Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 14, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/141/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115205580
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3115205580.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu H. R., trvale bytom H., S. XX, právne
zastúpeného Mgr. A. C., advokátkou so sídlom v L., O. D., proti žalovanému T. R., trvale bytom H., G.
7, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. W. N., s.r.o., so sídlom H., A. XX/XXX, o ochranu
osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 08. februára 2018, č.k.

17C/116/2015-175, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. m e n í tak, že žalovanému priznáva
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 50 % voči žalobcovi.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. m e n í tak, že súd priznáva štátu právo

na náhradu vzniknutých výdavkov v tomto konaní, ktoré sú mu povinní nahradiť žalobca a žalovaný
každý v rozsahu 1/2.

IV. Žiadnej zo strán konania n e p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. žalovanému priznal
proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu a výrokom III. priznal štátu právo na náhradu

vzniknutých výdavkov v tomto konaní, ktoré mu je povinný nahradiť žalobca v plnom rozsahu. Z
odôvodnenia vyplýva, že súdu bolo doručené podanie žalobcu, označené ako žaloba, v ktorom uviedol,
že týmto podáva žalobu na žalovaného, jeho brata, za úmyselné ublíženie na zdraví. Tento totiž v
júli 2013 dal odpojiť v byte, kde žalobca doteraz býva, elektrinu, teplú vodu, kúrenie, pričom vedel,
že je po ťažkej operácii chrbtice. Následne v januári 2014 dal odpojiť aj plyn, aj keď za energie
platil. Následkom tohto konania sa psychicky zrútil. Bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení
v H. s diagnózou stredne ťažkej až ťažkej depresie. V dôsledku hospitalizácie sa nemohol podrobiť

operácii chrbtice. Žiadal peňažnú náhradu 20.000 eur za všetky psychické a fyzické utrpenia, za
bolesti, zníženú schopnosť spoločenského uplatnenia, nemožnosť sa zamestnať a byť zárobkovo činný.
Po právnom posúdení skutočností vyplývajúcich zo zisteného skutkového stavu súd konštatoval, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná. Dokazovaním navrhnutým žalobcom nebolo preukázané jeho podstatné
skutkové tvrdenie (základ podanej žaloby), že jeho zhoršený psychický stav (psychické zrútenie) bol
zapríčinený (teda v priamej príčinnej súvislosti) tým, že žalovaný byt, v ktorom býval žalobca, odpojil

najprv od elektriny, neskôr aj od plynu, v dôsledku čoho nemal žalobca elektrinu, teplú vodu a funkčné
kúrenie.Žalobcatototvrdeniemienilpreukázaťznaleckýmposudkomvodborezdravotníctvoafarmácia,
odvetvie psychiatria, a preto navrhol znalecké dokazovanie, ktoré bolo v konaní aj vykonané. Právnazástupkyňa žalobcu navrhla v podaní zo dňa 23.01.2017, aby znalec ustálil, že zhoršený zdravotný stav
žalobcu zapríčinil neprimeraný psychický nátlak zo strany žalovaného. Po posúdení záverov podaného
znaleckého posudku súd uzavrel, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia,

ktoré tvorí základ podanej žaloby, a to že v (priamom) dôsledku správania sa žalovaného voči žalobcovi
(bližšie popísanému v žalobe), došlo k psychickému zrúteniu žalobcu, resp. zhoršeniu jeho psychického
stavu. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že hlavnou príčinou zhoršeného stavu žalobcu
je samotná depresívna porucha v kombinácii s dekompenzáciou neuroticky štruktúrovanej osobnosti
pri neuspokojivom somatickom stave a dlhodobom konflikte s bratom ohľadne bytu, kde na začiatku

problémov medzi nimi je právne nedoriešená kúpna zmluva ohľadom vlastníctva bytu. Znalec uviedol,
že priamou a bezprostrednou príčinou zhoršeného psychického stavu žalobcu nemôže byť skutočnosť,
že v období rokov 2013 až do januára 2015 v byte, v ktorom býval, bol odpojený od elektriny a plynu,
v dôsledku čoho nemal funkčné kúrenie v zime a vodu, lebo išlo o prejavy pokračujúceho konfliktu
medzi ním a bratom ohľadom vlastníctva predmetného bytu (od roku 2006 až 2007), k čomu prispel
dlhodobejšie neuspokojivý somatický stav, či viedlo k dekompenzácii jeho neuroticky štruktúrovanej

osobnosti. Z uvedeného teda súdu vyplýval záver, že hlavnou príčinou zhoršeného psychického stavu
žalobcu je dlhodobejšie neuspokojivý somatický stav žalobcu, čo viedlo k dekompenzácii jeho neuroticky
štruktúrovanejosobnosti.Uvedenýzáverbolvýznamnýajprekonštatovanieneexistenciezodpovednosti
žalovaného pre prípadnú náhradu škody na zdraví žalobcu (nakoľko žalobca si uplatnil aj nevyčíslenú
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorej výška mala byť zistená znalcom, ktorý však SSU

ohodnotil 0 bodmi). Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol. O trovách konania sporových strán súd
rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov tohto konania v plnom
rozsahu s tým, že zároveň konštatoval, že v konaní nevzhliadol také dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré by úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. Posúdiac predmet
konania, odôvodnenie žaloby a výsledky dokazovania, zároveň konštatoval, že žaloba žalobcu sa môže

javiť aj ako šikanózna. Ďalej súd uviedol, že v priebehu konania vznikli výdavky štátu z rozpočtových
prostriedkov v sume 486,06 eur, ktoré boli použité na vyplatenie znalečného ustanovenému znalcovi
v tomto konaní, na základe uznesenia zo dňa 22.09.2017. Tento výdavok štátu vznikol kvôli tomu, že
znalecké dokazovanie navrhol žalobca, ktorému bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, v
dôsledku čoho ho nebolo možné zaviazať na zloženie preddavku na trovy znaleckého dokazovania. Súd

rozhodol tak, že štátu právo na náhradu jeho výdavkov priznal v plnom rozsahu s tým, že tieto výdavky
je povinný nahradiť iba žalobca, pretože bol v spore neúspešný.

2. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), e), f), g) a h) CSP. Uviedol, že dňa 12.06.2017

súdu zaslal podanie zo dňa 05.06.2017, ktorým okrem iného žiadal, aby súd vykonal dokazovanie -
vyžiadal od dodávateľa R., a.s. písomné stanovisko, kedy dal žalovaný odpojiť prívod elektrickej energie
a kedy bola dodávka elektrickej energie v predmetnom byte obnovená. Týmto dôkazom chcel preukázať,
že byt bol odpojený po tom, čo žalovanému poslal šek z N., kde bol na liečení po operácii chrbtice. Teda
chcel preukázať, že žalovaný vedel, že nie je doma a že je na liečení, teda vedel o jeho dlhodobých

zdravotných problémoch. Týmto by vyvrátil tvrdenia žalovaného, že nevedel, že v byte v tom čase
nebýval a tiež, že nevedel o jeho problémoch s chrbticou. Súd tento dôkaz nevykonal a ani žiadnym
spôsobom sa v napadnutom rozhodnutí nezmienil, prečo ho nevykonal. Nevykonaním tohto dôkazu bez
relevantného odôvodnenia mal žalobca za to, že sú dané odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm.
a) a e) CSP, keď súd sa mal minimálne procesným uznesením o zamietnutí navrhovaných dôkazov s

týmto dôkazom vysporiadať, pričom trval na tom, že sa jednalo o dôkaz na preukázanie rozhodujúcich
skutočností, ktoré uviedol. Následne poukázal na to, že na pojednávaní dňa 08.02.2018 prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne žiadal o zmenu žaloby - jej rozšírenie - v zmysle dispozičnej zásady. Súd
bez náležitého dôvodu nepovolil zmenu žaloby. V tomto smere mal za to, že je daný odvolací dôvod
v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil

uskutočniť jemu patriace procesné právo na zmenu žaloby v prebiehajúcom konaní, čím bolo zasiahnuté
do jeho práva na spravodlivý proces. Tvrdil, že v zmysle dispozičnej zásady mal na zmenu žaloby nárok,
nakoľko doteraz vykonané dôkazy mohli odôvodňovať zásah aj do ďalších zložiek ochrany osobnosti.
Nepripustenie zmeny žaloby považoval za predčasné, zmätočné a nepreskúmateľné. Nakoľko súd
predčasne zamietol návrh na zmenu - rozšírenie žaloby - nemohol ďalej uplatňovať ďalšie prostriedky

procesného útoku, a súd teda dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne
posúdil. Ďalej, čo sa týka rozhodnutia súdu o trovách konania, uviedol, že odmieta, že by svojou žalobou
zneužíval justičný systém, že by podal šikanózny návrh. Ak by to bola pravda, súd mal možnosť vo veci
nenariaďovať dokazovanie a vec odmietnuť. Poukázal na pojednávanie zo dňa 24.01.2017, kde súdtvrdil,ženiejemožnétolerovaťkonaniežalovanéhoavykazujeznakysvojvôleasvojpomoci,kedyvčase
prebiehajúcich súdnych sporov, v zimnom období, odpojil žalovaný byt od energií bratovi - žalobcovi,
o ktorom vedel, že je invalid s finančnými a zdravotnými problémami. Žalobu podal podľa jeho názoru

dôvodne a určite nie šikanózne. Neštandardné správanie žalovaný voči jeho osobe pripustil pri svojom
výsluchu. Mal za to, že súd mohol zobrať do úvahy pri rozhodnutí o trovách právneho zastúpenia a
trovách štátu dôvody hodné osobitného zreteľa, jeho zdravotný stav, ako aj príjem a skutočnosť, že je
odkázaný na bezplatnú právnu pomoc. Rozhodnutie o úhrade trov právneho zastúpenia v rozsahu 100
% a trov štátu v plnom rozsahu je pre neho likvidačné. Na základe uvedeného žiadal odvolací súd, aby

napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a aby
uložil žalovanému povinnosť nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia prvoinštančného
i odvolacieho konania.

3. K podanému odvolaniu sa písomne žalovaný vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu s
tým, že napadnutý rozsudok považoval za vecne správny, žalobu žalobcu hodnotil ako šikanóznu, a to

aj vo vzťahu k jeho psychickému vzťahu. Žiadal preto o potvrdenie napadnutého rozhodnutia ako vecne
správneho.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie

je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť v napadnutom výroku I. a zmeniť v
napadnutých výrokoch II. a III., v zmysle § 388 CSP.

5. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

6. Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj
keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

7. Z citovaného ustanovenia § 380 CSP vyplýva, že v podanom odvolaní odvolateľ vymedzuje, z akých
dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania,

t.j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na
podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto
porušenia zistil. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také
dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo.
Jedinú výnimku predstavuje oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú

procesných podmienok, a to z úradnej moci.

8. Prvá odvolacia námietka žalobcu sa týkala postupu súdu, ktorý nevykonal ním navrhnutý dôkaz - a to
vyjadrenie dodávateľa elektrickej energie R., a.s. -, ktorým by vyvrátil tvrdenia žalovaného, že nevedel,
že v byte v tom čase nebýval a tiež, že nevedel o jeho problémoch s chrbticou.

9. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

10. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

11. Súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci
dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 185 ods. 1). Súd musí dbať na to, aby nevylúčil
taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom, ak tento
skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Ak by súd vylúčil z dokazovania dôkaz,

ktorým bolo možné preukázať rozhodujúcu skutočnosť, zakladá to odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. e) CSP. Ak sa
rozhodne navrhnutý dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia (§ 220
ods. 2). Spravidla pôjde o dôkazy, ktoré nemôžu smerovať k preukázaniu spornej skutočnosti preto,
lebo tú skutočnosť možno preukázať iným dôkazom (sudca vyberá, ktorý z viacerých možných je

vhodný, pričom vždy prihliada na hospodárnosť) alebo sa týkajú skutočností nerozhodných a právne
bezvýznamných a tiež také, ktoré účastníci navrhli s úmyslom predĺžiť súdne konanie (skutočnosť, ktorú
majú preukázať, už bola preukázaná, resp. je vôbec otázne, ktorú skutočnosť má dôkaz preukazovať).12. Odvolací súd po preskúmaní tejto odvolacej námietky konštatuje, že nie je dôvodná, nakoľko
navrhovaným dôkazom by sa nemohlo v konaní preukázať, že zhoršený psychický stav bol zapríčinený
tým, že žalovaný odpojil byt, v ktorom žalobca býval, od elektriny. Uvedené v konaní vylúčili závery

znaleckého posudku, z ktorého mal súd za preukázané, že hlavnou príčinou zhoršeného stavu žalobcu
je samotná depresívna porucha v kombinácii s dekompenzáciou neuroticky štruktúrovanej osobnosti
pri neuspokojivom somatickom stave a dlhodobom konflikte s bratom ohľadom bytu, kde na začiatku
problémov medzi nimi je právne nedoriešená kúpna zmluva ohľadom vlastníctva bytu. Aj preukázané
tvrdenie žalobcu z navrhovaného dôkazu - písomného stanoviska R., a.s. - by preto nemenilo nič

na závere, že hlavnou príčinou zhoršeného psychického stavu žalobcu je dlhodobejšie neuspokojivý
somatický stav žalobcu, čo viedlo k dekompenzácii jeho neuroticky štruktúrovanej osobnosti. Uvedený
záver zo znaleckého posudku je preto významný pre konštatovanie nezodpovednosti žalovaného pre
prípadnú náhradu škody na zdraví žalobcu.

13. Ďalšia odvolacia námietka žalobcu sa týkala toho, že súd prvej inštancie bez náležitého dôvodu

nepovolil zmenu žaloby. V tomto smere mal žalobca za to, že je daný odvolací dôvod v zmysle § 365
ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočniť jemu
patriace procesné právo na zmenu žaloby v prebiehajúcom konaní, čím bolo zasiahnuté do jeho práva
na spravodlivý proces.

14. Táto námietka je podľa názoru odvolacieho súdu bezpredmetná, keďže proti rozhodnutiu súdu o
zamietnutí návrhu na pripustenie zmeny žaloby nie je odvolanie prípustné (§ 357 CSP a contrario), a
preto sa odvolací súd touto námietkou nemôže zaoberať.

15. Vzhľadom na nedôvodné odvolacie námietky žalobcu napádajúce výrok I. rozsudku, odvolací súd

potvrdil tento výrok v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

16. Posledná odvolateľom uplatnená odvolacia námietka sa týkala nesprávnosti rozhodnutia o náhrade
trov konania žiadajúca prihliadnuť na dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto konaní. Odvolací súd
sa nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že podaná žaloba žalobcu sa môže javiť aj ako

šikanózna, a to vzhľadom na to, že v konaní nebolo popreté, že došlo k odpojeniu bytu, v ktorom žalobca
v tom čase žil, od elektriny a plynu - a teda žalobca mohol legitímne nadobudnúť dojem, že práve toto
správanie žalovaného je príčinou jeho zhoršeného zdravotného stavu a rozhodol sa podať predmetnú
žalobu. Využitie práva na súdnu ochranu preto nemôže byť posúdené vo vzťahu k žalovanému v tejto
situácii za šikanózne. Odvolací súd, naopak, vzhliadol v tomto prípade dôvody hodné osobitné zreteľa

v zmysle § 257 CSP spočívajúce v majetkovej situácii žalobcu, ktorý v súčasnosti poberá iba invalidný
dôchodok a iný príjem nemá, a v zhoršenom zdravotnom stave žalobcu. Odvolací súd, nakoľko vzhliadol
dôvody hodné osobitné zreteľa v zmysle § 257 CSP, ktoré však neodôvodňujú celkové nepriznanie
náhrady trov konania úspešnému žalovanému, rozhodol o zmene napadnutého výroku II. v zmysle §
388 CSP tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 50 % proti

žalobcovi. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

17. Nakoľko odvolací súd zmenil výrok o trovách prvoinštančného konania, rozhodol o i zmene trov
konania štátu (napadnutý výrok III.) tak, že priznal právo štátu na úhradu vzniknutých výdavkov v tomto
konaní, sú mu povinní nahradiť žalobca i žalovaný každý v pomere 1/2.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní nebol úspešný žalobca a ani žalovaný, a preto žiadna
zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, v dôsledku čoho odvolací súd rozhodol, že
žiadnej zo strán sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).