Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Eliška Har Tzvi
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/76/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317202844
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317202844.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátuJUDr.AntónieKandravejaJUDr.MartinaBarana,vsporežalobcu:Prvástavebnásporiteľňa,a.s.,
so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným 1. H. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. S. XXX, T. S., 2. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. S. XXX, T. S., o zaplatenie 11.435,73 eur
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 15Csp/73/2017-60 zo dňa
23.01.2018, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby pre úrok za úver.
II. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Predmet konania
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť mu
spoločne a nerozdielne sumu 11.435,73 eur s 5,99% úrokom z úveru zo sumy 10.442,78 eur od
01.03.2017 do zaplatenia a 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.914,12 eur od 01.03.2017 do
zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) o podanej žalobe rozhodol
nasledovne:
„I. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade súp o v i n n íspoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
11 435,73 eur s 5% p.a. úrokom z omeškania zo sumy 10 914,12 eur od 1.3.2017 do zaplatenia v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobu pre úrok za úver z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.“
3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 517 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy § 3 ods.1, 2 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania a uviedol, že podľa čl. I. zmluvy o
úvere (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi zo
dňa 09.05.2014, žalobca poskytol dlžníkom medziúver vo výške 15000,- eur. Pri dodržaní všetkýchzmluvných podmienok, ako aj Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby (ďalej
len „Všeobecné podmienky“) sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na
účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX vo
výške cca 8.760,69 eur. Presnú výšku stavebného úveru ku dňu podpisu tejto zmluvy nie je možné
stanoviť a bude sa rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení. Žalobca listom zo dňa 27.07.2016 oznámil žalovaným, že vyhlási mimoriadnu
splatnosť a listom zo dňa 20.09.2016 žalovaným oznámil, že z dôvodu porušenia povinnosti splácať úver
riadne a včas, ku dňu 20.09.2016 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru, preto žiadal žalovaných
vrátiť sumu 11.054,12 eur. Oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovaní prevzali
27.09.2016.
4. Súd mal za preukázaný nárok na zaplatenie istiny v sume 11.434,73 eur a úroku z omeškania. Do
podania žaloby nebola pohľadávka žalobcu s príslušenstvom uhradená, preto zaviazal na jej zaplatenie
žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne a žalobe v uvedenom rozsahu vyhovel. Do uvedenej
sumy súd nezarátal úrok za úver 5,99% ročne zo sumy 10.442,78 eur od 01.03.2017 do zaplatenia.
Žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 20.09.2016, potom už nastupuje režim platenia
úrokov z omeškania. Z tohto dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol. Žalobca mal neúspech len v časti
nevyčísleného úroku za úver, preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Obsah odvolania žalobcu
5. V zákonom stanovenej podal proti výroku II. rozsudku odvolanie žalobca. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá
mohla mat' za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že v zmysle ust. § 497 a § 502
Obchodného zákonníka, dlžník je povinný s vrátením poskytnutého úveru zaplatiť aj dojednané úroky,
a to do dňa úplného vrátenia poskytnutých prostriedkov. Splatnosť úveru nenastala dohodou, ale tým,
že dlžník porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, čím sa dostal sa do omeškania. Žalobca
bol nútený uplatniť právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov, nešlo teda o žiadne dohodnuté úverové obdobie, na ktoré sa okresný sud odvoláva.
Súd svojim rozhodnutím umožňuje, aby žalovaní užívali peňažné prostriedky, ktoré dostali od žalobcu
bezodplatne, nakoľko žalobcovi nepriznal nárok na riadny úrok, ktorý predstavuje odplatu pre žalobcu
za to, že žalovaným poskytol peňažné prostriedky. Žalovaní sa v zásade tým, že úver prestali splácať,
dostalidovýhodnejšejpozície,vakejbolipredporušenímsvojichpovinností,nakoľkopôvodnemaliplatiť
úrok za úver vo výške 5,99%, no teraz sú zaviazaní na platenie úroku z omeškania v zákonom povolenej
výške 5%. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť spôsobom, ktorý v odvolaní špecifikoval.
6. Žalovaní sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.
Hodnotenie odvolacieho súdu
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v zmysle ustanovenia § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.
8. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací
súd stotožňuje sa s názorom, že žalobca nemá právo naďalej požadovať zaplatenie úrokov po splatnosti
úveru až do jeho zaplatenia a spotrebitelia by tak nemali platiť úroky aj po skončení obdobia, na ktoré
bol úver dojednaný. Nemali by byť pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý
možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové
obdobie). Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť
úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu,
ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru.9. Žalobca sa však dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili iba v prípade, ak by bol
zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že
veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento
stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a
súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu
pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je však potrebné rovnako uviesť, že k predčasnému
zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so
zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným
právnym úkonom.
10. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej úverovej
istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v
tom, že spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda
na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach)
vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje
jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá
istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi
práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku.
11.Tentostavtzv.výhodysplátokjeobvyklýaodnepamätijustifikujenárokdodávateľanaúrokyakocenu
dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov
v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody
splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi
vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má
právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s
peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele
spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov
od spotrebiteľa za obdobie po zosplatnení. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ
záujem vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu
po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo
zosplatnenej pohľadávky (úveru).
12. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto
užívať,nietdôvoduaninato,abyveriteľinkasovalúroky,ktorébymupatrilivýhradnezastavuoprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľom. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky
veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku
nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy
pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.
13. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády
dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa
domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké
obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
14. Žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do momentu zosplatnenia, potom už nastupuje režim
platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutiach Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa
25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 07.05.2014, Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 22. 02. 2017 sp. zn. 5Co/407/2016.
15. Z týchto dôvodov odvolací potvrdil napadnutý výrok rozsudku o zamietnutí žaloby pre úrok za úver
ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP. Aplikujúc zásadu úspechu pri rozhodovaní o trovách konania, nárok na náhradu
trov odvolacieho konania patrí úspešnej žalovanej. Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že žalovanej
v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto jej ich náhrada nebola
priznaná.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.