Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, July 19, 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/178/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414213532
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4414213532.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom, v právnej veci žalobcu: L. X., nar.

XX. XX. XXXX, bytom V., Y. XX, zastúpený advokátom JUDr. Romanom Blažekom, so sídlom Komárno,
Pohraničná č.4, proti žalovanej: Z. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. č. XXX, zastúpená advokátkou JUDr.
Elenou Kontrovou so sídlom Semerovo č. 414 o 11 000,-- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej trovy konania s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.06.2014 domáhal zaplatenia sumy 11 000,-- eur s 5,15%
ročným úrokom z omeškania od 13.06.204 do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že strany žili
v pomere druh a družka avšak prednedávnom spolužitie ukončili. Žalobca uviedol že, počas spolužitia
so žalovanou žalobca investoval do jej nehnuteľnosti okolo 10 000,-- eur a po ukončení spolužitia
chcel toto so žalovanou riešiť dohodou avšak bezúspešne a preto, listom zo dňa 10.06.2014 vyzval
žalovanú na mimosúdne vyriešenie veci, avšak z odpovede žalovanej zo dňa 19.06.2014 bolo zrejmé,
že k dohode nedôjde. Žalobca ďalej uviedol, že nechal vyhotoviť znalecký posudok na ohodnotenie

zhodnotenia nehnuteľnosti žalovanej a znaleckým posudkom Ing. Alžbety Chovanovej č.49/2014 zo
dňa 6.6.2014 bola určená hodnota zhodnotenia v sume 11 000,-- eur. Uviedol, že žalovaná predmetnú
nehnuteľnosť predáva, keďže žalovaná inzeruje predaj tejto nehnuteľnosti prostredníctvom realitnej
kancelárie aj na internete. Uviedol, že žalovaná okrem uvedenej nehnuteľnosti nevlastní žiadny iný
majetok ani nemá príjem a ak by predala predmetnú nehnuteľnosť, vymožiteľnosť žalovanej sumy by
sa sťažila, resp. znemožnila. Preto žiadal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by žalovanej
zakázal nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Nové Zámky,

katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Y.. K žalobe žalobca pripojil uznesenie
Okresného súdu Komárno č. 9P 133/2014 zo dňa 12.5.2014, ktorým bol maloletý syn strán I. X. dočasne
zverený do starostlivosti žalobcu, výzvu žalobcu zo dňa 10.4.2014 odpoveď žalovanej zo dňa 19.6.2014
znalecký posudok Ing. Alžbety Chovanovej č. 49/2014 inzerát z internetu. Konajúci súd uznesením č.
6C/178/2014-13 zo dňa 30.7.2014 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanej nakladať
s nehnuteľnosťami zapísanými v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny
odbor na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Y., pričom toto uznesenie odvolaním napadla

žalovaná a odvolací súd - Krajský súd v Nitre uznesením č.6Co/452/2014-39 zo dňa 30.9.2014 uvedené
uznesenie Okresného súdu Nové Zámky o nariadení predbežného opatrenia potvrdil. Na pojednávaní
dňa 26.1.2015., ktoré bolo odročené bez pojednávania veci, právna zástupkyňa žalovanej vzniesla
námietku premlčania a zároveň poprela, že by medzi stranami došlo k dohode a uviedla, že celá žalobaje vykonštruovaná, keďže žalobca nevie uniesť skutočnosť, že žalovaná opustila spoločnú domácnosť.
Zároveň uviedla, že investície vložené do nehnuteľnosti žalovanej išli zo spoločných prostriedkov strán
a tejto investície sa uskutočnili v roku 2008. Právny zástupca žalobcu na uvedenom pojednávaní navrhol

vypočuť ako svedka Y. Z..

2. Na pojednávaní dňa 24.3.2015 žalobca uviedol, že trvá na žalobe a uviedol, že investoval
do domu, ktorý sa nachádza v Y. č. XX celkom sumu 370.000,- Sk ešte v roku 2008, keď platila na
Slovensku mena slovenská koruna. Z uvedenej sumy 370.000,- Sk odporkyni poskytol sumu 70.000,- Sk

na vyporiadanie jej bezpodielového spoluvlastníctva, keďže dom bol v bezpodielovom spoluvlastníctva
žalovanej a je bývalého manžela. Taktiež v roku 2008 poskytol na rekonštrukciu predmetného domu
žalovanej sumu 300.000,- Sk, keďže uvedený dom bol neobývaný a strany a ich maloleté dieťa nemali
kde bývať a keďže uvedený dom bol neobývaný, musel do domu investovať uvedenú sumu. Uvedený
dom chceli predať, ale sa nedal predať a teda uvedený dom je stále vo vlastníctve žalovanej. Na
otázku súdu, či nebola dohoda medzi stranami ohľadne nejakej refundácie žalobca uviedol, že sa so

žalovanou dohodli, že ona ho z predmetného domu vyplatí, pričom žalobca si zobral úver 57.000,- eur za
účelom toho, aby mohol vyporiadať vlastné bezpodielové spoluvlastníctvo manželov so svojou bývalou
manželkou. Žiadal žalovanú ešte v roku 2009 aby vyplatila z investícii, ktoré vložil, ale žalovaná ho
nevyplatila, lebo nemala z čoho.

3. Žalovaná na uvedenom pojednávaní uviedla, že je pravda, že žalobca investoval do jej rodinného
domu v Y. č. XX peniaze na jeho rekonštrukciu, keďže ani sám žalobca v tom čase nemal kde bývať
a nie je pravdou, že by vložil až sumu 370.000,- Sk, bola to nižšia suma. Uviedla, že od roku 2009 do
roku 2014 bývala u žalobcu na jeho adrese V., Y. XX aj s ich maloletým synom až do času, keď ju dňa
01.05.2014 vyhodil z uvedeného bytu, pričom predtým vyhodil aj jej staršieho syna, ktorého má žalovaná

z 1.manželstva - W. W., ktorý má 16 rokov. Uviedla, že predmetný dom v Y. č. XX je v jej výlučnom
vlastníctve a v tomto dome doteraz býva. Žalovaná poprela, že by sa so žalobcom dohodla, že by mu
mala nejakú sumu z investícii, ktoré vložil do domu v Y. refundovať. Žiadna takáto dohoda nebola. Na
ničom takomto sa nedohodli a uviedla, že svedok o tejto dohode nemôže povedať, lebo o tých veciach
sa, ako už uviedla nebavili a teda ani pred predvolaným svedkom, ktorý je priateľom žalobcu. Uviedla,

že v roku 2009 a ďalšie roky sa už do domu neinvestovalo. Uviedla tiež, že predmetný dom prenajímali
na dobu 1 roka a to od 01.03.2013 s tým, že peniaze za nájom, t.j. nájomné preberal samotný žalobca
a išlo o sumu 350,- eur mesačne.

4. Právna zástupkyňa žalovanej na uvedenom pojednávaní uviedla, že vo veci je veľmi ťažké

sa vyjadriť, keďže zo strany žalobcu doposiaľ chýba právna kvalifikácia titulu, na základe ktorého sa
žalobca domáha zaplatenie žalovanej sumy. Uviedla, že žalobca dobrovoľne vložil do nehnuteľnosti
žalovanej investície, pričom poukázala na to, že v danom čase v roku 2008 žalobca nemal kde bývať,
vyporiadaval si svoje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a bolo aj v jeho záujme, aby investoval do
predmetného domu, kde strany spolu bývali. Zároveň poukázala na to, že ak aj bola nejaká dohoda, tak

táto bola len taká, že žalovaná by mala vyplatiť žalobcovi do konca roku 2009. V danom prípade však je
potrebné poukázať na to, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne údaje kedy, aké investície konkrétne
vložil do predmetného domu. V tejto súvislosti spochybnila vierohodnosť znaleckého posudku, ktorý
žalobca predložil, keďže znalkyni poskytol žalobca jednostranné údaje a pri ohliadke uvedeného domu
žalovanánebolaprítomnáažalovanáaninevedelaotom,žesavykonávalaohliadkapredmetnéhodomu

za účelom vyhotovenia znaleckého posudku. Nevedela uviesť, či samotná znalkyňa na predmetnom
dome bola. Za týchto okolností preto opätovne vzniesla námietku premlčania a za daných okolností
žiadala, aby konajúci súd návrh žalobcu zamietol. Žalovaná na uvedenom pojednávaní tiež uviedla, že
je pravdou, že žalobca jej dal sumu 70.000,- Sk na vyplatenie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, ktorý mala žalovaná so svojim manželom. Uviedla, že žalobca jej uvedenú sumu daroval,

keďže nikdy sa nehovorilo medzi nimi o tom, že by uvedenú sumu mala niekedy vrátiť. Túto sumu
zobrala, prečo by ju nezobrala, keď jej ju žalobca dal. Uviedla, že ak by sa predmetný dom predal,
peniaze za predaj uvedeného domu by inkasoval žalobca, keďže on v uvedenom dome narábal s
peniazmi, hoci predmetný dom je napísaný na ňu avšak jej výplata chodila na účet žalobcu. Žalovaná
uviedla, že žiadna dohoda o tom, že by ona mala refundovať nejaké náklady ktoré žalobca vložil do

predmetného domu, resp. sumu, ktorú poskytol žalovanej za účelom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov neuzavreli. Žalobca nikdy v minulosti a až teraz požadoval refundovanie
uvedenej sumy. Túto požiadavku nevzniesol ani v roku 2008 ani v rokoch 2009-2014 keď spolu bývali
v jednej domácnosti, t.j. do 01.05.2014. Uviedla, že sa podieľala na spoločnej domácnosti tak, že jejpeniaze, ktoré zarobila išli na účet žalobcu, pričom sa kompletne starala o celú domácnosť, varila, prala,
upratovala, starala sa aj o záhradu. Uviedla, že aj rodičovský príspevok poberal žalobca, pričom ona
pracovala v pracovnom pomere v období od 2009-2014 a v roku 2013 pracovala pol roka.

5. Právny zástupca žalobcu na uvedenom pojednávaní upresnil právnu kvalifikáciu žaloby a uviedol,
že nárok opiera o dohodu účastníkov konania. Uviedol, že v prípade, ak by táto dohoda preukázaná
nebola, uplatňuje nárok v zmysle ustanovenia § 451 OZ „bezdôvodné obohatenia je majetkový prospech

plnením z právneho dôvodu, kt. odpadol.“ Vychádzal z toho, že právny dôvod na plnenia odpadol v deň
keď odporkyňa opustila spoločnú domácnosť môjho klienta a ak by súd s touto právnou argumentáciou
nesúhlasil poukázal na ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka a považoval námietku vznesenú
žalovanou za prejav v rozpore s dobrými mravmi.
6. Svedok Y. Z. na uvedenom pojednávaní uviedol, že žalobca je jeho dávny kamarát, pričom
pozná obidvoch účastníkov. Uviedol, že žalobca v tom čase, v roku 2008 bol podnikateľom a keďže mu

jeho zmluvný partner neplatil na čas, niekedy si od neho žalobca zvykol požičať peniaze na preklenutie
nedostatku peňazí, ktoré mu partneri nezaplatili. V roku 2008 požičal žalobcovi sumu70.000,- Sk na
kúpu rodinného domu v Y., keďže žalobca v tom čase nemal kde bývať a jeho partnerka - žalovaná
v tom čase bola tehotná a obaja nemali kde bývať. Uviedol, že následne požičal žalobcovi 300.000,-
Sk, následne v roku 2008 požičal žalobcovi 300.000,- Sk na rekonštrukciu rodinného domu, ktorý bol v

dezolátnom stave, keďže tam bolo treba opraviť elektrinu a všetko. Uviedol, že zmluvy o pôžičke si ani
v jednom ani druhom prípade nerobili a žalobcovi povedal, aby povedal svojim synom, že má od neho
požičané peniaze, tak aby aj oni vedeli, keby sa náhodou niečo stalo. Uviedol, že sa dozvedel, že brat
žalovanej si chce požičať peniaze od žalobcu a niekedy v auguste 2011 zašiel na kávu k žalobcovi kde
spolu býval so žalovanou a povedal mu, aby mu vrátil peniaze, keď chce požičať niekomu inému peniaze

a v tejto súvislosti bola prítomná aj žalovaná a ona uviedla, že peniaze vrátia vtedy, keď sa predá dom.
Následne potom v roku 2011 žalobca vrátil požičané peniaze. Svedok tiež uviedol, že v uvedenom dome
bol aj pred jeho rekonštrukciou aj keď sa dom zrekonštruoval, keďže pomáhal aj s prácami, pričom
v uvedenom dome bolo potrebné všetko rekonštruovať, omietky, podlahy a suma 300.000,- Sk bola
minimálna suma, ktorá by mala pokryť náklady na rekonštrukciu. Musela sa urobiť žumpa, kanalizácia,

omietky, teplá voda, kúrenie, plyn sa naťahoval. Uviedol, že peniaze, ktoré poskytol žalobcovi v hotovosti
mal doma v trezore, nepýtal sa žalobcu na účel keď mu požičal peniaze, pričom vedel, že peniaze, t.j.
sumu 370.000,- Sk potreboval žalobca v súvislosti s domom v Y. č. XX., pričom on žalobcu ako kamaráta
nikdy nepreveroval, keďže ho poznal 35 rokov. Súčasne uviedol, že je živnostníkom a uvedené peniaze
malzoživnosti,ktorúprevádzkuje,pričompeniaze,ktorémubolivrátené,žalobcomnevložilnasvojúčet.

Uviedol, že predmetný dom bol rekonštruovaný svojpomocne, boli tam nejakí murári z V., vypomáhali
aj bratia žalovanej, pričom on niektoré veci dal žalobcovi zadarmo, napr. polystyrén alebo betón na
podlahu. Svedok ďalej uviedol, že trvá na tom, že odporkyňa povedala, že keď sa predá dom vrátia sa
mu peniaze a uviedol že žalobca mu vrátil peniaze v roku 2011 niekoľko mesiacov na to, ako bol u nich
na kávu. Žalovaná uviedla k výpovedi svedka, že nie je pravdou, že by uviedla, že peniaze vráti, keď

sa predá predmetný dom. O tomto sa so svedkom nebavila. Svedok uviedol, že sa o tom bavili všetci
traja. Nebavil sa o tom zvlášť s navrhovateľom ani zvlášť s odporkyňou. Žalovaná uviedla, že nevidela,
že by prítomný svedok dával v hotovosti žalobcovi uvedenú sumu 300.000,- Sk, resp. 370.000,- Sk.
Právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd v konaní vypočul ďalších 5 svedkov, ktorí by mali dosvedčiť
rozsah, prípadne hodnotu investícii vložených do domu zo strany žalobcu. Na otázku súdu žalobca

uviedol, že peniaze, ktoré poskytol žalovanej, v sume celkom 370.000,- Sk poskytol na jeseň v roku
2008. Právna zástupkyňa žalovanej žiadala, aby žalobca predložil doklady z účtovnej evidencie o tom,
že vložil prostriedky do rekonštrukcie predmetného domu Y. č. XX.

7. Na základe dožiadania konajúceho súdu Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor podaním
zo dňa 31.3.2015 oznámil, že vklad vlastníckeho práva k domu vo vlastníctve žalovanej zapísaného
na LV č.XXX k.ú. Jasová bol povolený 13.3.2008. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 5.5.2015
predložil konajúcemu súdu doklady o tom, že žalovaná sa snažila v roku 2009 predať predmetnú
nehnuteľnosť prostredníctvom realitných kancelárií. Ako čestné prehlásenie Y. Z., ktorý uviedol, že

pomáhal pri rekonštrukcii domu žalovanej a že žalobca zabezpečoval všetky finančné náklady súvisiace
s rekonštrukciou. Právna zástupkyňa žalovanej sa podaním zo dňa 3.6.2015 vyjadrila vo veci a uviedla,
že vyhlásenia osôb, ktoré založil právny zástupca žalobcu do spisu sú účelové vyjadrenia, ktoré nie súpravdivéažiadalvypočuťtietoosoby.Zároveňžiadalaabyžalobcapredložilúčtovnédokladyvynaložené
na rekonštrukciu.

8. Na pojednávaní dňa 14.8.2015 svedkyňa T. X., ktorá je vo vzdialenom príbuzenskom vzťahu
žalobcovi uviedla, že žalovaná prehlásila asi pred 4-5 rokmi keď strany bývali v V., že keď sa dom
predá, tak sa vyplatia dlžoby a uviedla, že žalobca si požičal od svojho kamaráta Y. Z. 150 000,-- Sk.
Uviedla, že peniaze sa mali vrátiť Y. Z. po predaji domu. Žalovaná k uvedenému vyjadrenie svedkyne
uviedla, že nie je pravdou tvrdenie svedkyne, že by prehlásila, že po predaji domu sa pôžičky vyrovnajú

keďže o tom sa vôbec nebavili, nakoľko nevedela ako skončia a či sa bude vôbec dom nejako deliť.
Y.. O. V. uviedol, že nebol svedkom toho, že by žalovaná prehlásila, že nejaké peniaze chce vrátiť
žalobcovi. Na uvedenom pojednávaní priama zástupkyňa žalovanej založila do spisu znalecký posudok
Ing. Marty Reškovej č. 4/2010 a uviedla, že po porovnaní rekapitulácie znaleckých posudkov vyplýva, že
všeobecná hodnota rodinného domu podľa znaleckého posudku znalkyne Ing. Leškovej predstavovala
12 137,85 eur a všeobecná hodnota uvedeného rodinného domu podľa znaleckého posudku znalkyne

Ing. Chovanovej predstavovala 20 203,18 eur.

9. Na pojednávaní dňa 19.7. 2016 žalobca uviedol, že má za to, že výpovede svedkov Y.. V., Y.
Z. a T. X. potvrdili, že žalovaná sa zaviazala vrátiť investície do domu. Taktiež právny zástupca žalobcu
taktiež poukázal na uvedené výpovede svedkov a tiež na znalecký posudok Ing. Chovanovej, ktorý

potvrdzuje rozsah investícií vložených do domu žalovanej. Právna zástupkyňa žalovanej na uvedenom
pojednávaní uviedla, že žalobca ani jeho právny zástupca neuviedli právny základ podanej žaloby
a tento ani nevedia preukázať. Uviedla, že žiadna dohoda medzi žalobcom a žalovanou uzavretá
nebola. Žalobca so žalovanou spoločne hospodárili v období, o ktorom tvrdia, že prišlo k investíciám
do nehnuteľnosti . Na účet žalobcu bola poukazovaná mzda žalovanej, neskôr rodinný príspevok

a žalobca nakladal s jej finančnými prostriedkami a ona považovala prostriedky za spoločné, fyzicky
sa starala sa o domácnosť a o dieťa. Uviedla, že svedecké výpovede svedkov, na základe ktorých
žalobca odôvodňuje žalobu nepreukazujú dôvod na uloženie povinnosti žalovanej. Pričom svedok Z.
uviedol, že žalobcu sa nepýtal na účel, na ktorý peniaze požičiava, len vedel, že ich potrebuje na
rekonštrukciu domu v Y.. Spochybnila skutočnosť, že svedok Z. mal doma v hotovosti 300.000 Sk

pretože ako živnostník je málo pravdepodobné že by nakladal s prostriedkami v hotovosti a rovnako
spochybnila jeho vyjadrenie, že v roku 2011 mu žalobca vrátil požičané peniaze ale nevložil si ich
na svoj účet. Vzhľadom na to, že ide o blízkeho priateľa žalobcu, celé jeho vyjadrenie je pochybné.
Uviedla, že svedkyňa X. potvrdila, že cez jej kartu sa nakupoval stavebný materiál v Maďarsku ale
taktiež nepotvrdila, že medzi stranami bola uzavretá dohoda, potvrdila len, že žalobca si od nej bral

nakúpený stavebný materiál, nevedela sa vyjadriť k výške požičanej sumy, keďže uviedla, že mohlo
by ísť cca o 100-150 tisíc Sk. Uviedla, že žalovaná od žalobcu žiadala aby o materiáli a vložených
investíciách predložil doklady, čo doteraz neurobil a z toho dôvodu tvrdenie o nakupovaní materiálu
považuje za vykonštruované. Poukázala na to, že svedok Y.. V. uviedol, že žalobca ho požiadal o
sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti pričom žalobca uviedol, že peniaze potrebuje na vyplatenie

bývalej manželky titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nepotvrdil, že by
bola medzi stranami uzavretá nejaká dohoda. Svedok potvrdil, že finančné záležitosti žalovanej riešil
žalobca a svojvoľne sa rozhodoval čo s peniazmi urobí. Poukázala na znalecký posudok Ing. Reškovej
z roku 2010, ktorý stanovil technickú hodnotu domu na čiastku 12000 eur čo bolo už po rekonštrukcii
pričom znalecký posudok Ing. Chovanovej uvádzal technickú hodnotu pred rekonštrukciou tiež cca

13000 eur. Preto znalecký posudok Ing. Chovanovej označila za tendenčný, neobjektívny, pričom
táto znalkyňa so žalovanou nikdy nehovorila a otázne je, či vôbec vstúpila do nehnuteľnosti, pričom
podklady k vypracovaniu posudku dal žalobca bez toho, že by so žalovanou niekedy konzultoval. Preto
považovala za nadbytočné, keďže neexistuje právny dôvod k podaniu žaloby, vykonať dokazovanie
v tom smere aká bola výška investícií. Poukázala na to, že investície boli vynaložené v roku 2008 a

podľa Občianskeho zákonníka sa nároky žalobcu v roku 2011 premlčali, keďže žaloba bola podaná
v roku 2014 . Preto žiadala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že žiadny právny dôvod v
danom prípade neexistoval. Právny zástupca žalobcu uviedol, že nárok žalobcu opiera o bezdôvodné
obohatenie,t.j.ustanovenie§451Občianskehozákonníka,keďžeideobezdôvodnéobohatenieamáza
to, že premlčacia lehota začala plynúť od 1.5.2014, t.j. odvtedy, keď strany prestali spolu bývať. Žalobca

na uvedenom pojednávaní uviedol, že mal kde bývať, keďže vlastnil v roku 2008 rodinný dom zapísaný
na LV. č. XXXX k.ú. V., ktorý vlastnil už od roku 1990 a spolu riešili spoločné bývanie so žalovanou v
Y.. Uviedol, že nie je pravdou, že žalovaná nemohla nakladať s financiami, keďže jej dal k dispozícii
svoju platobnú kartu v Slovenskej sporiteľni, ktorú nepoužívala, keďže všetko uhrádzal on sám. Platobnúkartu mu vrátila až 2 týždne potom ako sa rozišli. Uviedol, že na rekonštrukci prispel výlučne on sám,
pričom bývať začali spolu v decembri 2008 keď už bola rekonštrukcia domu žalovanej dokončená.
Predložil k nahliadnutiu znalecký posudok 76/2016 Ing. Kočkovičovej , ktorého súčasťou je LV č. E.

k.ú V., na ktorom je vedený ako výlučný vlastník žalobca , titul nadobudnutia je dohoda o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vklad V XXXX/XX z 14.7.2009. a uviedol, že nie je pravdou
nemal kde bývať. Právny zástupca žalobcu poukázal na rozsudok NS N26/75, v ktorom sa uvádza, že
keď dôjde k zhodnoteniu nehnuteľnosti nevychádza sa z hodnoty vložených investícií ale z hodnoty
rozdielu medzi hodnotou nehnuteľnosti pred vloženými investíciami a hodnotou nehnuteľnosti po vložení

investícii. Mal za to, že zisťovanie hodnoty nakúpeného tovaru a jeho druhu je zbytočné. Uviedol, že
hodnota domu nemohla byť vysoká keďže žalovaná v rámci vyporiadania kúpila spoluvlastnícky podiel
za 70.000,- Sk takže dom mal hodnotu 140.000 Sk pred rekonštrukciou a výpoveď svedka Z. zároveň
korešponduje s hodnotou, ktorú vypočítala Ing. Chovanová. Ide o hodnotu zhruba cca 300.000 Sk takže
sa približuje k žalovanej sume 11.000 eur. Zároveň uviedol, že právny dôvod odpadol v roku 2014 keďže
investície boli vložené do spoločného bývania účastníkov, s tým ,že v dome budú bývať a preto má za

to, že námietka premlčania vznesená žalovanou je bezpredmetná, keďže žaloba bola podaná včas.

10. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 odsek 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom

výslovne upravených.

Podľa § 451 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný bez plnenia právneho
úkonu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získalo.

Podľa § 100 odsek 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Podľa § 107 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa

na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia premlčí za 3
roky ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa keď k nemu došlo.

11. Súd na základe vyššie uvedených skutočností, dokladov založených v spise mal konajúci

súd za to, že nárok uplatnený žalobcom žalobou je nedôvodný. Zo zhodných tvrdení oboch strán mal
súd za preukázané, že žalobca do nehnuteľnosti - domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej zapísaného
na LV č. XXX k.ú. Y., vložil v roku 2008 v rámci rekonštrukcie investície, ktorými zhodnotil predmetný
dom. Taktiež mal za preukázané, že medzi účastníkmi nedošlo k žiadnej dohode ohľadne vrátenia
uvedených investícií žalobcovi zo strany žalovanej keďže žalovaná existenciu takejto dohody poprela,

tvrdila že žiadna takáto dohoda medzi stranami uzavretá nebola a ani svedkovia Y. Z. a T. X. svojimi
výpoveďami nepotvrdili tvrdenie žalobcu, že medzi stranami došlo k dohode o tom, že žalovaná vráti
investície vložené do jej domu žalobcovi. Svedok Y. Z. uviedol, že obe strany prehlásili, že mu vrátia
peniaze a teda z tejto výpovede nemožno vyvodiť záver, že žalovaná sa zaviazala investície vrátiť
žalobcovi. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal existenciu dohody strán, či

už v ústnej alebo písomnej forme ohľadne vrátenia investícií. Konajúci súd mal z uvedených dôvodov
za to, že v danom prípade ohľadne vložených investícií do domu žalovanej neexistoval právny dôvod
a teda žalovanej podľa § 451 odsek 2 Občianskeho zákonníka vzniklo bezdôvodné obohatenie, t.j.
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Obe strany zhodne uviedli, že uvedenéinvestície boli vložené do domu žalovanej v roku 2008 a teda v danom prípade premlčacia lehota začala
plynúť od roku 2008 a s prihliadnutím na ustanovenie § 107 odsek 1 a 2 právo žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia bolo premlčané v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote v roku 2010 a

zároveň bolo premlčané v trojročnej premlčacej lehote v roku 2011. Keďže žaloba bola podaná v roku
2014, je zrejmé, že žaloba bola podaná po uplynutí uvedených premlčacích lehôt a súd vzhľadom na
námietku premlčania vznesenú žalovanou prihliadal na túto námietku podľa § 100 odsek 1 Občianskeho
zákonníka a premlčané právo žalobcovi nepriznal. Súd vzhľadom na uvedené neprihliadal na tvrdenie
právneho zástupcu žalobcu, že premlčacia lehota začala plynúť od 01.05.2014, keď žalovaná opustila

spoločnú domácnosť, keďže toto tvrdenie nemá oporu v ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka,
keďže podľa tohto ustanovenia premlčacia lehota začína plynúť odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V danom prípade k bezdôvodnému
obohateniu došlo v roku 2008 bez právneho dôvodu. V priebehu celého konania žalobca nepreukázal,
že by k bezdôvodnému obohateniu žalovanej došlo iným zákonom uvedeným spôsobom, t.j. plnením
z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol alebo že išlo o majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom v žalobe uplatnené
právo bolo premlčané, konajúci súd sa ďalej hodnotou vložených investícií zo strany žalobcu nezaoberal
a ani v tomto smere preto nevykonal žiadne dokazovania a neprihliadal ani na znalecké posudky znalcov
ohľadne investícií vložených žalobcom do domu žalovanej. Preto z uvedených dôvodov konajúci súd
žalobu zamietol.

12. Súd o trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods.1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na

náhradu trov konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 C.s. p. o nároku na náhradu trov
konania rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov
konaniarozhodnesúdpoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončísamostatnýmuznesením,
ktoré vydá súdny úradník. Keďže žalovaná bola úspešná v plnom rozsahu, súd jej priznal náhrad trov
konania, pričom o výške náhrady trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.