Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, April 1, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/83/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115230477
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2115230477.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: M. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, K., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny C., so sídlom Q. A. X, C., dieťa rodičov, matka: F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, B., zastúpená
advokátkou: JUDr. Lucia Anovčinová, so sídlom Štefánikova 5, Bratislava, otec: F. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XX, K., zastúpený advokátkou: JUDr. Alena Zadáková, so sídlom Kováčska 32, Košice, za
účasti Úradu komisára pre deti, so sídlom Odborárske námestie 3, Bratislava, o návrhu matky na úpravu
výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného

súdu Trnava, č. k. 10P/113/2015 - 379 zo dňa 16. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. m e n í tak, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

II. V ostatných častiach sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. maloletú M. zveril do osobnej starostlivosti

otca, ktorý je oprávnený zastupovať maloletú dcéru a spravovať jej majetok v bežných veciach. Výrokom
II. matku zaviazal platiť výživné na maloletú dcéru v rozsahu 30% zo životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám otca, od
doručenia rozsudku. Výrokom III. styk matky s maloletou M. neupravil a výrokom IV. rozhodol o trovách
konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd rozsudok po právnej stránke odôvodnil aplikáciou § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, 3, 4 a 5, § 25

ods. 2, § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 75 ods. 1 a článkom 5 Zákona o rodine (ďalej len ZoR). Vecne
rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že dôvody, pre ktoré bola
maloletá M. dočasne zverená do osobnej starostlivosti matky, zanikli resp. odpadli a je potrebné aj bez
návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie č. k. 10P/113/2015 - 8 zo dňa 29.12.2015 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 23Cop/14/2016 - 45 zo dňa 17.02.2016 a rozhodnúť o zverení
maloletej M. do osobnej starostlivosti otca tak neodkladným opatrením č. k. 10P/113/2015 - 371 zo dňa
16.05.2018 ktoré je vykonateľné jeho vyhlásením na pojednávaní (samostatným uznesením), ako aj

rozhodnutím vo veci samej. Je v záujme maloletej M., aby jej bola poskytovaná sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa otcom. Maloletá bola
od začiatku roku 2016 zverená dočasne do osobnej starostlivosti matky do skončenia dokazovania vo
veci samej a rozhodnutia vo veci samej. Kým v roku 2016 bola maloletá zhodnotená psychológomúradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako osobnosť v dolnej hranici priemeru, v roku 2017 súdom
ustanovená znalkyňa PhDr. Marta Halašová, PhD. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
detí a dospelých zhodnotila vývin maloletej ako oneskorený, s verbálnou zložkou intelektu v pásme

hlbokého podpriemeru so zaostávaním v rečovej, grafomotorickej, emocionálnej a sociálnej zložke.

3. Matka maloletej dcéry v priebehu konania dokladala správy o nepriaznivom zdravotnom stave
maloletého dieťaťa, z ktorého dôvodu jej bola v súlade so zákonom predĺžená rodičovská dovolenka
až do šiesteho roku dieťaťa, s čím jej vznikol nárok na poberanie štátnej sociálnej dávky, rodičovského

príspevku aj po dovŕšení tretieho roku dieťaťa. S poukazom na zdravotný stav maloletej (sekundárna
enuréza t. j. pomočovanie, oslabená imunita) matka maloletú nezaradila do predškolského zariadenia.
S týmto rozhodnutím matky sa súd nestotožnil, obdobne ako otec. Predškolská výchova a príprava
má pozitívny merateľný vplyv na sociálny a kognitívny vývin detí a je hodnotená ako významná fáza
vo vývoji človeka spojená s najintenzívnejším rastom a vývojom dieťaťa. V tomto období sa zakladajú
sa východiskové kvality jednotlivca, ktoré predurčujú rozvoj psychických a fyzických predpokladov

a sociálnych postojov. Predškolskú výchovu možno chápať ako výchovu pre život, ktorú nemožno
zužovať iba na prípravu na školu, alebo spájať ju výlučne so zamestnanosťou rodičov. Právo na kvalitnú
inštitucionálnu predškolskú výchovu má dieťa nezávisle od sociálneho postavenia rodiny, v ktorej žije,
a preto aj nezávisle od zamestnanosti ci nezamestnanosti svojich rodičov. Je to aj v záujme naplnenia
Deklarácie práv dieťaťa. Vytvorením príležitosti navštevovať materskú školu sa rešpektuje sociálna

potreba dieťaťa na spoločenský kontakt s rovesníkmi. Obdobie predškolského veku sa končí okolo
šiesteho roku dieťaťa vstupom do základnej školy, ktorý sa stáva najvýznamnejším medzerníkom v
živote dieťaťa, pretože sa od základov zmení jeho doterajší spôsob života, jeho denný režim. Prichádza
do pevného a záväzného systému, ktorému sa musí podriadiť. Tento krok je vstupom dieťaťa do
spoločnosti, ktorá nastoľuje školský poriadok a dbá na jeho dodržiavanie. Podľa názoru súdu je v

záujme maloletej M., aby riadne absolvovala a ukončila predškolskú prípravu, keď maloletá M. je v čase
rozhodovania súdu vo veku blízkom šiestich rokov. Otec v konaní pred súdom preukázal, že v prípade
zverenia maloletej do jeho starostlivosti môže maloletá nastúpiť do materskej školy od septembra 2018.
Vzhľadom na nevyhnutnú a neodkladnú potrebu zabezpečiť maloletej vhodné podmienky na rozvoj jej
schopností a jej vlôh rozhodol súd o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca, s prihliadnutím na

odborné závery znaleckého posudku a stotožnenia sa so závermi tak procesným opatrovníkom, ako aj
komisárom pre deti.

4. K prípadným pochybnostiam matky o dôsledkoch zverenia šesťročného maloletého dieťaťa do
starostlivosti otca súd uvádza, že z prezentovaných názorov psychoanalytikov vyplýva, že zo všetkých

rodinných vzťahov došlo v posledných desaťročiach k najväčším premenám práve vo vzťahu medzi
otcami a dcérami, keď dve spoločenské hodnoty boli definované nanovo: na jednej strane zaobchádzajú
rodičia so svojimi deťmi otvorenejšie, na druhej strane sú ženy a muži rovnoprávnejší. Mnohí rodičia sú si
dnes už vedomí toho, že mamy a otcovia majú pre dieťa rovnaký a nenahraditeľný význam. Lebo strata
otca je pre dieťa vždy traumatickým zážitkom, keď dôležitá súčasť rodiny sa odbúra z rodiny a nedá sa

nahradiť inými osobami. Matka dňa 07.12.2015 opustila spoločnú domácnosť vedenú s otcom v K. čím
rozhodla nielen za seba, ale aj za maloletú M.. Následne počas konania matka uviedla, že od 13.02.2017
sa odsťahovala za svojou priateľkou do W., a na Slovensko prichádzala aj z dôvodu plnenia súdom
uloženejpovinnostiumožniťotcoviamaloletejdcérestretnúťsa.Výkonuloženejpovinnostisúdzhodnotil
ako úspešný v priemere na 50%. Matka si podľa názoru súdu neuvedomuje, aké jedinečné postavenie

má otec v živote vlastnej dcéry. Správanie otca značne ovplyvňuje dcéru, jej sebavedomie, jej vlastný
pohľad na ženskosť a spôsob, akým bude v dospelosti vychádzať s mužmi vrátane sexuality. Dnes
nie sú otcovia už len idolom a živiteľom, ale aj chápavým dôverníkom. Otec je viac, ako si spoločnosť
myslela. Pre svoju dcéru je dôležitý aj preto, lebo umožňuje odpútanie sa od mamy, s ktorou sú deti
od narodenia úzko späté. Toto odpútanie je potrebné, aby sa dievča stalo samostatnou osobnosťou.

Napriekmeniacimsaobrazommužskejaženskejrolezostávaotecdôležitýmpriotváranísadcérysvetu,
pririzikáchsmeromkvonkajšiemusvetu,prisebauplatňovanísadcéryasilepresadiťsa.Zatiaľčomama
predstavuje pre dieťa skôr bezpečie, návrat smerom dovnútra, blízkosť a svornosť. Súd pri rozhodovaní,
ktorému z rodičov zveriť maloletú do osobnej starostlivosti prihliadol na citové väzby maloletej, na jej
vývinové potreby, na stabilitu budúceho výchovného prostredia ako aj ku schopnosti rodiča dohodnúť

sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Schopnosti matky dohodnúť sa s otcom na
výkone práva styku otca s maloletou mal súd preukázané a matkou nepopreté, prehľadom stretnutí
otca s dcérou za rok 2017 a 2018 včítane ich vzájomnej emailovej komunikácie. Tieto nezostali súdom
nepovšimnuté, a z uvedených listín prijal súd záver, že otec má s poukazom na vyzretejšiu osobnosťväčšie predpoklady rešpektovať právo matky a maloletej M. na vzájomné stretávanie sa, na vytváranie
a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi než matka. Súd zároveň rozhodol, že oprávneným
zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude výlučne otec, keď toho času vzájomná komunikácia

rodičov viazne najmä zo strany matky.

5. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové
riziká, ktoré povinný na seba berie.

6. Matka maloletej počas konania predložila niekoľko potvrdení o pracovnej činnosti, ktoré trvali
obmedzenú dobu, jednotlivo nepresahujúce za šesť rokov života maloletej M. viac ako tri mesiace.

S poukazom na návrh otca rozhodol súd o povinnosti matky prispievať na výživu maloletej M.
minimálnou zákonom garantovanou výškou výživného, predstavujúcou 30% zo sumy životného minima,
v čase rozhodovania súdu 27,32 eura mesačne, vždy do 15 dňa kalendárneho mesiaca vopred, k
rukám otca. Je však potrebné podotknúť, že pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič
reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má

prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká
zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu príjmu a súčasne
možnosť poskytovania výživného. Ak sa príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na
celkové majetkové pomery povinného a takzvanú potencionalitu príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým
schopnostiam. Je nepochybné, že s rastom maloletej sa výdavky budú zvyšovať, a bude povinnosťou

oboch rodičov podieľať sa na ich uspokojovaní. Vzhľadom na to, že maloletá bola ku dňu rozhodnutia
súduvosobnejstarostlivostimatky,súdurčilpovinnosťmatkyplatiťvýživnéododňadoručeniarozsudku,
keď rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

7. Súd styk matky s maloletou v rozhodnutí vo veci samej neupravoval, nakoľko otec prezentoval aj v

rámci záverečnej reči ochotu plne podporovať rozvoj vzťahu dcéry s matkou nad rámec predpokladanej
úpravy stretávania sa rozhodnutím súdu. Nakoľko súd nezistil dôvody pre autoritatívnu úpravu styku na
čas po právoplatnosti rozsudku, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku III.

8. O trovách konania pred súdom prvej inštancie vrátane trov konania o návrhoch na vydanie

neodkladných opatrení a trov odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle generálnej klauzuly podľa §
52 civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka prostredníctvom právnej zástupkyne

podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) z dôvodu, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Matka s napadnutým rozsudkom nesúhlasí, rozhodnutie súdu je arbitrárne, nedostatočne
odôvodnené, neopiera sa o vykonané dokazovanie, zároveň dokazovanie nebolo vykonané riadne.

Neboli prešetrené aktuálne pomery u rodičov, nebol zisťovaný názor maloletej, nebola dopytovaná
pediatrička maloletej k jej zdravotnému stavu a vývinu. Súd riadne neodôvodnil náhlu (okamžitú) a
výraznú zmenu výchovného prostredia u maloletého dieťaťa, ktoré je v útlom a citlivom veku, naviazanéna matku, s ktorou trávilo od narodenia takmer všetok čas, pričom dieťaťu by malo zostať zachované
jeho sociálne prostredie a zabezpečená prítomnosť osoby, na ktorú je fixované.

11. Konanie bolo iniciované matkou dňa 28.12.2015 v čase, keď maloletá mala tri roky, teraz má maloletá
takmer šesť rokov. Matka iniciovala konanie z dôvodu, že zhruba pol roka po tom, čo sa s maloletou
po dovŕšení dvoch rokov presťahovala od svojich rodičov k otcovi a jeho rodičom, nastali v domácnosti
medzi rodičmi konflikty a matka maloletej nevnímala toto konfliktné prostredie ako vhodné výchovné
prostredie pre maloletú. Otec však maloletú matke odmietol odovzdať, preto sa matka obrátila na súd.

Súd nariadil predbežné opatrenie, avšak toto otec nerešpektoval a maloletú odmietol matke odovzdať,
matka bola nútená obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní. Počas konania boli šetrené pomery u
matky a u otca, bola spracovaná správa psychológa RPPS ÚPSVaR C. (01.07.2016), bol spracovaný
znalecký posudok (10.09.2017). V psychologickej správe sa konštatuje, že maloletá je na intelektovej
úrovni dolného pásma priemeru, na svoj fyzický vek teda nie je mentálne zaostalá, pohybuje sa v rámci
priemeru. Kontakt M. s matkou bol spontánny. M. má vytvorenú vzťahovú väzbu na matku. Svoju

matku má tendenciu vnímať pozitívne, ako ochraňujúcu pred zlými ľuďmi. Citovo a pozitívne môže tiež
vnímať starú matku a starého otca z matkinej strany a sesternicu X.. Matka neevidovala vyjadrenia
negatívnych citov spojených s otcom. Isté negatívne asociácie však M. vyjadrila voči starej matke z
otcovej strany. Vzťah maloletej s matkou je blízky, citovo pozitívne ladený. Vzťah maloletej k otcovi
aktuálne matka nevie posúdiť. Matka tiež poukazuje na to, že v správe sa konštatuje u otca menšia

kapacitanavyrovnávaniesasemocionálnouzáťažou,plytšiaemotivitaanepozorovanévyššiecity.Teda
zo psychologickej správy nevyplýva, že by matka mala na maloletú akýkoľvek negatívny vplyv. Naopak,
zo správy vyplýva, že maloletá je silno citovo naviazaná na matku, vníma ju veľmi pozitívne. Jej vývin
je v norme, v pásme priemeru.

12. Zo znaleckého posudku vyplýva, že maloletá preferuje matku, pri súčasne zachovanom vzťahu s
otcom. Súdna znalkyňa odporúča upraviť stretávanie otca s maloletou v jeho domácom prostredí každý
druhý týždeň počas víkendu, cez sviatky a voľná porovnateľne. Tiež sa vyjadrila, že matka aj otec
sú schopní rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany druhého rodiča. Teda ani
zo znaleckého posudku nevyplýva, že by matka mala na maloletú akýkoľvek negatívny vplyv. Naopak

znalkyňa má za to, že v záujme maloletej je pravidelný a rovnocenný vzťah s oboma rodičmi, pričom
však v realite počíta prioritne (a len) s možnosťou zverenia maloletej matke s úpravou styku s otcom
počas víkendov a sviatkov.

13. Z názoru kolízneho opatrovníka tiež vyplýva, že u matky ani u otca neboli zistené nedostatky,

rovnako aj z prezentovaného názoru zamestnanca Úradu komisára pre deti vyplýva, že obaja rodičia
majú predpoklady pre výchovu dieťaťa. Nakoľko v rozhodnutí súdu boli interpretované závery kolízneho
opatrovníka mierne odlišne ako odzneli na pojednávaní, matka uvádza, že kolízny opatrovník vyhodnotil
pomery u oboch rodičov ako vhodné na výchovu maloletej.

14. Matka považuje za potrebné uviesť, že ani znalkyňa sa ani náznakom nevyjadrila v tom smere, že by
malo byť nevyhnutné zmeniť výchovné prostredie maloletej, ani že vo výchovnom prostredí otca bude
maloletá lepšie prospievať. Znalkyňa konštatovala len tú skutočnosť, že aktuálne je perspektíva väčšej
stability budúceho výchovného prostredia na strane otca (údajne byt v jeho vlastníctve, kvalifikácia a
trvalé zamestnanie). Toto bol stav k 9/2017, teda pred trištvrte rokom, pričom znalkyňa neprešetrovala

pomery u rodičov, vychádzala len z tvrdení otca. Nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru,
že otec má lepšie predpoklady rešpektovať právo matky a maloletej na vzájomné stretávanie sa než
matka, keď znalkyňa konštatuje v znaleckom posudku, že právo maloletej na zachovanie vzťahu k obom
rodičom sú schopní rešpektovať obaja rodičia. Zároveň matka poukazuje na jej skúsenosť z minulosti,
keď otec po tom, čo prišiel dňa 25.12.2015 do B. na návštevu a potom spolu s matkou a maloletou išli

spolu do K. za účelom návštevy, tak dňa 26.12.2015 vyhnal matku z bytu za účasti polície a maloletú
M. matke vytrhol z ruky a nechal si ju u seba. Maloletú matke nevydal ani po nariadení neodkladného
opatrenia, matka bola nútená vec oznámiť na polícii. Tiež pri poslednej zámene termínov nebol otec
matke schopný potvrdiť, kedy maloletú odovzdá matke, matka potom nevedela, či príde alebo nie.
Otec nesúhlasil, aby mala maloletá trvalý pobyt v C., na základe čoho by jej matka ľahšie zabezpečila

materskú školu, čo chcela už v roku 2017. Aktuálne už má matka zabezpečenú materskú školu pre
maloletú. To, že otec by mal byť podľa súdu pripravený a ochotný zabezpečiť dôslednú starostlivosť
o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin, nie je nijak preukázané. Dosiaľ vykonávala osobnú
starostlivosť o maloletú od jej narodenia matka. Otec býva v trojizbovom byte so svojimi rodičmi vyššiehoveku (otec 71 r, matka 65 r.), keď jedna izba má byť obývačka, jedna spálňa starých rodičov a otec by
s maloletou obýval jednu spoločnú izbu. Toto sa matke nejaví ako vhodné. Nie je objektívne zistené, či
má otec aktuálne vo svojej domácnosti vytvorené podmienky pre maloletú, či tam má pre ňu samostatnú

posteľ, priestor na hranie, hračky, stolík na kreslenie, hygienické potreby.

15. Súd nevzal do úvahy tvrdenia matky, a teda že otca informovala o odchode do Českej republiky, kde
sa krátkodobo zdržiava, tiež matka na každý email otcovi vždy najneskôr do stredy odpísala, obvodnou
lekárkou maloletej je MUDr. A. už skoro rok a nie MUDr. W., že vývin maloletej je v norme, matka sa

maloletej plne venuje, maloletá vie kresliť, ale nechce kresliť na rozkaz, matka vie maloletej zabezpečiť
predškolskú dochádzku, otec maloletú odovzdáva matke v rovnakom oblečení ako ju prevzal, ktoré je
však občas znečistené, roztrhané, maloletá má odreniny a modriny.

16. Matka je aktuálne na rodičovskej dovolenke a teda jej príjem je tvorený rodičovským príspevkom
(214,70 eura) a prídavkom na dieťa (23,68 eura), výživným zo strany otca (28 eur) a našla si v W. aj

brigádu v materskej škole na 15 hodín týždenne s hrubým platom 5.370,-Kč. Matka má pre maloletú
má zabezpečenú Materskú školu (H. mateřskou školu B. W. L. K.), pričom v tejto Materskej škole
by zároveň aj naďalej pracovala. Aktuálne bude matke od 01.06.2018 predĺžená pracovná zmluva na
dobu do 30.06.2021 a Materská škola prijala maloletú od 01.09.2018, nakoľko spĺňa všetky kritériá.
Zamestnávateľ je s prácou matky veľmi spokojný, matka je zodpovedná, oceňuje, že má aktívny prístup

k práci a je tiež veľmi láskavá k deťom, preto jej pracovnú zmluvu predĺžil na dobu neurčitú. Teda
tvrdenia otca o tom, že by potvrdenie o zamestnaní malo byť vyhotovené len za účelom pojednávania,
je nepravdivé, matka ho vníma ako očierňovanie. Je zrejmé, že je rozhodne zložitejšie si nájsť prácu pre
mladú slobodnú matku s malým dieťaťom, ktoré býva občas choré, avšak to neznamená, že by pracovať
nechcela, ako to tvrdí otec. Naopak, pracovať chce, aby zabezpečila maloletú, keď jediné zabezpečenie

maloletej zo strany otca je zaslanie sumy 28 eur. Matka má zabezpečené aj bývanie v W. u pani V. C.,
kde bolo aj Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny ČR vykonané šetrenie. Samozrejme, maloletú by
matka otcovi riadne odovzdávala tak ako dosiaľ v B..

17. Matka nemá toľko finančných prostriedkov, aby si mohla dovoliť cestovať za maloletou tak často, ako

by chcela a stráviť s ňou dostatok času. Otec má predsa len lepšie finančné možnosti, aby mohol chodiť
za dcérou ako matka. Otec síce súdu predložil rozhodnutie o prijatí maloletej do materskej školy, avšak
predtým pediatričku maloletej nenavštívil. S maloletou išiel pravdepodobne k inej pediatričke, avšak tam
nemohla mať informácie z jej zdravotnej dokumentácie. Rovnako nemal súhlas matky, matku ani len
neinformoval o tom, že ju prihlasuje niekam do materskej školy, pričom ide o skutočnosť, na ktorej by sa

rodičia mali dohodnúť, predovšetkým ak ide o materskú školu na opačnom konci republiky, ako maloletá
reálne s matkou býva. Opätovne je zrejmé, že nemôže byť akceptovaný záver, že je to otec, ktorý je
schopný sa lepšie dohodnúť ako matka.

18. Ústava Slovenskej republiky upravuje slobodu a rovnosť ľudí v dôstojnosti a v právach, diskriminácia

z titulu sexuálnej orientácie je zakázaná. Matka disponuje všetkým rodičovskými kompetenciami pre
riadnu výchovu maloletej. Jej sexuálna orientácia s tým absolútne nesúvisí. Matka sa o maloletú riadne
stará, je jej jediným dieťaťom, podriaďuje je všetko. Matka chce pre maloletú len to najlepšie. Matka
si je vedomá, že maloletá má dvoch rodičov a je v jej prospech, aby si budovala s otcom vzťah,
ktorý plne podporuje. Aj vďaka iniciatívy zo strany matky sa maloletá otca prestala báť. Maloletá je

však v útlom veku a primárne potrebuje starostlivosť matky. Matka, tak ako aj jej rodina poskytovali
maloletej všetku starostlivosť. Na zmenu starostlivosti o maloletú neboli splnené zákonné predpoklady a
zo žiadnych produkovaných dôkazov ani z odôvodnenia rozhodnutia súdu nevyplýva, že by matka ako
rodič nezabezpečovala riadnu starostlivosť o maloletú dcéru.

19. Pokiaľ ide o to, že matka nezaradila maloletú do materskej školy, tak matka udáva, že maloletá
mala zhoršený zdravotný stav, bola často chorá. Avšak už minulý školský rok chcela zaradiť maloletú
do materskej školy v C., avšak s ohľadom na to, že je viac detí ako miest v materských školách, matke
uviedli, že uprednostnia deti s trvalým pobytom v C., čo však maloletá nespĺňala, nakoľko mala trvalé
bydlisko v K.. Matka aj chcela zmeniť trvalé bydlisko maloletej, otec s tým však zásadne nesúhlasil.

Aj z toho dôvodu bolo pre matku veľmi problematické umiestniť maloletú do materskej školy. Teraz
má matka od septembra 2018 zabezpečenú materskú školu, kde zároveň aj pracuje. Matka súhlasí s
názorom súdu, že predškolská výchova je pre maloletú veľmi dôležitá. Práve preto jej materskú školu
aj zabezpečila. Maloletá je aktuálne vo veku piatich rokov, šiesty rok dovŕši XX.XX.XXXX, teda tesnepred nástupom do materskej školy. Do základnej školy teda nastúpi riadne,, podľa viacerých vedeckých
štúdií platí, že deti, ktoré nastúpili do školy neskôr, mali lepšie poznávacie schopnosti, čo ukázali aj ich
lepšie výsledky testov v matematike, čítaní a v štandardizovaných testoch.

20. Rozsudkom podporeným nariadeným neodkladným opatrením bola maloletá náhle vytrhnutá z
prostredia, ktoré dôverne poznala, odtrhnutá od matky, na ktorú je silno citovo naviazaná a napriek
svojmu nesúhlasu bola maloletá odvedená preč od matky. Je nutné poukázať na to, že každé dieťa
si vyžaduje citlivý prístup od všetkých zainteresovaných osôb a subjektov, čím je mladšie, tým by

mal byť prístup citlivejší. Nariadením neodkladného opatrenia došlo k výraznej zmene výchovného
prostredia u maloletej. Maloletá si zvykla na stretnutia s otcom každý druhý víkend, nebol absolútne
žiadny dôvod meniť tento zaužívaný režim. Matka maloletú pred každým stretnutím pripravovala, aby
sa k otcovi tešila, avšak keď jej 16.05.2018 oznámila, že teraz musí ísť k otcovi na dlhšiu dobu a matka
ju bude chodiť navštevovať, tak sa matke zrútila v náručí a plakala, mala hysterický záchvat. Takéto
vytrhnutie z prostredia a od osoby, na ktorú je maloletá maximálne fixovaná, nemožno posudzovať ako

konanie v záujme maloletej. Súdy sa vo všeobecnosti musia usilovať o to, aby bol akýkoľvek ich zásah
minimalizovaný a aby maloleté dieťa nebolo odtrhnuté od osôb, ku ktorým cíti silnú náklonnosť a u
ktorých nachádza svoj domov. Navyše, nijakým spôsobom nebol počas celého konania zisťovaný názor
maloletého dieťaťa.

21. Rozhodnutie súdu nie je riadne odôvodnené, závery súdu nie sú podložené dostatočne vykonaným
dokazovaním aktuálnym zisťovaním pomerov u rodičov, ani zisťovaním názoru maloletej. Matka
poukazuje na to, že dôležitým kritériom rozhodovania súdov je predovšetkým miera zachovania identity
dieťaťa a jeho rodinných väzieb. Súdy sa musia usilovať o to, aby akýkoľvek zásah štátnej moci bol
minimalizovaný,tedaabymaloletédieťaneboloodtrhnuténajmäodosôb,kuktorýmmásilnúnáklonnosť

a u ktorých nachádza svoj domov, aby pri hľadaní najlepšieho záujmu dieťaťa bolo hodnotené aj jeho
prianie, samozrejme, so zreteľom k rozumovej a emocionálnej vyspelosti dieťaťa.

22. Matka navrhuje, aby maloletú zastupovali a spravovali jej majetok obaja rodičia. Matka nepovažuje
rozhodnutie súdu o tom, že maloletú má zastupovať a spravovať jej majetok len otec. Toto právo nie je

viazané na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti. Rozhodnutím súdu o zverení maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti jedného z rodičov nedochádza k odňatiu ani obmedzeniu týchto rodičovských
práv druhého z rodičov, práva zostávajú zachované a k ich výkonu sú naďalej oprávnení obaja rodičia,
keďže súdom nebolo zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony ani jedného z rodičov. Preto je na
mieste, aby súd oprávnil oboch rodičov na zastupovanie a správu majetku maloletej v bežných veciach.

23. Matka navrhuje zachovať systém úpravy styku maloletej s otcom počas párnych víkendov, keď
otec bude môcť plne rozvíjať svoj vzťah s dcérou, zároveň navrhuje širokú úpravu styku počas letných
prázdnin, keď otec môže s dcérou absolvovať aj dlhšiu dovolenku alebo výlety. Počas zimných prázdnin
navrhuje matka, aby Štedrý večer oslávila maloletá v kruhu matkinej rodiny, pričom hneď na druhý deň

môže byť s otcom a jeho rodinou až do Silvestra, a teda môžu stráviť aj vianočné sviatky v kruhu rodiny,
prípadne výletmi v okolí otcovho bydliska.

24. Pokiaľ ide o výživné, matka má za to, že je potrebné stanoviť otcovi povinnosť platiť výživné v
navrhovanej výške, a to s ohľadom na výšku príjmu otca, s ohľadom na výdavky matky na dieťa, ktoré

sú bežné, primerané jej veku, ako aj s ohľadom na to, že otec nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.
Otec maloletej počas celého súdneho konania poukazoval len sumu 28 eur, nad túto sumu matke nikdy
neprispel, ani maloletej nezakúpil sezónne oblečenie, obuv, hračky.

25. Matka navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zverí

maloletú M. do osobnej starostlivosti matky, s tým, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho
majetok sú oprávnení obaja rodičia; otca zaviaže na platenie výživného vo výške 250 eur mesačne do
15. dňa v mesiaci k rukám matky od podania návrhu; zročné výživné od 28.12.2015 do dňa vyhlásenia
rozsudku v sume určenej súdom je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 60 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Navrhla tiež upraviť styk otca s dcérou, ktorý bližšie špecifikovala.

26. Úrad komisára pre deti vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na vyjadrenie zo dňa 16.05.2018. Zo
znaleckého dokazovania z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých vyplynulo, že obaja rodičia
majú predpoklady pre výchovu dieťaťa, avšak z analýzy zistení sú u otca maloletej M. mierne vhodnejšiepredpoklady pre výchovu dieťaťa, hlavne pokiaľ ide o osobnostnú zrelosť, výchovnú stratégiu rodičov
a uprednostnenie blaha dieťaťa pred vlastnými záujmami. Aktuálne je na strane otca aj perspektívna
väčšej stability výchovného prostredia. Vzhľadom na výsledok znaleckého dokazovania úrad komisára

pre deti navrhol súdu zveriť maloletú M. do osobnej starostlivosti otca a považuje za optimálne vzhľadom
na pozitívny vzťah maloletej aj k matke, aby súd styk upravil v čo najširšom rozsahu alebo ponechal
styk bez úpravy.

27. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že po podrobnom

oboznámení sa s odvolaním matky proti rozsudku, vzhľadom na vykonané dokazovanie a na závery
znaleckého posudku vypracovaného súdnou znalkyňou PhDr. Martou Halašovou, PhD. odporúčajú
odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
Rozhodnutím súdu prvej inštancie je zachovaný najlepší záujem maloletého dieťaťa.

28. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že žiaden z

odvolacích dôvodov, tak ako to uviedla matka v odvolaní nie je naplnený a rozsudok súdu prvej inštancie
je vecne správny. Z procesného postupu súdu prvej inštancie nevyplýva, že by znemožnil matke, aby
uskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva;zobsahuodvolaniamatkynevyplývažiadendodatočnýnávrh
na vykonanie dokazovania, ktorý bol predtým uplatnený v konaní a ktorý by súd nepripustil, matka
nemalažiadnenávrhynadoplneniedokazovania,čovyplývaajzozápisnicezposlednéhopojednávania;

z odvolania nie je zrejmé, ktoré skutkové zistenia považuje matka za tie zistenia, ktoré majú vyplývať z
vykonaného dokazovania a pri ktorých mal súd nesprávne zistiť skutkový stav a matka v žiadnej jeho
časti nešpecifikuje o aké nesprávne právne posúdenie sa má jednať, neuvádza, či súd použil nesprávny
právny predpis alebo či nesprávne vyvodil právne závery. Preto nie je možné na žiaden z odvolacích
odvolací dôvodov kvalifikovane reagovať.

29. Matka v odvolaní rozvádza a spochybňuje bytovú situáciu otca, pričom sa snaží docieliť záver, že
súd nesprávne zistil skutkový stav, čo sa týka bytovej otázky, keďže podľa jej názoru, sú pomery u matky
a u otca obdobné. S týmto názorom nie je možné súhlasiť, keďže otec má byt vo výlučnom vlastníctve,
pričom matka býva na základe „súhlasu“ u priateľky v W.. Matka tak nie je schopná a ani v konaní

uvedenú skutočnosť neosvedčila, zabezpečiť bývanie, ktoré by bolo pre maloletú vyhovujúce. Matka
nie je s maloletou dcérou oprávnená vycestovať do zahraničia. Čiže z dôvodu, že matka nezabezpečila
pre maloletú bývanie na území SR, tak v podstate nezabezpečila žiadne bývanie. Argumentácia o
akýchsi vyrovnaniach a platových pomeroch otca je pre konanie bezpredmetná, keďže v konaní bolo
jasne preukázané, že otec ma dostatočné množstvo finančných prostriedkov na zabezpečenie bývania.

Matka tiež v odvolaní uvádza, že ani zo znaleckého posudku nevyplýva, že by matka mala na maloletú
akýkoľvek negatívny vplyv a ďalej uvádza, že znalkyňa navrhuje upraviť stretávanie otca s maloletou
v jeho domácom prostredí. Tieto tvrdenia nie sú pravdivé, keďže znalkyňa sa takouto otázkou vôbec
nezaoberala. Matka tak účelovo vyvodzuje skutočnosti, ktoré zo znaleckého posudku nevyplývajú. Ďalej
matka uvádza, že nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru, že otec má lepšie predpoklady

rešpektovať právo matky a maloletej na vzájomné stretávanie sa než matka, keď zo znaleckého posudku
vyplýva, že právo maloletej na zachovanie vzťahu k obom rodičom sú schopní rešpektovať obaja rodičia.
S týmto tvrdením otec nesúhlasí, keďže táto skutočnosť nevyplýva zo znaleckého posudku, v ktorom
bola riešená mentálna (psychická) stránka danej otázky. Táto skutočnosť vyplýva z nerešpektovania
matky neodkladného opatrenia počas konania, keď otec počas roka 2016 dcéru skoro nevidel a z toho

dôvodu bolo podané trestné oznámenie. Tvrdenie matky, že sa Českej republike zdržiava dočasne,
nie je možné označiť inak, ako klamstvo. Toto tvrdenie je v priamom rozpore s predloženými dôkazmi,
ktoré matka predložila k odvolaniu a rovnako v konaní bolo preukázané, že v zahraničí žije dlhodobo.
Tvrdenia matky, že nemohla vybaviť pre maloletú materskú škôlku, keďže tá má trvalé bydlisko v K. sú
nepravdivé, keďže matka mohla zmeniť trvalé bydlisko maloletej obyčajnou prihláškou trvalého bydliska

v C.. Na uvedené nepotrebovala žiaden súhlas. Zároveň je toto tvrdenie v rozpore s tým, čo tvrdila na
pojednávaní, kde uvádzala, že maloletá má vybavený odklad a preto do škôlky nenastúpila.

30.Matkavovecisamejnavrhujevýkonďalšíchdôkazov,ktorépriložilaakoprílohukodvolaniu.Uvedené
dôkazy majú podľa vyjadrení matky preukazovať, že u nej sú rovnaké podmienky ako u otca, resp.

že výsledky znaleckého dokazovania nie súd správne, konkrétne potvrdenie o zdravotnom stave pre
účely súdu zo dňa 25.05.2018, potvrdenie o prijatí maloletej do Materskej škody B. W. B. zo dňa
24.05.2018, dohodu o zmene pracovného pomeru - predĺženie pracovného pomeru z 24.05.2018 a
čestné prehlásenie s prílohami. K uvedeným dôkazom je potrebné uviesť, že matka maloletej preukazujenimisplneniepredpokladovnavýkonrodičovskýchoprávnení,avšakvšetkydôkazysavzťahujúnapobyt
maloletej v zahraničí. Vycestovať do zahraničia môže matka s maloletou len so súhlasom otca, ktorý
takýto súhlas v žiadnom prípade neudelí. Preto sú uvedené dôkazy bezpredmetné a nie sú schopné

preukázať matkou tvrdené skutočnosti, že má vytvorené predpoklady pre to, aby sa postarala o maloletú
dcéru. Z uvedených dôkazov vyplýva len to, že matka neplánuje žiť na území SR, že na území SR
nezabezpečila žiadnu škôlku a ani ubytovanie.

31. Matka v stanovisku k vyjadreniu otca uviedla, že maloletá M. mala u matky všetko, čo potrebovala.

Matka ju všetko potrebné naučila, maloletá má riadne zvládnuté hygienické návyky, maloletá vie kresliť
aj zvieratá aj postavy ľudí. Matka poukazuje na to, že maloletej bolo s matkou dobre, matka maloletú
vychovávala od narodenia, maloletej nič nechýbalo, matka pre maloletú všetko zabezpečila, naplno sa
jej venovala, v poslednom období ju napríklad učila plávať bez rukávnikov a tiež ju učila bicyklovať bez
pomocnýchkoliesok.Maloletámalaísťdomaterskejškolyažodseptembra 2018,pretoničnezanedbala
a zabezpečila jej riadnu materskú školu. V materskej škole je stále pre maloletú voľné miesto, a teda pre

prípad zmeny rozhodnutia súdu bude mať maloletá ihneď zabezpečenú materskú školu. Komunikácia s
otcom je zložitá, napríklad na mail, v ktorom matka priala dcére k narodeninám, otec neodpísal. Matka
by chcela s dcérou komunikovať cez skype avšak toto otec nechce umožniť, hoci v minulosti skype mal.
Matka žiada podanému odvo1aniu vyhovieť.

32. Otec vo vyjadrení k stanovisku matky uviedol, že od 01.09.201X M. navštevuje škôlku na F. X v
K., chodí do tej istej triedy ako predtým, keď žila s otcom. Chodí do škôlky veľmi rada a výborne sa
socializovala do detského kolektívu. V rámci škôlky otec dcéru prihlásil do počítačového krúžku a na
plavecky výcvik, chodí aj na logopédiu. V septembri 2019 pôjde dcéra do 1. ročníka do základnej školy
na Q. ulici v K., kde je zaregistrovaná s ročným odkladom. Škola je hneď za bydliskom kde otec s dcérou

býva. M. je u otca šťastná, konečne má domov, stabilné zázemie. Užíva si výlety a všelijaké iné aktivity.
V júni 2018 po vzájomnej dohode si ju matka vzala k sebe na týždeň.

33. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP),
vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplnenia
dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky dieťaťa nie je dôvodné a rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny.

34. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav,

pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zverenie maloletej M., určenie
výživného i úpravu styku, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, s poukazom
na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP) odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť (okrem zastupovania
maloletého dieťaťa a spravovania jeho majetku) a nemôže preto vyhovieť požiadavke odvolateľky.

35. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie otázky zverenia maloletej M., otázky zastupovania
dieťaťa a správy jeho majetku a otázky úpravy styku, keď matka vo svojom odvolaní namieta zverenie
maloletej dcéry do osobnej starostlivosti otca.

36. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

37. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.38. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska
ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa

teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej
sily jednotlivých dôkazov. Rozhodnutie o zverení dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z
rodičov zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane rodičov, jednak na strane dieťaťa. Vo veciach

starostlivosti o maloleté deti sú súdy povinné prihliadať predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa.
Zásadnenarozhodnutieozverenídieťaťamajúvplyvviaceréokolnosti,predovšetkýmaleideoosobnosť
rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, vzťah dieťaťa ku každému rodičovi, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa
s druhým rodičom, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, ako aj všetky ostatné
dôležité okolnosti ovplyvňujúce základné právo dieťaťa na to, aby vyrastalo v harmonickom prostredí.
Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti

oboch rodičov, otca i matky. Zároveň je však potrebné uviesť, že základným právom dieťaťa je právo na
pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť. V
prípade, že medzi rodičmi dieťaťa dochádza k dlhodobým nezhodám, prípadne obaja, alebo jeden z nich
sa správa neprimerane a ich spolužitie nevytvára vhodné prostredie pre zdravý rast dieťaťa, je dôvodné,
ak sa dieťa zverí do osobnej starostlivosti len jedného z nich a upravia sa rodičovské práva a povinnosti.

39. Súd prvej inštancie na základe podrobne vykonaného dokazovania, ktorého súčasťou bolo aj
znalecké dokazovanie, dospel k vecne správnemu záveru, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje aj
odvolací súd, že v prejednávanej veci sú za súčasného (aktuálneho) stavu splnené zákonné podmienky
pre zverenie maloletej M. do osobnej starostlivosti otca.

40. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať maloleté dieťa,
aktuálne má však podľa záverov znaleckého dokazovania otec maloletej M. mierne vhodnejšie
predpoklady pre výchovu dieťaťa, hlavne pokiaľ ide o osobnostnú zrelosť, výchovnú stratégiu rodičov
a uprednostnenie blaha dieťaťa pred vlastnými záujmami. Rodičovské výchovné postoje otca sú na

rozdiel od matky zamerané na podnecovanie slovných prejavov dieťaťa, jeho výchovná stratégia je skôr
mierna, odmieta podráždenosť a prísnosť vo výchove, nechce veľmi zlomiť vôľu dieťaťa. V matkiných
výchovných postojoch je na rozdiel od otca prítomný strach s ublíženia dieťaťu, výrazná tendencia
zasahovať do života dieťaťa; rolu rodičov matka vníma ako mučenícku a matku považuje za vládcu
rodiny. Matka je viac orientovaná na svoje, ako na dcérino prežívanie a blaho, špekulatívne odôvodnila

svoje podanie na súd na vycestovanie maloletej dcéry do zahraničia dcériným záujmom o H., zveličuje
otcovu výchovnú nedbalosť. Koncept výchovy prítomnosťou, alebo osobným príkladom zvýhodňuje otca
maloletej dcéry. Jeho výchovné prostredie je stabilnejšie (bytové podmienky, zamestnanie, tendencia
zabezpečiť dieťaťu predškolskú prípravu v MŠ, logopédiu). Matkino výchovné prostredie je menej
stabilné, matka mení rétoriku o pobyte s maloletou dcérou v H. (kamarátka, rodina), nezabezpečila

dieťaťu vhodnú formu predškolskej prípravy (ak je dieťa choré raz za 2 mesiace, nemusí byť vylúčené
z detského kolektívu) a bagatelizuje vážnejšie rečové problémy dcéry a iné. Aktuálne je na strane otca
perspektívna väčšej stability výchovného prostredia.

41. Odvolací súd považuje zhodne so súdom prvej inštancie za rozhodujúce kritériá zistenia vyplývajúce

zo znaleckého posudku PhDr. Marty Halašovej, podľa ktorého maloletá M. má silnú citovú väzbu k
obom rodičom a za bežných podmienok nepreferuje žiadneho z rodičov v súčasnosti má na zverenie
dieťaťa lepšie predpoklady otec z dôvodov, ktoré boli uvedené vyššie. Tiež je potrebné uviesť, že
znalkyňa dospela k záverom po zohľadnení písomných podaní oboch rodičov do spisu, vypočula
oboch rodičov i maloletú M., takže nie je dôvodné konštatovanie matky, že znalkyňa vychádzala z

informácií poskytnutých otcom. Zverenie maloletého dieťaťa otcovi po znaleckom dokazovaní a po
vykonaní šetrní v domácnosti otca a matky navrhol aj kolízny opatrovník, a Komisár pre deti, ktorý
bol účastníkom konania. Nie je preto podľa názoru odvolacieho súdu opodstatnená námietka matky
vyjadrená v odvolaní, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by malo byť dieťa zverené otcovi.
Aj keď neodkladným opatrením bolo dieťa zverené matke, z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že ide

o rozhodnutie dočasné, do rozhodnutia vo veci samej, pretože na zverenie dieťaťa vo veci samej
bolo nevyhnutné vykonať dokazovanie. Po vykonanom dokazovaní bolo opodstatnené dieťa zveriť do
osobnej starostlivosti otca. Nejde o zmenu zverenia, ako na to poukazuje matka v odvolaní. O úprave
práv a povinností rodičov k maloletej dcére je vo veci samej rozhodnuté po prvý krát rozsudkom súduprvej inštancie. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou otca, že aj keď matka poukazuje na skutočnosť,
že má pre dieťa vytvorené zázemie, býva u priateľky, pracuje v materskej škole, kde by dieťa mohlo
nastúpiť, ide ale o podmienky pre život dieťaťa vytvorené v W., v Českej republike, t.j. v cudzom štáte.

Pokiaľ otec dieťaťa nesúhlasí s vycestovaním dieťaťa do cudzieho štátu, ani súd nie je oprávnený
prihliadnuť na vytvorené podmienky matkou a zveriť dieťa do starostlivosti matky žijúcej a pracujúcej
v H.. Na Slovensku žila matka u svojich rodičov v B. a nepracovala, nemala stabilné zamestnanie. Je
pravdou, že aj otec žije v byte spolu so svojimi rodičmi, ale je dlhodobo zamestnaný, má pravidelný
príjem a počas konania bolo preukázané, že počas obdobia, kedy bola dcéra u neho, nemal žiadny

problém sa o dcéru postarať.

42. Je možné súhlasiť s názorom matky, že rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa otcovi nedošlo k odňatiu
ani obmedzeniu rodičovských práv matky a práva rodičov sú rovnaké, preto nebol dôvod na to, aby
vo výroku I. súd prvej inštancie vyslovil, že maloletú M. bude zastupovať a spravovať jej majetok otec.
Z § 28 Zákona o rodine vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti, a teda aj právo zastupovať svoje

maloletédieťa,majúobajarodičia.Rodičovsképrávaapovinnostivykonáva,atedaajzastupujemaloleté
dieťa, len jeden z rodičov v prípadoch predpokladaných § 28 ods. 3 Zákona o rodine. Od zásahov
do rodičovských práv a povinností jedného z rodičov podľa § 38 Zákona o rodine, spočívajúcich v
ich pozastavení, obmedzení alebo pozbavení, treba dôsledne odlišovať úpravu rodičovských práv a
povinností podľa § 24, § 25, § 36 ods. 1 Zákona o rodine spočívajúcu najmä vo zverení maloletého

dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods.
1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom
rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 11.05.2011, sp. zn. 6 Cdo 61/2011). Keďže v danej veci neboli matke rodičovské
práva obmedzené, pozastavené ani ich nebol pozbavený rozhodnutím súdu (vzhľadom na to, že

nenastali podmienky takéhoto zásahu do rodičovských práv predpokladané v § 38 Zákona o rodine), ani
nenastali iné okolnosti predpokladané § 28 ods. 3 Zákona o rodine, keď rodičovské právo vykonáva len
jeden rodič, má matka právo dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok rovnako ako jeho otec. Napokon
súd prvej inštancie ani žiadnym spôsobom neodôvodnil túto časť výroku rozsudku a otec vo vyjadrení k
odvolaniu matky nenamietal, že by matka nemala byť oprávnená M. zastupovať a spravovať jej majetok.

43. Rovnako je možné súhlasiť s názorom matky, že počas konania neboli zistené žiadne také okolnosti,
ktoré by ju diskvalifikovali z úlohy rodiča a je nepochybné že matka zohráva v živote dieťaťa veľmi
významnú úlohu, ktorá nemôže byť nahradená otcom. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané
a vyplynulo to hlavne zo znaleckého posudku, že otec je pre jeho povahové vlastnosti, celkovú

charakteristiku jeho osobnosti (správanie, skúsenosti, spôsob života, názory) vhodnejšou osobou pre
zverenie maloletej M. do jeho osobnej starostlivosti. Počas konania tiež nebolo preukázané opakované
tvrdenie a zdôrazňovanie faktu zo strany matky, že by otec akýmkoľvek spôsobom zanedbával
starostlivosť o dieťa a nebol schopný sa o dieťa postarať. Súd prvej inštancie správne neupravil styk
matky s maloletou dcérou s poukazom na skutočnosť, že nebolo preukázané, že by otec bránil matke

v stretávaní sa s dcérou. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, s prihliadnutím k rozhodnutiu matky sa
dlhodobejšie zdržiavať v H. je opodstatnené styk neupravovať a v prípade potreby môže matka podať
návrh na úpravu styku s dcérou, ktorý bude prispôsobený dennému programu dieťaťa ale aj výkonu
pracovných povinností matky. Hmotnoprávnym prostriedkom ochrany práva na riadne stretávanie sa
rodiča s dieťaťom je ustanovenie § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ktoré za splnenia presne určených kritérií

(bezdôvodné a zámerné bránenie v stretávaní s dieťaťom) dáva súdu možnosť aj bez návrhu rozhodnúť
o zmene zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti. Preto je potrebné si zo strany otca uvedomiť, že
jeho povinnosťou je umožňovať matke stretávať sa s dcérou podľa vzájomnej dohody. Matka v podanom
odvolaní nenavrhla žiadnym spôsobom upraviť jej styk s dcérou, úpravu styku navrhla s otcom v prípade,
ak by bola dcéra zverená do jej osobnej starostlivosti.

44. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov v súlade s § 388 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
v časti zastupovania rodičov maloletej dcéry a spravovania jej majetku a vo zvyšnej časti podľa § 387
ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správy potvrdil.

45. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

46. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).