Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 5, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/103/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113222504
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2113222504.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: NEHNUTEĽNOSTI, s. r. o., so sídlom
Lopúchova 1, Bratislava, IČO: 35 831 693, zastúpeného JUDr. Pavlom Torňošom, advokátom, so sídlom
Tomášikova 50/D, Bratislava, proti žalovanému: Bankrot, s. r. o., so sídlom Okružná 3239, Modra, IČO:
46 459 944, zastúpenému splnomocnencom: Advokátska kancelária Gábor Gál, s. r. o., so sídlom
Agátová 2513/15, Galanta, o zaplatenie 4.248,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 2. marca 2017, č.k. 30C/24/2014-245, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu
1.751,91 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne od 23.7.2013 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 676 ods. 1, § 685 ods. 1, § 686 ods. 1 a §

696 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka,
keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako
nájomcom nájomnú zmluvu, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému do užívania v období od
11.9.2012 do 31.10.2012 byt č. XX (J.) nachádzajúci sa na prvom nadzemnom podlaží s príslušenstvom
o celkovej podlahovej ploche 62,1 m2 + balkón o výmere 6 m2, v bytovom dome "U. F." na C. ulici č.
X v Q. a v období od 1.11.2012 do 31.10.2013 byt č. XX (J.) nachádzajúci sa na prvom nadzemnom
podlaží s príslušenstvom o celkovej podlahovej ploche 150,1 m2 + balkóny o výmere 29,1 m2, v bytovom

dome "U. F." na C. ulici č. X v Q., pričom k ukončeniu nájmu prišlo k 31.3.2013 v zmysle Dohody
o ukončení nájmu zo dňa 14.3.2013. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi stranami
bola platne uzavretá nájomná zmluva s tým, že v prípade vzniku nedoplatku na platbách za služby
spojené s užívaním bytu oproti zálohovým platbám, bolo povinnosťou žalovaného vzniknutý nedoplatok
na energiách žalobcovi uhradiť. Rovnako bolo preukázané, že strany sa dohodli na ukončení nájmu pred
uplynutímdobynájmuažežalovanýsinesplnilsvojupovinnosťzaplatiťnedoplatokvzmyslevyúčtovania
služieb spojených s nájmom bytu. S poukazom na vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že

žaloba žalobcu je dôvodná, keď žalovaným predložené prostriedky procesnej obrany nepreukázali
nedôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie nedoplatku v zmysle vyúčtovania služieb spojených s
nájmom bytu. V konaní nebol predložený žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že vyúčtovanie vypracované
správcom je nesprávne. Keďže sa žalovaný s úhradou nedoplatku z vyúčtovania za rok 2012 a 2013ocitol v omeškaní, žalobcovi vzniklo právo požadovať od žalovaného aj úrok z omeškania. Obranu
žalovaného o tom, že vyúčtovaný nedoplatok nemôže byť reálny vzhľadom na dobu nájmu, výšku
zálohovýchplatiebaspôsobužívaniaažemáinedostatkybezakejkoľvekbližšejkonkretizácievovzťahu

k vykonanému dokazovaniu, považoval súd za účelovú. Rovnako nemohla obstáť ani námietka, že za
žalovaného podpísala protokol o odovzdaní bytu neoprávnená osoba, bez relevantného spochybnenia
tamuvedenýchúdajov,nakoľkobolopredovšetkýmvecoužalovanéhoakýmspôsobom,prostredníctvom
akej osoby vykoná úkony súvisiace s ukončením nájmu. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na vykonanie
znaleckého dokazovania, ktoré by malo preukázať, že spotreba energií vyčíslená žalobcom je reálna,

tomuto návrhu súd nevyhovel pre jeho neurčitosť, keďže žalovaný nedokázal konkretizovať, ktoré údaje
podľa vyúčtovania vykonaného správcom sú nesprávne, resp. čo by bolo úlohou znalca. Podľa už
konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či

pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods.
2, § 256 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 CSP, t. j. podľa úspešnosti v spore. Žalobca sa podanou žalobou
domáhal zaplatenia sumy 4.248,19 eur s príslušenstvom, keď v časti o zaplatenie sumy 2.496,28 eur s
príslušenstvom vzal žalobu späť, v ktorej časti zavinil zastavenie konania a jeho žaloba bola úspešná
v časti o zaplatenie sumy 1.751,91 eur s príslušenstvom. Potom podľa výsledku konania ako celku bol

hrubý úspech žalobcu 41% a hrubý úspech žalovaného 59% (100 - 41). Možno teda konštatovať, že
strany mali v konaní približne rovnaký úspech, a preto súd žiadnej strane náhradu trov konania nepriznal,
s tým, že o výške trov už nie je potrebné samostatne rozhodovať

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol

napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť a priznať mu náhradu trov prvoinštančného,
ako i odvolacieho konania vo výške 100%. Uviedol, že argumentácia súdu prvej inštancie a odôvodnenie
napadnutého rozsudku ohľadom dôvodnosti žalobcom podanej žaloby, nepreukázania nedôvodnosti
žaloby žalovaným, nepredloženia žiadneho dôkazu žalovaným svedčiaceho o tom, že vyúčtovanie
vypracované správcom je nesprávne, údajnej účelovosti obrany žalovaného o tom, že vyúčtovaný

nedoplatok nemôže byť reálny vzhľadom na dobu nájmu, výšku zálohových platieb a spôsob užívania,
neobstojí. Odvolateľ od počiatku poukazoval na nereálnosť vyúčtovania zálohových platieb za užívanie
predmetných bytov žalobcu, t.j. bytu č. J.c v období od 11.9.2012 do 31.10.2012 a bytu č. J v období
od 1.11.2012 do 31.3.2013. Opakovane uvádzal, že predmetné vyúčtovanie nie je správne a žiadal,
aby žalobca preukázal, akým spôsobom dospel k určeniu sumy nedoplatku, t.j. aby žalobca uviedol

presný výpočet vrátane spôsobu výpočtu, ako sa dopracoval k výslednej sume údajného nedoplatku,
teda aby uviedol nielen jednoduchý výpočet, ktorým žalobca odpočítal od konečného vyúčtovania
správcu bytového domu, v ktorom si žalovaný prenajímal predmetné byty, spoločnosti AG-V., s. r. o.
výšku zálohových platieb uhradených žalovaným, ale aby žalobca uviedol, akým presným spôsobom
bolo vypočítané vyúčtovanie správcu na predmetné byty užívané žalovaným v danom obdobím.

Poukázal na to, že ako nájomca predmetných bytov má právo žiadať od žalobcu ako prenajímateľa,
aby preukázal dôvodnosť ním uplatňovanej sumy nedoplatku pri vyúčtovaní zálohových platieb, resp.
ako túto sumu nedoplatku pri vyúčtovaní zálohových platieb určil. Žalobca takýto úkon, t.j. uvedenie
presného výpočtu, ako aj spôsobu výpočtu nedoplatkov pri vyúčtovaní zálohových platieb týkajúcich
sa predmetných bytov počas celej doby trvania súdneho konania neuskutočnil a nepreukázal, že ním

uplatnená suma nedoplatku je reálna, skutočná a dôvodná. Dôkazom o tom, že žalobcom uplatnený
nárok je nedôvodný a nereálny, je i tá skutočnosť, že tento počas konania dva krát svoju žalobu
zobral čiastočne späť, pričom dôvodom späťvzatia nebol úkon na strane žalovaného. Mal za to, že
táto skutočnosť jednoznačne preukazuje, že žalobcom uplatnený finančný nárok bol nepreukázaný,
nereálny, nepodložený a nedôvodný, pričom taký je stále. Žalovaný má odôvodnenú obavu, že ani takto

zníženásumaniejedôvodnáareálna.Práveztohtodôvodupočascelejdobyžiadal,abyžalobcapresne
uviedol, ako, akým spôsobom, z akých hodnôt, súm a koeficientov vychádzal a akú rovnicu použil na
výpočet vyúčtovania ohľadom žalovaným užívaných bytov. Namietol, že okresný súd aj napriek tomu,
že bol presvedčený o správnosti pôvodne žalovanej sumy, ktorá sa ukázala ako nepravdivá, nevykonal
dôkaz preukazujúci dôvodnosť a prípadnú výšku nároku žalobcu, a teda nedostatočne zistil skutkový

stav veci.

4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že súd prvejinštancie vykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
zo správneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vykonal dokazovanie,

a to oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sú špecifikované v bodoch 11 až 23 odôvodnenia rozsudku. Z
vykonaného dokazovania sú známe výsledné sumy spotrebovaných energií, avšak žalovaný nenamietal
anebolomuzrejmé,akožalobcadospelksumenedoplatkovzaspotrebovanéenergieaakýmspôsobom
vypočítal nedoplatok a tiež namietal, že protokol o skončení nájomného podpisovala neoprávnená
osoba. Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie v súlade s ust. § 153 CSP konštatoval, že v konaní

zo strany žalovaného nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že vyúčtovanie správcom, ktorým žalobca
uplatňuje úhradu sumy 1.751,91 eur vecne a právne predložený nebol. Stotožnil sa s názorom súdu,
že obrana žalovaného, ktorý tvrdil, že vyúčtovaný nedoplatok nemôže byť reálny vzhľadom na dobu
nájmu, výšku zálohových platieb a spôsob užívania a tvrdenie, že ide o nárok žalobcu bez konkretizácie,
je účelový. K námietke ohľadom neoprávnenej osoby pri uzatváraní protokolu uviedol, že osoba, ktorá
podpisovala za žalovaného protokol o odovzdaní bytu, bola osobou určenou žalovaným a túto do

podania žaloby žalovaný nenamietal. Poukázal na to, že hodnoty uvedené v protokole o odovzdaní
bytu sa zhodovali s údajmi, ktoré preukázal žalobca v konaní dôkazom, a to správou J. s. r. o. o
digitálne nameraných hodnotách spotrebovaných energií. Uviedol, že žalovaný za viac ako tri roky v
rámci procesnej obrany nebol schopný uviesť a konkretizovať, ktoré údaje z vyúčtovania správcom sú
neplatné, namietanie koeficientu a spôsobu výpočtu zo strany žalovaného, je podľa jeho názoru účelové.

Poukázal na to, že žalovanému nič nebránilo, aby si dal vypracovať vlastný znalecký posudok, nakoľko
namerané hodnoty boli zrejmé a žalobca v konaní riadne predložil dôkazy preukazujúce spotrebu a
výšku nameraných hodnôt spotreby energií a aj jej výpočet.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné,
pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 30C/24/2014 bolo zaplatenie sumy
4.248,19 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému
uložil zaplatiť žalobcovi sumu 1.751,91 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne od 23.7.2013
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol

tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie v celom rozsahu.

8. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností /§ 365 ods. 1 písm. e) CSP/, na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) CSP/ a napadnutý rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) CSP/. Odvolací dôvod v zmysle § 365
ods. 1 písm. e) CSP je daný, ak súd zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť

ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. f) CSP je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu
vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil
rozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéavyšlipočaskonanianajavo,alebo

v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak,
z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo
ktorého odporujú ust. § 195 až 210 CSP. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný,
ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo
právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne

aplikoval.9. Vyhodnotenie potencionálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania, je
úlohou a doménou konajúceho súdu. Je teda výlučne na súde, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná,
pričom samozrejme nevykonanie navrhnutého dôkazu musí odôvodniť.

10. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či
nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou
vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že
na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal.

Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je
ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom

zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral
do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení svojho rozsudku

súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazovvychádzalaakovyhodnotil,prečonevykonalďalšienavrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil,
teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP a
nemožno mu nič vyčítať.

12. Pokiaľ odvolateľ namietal, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, tak v tomto smere žiadnym spôsobom nešpecifikoval, v čom by malo nesprávne právne posúdenie
spočívať.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, použil správne
právne predpisy a tieto i správne vyložil a na daný skutkový stav správne aplikoval.

14. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.

16. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v
uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

(IV.ÚS 252/2004).

17. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi
(I.ÚS 50/2004).

18. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom

všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (I.ÚS 97/1997, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

19. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledkyjednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na

vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku.

20. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal

od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Z dôvodu, že
odvolacie dôvody odvolateľa neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu
prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP),
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako i v závislom výroku o trovách konania, z dôvodu
vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

21. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal podľa § 396 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).