Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/105/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317010576
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317010576.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci obžalovaného V. S., nar. XX.XX.XXXX, pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 ods. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
protirozsudkuOkresnéhosúduGalanta,č.k.2T/120/2017-57zodňa27.06.2018,naverejnomzasadnutí
konanom dňa 07.03.2019 v Trnave, takto:

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného zákona sa odvolanie obžalovaného V. S. nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 2T/120/2017-57 zo dňa 27.06.2018 bol
obžalovaný V. S., nar. XX.XX.XXXX v N., bytom B. XXXX/X, B., t. č. v ÚVTOS Leopoldov uznaný vinným
v bode 1-3/ z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného
zákona, v bode 4/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona

spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a v bode 5/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe,

že

v bode 1/

dňa 05.04.2016 v čase okolo 16:00hod prišiel v B. na ulici Cukrovarská do Obchodného domu Billa,
kde z regála predajných priestorov odcudzil dva kusy fliaš s alkoholom, značky Jack Daniels o objeme
0,7 litra, ktorý tovar si vložil do batoha, ktorý mal pri sebe, batoh si dal na chrbát a s takto uschovaným
tovarom prešiel cez pokladne bez jeho zaplatenia, čím spôsobil škodu vo výške 53,80 eur, pričom bol za
priestupok proti majetku podľa § 51 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov postihnutý v blokovom konaní Obvodným oddelením PZ Sereď, ktorým mu bol uložená pokuta

vo výške 30 eur, blokom číslo XXXXXXXX zo dňa 19.07.2015 a bol dňa 03.03.2016 trestným rozkazom
Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 0T/51/2016 odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2016

v bode 2/
dňa 05.04.2016 v čase okolo 19:00 hod prišiel v B. na ulici Cukrovarská do Obchodného domu Billa, kde

z regála predajných priestorov odcudzil desať kusov konzerv s tuniakom značky Rio Mare a šesť kusov
lepidla na protézy značky Corega, ktorý tovar si taktiež vložil do batoha, ktorý mal pri sebe, batoh si dal
na chrbát a s takto uschovaným tovarom prešiel cez pokladne bez jeho zaplatenia, čím svojim konaním
poškodenej spoločnosti Billa, s.r.o. spôsobil škodu odcudzením uvedeného tovaru podľa pokladničného
dokladu vo výške 63,24 eur, pričom bol za priestupok proti majetku podľa § 51 ods. 1) zákona č.
372/1990 Z.z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov postihnutý v blokovom konaní Obvodným

oddelením PZ Sereď, ktorým mu bola uložená pokuta vo výške 30 eur, blokom číslo XXXXXXXX zo dňa
19.07.2015 a bol dňa 03.03.2016 trestným rozkazom Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 0T/51/2016odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2016

v bode 3/
dňa 25.04.2016 v čase o 15:20hod prišiel v B. na ulici Námestie Slobody do Obchodného domu Lidl,
kde z regála predajných priestorov odcudzil štrnásť balení Kešu, pražené, solené, tento tovar si vložil
do batoha, ktorý mal pri sebe, batoh si prevesil na chrbát a s takto uschovaným tovarom prešiel cez
pokladnebezjehozaplatenia,avšakpotomakobolpristavenýavyzvanýnavydanietovarupracovníčkou

strážnej služby dal sa na útek, pričom pracovníčka strážnej služby rukou zachytila batoh, ktorý mal na
chrbte, ale tento batoh si z chrbta zvliekol a utiekol z predajne na neznáme miesto, čím svojim konaním
poškodenej spoločnosti Lidl Slovenská republika, v.o.s., spôsobil celkovú škodu vo výške 30,66 eur,
pričom bol za priestupok proti majetku podľa § 51 ods. 1) zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov postihnutý v blokovom konaní Obvodným oddelením PZ Sereď, ktorým mu
bola uložená pokuta vo výške 30 eur, blokom číslo XXXXXXXX zo dňa 19.07.2015 a bol dňa 03.03.2016

trestným rozkazom Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 0T/51/2016 odsúdený za prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2016

v bode 4/
spolu so M. M. (stíhaný v samostatnom konaní) dňa 27.05.2016 v čase okolo 17:00 hod v meste B.

na ulici E. XXX, spoločne prišli do priestorov predajne CBA Slovakia, kde z regála vzali 1 kus prací
prášok značky Persil duo caps color 15 PT v hodnote 10,30 eur a 1 kus prací prášok značky Ariel gel K
color 38 ks v hodnote 9,99 eur, ktoré si schovali do vlastnej igelitovej tašky, po čom prešli cez pokladňu
bez zaplatenia, čím spôsobili pre spoločnosť CBA Slovakia, a.s. škodu odcudzením vo výške 30,59 eur,
pričom bol za priestupok proti majetku podľa § 51 ods. 1) zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch v

znení neskorších predpisov postihnutý v blokovom konaní Obvodným oddelením PZ Sereď, ktorým mu
bola uložená pokuta vo výške 30 eur, blokom číslo XXXXXXXX zo dňa 19.07.2015 a bol dňa 03.03.2016
trestným rozkazom Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 0T/51/2016 odsúdený za prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2016

v bode 5/
dňa 18.03.2017 v čase okolo 13:00hod prišiel do predajne obchodného domu COOP Jednota na ulici
M. R. Štefánika v B. s úmyslom odcudzenia tovaru, pričom v predajni, v oddelení cukrárskych výrobkov
z regálu vzl 11 kusov čokolád značky Milka Happy Cows 100g v celkovej hodnote 13,09 eur, ktoré si
uschoval pod oblečenie a s takto odcudzeným a uschovaným tovarom sa premiestnil do oddelenia s

drogériou, kde vzal šesť kusov šampónov Axe dark 250 ml v celkovej hodnote 34,92 eur, ktoré si taktiež
uschoval pod oblečenie a s takto uschovaným tovarom bez jeho zaplatenia prešiel cez pokladne a
následne utiekol z predajne na neznáme miesto, pričom neskôr odcudzený tovar predal neznámym
osobám, čím svojim konaním spôsobil spoločnosti COOP Jednota Galanta, spotrebné družstvo so
sídlom Revolučná štvrť 953, Galanta škodu na odcudzenom tovare v celkovej výške 48,01 eur, pričom

bol za priestupok proti majetku podľa § 51 ods. 1) zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov postihnutý v blokovom konaní Obvodným oddelením PZ Sereď, ktorým mu bola
uložená pokuta vo výške 30 eur, blokom číslo XXXXXXXX zo dňa 19.07.2015 a bol dňa 03.03.2016
trestným rozkazom Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 0T/51/2016 odsúdený za prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2016,

teda
v bode 1-3/ prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
v bode 4/ spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin

v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý ako aj v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch odsúdený
vbode5/prisvojilsicudziuvectým,žesajejzmocnilabolzaobdobnýčinvpredchádzajúcichdvanástich
mesiacoch postihnutý ako aj v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený

čím spáchal
v bode 1-3/ pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona
v bode 4/ prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákonav bode 5/ prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona

Za uvedené skutky okresný súd uložil obžalovanému v bode 1-3/ podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona

s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1
(jeden) rok, v bode 4/ podľa § 212 ods. 3 s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného
zákona trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov, za skutok v bode 5/ podľa § 212 ods. 3
Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia
slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov. Zároveň okresný súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona

obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 2, § 78 ods. 1 Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému
ochranný dohľad v trvaní 15 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd zaviazal
obžalovaného titulom náhrady škody zaplatiť sumu 48,01 eur spoločnosti COOP Jednota Galanta SD
so sídlom Revolučná štvrť 953, Galanta, IČO: 00 168 840.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 57-59 spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal
dokazovanie výsluchom obžalovaného ako aj prečítaním ostatného na vec sa vzťahujúceho spisového
materiálu.

Obžalovaný V. S. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257
Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutkov a zároveň svoje konanie oľutoval. Okresný
súd po prijatí vyhlásení obžalovaného nevykonal dokazovanie vo vzťahu k výrokom o vine.

Okresný súd pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, ktorý bol rovnomerný a tiež prihliadol na 22 záznamov v trestnom registri, preto mu za
spáchané skutky v bode 1-3/ uložil trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, za skutok v bode 4/ trest odňatia
slobody v trvaní 8 mesiacov a za skutok v bode 5/ trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, teda v
tomto prípade predstavuje trest odňatia slobody v celkovom trvaní 28 mesiacov, ktorý je dostačujúci

na splnenie účelu trestu ako aj ochranu spoločnosti pred páchateľom. Pre výkon trestu bol obžalovaný
zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia , nakoľko už bol v
posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Na dosiahnutie
nápravy páchateľa okresný súd uložil obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 15 mesiacov.

Zároveň okresný súd v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného zaplatiť škodu
vo výške 48,01 eur spoločnosti COOP Jednota SD, so sídlom Revolučná štvrť 953, Galanta.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný, čo
do výroku o treste na č.l. 63, ktoré bližšie neodôvodnil.

Pred nariadeným termínom verejného zasadnutia dňa 05.03.2019, bola odvolaciemu súdu doručená
námietka zaujatosti s poukazom na odňatie a prikázanie veci inému súdu, v ktorej obžalovaný
poukazuje na zaujatosť všetkých sudcov Krajského súdu v Trnave z dôvodu nadštandardných vzťahov
s poškodenými. Žiadal o odňatie a prikázanie jeho trestnej veci inému krajskému súdu, na ktorom mu

bude garantovaný spravodlivý súdny proces nezaujatými sudcami.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 07.03.2019 za prítomnosti obhajcu obžalovaného
a zástupkyne Krajskej prokuratúry v Trnave. Verejného zasadnutia sa nezúčastnil obžalovaný, pričom
bol riadne predvolaný, poučený o možnosti vykonať verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti, svoju

neúčasť neospravedlnil. Senát odvolacieho súdu prijal uznesenie, ktorým vyhlásil, že verejné zasadnutie
sa vykoná v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko na takýto postup boli splnené podmienky v
zmysle § 296 ods. 6, ods. 9 Trestného poriadku. Odvolací súd na verejnom zasadnutí oboznámil
zúčastnených s odvolaním obžalovaného, napadnutým rozsudkom, ako aj námietkou zaujatosti
vznesenou obžalovaným.

Obhajca obžalovaného zotrval na podanom odvolaní, poukazuje na neprimerane vysoký trest.
Zástupkyňa Krajskej prokuratúry Trnava navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť, uložený trest
považuje za zákonný a primeraný, zodpovedajúci osobe obžalovaného a jeho trestnej minulosti.Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal
všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces

upravujú. Vo vzťahu k napadnutému výroku o treste, súdom prvého stupňa uložené jednotlivé tresty a to
za skutky v bode 1-3/, samostatne za skutok v bode 4/ a tiež samostatne za skutok v bode 5/ sú aj podľa
názoru odvolacieho súdu zákonné, spravodlivé a primerané. Na skonštatovanie správnosti odvolací súd
uvádza nasledovné:

Výrok o vine obžalovaného nie je predmetom odvolacieho prieskumu, nakoľko proti tomuto výroku

nebolo možné podať odvolanie z toho dôvodu, že súd prvého stupňa podľa § 257 ods. 7 Trestného
poriadku prijal vyhlásenie o vine obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý mu bol v obžalobe kladený
za vinu. Nakoľko inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu
konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia
obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, odvolací súd ani nemohol preskúmať

tento výrok z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda
odvolanie ako opravný prostriedok nie je prípustné.

V konaní bolo nepochybne preukázané, a to s poukazom na vyhlásenie obžalovaného o vine aj ustálené,
že obžalovaný sa svojim konaním dopustil spáchania prečinov krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods.

3 písm. b/ Trestného zákona spáchaných v bodoch 1-5/ presne uvedených v vo výrokovej často tohto
rozhodnutia.

Zákonodarca v ust. § 212 ods. 3 Trestného zákona stanovuje trestnú sadzbu pre uvedený trestný čin v
rozmedzí 6 mesiacov až 3 roky, z ktorej správne okresný súd pri ukladaní trestu vychádzal.

Podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona, za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval
v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden
trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe
ichpáchaniaavpredmeteútoku,akoajsubjektívnasúvislosť,najmäjednotiacizámerpáchateľaspáchať

uvedený trestný čin, to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej
republiky.

Pokiaľ ide o spáchanie skutkov v bode 1-3/, odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu o posúdení
týchto skutkov ako pokračovacieho prečinu krádeže, nakoľko medzi týmito čiastkovými útokmi bola

preukázateľná objektívna súvislosť tak ako to predpokladá vyššie citované § 122 ods. 10 Trestného
zákona.Zosamotnéhokonaniaobžalovanéhovovzťahukskutkomvbode1-3/jezrejmé,že obžalovaný
si prisvojil cudzie veci, čím spôsobil škodu na cudzom majetku, pričom subjektívna súvislosť v jeho
konaní bola preukázaná práve jeho úmyslom krádežami obohatiť sa na úkon cudzieho majetku. Čo sa
týka predmetu skutkov, išlo o veci patriace inému, ktoré následne mohol speňažiť (čo zrejme a bol zámer

obžalovaného).Vzhľadomnačasovéobdobie,kedykuskutkomdošlo,atood05.04.2016do25.04.2016
možnojednoznačnehovoriťajočasovejsúvislosti.Anapokonspoukazomnamiestospáchaniaskutkov,
v meste B. bola v tomto prípade daná aj miestna súvislosť. Miestnu súvislosť medzi týmito skutkami
nenarušuje ani skutočnosť, že ku skutkom v bode 1-3/ došlo vždy v inom obchodnom reťazci v meste
B., a to práve preto, že objektívna súvislosť v spôsobe spáchania jednotlivých čiastkových útokov

neznemená plnú identickosť spáchania jednotlivých útokov, ale určitú podobnosť medzi nimi, pričom
túto podmienku je potrebné vykladať v súvislosti s obsahom spoločného zámeru. (judikát Najvyššieho
súdu uverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. R 29/1977)

Okresný súd uložil za tieto skutky obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 1 rok za súčasného

vzhliadnutia poľahčujúcej okolnosti (podľa § 36 písm. l) Trestného zákona) a priťažujúcej okolnosti
(§ 37 písm. m) Trestného zákona), teda v pomere 1:1, s čím sa odvolací súd plne stotožňuje. Ide o
trest (prihliadnuc za trestnú sadzbu relevantnú pre tieto skutky) na rozhraní jednej tretiny, čo je trestom
primeraným. Odvolací súd sa stotožňuje s uložením spoločného trestu za tieto skutky, pričom nebolomožné uložiť obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody, nakoľko k spáchaniu týchto skutkov došlo
až po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku (v prípade trestného rozkazu nadobúdajú účinky vyhlásenia
rozsudku doručením trestného rozkazu obžalovanému), v tomto prípade išlo o trestný rozkaz sp. zn.

0T/51/2016zodňa03.03.2016,právoplatnýdňa03.03.2016.Skutkyvbode1-3/nebolomožnévovzťahu
k predošlému odsúdeniu posudzovať ako súbeh, nakoľko k ich spáchaniu došlo až po doručení vyššie
uvedeného trestného rozkazu obžalovanému.

Pokiaľ ide o skutok v bode 4/, správne bol okresným súdom za spáchanie tohto skutku ukladaný

samostatný trest, a to s poukazom na odsúdenie obžalovaného v trestnej veci sp. zn. 0T/117/2016, kedy
bol obžalovaný trestným rozkazom právoplatným dňa 17.05.2016 odsúdený za spáchanie prečinu podľa
§ 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Doručením trestného rozkazu v trestnej veci
sp. zn. 0T/117/2016 došlo k prerušeniu súbehu medzi skutkami v bode 1-3/ so skutkom v bode 4/, ktorý
je potrebné posúdiť ako recidívu, pri ktorej je uloženie súhrnného trestu vylúčené. (judikát Najvyššieho
súdu uverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č.R 8/1974).

V prípade uloženia trestu odňatia slobody za skutok v bode 4/, a to v trvaní 8 mesiacov, takto uložený
trest je za súčasného vzhliadnutia poľahčujúcej okolnosti (podľa § 36 písm. l) Trestného zákona)
a priťažujúcej okolnosti (§ 37 písm. m) Trestného zákona), teda v pomere 1:1, trestom zákonným,
primeraným a spravodlivým.

Napokon, pokiaľ ide o skutok v bode 5/, dôvodnosť uloženia samostatného trestu tu bola daná (správne
okresným súdom posúdená) tým, že od spáchania skutku v bode 4/ dňa 27.05.2016 a skutku v bode
5/ dňa 18.03.2017 uplynulo viac ako 6 mesiacov. Tu odvolací súd poukazuje na závery konštantnej
judikatúry Najvyššieho súdu SR o tom, že medzi jednotlivými čiastkovými útokmi pokračovacieho

trestného činu nesmie byť časový úsek väčší ako šesť mesiacov (Uznesenie Najvyššieho súdu 2
Tdo/58/2011). V tomto prípade predstavoval časový úsek medzi skutkami v bode 4/ a v bode 5/ takmer
10 mesiacov.

V prípade uloženia trestu odňatia slobody za skutok v bode 5/, obdobne ako v bode 4/ a to v trvaní 8

mesiacov, takto uložený trest je za súčasného vzhliadnutia poľahčujúcej okolnosti (podľa § 36 písm. l)
Trestného zákona) a priťažujúcej okolnosti (§ 37 písm. m) Trestného zákona), teda v pomere 1:1, je
podľa názoru odvolacieho súdu taktiež trestom zákonným, primeraným a spravodlivým.

Pokiaľ ide o nestotožnenie sa obžalovaného s výškou uložených trestov, odvolací súd mu dáva do

pozornosti to, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania na rozhodnutie v súlade s jeho skutkovým a
právnym názorom, resp. právo na úspech v konaní, event. právo účastníka na také rozhodnutie, ktoré
zodpovedá jeho predstavám a očakávaniam. Obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,
resp. čl. 36 ods. 1 listiny nie je ani záruka, že rozhodnutie orgánu verejnej moci bude spĺňať očakávania

a predstavy účastníka konania.

Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na to, že u obžalovaného ide o osobu, ktorej „kriminálna dráha“
začala už v mladom veku, keď k prvému odsúdeniu došlo už v roku 1998, t.j. v čase, kedy nedovŕšil
plnoletosť. Prihliadnuc na odpis z Registra trestov, keď bolo odvolacím súdom zistené, že obžalovaný bol

doposiaľ 23 krát súdne trestaný v prevažnej miere za majetkovú a násilnú trestnú činnosť, potom možno
jednoznačne usúdiť, že ide o špeciálneho recidivistu vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti. Páchania
trestnej činnosti sa dopúšťal od mladého veku (prvýkrát odsúdený ako 17 ročný), následne vo veľmi
krátkychčasovýchintervalochpáchalprotiprávnučinnosťznova,pričomanipredošléodsúdenia,ktorých
nebolo málo u obžalovaného neviedli k náprave. Obžalovaný mal dostatok šancí dokázať, že predošlé

odsúdenia uňho splnili prevýchovný účel. Uvedené nasvedčuje tomu, že obžalovaný má ľahostajný
prístup k dodržiavaniu všeobecne záväzných a akceptovaných pravidiel správania sa a nie je schopný
viesť riadny život bez porušovania zákonných noriem.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v

tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu- rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom- potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu naostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia).

Trestné konanie má sledovať preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a
náprave páchateľa. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal
ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy, čo sa
však v danom prípade nestalo. Obžalovaný sa nemôže spoliehať na „zhovievavosť“ súdu pri ukladaní
trestu. Ani predošlé odsúdenia ho preukázateľne nemotivovali k náprave.

Odvolací súd uzatvára, že v prejednávanej veci boli okresným súdom uložené, a to pokiaľ ide o
všetky skutky zákonné, spravodlivé a primerané tresty, zohľadňujúce pomer poľahčujúcich okolností k
priťažujúcim okolnostiam, okolnosti spáchania skutkov, osobu páchateľa, jeho trestnú minulosť ako aj
postoj k páchaniu trestnej činnosti. Správne súd prvého stupňa tiež obžalovaného pre výkon uložených
trestov podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia

slobodysostrednýmstupňomstráženia,nakoľkoobžalovanýbolvposlednýchdesiatichrokovvovýkone
trestu za úmyselný trestný čin. Vzhľadom na bohatú trestnú minulosť a opakované páchanie trestných
činov v podstate hneď po vykonaní ostatného trestu je potrebné na obžalovaného vplývať aj uložením
ochranného dohľadu v zmysle § 76 ods. 2 v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona v trvaní 15
mesiacov, tak ako to správne učinil okresný súd.

Pokiaľideovýrokonáhradeškody,odvolacísúdtentonepreskúmaval,vzhľadomnaobmedzenýrevízny
princíp, pretože odvolanie obžalovaného bolo podané len proti výroku o treste a poškodené strany
odvolanie nepodali.

Nad rámec odôvodnenia odvolací súd vo vzťahu k vznesenej námietke zaujatosti obžalovaným, jeho
námietka nespĺňala tak formálne ako i materiálne podmienky. Námietka došla odvolaciemu súdu dňa
05.03.2019, t.j. dva dni pre nariadeným termínom verejného zasadnutie, o ktorom bol obžalovaný
upovedomený dňa 11.02.2019. Obžalovaný mal možnosť vzniesť námietku bezodkladne, čo neurobil,
čím nesplnil formálnu podmienku. Poukázal na nadštandardné vzťahy sudcov tunajšieho súdu s

poškodenými osobami, pričom toto tvrdenie nijako nezdôvodnil. Námietka zaujatosti musí spočívať na
objektívnych skutočnostiach, pričom osoba vznášajúca námietku musí presne konkretizovať v čom
spočíva jeho presvedčenie o zaujatosti. Nemôže ísť o námietku subjektívneho charakteru, navyše
nepodloženú žiadnym relevantným tvrdením. Odvolaciemu súdu je viac než zrejmé, že obžalovaný
(vedomý si uloženia trestu) sa podaním takto nedôvodnej námietky snažil len oddialiť, resp. spôsobiť

prieťah v konaní na strane súdu, čím by si de facto oddialil výkon uloženého trestu.

Inštitút odňatia a prikázania veci možno uplatniť len vtedy, ak pre tento postup existujú dôležité dôvody.
Dôležitými dôvodmi, ktoré Trestný zákon bližšie nedefinuje, sú pritom predovšetkým okolnosti, ktoré
zabezpečujú zistenie skutkového stavu veci, výchovné pôsobenie trestného konania na páchateľa i

na ostatných občanov a čo najrýchlejšie prejednanie veci. Medzi dôvody svedčiace pre odňatie veci
príslušnému súdu patrí tiež požiadavka zabezpečenia objektivity súdneho konania a spravodlivého
rozhodnutia v prípadoch, kedy sú vylúčení všetci sudcovia príslušného súdu. Námietku zaujatosti však
možno vznášať len proti tým sudcom, ktorí sa na prejednávaní a rozhodovaní veci skutočne podieľajú
a nie proti neurčitým osobám, napr. všetkým sudcom určitého súdu. Taktiež je nevyhnutné uviesť

konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo
nezákonného rozhodovania v danej veci. (Uznesenie NS SR sp. zn. 6 Ndt/18/2011 zo dňa 22.11.2011)

Odvolací súd špekulácie obžalovaného ako aj jeho snahu o vyhnutie sa či oddialenie uloženého trestu
za dôležitý dôvod rozhodne nepovažuje.

Pre úplnosť odvolací súd dáva okresnému súdu do pozornosti chybu v písaní, resp. inú zrejmú
nesprávnosť, ktorej sa pri písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku dopustil a to pokiaľ ide o údaj v
mene obžalovaného, keď v odôvodnení uvádza nesprávne meno „V.“, pričom správnym údajom je „V.“.
Vzhľadom na charakter tohto pochybenia, kedy išlo len o formálnu chybu v označení mená, ktorá nemá

za následok nevykonateľnosť napadnutého rozsudku potom táto vada nemala na obsahovú správnosť
rozhodnutia vplyv.Ďalšia vada, ktorú odvolací súd zachytil spočíva v opomenutí uviesť osobu poškodenej, ktorej vznikla
konaním obžalovaného v bode 1/. Okresný súd tu opomenul uviesť údaj, že vzniknutá škoda vznikla
práve spoločnosti Billa, s.r.o..

Súd prvého stupňa tiež nesprávne uviedol údaj o predchádzajúcich odsúdeniach, ktorých bolo dovedna
23 (nie 22 ako uviedol okresný súd v napadnutom rozsudku).

Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd uzatvára že v rámci odvolacieho konania

bola venovaná dostatočná pozornosť odvolacím námietkam obžalovaného, ktoré však nebolo možné
akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému uloženiu trestu za spáchané skutky než aký uložil
súd prvého stupňa. Skutočnosť, že sa obžalovaná nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej
neopodstatnenosti jeho záverov.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.