Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617204339
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5617204339.2

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej v právnom spore žalobkyne: D. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. U. č. XX, proti žalovanému: Endepro, s.r.o. v likvidácií, so sídlom Bratislava,
Mlynské Nivy č. 49, IČO: 35 805 731 (predtým obchodného mena Provident Financial, s.r.o., Bratislava,
Mlynské Nivy č. 49, IČO: 35 805 731), o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.762,56 eur,

určenie, že úver poskytnutý na základe zmlúv č. 448679233, č. 473448314 a č. 473339423 je bezúročný
a bez poplatkov, a o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur, o odvolaní
žalobkyneprotirozsudkuOkresnéhosúduLiptovskýMikulášč.k.21Csp/88/2017-108zodňa04.januára
2018, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 21Csp/88/2017-108 zo dňa 04.01.2018 žalobu
zamietol (výrok I.). Zároveň rozhodol, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu (výrok II.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou na súd dňa 11.05.2017 sa žalobkyňa domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy č. 448679233, zmluvy č.
473448314 a zmluvy č. 473339423 je bezúročný a bez poplatkov, a zaviazal žalovaného na zaplatenie

bezdôvodného obohatenia vo výške 1.762,56 eur v prospech žalobkyne.
Na základe nepopretia skutkových tvrdení protistrany mal za nesporné nasledovné skutkové tvrdenia:
Dňa 15.08.2010 uzatvorili strany sporu zmluvu o zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 448679233, na
základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 660 eur a žalobkyni vznikol po
poskytnutíspotrebiteľskéhoúveruzáväzokzaplatiťžalovanémucelkovúčiastkuvsume887,68eur.Toho
istého dňa uzavreli strany sporu zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa žalovaný

zaviazal poskytnúť žalobkyni doplnkovú službu spočívajúcu v preberaní peňažnej hotovosti určenej
na splátky úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere obchodným zástupcom žalovaného v peňažnej
hotovosti u žalobkyne a žalobkyňa sa zaviazala žalovanému za túto službu zaplatiť celkovú odmenu vo
výške 339,90 eur. Žalobkyňa tieto skutkové tvrdenia žalovaného obsiahnuté v jeho vyjadrení k žalobe
v replike žalobkyne nepoprela, a preto sa považujú za nesporné a neboli predmetom dokazovania.
Predmetomdokazovanianebolaanivýškasumy,ktorúzaplatilažalobkyňavprospechžalovanéhoztejto

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a z neho súvisiacej zmluvy o zabezpečení splátok úveru, keďže tvrdenie
žalovaného z vyjadrenia k žalobe o tom, že žalobkyňa si splnila všetky finančné povinnosti z uvedených
dvoch zmlúv žalobkyňa vo svojej replike nepoprela. Rovnako bolo nesporné, na základe nepopretia
žalovaného vyjadrení z jeho vyjadrenia k žalobe, že k poslednej platbe z týchto dvoch právnych titulov
v prospech žalovaného došlo v máji 2011. Navyše táto skutočnosť vyplýva aj z vykonaného listinného
dôkazu, z obsahu karty splátok príslušnej k uvedenej zmluve o úvere.

Obdobnemalsúdzanespornéskutkovétvrdenieotom,žedňa05.02.2011uzatvorilistranysporuzmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 473448314, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľskýúver v sume 180 eur a žalobkyni vznikol po poskytnutí tohto spotrebiteľského úveru záväzok zaplatiť
žalovanému celkovú čiastku 242,10 eur a zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru z toho istého dňa
povinnosť zaplatiť odmenu vo výške 92,70 eur a žalovanému poskytovať vyššie uvedenú doplnkovú

službu. Z nepopretých skutkových tvrdení žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe vyplynulo, že žalobkyňa
uhradila z oboch právnych titulov vyplývajúce dlžné sumy v plnom rozsahu, a to najneskôr v priebehu
mesiaca máj 2011. Táto skutočnosť (posledná platba z uvedených dvoch právnych titulov) v mesiaci máj
2011 vyplýva aj z vykonaného listinného dôkazu, karty splátok.
Na základe zhodných skutkových tvrdení strán sporu, resp. na základe nepopretia skutkových tvrdení

žalovaného vyjadreného v jeho vyjadrení k žalobe žalobkyňou vo svojej replike mal súd za nesporné
uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 473339423 dňa 07.05.2011 medzi stranami sporu, na
základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver v sume 960 eur a žalobkyni po poskytnutí
tohto spotrebiteľského úveru vznikol záväzok zaplatiť žalovanému celkovú čiastku 1.291,18 eur. Zo
zmluvy o zabezpečení splátok úveru z toho istého dňa vznikla žalovanému povinnosť poskytovať
žalobkyni doplnkovú službu a žalobkyni povinnosť zaplatiť za túto službu celkovú odmenu vo výške

454,40 eur, pričom žalobkyňa zaplatila žalovanému všetky z týchto dvoch právnych titulov vyplývajúce
dlžné sumy v plnom rozsahu, a to do marca 2012. Uvedenú skutočnosť preukazuje aj karta splátok
príslušná k uvedenej zmluve, podľa ktorej posledná platba na úhradu dlžných súm z uvedených dvoch
súvisiacich zmlúv bola vykonaná v mesiaci marec 2012.
Zo zhodných tvrdení strán sporu a na základe nepopretia skutkových tvrdení žalovaného vo vyjadrení

k žalobe (v replike žalobkyne) mal súd nesporné, že strany sporu uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 473631448 dňa 27.05.2011, v ktorej žalovaný poskytol žalobkyni sumu 660 eur a žalobkyni
po poskytnutí tohto spotrebiteľského úveru vznikol záväzok zaplatiť žalovanému celkovú čiastku 887,68
eur a na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru z toho istého dňa vznikol žalovanému záväzok
poskytovať žalobkyni vyššie uvedenú doplnkovú službu a žalobkyňa sa zaviazala žalovanému za túto

službu zaplatiť celkovú odmenu vo výške 339,90 eur. Žalovaný si splnil svoje záväzky vyplývajúce z
dvoch uvedených zmlúv v plnom rozsahu v priebehu mesiaca máj 2012 a táto skutočnosť (posledná
úhrada dlžných súm z uvedených dvoch súvisiacich zmlúv) v máji 2012 je tak isto preukázaná
vykonaným dôkazom, kartou splátok príslušnou k uvedenej zmluve.
Na základe zhodných skutkových tvrdení strán sporu a na základe nepopretia žalovaného skutkových

tvrdení obsiahnutých v jeho vyjadrení k žalobe mal súd ďalej za nesporné, že strany sporu uzatvorili
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 476465248 dňa 10.03.2012, na základe ktorej poskytol žalovaný
žalobkyni spotrebiteľský úver v sume 1.140 eur a žalobkyni vznikol záväzok zaplatiť žalovanému
celkovú čiastku v sume 1.533,27 eur. Ďalej uzavreli toho istého dňa zmluvu o zabezpečení splátok
úveru, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobkyni nadštandardnú doplnkovú službu

a žalobkyňa sa zaviazala žalovanému za túto službu zaplatiť celkovú odmenu vo výške 587,10 eur. V
danom prípade však nedošlo zo strany žalobkyne k zaplateniu celej dlžnej sumy vyplývajúcich z týchto
dvoch súvisiacich zmlúv, pretože ako to bolo v prípade predchádzajúcich štyroch zmlúv, výška plnenia
žalobkyne neprevýšila výšku poskytnutej sumy istiny spotrebiteľského úveru. V danom prípade išlo o
plnenia v rokoch 2012 a 2013. Uvedené potvrdzuje aj karta splátok, príslušná k uvedenej zmluve o

spotrebiteľskom úvere ako vykonaný dôkaz, na základe ktorého došlo k poslednej platbe žalobkyne
v prospech žalovaného 29.08.2013. Na základe zhodných skutkových tvrdení strán a na základe
nepopretia skutkových tvrdení žalovaného vyjadrených vo vyjadrení k žalobe, mal súd za nesporné
skutkové tvrdenia o tom, že strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 476468928 dňa
27.04.2012, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver v sume 660 eur, a

žalobkyni po poskytnutí spotrebiteľského úveru vznikol záväzok zaplatiť žalovanému celkovú čiastku
887,68 eur, a že 27.04.2012 uzavreli takisto zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa
žalovaný zaviazal poskytovať žalobkyni vyššie uvedenú doplnkovú službu, a žalobkyňa sa zaviazala
žalovanému za túto službu zaplatiť odmenu v sume 339,90 eur. Žalobkyňa zaplatila v prospech
žalovaného na úhradu dlžnej sumy zvyšok uvedených dvoch súvisiacich zmlúv sumu nižšiu ako bola

suma poskytnutého spotrebiteľského úveru, pričom išlo plnenie v období rokov 2012 a 2013. Táto
skutočnosť, kedy došlo k poslednej platbe na úhradu dlžnej sumy z vyššie uvedených dvoch súvisiacich
zmlúv vyplýva aj z karty splátok, v zmysle ktorej došlo k poslednej platbe začiatkom roku 2014
(13.01.2014), pričom prevažná väčšina platieb prebehla v roku 2012 až 2013 (táto karta splátok sa
nachádza na č.l. 20.).

Takto zistený skutkový stav súd podrobil svojmu právnemu posúdeniu aplikujúc nasledovné
hmotnoprávne ustanovenia: § 2 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úverochapôžičkáchprespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(vzneníúčinnomvčase
uzatvoreniapredmetnýchzmlúv,ďalejlen„zák.č.129/2010Z.z.“),§2písm.a/,písm.b/,§1ods.2zák.č.129/2010Z.z.,§457,§451ods.2,§107ods.1a2Občianskehozákonníka.Podľasúdupredmetnýspor
je sporom o vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť na základe neplatnosti zmlúv
o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z. z. pre rozpor s dobrými mravmi, resp.

bezúročnosti a bezpoplatkovosti týchto zmlúv podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Za spor súvisiaci
so spotrebiteľskou zmluvou treba považovať aj tento prípad, žalobcom (spotrebiteľom) uplatnený nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý súvisí s uzatvorenou zmluvou o spotrebiteľskom úvere
podľa § 2 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z. z.
V danom prípade sa žalobkyňa snažila súd presvedčiť o správnosti svojho právneho záveru, že zmluvy

o spotrebiteľskom úvere sú neplatné ako celok a súčasne o správnosti svojho právneho záveru, že úvery
na základe týchto zmlúv v spotrebiteľskom úvere sa považujú za bezúročné a bez poplatkov, čím si
však podľa súdu odporuje, nakoľko právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru predpokladá,
že vo zvyšnej časti (v časti istiny) je zmluva o úvere platná, čo by však bolo v rozpore so záverom o
neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako celku. Týmto rozporným právnym posúdením veci zo
strany žalobkyne však súd nie je viazaný, nakoľko právne posúdenie nie je obsahovou náležitosťou

žaloby. Súd to preto nepovažoval za vadu žaloby.
Podľa súdu v danom prípade prichádzali do úvahy v podstate iba tri možné alternatívy.
Prváalternatívasatýkaprávnehozáveru,žekaždázošiestichzmlúvospotrebiteľskomúvereuvedených
v žalobe je neplatná ako celok, a to z dôvodov uvedených v žalobe. Ak by sa aj súd stotožnil s takýmto
právnym názorom žalobkyne, teda že uvedené zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú neplatné ako celok,

tak by súčasne platilo, že účastníci každej zmluvy (strany sporu) sú povinní navzájom si vrátiť všetko,
čo podľa nej dostali (v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka), a teda žalovaný by bol povinný vrátiť
žalobkyni (pri každej z vyššie uvedených šiestich zmlúv) to, čo od neho na základe zmluvy dostal, t. j.
žalobkyňou zaplatenú sumu na splnenie si záväzku zo zmluvy o úvere, teda náklady spojené s úverom
(úroky a poplatky) a istinu úveru a žalobkyňa by bola povinná žalovanému vrátiť žalovaným poskytnutú

sumu istiny úveru (resp. na základe započítania týchto vzájomných pohľadávok by bol žalovaný povinný
vrátiť žalobkyni žalobcom zaplatenú sumu prevyšujúcu poskytnutú sumu istiny úveru). Išlo by v tomto
prípade o osobitnú skutkovú podstatu vydania bezdôvodného obohatenia (v zmysle § 457 Občianskeho
zákonníka), ku ktorému by došlo na základe právneho záveru o neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere ako celku.

Aj tento nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia však podlieha premlčaniu, a to podľa § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote, ktorá plynie od momentu, kedy
mala žalobkyňa ako oprávnená na vydanie bezdôvodného obohatenia vedomosť o všetkých skutkových
okolnostiach, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, teda na
základe ktorých mohla dospieť k právnemu záveru o jej nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. V

danomprípadeniejepodstatné,kedydospelažalobkyňakprávnemuzáveruobezdôvodnomobohatení,
teda že tieto skutkové okolnosti treba právne kvalifikovať ako tento prípad bezdôvodného obohatenia,
ale kedy získala vedomosť o všetkých skutkových okolnostiach umožňujúcich jej podať žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia (dospieť k takémuto právnemu názoru). Týmito skutkovými okolnosťami
sú jednak okolnosti týkajúce sa namietaného neprijateľného obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

o ktorých získala žalobkyňa vedomosť najneskôr podpisom zmluvy, ktorým (podpisom) preukázala
skutočnosť, že sa oboznámila s obsahom tejto zmluvy, a jednak okolnosti plnenia žalovaného, na
základe týchto zmlúv o spotrebiteľských úveroch, o ktorých preukázateľne získala žalobkyňa vedomosť
najneskôr pri tomto plnení, t.j. najneskôr poslednou jednotlivou platbou (pri každej z týchto 6 zmlúv o
spotrebiteľských úveroch) určenou na úhradu dlžných súm z týchto zmlúv. Z nepopretých skutkových

tvrdení žalovaného (ako aj dôkazov - kariet splátok) vyplýva, že pri každej z týchto 6 zmlúv uplynula
dvojročná subjektívna premlčacia doba od nadobudnutia vedomosti o týchto skutkových okolnostiach
do podania žaloby. Navyše, súd bol toho názoru, že uplynula rovnako aj objektívna premlčacia doba v
zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka v trvaní troch rokov, nakoľko táto objektívna lehota plynie
od momentu, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu, a k bezdôvodnému obohateniu objektívne došlo

momentom plnenia, teda poslednou platbou na úhradu dlžných súm (na základe týchto neplatných
zmlúv.) Aplikácia ustanovenia o desaťročnej premlčacej dobe, ktorá plynie pri úmyselnom bezdôvodnom
obohatení tu totiž neprichádza do úvahy, pretože žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne
úmyslu žalovaného bezdôvodne sa obohatiť. Úmysel žalovaného môže existovať vo forme priameho
úmyslu, teda že žalovaný vedel a chcel sa bezdôvodne obohatiť, resp. nepriameho úmyslu, že žalovaný

vedel, že sa môže bezdôvodne obohatiť, a pre prípad, že sa tak stane, bol s tým uzrozumený, teda
vôľová zložka je aj pri nepriamom úmysle prítomná, len je oslabená. Tento úmysel (ani v jeho nepriamej
forme) však žalobkyňa nepreukázala, teda neuniesla vo vzťahu k nemu dôkazné bremeno. Preto je
možné aplikovať len ustanovenie o trojročnej premlčacej lehote vzťahujúcej sa na prípad neúmyselnéhobezdôvodného obohatenia žalovaného. Táto trojročná lehota (do podania žaloby) však uplynula. Keďže
žalovaný vzniesol námietku premlčania s poukazom na uplynutie subjektívnej aj objektívnej premlčacej
lehoty, súd musel na toto premlčanie prihliadnuť, a na základe toho, ak by aj bola dôvodná argumentácia

žalobkyne o tom, že všetkých 6 zmlúv o spotrebiteľských úveroch je neplatných z dôvodov ňou
uvádzaných v žalobe, teda s poukazom na viaceré neprijateľné podmienky, resp. rozpor s dobrými
mravmi, tak aj tak by súd musel vzhľadom na premlčanie ako v subjektívnej tak v objektívnej premlčacej
dobe žalobu (v tejto časti, o vydanie bezdôvodného obohatenia) zamietnuť.
V prípade druhej (do úvahy prichádzajúcej) alternatívy (vyplývajúcej zo žaloby), teda že zmluvy o

spotrebiteľských úveroch nie sú neplatné ako celok, ale sú bezúročné a bezpoplatkové, teda že nárok
žalovaného, čo do istiny je dôvodný, tak by platilo, že žalobkyne nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia (pri každej z týchto 6 zmlúv o úvere uvedených v žalobe) vo výške žalobkyňou zaplatených
úrokov, resp. poplatkov, teda súm nad rámec poskytnutej istiny spotrebiteľského úveru, by bol takisto
premlčaný v subjektívnej a aj objektívnej premlčacej lehote, a to z rovnakých dôvodov ako súd
uviedol vyššie, v prípade neplatnosti zmluvy ako celku, a súd by musel žalobu (v tejto časti, o

vydanie bezdôvodného obohatenia) rovnako zamietnuť (vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku
premlčania.)
V prípade tretej (do úvahy pripadajúcej alternatívy), že zmluva o úvere je platná a súčasne nejde ani o
prípad bezúročnosti či bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak by platilo, že žalobkyňa by
nemal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vôbec, a preto súd by musel takisto (v tejto časti, o

vydanie bezdôvodného obohatenia) žalobu zamietnuť.
Vzhľadom na uvedené, teda, že všetky do úvahy prichádzajúce právne závery by viedli k zamietnutiu
žaloby (v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia), bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti
konania, ak by súd vykonával v tomto smere nejaké dokazovanie, a teda zisťoval, či všetky právne
námietky žalobkyne smerujúce k tomu, že zmluva je neplatná, resp. bezúročná a bez poplatkov sú

pravdivé (zisťoval, či zmluvy skutočne neobsahujú obsahové náležitosti alebo či majú vady, ktoré by
mali za následok právny záver o bezúročnosti a bez poplatkovosti úverov resp. o neplatnosti zmlúv ako
celku), a následne zaujímal k uvedeným zisteniam právne závery.
Pokiaľ ide o 6 zmlúv o zabezpečení splátok úveru súvisiacich s vyššie uvedenými 6 zmluvami o
spotrebiteľskom úvere, ktoré zmluvy súd považuje za samostatné zmluvy, a nároky z nich posudzuje

samostatne, tak v danom prípade je možné dôjsť k dvom možným alternatívam záveru.
Prvá alternatíva vychádza z toho, že tieto zmluvy o zabezpečení splátok úveru sú neplatné ako celok
(spolu so zmluvami o spotrebiteľských úveroch), tak ako to tvrdí žalobkyňa v žaloba, a druhá alternatíva
by predstavovala právny záver, v zmysle ktorého tieto zmluvy o zabezpečení splátok úveru nie sú
neplatné. Tretia alternatíva - právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmlúv na zabezpečenie

splátok úveru tu (na rozdiel od zmlúv o spotrebiteľskom úvere) neprichádza vôbec do úvahy.
Ak by sa aj preukázal právny záver žalobkyne o tom, že tieto zmluvy o zabezpečení splátok úveru
sú neplatné, tak by boli ich účastníci, teda strany sporu (v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka)
povinní vrátiť si na základe týchto zmlúv všetko, čo podľa nich dostali. Teda žalobkyňa by mal
nárok na vrátenie zaplatenej odplaty za poskytnutú službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti

určenej na úhradu splátok spotrebiteľského úveru, a žalovaný by mal zase nárok na zaplatenie
peňažnej náhrady zodpovedajúcej poskytnutým službám, spočívajúcim v preberaní peňažnej hotovosti
obchodným zástupcom žalovaného u žalobkyne (v zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého sa musí vydať všetko čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, a ak to nie je dobre možné,
najmä preto že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.) Avšak aj

v tomto prípade by bolo potrebné považovať nárok žalobkyne na vrátenie bezdôvodného obohatenia
zaplatenej odplaty za poskytnutú službu za premlčaný, a to ako v subjektívnej tak aj objektívnej
premlčacej dobe (podľa § 107 ods. 1 resp. ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorá (subjektívna) doba
by začala plynúť (rovnako ako je uvedené vyššie) od vedomosti žalobkyne o skutkových okolnostiach,
ktoréjejumožňovalipodaťžalobuovydaniebezdôvodnéhoobohateniaksumámzaplatenýmnazáklade

týchto zmlúv o zabezpečení splátok spotrebiteľského úveru, pričom keďže tieto sumy boli splácané
v termínoch splátok spotrebiteľského úveru, a teda k poslednému plneniu došlo v čase viac ako dva
roky pred podaním žaloby, je na základe vznesenej námietky premlčania potrebné považovať nárok
na vydanie tejto odplaty za túto poskytnutú službu takisto za premlčaný. Obdobne by sa posudzoval
ako premlčaný v objektívnej premlčacej lehote nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe

týchto zmlúv, keďže úmysel obohatiť sa u žalovaného nebol žalobkyňou v konaní preukázaný. Navyše,
žalobkyňa v žalobnom petite nevyjadril vzájomnú podmienenosť plnení strán sporu. V danom prípade
totiž v zmysle § 357 Občianskeho zákonníka sú si na základe neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok
úveru strany sporu povinné vrátiť navzájom plnenia poskytnuté na základe zmluvy. Pritom v zmysle §560 Občianskeho zákonníka, ak si zo zmluvy účastníci majú plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia
záväzku len ten, kto splnil svoj záväzok skôr, alebo je pripravený ho splniť. Uvedené znamená, že
pokiaľ žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia (v danom prípade žaloba o vydanie bezdôvodného

obohatenia spočívajúceho v odplate za poskytnutú doplnkovú službu) neobsahuje (v žalobnom petite)
synalagmatický záväzok žalobkyne voči druhej strane, teda žalovanému, a to povinnosť (záväzok)
vrátiť peňažné vyjadrenie (žalovaným) poskytnutej služby spočívajúcej vo vyberaní peňažnej hotovosti
obchodným zástupcom žalovaného u žalobkyne, je nutné (v zmysle judikatúry, ako aj napr. rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co/159/2015 z 25.05.2015) zamietnuť (v tejto časti) žalobu ako

nedôvodnú.
V prípade (druhej do úvahy prichádzajúcej alternatívy), ak by sa zmluvy o zabezpečení splátok úveru
považovali za platné, tak už vôbec nie je možné uvažovať o vydaní bezdôvodného obohatenia. Žaloba
by bola takisto (v tejto časti zamietnutá) pre nedôvodnosť.
Na záver súd poznamenal, že (prípadne namietané) pochybnosti o úplnosti skutkových zistení súdu
týkajúcich sa skutočností, koľko reálne zaplatila žalobkyňa na úhradu dlžných súm z posledných dvoch

v žalobe uvedených zmlúv, sú irelevantné, pretože ak by aj žalobkyňa zaplatila viac ako mala, tak by bol
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný, a ak by zaplatila menej, tak by zase nebol jej
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodný.
K prípustnosti žaloby o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov vo vzťahu k prvým trom (v
žalobe) uvedeným zmluvám o spotrebiteľskom úvere (ako to vyplýva z výslovnej formulácie žalobného

petitu), ako aj zvyšného obsahu (odôvodnenia žalobného petitu) žaloby a obsahu repliky (žalobkyne),
súd dospel k záveru, že aj v tejto časti bude žaloba nedôvodná, a je ju preto potrebné zamietnuť, nakoľko
žaloba o učenie že úver je bezúročný a bez poplatkov nie je žalobou podľa § 137 písm. c/ zák. č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“, teda žalobou o určenie či tu právo je
alebo nie je (aspoň nie v takejto formulácii), a preto môže byť jedine žalobou podľa § 137 písm. d/ C. s.

p., teda žalobou o určenie právnej skutočnosti, a to konkrétne určenie právnej skutočnosti bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Podmienkou prípustnosti takejto žaloby o určenie právnej
skutočnosti je však úprava možnosti podania takejto žaloby v osobitnom predpise, ako je tomu napríklad
v prípade žaloby o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, prípustnosť ktorej vyslovene
upravuje osobitný predpis - Zákonník práce alebo ako je to v prípade žaloby o neplatnosť výpovede z

nájmu bytu, ktorej prípustnosť je upravená v osobitnom predpise - Občianskom zákonníku. Žalobu o
určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov však (k dátumu jej podania) neupravoval žiaden osobitný
predpis, preto otázku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru môže súd riešiť len ako predbežnú otázku
v inom konaní (napríklad v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia resp. inom konaní o plnenie.) Ak
byvšakbolajvyššieuvedenýzáversúduozamietnutížalobyzdôvodutoho,ženiejesplnenápodmienka

prípustnosti žaloby podľa § 131 písm. d/ C. s. p. nesprávny, a išlo by o žalobu o určenie či tu právo je
alebo nie je (v zmysle § 137 písm. c/ C. s. p.), aj tak by bolo nutné žalobu zamietnuť, a to pre neexistenciu
naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Z repliky (č.l. 71) totižto vyplynulo, že naliehavý právny
záujem žalobkyne (konkrétne) odôvodnila potrebou vyriešenia otázky, aký je jej skutočný dlh nad rámec
poskytnutýchfinančnýchprostriedkovvprípadečiastočnejneplatnostizmluvytýkajúcejsaodplaty(úroky

a poplatky.) Jej postavenie sa stane istejším, nebude vystavená sankciám za nezaplatenie odplaty. Takto
odôvodnený naliehavý právny záujem však nie je daný, pretože zo žalobkyňou nepopretých tvrdení
žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe vyplýva, že úvery ktorých bezúročnosť a bezpoplatkovosť má
byť určená (úvery z troch vyššie uvedených zmlúv a spotrebiteľských úverov) boli žalobkyňou v plnom
rozsahu, teda aj čo do odplaty(úroky a poplatky) zaplatené, teda už nemôže byť žalobkyňa vystavená

sankciám za nezaplatenie tejto odplaty ako uvádza vo svojom dôvode pre naliehavý právny záujem na
určení. V zásade platí, že možnosť žaloby na plnenie vylučuje právny záujem na žalobe určovacej. V
danom prípade by žaloba o určenie, že úvery z prvých troch vyššie uvedených zmlúv o úvere, ktorých
vysloveniaobezúročnostiabezpoplatkovostisažalobkyňavžalobevýslovnedomáha,neslúžilapotreba
praktického života. Išlo by o zbytočný, akademický spor. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné žalobu (v

tejto časti, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti týchto úverov) zamietnuť.
Pokiaľ ide o zmenu žaloby spočívajúcu v doplnení o nové uplatňované právo spočívajúce v primeranom
finančnom zadosťučinení vo výške 500 eur, ktoré žalobkyňa navrhla v replike (na č.l. 80), ku ktorému
návrhu mal žalovaný možnosť vyjadriť sa v duplike, avšak neurobil tak, tak súd v priebehu pojednávania
uznesením pripustil túto zmenu žaloby, nakoľko výsledky doterajšieho konania mu umožňovali konať

aj o takto zmenenej (doplnenej) žalobe. Žalobe však nemohol (v tejto časti, o zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia) vyhovieť, nakoľko podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. je
podmienkou pre vyhovenie žalobnému nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
(okrem konštatovania porušenia práv spotrebiteľa) aj to, že spotrebiteľ bol pri uplatňovaní svojho právana súde úspešný. V danom prípade spotrebiteľ pri uplatňovaní svojho práva na súde nebol úspešný,
pretože jeho žaloba v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj v časti o určenie, že úver je
bezúročný a bez poplatkov bola zamietnutá, a je irelevantné, aké príčiny viedli súd k zamietnutiu žaloby

(uvedený záver vyplýva tiež z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/159/2015 z 25.05.2015.).
Vzhľadom na to, že žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, plne úspešný v konaní bol žalovaný, a
preto má podľa § 255 ods. 1 C. s. p. nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom v zmysle
§ 262 ods. 2 C. s. p. o výške tejto náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, a to v celom rozsahu, čo do výrokov, ktoré sa jej
dotýkajú. Navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie vo veci samej.
V odvolaní ako odvolacie dôvody zvýraznila, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mat' za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, že zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené. Žalobkyňa mala za to, že rozhodnutie okresného súdu a sudcu je zjavne

nezákonné a predpokladajúce svojvôľu. V tejto súvislosti poukázala na čl. 144 Ústavy SR, podľa ktorého
sudcoviasúprivýkonesvojejfunkcienezávislíaprirozhodovanísúviazaníústavou,ústavnýmzákonom,
medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. Podľa žalobkyne okresný súd zaťažil
konanie závažnou vadou, nakoľko nerešpektoval požiadavky medzinárodných zmlúv. Ona vystupuje
v postavení spotrebiteľa. Okresný súd sa tak odklonil od príslušných ustanovení, že poprel ich účel

a význam a v tom dôsledku poprel jej základné právo na súdnu ochranu. Súd naopak namiesto práv
spotrebiteľa chránil v konaní záujmy dodávateľa (žalovaného), a ona tak bola ukrátená na svojich
právach na spravodlivý súdny proces. Zo zápisníc z pojednávania je zrejmé, že súd mal dostatok
skutočností a zo spisu mal dostatok dôkazov, s ktorými sa ale nevysporiadal a preto vo veci rozhodol
nesprávne. Žalobkyňa uviedla, že vo svojich vyjadreniach dostatočne poprela tvrdenia žalovaného,

niekoľkokrát uviedla, že zmluvy sú v rozpore zo zákonom a doplnková služba jej bola podsunutá na
podpis spolu zo zmluvou o úvere, súd toto ale vôbec nerešpektoval a tým, že vydal tento rozsudok
potvrdil, že konal v rozpore zo zákonom, tak ako žalovaný pri podpise zmlúv, ktoré boli napádané v tomto
konaní. Apelovala preto na odvolací súd, aby preskúmal rozhodnutie prvostupňového súdu, pretože je
zjavné, že žalovaný konal úmyselne ju poškodiť a sudca žalovanému uveril len na základe tvrdení, čím

nerozhodoval nestranne. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania
zo dňa 04.01.2018 súd v rámci predbežného právneho posúdenia uviedol, že „právnym posúdením veci
žalobcom však súd nie je viazaný, preto toto nepovažuje súd za problém". Čiže, ak podrobne opisovala
popretie tvrdení žalovaného ohľadom premlčania nároku v subjektívnej a objektívnej lehote, ktoré si
dostatočne naštudovala z rozhodnutí iných krajských a okresných súdov a samozrejme aj Najvyššieho

súdu, tak kládla otázku či súd nebol týmto viazaný, ale to, čo napísal žalovaný, tak tým už viazaný bol?
Považovala takéto konanie súdu za hrubo nemorálne a v rozpore so zákonom. Podľa žalobkyne zmluvy,
ktoré žaluje sú bezúročné pretože neobsahujú obligatórne náležitosti podľa zákona, čím sa stávajú zo
zákona bezúročné a bez poplatkov. Výška odplaty je neprimerane vysoká vzhľadom na poskytnutie
údajnej dobrovoľnej služby v neprospech spotrebiteľa, táto služba nebola ani len zahrnutá do výpočtu

RPMN, čo je najdôležitejší údaj v zmluve pre spotrebiteľa, ktorý na základe tohto údaju vyhodnocuje či je
tento úver pre neho vhodný. Keďže sa jedná o viacero zmlúv, je viac ako zrejmé, že žalovaný pri podpise
zmlúv nekonal z odbornou starostlivosťou, pripravoval všetky zmluvy dopredu, tieto nemohla ovplyvniť
a preto, toto konanie považovala za úmyselné poškodiť spotrebiteľa. Žalovaný vedel presne aké právne
predpisy fungujú v Slovenskej republike. Ak vyhotovoval zmluvy, a tieto neobsahujú a neobsahovali

náležitosti podľa zákona, snažil sa teda získať majetkový prospech pre seba s úmyslom sa obohatiť
na nej ako spotrebiteľovi, ktorý ani len netuší čo zákon ukladá dodávateľovi a zneužil tak aj jej tieseň
potreby poskytnutia pôžičky.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrarioC. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§
389 ods. 1 písm. a/, b/, § 391 ods. 1 C. s. p.) z nasledovných dôvodov:

5. Podľa ust. § 379 C. s. p., odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b/ ide o nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c/ určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

6. Podľa § 380 C. s. p., odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný (ods. 1). Na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2).

7. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací súd je v odvolacom konaní primárne viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania. Ex offo prihliada len na prípadné vady, ktoré sa týkali procesných podmienok (§ 380

ods. 2 C. s. p.).

8. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa na žalovanom domáhala rozhodnutia: úver poskytnutý na
základe zmluvy č. 448679233 je bezúročný a bez poplatkov, úver poskytnutý na základe zmluvy č.
473448314jebezúročnýabezpoplatkov,úverposkytnutýnazákladezmluvyč.473339423jebezúročný

a bez poplatkov a žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.762,56
eur. Podaním zo dňa 22.08.2017 došlom súdu dňa 04.09.2017 žalobkyňa zároveň žiadala o primerané
finančné zadosťučinenie, nakoľko boli porušené jej práva ako spotrebiteľa, žalobca pristupoval k nej ako
k spotrebiteľovi s neodbornou starostlivosťou, svojimi tvrdeniami zavádza a klame nielen spotrebiteľov,
ale aj súdy. Okresný súd na pojednávaní dňa 04.01.2018 uznesením pripustil zmenu žaloby o nárok na

primerané finančné zadosťučinenie, vyplývajúci z písomného podania žalobcu z 22.08.2017, z repliky.
Žalobkyňa na pojednávaní trvala na podanej žalobe a žiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 3.450,20 eur a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur.

9. Podľa § 290 C. s. p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa§294C.s.p.zmenažalobysavspotrebiteľskýchsporochnepripúšťa,akježalovanýmspotrebiteľ.
Podľa § 300 C. s. p. na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o
konaní, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 139 C. s. p. žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

Podľa § 140 C. s. p. zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje
iné právo.
Podľa § 142 C. s. p. o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom
bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena
žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje

súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.
Podľa § 143 C. s. p. súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť
podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy, ak by na konanie o
zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. Ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje
v konaní o pôvodnej žalobe.

10. Podľa odvolacieho súdu ust. § 139 C. s. p. je vyjadrením dispozičného oprávnenia žalobcu, podľa
ktorého môže žalobca v priebehu konania meniť žalobu, a tým ju prispôsobovať prípadným zmenám,
ktorénastalipozačatíkonania.Onávrhunazmenužalobymusísúdvždyrozhodnúť.Dokiaľouplatnenej
zmene návrhu súd nerozhodne, nemôže pokračovať v konaní o pôvodnom návrhu.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že sa okresný súd nezaoberal prejavom žalobkyne, ktorým na pojednávaní
dňa 04.01.2018 žiadala z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 3.450,20 eur. V danej veci tak došlo k
zmene žaloby zmenou tzv. petitu (žalobného návrhu), keď si žalobkyňa uplatňuje z titulu bezdôvodného
obohatenia sumu 3.450,20 eur oproti v návrhu uplatňovanej sume, a to v petite 1.762,56 eur. Rovnako

tak aj primeraného zadosťučinenie v sume 500 eur, ktorý nárok súd síce uznesením pripustil skôr ako
žalobkyňa uviedla uplatňovanú sumu z tohto titulu.12. Keďže súd prvej inštancie o návrhu žalobkyne na pripustenie zmeny žaloby podľa § 139 a nasl. C.
s. p. pred rozhodnutím vo veci samej nerozhodol, zaťažil konanie vadou v zmysle § 389 ods. 1 písm.
b/ C. s. p. (pozri aj uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 373/2015 zo dňa 24.05.2016, sp. zn. 6Cdo/94/2013

zo dňa 25.03.2014), ktorú vadu nie je možné v odvolacom konaní odstrániť. Z uvedeného dôvodu
musel odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. a/, b/, C. s. p.
zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom vzhľadom na procesné pochybenie súdu
prvej inštancie, ktoré môže mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, sa ďalším odvolacími námietkami
žalobkyne nezaoberal.

13. V novom konaní bude povinnosťou okresného súdu vysporiadať sa s návrhom žalobkyne na
pripustenie zmeny žaloby. V tejto súvislosti aj zistiť čo má uvedená suma predstavovať, resp. ako k
nej žalobkyňa dospela. Následne vec opätovne prejednať a rozhodnúť. Odvolací súd kladie okresnému
súdu do pozornosti aj rozpor medzi sumou uvádzanou v žalobe, ktorej súčet predstavuje sumu 1.763,09
eur (454 eur, 42,20 eur, 628 eur, 466,26 eur, 66,05 eur a 106,58 eur) a v petite žaloby uplatňujúcu sumu

1.762,56 eur. V novom rozhodnutí opätovne rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a

podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).