Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Roman Hargaš

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117012651
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117012651.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Petra Tótha a JUDr. Dušan Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému J. Q., nar. XX.X.XXXX v K.,
bytom K., F. B. XXXX/XX, trestne stíhaného pre pokračovací zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa
§ 20, § 212 odsek 1, 4 písmeno a) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 13. marca 2019
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín,

sp. zn. 6T/5/2017 zo dňa 9. novembra 2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 6T/5/2017, zo dňa 9. novembra 2018 bol obžalovaný
J. Q. uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20,
§ 212 odsek 1, 4 písmeno a) Trestného zákona., na tom skutkovom základe, že po predchádzajúcej

spoločnej dohode s už odsúdeným V. J. od júna 2017 do 14. 10. 2017 z externého skladu, ktorý má
v areáli spoločnosti AU Optronics v Trenčíne na ulici Bratislavská 517 v prenájme spoločnosť Veeser
plastic Slovakia, vzali postupne 47 kusov paliet s granulátom na lisovanie plastov tým spôsobom, že
obžalovaný J. Q. zabezpečil ako zamestnanec - skladník spoločnosti Veeser plastic Slovakia odvezenie
granulátu zo skladu k obžalovanému V. J. do skladu spoločnosti Kora v areáli PH Konzulta v Trenčíne
na ulici Zlatovskej č. 27, ktorý následne zabezpečil obratom predaj granulátu, čím spôsobili poškodenej

spoločnosti Veeser plastic Slovakia k. s. so sídlom Trenčín, Bratislavská 517, škodu vo výške 115 500,-
eur.

Za to bol obžalovaný J. Q. (ďalej len obžalovaný, ak nie je uvedené inak) odsúdený podľa § 212 ods. 4
Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere
3 roky, výkon ktorého trestu mu bol podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona a § 49 ods. 1 písm. a) Tr.

zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov za súčasného uloženia probačného
dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zákona okresný súd uložil
obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne sa ospravedlniť poškodenému -spoločnosti
Veeser plastic Slovakia k. s.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku okresný súd uložil odsúdenému V. J. a obžalovanému J. Q. povinnosť
spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému - spoločnosti Veeser plastic Slovakia k. s., IČO: 36333999

so sídlom Trenčín, Bratislavská 517, škodu vo výške 79 905,- eur.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal v zákonnej
lehote odvolanie prokurátor proti výrokom o uloženom treste odňatia slobody obžalovanému J. Q. v
neprospech obžalovaného ihneď po vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Prokurátor podané
odvolanie dodatočne písomne odôvodnil a uviedol nasledovné:„Okresný súd v Trenčíne rozsudkom Č. k.6T/5/2017-181, vyhlásenom dňa 09.11.2018 uznal
obžalovaného J. Q. za vinného zo spáchania zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212
odsek 1, 4 písmeno a) Trestného zákona a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3

roky so skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov s probačným dohľadom a povinnosťou spočívajúcou v príkaze
osobne sa ospravedlniť poškodenému spoločnosti Veeser plastic Slovakia k. s .

Okresný súd v Trenčíne správne zistil skutkový stav veci, na ktorom založil výrok o vine obž. J. Q..
S týmto výrokom je možné sa bez výhrad stotožniť. V otázke skutkových zistení súdu nie sú teda

žiadne pochybnosti, v tomto smere vyslovený záver súdu o vine obžalovaného zodpovedá výsledkom
vykonaného dokazovania.

Tomuto zistenému stavu veci a zákonu však nezodpovedá výrok o treste, ktorým obž. J. Q. súd povolil
podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody.

Účelom trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Na uvedenú všeobecnú formuláciu upravujúcu postup súdu pri ukladaní trestu
nadväzuje ustanovenie § 34 odsek 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 49 odsek 1, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva
roky, ak

vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím . na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu

páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný
alebo

príjme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný, vplyv toho, kto záruku ponúkol, má
za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný

Citovanými ustanoveniami Trestného zákona sa súd pri ukladaní trestu obžalovanému J. Q. dôsledne
neriadil.

Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností (§ 36 písmeno l Trestného zákona) prichádzalo

do úvahy podľa § 38 odsek 2, 3 Trestného zákona uloženie trestu odňatia slobody v rámci výmery 3
roky až 7 rokov a 8 mesiacov.

V danom prípade sa obžalovaný dopustil zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1, 4 písmeno a) Trestného
zákona, ktorý patrí do skupiny trestných činov proti' majetku, pri ktorých výška škody sa zásadným

spôsobom popri ustálení právnej kvalifikácie skutku premieta do určenia druhu trestu a jeho výmery.

Obvinený J. Q. bol doposiaľ' päť krát odsúdený, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 8T 25/2012, zo dňa 31.08.2012, pre § 221 odsek 1 Trestného zákona, ktorým bolo upustené
od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T 95/2011,

zo dňa 12.08.2011, ktorým mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody 2 roky 6 mesiacov so
skúšobnou dobou 3 roky do 25.06.2012, osvedčil sa.

Vzhľadom na vyššie uvedené, vychádzajúc z výšky spôsobenej škody vo výške 115 500,- Eur, ktorú
obžalovaný svojím konaním spôsobil, s prihliadnutím na skutočnosť, že už bol v minulosti odsúdený

pre majetkovú trestnú činnosť je zrejmé, že uloženie trestu odňatia slobody v jeho podmienečnej forme
nie je u obžalovaného v úmere k spáchanému činu, nezohľadňuje dostatočne individuálnu a generálnu
prevenciu trestu. Tieto funkcie trestu by mohol splniť len. nepodmienečný trest odňatia slobody s
uložením na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnymstupňom stráženia tak ako to intervenujúci prokurátor navrhol na hlavnom pojednávaní vo svojej
záverečnej reči. Jedine trest v takejto forme a výmere zohľadňuje všetky skutočnosti a kritéria rozhodné
pre určenie druhu a výmery trestu podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona.

Navrhujem preto, aby podľa § 321 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku Krajský súd zrušil predmetný
rozsudok Okresného súdu v Trenčíne Č. k. 6 T/5/2017-181, vyhlásený dňa 09.11.2018 v časti výroku o
treste voči obžalovanému J. Q. a následne za použitia ustanovenia § 322 odsek 3 Trestného poriadku
vo veci rozhodol a vymeral obžalovanému J. Q. zákonný a spravodlivý nepodmienečný trest odňatia

slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný a uviedol nasledovné:

„Dňa 16. januára 2019 mi bol doručený dopis - odôvodnenie odvolania OP. K predmetnému odôvodneniu
odvolania dávam v stanovenej lehote toto vyjadrenie:

- domnievam sa, že prvostupňový súd v rozsudku správne a spravodlivo zistil skutkový stav veci a aj na
základe toho uložil spravodlivé tresty pre oboch obžalovaných, teda aj mne. Myslím si, že prvostupňový
súd už v rozdielnom treste medzi nami oboma obžalovanými a odsúdenými "zohľadnil" skutočnosť, že
mám záznamy v odpise z registra trestov. A pritom v samotnom odôvodnení rozsudku je uvedené, že
sa na mňa hľadí akoby som nebol odsúdený. Všetky záznamy v odpise z registra trestov sú za delikty

a porušenia zákonov v období rokov 2008 až 2010 a tieto sa týkali prečinov podvodu drobnejšieho
charakteru a pramenili skôr z mladíckej nerozvážnosti. Do roku 2017 som viedol riadny a bezúhonný
život, bez páchania priestupkov. V tejto dobe som sa zoznámil s priateľkou, prišli na svet 2 malé deti.
Prenasledovali ma dlžoby z minulosti, nedostatok finančných prostriedkov a neschopnosť uživiť rodinu.
Chcel som sa konečne dlhov zbaviť a tým pomôcť len rodine. Pohnútky ma však doviedli k spáchaniu

zločinu krádeže, za čím však nebolo v žiadnom prípade nezištné obohatenie, ale vidina bola len rodina.
Svoje pohnútky som podrobne opísal a j v dopise s ospravedlnením riaditeľovi poškodenej firmy zo dňa
28.12.2017. Vina oboch
obžalovaných je rovnaká, aj spôsobenú škodu máme povinnosť uhradiť spoločne a nerozdielne. Prečo
by mal byť taký priepastný rozdiel v treste, ktorý mi navrhuje prokurátor? Nie je to aj preto, že ja som

nemal a nemám prostriedky na zastupovanie "tým správnym" obhajcom? Rozsudkom stanovená pre
mňa dlhšia skúšobná doba o 2 roky oproti druhému obžalovanému je dostatočne dlhá doba, aby som
dokázal, že budem viesť riadny, bezúhonný život. Nielen podmienka, ale už len pomyslenie na to, čo
prežívam teraz, hlavne však zodpovednosť za výchovu svojich dvoch krásnych dcér ma určite odradí
od páchania ďalšej trestnej činnosti nielen počas skúšobnej doby, ale už po celý nasledujúci čas života.

Chcem, aby odvolací súd mi prejavil dôveru v zlepšenie, že to myslím vážne a úprimne.

- podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak, aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu aj jemu blízke osoby. Nepodmienečný trest odňatia slobody by
veľmi vážne narušil kontakt so svojím domácim prostredím a pokračovaní v riadnom živote, snahe čo

najlepšie vychovávať moje 2 deti, zabezpečenia im tej najlepšej výchovy a starostlivosti. Veľmi vážnu
až neriešiteľnú situáciu trest odňatia slobody pre mňa by priniesol mojej priateľke a našim 2 deťom.
Naše deti sú teraz vo veku 2 a 4 rokov, t.j. vo veku, kedy potrebujú sústavnú starostlivosť a teraz sa
formuje ich cit a láska nielen k rodičom, ale aj k okoliu. Výchova by zostala len na priateľke a prípadnej
pomoci mojich rodičov, nakoľko matka priateľky pred 2 mesiacmi umrela ... Nehovoriac o tom, že sama

by nebola schopná ani finančne rodinu zabezpečiť. Bojím sa, že odlúčením od rodiny a od detí by mohli
byť značne narušené aj citové väzby, ba u takýchto malých detí by mohli až zaniknúť. Dlhšie odlúčenie
by mohlo zanechať u detí vážnejšie následky, mohlo by narušiť ich psychický a duševný vývoj hlavne
vzhľadom na ich citovú naviazanosť na
mňa a denný život s nimi. A žiť s týmto pocitom za mrežami je pre mňa nepredstaviteľné ...

- dostatočným spôsobom som preukázal úprimnú ľútosť nad svojim konaním, ospravedlnil som sa,
mám záujem o úhradu spôsobenej škody, k tomu aj aktuálne pomery ako otca 2 maloletých detí -
to sú dostatočné dôvody, aby bol potvrdený trest prvostupňového súdu. Už v decembri 2017 som
poslal ospravedlňujúci dopis riaditeľovi poškodenej spoločnosti - Veeser plastic slovakia k.s., kde
som svoje konanie úprimne oľutoval. Opísal som aj pohnútky, ktoré ma k takémuto konaniu doviedli.

Uvedený dopis som predložil na hlavnom pojednávaní prvostupňového súdu krátkou cestou a ktorý
prikladám aj teraz v prílohe. Neviem, či sa s dopisom oboznámil prokurátor, nakoľko som tento predložil
až na súde. Od hlavného pojednávania prvostupňového súdu dňa 9.11.2018 som sa telefonicky
spojil s riaditeľom poškodenej spoločnosti Ing. V. celkom 4 krát a to s cieľom osobného stretnutia aosobného ospravedlnenia sa a dojednania spôsobu úhrady škody. Pri prvom telefonickom rozhovore
dňa 22.11.2018 prijal písomné ospravedlnenie ako postačujúce s tým, že o náhrade škody sa poradí s
právničkou, ktorá bola za poškodenú stranu prítomná na súde. Druhým telefonickým rozhovorom dňa

26.11. 2018, vzhľadom k jeho pobytu v zahraničí, mi odporučil zavolať na ďalší deň. Dňa 27.11.2018
mi oznámil, že treba počkať na rozsudok súdu a na základe toho sa spracuje príslušná dokumentácia
k úhrade škody. Pri poslednom telefonickom rozhovore dňa 8.1.2019 pri mojom naliehaní o stretnutie
a osobné ospravedlnenie opäť potvrdil, že berie moje písomné ospravedlnenie za dostačujúce a že
mám brať ospravedlnenie za vybavené. Zároveň mi potvrdil, že sa mi ozve právny zástupca firmy na

uzatvorenie dohody o splátkach, kde bude uvedený účet na splátky, variabilný údaj a ďalšie potrebné
údaje. Teda aj z tohto vyplýva, že som mal a naďalej mám úprimnú snahu sa poškodenej firme osobne
ospravedlniť a tiež podľa daných možností uhradiť aj spôsobenú škodu.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti sa domnievam, že uloženie nepodmienečného trestu podľa
návrhu prokurátora okresnej prokuratúry by bol veľmi nespravodlivý vzhľadom k zodpovednosti oboch

obžalovaných v podiele viny na vzniknutej škode. Obaja obžalovaní a odsúdení sme rovnako splnili
všetky podmienky pre udelenie podmienečného trestu a prvostupňový súd v mne udelenom vyššom
treste "zohľadnil" moje záznamy v odpise z registra trestov aj napriek tomu, že sa na mňa hľadí ako by
som nebol odsúdený. A skutočnosť, že nemám obhajcu, nemôže byť dôvod na udelenie rozdielneho
trestu.

Preto žiadam, aby senát Krajského súdu v Trenčíne potvrdil rozsudok Okresného súdu v Trenčíne č.
k. 6T/S/2017-181, vyhláseného dňa 9.11.2018 v časti výroku o treste aj voči mne. Aby mi bola daná
možnosť neprerušiť kontakt so svojím domácim prostredím a pokračovať v riadnom živote, aby mi bola
prejavená súdom dôvera.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o odvolaní prokurátora, prokurátorka krajskej prokuratúry sa
pridržiavala písomne podaného odvolania a jeho dôvodov a navrhla rozhodnúť v zmysle petitu
uvedenom v písomných dôvodoch odvolania s tým, že výmeru trestu navrhuje na spodnej hranici trestnej
sadzby. Obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o treste, uloženom
obžalovanému, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť

odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutému
rozsudku, odvolací súd na základe preskúmania veci nezistil v postupe okresného súdu existenciu chýb,

ktoré by samé osebe odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku. V konečnom dôsledku krajský súd
konštatuje, že v dôvodoch odvolania prokurátora nie je ani namietaná existencia takýchto procesných
vád, zakladajúcich dôvody pre zrušenie napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu podľa § 321
ods. 1 písm. a) Tr. por.

Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku
okresného súdu o treste odňatia slobody, uloženom obžalovanému, senát odvolacieho súdu dospel k
záveru, že napadnuté výroky rozsudku okresného súdu sú správne a zákonné.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora proti výrokom napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom

tresteobžalovanému,zobsahujehoodôvodnenia,vyplýva,žeprokurátornamietalaexistenciuvádpodľa
§ 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., teda že podmienečný trest odňatia slobody, uložený obžalovanému, je
neprimerane mierny.

Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora namietanú neprimeranú miernosť podmienečného trestu testu

odňatia slobody obžalovanému, z odôvodnenia podaného odvolania nevyplývajú žiadne námietky vo
vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré viedli okresný súd k uloženiu predmetného trestu. Na základe
preskúmania veci ani odvolací sú nezistil, že by okolnosti, z ktorých okresný súd vychádzal pri ukladaní
trestu obžalovanému, nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Podstata odôvodneniaodvolania prokurátora podľa názoru odvolacieho súdu spočíva v tom, že podľa názoru prokurátora
okresný súd nesprávne vyhodnotil okolnosť, že obžalovaný „bol doposiaľ' päťkrát odsúdený“, ktorá
okolnosť s poukazom na účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. odôvodňuje záver o neprimeranej

miernosti obžalovanému uloženého trestu odňatia s podmienečným odkladom jeho výkonu. V súvislosti
s uvedeným odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že vzhľadom na fikciu zahladenia
všetkých predchádzajúcich odsúdení, pri rozhodovaní o vine nie je možné vychádzať zo skutočnosti,
že odsúdený spáchal predmetný trestný čin, hoci už bol za trestný čin odsúdený, ktorá skutočnosť by
tiež v zásade znamenala aj existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Z okolností

vyplývajúcich z odpisu z registra trestov možno vyvodiť len sklony obžalovaného k páchaniu trestnej
činnosti, ktorú okolnosť okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu zohľadnil v určení maximálnej
skúšobnej doby u obžalovaného, podstatne dlhšej, ako už u odsúdeného spolupáchateľa.

Nad rámec úvah, ktoré viedli okresný súd k uloženiu trestu obžalovanému a ktoré odvolací súd
považuje správne, logické a dávajúce riadnu odpoveď na všetky otázky, rozhodné z hľadiska ukladania

trestu obžalovanému, podľa názoru odvolacieho súdu v prospech správnosti odvolaním prokurátora
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu hovorí aj okolnosť, ktorá ostala okresný súdom v
napadnutom rozsudku opomenutá a ktorou okolnosťou je vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom
pojednávaní, ktoré vyhlásenie okresný súd prijal.

V tejto súvislosti tento senát odvolacieho súdu považuje za potrebné uviesť, že v zmysle svojej ustálenej
rozhodovacej praxe v otázke aplikácie ustanovenia 36 písm. n) Tr. zák. naďalej zotrváva na právnom
názore, podľa ktorého poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní svojej trestnej
činnosti vyžaduje, aby páchateľ napomáhal tým orgánom, ktoré sú na to určené, čo však neznamená, že
páchateľ takto musí bezpodmienečne napomáhať všetkým orgánom, ktoré sú príslušné na vykonanie

jednotlivých štádií trestného stíhania v konkrétnej veci. Podľa názoru tohto senátu odvolacieho súdu
platná právna úprava, rešpektujúca zásadu kontradiktórnosti a nestrannosti súdu v zmysle čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kladie ťažisko dokazovania v trestnom stíhaní
na konanie pred súdom, pričom prípravné konanie v zásade slúži len na prípravu dôkazov, ktoré majú
byť vykonané v konaní pred súdom, teda najmä na prípravu dôkazov, o ktoré chce prokurátor v konaní

pred súdom oprieť svoje skutkové tvrdenia v obžalobe. Ak obžalovaný v konaní pred súdom podľa
zákona vyhlási svoju vinu zo spáchania skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba a súd podľa §
257 ods. 7, 8 Tr. por. takéto vyhlásenie obžalovaného príjme s následkom, že dokazovanie v rozsahu
priznaného skutku sa nebude vykonávať, primárne tým uľahčuje najmä činnosť prokurátora v trestnom
stíhaní, konkrétne v štádiu konania pred súdom tým, že prokurátor už nemusí pred súdom navrhovať

a vykonávať žiadne dôkazy za účelom preukázania pravdivosti svojich skutkových tvrdení v obžalobe,
z ktorého dôvodu prokurátor na hlavnom pojednávaní už nemusí v tejto časti niesť pred súdom svoje
dôkazné bremeno. V súlade s týmto názorom sú aj právne názory vyslovené v uznesení Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2016, sp. zn. 4 Tdo 63/2016, na obsah odôvodnenia ktorého
uznesenia tento senát týmto poukazuje. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že okresný

súd v danom prípade nesprávne neaplikoval aj ustanovenie § 36 písm. n) Tr. zák., keď v prejednávanom
prípade nepriznal obžalovanému aj túto poľahčujúcu okolnosť, ktoré pochybenie však nezakladá dôvod
pre záver o uložení neprimerane mierneho trestu obžalovanému v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému okresným

súdom napadnutým rozsudkom v danom prípade nevykazuje znaky neprimeranej miernosti v zmysle §
321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Na základe preskúmania správnosti napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o treste,
uloženom obžalovanému, odvolací súd nezistil ani chyby odvolaním prokurátora nevytýkané, ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,

b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci
na to neboli splnené zákonné podmienky,e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona

vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu,
ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však
dovolací súd nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody,
alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2

napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po
lehote uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.