Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 15, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/112/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010284
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816010284.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému K. G., pre prečin
ublíženia na zdraví § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., prejednal
na verejnom zasadnutí dňa 15. februára 2017 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza
v neprospech obžalovaného podané proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. septembra

2016, sp. zn. 3T/67/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. septembra 2016, sp. zn. 3T/67/2016, bol obžalovaný
K. G. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na
§ 138 písm. h/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 17.12.2015 o 17.15 hod. viedol po hlavnej ceste W./XXXX smerom z centra mesta G. do Y.,
okres Prievidza, motorové vozidlo zn. C. D., evidenčné číslo G. pričom v km 175/7 pri predajni Fiat pri
odbočovaní na vedľajšiu cestu I/9 v smere na Nováky nedal prednosť v jazde protiidúcemu motorovému
vozidlu zn. Renault Twingo, evidenčné číslo X. idúcemu po hlavnej ceste, čím porušil ustanovenie § 19
ods.4zák.č.8/2009Z.z. ocestnejpremávkeaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,vdôsledkučoho

došlo medzi nimi k dopravnej nehode, pri ktorej utrpel vodič vozidla Renault Twingo, evidenčné číslo X.
W. T. zranenia - zlomeninu tela ľavej vretennej kosti a vykĺbenie ľavého zápästia, ktoré ho obmedzovali
v obvyklom spôsobe života 9 týždňov.

Za tento trestný čin bol obžalovaný K. G. odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm.
l/, k/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, výkon ktorého mu

bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu
v trvaní 25 mesiacov.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej
lehote napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza (ďalej len prokurátor) v neprospech
obžalovaného len proti výroku o treste z dôvodu, že obžalovanému nebol uložený trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá. V písomnom odôvodnení odvolania poukazoval na to, že uloženie len
podmienečného trestu odňatia slobody nie je podľa jeho názoru v súlade s požiadavkami individualizácie
trestu, nakoľko práve trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá patrí medzi najefektívnejšie sankčné
prostriedky ochrany bezpečnosti cestnej premávky tým spôsobom, že zabráni páchateľovi v páchaní
ďalšej trestnej činnosti po určitý čas, čím zároveň vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
sa obdobné konanie v budúcnosti už neopakovalo a súčasne iných odradí od páchania rovnakých

trestných činov. Poukázal na to, že obžalovaný má v evidenčnej karte vodiča v období rokov 2005
až 2015 osem záznamov na úseku cestnej dopravy, pričom v troch prípadoch, a to v rokoch 2010,2013 a 2015 bol postihnutý blokovou pokutou za porušenie § 4 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z. z. za rýchlosť
jazdy, v roku 2007 bol postihnutý za priestupok podľa § 14 ods. 5 písm. b/ zák. č. 315/1996 Z.z. za
nesprávne predchádzanie a tiež za priestupok podľa § 16 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z. Podľa názoru

prokurátora sa jedná o závažné porušenia citovaných zákonov na úseku cestnej dopravy, pričom napriek
ním obžalovaný znovu svojou nepozornosťou a nezodpovedným plnením povinností vodiča nedal pri
odbočovaní vľavo na vedľajšiu cestu prednosť v jazde oprotiidúcemu motorovému vozidlu, čím znovu
porušil ustanovenie § 19 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. a spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej poškodený
W. T. utrpel závažné ťažké poranenia s obmedzením v obvyklom živote po dobu 9 týždňov. Vzhľadom

na uvedené okolnosti i na to, že nejde o bezúhonného vodiča, podľa prokurátora súd prvého stupňa
nepostupoval v súlade s ustanovením § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., keď obžalovanému neuložil aj trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu. O neuložení trestu zákazu činnosti by sa podľa názoru
prokurátora dalo uvažovať, pokiaľ by išlo o bezúhonnú osobu obžalovaného a nešlo by o porušenie
dôležitej povinnosti zo strany obžalovaného. Na základe uvedených dôvodov prokurátor v písomnom
odôvodnení odvolania a aj prokurátor nadriadenej krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacie

súdu navrhli, aby odvolací krajský súd podľa § 322 ods. 2 Tr. por. v spojení s ustanovením § 322 ods. 3
Tr. por. doplnil napadnutý rozsudok o chýbajúci výrok týkajúci sa neuloženia trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu a uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkého druhu v prvej štvrtine trestnej sadzby.

Obžalovaný K. G. prostredníctvom obhajcu tak v písomnom vyjadrení zo dňa 1.12.2016 k odvolaniu
prokurátora, ako aj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie prokurátora ako
nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. V písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora považoval
trest, ktorý mu bol uložený okresným súdom za plne postačujúci. Uviedol, že uloženie trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá nie je podľa trestného zákona v obdobných prípadoch obligatórne, ale

fakultatívne,pričomsúdprvéhostupňazvážilpomeryobžalovaného,akoajvšetkyokolnostispáchaného
skutku a nezohľadnil iba represívnu zložku trestu, ale dôsledne vychádzal zo všetkých zásad určených
na uloženie trestu. Poukázal nielen na to, že obžalovaný sa priznal ku skutku, uznal svoju vinu a jeho
spáchanie oľutoval, ale aj na to, že poškodenému sám nahradil požadovanú škodu 1.500 Eur a poistnú
udalosť riadne nahlásil. V minulosti nebol pritom súdne trestaný, vedie usporiadaný rodinný život a aj

zamestnávateľ ho hodnotí pozitívne. Poukázal tiež na to, že v rokoch 2005 až 2015 bol síce osemkrát
postihnutý za priestupok na úseku cestnej dopravy, avšak vždy išlo o postihy blokovými pokutami, nikdy
nemal zadržaný vodičský preukaz a pri všetkých priestupkoch, na rozdiel od tvrdenia prokurátora sa
konštatuje, že nejde o závažný spôsob. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný pracuje v
Handlovskej Energetike, s.r.o. pri obsluhe kotolne v prevádzke v obci Cígeľ v nepretržitej prevádzke,

pričom k jeho pracovným povinnostiam patrí aj riadenie a obsluha motorového vozidla - obsluha
nakladača používaného na nakladanie štiepky. V prípade uloženia trestu zákazu činnosti by mu teda
reálne hrozila strata zamestnania nielen z dôvodu straty predpokladov na výkon práce, ale aj z
dôvodu, že počas víkendov a sviatkov by nemal z miesta bydliska do zamestnania žiadny spoj v rámci
verejnej dopravy. V konaní bol navyše preukázaný aj nepriaznivý zdravotný stav obžalovaného a z toho

vyplývajúce pracovné obmedzenia, ktoré mu sťažujú uplatnenie na trhu práce. Obžalovaný je pritom
jediným živiteľom rodiny, keďže jeho manželka prišla v júni 2016 o zamestnanie z dôvodu na strane
zamestnávateľa - presun prevádzky z Valaskej Belej do Srbska. Vzhľadom na uvedené okolnosti, podľa
jeho názoru, súd prvého stupňa správne aplikoval nielen ustanovenie § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., na ktoré
sa odvolával v podanom odvolaní prokurátor, ale aj ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého

má trest postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby. Podľa názoru obžalovaného by trest zákazu činnosti, vzhľadom na uvedené okolnosti,
neprimeraným spôsobom zasiahol nielen do života obžalovaného, ale aj do života členov jeho rodiny.
Uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov so skúšobnou dobou 25 mesiacov
preto podľa obžalovaného zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti

spáchaného trestného činu, vrátane spôsobeného následku, zistené poľahčujúce okolnosti, ako aj
pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej
prevencie a tento trest v stanovenej výmere je podľa neho aj dostatočným vyjadrením morálneho
odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Na zrušenie napadnutého rozsudku, resp. na jeho zmenu preto
podľa obhajoby obžalovaného nie sú dané zákonné dôvody.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 23.
decembra 2016, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por.
a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutívykonanom dňa 15. februára 2017 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť prokurátorom v odvolaní napadnutého výroku o treste z dôvodu neuloženia aj trestu
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.

Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaného K. G. ako prečinu ublíženia na zdraví

§ 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák.., teda výrokov o vine, ktoré
neboli a ani nemohli byť napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie
obžalovaného K. G. o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých
správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, postupoval pri ukladaní trestu odňatia slobody, pri určení
druhu a výmery trestu, ako aj spôsobu jeho výkonu v súlade so zákonom a trest odňatia slobody vo
výmere 14 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 25 mesiacov

uložený obžalovanému K. G. je primeraný. Tento druh trestu v uvedenej výmere zohľadňuje totiž všetky
zistené okolnosti prípadu, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy a odvolací súd nezistil
žiadne zákonné dôvody pre zmenu tohto výroku.

Súd prvého stupňa pritom nepochybil, pokiaľ obžalovanému neuložil aj trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá všetkých druhov. Obžalovaný spáchal prečin ublíženia na zdraví ako vodič motorového
vozidla porušením ustanovení § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z., ktoré je porušením dôležitej povinnosti
uloženej vodičovi zákonom v zmysle § 138 písm. h/ Tr.zák., keďže porušenie uvedenej povinnosti má
spravidla za následok reálne nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie. V posudzovanej veci zranenia
poškodeného - zlomenina tela ľavej vretennej kosti a vykĺbenie ľavého zápästia samé osebe (ako

také) nemali charakter ťažkej ujmy na zdraví, pričom záver o ich povahe ako ťažkej ujmi na zdraví bol
odôvodnený z hľadiska dlhšie trvajúcej poruchy zdravia (objektívne vyžadujúce liečenie a obmedzenie
obvyklého spôsobu života poškodeného v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní) a odôvodnil právne
posúdenie podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. Na druhej strane obžalovaný sa priznal ku skutku,
jeho spáchanie oľutoval a uznal svoju vinu a poškodenému sám nahradil požadovanú škodu 1.500

Eur. V minulosti nebol pritom súdne trestaný, vedie usporiadaný rodinný život a aj zamestnávateľ ho
hodnotí pozitívne. V rokoch 2005 až 2015 bol síce osemkrát postihnutý za priestupok na úseku cestnej
dopravy, avšak vždy išlo o postihy blokovými pokutami, nikdy nemal zadržaný vodičský preukaz a pri
všetkých priestupkoch sa konštatuje, že nešlo o závažný spôsob. Z vykonaného dokazovania vyplýva,
že obžalovaný pracuje v Handlovskej Energetike, s.r.o. pri obsluhe kotolne v prevádzke v obci Cígeľ v

nepretržitej prevádzke, pričom k jeho pracovným povinnostiam patrí aj riadenie a obsluha motorového
vozidla - nakladača používaného na nakladanie štiepky. V prípade uloženia trestu zákazu činnosti by
mu teda reálne hrozila strata zamestnania, nielen z dôvodu straty predpokladov na výkon práce, ale
aj z dôvodu, že počas víkendov a sviatkov by nemal z miesta bydliska do zamestnania žiadny spoj v
rámci verejnej dopravy. V konaní bol navyše preukázaný aj nepriaznivý zdravotný stav obžalovaného

a z toho vyplývajúce pracovné obmedzenia, ktoré mu sťažujú uplatnenie na trhu práce. Obžalovaný je
navyše jediným živiteľom rodiny, keďže jeho manželka prišla v júni 2016 o zamestnanie z dôvodu na
strane zamestnávateľa - presun prevádzky z Valaskej Belej do Srbska.

Tieto okolnosti i okolnosti, na ktoré poukázal v napadnutom rozsudku už súd prvého stupňa, znižujú

konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu a odôvodňujú u obžalovaného záver, že na
splnenie účelu trestu nie je nevyhnutné aj uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov, najmä za situácie, keď v posudzovanom prípade išlo z jeho strany o prvé protiprávne
konanievykazujúceznakytrestnéhočinu,pritomformounedbanlivostnéhokonania,keďuloženietakého
druhu trestu by malo výrazne negatívne následky na jeho rodinu a jemu blízke osoby a keď pritom

účel trestu z hľadiska ustanovenia § 34 ods. 1, 3 a 4 Tr. zák. možno dosiahnuť aj trestom odňatia
slobody vo výmere 14 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 25
mesiacov správne uloženým súdom prvého stupňa. Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody
aj na uloženie tohto druhu trestu, preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné a
neakceptoval ich.

Vzhľadom na už uvedené okolnosti súd prvého stupňa správne aplikoval nielen ustanovenie § 34 ods.
1, 4 Tr. zák., na ktoré sa odvolával v podanom odvolaní prokurátor, ale aj ustanovenie § 34 ods. 3 Tr.
zák., podľa ktorého má trest postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv najeho rodinu a jemu blízke osoby. Uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov
so skúšobnou dobou 25 mesiacov preto podľa odvolacieho súdu zohľadňuje všetky zistené okolnosti
prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, vrátane spôsobeného následku,

zistené poľahčujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu
trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie a tento druh trestu v stanovenej výmere a bez súčasného
uloženia aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov je súčasne dostatočným
vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Krajský súd vzhľadom na už uvedené nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o
treste v neprospech obžalovaného tak, ako sa prokurátor domáhal vo svojom odvolaní, preto podľa §
319 Tr. por. odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.