Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 7, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Csp/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318201384
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8318201384.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.

r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 01 Bratislava, IČO: 36 857 033 proti
žalovanému: E. Q.P., F.. XX.XX.XXXX, T. Z. XXXX/XX, XXX XX U. o zaplatenie sumy 1.065,13 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 504,25 eur spolu s úrokom z omeškania
- vo výške 5,05% ročne zo sumy 554,25 eur od 9.12.2015 do 26.1.2018 a
- vo výške 5,00% ročne zo sumy 504,25 eur od 27.1.2018 do zaplatenia

a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa XX.X.XXXX na tunajšom súde žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na
zaplatenie sumy 1.065,13 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,04% denne a úroku z omeškania vo výške
0,55% ročne zo sumy 1.065,13 eur od 09.12.2015 do zaplatenia, tak že tento úrok a zmluvná pokuta

spolu neprevýšia sumu 1.500,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku
z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,- eur len 5,05% ročný úrok z omeškania zo
sumy 1.065,13 eur do zaplatenia, náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky
vo výške 84,30 eur a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

2. Podanie žaloby odôvodnil žalobca tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa
XX.XX.XXXX Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému

úver vo výške 1.500,- eur. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas splácať žalobcovi poskytnutý úver a to v
36 mesačných splátkach vo výške 53,08 eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve.

Žalobcavžalobeďalejuviedol,žežalovanýsadostaldoomeškaniasúhradousplátokúveruprisplátkeč.
4 o viac ako tri mesiace, a aj napriek predchádzajúcemu upozorneniu na uplatnenie práva veriteľa podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka, došlo k uplatneniu tzv. straty výhody splátok. Oznámenie o uplatnení
práva podľa § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bolo žalovanému doručené dňa X.XX.XXXX. V

súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok
dňa XX.XX.XXXX, kedy bol žalovaný povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru. Nakoľko tak
žalovaný nespravil, je od nasledujúceho dňa v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Celková suma dlhu
žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené na základevyššie uvedených skutočností a predstavuje sumu 1.065,13 eur. Žalovaný ku dňu podania žaloby na
súd celkovo uhradila 845,75 eur.

Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním jednotlivých splátok, a následne aj celej
zosplatnenej sumy, žalobcovi vznikol nárok na zmluvné pokuty podľa článku 8 ods. 8.1 zmluvy vo výške
0,04% denne zo sumy 1.065,13 eur od 09.12.2015 do zaplatenia. Žalobca si tiež v súlade s ust. § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka popri nároku na zmluvné pokuty zo sumy omeškaných splátok uplatňuje
aj úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. tak, aby výška zmluvnej pokuty a

úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy
zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z. z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov
ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Žalobca
si preto uplatňuje len časť zákonného úroku z omeškania vo výške 0,55% p. a. zo sumy nesplatenej
časti istiny úveru a úrokov. Výška úrokovej sadzby úroku z omeškania predstavuje rozdiel medzi sumou
súčtu maximálnych prípustných sankcií podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a sumou uplatňovaných

zmluvných pokút. Preto si žalobca v konaní uplatnil úrok z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy
1.065,13 eur od 09.12.2015 do zaplatenia. Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie
žalovanej so splácaním úveru spolu dosiahnu sumu poskytnutého úveru 1.500,-eur, žalobca si odo dňa
nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy uplatňuje len úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
1.065,13 eur do zaplatenia.

Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovanému zaslal viacero písomných upomienok spolu s pokusom
o zmier pred začatím súdneho konania, ako aj výzvy na splnenie povinností formou zaslania krátkych
textových správ, resp. pri telefonickom príp. osobnom kontakte. V nadväznosti na zaslanie Pokusu
o zmier pred začatím súdneho konania právnym zástupcom si žalobca v konaní uplatňuje voči

žalovanému aj náhradu nákladov spočívajúcich v odmene za právnu službu poskytnutú v súvislosti s
týmto písomným uplatnením nárokov voči žalovanému. Výška tejto náhrady zodpovedá sume tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej pomoci určenej podľa príslušných predpisov o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 73,69 eur a paušálnej náhrady advokátovi vo
výške jedného režijného paušálu v sume 10,61 eur.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi
- Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Doručenka „zosplatnenie“
ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote, Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere verzia
platná február 2015, Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu / Zmluva o

spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.04.2015, Prehľad platieb žalovaného ku dňu 16.03.2018, Oznámenie
o zosplatnení zo dňa 15.11.2015, Pokus o zmier zo dňa 30.12.2015, Potvrdenie o odoslaní platby zo
dňa 15.4.2015.

4. Na výzvu súdu žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 09.05.2018 žalobca uviedol, že podstatné

pre konanie je ustanovenie článku 2 ods. 2. 1 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorého je zmluva o
revolvingovomúvereuzatvorenáanadobúdaplatnosťaúčinnosťdňompodpisudlžníkaaveriteľa.Dlžník
vyplní do formulára žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvy o revolvingovom úvere ním
požadovanú výšku úveru a súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať
úver výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako dlžník uviedol, pričom výška

úrokovej sadzby a RPMN nebude vyššia než v prípade úverov požadovaného dlžníkom bez toho, aby
to znamenalo porušenie povinnosti zo strany veriteľa. Rozdiel medzi predpokladanou hodnotou RPMN
a RPMN schváleného úveru vyplýva výhradne z toho, že RPMN schváleného úveru je možné určiť až po
jeho schválení. Pre výpočet RPMN majú totiž význam tieto údaje: suma úveru, celkové náklady, dátum
splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti každej splátky. Pri podaní žiadosti

nie je známy údaj o dátum vyplatenia úveru.

Žalobca nesúhlasí, že v zmluve chýbajú údaje o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti
úveru, pretože zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej
ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu / zmluva o spotrebiteľskom úvere

revolvingového typu, ale aj zmluvnými dojednaniami. Z ustanovenia článku 4. ods. 4.5 zmluvných
dojednanívyplývadeňsplatnostiposlednejsplátkyúveruresp.revolvingupodľaposlednéhosplátkového
kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Z ustanovenia článku 9. ods. 9.1 zmluvných dojednaní
vyplýva Zmluva o RÚ je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienokstanovených touto zmluvou o RÚ. Deň splatnosti poslednej splátky je uvedený v oznámení veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi. Žalobca tiež poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 13 Co/11/2014, ale aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15.

Pokiaľ ide o členenie splátky na istinu, úrok a iné poplatky, žalobca je toho názoru, že zmluva tieto údaje
obsahovať nemusí, pretože ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na
časť istina, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti či počet splátok,
potom zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať si amortizačnú tabuľku by nemala žiadny význam,

keďže takáto tabuľka by už bola súčasťou zmluvy.

Žalobca sa tiež vyjadril k povahe a prípustnosti poplatku za poskytnutie úveru s poukazom na Stanovisko
Národnej banky Slovenska zo dňa 29.01.2016 č. OFS - 12322/2015. Podľa žalobcu poplatky spojené so
spotrebiteľským úverom boli a sú bežnou súčasťou obchodnej praxe spojenej s poskytovaním úverov.
Zákon č. 129/2010 Z. z. legálnu definíciu poplatku nemá, no vo viacerých ustanoveniach o poplatkoch

hovorí. Poplatky, ktoré sa veriteľovi zakazujú od dlžníka požadovať, sú uvedené v § 9 ods. 10 zákona
č. 129/2010 Z. z., a teda zákon zaviedol výslovnú úpravu toho, aké poplatky pri spotrebiteľskom úvere
sú ex lege zakázané. Z prijatej zákonnej úpravy vyplýva, že zákonodarca poplatok za poskytnutie úveru
nepovažoval za problematický a neprípustný. Žalobca uvádza, že poplatok za poskytnutie úveru je
prípustný a dovolený. Z jeho označenia je nepochybné, za čo konkrétne sa uhrádza. Ide o platbu za

takú činnosť, ktorá je aj v záujme spotrebiteľa. Poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť neprípustný
len preto, že ho platí spotrebiteľ.

5. Podľa ust. § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako
„CSP“) súd doručoval žalovanému žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach,

uznesenie - výzva na vyjadrenie k žalobe, ktoré si žalovaný prevzal dňa 26.11.2018. Predtým ako mu
súd doručoval tieto listiny, súd zisťoval skutočný pobyt žalovaného, keďže tento mal adresu trvalého
pobytu zapísanú v Registri obyvateľov na v Meste Humenné.

6. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

7. Na pojednávanie dňa X.X.XXXX sa nedostavili žalobca, právny zástupca žalobcu a ani žalovaný.
Žalobcaaprávnyzástupcažalobcusvojuneúčasťnapojednávaníospravedlniliasúhlasilisprejednaním
a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Žalovaný sa neospravedlnil a nežiadal pojednávanie odročiť a

preto súd podľa § 180 CSP pokračoval v pojednávaní bez prítomnosti žalobcu, žalovaného a právneho
zástupcu žalobcu.

8. Súd zisťoval skutkový stav oboznámením sa s obsahom žaloby spolu s prílohami žaloby, s písomným
vyjadrením žalobcu, s výpisom z kalkulačky pre výpočet RPMN zverejnenej na internetovom portáli a

zistil nasledovný skutkový stav:

Skutkový stav

9. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžníčka uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom

úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, podľa ktorého bodu 14 riadnym vyplnením a následným
podpisom tejto Žiadosti / Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril Veriteľ s Dlžníkom Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania.
Zmluvné strany prehlasujú, že si Žiadosť/Zmluvu vrátane zmluvných dojednaní prečítali, že bola
uzatvorená zo slobodnej vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na dôkaz tejto skutočnosti pripájajú nižšie

svoje podpisy.

10. Na základe zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver - úverový limit vo výške 1.500,-
eur a žalovaný sa ho zaviazal splácať v pravidelných 36 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo
výške po 53,08 eur. Celkovo sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi čiastku vo výške 2.060,88 eur, ktorá

suma pozostávala z úveru a úrokov za celú dobu čerpania úveru. Ročná úroková sadzba úveru bola
vo výške 17,77%, RPMN úveru bola 26%, priemerná RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy bola
34,42%. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že poskytnutá čiastka revolvingu bola 1.500,-eur a celková čiastka
pri revolvingu, ktorú sa zaviazal žalovaný vrátiť bola 2.060,88 eur. Ročná úroková sadzba revolvingu jeuvedená v sadzbe 17,77% a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu je 26,66%. Ročná
úroková sadzba úrokov z omeškania bola dohodnutá vo výške 5,05% a poplatok za poskytnutie úveru
vo výške 150,- eur.

11. Podľa bodu 7 zmluvy o spotrebiteľskom úvere Dlžník veriteľovi v ďalšom odkazujú na úpravu
obsiahnutú v zmluvných dojednaniach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Dlžník sa so
zmluvnými dojednaniami zoznámil a nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.

12. Podľa bodu 8. 1. zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade omeškania dlžníka s úhradou mesačnej
splátky alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej
sumy za každý deň omeškania (to je 14,6 % ročne). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou
mesačnej splátky o viac ako 3 mesiace stali podľa článku 13 ods. 13. 1. zmluvných dojednaní zmluvy o
spotrebiteľskom úvere okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy, je dlžník povinný
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (to je 14,6 % ročne).

13. Podľa bodu 8. 2. zmluvy o spotrebiteľskom úvere okrem zmluvnej pokuty je dlžník povinný zaplatiť
veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej
nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
v platnom znení, k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania

bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou nepresahovala maximálnu výšku. Podľa bodu
8. 3. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu
prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona
č. 129/2010 Z. z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú
prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.; za rozhodujúcu sa

považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ak tieto sankcie
za omeškanie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie
dlžníka so splácaním peňažných prostriedkov k nesmú prevýšiť úroky omeškania podľa nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z..

14. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že k zmluve
o revolvingovom úvere bola schválená výška úveru 1.500,- eur, splatnosť úveru je uvedená ako 36
mesiacov, výška mesačnej splátky úveru je 53,08 eur z toho istina 41,67 eur a úroky 11,41 eur, poplatok
za poskytnutie úveru je 150,- eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru je 1.6.2015, dátum splatnosti
poslednej splátky úveru je 1.5.2018, periodicita splácania úveru je mesačná, dátum splatnosti splátky

v priebehu periódy splácania je 1, RPMN úveru je 26 %, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu
podpísania zmluvy je 34,42 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky za celú dobu
čerpania + poplatok za poskytnutie úveru), je 2060,88 eur, ročná úroková sadzba úveru je 17,77%.

15. Podľa bodu 2. 2. zmluvných dojednaní Veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o

schválení úveru dlžníkovi z a 1 rovnopis zmluvy o RÚ. Podľa bodu 2. 3. zmluvných dojednaní veriteľ
poskytne dlžníkovi schválenú výšku úveru na účet dlžníka uvedený v zmluve o RÚ v deň nadobudnutia
účinnosti zmluvy o RÚ.

16. Podľa bodu 2. 5. zmluvných dojednaní poplatok za poskytnutie úveru je splatný v deň uzavretia

zmluvy o RÚ. Podľa bodu 10. 1. zmluvných dojednaní poplatok za poskytnutie úveru sa uhrádza jeho
započítaním so sumou úveru a rozdiel bude vyplatený na účet dlžníka.

17. Podľa bodu 3. 1. zmluvných dojednaní celková výška úveru bude dlžníkovi oznámená do oznámení.
Celková výška úveru je spolu s úrokmi splatná v pravidelných splátkach, vo výške a časovom rozvrhnutí

podľa platného splátkového kalendára.

18. Podľa bodu 4. 1. zmluvných dojednaní revolving je automatické poskytnutie ďalšieho úveru dlžníkovi
vo výške uvedenej v bode 6 žiadosti / zmluvy a oznámenej dlžníkovi v oznámení veriteľa za podmienok
uvedených v zmluve o RÚ.

19. Podľa bodu 4. 5. zmluvných dojednaní úver je po každom revolvingu splatný podľa nového
splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený, a ktorý sa stáva platným a účinnýmdňom poskytnutia každého revolvingu. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa
posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru.

20. Podľa bodu 5. 1. zmluvných dojednaní za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi
úroky vo výške uvedenej v bode 6 zmluvy a oznámeného dlžníkovi v oznámení. Úroky sú splatné v
mesačných splátkach spolu s istinou úveru podľa splátkového kalendára uvedeného v bode 6 zmluvy
a oznámeného dlžníkovi ich oznámení, pričom úroky budú platené bez amortizácie istiny. V oznámení
veriteľ uvedie , aká časť splátky je určená na splatenie istiny a aká na splatenie úrokov.

21. Podľa bodu 9. 1. zmluvných dojednaní zmluva o RÚ je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving
sa uskutoční za podmienok stanovených touto zmluvou o RÚ.

22. Podľa bodu 13. 1. zmluvných dojednaní v prípade omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky
úveru podľa zmluvy o RÚ o viac ako 3 mesiace po termíne splatnosti všetky záväzky dlžníka, ktoré sa

podľa zmluvy o RÚ mali stať splatnými v budúcnosti, sa stávajú okamžite splatnými, pokiaľ sa zmluvné
strany nedohodnú inak.

23. Z výpisu z účtu žalobcu za obdobie 15.4.2015 - 15.4.2015 súd zistil, že žalobca poukázal dňa
15.4.2015 na účet žalovaného 1.350,- eur.

24. Oznámením o zosplatnení zo dňa 15.11.2015 žalobca žalovanému oznámil, že k tomuto dňu je
v omeškaní s úhradou splátok č. 4, 5, a 6 ktoré bol povinný uhrádzať ako dlžník podľa Zmluvy o
revolvingovej pôžičke č. XXXXXXXXXX. Suma omeškaných splátok je 261,72 eur a aktuálne omeškanie
na najstaršej splátke bolo 75 dní. Žalobca žalovanému zároveň oznámil, že v prípade, ak sa dostane

do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od
doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými
až v budúcnosti a po splnení zmluvne dohodnutých podmienok si žalobca bude môcť uplatniť aj nároky
na zmluvné sankcie (pokiaľ už neboli v plnom rozsahu uplatnené). Žalobca žalovanému tiež oznámil, že
takstratívýhodusplátokacelýdlhbudepovinnýzaplatiťnarazaaktakneurobí,budežalobcaoprávnený

vymáhať celý dlh s príslušenstvom cestou súdneho prípade rozhodcovského konania. Z predloženej
kópie doručenky súd zistil, že predmetné oznámenie si žalovaný neprevzala v odbernej lehote a dňa
X.XX.XXXX bola zásielka vrátená žalobcovi.

25. Z prehľadu úhrad žalovaného súd zistil, že žalovaný uhradil žalobcovi spolu sumu 845,75 eur, pričom

poslednú celú splátku uhradil dňa 26.01.2018.

Právny stav
platný a účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere:

26. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného (ďalej len Obchodný zákonník
alebo ObZ) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti
(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o
tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o

bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky
v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú
banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné

podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa§503ods.2ObZaksaposkytnutépeňažnéprostriedkymajúvrátiťvsplátkach,súvdeňsplatnosti
každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.Podľa § 504 ObZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do
jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 ObZ ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po
dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú
sumu s úrokmi.

27. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon“)
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 2 písm. g) Zákona na účely tohto zákona celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľskýmúveromrozumejúvšetkynákladyvrátaneúrokov,provízií,daníapoplatkovakéhokoľvek
druhu,ktorémusíspotrebiteľzaplatiťvsúvislostisozmluvouospotrebiteľskomúvereaktorésúveriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby

súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok,

Podľa § 2 písm. h) Zákona na účely tohto zákona sa celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť

rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. i) Zákona ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené
sospotrebiteľskýmúverom,vyjadrenéakoročnépercentozcelkovejvýškyspotrebiteľskéhoúverupodľa

§ 19.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi

Podľa § 9 ods. 2 Zákona Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokovésadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,

k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanúistinuapríslušnýúrokpodľa§13ods.3akoajovýškeúrokuzadeňaleboospôsobejejvýpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.1;

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

28. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania
zmluvy (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak
opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci
skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom
podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je
zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

29.Podľa§3ods.1.zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzatvoreniazmluvy
(ďalej len ,, Občiansky zákonník“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,

kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.Podľa § 53b Občianskeho zákonníka ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu
nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

30. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, odplatu pri poskytnutí peňažných

prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, na účely stanovenia najvyššej prípustnej
výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a
pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novo poskytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená

podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzatvoreniazmluvyakodseky2a3neustanovujúinak,odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej

percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely
tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou
povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

32. Podľa § 295 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších zmien a

doplnkov (ďalej len ako „CSP“) súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

Posúdenie veci súdom

33. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola
uzavretá zmluva o úvere, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú
zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je
najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľnemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje
všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

34. Aj napriek tomu, že v danej právnej veci bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá tiež odkazuje na
použitie Obchodného zákonníka, a ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom
obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, je preto potrebné

a nevyhnutné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,
ktorého ustanovenia sa použijú vždy prednostne, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práv.

35. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných

podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Súd tiež poukazuje, že táto zmluva je typicky formulárová
zmluva, ktorú uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom a teda jednoznačne sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú

v zmysle príslušných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd v rámci takýchto zmlúv ex
offo skúma to, či neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a či na základe takýchto podmienok si
dodávateľ neuplatňuje neoprávnený nárok voči spotrebiteľovi. Preto súd nevzal do úvahy vyjadrenie
žalovaného, že výšku nároku žalobcu uznáva a uzatvorenú zmluvu o poskytnutí pôžičky z úradnej moci
preskúmal.

36. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na
myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými
vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Čl. 6 ods.
1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom

zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí nekalú povahu zmluvnej podmienky, prináleží jednak bez
toho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto súvislosti návrh, vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa
daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť, aby touto podmienkou
nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak v zásade na základe objektívnych kritérií posúdiť, či dotknutá
zmluva môže bez uvedenej podmienky naďalej existovať. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex

offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné
na tento účel (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-243/08 z 4.6.2009, C- 397/11 z 30.5.2013).

37. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že dňa 15.04.2015 uzatvorili žalobca
a žalovaný úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru, a na základe

ktorej boli žalovanému poskytnuté v tento deň prevodom na účet finančné prostriedky vo výške 1.350,-
eur. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalobca poskytuje žalovanému úver vo výške 1.500,- eur, od ktorej
sumy žalobca odčítal poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur. Žalovanému vznikol záväzok
riadne a včas splácať poskytnutý úver v 36 splátkach vo výške á 53,08 eur mesačne. Žalovaný v
prospech žalobcu ako veriteľa uhradil sumu 845,75 eur. V konaní tiež nebolo nesporné, že žalobca

žalovaného vyzval na splatenie celého úveru jednorázovo. Dané skutočnosti vyplývajú zo žaloby a
listinných dokladov predložených žalobcom.

38. Revolvingový úver je úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté finančné prostriedky
opakovane. Môže byť poskytnutý aj formou kreditnej karty, pri ktorých je klientovi poskytnutý úverový

rámec. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo,
resp. jeho časť povinnou minimálnou splátkou hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý
úverový rámec, resp. časť, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zaplatenými splátkami zvyšuje.39. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že predložená zmluva označená ako revolvingová, nie je
zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru, nenapĺňa jeho podstatné znaky. Súd podľa obsahu zmluvy
posúdil túto zmluvu ako zmluvu úverovú, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý klasický úver,

nakoľko splácanie jednotlivých súm žalovaným nemalo za následok automatické zvyšovanie úverového
rámca. O uvedenom svedčí dojednanie o výške mesačnej splátky, počte splátok a pod.. Žiaden listinný
dôkaz predložený žalobcom nenasvedčuje skutočnosti, že sa jedná o úver revolvingový (automatické
navyšovanie súm úveru do výšky dohodnutej sumy limitu). V tomto možno uvažovať aj o zámernom
klamaní spotrebiteľa, čo do názvu zmluvy a jej samotného obsahu. Je nepochybné, že priemerný

spotrebiteľ nemôže mať prehľad o náležitostiach jednotlivých typov úverov zvlášť pri tak neprehľadnej
zmluve a množstve údajov v nej uvedených, ako aj uvedených v zmluvných dojednaniach, zvlášť keď
podľa žalobcu všetky prílohy tvoria neoddeliteľnú časť zmluvy, aké boli súdu predložená v tomto prípade.

40. Súd po dôkladnom preštudovaní listinných dôkazov tiež dospel k záveru, že poskytnutý
spotrebiteľský úver formou úveru považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských

úveroch za bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve o pôžičke absentujú údaje požadované
zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) j), k), a l) a v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

41. Súd je toho názoru, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje povinný údaj

a to údaj o dobe trvania zmluvy podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Gramatickým výkladom tohto ustanovenia súd dospel k záveru, že je potrebné rozlišovať pojem „doba
trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti úveru“. V danom prípade sa nejedná o totožné
pojmy. Pre úplnosť súd uvádza, že pojem „splatnosť úveru (počet splátok)“, ktorý v zmluve o úvere
je numeratívne vyjadrený číslom 36, nie je možné stotožňovať s pojmom „doba trvania zmluvy“.

V predložených zmluvných dojednaniach je bode 9.1. označený ako „Neuskutočnenie revolvingu -
výpoveď“ uvedené, že zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú.

42. Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je tiež údaj o konečnej splatnosti
úveru. Tento údaj sa vyskytuje len v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 15.04,2015.

Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver v 36 mesačných splátkach v
stanovenej výške, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na základe uvedeného možno
konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Zo žiadneho ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že v prípade úveru, ktorého zaplatenie je predmetom konania,
nemusí predmetná zmluva obsahovať údaj o konečnej splatnosti úveru. Označenie tohto údaja v prílohe,

ktoré nie je ani len podpísané dlžníkom, teda žalovaným, nemôže nahrádzať povinnosť veriteľa uvádzať
tento údaj priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

43.Účelomzákonaospotrebiteľskýchúveroch ajehovyššieuvedenýchustanoveníjeto,abyspotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je

povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných
údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,
sp.zn.17Co/151/2012).Údajotermínekonečnejsplatnostiúverumábyťuvedenýpresne,atouvedením
konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť.

44. Súd v súlade s rozsudkom Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 uvádza, že zmluva o úvere,
resp. jej náležitosti nemusia byť obsiahnuté na jednom dokumente, avšak, vzhľadom na platnú právnu
úpravu, dokumenty, v ktorých sú obsiahnuté náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch, musia mať písomnú formu, ktorá pre svoju platnosť vyžaduje podpis účastníka zmluvného

vzťahu. Súdny dvor v uvedenom rozsudku uviedol, že „článok 10 ods. 1 a 2 smernice 2008/48 v spojení
s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo
svojejvnútroštátnejprávnejúpravestanovilnajednejstrane,žezmluvaoúvere,ktorápatrídopôsobnosti
smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej
strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku

10. ods. 2 smernice. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. c) smernice má zmluva zrozumiteľne a stručne uviesť
dĺžku trvania tejto zmluvy. Zmluva podpísaná stranami sporu takýto údaj neobsahuje. Jeho uvedenie v
nepodpísaných úverových podmienkach je pre nesplnenie podmienok ust. § 40 ods. 1 a 3 Občianskeho
zákonníka neplatné.“45. Súd za potrebné považuje uviesť aj to, že predložené oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníka
v časti obsahujúcej podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských

zmluvách súd nevyhodnotil ako súčasť zmluvy o úvere, pretože tieto nie sú podpísané zmluvnými
stranami a ak majú byť medzi zmluvnými stranami záväzné, je potrebné, aby zmluvné strany vyjadrili
súhlas so znením takejto listiny práve svojim podpisom. Súd má teda za to, že nedošlo medzi zmluvnými
stranami k dohode o obsahu týchto listín.

46. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v
čase uzavretia zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať odplatu podľa osobitných predpisov. Odplatu pri
poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia
alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s
poskytnutímpeňažnýchprostriedkovalebovyžadovanépriposkytnutípeňažnýchprostriedkov.Vzmluve

o spotrebiteľskom úvere sa takýto údaj vôbec nenachádza.

47. Ďalšou obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je ročná percentuálna miera
nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto

ročnej percentuálnej miery nákladov. K uvedenému súd zdôrazňuje, že v zmluve o úvere nebola výška
RPMNuvedenásprávne,rovnakoabsentujeuvedenievšetkýchpredpokladovpoužiténavýpočetRPMN

V predmetnej zmluve je uvedená ako predpokladaná RPMN vo výške 27,03%, potom v ďalšom bode
RPMN za úver vo výške 26%, pričom pri výške úveru 1.500,- eur, 36 mesačných splátkach vo výške

53,08 eur a poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur mala byť RPMN vo výške 26,83%.
(výpočet súd realizoval prostredníctvom kalkulačky dostupnej na internetovej stránke https://
ekonomika.sme.sk/kalkulacky/spotrebitelsky-uver-rpmn-rpsn.php) V zmluve je tak uvedená, hoci
nepatrne, nižšia RPMN ako by mala byť, čo je nepochybne v neprospech spotrebiteľa.

Súd má pochybnosti o správnosti výpočtu RPMN zo strany žalobcu aj preto, lebo bolo preukázané, že
žalovanému reálne zaslal na bankový účet sumu 1.350,- eur a nie sumu 1500,- eur, ktorá bola v zmluve
deklarovaná ako výška poskytnutého úveru. Žalobca uviedol a z predložených listín je preukázané, že
žalobca od výšky úveru 1.500,- eur odčítal poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur. Celková
výška úveru tak nezodpovedá sume poskytnutej žalobcovi. Výklad pojmu celková výška úveru podal

Súdny dvor EÚ v rozsudku C-377/14 z 21.4.2016. V zmysle tohto rozsudku sa celkovou výškou úveru
myslí suma, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru
účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne
vyplatené

48. Povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzatvorenia
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bola aj výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Zákon ukladá povinnosť v zmluve rozdeliť splátku úveru na tri samostatné časti a to
splátku istiny, splátku úrokov a splátku iných poplatkov, za účelom zabezpečenia dostatku čo najširších
informácií pre spotrebiteľa. Zákonodarca s poukazom i na gramatické znenie citovaného ustanovenia

výslovne vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala presné číselné vymedzenie výšky,
počte a termínov splátok osobitne istiny, tak úrokov, tak aj iných poplatkov, pričom absencia už len jednej
z týchto náležitostí spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Účel zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými
relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere

dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia
sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch
spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Rozhodne nepostačuje a
nie je v súlade s citovaným znením zákona, ak hoci jednoduchou logickou úvahou ,či jednoduchým
aritmetickým výpočtom, je možné zistiť, že v zmluve stanovená mesačná splátka zahŕňa okrem istiny

úverovej splátky aj splátku úrokov a poplatkov (v neznámej výške). Účel sledovaný zákonodarcom by sa
tým nedosiahol a zmysel tejto úpravy právnej normy by nebol naplnený. Zákonom stanovené členenie a
uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinnostídlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči
dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.

49. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky, pričom v zmluve absentuje
uvedenie dňa v mesiaci, kedy nastáva splatnosť jednotlivej splátky, tiež kedy je splatná prvá splátka a
kedy posledná. Tieto skutočnosti sa nachádzajú až v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo
dňa 15.04.2015, kde je uvedená splatnosť prvej a poslednej splátky, a číselné uvedenie dňa splatnosti
splátky v priebehu periódy splácania. Ako už bolo uvedené vyššie predmetné oznámenie nebolo

podpísané spotrebiteľom ako dlžníkom, preto nemohlo dôjsť medzi stranami sporu k dohode o obsahu
týchto podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

50. Súd poukazuje na ustálenú súdnu prax Krajského súdu v Prešove, podľa ktorého „pre všetky
spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať splátky
v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj otázka, kedy sa považuje

spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že smernica zakotvuje tzv. úplnú
harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii smernice zo zákona
povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie vo veci C-42/2015
potvrdil, že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom
vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné,

pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o vnútroštátne právo nad rámec smernice. Slovenská republika
nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku smernicu 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje
smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú

istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil,
ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“. V takomto prípade dochádza ku
kolízii obsahového znenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a Smernice Rady 93/13/EHS, ktoré má za
následok sprísnenú požiadavku slovenského zákonodarcu na uvedenie členenia splátok spotrebiteľa v
zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne na istinu, úroky a poplatky. Priama aplikácia ustanovení

smernice však prichádza do úvahy len subsidiárne ako ultima ratio vtedy, ak eurokonformný výklad
problematického vnútroštátneho ustanovenia nie je možný. Priama aplikácia ustanovenia smernice však
nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, to znamená, že smernica
nikdy nemôže mať horizontálny ani obrátený vertikálny priamy účinok. V tejto súvislosti odvolací súd
zároveň dodáva, že ak by vykladal vnútroštátne právo eurokonformne, pridržiaval sa obsahového znenia

smernice a od dodávateľa nevyžadoval členenie splátky na istinu, úroky a poplatky, upustil by tak od
zákonnej požiadavky, čo by malo za následok výklad vnútroštátneho práva contra legem a prekročenie
limitov uplatnenia nepriameho účinku smernice, pričom takýto postup je neprípustný.“

51. Pre úplnosť súd poukazuje aj na názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky vyslovený

v uznesení sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018, na ktorý poukázal aj žalobca, podľa ktorého,
„vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/
zákona č. 129/2010 Z. z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že
predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.

Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť
uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom)
osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

52. Pri existencii protichodných názorov súdov vyššej inštancie súd konajúci v tejto veci sa priklonil k
záverom, ku ktorým dospel Krajský súd v Prešove a ktorý odklon od rozhodnutia Najvyššieho súdu vo
vecisp.zn.3Cdo/146/2017zodňa22.02.2018austáliltak,že„princípprávnejistotyprevažuje,smernica
nemá priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno
použiť contra legem, a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné

vyžadovať aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov.“ (pozri rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove, sp. zn. 21Co/86/2018 z 3.7.2018) K tomu je potrebné ešte dodať, že dve rôzne zákonné
formulácie predmetnej obsahovej náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch (zákonná úprava donovelizácie do 1.5.5018 a po uvedenom dátume), nemôžu smerovať k jednému výkladu (pozri rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/464/2016 zo dňa 28.03.2018).

53. V tejto súvislosti súd za nevyhnutné považuje poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší. Tento výklad dopadá aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle
citovaného zákona s poukazom na § 1 ods. 8 Zákona č. 129/2010 Z. z., kde je vyjadrená subsidiarita
Občianskeho zákonníka, ako aj subsidiarita osobitných predpisov. Podstatou spotrebiteľskej ochrany

je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s
ohľadomnaokolnosti,zaktorýchdochádzakukontraktácii,vzhľadomnaväčšiuprofesionálnuskúsenosť
predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne
možnosťstanovovaťzmluvnépodmienkyjednostrannecestouformulárovýchzmlúv.Spoločnýmznakom
právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to
formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania

materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov
princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa).

54. Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý aj zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné
náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej

nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru
a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce
pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech
ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a

tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

55. Z vyššie uvedenej argumentácie vyplýva, že názor žalobcu o splnení zákonných kritérií na zmluvu
o úvere nie je správny.

56. Žalovaný bol tak na istine pôžičky povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.350,- eur (poskytnutý úver
1.500,- eur mínus 150,- eur - poplatok za poskytnutie úveru) , teda sumu, ktorá mu bola zo strany žalobcu
reálne poskytnutá. Zo strany žalovaného boli uhradené finančné prostriedky vo výške 845,75 eur a teda
nesplatená časť pôžičky je vo výške 504,25 eur. Súd v tejto časti nárok žalobcu považuje za dôvodný
a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy.

57. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto si žalobca podanou
žalobou uplatnil aj úrok z omeškania a to vo výške 5,05% ročne. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa
9.12.2015. V zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného záväzku. Ku dňu omeškania základná úroková sadzba ECB bola vo výške 0,05%.
Preto súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy 554,25 eur od
9.12.2015 do 26.01.2018, pretože v tento deň žalovaný čiastočne uhradil žalobcovi sumu 50,- eur a od
27.01.2018 až do zaplatenia priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo dumy 504,25
eur, keďže výška základnej úrokovej sadzby ECB bola k tomu dňu 0,00%.

K výroku o zamietnutí prevyšujúcej časti žaloby

58. Vo zvyšnej prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie časti istiny 560,91 eur s príslušenstvom, ako aj
v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,04% denne zo sumy 1065,13 eur od 9.12.2015 do

zaplatenia ako nedôvodnú zamietol, pretože uzatvorenú zmluvu o úvere súd po vykonanom dokazovaní
vyhodnotil ako zmluvu bez úrokov a bez poplatkov.

59. Čo sa týka uplatnenej zmluvnej pokuty, súd túto vyhodnotil ako neprijateľnú a neplatnú zmluvnú
podmienku, ktorá bola v čl. 8. Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.4.2015

uvedená nasledovne: „V prípade omeškania dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 ) s úhradou
mesačnej splátky úveru alebo jej časti, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť veriteľovi
zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu
omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiacestali podľa čl.13 ods. 13.1 písm. a/ tejto zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere okamžite
splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1,Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy o RÚ, je Dlžník
(Spoludlžník 1, Spoludlžníka 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý

deň omeškania ( t. j. 14,6 % p.a. ).“

60.Zobsahupredmetnéhočlánkuvyplýva,žeideotextupravujúcizáväzokdlžníkaplatiťzmluvnúpokutu
v konkrétnej nešpecifikovanej výške so spôsobom jej určenia. Súd tento text hodnotí ako predtlačený
a vopred nafabrikovaný text bez možnosti, aby mohol do textu, konkrétne do výšky zmluvnej pokuty

zasiahnuť aj dlžník, teda spotrebiteľ. Zmluvná pokuta je osobitný sankčný inštitút, ktorý by mal byť
osobitne individuálne medzi stranami vždy dohodnutý. Z obsahu tohto textu súdu vyplýva, že žalovaný
ako spotrebiteľ sa na tvorbe tejto podmienky nepodieľal, len sa podriadil tejto úprave. Súd dospel k
záveru, že výška zmluvnej pokuty bola direktívne nariadená (bez ohľadu na jej výšku), teda nebola
individuálne dohodnutá, čo spôsobuje jej neprijateľnosť aj neplatnosť a preto súd žalobcovi tento nárok
nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol.

61. Súd tiež zamietol žalobu v časti zaplatenia sumy 84,30 eur titulom nákladov spojených
s mimosúdnym uplatnením pohľadávky, ktoré žalobcovi mali vzniknúť v súvislosti s vymáhaním
pohľadávky a to zaslaním listiny Pokus o zmier právnou zástupkyňou žalobcu. Žalobca však
nepreukázal, či bolo udelené plnomocenstvo odosielateľovi tejto listiny z jeho strany, či skutočne došlo k

odoslaniu tejto listiny a či ju žalovaný aj prevzal alebo či táto listina sa vrátila ako nedoručená, či žalobca
skutočne odosielateľovi tejto listiny uhradil náklady, ktoré v tomto konaní požaduje zaplatiť. Právna
úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej
nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu.
Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa

sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo
procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného
sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je
nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí
poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť

všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s
poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie
svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a
to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku
nie je možné prihliadať.

K trovám konania

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa druhého odseku tohto ustanovenia ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

63. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 1.065,13 eur s príslušenstvom. Súd
žalobe čo do sumy 504,25 eur s príslušenstvom vyhovel a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Úspech
žalobcu v konaní tak predstavuje 47,34% a úspech žalovaného predstavuje 52,66%. Vzhľadom na
čiastočný a porovnateľný úspech v konaní oboch strán sporu, a vzhľadom aj na to, že zo súdneho spisu
je zrejmé, že žalovanému žiadne trovy v súvislosti so súdnym konaním nevznikli, súd rozhodol tak, ako

je uvedené vo výroku rozhodnutia a náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CPSpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.