Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 24, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžk/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201124
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8014201124.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej

a zo sudcov JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcov: 1.) Z.
I., bytom M. XXXX/X, K. P., 2.) U. I., bytom M. XXXX/X, K. P., obaja zast. JUDr. Michalom Petríkom,
advokátom, so sídlom Francisciho 25, Poprad, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor výstavby
a bytovej politiky, so sídlom Námestie mieru č. 3, Prešov, za účasti: 1.) ESIN group, a.s., so sídlom
Tatranská 300/8, Považská Bystrica, IČO: 36 787 302, 2.) W. F., bytom W. XX, 3.) X. M., bytom G. XX, D.,
4.) U.. A. Z., I. XX, D. 5.) U.. D. Z., bytom I. XX, D. 6.) W. W., bytom P. S. XXX 7.) U.. D. P., bytom F. XX,
B. 8.) C. E., bytom ul. P. X, P., Z., 9.) J. D., bytom J. T. XX, D., 10.) I.. A. Z., bytom X. XXXX/XX, D. 11.) U..

W. Z., bytom X. XXXX/XX, D., 12.) P. E., bytom S. XX, D., 13.) DALMOSK, s.r.o., so sídlom M. Bodického
1514/11, Revúca, IČO: 36 631 884, 14.) X. P., bytom O. S. X, I., 15.) A. E., bytom A. XXXX/XX, I., 16.)
U.. A. A., bytom D. XXX, Z. I., 17.) W. G., bytom I. XX, 18.) U.. A. F., bytom Y. XX, Z., L. republika, 19.)
RO&CO, s. r. o., so sídlom Kuklovská 495/7, Bratislava, IČO: 46 365 567, 20.) Z. A., bytom ul. X-go A.
XX/X, Y., Z. republika, 21.) W. A., bytom ul. I.-D. X/XX, R., Z. republika 22.) A.. W. A., bytom K. XXXX/
X, D., 23.) ADVERTA SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Hledíková 3, Šurany, IČO: 35 968 087, 24.) X.. A. D.,
bytom E. T. XX, D.-A., 25.) A. D., bytom E. T. XX, D.-A., 26.) U.. W. C., bytom D. X, K., 27.) U.. A. D.,

bytom Z. S. XXXX/X, Y.-Y., 28.) R. - S. O., bytom B. XXA., R., Z. republika, 29.) A. S., bytom B. V., R.,
Z. republika, 30.) U.. Z. X., bytom A. X, K., 31.) X.. Y. X., bytom L. XX, E., 32.) P. D., bytom ul. X. A. X,
R., Z. republika, 33.) O. G., bytom Y. XX, F. Z., 34.) X.. D. K., T.., bytom Z. XXXX/X, I., 35.) U.. B. K.,
bytom Z. XXXX/X, I., 36.) U.. O. Y., bytom A. XXX, D. E. K., L. republika, 37.) U.. Z. K., bytom D. XX, A.,
38.) U.. O. O., bytom S. XXX, E. P., 39.) O.. A. Z., bytom I. XXXX/XX, Z., 40.) A.. F. Z., bytom I. XXXX/
XX, Z., 41.) P. G., bytom O. XXX/XX, K. P., 42.) po nebohej U. G., naposledy bytom O. XXX/XX, K. P.
právni nástupcovia: I. M., bytom O. XXX/XX, K. P., P. G., bytom O. XXX/XX, K. P., 43.) W. G., bytom Z.

XXXX/X, Z., 44.) S. G., bytom F. Q. X, S. E. K., 45.) po nebohej C. K., naposledy bytom S. XX, D. právni
nástupcovia: A.. P. O., bytom P. XXXX/XX, Z., A. M., bytom Y. XXXX/X, D., U.. L. K., bytom S. XXXX/XX,
D., A. K., bytom P. XXXX/XX, D., 46.) U.. W.. X. D., bytom O. XXX, K. P., ďalší účastníci v rade: 1.), 2.),
3.), 4.), 5.), 6.), 7.), 8.), 10.), 11.), 13.), 16.), 18.), 20.), 21.), 22.), 23.), 24.), 25.), 27.), 28.), 29.), 32.), 34.),
35.) v zastúpení JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou, so sídlom Tatranská 300/8, Považská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2014/19361/50675/
ŠSS-PB zo dňa 8. augusta 2014, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa

25. mája 2016, č. k. 5S/61/2014-168, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. mája 2016, č. k.
5S/61/2014-168 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :I.

Krajský súd v Prešove (ďalej v texte rozhodnutia len „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“)
napadnutým rozsudkom č. k. 5S/61/2014-168 zo dňa 25. mája 2016 postupom podľa ustanovenia § 250j
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“) zamietol žalobu žalobcov o
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2014/19361/50675/ŠSS-
PB zo dňa 8. augusta 2014, ktorým žalovaný ak odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967

Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)
odvolanie žalobcov zamietol a potvrdil rozhodnutie obce Veľká Lomnica (ďalej len „stavebný úrad“)
č. j. SP/60-010/12-Šk zo dňa 26. novembra 2013. Uvedeným rozhodnutím stavebný úrad podľa § 88a
ods. 4 zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „stavebný zákon“) v nadväznosti na § 58 až § 66 stavebného zákona, v spojenom konaní s
kolaudačným konaním v zmysle § 88a ods. 9 stavebného zákona, dodatočne povolil vykonané stavebné

práce (zmeny stavby počas výstavby) a zároveň povolil užívať už dokončenú časť stavby „Novostavba
dvoch bytových domov v Obci Veľká Lomnica“, na pozemkoch parc. č. KN-C XXXX/XX, XXXX/XXX,
XXXX/ XXX v kat. úz. K. P., bez priestorov ustupujúcich podlaží oboch bytových domov, vo vymedzenom
rozsahu, pre stavebníka spoločnosť ESIN group, a.s., Považská Bystrica, so sídlom Tatranská 300/8,
Považská Bystrica.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že v konaní neúspešným
žalobcom náhradu trov konania nepriznal a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá právo
na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na to, že stavebný úrad oznámil začatie dodatočného
povolenia stavby spojeného s kolaudačným konaním účastníkom konania a dotknutým orgánom
oznámenímč.SP/60-004/12-Škzodňa18.marca2013.Žalobcoviasiakoúčastnícikonaniaprevzalitoto
oznámenie dňa 28. marca 2013, pričom ústne pojednávanie, ako to vyplýva z predmetného oznámenia,
sa uskutočnilo dňa 05. apríla 2013, a teda je zrejmé, že lehota podľa § 80 ods. 1 stavebného zákona

zo strany stavebného úradu nebola dodržaná, avšak na predmetnom ústnom pojednávaní sa podľa
prezenčnej listiny zúčastnil splnomocnený zástupca žalobcov JUDr. Michal Petrík, ktorý sa v konaní do
zápisnice vyjadril. Ďalšie ústne pojednávanie oznámil stavebný úrad účastníkom konania oznámením
č. SP/60-008/12-Šk zo dňa 27. mája 2013, ktoré si žalobcovia prevzali dňa 05. júna 2013 s tým, že
ústne pojednávanie sa konalo dňa 12. júna 2013, ani v tomto prípade zákonom stanovená lehota

10 dní nebola dodržaná, avšak na nariadenom ústnom pojednávaní sa žalobcovia osobne zúčastnili.
Prvostupňový súd poukázal na to, že dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu môže byť
v zmysle ust. § 250i ods. 3 O. s. p. len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť a zákonnosť
rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady,
ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka, a teda aj keď v prípade

procesného postupu stavebného úradu došlo k pochybeniu, a to nedodržaniu zákonnej lehoty, tento
procesný postup stavebného úradu nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného
ako aj stavebného úradu. Oznámenia o začatí spojeného stavebného a kolaudačného konania si
účastnícikonania prevzali,vkonaní vznieslinámietkyasamotnéhoústnehopojednávaniasa zúčastnili,
či už osobne alebo prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. Formálne zopakovanie tohto

procesného postupu by neprivodilo pre účastníkov iné, či výhodnejšie rozhodnutie.

Za nedôvodnú považoval súd námietku žalobcov, že z predvolania stavebného úradu zo dňa 18. marca
2013 vyplýva, že ústne pojednávanie bolo nariadené na deň 05. apríla 2013, avšak z protokolu a
prezenčnej listiny je zrejmé, že sa malo ústne pojednávanie uskutočniť dňa 04. apríla 2013. Z obsahu,

resp. zo záhlavia protokolu zo spojeného konania o dodatočnom povolení zmeny stavby počas výstavby
s kolaudačným konaním je nesporné, že toto konanie prebiehalo dňa 05. apríla 2013 o 10.00 hod. na
stavebnom úrade. Napriek tomu, že v závere protokolu pri uvedení miesta spísania protokolu „vo Veľkej
Lomnici“ je uvedený dátum 04. apríla 2013 a takýto istý dátum je uvedený aj na prezenčnej listine, v
danom prípade ide iba o chybu v písaní, keď dátum nariadeného ústneho pojednávania 05. apríla 2013

je zrejmý aj zo samotného oznámenia o tomto ústnom pojednávaní, ktoré bolo doručované účastníkom
konania. V prezenčnej listine k tomuto protokolu sám právny zástupca žalobcov k svojmu podpisu pridal
označenie dátumu ústneho pojednávania dňa 05. apríla 2013.Vo vzťahu k námietke žalobcov, že protokol z ústneho pojednávania neobsahuje náležitosti uvedené v
§ 81a ods. 1 stavebného zákona, krajský súd uviedol, že táto námietka je taktiež nedôvodná, pričom
žalobcovia rovnako neuviedli, ako boli dotknutí na svojich právach týmto protokolom. Z obsahu protokolu

zo dňa 05. apríla 2013 a 12. júna 2013 súd zistil, že stavebný úrad popísal doterajší priebeh konania, zo
záhlavia je zrejmé, že sa týka spojeného konania o dodatočnom povolení zmeny stavby počas výstavby
s kolaudačným konaním na stavbu „Novostavba dvoch bytových domov v obci Veľká Lomnica“, protokol
obsahuje popis kompletnej dokumentácie, ktorá bola predložená ku kolaudačnému konaniu, vyjadrenia
účastníkovkonaniapredvolanýchnatotopojednávanievrátanedotknutýchorgánov,ktorésvojezáväzné

stanoviská predložili osobitne v konaní, čo vyplýva zo samotného obsahu protokolu, pričom žalobcovia
v odvolacom konaní proti rozhodnutiu stavebného úradu nedostatok obsahovej náležitosti protokolu
nenamietali.

Vo vzťahu k námietke žalobcov, že podľa stavebného projektu mala mať stavba 2 vodovodné hydranty,
pričom reálne má iba jeden vodovodný hydrant a že pivničné kobky v stavbe nemajú protipožiarne dvere,

ale iba drevotrieskové dvere používané v bytových domoch, súd uviedol, že táto námietka je nedôvodná,
pričom,žalobcovia vžalobeneuviedli, akobolidotknutínasvojichprávachtým,ževodovodnýhydrantje
len jeden a že pivničné kobky majú len drevotrieskové dvere. Prvostupňový súd uviedol, že túto námietku
žalobcovia nevzniesli v samotnom konaní pred stavebným úradom, ani pred odvolacím orgánom. V
stavebnom konaní platí koncentračná zásada podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého

stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom
a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky
môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Ak teda žalobcovia na
nariadených ústnych pojednávaniach a vo svojich písomných námietkach nevzniesli námietku týkajúcu
sa hydrantov a protipožiarnych dverí, na túto námietku nemohol stavebný úrad v stavebnom konaní ani

žalovaný ako odvolací orgán prihliadať. Zároveň krajský súd poukázal na to, že dotknutým orgánom,
ktorý chráni verejné záujmy v oblasti protipožiarnej ochrany je Hasičský a záchranný zbor v Kežmarku,
ktorý pre účely tohto stavebného konania vydal ako dotknutý orgán záväzné stanovisko podľa § 140a
stavebného zákona a toto stanovisko bolo súhlasné. Za formálny nedostatok nemajúci vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a stavebného úradu považoval súd aj skutočnosť, že

správa o odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického zariadenia U. nemá vo svojom vyhotovení
dátum, kedy bola spracovaná, pričom uviedol, že ani z tejto námietky nie je zrejmé, akým spôsobom
boli žalobcovia ukrátení na svojich právach.

Z obsahu prvostupňového rozhodnutia č. j. SP/60-010/12-Šk vyplýva, že stavebný úrad povolil vykonané

stavebné práce (zmeny stavby počas výstavby) a povolil užívať už dokončenú časť predmetnej stavby.
V časti „Osadenie stavieb“ rozhodnutia je uvedené, že výšky stavieb podľa geodeticko-technickej správy
vypracovanej U.. A. Y., autorizovaným geodetom a kartografom, sú od päty objektu viditeľnej na teréne
po najvyšší bod stavby zamerané nasledovne: 1. Bytový dom A výška hrebeňa 16,89 m, 2. Bytový
dom B výška hrebeňa 16,72 m. Námietka žalobcov, že výška po hrebeň strechy 15,4 m nezodpovedá

údajom uvedeným v rozhodnutí stavebného úradu a dokumentácii predloženej k stavebnému konaniu.
Nezodpovedá tomu ani tvrdenie žalobcov, že skutočná výška po hrebeň vyhliadkovej veže je 20,45 m.
Pokiaľ žalobcovia poukazovali na Všeobecne záväzné nariadenie obce č. 43 zo dňa 13. decembra
2007 a záväzné regulatívy územného rozvoja obce Veľká Lomnica bod 3.1.5, ktoré upravuje, že objekty
bytových domov, penziónov, hotelov a vyššej vybavenosti - dvojpodlažné s možnosťou podpivničenia

so sedlovými strechami s využitým podkrovím môžu mať výšku hrebeňa strechy od upraveného
terénu po hrebeň strechy do 15 m, túto ich námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu
administratívneho spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd zistil, že stavebný úrad ako aj
žalovaný pri rozhodovaní veci vychádzali z územného plánu obce Veľká Lomnica platného v čase
vydania rozhodnutia. Obec Veľká Lomnica má spracovaný územný plán obce schválený uznesením

obecného zastupiteľstva č. 19/91 zo dňa 26. júna 1991 v znení neskorších zmien a doplnkov. Jeho
záväzná časť bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením č. 38/2006 v znení neskorších zmien
a doplnkov. V čase vydania rozhodnutia stavebného úradu a žalovaného bola platná a záväzná
časť územného plánu obce Veľká Lomnica vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením č. 3/2012
zo dňa 20. septembra 2012, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01. decembra 2012. Podľa záväzného

regulatívu územného rozvoja obce bod 3.1.5. neobsahuje výškové obmedzenie stavby bytových domov,
penziónov hotelov a vyššej vybavenosti. Preto povolenie stavby bytových domov vo výške uvedenej
v rozhodnutí stavebného úradu je v súlade s územným plánom obce ako aj jeho záväznou časťou.
Obstarávanie, spracovanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a jej záväzných častí jesamostatnýmprocesomupravenýmvprvejčastistavebnéhozákona.Podľaustanovení§22stavebného
zákona k návrhu územnoplánovacej dokumentácie je verejnosť oprávnená podávať pripomienky, a teda
zúčastňovať sa na schvaľovacom procese, pričom toto právo mohli žalobcovia v súlade so stavebným

zákonom využiť.

II.

Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie. V odôvodnení poukázali na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/28/2011, ktoré uvádza čím sa má súd
vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v právnej veci zaoberať, pričom krajský
súd sa týmito otázkami nezaoberal, odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje žiadnu odpoveď na otázky
či správny orgán si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci

dostatočneskutočnýstav,čikonalvsúčinnostisúčastníkmikonania,čirozhodnutiebolovydanévsúlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, či uvedené
procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Krajský súd, ktorý konštatoval, že správny orgán nedodržal procesný postup,
na druhej strane iba uviedol, že procesné pochybenia nemajú vplyv na prípadnú zmenu rozhodnutia,

avšak neuviedol ako k týmto záverom dospel a z akého dôvodu vplyv nemajú.

Žalobcovia ďalej namietali, že krajský súd sa nezaoberal námietkou uvedenou v žalobe, že protestom
prokurátora č. Kd 133/11-7 zo dňa 10. augusta 2011 bolo konštatované, že postupom stavebného
úradu pri vydaní kolaudačného rozhodnutia došlo k porušeniu zákona. Upozornenie prokurátora

č. Kd 249/10-30 z 18. apríla 2011 uvádza, že stavebný úrad má zosúladiť realizáciu stavby
s územnoplánovacou dokumentáciou obce, pričom stavebný úrad namiesto zosúladenia stavby s
územnoplánovacou dokumentáciou obce prispôsobil územnoplánovaciu dokumentáciu obce stavbe a
stavebníkovi a to tak, že prijal zmenu územného plánu obce VZN č. 3/2012 zo dňa 20. septembra 2012
tak, že odstránil výškový regulatív a nahradil ho podlažnosťou stavieb.

Žalobcovia opätovne poukázali na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžp/28/2011, v ktorom sa uvádza,
že stavba, ktorá je v rozpore s územným plánom obce je v rozpore s verejným záujmom, pričom
žalovaný ani krajský súd sa nezaoberali touto námietkou, najmä verejným záujmom. I keď stavebný
orgán odstránil výškový regulatív a nahradil ho podlažnosťou stavieb, tak je stavba napriek tomu v

rozpore so zákonom, keďže žalobcovia predložili na pojednávaní STN 73 4301, ktoré upravuje termíny
podlažnosť, a v zmysle ktorého sú stavby 4 podlažné, čo je v rozpore aj s v súčasnosti platným
územnýmplánomobce,ktorýpovoľuje2podlažia,pričomnámietkuneskúmalžalovanýaanikrajskýsúd.
Žalobcovia v žalobe namietali, že správny orgán nevyhotovil protokol z ústneho pojednávania v zmysle
§ 81a ods. 1 stavebného zákona a spísaný protokol neobsahoval zákonom vyžadované náležitosti,

pričom krajský súd poukázal na § 81a ods. 2 stavebného zákona, podľa ktorého môže stavebný úrad
nahradiť dokumentáciou, ak nie sú zistené odchýlky od skutočného realizovania stavby a neboli podané
námietky zo strany účastníkov konania, avšak v prejednávanej veci boli takéto námietky podané, a
teda nahradenie protokolu jednoduchým záznamom neprichádzalo do úvahy, pričom stavebný úrad
nazval uvedený záznam protokol. Krajský súd uviedol, že uvedené konanie sa spravovalo podľa § 88a

ods. 7 stavebného zákona, avšak zo samotného rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že išlo o konanie
o dodatočnom povolení stavby spojené s kolaudačným konaním a kolaudačné konanie sa riadi § 76
stavebného zákona, a teda aj § 81a ods. 1 stavebného zákona.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského

súdu v Prešove zo dňa 25. mája 2016, č. k. 5S/61/2014-168, v jeho zamietajúcej časti zrušil a vec vrátil
krajskému súdu.

III.

Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil s výrokom ako aj odôvodnením rozsudku krajského súdu
a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. mája 2016, č.
k. 5S/61/2014-168, ako vecne správny potvrdil.Ďalší účastníci v rade: 1.), 2.), 3.), 4.), 5.), 6.), 7.), 8.), 10.), 11.), 13.), 16.), 18.), 20.), 21.), 22.), 23.),
24.), 25.), 27.), 28.), 29.), 32.), 34.), 35.) sa k odvolaniu žalobcov vyjadrili prostredníctvom právnej
zástupkyne, a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.

mája 2016, č. k. 5S/61/2014-168, potvrdil. Uviedli, že krajský súd vykonal podrobné dokazovanie,
oboznámil sa so všetkým spisovým materiálom, podrobne vec referoval a vykonal dokazovanie, na
základe čoho rozhodol. Krajský súd na pojednávaní vyzval žalobcov, aby konkrétne uviedli o aké vady
konania pred správnym orgánom ide, aké skutočnosti sú nezákonné a s ktorým ustanovením právneho
poriadku sú v rozpore, pričom žalobcovia nevedeli na tieto otázky odpovedať, a tie vady, ktoré namietali

v správnom konaní boli vyriešené. Zároveň poukázali na skutočnosť, že žalobcovia v odvolaní neuviedli
nové rozhodujúce okolnosti potrebné pre zmenu napadnutého rozhodnutia.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací (§

246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie,
ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) v
rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní žalobcov a dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nemožno
priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O. s.
p., s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený 24. októbra 2018 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O. s. p.)

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O. s. p. (§ 247 ods. 1 O. s. p.).

Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe a či uvedené procesné pochybenie

správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O. s. p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase
vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O. s. p.). Preto v správnom súdnictve

súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§
250i ods. 1 veta druhá O. s. p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového
ani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu
dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí.

Niejeaniúlohounajvyššiehosúduvkonaníopreskúmaniezákonnostirozhodnutiaapostupusprávneho
orgánu v správnom súdnictve prehodnocovať správnosť záverov krajského súdu na základe nesúhlasu
odvolateľa s takýmito závermi. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany
pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie na základe zistení krajského súdu bolo

vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský súd svoje zistenie
presvedčivo a s poukazom na procesné ustanovenia náležite odôvodní, niet dôvodu, aby odvolací súd
žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušil.Úlohou prvostupňového súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam
a postupom správnych orgánov - na základe žaloby žalobcov preskúmať zákonnosť postupu a

rozhodnutia žalovaného, ktorým odvolanie žalobcov zamietol a potvrdil rozhodnutie obce Veľká
Lomnica č. j.: SP/60-010/12-Šk zo dňa 26.11.2013, ktorým stavebný úrad podľa § 88a ods. 4
stavebného zákona v nadväznosti na § 58 až § 66 stavebného zákona, v spojenom konaní s
kolaudačným konaním v zmysle § 88a ods. 9 stavebného zákona, dodatočne povolil stavbu a užívanie
stavby: „Novostavba dvoch bytových domov v Obci Veľká Lomnica“, na pozemkoch parc. č. KN-C XXXX/

XX, XXXX/XXX,XXXX/XXXvk.ú.K.P.,prestavebníkaspoločnosťESINgroup,a.s.PovažskáBystrica,
so sídlom Tatranská 300/8, Považská Bystrica.

Podľa § 80 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi účastníkom konania, obci, ak nie je
stavebným úradom príslušným na kolaudačné konanie, a dotknutým orgánom začatie kolaudačného
konania najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním.

Podľa§88aods.1stavebnéhozákona,akstavebnýúradzistí,žestavbabolapostavenábezstavebného
povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v
určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami
chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi.

Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad
posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov
predložených v stavebnom konaní.

Podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad

dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi
úpravy už realizovanej stavby.

Podľa§88aods.7stavebnéhozákonanakonanieododatočnompovolenístavbysaprimeranevzťahujú
ustanovenia § 58 až 66.

Podľa§88aods.9stavebnéhozákonaskonanímododatočnompovolenístavby,ktorájeuždokončená,
môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie.

Úlohou súdu v predmetnej veci bolo posúdiť existenciu zákonných podmienok pre vydanie rozhodnutia

o dodatočnom povolení stavby a kolaudačného rozhodnutia v spojenom konaní v zmysle ustanovenia
§ 88a ods. 9 stavebného zákona.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti,
sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého
stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného

rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti
napadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku

a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc z ustanovenia § 219
ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p., nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil
od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočnéprávne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje
v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, pričom duplicitné
opakovanie pre účastníkov známych faktov v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského

súdu považuje za nadbytočné.

Pokiaľ žalobcovia namietali, že predmetná stavba je v rozpore s územným plánom obce, senát
najvyššieho súdu považuje za potrebné zdôrazniť, že pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého
rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 250i ods. 1 prvá veta O. s. p. je pre súd rozhodujúci skutkový stav,

ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Z podkladov súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj kompletný administratívny spis týkajúci sa
predmetnej veci, je zrejmé, že v čase vydania rozhodnutia stavebného úradu a žalovaného bola platná
a záväzná časť územného plánu obce Veľká Lomnica vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením č.
3/2012zodňa20.septembra2012, ktorénadobudloúčinnosťdňa01.decembra2012.Podľazáväzného

regulatívu územného rozvoja obce bod 3.1.5. neobsahuje výškové obmedzenie stavby bytových domov,
penziónov, hotelov a vyššej vybavenosti.

Za stavu, že žalovaný ako aj stavebný úrad pri rozhodovaní vychádzali z územného plánu obce Veľká
Lomnica, platného v čase vydania ich rozhodnutí, senát najvyššieho súdu sa v plnom rozsahu stotožnil

s argumentáciou prvostupňového súdu, že povolenie stavby bytových domov vo výške uvedenej v
rozhodnutí stavebného úradu je v súlade s územným plánom obce ako aj jeho záväznou časťou.

Neuniklo tiež pozornosti najvyššieho súdu, že žalobcovia v rámci žaloby žiadnym spôsobom
nekonkretizovali, na ktorých svojich právach mali byť rozhodnutím a postupom žalovaného ukrátení.

Senát najvyššieho súdu zároveň zdôrazňuje, že predmetom konania v posudzovanej veci nebolo
preskúmanie zákonnosti Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2012 zo dňa 20. septembra 2012.
Zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia mali možnosť vyjadrovať sa k zmenám územného
plánu v rámci schvaľovacieho procesu.

Súd prvého stupňa bol povinný vychádzať so stavu existujúceho v čase vydania napadnutého
rozhodnutia, a preto ani na námietky žalobcov, týkajúce sa protestu prokurátora č. Kd 133/11-7 zo dňa
10. augusta 2011 a upozornenia prokurátora č. Kd 249/10-30 z 18. apríla 2011, nebolo možné v rámci
predmetného konania prihliadať.

V súvislosti so žalobcami namietaným nedodržaním procesného postupu pred stavebným úradom,
najvyšší súd z podkladov administratívneho spisu zistil, že stavebný úrad oznámil začatie dodatočného
povolenia stavby spojeného s kolaudačným konaním účastníkom konania a dotknutým orgánom
oznámením č. SP/60-004/12-Šk zo dňa 18. marca 2013. Žalobcovia si ako účastníci konania prevzali

oznámenie dňa 28. marca 2013, pričom ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa 05. apríla 2013, a
teda je zrejmé, že lehota podľa § 80 ods. 1 stavebného zákona zo strany stavebného úradu nebola
dodržaná. Na predmetnom ústnom pojednávaní sa podľa prezenčnej listiny zúčastnil splnomocnený
zástupca žalobcov O.. A. Z., ktorý sa v konaní do zápisnice vyjadril. Ďalšie ústne pojednávanie oznámil
stavebný úrad účastníkom konania oznámením č. SP/60-008/12-Šk zo dňa 27. mája 2013, ktoré si

žalobcovia prevzali dňa 05. júna 2013 s tým, že ústne pojednávanie sa konalo dňa 12. júna 2013, pričom
ani v tomto prípade zákonom stanovená lehota 10 dní nebola dodržaná, avšak na nariadenom ústnom
pojednávaní sa žalobcovia osobne zúčastnili.

Čo sa týka nesprávnosti postupu stavebného úradu, ktorý opakovane nedodržal zákonom stanovenú

lehotu, najvyšší súd prisvedčil žalobcom v tom smere, že zo strany stavebného úradu došlo jednoznačne
k pochybeniu, keď 10-dňová lehota v ich prípade opakovane dodržaná nebola.

V súvislosti so žalobcami namietaným nedodržaním procesného postupu pred stavebným úradom,
najvyšší súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že v konaniach o žalobách súd zásadne skúma

dôvodnosť žaloby, pričom na vady, ktoré nie sú žalobcovi na ujmu, neprihliada. Podľa názoru senátu
najvyššieho súdu aj v prípade porušenia procesných predpisov je dôvodom zrušenia rozhodnutia
len také porušenie zákona, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu
privodiť pre účastníka vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie.

Za stavu, že žalobcovia sa na jednom z pojednávaní osobne zúčastnili a na druhom bol osobne
prítomný ich právny zástupca, napriek tomu, že nebola dodržaná procesná lehota, by zopakovanie tohto
procesného postupu neprivodilo pre žalobcov výhodnejšie rozhodnutie.

Odvolací súd zistil, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vysporiadal so všetkými

relevantnými námietkami uvedenými v žalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo
preukázané, že vykonané dokazovanie bolo správnymi orgánmi náležite vyhodnotené a v hodnotení
dôkazov prvostupňový súd nezistil právne pochybenia, ani logické nesprávnosti, ani takú vadu konania,
ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov oboch

stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k
porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcov, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z
dôvodov uvedených vyššie, za správny.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je nepochybné, z akých dôvodov dospel krajský súd k záveru

o nedôvodnosti podanej žaloby a k potrebe jej zamietnutia. Skutočnosť, že krajský súd nerozhodol o
podanej žalobe v súlade s predstavami žalobcov, nemožno považovať za porušenie práva na súdnu
ochranu.

Zároveň senát najvyššieho súdu poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. IV. ÚS 101/2010-19 zo dňa 11. marca 2010, v ktorom konštatoval, že úlohou súdu v správnom
súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a
rozhodnutí,tedato,čikompetentnéorgánypririešeníkonkrétnychotázokrešpektovalipríslušnéhmotno-
právne a procesno-právne predpisy. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 ústavy nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa

riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS
251/03).

Odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcov neobsahuje právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by
mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Prešove ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s .p. v spojení s §
246c ods. 1 O. s. p. a § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.
s. p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O. s. p a s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v súlade s ust. § 142 ods. 1
O. s. p. tak, že v odvolacom konaní neúspešným žalobcom ich náhradu nepriznal, pričom žalovanému
a pribratým účastníkom právo na náhradu trov konania neprináleží.

Občiansky súdny poriadok v správnom súdnictve upravuje vznik nároku na náhradu trov konania iba
proti žalovanému správnemu orgánu, nie proti žalobcovi, ktorý podal žalobu a ňou disponuje. Špecifické
postavenie ďalšieho účastníka v konaní spôsobuje, že trovy konania, ktoré mu vznikli, znáša zo svojho.

S poukazom na uvedené odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol spôsobom

uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. postupoval podľa
ustanoveníObčianskehosúdnehoporiadku,ktorýbolzrušenýzákonomč.160/2015Z.z.Civilnýsporový
poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2016.

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 492
ods. 2 ustanovil, že odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.