Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 21, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Csp/236/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317209056
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317209056.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu Slovak Telekom, a. s., Bajkalská

28, Bratislava, IČO: 35 763 469, zast. Mgr. Veronikou Navrátilovou, advokátkou, Zámocká 10, Bratislava,
proti žalovanej U. V., nar. XX. XX. XXXX, Z. XXXX/XX, B., o zaplatenie 500,74 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 350,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% z dlžnej čiastky ročne odo dňa 24.06.2017 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40% s tým,
že o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 29. 9. 2017 na tunajší súd žalobu, ktorú doplnil podaním doručeným súdu dňa 29.
12. 2017 a ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie 543,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne od 24. 6. 2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na

základe ktorej mu aktivoval SIM kartu.

K tejto zmluve bol uzatvorený aj dodatok, v ktorom medzi stranami sporu bol dohodnutý balíky služieb
za dohodnutú cenu 24,9917 eur + 0,83 eur mesačne bez DPH a to na dobu 24mesiacov a zároveň
žalovanej bol dodaný aj mobilný telefón za akciovú cenu 1 eur. Žalovaná sa zaviazala riadne a včas platiť
za poskytnuté služby s tým, že pre prípad porušenia tejto zmluvnej povinnosti žalovanou s následkom
prerušenia poskytovania služieb bola v Dodatku dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou výškou v

závislosti od dĺžky plnenia zmluvy. Základ zmluvnej pokuty bol dohodnutý vo výške 308 eur, pričom táto
suma mala zabezpečiť záväzok žalovanej vo výške 619,72 eur ((24x (24,9917 + 0,83)).

Žalobca plnil svoj zmluvný záväzok a poskytoval žalovanej služby podľa Zmluvy a poskytované služby
vyúčtoval faktúrami spolu na sumu 357,91 eur.

Žalovaná porušila podmienky zmluvy tým, že riadne a včas nezaplatila mesačné úhrady za poskytnuté
služby vyfakturované faktúrami v celkovej výške 109,23 eur. Preto si žalobca uplatnil aj zmluvnú
pokutu vo výške 142,83 eur. Žalobca poukázal na to, že zmluvná pokuta má klesajúcu výšku
podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy. Jej dohodnutá výška nebola neprimerane vyšším zabezpečenímoproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzatvorenia dohody o zmluvnej pokute, teda nie je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť platiť za poskytnuté
služby riadne a včas po dobu dlhšiu ako 45dní po splatnosti, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi

nárok na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta bola v zmysle Dodatku vypočítaná
degresívnym spôsobom so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti. Poskytovanie
služieb bolo žalovanému prerušené po 392 dňoch a to dňa 7. 12. 2016 a preto žalobca má nárok na
zmluvnú pokutu v zníženej (degresívnej) výške 142,83 eur oproti dohodnutému základu v počiatočnej
výške 308 eur ( výpočet zmluvnej pokuty: 308 - (392/731 x 308) = 142,83 eur). Žalobca u žalovaného

zohľadnil počet dní, ktoré uplynuli zo záväzku viazanosti, pričom zohľadnil aj obdobie, počas ktorého
bol žalovaný v omeškaní a neuhrádzal faktúry za poskytnuté služby.

Súčasne si žalobca vyúčtoval aj poplatky za upomienky a za obmedzenie a prerušenie poskytovania
služieb v celkovej výške 49,58 eur (2x 19,80 eur, 2x 4,99 eur) s tým, že tieto poplatky vyplývajú z
Cenníka. Upomienky sú zasielané výlučne neplatičom ako súčasť samotnej faktúry, pričom spracovanie

upomienky tak, aby bola súčasťou štandardnej faktúry si vyžaduje viacero úkonov a činností
personálneho i technického charakteru. V prípade obmedzenia a prerušenia poskytovania služieb sa
nejedná iba o úkon, kedy možno konštatovať, že pre neplatenie niekto „vyradí" z prevádzky telefón/SIM
kartu, ale viacero úkonov odborných pracovníkov, ktoré sa musia vykonať len za pomoci techniky tak,
aby boli riadne dodržané všetky záväzky žalobcu voči žalovanému.

Žalovaná tieto vyfakturované sumy neuhradila, preto žalobca podal na súd žalobu.

2. Pred doručením žaloby žalovanej a to dňa 29. 12. 2017 došlo na súd podanie žalobcu, ktorý zobral
žalobu späť v časti o zaplatenie 42,58 eur a to titulom poplatkov za upomienky (2x 4,99 eur) a poplatkov

za obmedzenie a prerušenie služby (10,667 eur + 20% DPH na základe faktúry č. XXXXXXXXXX a
16,50 eur + 20% DPH na základe faktúry č. XXXXXXXXXX).

Podľa ustanovenia §145 ods. 3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému,
koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Žalobca žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 500,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne od 24. 6. 2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania a táto suma sa v súlade s ustanovením
§145 ods. 3 C.s.p. stala predmetom tohto konania.

3. Keďže v danej veci boli splnené podmienky podľa ustanovenia §177 ods. 2 písm. a) C.s.p., súd vo veci
rozhodol na základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. V súlade
s ustanovením §219 ods. 3 C.s.p. súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, t.j. tento
oznam bol vyvesený od 9. 5. 2018 do 21. 5. 2018.

4. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, dodatkom
k zmluve, cenníkom + prílohou, faktúrami na zaplatenie jednotlivých čiastkových plnení, odstúpením
od zmluvy, výpisom z obchodného registra žalobcu, písomným podaním žalobcu a zistil nasledovný
skutkový stav.

5. Dňa 11. 11. 2015 uzatvorili žalobca a žalovaná Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXX,
na základe ktorej žalovanej bola zapožičaná SIM karta, ku ktorej bolo priradené účastnícke číslo
XXXXXXXXXX. Predmetom Zmluvy bol program služieb „Happy XL volania NAJ“.

6. Toho istého dňa k Zmluve o poskytovaní verejných služieb žalobca a žalovaná uzatvorili aj dodatok,
na základe ktorého žalobca zabezpečil žalovanému predaj mobilného telefónu za kúpnu cenu 1 eur s
tým, že neakciová cena tohto telefónu by bola 189 eur. Žalovaná sa zaviazala k viazanosti na obdobie
24 mesiacov, zmluvná pokuta (základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať) je 308 eur (Tabuľka č. 1
Dodatku).

Podľa bodu 3 Dodatku, Záväzok viazanosti: Účastník sa zaväzuje, že po dobu špecifikovanú v tabuľke č.
1 odo dňa uzavretia tohto Dodatku (ďalej len „doba viazanosti“): zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom a
budevovzťahukSIMkartevyužívaťSlužbyPodnikupodľaZmluvyvznenítohtoDodatku,tedanevykonážiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu Zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované
služby (ďalej len „záväzok viazanosti“. Porušením záväzku viazanosti preto je:
a.) Výpoveď Zmluvy Účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie

počas dojednanej doby viazanosti;
b.) Žiadosť Účastníka o prenesenie telefónneho čísla uvedeného v tomto Dodatku k inému podniku
poskytujúcemu služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu Zmluvy
počas dojednanej doby viazanosti;
c.) Nezaplatenie ceny za poskytnuté služby Účastníkom do 45dní po splatnosti, na základe ktorého

vznikne Podniku právo na odstúpenie od Zmluvy; (ďalej len „porušenie záväzku viazanosti“).
Zmluvná pokuta: Podnik a Účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku
voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej
a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej Podniku v dôsledku
porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na základe tohto
Dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za Služby (vrátane

doplnkových) podľa Cenníka, ako aj zľava z ceny MT, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou
a akciovou kúpnou cenou, ak bol Účastníkovi na základe tohto Dodatku MZ poskytnutý. Benefity
poskytnuté Účastníkovi na základe tohto Dodatku sú uvedené v bode 1. Tohto Dodatku alebo v Cenníku.
Základomprevýpočetzmluvnejpokutyzaporušeniezáväzkuviazanostijesumašpecifikovanávtabuľke
č. 1, ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa tohto Dodatku (ďalej len „Základ pre

výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý
vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia
Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu
tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania Služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti
podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku:

Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/
celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre výpočet).
Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je Účastníkovi vyúčtovaná. Uhradením
zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto Účastník zmluvnú pokutu za porušenie
záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát. Podnik je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej

porušením záväzku viazanosti, pre prípad, ktorého bola dojednaná a vyúčtovaná zmluvná pokuta, len
vo výške presahujúcej sumu vyúčtovanej zmluvnej pokuty.

7. V zmysle Cenník služieb žalobcu, mesačný poplatok pri zvolenom programe „Happy XL VOLANIA
NAJ“ bol vo výške 29,99 eur + suma podľa prílohy A, ktorá pri zvolenom programe a zvolenom mobilnom

telefóne bola 1 eur.

Podľa Cenníka, poplatok za obmedzenie služieb pre neplatenie je 19,80 eur, poplatok za prerušenie
poskytovania služieb je 19,80 eur a poplatok za upomienku oneskorenej platby je 4,99 eur.

8. Bližšie podmienky zmluvy boli upravené v podmienkach pod názvom „Mobilný internet“.

9. Faktúrami bolo preukázané, že žalovanej boli vyfakturované poplatky na celkovú výšku 400,49 eur
a to:
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 8. 2016 splatnou dňa 25. 8. 2016 na sumu 271,84 eur a to titulom

mesačných poplatkov, hlasových a nehlasových služieb;
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 10. 2016 splatnou dňa 25. 10. 2016 na sumu 49,92 eur, kde z tejto
sumy poplatok za obmedzenie služieb predstavuje 19,80 eur, poplatok za upomienku 4,99 eur a zvyšok
25,13 eur predstavujú mesačné poplatky a poplatky za hlasové a nehlasové služby;
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 11. 2016 splatnou dňa 25. 11. 2016 na sumu 28,98 eur, kde z tejto

sumy poplatok za upomienku je 4,99 eur a zvyšok 23,99 eur predstavujú mesačné poplatky, a poplatky
za hlasové a nehlasové služby;
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 12. 2016 splatnou dňa 27. 12. 2016 na sumu 49,75 eur, kde z tejto
sumy poplatok za prerušenie služieb predstavuje 19,80 eur a zvyšok 29,95 eur predstavujú mesačné
poplatky a poplatky za hlasové a nehlasové služby;

Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 6. 2017 splatnou dňa 23. 6. 2017 žalobca vyfakturoval žalovanej
zmluvnú pokutu vo výške 142,83 eur.10. Listom zo dňa 26. 6. 2017 žalobca odstúpil od zmluvy o poskytovaní verejných služieb v súlade s
ustanoveniami §44 ods. 8 písm. b) a §44 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. z dôvodu nezaplatenia ceny za
poskytnuté služby ani do 45dní po dni splatnosti. Zároveň žalovanú vyzval na úhradu sumy 543,32 eur.

11. Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť len
čiastočne.

Podľa ustanovenia §44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o

poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia §44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o
poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,

b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,

3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,

6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných

cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania

výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,

h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ustanovenia §43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je

povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú

vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia §544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj
keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať
len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Ako vyplýva z ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má

právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

12. Súd má v danej veci dostatočne preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená
zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách.

Predmetnú zmluvu, vrátane jej dodatku, je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné

na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je
nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri
uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu
so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejtozmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným
číslom a číslom občianskeho preukazu).

Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu
aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníka, ako
aj Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ako aj Smernica Rady 93/13/EHS. Žalobca postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa ani nespochybňoval. Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne
špeciálne spotrebiteľské právo. Podľa §54 odsek 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije

právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa (zákona NR SR č. 250/2007 Z. z.), ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento
výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou.

13. Súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 350,91 eur, keďže žalobca dodal žalovanej služby

a žalovaná je povinná platiť cenu za poskytnuté služby. Žalovaná cenu za poskytnuté služby vo výške
350,91 eur neuhradila, preto súd v tejto časti žalobe vyhovel. Jedná sa o tieto faktúry:
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 8. 2016 splatnej dňa 25. 8. 2016 súd žalobcovi priznal sumu
271,84 eur;
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 10. 2016 splatnej dňa 25. 10. 2016 súd žalobcovi priznal sumu

25,13 eur;
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 11. 2016 splatnej dňa 25. 11. 2016 súd žalobcovi priznal sumu
23,99 eur;
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 12. 2016 splatnej dňa 27. 12. 2016 súd žalobcovi priznal sumu
29,95 eur.

14. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 350,91
eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa

ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s
ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..15. Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia
zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť,
i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia §34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,

zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

V danej veci žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 142,83 eur. Táto zmluvná pokuta mala byť

písomne dohodnutá v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Súd však má za to, že tak,
ako je vyjadrená dohoda o zmluvnej pokute, je nedostatočne určitá.

Podľa citovaného ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, si zmluvné strany môžu pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak s tým, že z takéhoto dojednania musí

presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu.

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej
zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej
povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť

dohody o zmluvnej pokute. Znenie zmluvnej pokuty vôbec nerozlišuje, akú cenu služieb žalovaný
neuhradí,čineuhradícenuzadohodnutéslužbyalebocenunaddohodnutéslužbyavakejvýške.Takúto
neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré porušenie zmluvnej povinnosti znamená
nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.

Na základe uvedeného súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť je
neplatná, preto súd žalobu v tejto časti, vrátane úroku z omeškania, zamietol.

16. Súčasne súd tu udáva, že zmluvné strany si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
dohodnúť zmluvnú pokutu. Strana, ktorá zmluvnú pokutu požaduje, však musí v právnom úkone,

ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesť určite a zrozumiteľne za ktoré konkrétne porušenie zmluvných
povinností si zmluvnú pokutu uplatňuje a určite, zrozumiteľne a jasne uviesť spôsob jej prípadného
vyčíslenia. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah,
musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok
so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a

povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie
nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý

vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19).

Žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu, že z jeho strany došlo k prerušeniu poskytovania

služieb žalovanej, nakoľko žalovaná porušila zmluvné povinnosti, t.j. riadne a včas neuhradila žalobcom
vyúčtovanú cenu poskytnutých služieb. Dané vyplýva priamo zo žalobného návrhu, v ktorom žalobca
uviedol výpočet uplatnenej zmluvnej pokuty.

17. Nárok na zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v

dodatku, konkrétne v zmysle bodu 3. tohto dodatku. Podľa uvedeného bodu dodatku, sa žalovaný
zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu
so žalobcom a bude využívať služby podniku, nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu
zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. Porušením záväzku viazanosti jevýpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas
dojednanej doby viazanosti, žiadosť účastníka o prenesenie tel. čísla k inému podniku poskytujúceho
služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas

dojednanej doby viazanosti, nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, na základe
ktorého vznikne podniku právo od zmluvy odstúpiť. Porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči
účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty.

18. V zmysle §44 ods. 4 Zákona o elektronických komunikáciách, bez ohľadu na minimálne obdobie

platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky
a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

Podľa §44 ods. 9 Zákona o elektronických komunikáciách, účastník môže vypovedať zmluvu o
poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania
dôvodu.

19. Súd dospel k záveru, že dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty medzi stranami sporu v znení
vyššie uvedenom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa - žalovanej, ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Jedná sa dokonca o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovanú na jeho právach, ktoré mu

vyplývajú priamo zo zákona o elektronických komunikáciách. Nárok na zmluvnú pokutu okrem prípadu
porušeniapovinnostínastraneúčastníka-žalovanejtým,ževčasariadneneuhradísvojsplatnýzáväzok
voči žalobcovi, je dojednaný aj pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu formou
výpovede počas doby viazanosti, pre prípad zmeny poskytovateľa telekomunikačných služieb, čím zo
strany žalobcu dochádza k značnému zásahu do jeho práv, nakoľko uplatnenie týchto zákonných práv

zo strany žalovanej je sankcionované zo strany žalobcu zmluvnou pokutou.

Okrem uvedeného, dojednanie o zmluvnej pokuty je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej
žalobcom a teda je sporná aj skutočnosť, či vôbec žalovaná mala možnosť privodiť jeho zmenu, nakoľko
žalovaná tým, že podpísala zmluvu, keďže mal záujem o poskytovanú službu, musela prijať aj ostatné

podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom - žalobcom vrátane ustanovení o zmluvnej pokute.
Takéto dojednanie zmluvnej pokuty preto nie je možné považovať podľa názoru súdu ani za individuálne
dohodnuté v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
(§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Súd poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Prešove vo veci 7Co/36/2015,
cit. : „V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu medzi účastníkmi bola uzatvorená štandardná
formulárová spotrebiteľská zmluva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené
aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o
tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej
pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.“

Aj z týchto dôvodov súd má za to, že žalobca nemá nárok na zmluvnú pokutu vo výške 142,83 eur a

ani n úrok z omeškania z uvedenej sumy. Súd tu poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 26.
9. 2016 č.k. 12C/472/2015-68, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. 8.
2017 č.k. 7Co/233/2016-92.

20. Obdobne súd posúdil aj žalobcom požadovaný zvyšok poplatku za obmedzenie služieb vo výške

7 eur.

Pri faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 10. 2016 splatnej dňa 25. 10. 2016 súd zistil, že táto faktúra
bola vystavená na sumu 49,92 eur, kde z prehľadu poplatkov vyplýva, že z tejto sumy poplatok za
obmedzenieslužiebpredstavuje19,80eurvrátaneDPH,poplatokzaupomienku4,99eurazvyšok25,13

eur predstavujú mesačné poplatky a poplatky za hlasové a nehlasové služby (pri ktorých žalovanej bola
poskytnutá zľava).Žalobca pri tejto faktúre zobral žalobu späť v časti poplatku za upomienku 4,99 eur a v časti poplatku
za obmedzenie služieb 10,667 eur + 20% DPH, t.j. v časti o zaplatenie 12,80 eur. Súd žalobe žalobcu
vyhovel v časti zaplatenie 25,13 eur.

Vo zvyšku o zaplatenie poplatku za obmedzenie služieb vo výške 7 eur súd žalobu žalobcu zamietol (a
to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania), pretože súd má za to, že uvedený poplatok vyplýva
z cenníka, vyhotoveného žalobcom, kde žalovaná nemala možnosť výšku tohto poplatku ovplyvniť a
takéto dojednanie o výške tohto poplatku nie je, podľa názoru súdu, pre žalovanú záväzné.

Súčasne žalobca nepreukázal, v akej výške mu vznikli náklady v súvislosti s obmedzením služby
žalovanej.

V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je
povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu

súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní
je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených
skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné
bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej
skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve

toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo
jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatok za
obmedzenie služieb, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť
a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom

zamietol. Zároveň v prípade poplatkov takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne
protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa
s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je
možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle §3 a §39 Občianskeho zákonníka.
V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu

(Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už
také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej
pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa

ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

V danej veci žalobca po úprave žaloby žiadal žalovanú zaviazať na zaplatenie sumy 500,74 eur.
Súd tejto žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 350,91 eur (70% žalovanej sumy), čo na jednej strane
predstavuje úspech žalobcu a na druhej strane neúspech žalovanej. V prevyšujúcej časti o zaplatenie

149,83 eur (30% žalovanej sumy) súd žalobu žalobcu zamietol, čo predstavuje úspech žalovanej a
neúspech žalobcu. Aby sa predišlo vzájomného plateniu náhrady trov konania, z uvedeného vyplýva, že
vkonečnomdôsledkubolvkonaníúspešnejšížalobca,ktorémupatrínáhradatrovkonaniapoodpočítaní
jeho neúspechu v konaní od jeho úspechu v konaní, t.j. v rozsahu 40% z trov konania, na ktoré by mal
žalobca nárok pri plnom úspechu.

Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.