Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 4, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/39/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914205641
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:6914205641.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: E. R., nar. XX.X.XXXX, bytom S. č.
XXXX/XX, J., zastúpený: JUDr. Lukáčová & partners, s.r.o., so sídlom, Mostná 72, Nitra, IČO: 47 237
244, proti žalovanej: Bc. E. R., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX, J., o zaplatenie 11.060,47 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 8C/626/2015-159 zo
dňa 22. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu a výrokom I. žalovanú zaviazal
zaplatiť žalobcovi 11.060,47 eura s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 28.9.2012 do zaplatenia, do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom II. žalobcovi priznal voči žalovanej právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. Súd po citovaní § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458, § 32, § 631, § 632
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) rozsudok vecne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal

súd preukázané, že žalobca splnomocnil žalovanú všeobecným plnomocenstvom zo dňa 22.11.2011
na predaj jeho podielu na zdedenej nehnuteľnosti. Žalovaná v mene žalobcu odpredala jeho podiel
na nehnuteľnosti a za tento podiel aj obdržala finančné prostriedky, kúpnu cenu. Žalovaná učinila
vyúčtovanie a toto vyúčtovanie v ktorom sú zahrnuté príjmy a výdavky na byt elektronicky odoslala
žalobcovi 15.1.2013. Žalovaná vo vyúčtovaní do tabuľky uviedla príjmy a výdavky. Konečný stav činil
sumu 17.260,47 eura. Od tejto sumy je nutné odpočítať sumu 5.500 eur a sumu 700 eur, ktorú žalovaná
žalobcovi poukázala. Po odpočítaní týchto súm dostaneme žalovanú sumu 11.060,47 eura. O túto sumu

sa žalovaná na úkor žalobcu obohatila, bola v spore preukázaná a to jednak samotným vyúčtovaním,
ktoré učinila žalovaná (č.l. 14 spisu) ako aj tým, že suma v spore nebola namietaná, voči tejto sume
neboli vznesené žiadne prostriedky procesnej obrany. Nespochybniteľnosť tejto sumy je daná tiež tým,
že žalovaná strana do výšky žalovanej sumy vzniesla kompenzačnú námietku. Ako na pojednávaní
dňa 4.10.2016 tak písomne listom doručeným súdu 27.10.2016 žalovaná v zmysle § 147 ods. 2 CSP
vzniesla kompenzačnú námietku a to do výšky sumy, ktorú si žalobca uplatňuje. Kompenzačná námietka
bola uplatnená vzhľadom na to, že medzi sporovými stranami bola ústne uzavretá zmluva o dielo (podľa

§ 631 a § 632 OZ). Občiansky zákonník nevymedzuje pojem dielo, pod dielom možno však rozumieť
zhotovenieurčitejveci,jejmontáž,údržbu,vykonaniedohodnutejopravyaleboúpravyveciapod.Dielom
jetedavždyurčitýpracovnývýsledokatoprevažnefyzickej, aleboprevažneduševnejprácezhotoviteľa.
Pracovný výsledok môže byť materiálny alebo imateriálny. Zmluva o dielo nevyžaduje písomnú formua k jej uzavretiu môže dôjsť prijatím ústnej objednávky a vykonaním zadaného diela (rozsudok KS v
Bratislave 2Co 50/2011). V uzavretej zmluve je zhotoviteľ diela povinný vydať objednávateľovi písomné
potvrdenie pokiaľ dielo nie je zhotovené na počkanie. V ostatných prípadoch je zhotoviteľ povinný

vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o uzavretej zmluve v ktorom uvedie predmet plnenia, jeho
rozsah, akosť, cenu diela a dobu zhotovenia na ktorej sa strany v zmluve dohodli. Účelom písomného
potvrdenia je umožniť objednávateľovi, aby preukázal, čo bolo obsahom zmluvy, avšak sama osebe
nepredstavuje písomnú formu zmluvy ale je len písomným osvedčením v už uzavretej zmluve (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo 17.6.2011 sp. zn. 33Cdo 4142/2008). Dielo, ktoré má byť vykonané, musí byť

dostatočne určené. Dielom je výsledok určitej fyzickej či duševnej pracovnej činnosti zhotoviteľa. Ak
zmluvné strany nekonkretizovali spôsob a rozsah diela, zmluva o dielo je pre neurčitosť diela, ktoré
malo byť výsledkom pracovnej činnosti odporcov neplatná, keďže nedošlo k dohode zmluvných strán
o predmete diela (rozsudok Krajského súdu v Trnave zo 16.6.2014 sp. zn. 23Co 391/2012). Žalovaná
strana žiadnym spôsobom nepreukázala kedy, kde a za akých podmienok došlo k uzavretiu zmlúv o
dielo, aký bol predmet diela, aká bola doba zhotovenia diela, aká bola dohodnutá zmluvná odmena.

Za dielo nemožno považovať bežnú komunikáciu medzi rodinnými príslušníkmi o tom, že v budúcnosti
hodlajú podnikať. Svedok T. sám potvrdil, že aj on poskytoval žalobcovi ideu v čom a ako podnikať
a že mal na prípadnom obchode participovať. Za dielo nemožno považovať ani to, keď žalovaná z
internetu skopíruje obrázky čínskeho propagačného materiálu. Za dielo nie je možné považovať ani
zozbieranie propagačného materiálu. Žalovaná nevyhotovila žiaden hmotný materiál, ktorý by spĺňal

vlastnosti, ktoré by bolo možné označiť za dielo. Na základe uvedeného možno konštatovať, že medzi
žalovanou a žalobcom v mesiaci máj 2013 nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy o dielo. V spore žalovaná
strana nepreukázala (v zmysle 526 ods. 1, 2 OZ), že oznámila žalobcovi postúpenie pohľadávok. Podľa
rozsudku NS ČR sp. zn. 20Cdo 1319/2002 preukázať sukcesiu znamená predložiť kvalifikovanú listinu
z ktorej vyplýva, že postúpeniu pohľadávky veriteľa na oprávneného skutočne došlo. Takouto listinou

je predovšetkým listina v ktorej je zachytená sama zmluva o postúpení pohľadávok, čo už anticipuje §
524 ods. 1 OZ. Obsahovou náležitosťou tejto zmluvy je určenie o ktorú pohľadávku ide, resp. kto je vo
vzťahu k nej dlžníkom. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania (podľa § 517 OZ) od 28.9.2012 t.j.
od doby kedy žalovaná prijala plnenie z predaja podielu na byte, pričom tieto finančné prostriedky mala
bezodkladne zaplatiť žalobcovi, čo však neučinila. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 s

poukazom na § 262 Civilného sporového poriadku (CSP) a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne
z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Predaj zdedenej nehnuteľnosti prebehol v roku
2012. S výnimkou bežnej neformálnej komunikácie v rodine, ktorú žalobca a žalovaná po uskutočnenom
predaji prostredníctvom emailu na túto tému viedli, žalobca, majúc vedomosť o existencii peňažných
záväzkov jeho osoby voči žalovanej z titulu poskytovania odborných služieb pre jeho podnikateľský

zámer, žalovanú nikdy formálne neoslovil a ani ju predžalobne nevyzval na úhradu jej údajného dlhu
voči jeho osobe. Až dňa 7.5.2014 sa rovno obrátil na súd s návrhom na vydanie ním deklarovaného
bezdôvodného obohatenia. Žalovaná v konaní postupovala v súlade s § 147 ods. 2 CSP a využila svoje
právo na uplatnenie vlastných pohľadávok voči žalobcovi na započítanie, t.j. podala tzv. kompenzačnú
námietku voči pohľadávke žalobcu, a to do výšky žalobcom uplatňovanej pohľadávky v tomto konaní, a

to i napriek skutočnosti, že výška pohľadávok žalovanej voči osobe žalobcu celkovo predstavuje vyššiu
čiastku, ako je čiastka údajnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej. Existencia a oprávnenosť pohľadávok
žalovanejvočižalobcovi,ktoréžalovanážiadavpredmetnomkonaníoprotisumeuplatňovanejžalobcom
započítať vyplýva z faktúry č. 20140002 za riadne poskytnutie služieb poradenskej činnosti a služieb
ekonomického poradenstva pre export-import z EÚ do Austrálie pre odberateľov (zámer podnikania s

dodávaním náhradných dielov) v sume 5.500 eur + DPH ktoré žalovaná žalobcovi poskytla v rámci
uskutočňovania predmetu svojej podnikateľskej činnosti zo strany obchodnej spoločnosti žalovanej,
spoločnosti I. J., s.r.o., na základe ústneho dojednania a žiadosti samotného žalobcu; a z faktúry č.
20140001 za poskytnutie služieb poradenskej činnosti a služieb ekonomického poradenstva pre export-
import z Číny do EÚ pre odberateľov (zámer podnikania s dodávaním náhradných dielov), v sume 5.500

eur + DPH ktoré žalovaná žalobcovi poskytla v rámci uskutočňovania predmetu svojej podnikateľskej
činnosti zo strany obchodnej spoločnosti žalovanej, E., s.r.o., na základe ústneho dojednania a žiadosti
samotného žalobcu. Konkrétne okolnosti týchto dojednaní medzi žalobcom a žalovanou podporili,mimo výpovede samotnej žalovanej a všetkých do súdneho spisu predložených listinných dôkazov, aj
svedkovia, J. H. a S. T. a to vo svojich výpovediach na súdom pojednávaní konanom dňa 21.3.2017.

3. Podľa názoru žalovanej konajúci súd sa v predmetnom konaní po skutkovej stránke nedostatočne
vysporiadal najmä s výpoveďami svedkov a žalovanej. Súd pri rozhodovaní vo veci nezohľadnil
najmä tvrdenie žalovanej, podporené výpoveďami svedkov, prostredníctvom ktorého špecifikovala
konkrétne okolnosti dojednania poskytovania služieb poradenstva so žalobcom (najmä účel dojednania,
investovanie peňažných prostriedkov žalobcom a realizovanie vlastného podnikateľského zámeru

žalobcu, čas dojednania, máj 2013 a miesto dojednania, bydlisko žalovanej), ako aj špecifikovala
dojednané náležitosti poskytovania služieb, a to najmä dojednaný rozsah poskytovanej služby (import-
export z EÚ do Austrálie a z Činy do EÚ podľa preferencie žalobcu), cenu za poskytovanie služieb
(dojednanie jednotlivej ceny 6.600 eur s DPH po zľave), obdobie (2012 - 2013 podľa potreby žalobcu),
miesto (najmä bydlisko žalovanej) a formu poskytovania služieb (písomne, ústne, telefonicky). Nebolo
zohľadnené najmä tvrdenie svedkyne J. H., že ona sama ako zamestnankyňa žalovanej bola svedkom

poskytovania služieb poradenstva v prospech žalobcu zo strany žalovanej a tvrdenie svedka S. T.
že on sám v pozícii spoločníka v obchodnej spoločnosti žalovanej bol svedkom poskytovania služieb
poradenstva v prospech žalobcu zo strany žalovanej. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v predmetnej veci.

4. V svetle vyššie uvedeného súd nesprávne právne posúdil vec, keď deklaroval, že medzi žalobcom a
žalovanou nedošlo v polovici roka 2013 k vzájomnej ústnej dohode o predmete a ďalších podstatných
náležitostiach poskytovaného plnenia medzi žalobcom a žalovanou. Opierajúc sa o výpovede svedkov
J. H. a S. T., žalovaná poukazuje na nespochybniteľnú skutočnosť, že žalovaná v období rokov 2012
a 2103 služby poradenstva žalobcovi skutočne poskytovala, v rámci uskutočňovania predmetu svojej

podnikateľskej činnosti, a to po dohode a v intenciách podnikateľského zámeru žalobcu orientovaného
predovšetkým na trh v Austrálii a v Číne. Uvedený zámer podnikať a investovať peňažné prostriedky
do realizovania vlastného podnikania žalobcu bol známy aj vyšším svedkom, čo potvrdili vo svojich
výpovediach. Žalobca viackrát v rodine deklaroval, že má záujem investovať peňažné prostriedky do
svojho podnikateľského zámeru, pričom sám nedisponoval potrebnými skúsenosťami, ktoré žalovaná

mala a ktoré mu na základe jeho žiadosti svojim poradenstvom kvalifikovane sprostredkovala. Žalovaná
sa poskytovaniu poradenských služieb tohto typu v rámci svojho podnikania venuje dlhé roky a
ako bývalá predsedníčka burzovej komory Komoditnej Burzy v T. má všetky potrebné znalosti, P.
a skúsenosti. Aktívny záujem samotného žalobcu o investovanie a podnikanie smerom na trh do
Austrálie a Číny preukazuje jednak (do súdneho spisu doložená žalovanou v origináloch) jeho e-mailová

komunikácia najmä so svedkom S. T. a samotnou žalovanou, ako aj propagačné materiály a pozvánky
zaslané jeho osobe z Číny na rôzne obchodné podujatia konané v Číne, na ktorých sa niekoľkokrát
žalobca sám aj zúčastnil. Je preto nepochybné, že poskytnutie poradenstva pre trh Austrálie a Číny
žalovanou v prospech a podľa preferencie žalobcu bolo medzi žalobcom a žalovanou dojednané. Cena
za poskytovanie služieb poradenstva bola s odbornou starostlivosťou určená žalovanou a vzájomne

dojednaná so zľavou, zohľadňujúc rodinné vzťahy medzi žalobcom a žalovanou. Oprávnenosť faktúr
následne vystavených zo strany žalovanej podporili aj svedkovia vo svojich výpovediach, keď potvrdili,
že sami boli svedkami poskytovania služieb poradenstva v prospech žalobcu.

5. Prihliadnuc na legálnu definíciu zmluvy o dielo podľa relevantných ustanovení Občianskeho

zákonníka, podstatnými náležitosťami tohto zmluvného typu je označenie zmluvných strán a dohoda
o predmete diela. Nepovinné náležitosti reprezentujú dohoda o cene diela, podrobnosti o procese
realizácie diela, právna úprava zodpovednosti za vady diela, dohoda o zmluvnej pokute, výška úrokov
z omeškania a pod. Podstatné náležitosti zmluvy o dielo boli v ústnom dojednaní medzi žalobcom
a žalovanou v máji roku 2013, v zmysle vyššie uvedených skutočností, zachované. Vychádzajúc z

odpovede žalovanej zo dňa 25.2.2014 k písomnosti žalobcu (odpoveď, vrátenie faktúry č. 20140001)
ako aj z odpovede žalovanej zo dňa 25.2.2014 k písomnosti žalobcu (odpoveď - vrátenie faktúry č.
20140002), ktoré tvoria obsah súdneho spisu, je zrejmé, že žalovaná v rámci plnenia predmetu zmluvy
pre žalobcu vypracovala a bola žalobcovi pripravená odovzdať dohodnutú súvisiacu dokumentáciu v
písomnej podobe, po tom ako žalobca vyrovná svoje splatné peňažné záväzky voči spoločnostiam

žalovanej. Aj keby zmluvné dojednanie medzi žalobcom a žalovanou nespĺňalo podstatné obsahové
náležitosti zmluvy o dielo podľa príslušných ustanovení OZ, stále by spĺňalo definičné znaky platne
uzatvorenej nepomenovanej (inominátnej) zmluvy uzatvorenej v zmysle OZ. V zmysle stabilizovanej
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky platí, že akpri posudzovaní právneho úkonu prichádza do úvahy výklad smerujúci k neplatnosti právneho úkonu a
súčasne výklad, ktorý by umožňoval považovať právny úkon za platný, konajúci súd je povinný v takomto
prípade uprednostniť výklad hovoriaci v prospech zachovania platnosti právneho úkonu. Opačný postup

by viedol k bezdôvodnému protiústavnému popretiu zmluvnej autonómie účastníkov súkromnoprávneho
vzťahu. Na základe vyššie uvedeného rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto smere vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Súd prvej inštancie po právnej stránke vec nesprávne posúdil, keď deklaroval, že postúpenie

pohľadávok z obchodných spoločností žalovanej na samotnú žalovanú nebolo oznámené žalobcovi,
resp. že danú skutočnosť nepreukázala. V súlade s ustálenou súdnou praxou neoznámenie/
nepreukázanie postúpenia nie je podmienkou platnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaná ako postupník
preukázala postúpenie a nadobudnutie pohľadávok voči žalobcovi v priebehu prvoinštančného konania,
a to jednak tým, že v konaní uplatnila tzv. kompenzačnú námietku (v rámci čoho a priori postúpenie
pohľadávky tvrdil a žalobcovi oznámil) a zároveň v konaní predložila samotné zmluvy, prostredníctvom

ktorých predmetné postúpenie pohľadávok žalobcovi i konajúcemu súdu preukázala. Ak súdna prax
pripúšťa, že k postúpeniu pohľadávky môže dôjsť aj počas prebiehajúceho súdneho konania (viď
rozsudok NS SR z 27.4.2006, sp. zn. 1Obdo V 13/2005), o to viac musí platiť, že postúpenie
pohľadávky, ktoré bolo platne uskutočnené ešte pred začatím konania, je možné dlžníkovi oznámiť
po tom, čo predmetné konanie začalo. Právny názor súdu prvej inštancie, že postúpenie pohľadávky

nebolo žalobcovi (ako dlžníkovi pohľadávky) oznámené/preukázané, je preto potrebné odmietnuť ako
nesprávny, nakoľko prvoinštančný súd v danom prípade vychádzal z nesprávnej interpretácie právnych
predpisov upravujúcich podmienky postúpenia pohľadávky a jeho právne následky.

7. Na základe vyššie uvedeného žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie

zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne v celom rozsahu a žalobcu zaviaže k náhrade trov konania v
plnej výške.

8. Žalobca vo k vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že žalovaná
nepravdivo uvádza tvrdenie, že žalovaný ju nikdy nevyzval, aby mu uhradila peniaze, ktoré predstavovali

kúpnu cenu za .predaj bytu, ktorý žalobca spolu so svojím bratom zdedil po matke. Uvedené tvrdenie
je klamstvo, nakoľko žalobca sa žalovanej viac krát prostredníctvom e-mailu doprosoval, aby mu
predmetné peniaze vydala a zaslala na účet. Uvedené vyplýva z e-mailovej komunikácie medzi
žalobcom a žalovanou, pričom táto je súčasťou súdneho spisu.

9. Žalovaná počas celého konania tvrdí, že spoločnosť I. J., s.r.o, a spoločnosť E., s.r.o. vlastnili voči
žalobcovi pohľadávky, ktoré boli postúpené na žalovanú a tá ich započítala voči pohľadávke, ktorá je
premetom sporu. Predmetné pohľadávky sú len výmyslom žalovanej a ich existencia nebola počas
celéhokonaniapreukázanáataktiežneboložiadnymspôsobompreukázanésamotnépostúpenie týchto
fiktívnych pohľadávok na žalovanú. Samotné započítanie zo strany žalovanej nemožno považovať za

platný právny úkon, s poukazom na rozsudok NS SR z 28.5.2012 sp. zn. 4MCdo 14/2011 v zmysle
ktorého prejavom smerujúcim k započítaniu (§ 580 OZ) nie je samotné predloženie faktúry druhej
strane právneho vzťahu, a to ani v prípade, že táto strana uzná fakturovanú sumu čo do jej dôvodu a
výšky. Taktiež ani samotné konštatovanie existencie vzájomných pohľadávok nespôsobuje ich platné
započítanie. Uvedené vyplýva z uznesenia NS ČR sp. zn. 26Cdo/156/2014 zo dňa 19.2.2014 v zmysle

ktorého: „Samotná zmienka dlžníka o tom, že má rovnako voči veriteľovi určité pohľadávky v sebe
bez ďalšieho nezahŕňa prejav vôle smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok.“ Započítanie je
taktiež neplatné, ak nedôjde k dostatočnej špecifikácii pohľadávky. Úkon započítania (§ 580 OZ),
ktorým dlžník započítava proti pohľadávke veriteľa viac svojich pohľadávok, prevyšujúcich vo svojom
súčte pohľadávku veriteľa, bez toho, aby z neho bolo zrejmé, ktorá časť započítavaných pohľadávok

započítaním zanikla a ktorá nie, je podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný pre neurčitosť (rozsudok Vrchného
súdu v Prahe sp. zn. 9Cmo 109/2003 zo dňa 9.6.2003). Z vyššie uvedených súdnych rozhodnutí je
zrejmé, ako je potrebné započítací prejav vôle uskutočniť, aby bol vykonaný platne. Zo strany žalovanej
nebolo ani údajné započítanie uskutočnené tak, aby spôsobilo zánik žalobcovej pohľadávky, nakoľko
pohľadávky žalovanej (fiktívne) nie sú dostatočne špecifikované, taktiež nie je zrejmé, ktorá pohľadávka

žalovanej zaniká a ktorá naďalej existuje a v akej výške. Tvrdenia žalovanej nie sú ničím podložené,
nakoľko ako uviedla žalovaná, poradenská činnosť ktorú poskytovala žalobcovi a ktorá má odôvodňovať
vznik pohľadávok bola poskytovaná výlučne ústne. Taktiež ani svedecké výpovede svedkov J. H. a S.
T. nepreukázali poskytovanie poradenskej činnosti zo strany žalovanej žalobcovi v rokoch 2013 - 2014.Svedkyňa J. H. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 21.3.2017 tvrdila, že poradenskú činnosť mala
žalovaná poskytovať v rokoch 2006 - 2008 a potom dodala, že si nepamätá v ktorých rokoch to bolo, Z
uvedeného je teda zrejmé, že svedecká výpoveď J. H. nemá žiadnu dôkaznú váhu. Taktiež ani svedok

S. T. nevedel potvrdiť poskytovanie služieb zo strany žalovanej. Vo svojej výpovedi dokonca uviedol,
že si nepamätá, akým spôsobom žalovaná radila žalobcovi a taktiež uviedol, že si nepamätá časové
obdobie, v ktorom žalovaná mala poskytovať poradenské služby.

10. Žalovaná tvrdí, že tým, že bolo dojednané dielo, zmluva bola riadne uzatvorená. V danej súvislosti

žalobca poukazuje na § 632 OZ v zmysle ktorého, ak nedôjde k vytvoreniu diela na počkanie, je
zhotoviteľ povinný vydať písomné potvrdenie o prevzatí objednávky a toto potvrdenie má obsahovať
označenie predmetu diela, jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia. Žalovaná
žiadnepotvrdenievzmysleuvedenéhoustanovenianepreukázala...ataktieždodnešnéhodňažalovaná
nepredložila žiadny výsledok jej tvorivej duševnej činnosti zachytený na hmotnom substráte, ktorý by
spĺňal pojmové znaky diela. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaná, ktorá tvrdí, že medzi ňou a

žalobcom došlo k uzatvoreniu zmluvy, si ako zhotoviteľ nesplnila svoje zmluvne povinnosti v dôsledku
čoho nemá žiadny nárok na zaplatenie ceny za dielo. Je nanajvýš zaujímavé, že napriek tomu, že
žalovaná od začiatku konania tvrdí, že medzi ňou a žalobcom bola riadne uzatvorená zmluva o dielo,
v závere svojho odvolania uvádza, že aj keby zmluva o dielo nebola platne uzatvorená, je potrebné ju
definovať ako zmluvu nepomenovanú v zmysle § 51 OZ. Z uvedeného je zrejmé, že ani žalovaná nie je

presvedčená o platnom uzatvorení zmluvy o dielo. Tvrdenie žalovanej o nepomenovaných kontraktoch
neobstojí, nakoľko i na platné dojednanie nepomenovanej zmluvy je nevyhnutná dohoda účastníkov o
podstatných náležitostiach zmluvy, t.j. dohoda o právach a povinnostiach, ktoré sú dôležité z hľadiska
prejavov vôle účastníkov. Počas celého konania žalovaná túto dohodu nepreukázala, nepreukázala ani
dojednanie cenovej ponuky, ani objednanie služby, ktorej údajné vykonávanie malo byť predmetom jej

činnosti. Žalovaná absolútne neustála dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Vzhľadom na vyššie uvedené,
odvolanie žalovanej považuje žalobca v plnom rozsahu za nedôvodené a preto navrhuje, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho
konania.

11. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, vo svojom podaní neuvádza žiadne iné
skutočnosti a neprezentuje iné argumenty a názory, ako tie, ktoré už uviedla v odvolaní.

12. V stanovisku k vyjadreniu žalovanej už žalobca neposkytol iné tvrdenia, ako tie, ktoré vyplývajú z
obsahu spisu.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením
(§ 219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej

inštancie je vecne správny.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania na súde prvej inštancie, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho
častiach odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre
rozhodnutie, odvolací súd sa s odôvodnením súdu stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba
nasledovné:

15. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 11.060,47 eura s príslušenstvom žalovanou, titulom
bezdôvodného obohatenia, na základe tvrdenia, že žalovanú splnomocnil na predaj zdedeného bytu po
matke (spoluvlastníckeho podielu v 1/2). Kúpna zmluva bola uzavretá 25.9.2012, kedy bola zaplatená
aj kúpna cena a zo zaplatenej kúpnej ceny patrila žalobcovi polovica vo výške 16.500 eur. Žalobcasa domáhal dlžnej sumy po odpočítaní časti, ktorú mu žalovaná zaplatila a po odpočítaní nákladov
spojených s predajom bytu. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a neprihliadol na argumenty žalovanej,
ktorá nárok žalobcu nepoprela, ale uplatnila si kompenzačnú námietku z dôvodu, že so žalobcom

uzavrela zmluvu o dielo, na základe ktorej má voči žalobcovi pohľadávku v žalobcom uplatnenej výške.
Podľa názoru súdu žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že disponuje pohľadávkou
voči žalobcovi, preto k započítaniu nemohlo dôjsť. Žalovaná v odvolaní namietala závery súdu prvej
inštancie a poukazovala na skutočnosť, že nemuselo ísť o zmluvu o dielo ale o nepomenovanú zmluvu,
čo potvrdili aj vypočutí svedkovia v konaní. Súd prvej inštancie preto dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

16. V čase rozhodovania súdom prvej inštancie súd v konaní rozhodoval na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov (§ 215 CSP). Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a
prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne

námietky.Podľa§154CSPprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranymožnouplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Aby strana konania mohla splniť
svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia;
predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ strana
konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak

spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného
práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu väčšinou za následok pre
neho nepriaznivé rozhodnutie. V prípade, ak strana konania aj tvrdí určitú skutočnosť, je jej povinnosťou
tvrdenú skutočnosť preukázať.

17. V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že žalovaná neuniesla ani len bremeno tvrdenia
o uzavretí akejkoľvek zmluvy so žalobcom na základe ktorej by jej mala vzniknúť voči žalobcovi
pohľadávka zo záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, nemohla preto uniesť ani dôkazné
bremeno. Žalobca svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy okrem iných preukazoval listinnými dôkazmi,
plnomocenstvom z 22.11.2011 (č.l. 5), ktorým žalovanú splnomocnil na predaj zdedenej nehnuteľnosti,

kúpnou zmluvou z 21.9.2012, na základe ktorej bol byt predaný (č.l. 7) a emailovou komunikáciou
medzi stranami sporu (č.l. 16). Žalovaná počas konania nepoprela žiadne tvrdenie žalobcu, ale vzniesla
kompenzačnú námietku do výšky uplatnenej sumy žalobcom tvrdiac, že disponuje pohľadávkou voči
žalobcovi z existujúceho záväzkového vzťahu, z ústne uzavretej zmluvy o dielo. Ak chcela byť žalovaná
v spore úspešná, bolo jej povinnosťou nie len tvrdiť, že k uzavretiu zmluvy došlo, ale túto skutočnosť

aj v spore preukázať, keďže žalobca jej tvrdenia o existencii zmluvy o dielo poprel. Žalovaná na
pojednávaní 21.3.2017 (č.l. 133) vo svojej výpovedi uviedla, že v máji 2013 alebo v roku 2014 žalobcovi
firma žalobkyne poskytla dostatok informácií, aby si mohol zabezpečiť vlastný biznis a toho sa týkala
kompenzačná námietka. Žalobcovi žalovaná poskytovala informácie cez skype, ústne a telefonicky a
jeden a pol mesiaca u nej býval, kedy mu tiež poskytovala informácie, radila mu, na ktorých výrobcov má

získavať kontakty, spolupráca trvala 2, 3, 4 mesiace, bližšie sa nepamätala. Na cene sa dohodli ústne,
keď žalobca býval u žalovanej, bolo to 6.600 eur so zľavou a aj keď si dojednali podmienky dohody
v máji 2013, žalobcovi žalobkyňa poskytovala informácie už od roku 2012. Žalovaná žalobcovi radila,
aby do Austrálie dovážal náhradné diely na motorové vozidlá, ku konkrétnym značkám sa nedostali a
Číny mu radila dovážať porcelán a dekoračné predmety. Žalovaná navrhovala vykonať dokazovanie

mailovou komunikáciou a výsluchom svedkov, J. H., zamestnankyňou žalovanej a S. T., bývalého
manžela žalovanej.

18. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo je dohoda o predmete diela, ktorou má byť dielo
špecifikované a dohoda o poskytnutí ceny za vyhotovené dielo. Ak by malo ísť iný druh odplatnej zmluvy,

napríklad nepomenovanej, ako na to poukazuje žalovaná v odvolaní, rovnako by žalovaná musela
preukázať dohodu o predmete plnenia a dohodu o cene plnenia. Výpoveď žalovanej na pojednávaní
neobsahuje tvrdenie žalovanej, kedy presne malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o dielo, resp. inej zmluvy,
čo bolo predmetom takejto zmluvy a aká bola dohoda o cene. Z obsahu výpovede žalovanej vyplýva
len to, že žalobcovi poskytovala ňou špecifikované informácie, pričom žalovaná nevedela upresniť ani

obdobie, kedy mala žalobcovi poskytnúť informácie a ako dlho ich vlastne poskytovala, keď spomínala
roky 2012, 2013, 2014 a spolupráca mala trvať dva alebo tri alebo štyri mesiace. Svedkovia (č.l.
135) potvrdili len skutočnosť, že žalovaná poskytovala žalobcovi informácie a rady. Svedkovia sa vo
výpovedi nezmieňujú o tom, že by boli prítomní, alebo mali sprostredkovanú informáciu o tom, že medzistranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy, a ak došlo, čo bolo jej predmetom a akú výšku odmeny
si zmluvné strany dohodli, čo bolo podstatné pre posúdenie vzniku a existencie splatnej pohľadávky
žalovanej, ktorú by bolo možné započítať s pohľadávkou žalobcu podľa § 580 a nasledujúcich OZ.

Záver súdu prvej inštancie o neexistencii akejkoľvek pohľadávky žalovanej voči žalobcovi, ktorú by
bolo možné započítať s pohľadávkou žalobcu, bol z vyššie uvedených dôvodov správny a preto
nebol naplnený odvolací dôvod podľa § § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenia súdu prvej
inštancie majú v prejednávanej veci oporu vo vykonanom dokazovaní, súd zobral do úvahy skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli a prihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané. V hodnotení dôkazov nie je žiaden logický rozpor a výsledok hodnotenia dôkazov
zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z postupu, ktorý je súdu predpísaný v
ustanoveniach § 191 až 194 CSP, § 205 CSP. Na závere súdu prvej inštancie o neexistencie zmluvy a
pohľadávky žalovanej voči žalobcovi nemohol zmeniť ani listinný dôkaz, faktúra vystavená žalovanou zo
dňa 14.1.2014 (č.l. 114), ktorá nie je dôkazom preukazujúcim vznik záväzkového vzťahu medzi stranami

sporu.

19. Odvolací súd konštatuje, že ani dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z neprávneho právneho posúdenia, nie je naplnený. Nesprávne právne
posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, ak na

zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (t.j. opomenul aplikovať príslušnú právnu
normu), aplikoval nesprávnu právnu normu (t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú),
obsah právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu
normu nesprávne aplikoval. Súd prvej inštancie nárok žalobcu posúdil podľa § 451 OZ o bezdôvodnom
obohatení. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná nepoprela nárok žalobcu, bolo jej povinnosťou vyplatiť

mu kúpnu cenu za predaný byt ihneď po jej získaní, čoho si žalovaná musela byť vedomá. Žalovaná
počas konania nenamietala informácie vyplývajúce z mailovej komunikácie založenej do spisu žalobcom
spolusožalobou,zktorejvyplýva,žežalobcajejviackrátpripomínalzaplateniedlžnejsumy.Rovnakobol
správneposúdenýpriznanýnárokžalobcunazaplateniezákonnéhoúrokuzomeškania,vsúlades§517
OZ,ktorýžalovanávodvolaníosobitnenenapadla.Napokonžalovanávodvolanínepoukazujenažiadne

iné, konkrétne ustanovenia zákonov, ktoré by súd nevzal do úvahy, resp. žalovaná nekonkretizuje, ktoré
ustanovenie zákona súd prvej inštancie nesprávne vyložil a nesprávne aplikoval.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 387
ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

21. Žalobca má voči žalovanej podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešný a z obsahu spisu nevyplývajú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
by nebolo možné žalobcovi právo na náhradu trov konania priznať. O výške náhrady trov odvolacieho

konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).