N. zastúpený JUDr. Katarínou Dušákovou, advokátkou, so
sídlom Považská 26, 040 11 Košice proti žalovanej F.. L. A., bytom M. R. W. XXX, XXX XX W. nad N.,
zastúpená JUDr. Zuzanou Adamovou Tomkovou, advokátkou, so sídlom Boženy Němcovej 1, 093 01
Vranov nad Topľou, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude

rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 26.7.2016 si žalobca uplatnil voči žalovanej právo na
ochranu osobnosti.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca bol obhajcom obžalovaného X. M. v trestnom konaní vedenom
na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 12T 21/2015. Žalovaná vec prejednávala ako
predsedníčka senátu. Dňa 10.2.2016 sa konalo hlavné pojednávanie, ktorého sa žalobca nemohol
osobne zúčastniť, pretože obžalovaný nesúhlasil so substitučným zastúpením iným obhajcom, žalovaná

mu ihneď ustanovila náhradného obhajcu. Pri odôvodňovaní tohto kroku žalovaná na adresu žalobcu
použila výroky: „mi to robí naschvál“ a že: „aj v predchádzajúcich iných trestných veciach v prípade tohto
zvoleného obhajcu opakovane obžalovaní nesúhlasili s prítomným koncipientom tohto advokáta alebo
jeho substitučným zastúpením“ a že: on a obžalovaní mi môžu byť ukradnutí“. Uvedené vety žalovaná
predniesla pred začiatkom pojednávania v pojednávacej miestnosti za prítomnosti viacerých osôb, a
to členov senátu, prokurátor, príslušníkov ZVJS, klienta žalobcu a prítomnej verejnosti. Tieto všetky
osoby žalobca navrhuje vypočuť ako svedkov. Výsluch obžalovaného X. M. nie je možný, nakoľko tento

počas výkonu väzby zomrel. Ďalej uviedol, že žalovaná predniesla tvrdenia, ktoré nie sú pravdivé, a
ktoré vyzneli tak, že žalobca ako advokát znevažuje súd, úmyselne nechodí na pojednávania, posiela
naschvál za seba koncipientov. V očiach prítomných osôb bol žalobca postavený do negatívneho
svetla ako právnik, ktorý vedome porušuje zákon. Listom zo dňa 26.4.2016 žalobca vyzval žalovanú,
aby sa v budúcnosti zdržala podobných prejavov a za svoje vyššie uvedené prejavy sa mu písomne
ospravedlnila. Na tento list žalovaná nereagovala. Citované tvrdenia sú nepravdivé, ničím nepodložené
a žalovaná nimi vážne zasiahla do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu. Žalovaná ohrozila svojimi

vyjadreniami postavenie a vážnosť žalobcu v spoločnosti. Tvrdené skutočnosti považuje žalobca za
neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti v značnej intenzite.3. Predmetom konania bola žaloba o ochranu osobnosti. Žalobca vymedzil predmet konania petitom
nasledovne:

4. Žalovaná je povinná do troch dní od právoplatnosti rozsudku doručiť žalobcovi list tohto znenia:
„Na hlavnom pojednávaní dňa 10.2.2016 v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou
pod sp. zn. 12T 219/2015 som predniesla nepravdivé a ničím nepodložené výroky, ktoré neoprávnene
zasiahlidoosobnostnýchprávF..X.Z.,pretožeišloovýrokyzavádzajúce.Tým,žesomsataktovyjadrila,
došlo u menovaného k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti pred tam prítomnými osobami, za čo sa

menovanému ospravedlňujem a vyslovujem poľutovanie nad prednesenými výrokmi.“

5. Súd na pojednávaní konanom dňa 12.3.2018 vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a listinnými
dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

6. Žalobca bol na pojednávaní neprítomný a prítomnou právnou zástupkyňou ospravedlnený so

žiadosťou o odročenie pojednávania až v priebehu pojednávania, po tom, čo súd uviedol predbežné
právne posúdenie veci postupom podľa § 181 ods. 2 CSP. Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa
môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy,
ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň
od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Žalobca nepožiadal o

odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo mohol
dozvedieť alebo mohol predpokladať podľa § 183 ods. 3 CSP. Žalobca bol na pojednávaní zastúpený
kvalifikovaným zástupcom v zmysle ustanovenia § 91 CSP. Neuviedol včas žiaden dôležitý dôvod,
pre ktorý sa nemohol dostaviť na pojednávanie, pričom na pojednávaní bol zastúpený advokátkou.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že neboli splnené zákonné podmienky na odročenie pojednávania podľa

§ 183 CSP súd návrhu na odročenie pojednávania nevyhovel. Naviac, podľa § 178 ods. 1 CSP, ak je
strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu,
stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch, čo súd nepovažoval za nevyhnutné.

7. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 11.8.2016 uviedla, že v prejednávanej trestnej veci obžalovaného

M. po začatí hlavného pojednávania zistila, že sa ho nezúčastnil zvolený obhajca F.. X. Z. s tým, že
substitučným poverením poveril obhajcu F.. V., pričom obžalovaný M. s týmto substitučným zastúpením
nesúhlasil a z tohto dôvodu obžalovanému M. v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného poriadku
ustanovila náhradného obhajcu, aby nedošlo k zmareniu nariadeného úkonu trestného konania, už aj
vzhľadom na skutočnosť, že išlo o väzobnú vec. V súvislosti s vyjadrením žalobcu, že sa na adresu

obhajcu,čiobžalovanéhoM.vyjadrila,žesújej„ukradnutí“,ažemitouvedenýadvokát„robínaschvál“,si
vzhľadom na odstup času od konania tohto hlavného pojednávania dňa 10.2.2016 a množstvo hlavných
pojednávaní nepamätá. Navrhla podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

8. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 2.2.2018 uviedla, že žalobca vidí porušenie svojich práv na ochranu

osobnosti v slovách žalovanej vyslovených v trestnom konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde
Vranov nad Topľou, žalovanou ako predsedníčkou senátu pod sp. zn. 12T/219/2015. Žalovaná ako
predsedníčka senátu po zistení neprítomnosti žalobcu na predmetnom pojednávaní a nesúhlasu
obžalovaného s konaním pojednávania v neprítomnosti zvoleného obhajcu, musela vykonať úkony
v zmysle Trestného poriadku, aby mohla pokračovať v pojednávaní, ňou uvedené výroky sa týkali

ustanovenia náhradného obhajcu a vyjadrenia k vznesenej námietke zaujatosti. Žalovaná, ak aj tieto
výroky v takomto znení uviedla, bolo to v súvislosti s riešením situácie vzniknutej v trestnej veci. V žalobe
nie je odôvodnené, že uvedené výroky boli neoprávnené a akým konkrétnym spôsobom zasiahli do práv
žalobcu. Všeobecné uvedenie formulky, že bolo zasiahnuté do práv žalobcu, nemôže byť postačujúce.
To, že žalobca mal byť postavený do negatívneho svetla ako právnik, ktorý vedome porušuje zákon, sú

slová žalobcu nie žalovanej. Predmetom zákonnej ochrany fyzickej osoby je česť a ľudská dôstojnosť
pred zásahmi, ktorých znakom je jednak neoprávnenosť a jednak objektívna spôsobilosť negatívne
dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby. Objektívna spôsobilosť zásahu znamená objektívne hľadisko,
podľa ktorého by v danom čase a mieste takúto ujmu vnímala aj každá iná fyzická osoba s tým, že musí
ísť o ujmu závažnú vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho

trvanie, dopad a dôsledky. Navrhla žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

9. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:10. Podľa § 1 ods. 1 Občianskeho zákonníka, úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu
občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.

11. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

12. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

13. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

14. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

15. Podľa § 132 ods. 3 CSP, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,

ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

16. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

17. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

18. Podľa § 153 ods. 2, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana

nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

19. Podľa § 178 ods. 1 CSP, ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie
spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.

20.Podľa§183ods.1CSP,pojednávaniesamôžeodročiťlenzdôležitýchdôvodov.Pojednávaniemôže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.

21. Podľa § 187 ods. 1, ods. 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému
objasneniuveciačosazískalozákonnýmspôsobomzdôkaznýchprostriedkov.Dôkaznýmprostriedkom
je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.
Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

22. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

23. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

24. Žalobca v rámci procesnej povinnosti pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti (povinnosť
tvrdenia), opísal v žalobe skutočnosti, ktoré za takéto podľa vlastného presvedčenia považoval (§ 132
ods.1 CSP).

25. Žalobca v rámci skutkových tvrdení uvedených v žalobe uviedol, že žalovaná na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 10.2.2016 na adresu žalobcu použila výroky: „mi to robí naschvál, aj v
predchádzajúcich iných trestných veciach v prípade tohto zvoleného obhajcu opakovane obžalovaní
nesúhlasili s prítomným koncipientom tohto advokáta alebo jeho substitučným zastúpením, on aobžalovaní mi môžu byť ukradnutí“. Za uvedené výroky, ktoré mali zasiahnuť do jeho občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti, žiadal, podľa petitu žaloby, uložiť žalovanej povinnosť doručiť žalobcovi list v znení,
ktoré neobsahuje žiadne výroky, ktorými malo byť zasiahnuté do osobnostných práv žalobcu.

26. Bez ohľadu na uvedené, ak by mal súd po vecnej stránke vychádzať z obsahu žaloby a
výrokov tam špecifikovaných, tak tieto neboli objektívne spôsobilé vyvolať nemajetkovú ujmu fyzickej
osoby. Na vznik občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom
do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka musia byť kumulatívne splnené

hmotnoprávne predpoklady, a to existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú
ujmu, neoprávnenosť (protiprávnosť) tohto zásahu a existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a
neoprávnenosťou tohto zásahu. Objektívna spôsobilosť zásahu znamená objektívne hľadisko, podľa
ktorého by v danom čase a mieste takúto ujmu vnímala aj každá iná fyzická osoba s tým, že musí ísť o
ujmu závažnú vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie,
dopad a dôsledky. Výroky špecifikované v žalobe (nie v petite žaloby) túto charakteristiku nespĺňajú a

nie je možné ich považovať za také, ktoré by boli spôsobilé svojim obsahom zasiahnuť do občianskej
cti a osobnosti žalobcu, ani svojou závažnosťou, ani intenzitou, ani možným dopadom na žalobcu.

27. Žalovaná výroky špecifikované v žalobe výslovne nepoprela, a teda v zmysle ustanovenia § 151
ods. 1 CSP sa považujú za nesporné. Vykonávanie dôkazov na preukázanie nesporných skutkových

tvrdení, by bolo nadbytočné a teda nehospodárne. Aj v prípade, ak by žalovaná tvrdené výroky poprela,
dokazovanie ich existencie by bolo neúčelné, vzhľadom na objektívnu nespôsobilosť tvrdených výrokov
zasiahnuť do ochrany osobnosti. Inými slovami, ani preukázanie, že žalovaná tieto výroky vyslovila (v
danom prípade však boli nesporné), by nemohlo viesť k úspechu žaloby.

28. Naviac, žalobca po procesnej stránke v rámci svojich dispozičných oprávnení už v samotnej žalobe,
ako aj v ďalšom konaní, ktoré sa viedlo od 26.7.2016 mohol uplatniť všetky prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany špecifikované v § 149 CSP včas, ak by konal starostlivo, so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania. Na návrhy na výsluch svedkov navrhnutých na pojednávaní konanom
dňa 12.3.2018 súd postupom podľa § 153 ods. 2 CSP neprihliadal, pretože by to vyžadovalo nariadenie

ďalšieho pojednávania a vykonanie týchto dôkazov vzhľadom na objektívnu nespôsobilosť výrokov
zasiahnuť do osobnosti žalobcu, by bolo nadbytočné a teda nehospodárne.

29. O trovách strán, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto má nárok na

náhradutrovkonaniavočižalobcovivrozsahu100%,oktorýchvýškebuderozhodnutépoprávoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva lehote 15dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy.

7C/125/2016
- 6 -

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci
(zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).