Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 2T/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5418010017
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Kňazúrová

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2018:5418010017.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Renátou Kňazúrovou, v trestnej veci obžalovaného K.

O.preprečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1,ods.3písm.b),písm.c)Tr.zák.,zapoužitia
§ 138 písm. b) Tr. zák. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.11.2018 v Dolnom Kubíne takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný K. O., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom Q. L. XXX, t.č. bytom R. „C.“, P.O.B. XXX, Q.,

je vinný, že

v Q. L. a všade tam, kde sa zdržiaval v období od 13.01.2016 do 29.11.2018, si ako rodič neplnil

svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu voči synovi F., nar. XX.XX.XXXX vyplýva priamo zo Zákona o
rodine, pričom jej rozsah bol určený rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 8P/90/2013 z
05.12.2013 sumou 120,- eur mesačne vždy do každého 20.dňa v mesiaci vopred k rukám matky V.
O., nar. XX.XX.XXXX, pričom za uvedené obdobie bola v rámci exekučného konania vedeného pod č.
EX 395/2014 vymožená celková suma 1.012,40 eur a obžalovaný uhradil k rukám matky maloletého
dieťaťa sumu 250,- eur, pričom takto konal napriek tomu, že v rozhodnom období bol zamestnaný, teda
mal finančné prostriedky, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške 2.697,60 eur,

pričom rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 9T/27/2015 zo dňa 12.01.2016, právoplatným
dňa 21.07.2016 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák.,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich

štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

čím spáchal

prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák. za použitia §

138 písm. b) Tr. zák.,

a za to sa
odsudzuje:

Podľa §§ 207 ods. 3, 36 písm. l), 37 písm. m), 38 ods. 2, 49 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Dolnom Kubíne podal dňa 29.01.2018 pod sp. zn. Pv 287/16/5503
Okresnému súdu Dolný Kubín obžalobu na K. O. pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák. za použitia § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe,
ako je to uvedené v predmetnej obžalobe.

Obžalovaný bol na hlavnom pojednávaní poučený o všetkých svojich právach podľa § 34, § 121 a §

257 ods. 1, ods. 4 Tr. por. s tým, že ku skutku môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por., ako
aj účinkoch vyhlásenia podľa písm. b), písm. c) Tr. por. v prípade prijatia takéhoto vyhlásenia súdom,
obžalovaný po tomto poučení urobil ku skutku vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je zo
spáchania skutku vinný. Pred vyhlásením o vine bol poučený o tom, že ku dňu hlavného pojednávania
dňa 18.09.2018 bolo dlhované výživné za obdobie od 13.01.2016 do 18.09.2018 v sume 2.457,60 eur.

Nakoľko obžalovaný uznal vinu zo spáchania skutku, súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3
písm. c), d), f), g) a h) Tr. por., pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto ustanovenia obžalovaný
odpovedal „áno“. V zmysle § 257 ods. 5 Tr. por. súd následne vzhľadom k vyhláseniam obžalovaného
a jeho odpovediam na položené otázky zisťoval stanovisko prítomných procesných strán.

Prokurátor a obžalovaný navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného vzhľadom na splnené podmienky
a taktiež navrhli vykonať dokazovanie len do výroku o treste. Po tomto zistení súd vyhlásenie
obžalovaného o uznaní viny zo spáchania žalovaného skutku uznesením podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr.
por. prijal s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná iba vo vzťahu k výroku o treste,

keď takýto procesný postup bol možný aj s poukazom na to, že v prípravnom konaní zabezpečené
a vykonané dôkazy, a to výpoveď svedka V. O., ako aj všetky relevantné listinné dôkazy, o ktorých
vierohodnosti neboli žiadne pochybnosti preukazovali, že sa žalovaný skutok skutočne stal, a že sa ho
dopustil v celom rozsahu obžalovaný.

Žalovaný skutok súd po právnej stránke posúdil ako prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák. za použitia § 138 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe,
že obžalovaný v Q. L. a všade tam, kde sa zdržiaval v období od 13.01.2016 do 29.11.2018, si ako rodič
neplnilsvojuvyživovaciupovinnosť,ktorámuvočisynoviF.,nar.XX.XX.XXXXvyplývapriamozoZákona
o rodine, pričom jej rozsah bol určený rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 8P/90/2013 z

05.12.2013 sumou 120,- eur mesačne vždy do každého 20.dňa v mesiaci vopred k rukám matky V.
O., nar. XX.XX.XXXX, pričom za uvedené obdobie bola v rámci exekučného konania vedeného pod č.
EX 395/2014 vymožená celková suma 1.012,40 eur a obžalovaný uhradil k rukám matky maloletého
dieťaťa sumu 250,- eur, pričom takto konal napriek tomu, že v rozhodnom období bol zamestnaný, teda
mal finančné prostriedky, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške 2.457,60 eur,

pričom rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 9T/27/2015 zo dňa 12.01.2016, právoplatným
dňa 21.07.2016 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák. Hlavné pojednávanie bolo dňa 18.09.2018
odročené na deň 29.11.2018 len z dôvodu, že obžalovaný po prijatí vyhlásenia o vine a po vykonaní
dokazovania prečítaním listinných dôkazov súdom požiadal o ustanovenie obhajcu za zníženú odmenu,

pretože jeho príjem dosahoval sumu 480,- eur brutto. Súd následne obžalovaného poučil podľa §§ 34
ods. 3 a 40 ods. 2 Tr. por.

Opatrením sp. zn. 2T/3/2018 zo dňa 19.09.2018 bol obžalovanému ustanovený s poukazom na ust. § 40
ods.2Tr.por.obhajca,pričomajvodôvodnenípredmetnéhoopatreniabolobžalovanýpoučenývzmysle

ust. § 34 ods. 3 Tr. por. o povinnosti preukázať nárok na bezplatnú obhajobu, alebo obhajobu za zníženú
odmenu v lehote 30 dní po tom, ako mu bolo doručené opatrenie o ustanovení obhajcu. Predmetné
opatrenie bolo obžalovanému doručené dňa 26.09.2018. Nakoľko uloženú povinnosť si v stanovenej
lehote nesplnil, súd opatrením zo dňa 06.11.2018 podľa § 40 ods. 6 Tr. por. zrušil ustanovenie obhajcu.Hlavné pojednávanie dňa 29.11.2018 súd vykonal podľa § 252 ods. 2 písm. a) Tr. por. a to v
neprítomnosti obžalovaného, nakoľko tento zobral termín hlavného pojednávania riadne na vedomie a
neúčasť na ňom riadne a včas neospravedlnil. Súd jeho žiadosť o ustanovenie obhajcu, ako aj neúčasť

na hlavnom pojednávaní vyhodnotil ako účelové konanie. Oboznámením sa s rozsudkom Okresného
súdu Dolný Kubín sp. zn. 9T/27/2015 zo dňa 12.01.2016, ktorý v spojení s uznesením Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 3To/39/2016 nadobudol právoplatnosť dňa 21.07.2016 súd zistil, že predmetným
rozsudkom bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbanie povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. za použitia § 138 písm. b) Tr. zák. a to za obdobie od 01.10.2013

do 12.01.2016, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov, s podmienečným
odkladom výkonu trestu a určením probačného dohľadu počas skúšobnej doby v trvaní tri roky, ako
aj povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe dlhované výživné v sume 1.407,78 eur. Nakoľko súd vykonal
hlavné pojednávanie dňa 29.11.2018, suma dlhovaného výživného k tomuto dňu predstavovala sumu
2.697,60 eur.

Kosobeobžalovanéhosúdďalejzistil,žetentobolvminulostiokremuvádzanéhoodsúdeniaprávoplatne
odsúdený ešte trikrát, v týchto konaniach sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Za žalované
obdobie niekoľkokrát zmenil zamestnanie „lebo málo zarobil“, vyživovaciu povinnosť voči synovi ani raz
zamestnávateľovi neoznámil, zvyčajne pracoval „na dohodu“. Žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by
mu bránili pracovať nemá.

Keďže obžalovaný mal svojím konaním naplniť znaky prečinu, súd sa zaoberal materiálnym korektívom,
s poukazom na § 10 ods. 2 Tr. zák. Súd posúdil kritériá uvedené v § 10 ods. 2 Tr. zák. a to
spôsob spáchania činu a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný. Bolo preukázané, že obžalovaný si
úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať svoje dieťa, takto konal od 13.01.2016, teda po dlhší
čas, účelovo striedal zamestnávateľov v snahe vyhnúť sa výkonu rozhodnutia v exekučnom konaní a

zvyčajne pracoval na dohodu o pracovnej činnosti za účelom zneprehľadnenia skutočných príjmov. Ani
predchádzajúce podmienečné odsúdenie ho neprimälo viesť riadny život a platiť súdom určené výživné.
Nemožno preto hovoriť o tom, že by závažnosť prečinu bola vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho
následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa nepatrná.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností
dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na osobu páchateľa, najmä na jeho
doterajší spôsob života, na prostredie, v ktorom žije, na povahu a závažnosť spáchaného prečinu

ako aj všetky okolnosti prípadu, existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (t.
j. priznanie a oľutovanie spáchaného skutku), priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák.
(predchádzajúce odsúdenia), súd uložil obžalovanému trest vo výmere 14 mesiacov a podľa § 49
ods. 2 Tr. zák. nepodmienečne, nakoľko žalovaný skutok spáchal v skúšobnej dobe predchádzajúceho
podmienečného odsúdenia. Pre výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu ne

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a to podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., nakoľko v minulosti
nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia,
cestou Okresného súdu Dolný Kubín na Krajský súd v Žiline.