Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 23, 2019

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 16C/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917207562
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2019:6917207562.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Petráň Vinczeovou, v právnej

veci žalobcu G.I.F. invest, s.r.o., so sídlom 980 50 Včelince 186, IČO: 50 154 583 proti žalovanému 1/ D.
G., P.. XX. XX. XXXX, X. Y. XXX XX J. XXX a žalovanému 2/ G. G.H., P.. XX. XX. XXXX, X. Y. XXX XX
J. XXX, obaja právne zastúpení AK Bitalová & Demeterová, s.r.o., so sídlom Žánovská 5183/2A, 979 01
Rimavská Sobota, IČO: 47 244 798, o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1)Žaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa19.05.2017sažalobcadomáhal,abysúduložilžalovanému

1/ povinnosť vypratať byt č. X, na X. poschodí, vo vchode č. X, X b. j. bytovky, so súpisným číslom
XXX, vedený Okresným úradom Z. H., katastrálny odbor na LV č. XXXX, katastrálne územie J., do 15
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2) Svoj v žalobe uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že je právnická osoba zapísaná v obchodnom
registri Okresného súdu v Y. Y., oddiel Sro, vložka č. XXXXX/S, pričom k predmetu jeho činnosti patrí
aj prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb. Žalobca nadobudol

do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, k. ú. Včelince, jedná sa o X b. j.,
so súpisným číslom 186, postavenú na parcele č. XXX. V predmetnej bytovej jednotke je situovaných
6 bytov. V dobe, keď žalobca nadobudol uvedenú bytovú jednotku, boli všetky byty obývané. Záujmom
žalobcu bolo zlegalizovať nájomné vzťahy osôb, ktoré obývali jednotlivé byty. Za tým účelom bol
žalovaný 1/ vyzvaný, aby sa preukázal nájomnou zmluvou, resp. inou listinou na základe ktorej obýva byt
č. X, vo vchode č. X, na X. poschodí, X b. j. bytovky, so súpisným č. XXX. Žalovaný 1/ nepredložil podľa
vyjadrenia žalobcu žiadnu listinu, nedisponuje nájomnou zmluvou. Žalobca v podanej žalobe poukázal

ďalej na to, že žalovanému 1/ v mesiaci jún 2016 zaslal písomné oznámenie o tom, že je vlastníkom
uvedeného bytu č. 3 a jeho bývanie v tomto byte je bez právneho dôvodu. Zaslal mu návrh nájomnej
zmluvy s tým, že keď zmluvu podpíše, bude jeho nájomný vzťah legalizovaný. Žalovaný 1/ na písomné
oznámenie nereagoval. Z uvedeného dôvodu mu žalobca v mesiaci júl 2016 zaslal písomnú výzvu na
vypratanie bytu č. X. Vo výzve na vypratanie bytu ho zároveň vyzval, aby v lehote do 15 dní odo dňa
prevzatia výzvy na vypratanie, podpísal predloženú nájomnú zmluvu. Žalovaný 1/ na výzvu nereagoval,
z bytu sa nevypratal, ani nepodpísal predloženú nájomnú zmluvu. Žalovaný 1/ podľa tvrdení žalobcu

odmieta byt č. 3 dobrovoľne vypratať. V uvedenom byte sa zdržuje bez právneho dôvodu a byt užíva
protiprávne. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 1/ užíva byt č. X bez právneho dôvodu, odmieta uzavrieť
nájomnú zmluvu na užívanie predmetného bytu, a za užívanie bytu odmieta platiť, žalobca podal túto
žalobu na vypratanie bytu.3) Následne uznesením č. k. 16C/1/2017-20 zo dňa 25. 05. 2017 tunajší súd žalovaného 1/ vyzval,
aby sa v lehote 15 dní od doručenia predmetného uznesenia k žalobe písomne vyjadril a v prípade,

že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

4) Podaním doručeným Okresnému súdu Z. H. dňa 30. 06. 2017 ( na č. l. 24 a nasl p. v.) sa žalovaný
1/ k podanej žalobe písomne vyjadril. Uviedol, že so žalobou nesúhlasí, pretože túto považuje za

právne neopodstatnenú a nedôvodnú. Poukázal na to, že je nájomcom bytu č. X v bytovej jednotke
so súpisným číslom XXX v obci J., ktorej vlastníkom je žalobca. Jeho nájomný pomer v predmetnom
byte vznikol dňa 07. 04. 1986. Ešte ako zamestnanec Jednotného roľníckeho družstva (ďalej aj ako
„JRD“) „Nový život“, so sídlom vo J., spoločne s G. G., ktorý bol tiež zamestnancom družstva uzavreli
dňa 07. 04. 1986 so zamestnávateľom, ktorý bol v tej dobe vlastníkom družstevného bytu dohodu, na
základe ktorej JRD pridelilo žalovanému 1/ spolu s G. G. 3-izbový byt a oni sa zaviazali v družstve

odpracovať 10 rokov. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 105,- Kčs. Žalovaný 1/ sa s G. G. následne
v roku XXXX zosobášili. Uvedený družstevný byt užívajú manželia G. doteraz a jeho vypratanie je
predmetom súdneho sporu. Žalovaný 1/ spoločne s manželom odo dňa vzniku nájomného vzťahu platia
mesačne stanovené nájomné. V súčasnosti platia nájomné vo výške 8,- Eur mesačne. Žalovaný 1/
spolu s manželom, počas trvania nájomného vzťahu podali viac krát v súlade so zákonom č. 182/1993

Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov žiadosť o odkúpenie daného bytu. Takáto žiadosť
bola podaná aj správcovi konkurznej podstaty, ako aj exekútorovi. Nikto však ich žiadosti nevyhovel a
žiadnym spôsobom na ňu nereagoval. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu v podanej žalobe ohľadom toho,
že na jeho výzvy, ani na návrh nájomnej zmluvy žalovaný 1/ nereagoval, žalovaný 1/ uviedol, že toto
tvrdenie nie je pravdivé, pretože viacerí nájomcovia bytov obdržali výzvy na uzavretie nájomnej zmluvy

v roku 2016, splnomocnili advokátsku kanceláriu svojim zastupovaním a právnemu zástupcovi žalobcu
bolo dňa 08. 07. 2016 zaslané oznámenie ohľadom toho, že všetci užívatelia bytov nachádzajúcich sa
v bytových domoch so súpisným číslom XXX a XXX v obci J. majú uzavreté platné nájomné zmluvy
na dobu neurčitú. Zároveň bol žalobca vyzvaný, aby v lehote do 30 dní vykonal na vyššie uvedených
nehnuteľnostiach, v ktorých sa byty nachádzajú nevyhnutné opravy vonkajšej kanalizácie, strechy,

vnútornej kanalizácie a potrubí. Napriek uvedenému oznámeniu o existencii nájomného pomeru a výzve
na opravu nehnuteľností, žalobca zaslal všetkým nájomcom v auguste 2016 výzvu na vypratanie bytu.
Na túto výzvu nájomcovia, vrátane žalovaného 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu rovnako
reagovali, pričom uviedli, že sa nebránia uzavretiu dodatku alebo nových nájomných zmlúv, avšak len za
predpokladu, že nájomná zmluva bude vyvážená pre obidve strany a bude rešpektovať zákonné práva

a povinnosti obidvoch zmluvných strán. Žalovaný 1/ má za to, že zo všetkých dôkazov predložených
súdu, ako aj zo samotnej skutočnosti, že užíva byt od roku XXXX nerušene a výlučne so svojou rodinou
a platí zaň nájomné, vyplýva, že nájomný pomer k danému bytu tu existuje. Žalovaný 1/ je oprávnený
byt užívať a žalobca nemá právo ho z bytu vypratať. Žalobca ako nadobúdateľ vlastníckeho práva k
bytu zo zákona vstúpil do postavenia doterajšieho prenajímateľa a je viazaný existujúcim stavom, ktorý

musí rešpektovať a nie je oprávnený jednostranne ho meniť. Výpoveď z nájmu žalovanému 1/ doručená
nebola, a preto nie je povinný byt vypratať.

5) K vyjadreniu žalovaného 1/ k žalobe sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17. 07. 2017 (na č.
l. 45 a nasl. p. v.) vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že stavba so súpisným číslom 186, na parcele č. XXX, 6

b. j., zapísaná na LV č. XXXX, nachádzajúca sa v katastrálnom území Včelince bola takto evidovaná ešte
v roku 2015, keď došlo k prevodu tejto stavby na spoločníkov žalobcu. V tej dobe ešte byty neboli vedené
na liste vlastníctva. Po tomto prevode došlo k pasportizácii bytov, a v marci 2016 k ich zápisu do listu
vlastníctva. Až po tomto rozhodnutí, resp. zapísaní bytov nastal podľa vyjadrenia žalobcu taký právny
stav, za ktorého sa dala uzavrieť nájomná zmluva na presne určený byt. Do tej doby nebolo možné

presne špecifikovať predmet nájmu, čo vlastne spôsobovalo, že nájomná zmluva nemohla byť platná.
Ďalej žalobca poukázal vo svojom vyjadrení na to, že pri prevode stavby so súpisným číslom XXX v roku
2015, neboli odovzdané predávajúcim žiadne nájomné zmluvy, na základe ktorých by bolo možné zistiť,
či je s niekým uzavretý nájomný vzťah alebo nie. Pri vykonávaní prehliadky bytov, ktorá vlastne slúžila
na vyhotovenie podkladov na zápis bytov do listu vlastníctva, teda ich legalizácii, žalovaný 1/ nepredložil

žiadnu zmluvu, z ktorej by vyplývalo, že má nejaký nájomný vzťah k bytu, ktorý obýva. Vo vzťahu k
žalovaným 1/ predloženej dohode žalobca uviedol, že z nej nie je možné určiť, ktorý byt bol žalovanému
1/ a jeho manželovi daný do užívania. Ani predložené potvrdenie správcu JUDr. Vršku o tom nehovorí.
Tieto dokumenty podľa tvrdenia žalobcu len potvrdzujú, že byt, ktorý im bol daný do užívania je neurčitý.Anivžiadostioodkúpeniebytu,ktorúpredložilžalovaný1/nieješpecifikovanýbyt,lensauvádzasúpisné
číslo XXX, a to je súpisné číslo bytového domu, nie bytu. Žalobca sa nevie vyjadriť, prečo nebol predaný
nejaký byt žalovanému 1/, je však podľa jeho názoru pravdepodobné, že správca konkurznej podstaty

nezabezpečil pasportizáciu bytov a preto nemohlo dôjsť k predaju bytov. Ďalej žalobca poukázal na to,
že nájomné vo výške 7,93 Eur mesačne nezodpovedá reálnemu stavu a výške nájomného, ktoré je
obvyklé v podobných bytoch v regióne, kde sa uvedený byt nachádza. Nájomné vo vyššie uvedenom
byte nie je regulované a jeho výška sa riadi princípmi trhového hospodárstva. Záverom žalobca vo
svojom vyjadrení uviedol, že zastáva názor, že žalovaný 1/ spolu s manželom nemajú nájomnú zmluvu

na byt, ktorý užívajú. Preto tento byt užívajú bez právneho dôvodu.

6) Zároveň podal žalobca dňa 17. 07. 2017 (na č. l. 50 p. v.) návrh na pristúpenie do konania, v zmysle
ktorého navrhol, aby súd pripustil, aby do konania pristúpil na strane žalovaného 1/ aj manžel, teda
žalovaný 2/, a to odkazujúc na ustanovenie § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O danom návrhu
rozhodol tunajší súd uznesením č. k. 16C/1/2017-51 zo dňa 14. 08. 2017 tak, že v súlade s § 79 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba ako „CSP“) pripustil, aby do konania na strane
žalovaného pristúpil ďalší subjekt, a to G. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX J. XXX, manžel
žalovaného 1/.

7) Žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadril vo svojom podaní doručeným tunajšiemu súdu dňa 05. 09.

2017 (na č. l. 58 a nasl. p. v.). Uviedol, že sa pripája k vyjadreniu žalovaného 1/ k podanej žalobe.
Zároveň toto vyjadrenie doplnil o ďalšie skutočnosti. Uviedol, že pri prideľovaní družstevného bytu bola
nájomná zmluva podpísaná v kancelárii družstva. Žalovaným boli odovzdané kľúče a následne aj byt,
ktorí spoločne užívajú aj v súčasnosti. Čísla bytom neboli pridelené, žalovaní si svoj byt označili len
menovkou, tak ako aj ostatní nájomcovia. Keďže bol žalovaným pri uzavretí nájomnej zmluvy odovzdaný

konkrétny byt, ktorý užívajú doteraz, hoci bez čísla, nikdy neexistovali pochybnosti o predmete nájmu.
Užívacie práva žalovaných ku konkrétnemu bytu doteraz nikto nespochybňoval. Žalovaní nesúhlasia
s názorom, že predmet nájmu nebolo možné špecifikovať. Byt bol označený priezviskom a určite bola
aj u pôvodného nájomcu špecifikovaný nejakým spôsobom ako byt, ktorý užívajú žalovaní. Inak by
nebolo možné ani vypočítať nájomné, resp. iné poplatku, ktoré žalovaní platili družstvu. Ďalej žalovaný

2/ poukázal na to, že po zániku družstva starosta obce kázal nájomcom, aby bolo nájomné uhrádzané
na účet obce. Žalovaní však nemajú vedomosť o tom, na základe čoho tak starosta rozhodol. Pre účely
súdneho sporu však žalovaní túto skutočnosť nepovažujú za významnú, nakoľko žalobcovi je nájomne
platené riadne, podľa nájomnej zmluvy. Všetky ostatné platby za služby, ktorých užívanie je spojené
s prenájmom bytu si nájomcovia uhrádzajú aj v súčasnosti sami, pričom sa jedná o platby za odvoz

komunálneho odpadu, vodné a stočné, kanalizáciu, elektrinu, kúrenie a vývoz žumpy. Žalobca ako nový
majiteľ nezabezpečuje, ani neuhrádza žiadne z týchto služieb.

8) Následne podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14. 03. 2018 (na č. l. 66 a nasl. p. v.) žalovaní 1/ a
2/ poukázali na ustanovenia § 153, § 154, § 155 a § 156 Občianskeho zákonníka účinného v roku XXXX,

t. j. v čase uzavretia dohody, ako aj na ustanovenie § 871 Občianskeho zákonníka účinného od
01. 01. 1992. Vzhľadom na predložené písomné dôkazy sú žalovaní 1/ a 2/ toho názoru, že preukázali
vznik a trvanie nájmu. Domnievajú sa, že sú oprávnení užívať predmet žaloby titulom nájmu a preto
žalobu považujú za neopodstatnenú. Žalobca podľa ich názoru žiadnym spôsobom nepreukázal zánik
nájomného vzťahu.

9) Súd dňa 23. 01. 2019 pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného 2/. Keďže súd
nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, vec bez prítomnosti vyššie uvedených strán
sporu prejednal.

10) Právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ na pojednávaní uviedol, že trvá na svojich doterajších
vyjadreniach. Ma za to, že žaloba je na zamietnutie, a to z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovanými
existuje nájomný vzťah, a to z dôvodu pridelenia družstevného bytu v roku 1986. Poukázal na to,
že v čase vzniku nájomného vzťahu niečo také ako nájomná zmluva, resp. inštitút nájomnej zmluvy
neexistoval. Poukázal na to, že v súdnom spore predložená dohoda sa podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka účinného od 01. 01. 1992 priamo zo zákona zmenila na nájomný vzťah, t. j. právo osobného
užívania bytu sa zmenil na spoločný nájom bytu. V rámci predložených listinných dôkazov uviedol, že
súdu bola predložená dohoda, ktorá bola uzavretá s predchádzajúcim vlastníkom bytu a žalovanými 1/
a 2/, na základe ktorej možno odvodiť súčasný nájomný vzťah žalovaných. Jedná sa o dohodu uzavretúešte s Jednotným roľníckym družstvom „Nový život“. Nová nájomná zmluva v rámci daného súdneho
sporu predložená nebola, resp. ňou žalovaní nedisponujú, nakoľko právna úprava uzavretie novej
nájomnej zmluvy v prípade osobného užívania bytu nevyžaduje. t. j. platí pôvodná dohoda. Zároveň

právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ poukázal na to, že aj keby sa v prípade súdneho sporu objavil nejaký
judikát, ktorý by rozporoval nájomnú zmluvu, resp. predloženú formu dohody, zákon nesankcionuje to,
že nájomná zmluva nie je uzavretá v písomnej forme jej neplatnosťou. Vo vzťahu ku skutočnostiam
uvedenými žalobcom ohľadom toho, že predmet nájmu nie je dostatočne určitý, t. j. byt v predloženej
dohode nie je identifikovaný číslom, nemôže ísť na ťarchu žalovaných, a to z toho dôvodu, že v čase

prideľovania bytov pôvodným vlastníkom tieto byty ani neboli očíslované. Pôvodný vlastník predmetné
byty nájomcom len fyzicky ukázal s tým, že tieto byty si potom oni sami označili iba menovkou. Zároveň
právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ poukázal nato, že nie je v kompetencii nájomníkov, aby si byty sami
od seba označovali číselne. K označeniu predmetných bytov došlo až následne, keď sa ich vlastníkom
stal žalobca. Ďalej poukázal na to, že po nadobudnutí vlastníckeho práva k bytovke, v ktorej sa nachádza
aj byt, ktorý je predmetnom daného súdneho sporu, bol žalobca zo zákona povinný tieto byty očíslovať.

Vo vzťahu k tomuto súdnemu sporu poukázal právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ aj na iný súdny
spor vedený na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 14C/19/2017, kde v rámci výpovedí
strán sporu a svedkov vyplynulo, že tieto byty v rámci bytového objektu neboli očíslované. Po ďalšie
právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ poukázal aj na predložené potvrdenie správcu konkurznej podstaty
pôvodného vlastníka danej nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza byt o ktorého vypratanie ide, z ktorého

vyplýva, že žalovaný 2/ je nájomcom bytu v predmetnom bytovom dome. Právny zástupca žalovaných
1/ a 2/ má za to, že v tomto potvrdení je uvedený iba manžel žalovaného 1/ z toho dôvodu, že sa v
prípade žalovaných jednalo o manželov. Zároveň poukázal na to, že žalovaní si podali vo vzťahu k
pôvodnému vlastníkovi aj žiadosť o odkúpenie bytu, avšak na túto žiadosť nebola žiadna reakcia zo
strany vtedajšieho vlastníka bytovej jednotky. Záverom právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ poukázal na

ustanovenie § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti
prenajímateľ vstupuje do práv a povinností svojho právneho predchodcu.

11) Žalovaný 1/ na pojednávaní poukázal na to, že súdu predloženú dohodu spolu s manželom
podpisovali v roku 1986 s tým, že predtým bývali u svokrovcov, avšak obaja chceli bývať v bytovke.

Byt, resp. aj ostatné byty v rámci bytovej jednotky v čase keď boli odovzdávané pôvodným vlastníkom
nehnuteľnosti neboli vôbec očíslované. Nájomcovia týchto bytov si ich označili sami, a to svojimi
menovkami. Nájomný byt sa žalovaní snažili aj odkúpiť, avšak neúspešne. Vo vzťahu k žalobcovi
žalovaný 1/ uviedol, že žalobca ako aj jeho otec sa im vyhrážali s tým, že majú v úmysle nájomcov
bytovkyvypratať.Podľatvrdenížalovaného1/jevoJ.verejneznáme,žežalobcamáoprotidanejbytovky

záhradníctvo, pričom byty v bytovke by chcel poskytnúť svojim zamestnancom. Žalobca v predmetnej
bytovke nevykonal žiadne úpravy od kedy je jej vlastníkom. Všetky náklady súvisiace s predmetnou
bytovkou, to znamená všetky opravy, prípade poplatky spojené s komunálnym odpadom a jeho odvozom
siriešianájomnícibytovkyvovlastnejréžii.Žalobcanájomníkombytovkypredložilnovénájomnézmluvy,
avšak tieto nájomníci nechceli podpísať. Ďalej žalovaný 1/ poukázal na to, že žalobca má vedomosť,

že danú nehnuteľnosť, resp. byt žalovaní 1/ a 2/ neužívajú bez právneho titulu, teda svojvoľne, nakoľko
žalovaný 1/ pracoval so starou matkou žalobcu, ktorá o tejto skutočnosti vie, avšak žalovaný 1/ vzápätí
podotkol, že si je vedomý toho, že by voči svojmu vnukovi táto osoba nešla svedčiť. Ďalej žalovaný 1/
dal do pozornosti súdu aj to, že vlastníkom predmetnej bytovky je síce žalobca, avšak pozemok pod
bytovkou už nepatrí jemu, ale inej osobe, a to V. N.. Žalovaný 1/ po ďalšie uviedol, že nájomnú zmluvu,

ktorá mu bola na podpis predložená on, ako aj ostatní nájomníci odmietli podpísať a to z dôvodu, že
sa žalobcovi nedá veriť, konkrétne sa mu nedá veriť ohľadne výšky nájomného, ktoré by sa po podpise
nájomnej zmluvy muselo uhrádzať. Žalovaný 1/ poukázal na to, že si je žalobca vedomý, že v danej
bytovke bývajú prevažne starí ľudia. K otázke nájomného, ktoré v súčasnosti uhrádza uviedol, že toto
nájomné uhrádza žalobcovi každý mesiac poštovým poukazom. Žalobca si je teda vedomý toho, že

sa mu platí nájomné, pričom sa sťažuje, že toto nájomné je v nízkej hodnote. Záverom žalovaný 1/
uviedol, že má vedomosť o tom, že žalobca chce požiadať o dotácie, a z toho dôvodu je v jeho záujme
s nájomníkmi bytov podpísať ním predložené nájomné zmluvy.

12) Na otázku svojho právneho zástupcu ohľadom toho, ako žalovaní vedeli, ktorý byt majú právo užívať

žalovaný 1/ uviedol, že predmetný byt im bol zo strany pôvodného vlastníka, v tom čase družstva priamo
fyzicky ukázaný a boli im odovzdané kľúče k uvedenému bytu. Predmetný byt im bol ešte aj vymaľovaný
maliarom, ktorý bol v družstve zamestnaný. Bolo jednoznačne preukázané, ktorý konkrétny byt majú
užívať.13) Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.
05. 2017, splnomocnením právneho zástupcu žalobcu zo dňa 11. 05. 2017, oznámením adresovaným

žalobcom žalovanému 1/ zo dňa 15. 06. 2016, podacím lístkom, návrhom zmluvy o nájme bytu zo dňa
01. 06. 2016, výzvou na vypratanie adresovanej žalobcom žalovanému 1/ zo dňa 02. 07. 2016, podacím
lístkom, výpisom z listu vlastníctva č. 1156, výpisom z obchodného registra žalobcu, odpoveďou na
lustráciu žalovaného 1/ v registri obyvateľov, uznesením tunajšieho súdu č. k. 16C/1/2017-20 zo dňa
25. 05. 2017, žiadosťou právneho zástupcu žalovaných 1/ a 2/ o poskytnutie lehoty na vyjadrenie a

oznámením o prevzatí právneho zastúpenia zo dňa 15. 06. 2017, plnomocenstvom udeleným právnemu
zástupcovi žalovaného 1/ zo dňa 12. 06. 2017, vyjadrením žalovaného 1/ k žalobe zo dňa 30. 06. 2017,
uznesením tunajšieho súdu č. k. 16C/1/2017-43 zo dňa 04. 07. 2017, vyjadrením žalobcu zo dňa 14. 07.
2017, návrhom žalobcu na pristúpenie do konania zo dňa 14. 07. 2017, uznesením tunajšieho súdu č.
k. 16C/1/2017-51 zo dňa 14. 08. 2017, uznesením tunajšieho súdu č. k. 16C/1/2017-54 zo dňa 18. 08.
2017, oznámením právneho zástupcu žalobcu o odvolaní plnej moci zo dňa 23. 08. 2017, vyjadrením

žalovaného 2/ zo dňa 05. 09. 2017, plnomocenstvom udeleným právnemu zástupcovi žalovaného 2/,
uznesením tunajšieho súdu č. k. 16C/1/2017-60 zo dňa 02. 03. 2018, uznesením tunajšieho súdu č. k.
16C/1/2017-63 zo dňa 02. 03. 2018, vyjadrením žalovaných 1/ a 2/ doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.
03. 2018 a predvolaním žalovaného 2/ na liečenie a hospitalizáciu, pričom zistil nasledovný skutkový
a právny stav:

14) Vo vzťahu k sporovými stranami navrhovaným dôkazom súd konštatuje, že tieto, až na právnym
zástupcom žalovaných 1/ a 2/ navrhovaný dôkaz, a to kópiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej
žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetu sporu, ako aj zmlúv predchádzajúcich, týkajúcich sa
prevádzaného bytu, ktorými prešlo vlastnícke právo z JRD na ďalších majiteľov vykonal. Vyššie uvedené

dôkazy súd nevykonal z dôvodu hospodárnosti konania ako aj vzhľadom na doterajšie dokazovanie.

15) Z oznámenia zo dňa 15. 06 2016 zaslaného žalobcom žalovanému 1/ mal súd za preukázané,
že žalobca predložil žalovanému 1/ návrh nájomnej zmluvy zo dňa 01. 06. 2016, vo vzťahu ku ktorej
žiadal, aby bola podpísaná. V prípade, že daná zmluva nebude podpísaná bolo žalovanému 1/ zo strany

žalobcu zároveň oznámené, že predmetný byt musí do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia vypratať,
v opačnom prípade bude z bytu deložovaný.

16) Z návrhu Zmluvy o nájme bytu zo dňa 01. 06. 2016 súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ mal v
úmysle touto zmluvou prenechať žalovanému 1/ ako nájomcovi do dočasného užívania na účely bývania

byt č. 3, nachádzajúci sa na 1. poschodí, vo vchode č. 1, 6 b. j, so súpisným číslom XXX, nachádzajúci
sa v obci J., postavený na parcele č. XXX, vedený Okresným úradom Z. H., katastrálny odbor, na LV
č. XXXX, katastrálne územie J., a to na dobu neurčitú. Zároveň mal súd z čl. 3 predmetného návrhu
zmluvy za preukázané, že byt pozostáva z 3 obytných miestností, kuchyne, predizby, kúpeľne, WC a
pivnice č. 3 a spoločných priestorov, pričom celková výmera podlahovej plochy bytu je 66,00 m2.

17) Na základe výzvy na vypratanie bytu adresovanej žalobcom žalovanému 1/ zo dňa 02. 07 2016
súd zistil, že žalobca z dôvodu, že zo strany žalovaného 1/ boli vykonané úhrady za užívanie bytu
predpokladal, že žalovaný 1/ má záujem nájomný vzťah vysporiadať. Z uvedeného dôvodu v predmetnej
výzve žalobca žalovanému 1/ oznámil, že vyprataniu bytu môže predísť tak, že do konca lehoty určenej

na vypratanie bytu, t. j. do 15 dní odo dňa doručenia výzvy, podpíše nájomnú zmluvu o nájme bytu.

18) Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX má súd po ďalšie za preukázané, že súčasným výlučným
vlastníkom bytu, ktorého vypratanie je predmetom tohto súdneho sporu je žalobca.

19) Na základe Dohody uzatvorenej na jednej strane medzi JRD „Nový Život“, so sídlom vo J.T. a na
druhej strane medzi G. G.P. a D.Z. U. (teraz G.P.) ako členmi JRD (ďalej aj ako „Dohoda“), mal súd
za preukázané, že žalovaným 1/ a 2/ bol od 07. 04. 1986 pridelený družstevný byt, a to 3 izbový byt s
rozlohou podlahovej plochy obytných miestností 39,3 m2 a podlahovej plochy vedľajších miestností v
rozsahu 10,6 m2, za ktorý boli žalovaní 1/ a 2/ zaviazaní hradiť mesačne úhradu vo výške 105,- Kčs.

20) Z potvrdenia JUDr. Pavla Vršku, správcu konkurznej podstaty Poľnohospodárskeho družstva so
sídlom vo J.Č. zo dňa 25. 01. 2000 súd zistil, že žalovaný 2/ je nájomcom bytu v bytovom dobe v obci
J., ktorý bol vo vlastníctve družstva.21) Zo žiadosti o odkúpenie bytovej jednotky zo dňa 01. 02. 1996 adresovanej žalovaným 2/
Poľnohospodárskemu družstvu so sídlom vo Včelinciach mal súd za preukázané, že žalovaný 2/ žiadal

o odkúpenie trojizbového bytu, so súpisným č. 186 vo Včelinciach, v ktorom býva.

22) Z poštových poukazov predložených žalovaným 1/ mal súd zároveň za preukázané, že žalovaný 1/
uhrádza žalobcovi mesačne sumu vo výške 8,- Eur.

23) Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, vlastník má právo na ochranu proti
tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od
toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

24) Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou,
ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo

bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

25) Podľa § 686 Občianskeho zákonníka v platnom znení, nájomná zmluva musí obsahovať označenie

predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu
alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná
zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Ak doba nájmu nie je dohodnutá,
predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

26) Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak sa za trvania manželstva manželia
alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

27) Podľa § 153 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia Dohody, štátne, družstevné
a iné socialistické organizácie prenechávajú byty občanom do osobného užívania bez určenia doby

užívania, a to za úhradu, ak nie je právnym predpisom ustanovené inak.

28) Podľa § 154 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia Dohody, rozhodnutím o
prideleníbytuvydanýmmiestnymnárodnýmvýboromaleboinýmorgánompríslušnýmpodľapredpisovo
hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo,

aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu. Členovi stavebného bytového
družstva vznikne splatením členského podielu právo, aby mu bol orgánom družstva pridelený do
osobného užívania družstevný byt.

29) Podľa § 155 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia Dohody, právo užívať byt

vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom. O dohode
o odovzdaní a prevzatí bytu sa spíše zápisnica, ktorú podpíše ten, kto konal za organizáciu, a občan,
ktorý s organizáciou dohodu uzavrel. V zápisnici musia byť najmä uvedené rozhodnutie o pridelení bytu,
predmet a rozsah práva užívať byt včítane jeho príslušenstva, určená výška úhrady za užívanie a za
služby, prípadne uvedený spôsob určenia úhrady, a popísaný stav bytu. Organizácia je povinná vydať

občanovi odpis zápisnice.

30) Podľa § 156 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia Dohody, ak sa organizácia
a občan, ktorému bol byt pridelený, nedohodnú o rozsahu príslušenstva bytu alebo o výške úhrady za
užívanie a za služby, určí ich miestny národný výbor. Ak nedôjde k takejto dohode pri družstevnom byte,

určí rozsah príslušenstva bytu alebo výšku úhrady za užívanie a za služby príslušný orgán družstva.

31) Podľa § 871 Občianskeho zákonníka v platnom znení, právo osobného užívania bytu a právo
užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších
predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona

na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.
32) Žalobca je vlastníkom bytu č. 3 na prvom poschodí vo vchode č. 1, bytového domu so súpisným
č. XXX, vedeného Okresným úradom Rimavská Sobota, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č.
XXXX, katastrálne územie J., čo mal súd za preukázané predloženým listom vlastníctva.33) Vyššie uvedený byt užívajú žalovaný 1/ a 2/ v súčasnosti ako manželia, a to na základe Dohody
uzavretej s právnym predchodcom žalobcu odo dňa 07. 04. 1986.

34) Sporným bolo to, či v súdnom spore predložená Dohoda je platný právny úkon a tým zakladá
žalovaným 1/ a 2/ právny titul na bývanie v uvedenom byte, alebo žalovaní 1/ a 2/ bývajú v uvedenom
byte bez právneho dôvodu.

35) Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

36) Súd je toho názoru, že žalovanými predložená Dohoda obsahovala všetky údaje, ktoré v čase jej
uzavretia vyžadovalo ustanovenie § 155 Občianskeho zákonníka. Zároveň je súd toho názoru, že právo
užívania bytu v zmysle predloženej Dohody sa podľa § 871 Občianskeho zákonníka zmenilo na spoločný

nájom bytu žalovanými 1/ a 2/.

37) Vo vzťahu k pasportizácii bytov, ktorá prebehla v roku 2015, resp. 2016 a tieto boli zapísané na list
vlastníctva s označením vchodu, poschodia a čísla bytu, súd uvádza, že táto skutočnosť nemala žiadny
vplyv na označenie bytu pri podpise Dohody žalovanými. Súd hodnotiac predložené dôkazy jednotlivo

ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ užívajú stále ten istý byt za ktorý
platia nájomné na ktoré sa zaviazali ešte v Dohode z roku 1986. Nakoľko v čase uzavretia Dohody neboli
byty v bytovom dome, v ktorom je aj byt, ktorý je predmetom daného súdneho sporu označené číslami
a k ich očíslovaniu došlo až po ich pasportizácii, nemôže byť na ujmu nájomcom, ktorí od začiatku
až po súčasnosť bývajú v rámci bytového domu so súpisným č. 186 v tom istom byte. Navyše, medzi

právnympredchodcomžalobcuakoprenajímateľomažalovanými1/a2/akonájomcamibolovždyjasné,
ktorý byt je predmetom nájmu. Po ďalšie súd v priebehu daného súdneho sporu nadobudol na základe
všetkých predložených dôkazov presvedčenie, že aj samotnému žalobcovi je zrejmé, že žalovaní 1/ a 2/
neužívajú byt, z ktorého majú byť vyprataný bez právneho dôvodu. Napokon zo samotnej výzvy žalobcu
na vypratanie bytu zo dňa 02. 07. 2016, ako aj zo žalovaným 1/ predložených poštových poukážok mal

súd za preukázané, že žalobcovi je známa skutočnosť, že zo strany žalovaného 1/ dochádza k platbám
súvisiacim s užívaním bytu, ktorý je predmetom daného súdneho sporu. Pokiaľ má žalobca výhrady
voči výške nájomného, súd konštatuje, že dohoda zmluvných strán, t. j. právneho predchodcu žalobcu a
žalovaných 1/ a 2/ bola výsledkom ich slobodnej vôle a pokiaľ sa vstupom žalobcu do právneho vzťahu
jeho právneho predchodcu nenaplnili jeho možné očakávania ohľadom výšky nájomného, nemožno

danú skutočnosť vnímať ako rozpor s dobrými mravmi.

38) V danom súdnom spore mal súd jednoznačne za preukázané, že žalobca je vlastníkom bytu, ktorý
mal byť na základe podanej žaloby vyprataný, pričom na strane druhej mal súd vo svetle všetkých
predloženýchdôkazovrovnakozapreukázané,žežalovaný1/a2/užívajúodroku1986stáletenistýbyt,

a to titulom Dohody uzavretej s právnym predchodcom žalobcu, ktorý im bol reálne odovzdaný, pričom
užívacie právo v zmysle uvedenej Dohody sa zmenilo na nájomný vzťah. Právo užívať byt žalovanými
1/ a 2/ nebolo doposiaľ nikým spochybnené. Keďže súd nemal v danom súdnom spore preukázané
zákonné dôvody na vypratanie bytu, žalobu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako nedôvodnú
zamietol.

39) Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40) Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí
ktorým sa konanie končí.

41) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mali žalovaní 1/ a 2/ plný úspech, keďže súd žalobcom
podanú žalobu zamietol a preto im súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP) .
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.