Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Mária Dubcová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/162/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115230966
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5115230966.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a

členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: VÁHOSTAV-
SK-PREFA, s.r.o., so sídlom 324 Horný Hričov 013 42, IČO: 36 400 653, zastúpeného právnym
zástupcom JUDr. Michalom Ellingerom, advokátom, so sídlom V. XX, XXX XX T., proti žalovanému:
SUZANNE SK, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 71, 010 01 Žilina, IČO: 46 801 910, v konaní o zaplatenie
18.940,52 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
18Cb/131/2015-168 zo dňa 08.09.2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k.
18Cb/131/2015-206 zo dňa 17. júla 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/131/2015-168 zo dňa 08.09.2016 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/131/2015-206 zo dňa 17. júla 2017 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd rozhodol, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 18.940,52 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,05
% ročne zo sumy 3.359,20 Eur od 11.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 12.971,20 Eur od 17.09.2014
do zaplatenia, zo sumy 465,60 Eur od 23.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.158,60 Eur od 23.09.2014

do zaplatenia, zo sumy 152,64 Eur od 25.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 833,28 Eur od 01.10.2014
do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, a
to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v celom rozsahu.

2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav,
podľa ktorého z predloženej objednávky č. 280814 vyplynulo, že žalovaný si dňa 22.08.2014 objednal u

žalobcunazákladecenovejponukyzodňa21.08.2014dodávkubetónunastavbuAreálfirmySUZANNE
SK, s.r.o. v Bytči, a to betón CB III - 58.00 Eur bez DPH/m3 - cca 250 m3 a C25/30 - 54 Eur bez DPH/m3 -
cca 170 m3. V cene bola zahrnutá aj doprava, pričom pri vykládke nad 30 minút bola účtovaná 5,30 Eur,
7,20 Eur, 9,10 Eur za každú započatú štvrťhodinu. Objednávka bola potvrdená pečiatkou žalovaného
s nečitateľným podpisom. Podľa dodacích listov okresný súd zistil, že žalobca dodal objednaný
tovar žalovanému, pričom dodacie listy boli potvrdené pri prevzatí a riadne z nich vyplýva začiatok
miešania, čas dodania, začiatok vyprázdňovania a koniec vyprázdňovania. Žalobca následne vystavil

faktúru č. 1120141397 na sumu 465,60 Eur so splatnosťou dňa 22.09.2014 doručovanú 03.09.2014,
faktúru č. 1120141286 ma sumu 8.359,20 Eur so splatnosťou dňa 10.09.2014, pričom neuhradená
časť z nej predstavovala 3.359,20 Eur a bola doručovaná žalovanému dňa 03.09.2014. Faktúra č.
1120141303 na sumu 17.971,20 Eur so splatnosťou dňa 16.09.2014 v neuhradenej časti 12.971,20Eur bola doručovaná dňa 03.09.2014. Faktúra č. 1120141409 na sumu 1.158,60 Eur so splatnosťou
dňa 22.09.2014 bola doručovaná dňa 03.09.2014, faktúra na sumu 152,64 Eur so splatnosťou dňa
24.09.2014 bola žalovanému doručovaná dňa 10.09.2014 a faktúra č. 1120141464 na sumu 833,28

Eur so splatnosťou dňa 30.09.2014. Celkovo žalovaný neuhradil z vystavených faktúr sumu 18.940,52
Eur. Ak žalovaný namietal doručenie faktúr s tým, že boli doručené pred ich splatnosťou, tak nepriamo
potvrdil, že faktúry mu skutočne boli doručené, dokonca v časti niektoré aj uhradil, potvrdil zmluvný
vzťah, pretože faktúry ako také nenamietal, nespochybňoval, avšak ničím nepreukázal, že by faktúry
skutočne boli doručené až po ich splatnosti. Žalobca preukázal doručovanie faktúr z internej poštovej

knihy žalobcu, z ktorej vyplynulo, že faktúry boli doručované pred ich splatnosťou.

3. Okresný súd skonštatoval, že medzi stranami došlo k vzniku záväzkového vzťahu, ktorý posúdil
ako obchodno-záväzkový vzťah, a to kúpna zmluva podľa ust. § 409 a nasl. ustanovenia Obchodného
zákonníka. Prevzatie objednaného tovaru žalovaným mal okresný súd preukázané dodacím listom
a faktúrami, pričom žalovaný prevzatie tovaru nespochybnil, ako ani fakturovanú sumu vystavenými

faktúrami. Vzhľadom na preukázané dodanie betónu riadne objednaného žalovaným písomnou
objednávkou po cenovej ponuke, za čo boli vystavené faktúry spolu s dodacími listami, ktoré boli
potvrdené žalovaným a uvedené žalovaný nerozporoval, okresný súd zaviazal na zaplatenie žalovanej
istiny žalovaného. Žalovaný v podanom odpore namietal žalobu ako v časti neopodstatnenú, avšak
namietal iba rozsah úrokov z omeškania, keďže podľa žalovaného faktúry mu boli doručované až

po splatnosti. Žalovaný týmto nepriamo potvrdil nárok a dodanie betónu zo strany žalobcu pre neho.
Žalobca tvrdil, že žalovaný nikdy nerozporoval faktúry, ani ich nikdy nenamietal, až v podanom odpore.
Žalovaný namietal úroky z omeškania z dôvodu, že faktúry mu boli doručované až po splatnosti.
Žalovaný však nepreukázal, kedy mu skutočne boli doručené, teda žalovaný nepreukázal, že boli
doručené až po splatnosti, ako tvrdil. Žalovaný ničím preukázateľným nerozporoval predmetné faktúry,

ako ani ich doručenie, či splatnosť. Žalovaný žiadny dôkaz neoznačil a žiadal, aby to preukázal
žalobca, hoci dôkazná povinnosť podľa Civilného sporového poriadku bola na jeho strane. I napriek
uvedenému žalobca predložil internú poštovú knihu, z ktorej vyplynuli dátumy doručovania faktúr pred
ich splatnosťou. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku ďalej poukázal na dôkazné bremeno a
dôsledok jeho neunesenia, ktorý spočíva v nepriaznivosti výsledku sporu, ktorý postihuje tú sporovú

stranu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, keďže neponúkla
alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu
rozhodujúce skutočnosti. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané. Okresný súd
poukázal na ust. § 215 ods. 1 CSP a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy 18.940,52
Eur, keďže tvrdenia žalobcu neboli ničím relevantným spochybnené a súčasne žalovaný svoju obranu

nepreukázal, t.j. neuniesol dôkazné bremeno.

4. V zmysle ust. § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka okresný súd poukázal na to, že žalovaný
riadne a včas neuhradil vystavené faktúry, dostal sa do omeškania, a to nasledujúcim dňom po splatnosti
vystavených faktúr, každej zvlášť. Ak žalovaný tvrdil, že faktúry mu boli doručené až po ich splatnosti,

toto ničím nepreukázal, pričom nepochybne potvrdil, že mu boli doručené a žiadnym spôsobom
faktúry nerozporoval ani čo sa týka fakturácie, ani fakturovanej sumy, ani splatnosti. Žalobca dokonca
preukázal, že boli doručované žalovanému pred splatnosťou. Okresný súd preto zaviazal žalovaného
na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,05% ročne z dlžnej sumy tak, ako vyplýva z výrokovej
časti tohto rozsudku, počítaný vždy od nasledujúceho dňa po splatnosti vystavenia jednotlivých faktúr,

pričom výšku úrokovej sadzby okresný súd osobitne nedokazoval, pretože má o tejto skutočnosti
vedomosť z inej sporovej agendy. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 2
Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. žalobcovi bola priznaná aj paušálna náhrada nákladov vo výške
40 Eur. Okresný súd uviedol, že dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, výsledkom čoho bolo posúdenie skutkovej, ako aj právnej

dôvodnosti žalobou uplatnenej pohľadávky, na základe čoho okresný súd žalobe žalobcu vyhovel,
pričom námietky žalovaného, ktoré spočívali len v úrokoch z omeškania, neboli ničím preukázané. Táto
obrana žalovaného bola hodnotená ako účelová, oproti tvrdeniam žalobcu preukázanými relevantnými
listinami.

5. Podľa ust. § 255, § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP, okresný súd priznal žalobcovi ako plne úspešnej strane
v konaní trovy konania, o výške ktorých trov bude rozhodnuté podľa ust. § 262 ods. 2 CSP až
po právoplatnosti rozhodnutia.6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný namietal, že žaloba
bola podaná predčasne, pretože v žalobe boli uplatnené úroky z omeškania v rozsahu, na ktorý úrok
z omeškania žalobca nemá nárok. Omeškanie žalovaného ako dlžníka môže nastať až v prípade

doručenia faktúry, ktorá je svojou povahou výzvou na zaplatenie istiny dlhu. Bolo povinnosťou žalobcu
preukázať doručenie faktúr, ktoré má priamy vplyv na vznik splatnosti žalovaného nároku a na úroky
z omeškania. Pred preukázaním splatnosti nebolo možné nárok úspešne žalovať na súde. Žalobca
na základe odporu podaného žalovaným nepredložil žiadne podacie lístky pošty alebo doručenky, ale
iba svoju internú knihu, ktorú si každý subjekt môže vypísať ako chce. Internú knihu korešpondencie

žalovaného však okresný súd nežiadal. Podľa okresného súdu žalovaný mal preukazovať, či a kedy
mu boli faktúry doručené. Ide o zmätočné a opačné uplatnenie dôkazného bremena. Sám okresný súd
v odôvodnení konštatoval, že neobjasnené skutočnosti sú nepreukázané. Žalovaný žiadal rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

7. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 25.11.2016, v ktorom uviedol,

že žiada rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny s uplatnením trov odvolacieho konania,
keďže pohľadávka žalobcu je oprávnená.

8. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 12.12.2016 (č.l. 184 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu
k odvolaniu žalovaného doručené žalovanému v zmysle doručenky na č.l. 184 rub spisu dňa 19.12.2016

s možnosťou žalovaného vyjadriť sa do 10 dní od doručenia tohto vyjadrenia. Žalovaný do momentu
konania, rozhodovania krajským súdom túto možnosť nevyužil.

9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania v medziach
ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP vec prejednal a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za

rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere
hlasov 3:0.

10. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia

ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/162/2017-212
zo dňa 16.11.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 13.03.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

11. Za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bol posudzovaný napadnutý rozsudok okresného súdu v
spojení s opravným uznesením v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomnom
podaní zo dňa 08.10.2016 (č.l. 176 spisu), za súčasnej viazanosti krajského súdu skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP. Krajský súd uvádza, že pre posúdenie

žalobného nároku, ako aj obrany žalovaného bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie,
preto pre vyhodnotenie aj odvolacích dôvodov žalovaného nebolo potrebné ani zopakovať a ani
doplniť dokazovanie. Podstatou odvolania žalovaného bola námietka predčasnosti podanej žaloby, keď
žalovaný mal za to, že ak žalobca nepreukázal doručenie faktúr žalovanému, tak nemohla nastať
splatnosť žalobcovej pohľadávky uplatnenej na súde a následne ani omeškanie žalovaného. Žalovaný

v odvolaní poukázal na to, že žalobca nepredložil žiadne doklady, napríklad podacie lístky z pošty alebo
doručenky, ktorými by preukázal doručenie faktúr žalovanému, ale iba svoju internú knihu, ktorá nemôže
byť dôkazom o preukázaní doručenia faktúr žalovanému.

12. Krajský súd na základe skutkového stavu zisteného okresným súdom podľa výsledkov vykonaného

dokazovania konštatuje, že žaloba žalobcu nebola predčasná. Podľa založeného zmluvného
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na základe Objednávky žalovaného č. 280814/SUZANNE/
VAHOSTAVSKPREFA zo dňa 22.08.2014 (č.l. 9 spisu) vyplýva, že bol vymedzený predmet záväzkového
vzťahu, a to dodávka betónu, množstvo podľa cenovej ponuky zo dňa 21.08.2014, avšak na základe
záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na podklade objednávky žalovaného nebolo

dohodnuté, že podmienkou splatnosti pohľadávky žalobcu, a to zaplatenie ceny za dodávku betónu malo
byť vystavenie a doručenie faktúr. Jednotlivé dodacie listy preukázali dodanie tovaru žalovanému. Z
ustanovení Obchodného zákonníka, upravujúcich kúpnu zmluvu podľa ust. § 409 a nasl. ustanovenia
Obchodného zákonníka, ktorá kúpna zmluva bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá, vyplýva,že žalovaný ako kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade
so zmluvou, pričom ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď
predávajúci, t.j. žalobca v súlade so zmluvou, a týmto zákonom umožní žalovanému ako kupujúcemu

nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom (§ 447, §
450 Obchodného zákonníka). Z uzavretej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným na základe
objednávky žalovaného č. 280814 zo dňa 22.08.2014 v rovine zaplatenia kúpnej ceny nevyplynula
iná dohoda, preto žalovaný ako kupujúci bol povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci na základe
jednotlivo doložených dodacích listov umožnil žalovanému ako kupujúcemu nakladať s tovarom v

momente prevzatia tohto tovaru. Ak dodávku tovaru žalobca následne účtoval jednotlivými faktúrami,
ktorými určil dátum splatnosti faktúr, tak je zrejmé, že v tomto smere žalobca v podstate faktúrami
vyzýval žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny. Vzhľadom k obsahu objednávky žalovaného č. 280814,
ktorá neobsahovala ohľadne zaplatenia kúpnej ceny nič iné a k zákonným povinnostiam žalovaného
ako kupujúceho, ktorý, ak nebolo dohodnuté niečo iné, je povinný zaplatiť kúpnu cenu, pokiaľ je mu
umožnené nakladať s tovarom odovzdaným, tak nebol vyhodnotený ako relevantný odvolací dôvod

žalovaného o predčasnosti podanej žaloby, pretože nastala povinnosť žalovaného zaplatiť kúpnu cenu
dodaného tovaru.

13. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, ktorý vychádza z námietky predčasne podanej žaloby z titulu
tvrdenej nesplatnej pohľadávky žalobcu, keď v zmysle argumentácie žalovaného nenastalo omeškanie

žalovaného, ak žalobca nepreukázal doručenie faktúr žalovanému, krajský súd uvádza, že ani v tomto
smere nebol odvolací dôvod žalovaného relevantný. K záveru, ktorý je v zhode so závermi okresného
súdu, sa poukazuje na obranu žalovaného v ním podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu,
v ktorom žalovaný poukazoval na to, že žalobca nepreukázal dátum doručenia jednotlivých faktúr,
pričom faktúry mali byť žalovanému doručené časovo neskôr ako po deklarovanej splatnosti vyznačenej

na faktúrach. Na základe tejto obrany žalovaného správne uviedol okresný súd v odseku 19. svojho
odôvodnenia, keď v zmysle obrany žalovaného v ním podanom odpore zo dňa 21.1.2016 (č.l. 108
spisu) žalovaný potvrdil, že mu boli doručené faktúry žalobcom. Ak žalovaný namietal, že tieto faktúry
mu boli doručené časovo neskôr ako po deklarovanej splatnosti vyznačenej na faktúrach, tak v tejto
časti obrany bol nositeľom dôkaznej povinnosti, pretože žalobca na základe dôkazov vykonaných pred

okresným súdom preukázal, že faktúry boli žalovanému doručované ešte pred splatnosťou vyznačenou
na jednotlivých faktúrach, keď jedným z dôkazov bola aj poštová kniha žalobcu, z ktorej vyplynuli dátumy
doručovania faktúr pred ich splatnosťou. Faktúry ako jednotlivo vystavené doklady a výzvy na zaplatenie
dôvodnej pohľadávky žalobcu proti žalovanému, ak neboli žalovaným rešpektované v povinnosti ich
úhrady žalovaným, tak nastalo omeškanie žalovaného, pre ktoré, ak bol okresným súdom napadnutým

rozsudkom priznaný aj úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky spolu s paušálnou náhradou
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, tak aj v tejto časti bolo rozhodnutie
okresného súdu vecne správne. Ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného nebol relevantný, preto vo
vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdený
ako vecne správne rozhodnutie včetne závislého výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného

konania, ktorý výrok nebol napadnutý osobitnými odvolacími dôvodmi. Krajský súd dopĺňa, že v rámci
povinnosti tvrdenia nastupuje dôkazná povinnosť, t.j. tá sporová strana, ktorá vo vyvolanom súdnom
spore poskytuje tvrdenia, zákonite s tým nesie aj povinnosť dôkaznú. Ak žalobca predloženými dôkazmi,
čo v konečnom dôsledku potvrdil aj žalovaný, preukázal doručenie faktúr žalovanému a na druhej strane
žalovaný namietal, že faktúry boli doručené až po určenej dobe splatnosti vyjadrenej vo faktúrach, na

ktoré tvrdenie nepredložil dôkaz, tak táto procesná obrana žalovaného zostala nepreukázaná, a tým sa
nedotkla správnosti záverov napadnutého rozsudku okresného súdu.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bol voči
žalovanému priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady rozhodne

súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.