Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 4, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21Csp/88/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617204339
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617204339.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu D. Q., nar.

X.X.XXXX, s trvalým pobytom C. Ľ. XX proti žalovanému Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské
Nivy 49, Bratislava, IČO: 35805731, zastúpenému spoločnosťou De minimis, spol. s.r.o., advokátskou
kanceláriou, so sídlom Lovinského 22, Bratislava, IČO: 36868949, o vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 1.762,56 eur, určenie že úver poskytnutý na základe zmlúv č. 448679233, č. 473448314 a č.
473339423 je bezúročný a bez poplatkov, a o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo
výške 500 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 11.5.2017 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy č. 448679233, zmluvy č. 473448314, a zmluvy č. 473339423
je bezúročný a bez poplatkov, a zaviazal žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške
1.762,56 eur v prospech žalobcu.

2. Tento žalobný návrh odôvodnil žalobca nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Naliehavý

právny záujem na určení vyššie uvedených úverov za bezúročné a bez poplatkov odôvodnil žalobca
ochranou práv a oprávnených záujmov žalobcu, aby sa dosiahlo odstránenie spornosti práva resp.
právnej neistoty a predchádzalo sa sporom, a aby nedošlo k porušeniu práv žalobcu. Bez určenia
súdu, či tu právo je alebo nie je, bude právo žalobcu ohrozené a právne postavenie žalobcu neisté,
a to aj napriek tomu, že by bola prípadne možná aj iná žaloba. Dňa 15.8.2010 uzatvoril žalobca so
žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 448679233, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi
úver vo výške 660 eur, pričom ako vyplýva z karty splátok, žalobca zaplatil žalovanému celkovo sumu

1.114 eur, teda bezdôvodné obohatenie predstavuje 454 eur. Dňa 5.2.2011 bola uzatvorená zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. 473448314, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 180
eur, pričom žalobca zaplatil žalovanému (podľa karty splátok) sumu 222,20 eur, teda vzniklo bezdôvodné
obohatenie vo výške 42,20 eur. Dňa 7.5.2011 bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
473339423, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 960 eur, pričom ako vyplýva
z karty splátok, žalobca zaplatil žalovanému celkovo sumu 1.588 eur, teda bezdôvodné obohatenie
predstavuje 628 eur. Dňa 27.5.2011 bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 473631448,

na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 660 eur, pričom žalobca zaplatil (ako to
vyplýva z karty splátok) sumu 1.126,26 eur, bezdôvodné obohatenie teda predstavuje sumu 466,26
eur. Dňa 10.3.2012 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 476465248, na
základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1140 eur, pričom žalobca (ako to vyplýva zkarty splátok) zaplatil žalovanému celkovo sumu 1206,05 eur, teda došlo k bezdôvodnému obohateniu
vo výške 66,05 eur. Dňa 27.4.2012 bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 476468928,
na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 666 eur, a žalobca (podľa karty splátok)

zaplatil žalovanému sumu 766,58 eur, bezdôvodné obohatenie preto predstavuje sumu 106,58 eur.
Ročná percentuálna miera nákladov v zmluvách je nesprávne uvedená. Od bežného spotrebiteľa nie je
možné očakávať, aby za účelom zistenia ceny služby robil takéto zložité matematické výpočty. Žalovaný
na oklamanie spotrebiteľa bezohľadným spôsobom znejasnil skutočnú cenu spotrebiteľského úveru.
Výška ceny služby sa pre spotrebiteľa stala fakticky neprístupnou a neznámou. Taktiež pri poskytnutí

úveru žalobca ihneď odrátal sumu na úhradu prvej a druhej splátky, pričom neposkytol úver v sume
dohodnutej v zmluve. Takéto klamlivé konanie poskytovateľa služby je v rozpore s ustanovením § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych
vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi. Klamlivé zahmlievanie skutočnej ceny poskytovanej finančnej služby je v
rozpore s dobrými mravmi. Zmluvy ako celok je možné považovať podľa § 39 Občianskeho zákonníka

(pre rozpor s dobrými mravmi) za neplatné. Tento dôvod neplatnosti sa vzťahuje aj na zmluvy o
zabezpečení splátok úveru, ktoré zmluvy sú so zmluvami o spotrebiteľskom úvere prepojené a vytvárajú
s nimi jeden celok. Zmluvy o zabezpečení splátok úveru boli totiž uzavreté v rovnaký deň ako zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a sú na sebe vzájomne závislé. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než
splnením alebo spôsobom nahradzujúcim splnenie, spôsobuje zánik druhej závislej zmluvy. V zmysle §

52a Občianskeho zákonníka a smernice EHS 87/102, zmluvné podmienky sa majú vykladať v prospech
spotrebiteľa. Nejasné formulácie v časti zmluvy týkajúcej sa odplaty, odôvodňujú súdnu kontrolu zmluvy
aj v časti ceny úveru. Cena poskytnutej finančnej služby, a to úrok za poskytnutie úveru, je síce v
spornej spotrebiteľskej zmluve vyjadrená, avšak len formálne. Z ďalšieho ustanovenia vyplýva, že cenou
za poskytnutú finančnú službu je nielen úrok za poskytnutie úveru, ale aj ďalší poplatok z úverov za

službupreberaniapeňažnejhotovostinaúhradudlhuzúveru.Ustanoveniaspornýchzmlúvoceneúveru
obchádzajú ustanovenia § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 126/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré
hovorí o tom, že zmluva musí obsahovať reálnu, a nie predstieranú úrokovú sadzbu spotrebiteľského
úveru. Jedná sa o podstatný údaj, na základe ktorého sa spotrebiteľ rozhoduje, či si finančný produkt
objedná alebo nie. Obsah zmluvy sa snaží klamlivo spotrebiteľa presvedčiť, že cena finančnej služby

vyjadrená úrokom za poskytnutie úveru je veľmi výhodná. Len zložitým matematickým výpočtom mohol
žalobca ako spotrebiteľ zistiť skutočnú cenu poskytnutej služby. Zmluva o spotrebiteľskom úvere vrátane
zmluvy o zabezpečení splátok úveru je ako celok neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, a považuje sa
tiež podľa § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročnú a bez poplatkov. Úverové zmluvy takisto
neobsahujú termín konečnej splatnosti úveru a reálnu výšku úrokovej sadzby, ktorej náležitosti vyžaduje

§ 9 ods. 2 písm. f) a i) zákona o spotrebiteľských úveroch, preto sa považuje tento spotrebiteľský úver za
bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Účtovanie poplatku
za preberanie peňažných hotovostí v prípade dlhu je okrem toho zakázané aj ustanovením § 9 ods.
10 zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na veľký počet hrubo nemorálnych a zneužívaných
zmluvných podmienok zakladajúcich hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa, nemôže obstáť ani zmluva o úvere ako celok. Vzhľadom na uvedené, je potrebné aby súd
aplikoval ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka v jeho eurokomfornom výklade s ustanovením čl. 6
ods.1smernicerady93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,vzmyslektorého
(aj na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ) sa vyžaduje, aby spotrebiteľa nezaväzovala zmluva ako
celok (v kontexte ochrany spotrebiteľa pred používaním nekalých zmluvných podmienok.) V ďalšom

obsahu žaloby žalobca len citoval rôzne rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, Ústavného súdu SR, právne
ustanovenia slovenského právneho poriadku (najmä Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z.z.)
beztoho,abyvovzťahuktomutosporuuviedolakokonkrétnesatietoustanoveniadanejvecimajútýkať.

3. Na preukázanie týchto skutkových tvrdení žalobca navrhol ako dôkaz vykonať nasledovné listinné

dôkazy: potvrdenie žalovaného o doplatení pôžičky žalobcom z 29.6.2011, zmluvu o spotrebiteľskom
úvere uzavretú medzi žalobcom a žalovaným 15.8.2010 č. 448679233, zmluvu o zabezpečení splátok
úveru uzavretú medzi žalobcom a žalovaným 15.8.2010 (príslušnú k zmluve č. 448679233), štandardné
európske informácie o spotrebiteľskom úvere žalovaného z 15.8.2010 (príslušné k vyššie uvedenej
zmluve o spotrebiteľskom úvere), karty splátok k zmluvám o spotrebiteľských úveroch č. 448679233,

473448314, 473339423, 473631448, 476468928 (duplikát), 476468928 (duplikát), a č. 476468928.

4. Dňa 12.6.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe z 8.6.2017, v ktorom
tento uviedol nasledovné skutkové a právne tvrdenia. Medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvyo spotrebiteľskom úvere č. 448679233 z 15.8.2010, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi
spotrebiteľský úver v sume 666 eur. Žalobcovi po poskytnutí spotrebiteľského úveru vznikol záväzok
zaplatiť žalovanému celkovú čiastku v sume 887,68 eur. Až po uzavretí tejto zmluvy o úvere, hoci

v ten istý deň, strany sporu spolu na základe žiadosti žalobcu spolu uzavreli zmluvu o zabezpečení
splátok úveru z 15.8.2010, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobcovi nadštandardnú
doplnkovú službu, a žalobca sa zaviazal žalovanému za túto službu zaplatiť celkovú odmenu v sume
339,90 eur. Žalobca bol preto z oboch vyššie uvedených zmlúv, avšak z dvoch rôznych právnych
titulov, povinný zaplatiť žalovanému spolu sumu 1.227,58 eur. Žalovaný vyslovene poprel žalobcove

tvrdenie, že žalobca zaplatil celkovo sumu 1.114 eur, nakoľko žalobca titulom zmluvy o úvere a zmluvy
o zabezpečení splátok úveru z toho istého dňa, plnil žalovanému spolu sumu iba vo výške 1.059,96
eur. Keďže plnil predčasne, preto mu v ostávajúcom rozsahu v sume 167,62 eur bola poskytnutá zľava.
Obe uvedené zmluvy zanikli ich splnením 31.5.2011. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 473448314
z 5.2.2011 žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver v sume 180 eur, a žalobcovi po poskytnutí
tohto spotrebiteľského úveru vznikol záväzok zaplatiť žalovanému celkovú čiastku v sume 242,10 eur.

Až po uzavretí tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, hoci v ten istý deň, strany sporu spolu na základe
žiadosti žalobcu uzatvorili zmluvu o zabezpečení splátok úveru z 5.2.2011, na základe ktorej sa žalovaný
zaviazal poskytovať žalobcovi nadštandardnú doplnkovú službu, a žalobca sa zaviazal žalovanému
zaplatiť za túto službu celkovú odmenu v sume 2,70 eur. Žalobca bol preto z oboch vyššie uvedených
zmlúv, avšak z dvoch rôznych právnych titulov, povinný zaplatiť žalovanému sumu vo výške 334,80

eur. Žalobca titulom zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru z toho istého dňa plnil
žalovanémuspolusumuiba222,20eur.Keďžeplnilpredčasne,pretovjejzostávajúcomrozsahu,vsume
112,60 eur bola poskytnutá zľava. Obe uvedené zmluvy tak zanikli ich splnením 24.5.2011. Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere č. 473339423 z 7.5.2011 žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver v sume
960 eur, a žalobcovi po poskytnutí tohto spotrebiteľského úveru vznikol záväzok zaplatiť žalovanému

celkovú čiastku v sume 1.291,18 eur. Až po uzavretí tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, hoci v
ten istý deň, strany sporu spolu na základe žiadosti žalobcu uzatvorili zmluvu o zabezpečení splátok
úveru z 7.5.2011. Na základe tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobcovi nadštandardnú
doplnkovú službu a žalobca sa zaviazal žalovanému zaplatiť za túto službu celkovú odmenu v sume
494,40 eur. Žalobca bol preto z oboch vyššie uvedených zmlúv, avšak z dvoch rôznych právnych

titulov, povinný zaplatiť žalovanému sumu vo výške 1.785,58 eur. Žalobca titulom zmluvy o úvere
a zmluvy o zabezpečení splátok úveru z toho istého dňa, plnil žalovanému spolu sumu iba 1.588
eur. Keďže plnil predčasne, preto mu v zostávajúcom rozsahu, v sume 197,58 eur, bola poskytnutá
zľava. Obe uvedené zmluvy tak zanikli ich splnením 13.3.2012. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.
473631448 z 27.5.2011 žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver v sume 660 eur, a žalobcovi po

poskytnutí tohto spotrebiteľského úveru vznikol záväzok zaplatiť žalovanému celkovú čiastku v sume
887,68 eur. Až po uzavretí tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, hoci v ten istý deň, strany sporu spolu
na základe žiadosti žalobcu uzatvorili zmluvu o zabezpečení splátok úveru z 27.5.2011. Na základe
tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobcovi nadštandardnú doplnkovú službu, a žalobca sa
zaviazal žalovanému zaplatiť za túto službu celkovú odmenu v sume 339,90 eur. Žalobca bol preto z

oboch vyššie uvedených zmlúv, avšak z dvoch rôznych právnych titulov, povinný zaplatiť žalovanému
sumu vo výške 1.227,58 eur. Žalobca tvrdí, že zaplatil 1.126,26 eur, žalovaný však takéto tvrdenie
žalobcu výslovne popiera, pričom tvrdí, že žalobca titulom zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení
splátok úveru z toho istého dňa, plnil žalovanému spolu sumu iba 1.126,16eur. Keďže plnil predčasne,
preto mu v zostávajúcom rozsahu, v sume 101,42 eur bola poskytnutá zľava. Obe uvedené zmluvy

tak zanikli ich splnením 2.5.2012. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 476465248 zo dňa 10.3.2012
žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver v sume 1.140 eur, a žalobcovi po poskytnutí tohto
spotrebiteľského úveru vznikol záväzok zaplatiť žalovanému celkovú čiastku v sume 1.533,27 eur. Až
po uzavretí tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, hoci v ten istý deň, strany sporu spolu na základe
žiadosti žalobcu uzatvorili zmluvu o zabezpečení splátok úveru z 10.3.2012. Na základe tejto zmluvy

sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobcovi nadštandardnú doplnkovú službu, a žalobca sa zaviazal
žalovanémuzaplatiťzatútoslužbucelkovúodmenuvsume 587,10eur.Žalobcabolpretozobochvyššie
uvedených zmlúv, avšak z dvoch rôznych právnych titulov, povinný zaplatiť žalovanému sumu vo výške
2.120,37 eur. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu o tom, že zaplatil celkovo sumu 1.206,05 eur. Žalobca
titulom zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru z toho istého dňa, plnil žalovanému v

sume nižšej ako mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zmluvy o úvere (nesplatil teda ani istinu
poskytnutého úveru), išlo pritom o plnenie v rokoch 2012 a 2013. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.
476468928 z 27.4.2012 žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver v sume 660 eur, a žalobcovi
po poskytnutí tohto spotrebiteľského úveru vznikol záväzok zaplatiť žalovanému celkovú čiastku v sume887,68 eur. Až po uzavretí tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, hoci v ten istý deň, strany sporu spolu
nazákladežiadostižalobcuuzatvorilizmluvuozabezpečenísplátokúveruz27.4.2012,nazákladektorej
sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobcovi nadštandardnú doplnkovú službu, a žalobca sa zaviazal

žalovanému zaplatiť za túto službu celkovú odmenu v sume 339,90 eur. Žalobca bol preto z oboch
vyššie uvedených zmlúv, avšak z dvoch rôznych právnych titulov, povinný zaplatiť žalovanému sumu vo
výške 1.227,58 eur. Žalobca v žalobe tvrdil, že tieto zmluvy nedoplatil, a že na túto zmluvu o úvere a
zmluvu o zabezpečení splátok o úvere uzavretej toho istého dňa platil len 226,58 eur. Žalovaný považuje
medzi stranami za nesporné, že žalobca titulom tejto zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení splátok

úveru z toho istého dňa plnil žalovanému spolu v sume nižšej ako mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver
podľa tejto zmluvy o úvere. Keďže na tieto dve zmluvy plnil žalovanému spolu sumu len 226,58 eur,
išlo pritom o plnenie v roku 2012 a 2013. Žalovaný odmietol, že by sa bezdôvodne obohatil, pretože
každé plnenie, ktoré kedy prijal od žalobcu, bolo vždy prijaté na základe konkrétneho právneho dôvodu,
platne uzavretej písomnej zmluvy, ktorá vždy bola v súlade s právnymi predpismi, pričom žalovaný vždy
konal v súlade s rozhodovacou praxou všeobecných súdov Slovenskej republiky. Poukázal na to, že

zmluva o zabezpečení splátok úveru nie je súčasťou zmluvy o úvere, hoci boli uzavreté v jeden deň.
Táto zmluva o zabezpečení splátok úveru bola uzatvorená na žiadosť žalobcu až po uzavretí zmluvy
o úvere, a teda žalobca uzatvoril zmluvu o zabezpečení splátok úveru dobrovoľne. Zmluva o úvere
a zmluva o zabezpečení splátok úveru, sú samostatnými zmluvami. Poukázal na to, že následným
uzatvorením resp. neuzatvorením príslušnej zmluvy o zabezpečení splátok úveru, sa zmluva o úvere

nemení a príslušná zmluva o zabezpečení splátok úveru je novým záväzkom strán, popri už samostatne
existujúcom záväzku strán z príslušnej zmluvy o úvere. Žalovaný poprel tvrdenia o tom, že v zmluve
o úvere bol dohodnutý úrok vo výške 73,44% a 86% ročne, pretože v každej zmluve o úvere bola
dohodnutá fixná úroková sadzba vo výške iba 23,57% ročne. Rovnako odmietol, že by na oklamanie
spotrebiteľa bezohľadným spôsobom skutočnú cenu spotrebiteľského úveru znejasnil a výška ceny sa

pre spotrebiteľa stala fakticky neprípustnou a neznámou, nakoľko cenové dojednanie je v zmluve o
úvere vyjadrené jednoducho, jasne, zrozumiteľne a určito tak, aby bolo ľahko prístupné a pochopiteľné
priemernému spotrebiteľovi, a to pomocou celkových nákladov žalobcu. Rovnako odmietol tvrdenie
žalobcu, že zmluva o úvere neobsahuje zákonom predpísané náležitosti ako termín konečnej splatnosti,
správnu výšku RPMN, a reálnu výšku úrokovej sadzby, či len ich formálne vyjadrenie v zmluve. Každá

zmluva má všetky právnymi predpismi predpísané stanovené náležitosti. Rovnako zmluva o úvere
obsahuje všetky na ňu sa vzťahujúce náležitosti vyplývajúce z § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., a
to na jednom liste zloženom do dvoch strán tak, aby boli ľahko prístupné a pochopiteľné priemernému
spotrebiteľovi. V každej zmluve je uvedená správne RPMN, odplatou (cenou) za spotrebiteľský úver nie
jeúroksamotnýakosamylnedomnievažalobca,alecelkovénákladyspotrebiteľa,medziktorépatríúrok

spolu s administratívnym poplatkom. Celková odmena v zmysle zmluvy o zabezpečení splátok úveru
nie je súčasťou celkových nákladov spotrebiteľa, pretože tak stanovuje § 2 písm. g) zákona č. 129/2010,
ktorýneumožňujezahrnúťdocelkovýchnákladovnákladynadobrovoľnédoplnkovéslužbyuzatvorenév
osobitnej zmluve. Rovnako poprel tvrdenia žalobcu o tom, že pri poskytnutí úveru žalovaný ihneď odrátal
sumu na úhradu prvej a druhej splátky, pričom neposkytol úver v sume dohodnutej v zmluve. Žalovaný

poskytol žalobcovi na základe každej zmluvy o úvere vždy úver v celej dohodnutej sume uvedenej
na prvej strane zmluvy o úvere, a nič z tejto sumy neodrátal. Žiadna zmluva uzavretá so žalovaným
neobsahuje neprijateľné podmienky. K neprípustnosti určovacích žalobných návrhov žalobcu, žalovaný
uviedol, že nová právna úprava zakotvená v § 137 Civilného sporového poriadku, obsiahla všetky
určovacie žaloby, pričom ust. § 137 písm. d) CSP sa vzťahuje na všetky určovacie žaloby, okrem žalôb

o určenie, či tu právo je alebo nie je. Teda na všetky určovacie žaloby smerujúce k určeniu inej právnej
skutočnosti než či tu právo je alebo nie je, pričom podmienkou procesnej prípustnosti tejto žaloby je, ak
možnosť podania tejto žaloby vyplýva z osobitného predpisu. Ustanovenie § 137 písm. c) CSP, ktorý
upravuje možnosť podania žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, je špeciálnym ustanovením vo
vzťahuk§137písm.d)CSP,avzťahujesaibanažalobyourčenieprávnejskutočnosti,ktoroujeurčenie,

či tu právo je alebo nie je. Podmienkou prípustnosti tejto žaloby je však naliehavý právny záujem na
takomto určení. V žalobcom podanej určovacej žalobe obsiahnuté návrhy spadajú do hypotézy právnej
normy obsiahnutej v § 137 písm. d) CSP, ktorá ako podmienku ich procesnej prípustnosti stanovuje,
že ich prípustnosť je vyslovene stanovená v osobitnom predpise. Žalobcom podané určovacie žalobné
návrhy túto podmienku nespĺňajú, preto sú neprípustné, a už len z toho dôvodu je potrebné v tejto časti

žalobu zamietnuť. Z opatrnosti žalovaný uvádza, že ak by sa aj posudzovala táto žaloba podľa § 137
písm. c) CSP, tak tu nie je daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Žalovaný poukázal na
to, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci
vedúcej k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom požadované určovacie návrhy. V žalobe totižnie je ani zmienka o tom, prečo žalobca navrhuje určovacie žalobné návrhy. Určovacie žalobné návrhy
sú navyše konzumované žalobcom súčasne uplatňovaným žalobným návrhom na plnenie (vydanie
bezdôvodného obohatenia), pričom pre nedostatok naliehavého právneho záujmu nemožno vyhovieť

návrhu na rozhodnutie súdu určovacím výrokom, ak možno uplatniť nárok na plnenie. Žalobca ďalej
trval na tom, že povinnosť opisovať rozhodujúce skutočnosti nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP), ako to urobil žalobca. Zmluva o zabezpečení splátok úveru bola uzavretá
dobrovoľne, je samostatnou inominátnou spotrebiteľskou zmluvou, ktorú strany osobitne podpísali,
pričom nebola podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru. Išlo o nadštandardnú doplnkovú službu

spočívajúcu v preberaní peňažnej hotovosti žalovaným od žalobcu, ktorá hotovosť je určená na úhradu
splátok spotrebiteľského úveru, a má zabezpečovať jej použitie na zodpovedajúce úhrady splátok
spotrebiteľského úveru. Tento odnáškový charakter predstavuje jadro a podstatu tejto doplnkovej služby.
Táto doplnková služba je orientovaná predovšetkým na tých spotrebiteľov, ktorí nemajú zriadený
bankový účet v banke. Žalovaný sa v zmysel tejto zmluvy zaviazal fyzicky dostaviť sa na miesto určené
žalobcom a prevziať od neho hotovosť, ktorú po jeho prevzatí v jeho mene použije na splnenie povinnosti

žalobcu z príslušnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ako protiplnenie za túto nadštandardnú doplnkovú
službu sa žalobca zaviazal v tejto zmluve zaplatiť žalovanému odmenu. Odmena bola určená dohodou
strán, je primeraná a v súlade s dobrými mravmi. V plnej miere zodpovedá náročnosti toho, že okrem
iného obchodný zástupca sa spravidla 60 krát musí dostaviť do miesta určeného žalobcom za účelom
plnenia zmluvy o tejto doplnkovej službe, z čoho prirodzene vznikajú žalovanému nejaké náklady,

spočívajúce predovšetkým v cestovných nákladoch a amortizácii. Rovnako tak aj náklady súvisiace
so stratou času a zabezpečovaním úhrad osobám, ktoré tieto činnosti v mene žalovaného vykonávajú
a náklady za hotovostné vklady. Doplnková služba ako hlavný predmet plnenia podľa tejto zmluvy a
celková odmena ako cenové dojednanie, sú pritom vylúčené zo súdneho prieskumu ich prijateľnosti
podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V ďalšom obsahu svojho vyjadrenia k žalobe sa žalovaný

zaoberal najvyššou prípustnou výškou odplaty, výškou úrokovej sadzby a administratívnym poplatkom
za správu poskytnutého úveru. Ďalej sa zaoberal otázkou RPMN, termínom konečnej splatnosti ako
obsahovými náležitosťami zmluvy. Žalovaný ďalej vzniesol námietku premlčania uplatnenej pohľadávky,
z dôvodu že došlo k uplynutiu ako subjektívnej, tak aj objektívnej premlčacej doby (§ 107 ods. 1 a ods. 2
Občianskeho zákonníka.) V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR totiž oprávnený sa dozvie o vzniku

bezdôvodného obohatenia, a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď zistil skutkové okolnosti, na
základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne
vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia, a o osobe obohateného. To, kedy sa oprávnený
dozvedel ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je
pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.: 1Cdo/67/2011.) Žalovaný ďalej namietol neprípustnosť
žalobného návrhu pre absenciu vyjadrenia synalagmatickej reštitúcie v žalobnom petite, teda že žalobca
nevyjadril vzájomnú podmienenosť plnenia v žalobnom návrhu, čo je tiež samostatným dôvodom na
zamietnutie žaloby. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka totiž ak je zmluva neplatná alebo ak bola
zrušená, je každý z účastníkov konania povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Z uvedeného

vyplýva, že v prípade aplikácie § 457 Občianskeho zákonníka, sa v plnej miere aplikuje synalagma podľa
§ 560 Občianskeho zákonníka, čo v konkrétnom prípade znamená, že domáhať sa splnenia záväzku
voči svojej osobe sa môže len ten, kto si sám záväzok splnil skôr ako protistrana, prípadne preukáže,
že je pripravený ho splniť oproti plneniu protistrany. Ak by aj súd považoval uvedené zmluvy za platné,
musel by vo výroku rozsudku vyjadriť vzájomný synalagmatický vzťah, teda vzájomnú podmienenosť

každého plnenia, ktoré je jedna strana povinná vrátiť druhej. Vrátenie plnenia doplnkovej služby, odmeny
zadoplnkovúslužbu,bynebolomožné,apretobysaaplikoval§458ods.1druhejvetyOZ,ažalovanému
by sa musela poskytnúť zo strany žalobcu peňažná náhrada za plnenie doplnkovej služby poskytnuté
žalobcovi (návštevy obchodného zástupcu u žalobcu za účelom plnenia povinnosti žalovaného zo
zmluvy o doplnkovej službe.) Vzhľadom na uvedené, žalovaný navrhol zamietnuť žalobcu v celom

rozsahu, a priznať žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške.

5. Na preukázanie skutkových tvrdení uvedených žalovaným vo vyjadrení k žalobe, navrhol ako dôkazy
vykonať pripojené listinné dôkazy, a to : maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru
vypočítanú zo súhrnných údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za prvý štvrťrok

2008, druhý štvrťrok 2008, tretí štvrťrok 2008, štvrtý štvrťrok 2008, prvý štvrťrok 2009, druhý štvrťrok
2009, tretí štvrťrok 2009, štvrtý štvrťrok 2009 a prvý štvrťrok 2010, oznámenie 01/2012 C. H. týkajúce sa
výšky úrokových sadzieb, odpoveď B. banky na žiadosť o podanie správy z 6.8.2012 týkajúcu sa výškyúrokových sadzieb v rokoch 2010 až 2011, a rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/2015 Home Credit
Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej z 9.11.2016.

6. V replike doručenej na tunajší súd 4.9.2017 žalobca uviedol, že naliehavý právny záujem na určení
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti
prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby, a konečný zmysel
navrhovaného rozhodnutia, ktorý odôvodnil potrebou vyriešiť si otázku, aký je jeho skutočný dlh nad
rámecposkytnutýchfinančnýchprostriedkovvprípadečiastočnejneplatnostizmluvytýkajúcejsaodplaty

(úrokov a poplatkov.) Jeho postavenie sa stane istejším, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie
odplaty. Žalobca poukázal na to, že odplata za pravidelnú službu - prebratie peňažnej hotovosti určenej
na úhradu splátok spotrebiteľského úveru zo zmlúv, bola dojednaná v zmluve na predtlačenom formulári
do ktorého bola vpísaná len identifikácia zákazníka, celková odplata za službu a čísla zmlúv, na základe
ktorých boli poskytnuté spotrebiteľské úvery. Je preto zrejmé, že zmluvy o zabezpečení splátok úveru
súvisia so zabezpečením pohľadávky žalovaného vzniknutom na základe zmlúv o úvere. V zmluve

o zabezpečení splátok úveru nie je odkaz na žiaden sadzobník poplatkov. Výška odplaty tak nie je
odôvodnená a jej určenie je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva o poskytnutí tejto doplnkovej služby
nie je individuálne uzavretá. Ak by žalobca takúto dohodu o poskytnutí služby chcel odmietnuť, musel
by odmietnuť celý úver. Zmluva o zabezpečení splátok úveru síce formálne predstavuje samostatnú
zmluvu,alezpohľaduposúdenianeprijateľnejzmluvnejpodmienkyvylúčeniasúdnejkontrolyjepotrebné

prijať logický záver o tom, že v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená. Ide o akcesorickú
zmluvu, nadväzujúcu na úverovú zmluvu, keďže jej obsahom je len spôsob splácania dohodnutého
úveru. Iný výklad pripúšťajúci vylúčenie súdnej kontroly takejto zmluvy by bol v rozpore s ratio legis
ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, a dodávateľ by mohol základnú úverovú zmluvu rozčleniť na viaceré
samostatné zmluvy, ktoré by upravovali samostatné zmluvné podmienky, a to by znamenalo, že v každej

takejto zmluve by zmluvná podmienka bola hlavne predmetom plnenia, čo by znemožňovalo posúdenie
jej neprijateľnosti. Takýto výklad by bol nepochybne v rozpore so sledovaným účelom citovanej právnej
úpravy. Zmluvu o zabezpečení splátok nemožno posudzovať samostatne. Pri každom hotovostnom
úvere musela byť uzavretá aj táto zmluva. Uvedená skutočnosť znamená, že do RPMN mala byť
zahrnutá aj odmena podľa tejto zmluvy. Do celkového nákladu spotrebiteľských úverov totiž patria aj

náklady za doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a spotrebiteľ musel navyše
zmluvu o doplnkovej službe uzavrieť, aby získal úver. Údaj o RPMN je najdôležitejším údajom pre
spotrebiteľa z hľadiska jeho rozhodovania o výhodnosti či nevýhodnosti príslušného úveru. Pokiaľ
takýto údaj je uvedený v nižšej hodnote ako v skutočnosti je, nepochybne tým dochádza ku klamaniu
spotrebiteľa. Zákaz klamania spotrebiteľa je upravený v § 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa,

a tiež pri nekalých obchodných praktikách v § 7 a § 8 zákona č. 250/2007 Z.z. V ďalšom obsahu
svojho písomného podania sa žalobca zaoberal otázkami nemožnosti uzatvorenia úverovej zmluvy bez
doplnkovej služby, otázku RPMN, a nekalými praktikami žalovaného spočívajúcimi v tom, že žalovaný
si sám určuje, v ktorom čase navštívi domácnosť žalobcu a príde si po splátky úveru. K tomu poukázal
na neprimeranosť ceny úveru, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje priemernú cenu porovnateľných úverov

poskytovaných bankami. Následne znova zopakoval, že zmluvy neobsahujú zákonné náležitosti, a
robia ich tak bezúročnými a bez poplatkovými v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. Na záver repliky
poukázal žalobca na to, že v prípade, ak veriteľ prijme plnenia predstavujúce poskytnutú sumu istiny
úveru, je možné žiadať o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane veriteľa prijaté v
rozpore so skutočnosťou, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, a z plnenia neprijateľných zmluvných

podmienok, ak je zmluva neplatná alebo bola zraušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému
všetko, čo podľa nej dostal. Na koniec svojho podania ešte doplnil žalobu o nový žalobný nárok, a to
na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vzhľadom na to, že boli porušené jeho práva ako
spotrebiteľa a žalovaný pristupoval k nemu ako ku spotrebiteľovi s neodbornou starostlivosťou v zmysle
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

7. V duplike doručenej na tunajší súd 8.11.2017 žalovaný zopakoval svoje predchádzajúce argumenty z
vyjadrenia k žalobe, pričom doplnil, že pokiaľ ide o plynutie objektívnej premlčacej doby, túto považuje
takisto za uplynutú, nakoľko v danom prípade plynie trojročná objektívna premlčacia lehota, a nie
desaťročná, keďže žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný bezdôvodne obohatil úmyselne, keďže

nepreukázal, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere žalovaný vedel, že svojím konaním získava
bezdôvodnéobohatenie,anito,žechcelbezdôvodnéobohateniezískať,tedaneboldanýpriamyúmysel,
a nebol daný ani nepriamy úmysel, že bol pre takýto prípad s takýmto následkom uzrozumený. V
zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, uznesenie z 10.2.2015 č.k.: 17Co/968/2013-192,dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu je
na tom, kto tvrdí, že niekto iný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Pokiaľ ide o začiatok plynutia
subjektívnej lehoty na základe ktorej je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa žalovaného

takisto premlčaný, dôležité je, kedy získal oprávnený vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých si
môže odvodiť žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda na základe ktorých možno dospieť
k právnemu záveru o bezdôvodnom obohatení, a týmito skutkovými okolnosťami sú jedine zmluva
o spotrebiteľskom úvere, kontraktačný proces, a jednotlivé plnenia. Znalosť práva sa nevyžaduje,
nakoľko platí domnienka o znalosti vyhlásených všeobecné záväzných právnych predpisov, ktorá je

nevyvrátiteľná. Vo všeobecnosti považuje repliku žalobcu za podanie ktoré je málo zrozumiteľné, z
ktorého nie je zrejmé, čoho sa konkrétne týka, a dôvody v nej sú všeobecné a obšírne.

8. Na pojednávanie konané na tunajšom súde 4.1.2018 sa žalovaný nedostavil, a to bez ospravedlnenia.
Žalobca v tejto súvislosti nepredniesol žiadny návrh. Žalobca však na tomto pojednávaní (bez výzvy
súdu) doplnil, že požaduje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur, pričom osobitne vyjadril

svoj právny názor, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný ani v subjektívnej
ani v objektívnej premlčacej lehote (§ 107 ods.1 a ods. 2 OZ), ktorý odôvodnil tým, že pri bezdôvodnom
obohatení získanom plnením bez právneho dôvodu dochádza k obohateniu okamihom poskytnutia
plnenia, a teda týmto okamihom je určený začiatok objektívnej premlčacej doby, pričom subjektívna
premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu,

a komu plnil. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná, a nemožno začať plynúť skôr než objektívna
premlčacia doba, ktorá je v tomto prípade trojročná, a v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia
desaťročná, a ktorá začala plynúť okamihom poskytnutia plnenia. Pokiaľ žalobca poskytoval plnenie
v splátkach, tak objektívna premlčacia doba začala plynúť pri každej splátke odo dňa jej zaplatenia.
Žalovaný opomenul, že podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a
kto sa na jeho úkor obohatil. V zákone je jasne definované, že keď sa oprávnený dozvie, nie mohol
dozvedieť, a ďalej je uvedené, že kto sa na jeho úkor obohatil, a nie komu platil a v akej výške.
Všetky tieto tvrdenia žalovaného sú len účelové, aby nemusel vydať bezdôvodné obohatenie žalobkyni.
Preto žalobca nemôže za žiadnych okolností akceptovať jeho strohé vyjadrenie ohľadom subjektívnej

premlčacej lehoty, pretože nijak nepreukázal, že žalobca sa mohol o tom, kto sa na jeho úkor obohatil,
dozvedieť aj skôr, že je to len v štádiu jeho domnienok.

9. Na základe nepopretia skutkových tvrdení protistrany, mal súd za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP sa
totiž, pre absenciu ustanovenia o vylúčení možnosti jeho aplikácie v ustanoveniach § 290 až § 299 CSP,

aplikuje podľa § 300 CSP aj v spotrebiteľských sporoch) nasledovné skutkové tvrdenia.

10. Dňa 15.8.2010 uzatvorili strany sporu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 448679233, na základe
ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver v sume 660 eur, a žalobcovi vznikol po poskytnutí
spotrebiteľského úveru záväzok zaplatiť žalovanému celkovú čiastku v sume 887,68 eur. Toho istého

dňa uzavreli strany sporu zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal
poskytnúť žalobcovi doplnkovú službu spočívajúcu v preberaní peňažnej hotovosti určenej na splátky
úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere obchodným zástupcom žalovaného v peňažnej hotovosti u
žalobcu, a žalobca sa zaviazal žalovanému za túto službu zaplatiť celkovú odmenu vo výške 339,90
eur. Žalobca tieto skutkové tvrdenia žalovaného obsiahnuté v jeho vyjadrení k žalobe v replike žalobcu

nepoprel, preto sa považujú za nesporné a neboli predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania
nebola ani výška sumy, ktorú zaplatil žalobca v prospech žalovaného z tejto zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a z neho súvisiacej zmluvy o zabezpečení splátok úveru, keďže tvrdenie žalovaného z vyjadrenia k
žalobe o tom, že žalobca si splnil všetky finančné povinnosti z uvedených dvoch zmlúv, žalobca v svojej
replike nepoprel. Rovnako bolo nesporné, na základe nepopretia žalovaného vyjadrení z jeho vyjadrenia

k žalobe, že k poslednej platbe z týchto dvoch právnych titulov v prospech žalovaného došlo v máji 2011.
Navyše, táto skutočnosť vyplýva aj z vykonaného listinného dôkazu, z obsahu karty splátok príslušnej k
uvedenej zmluve o úvere. Obdobne mal súd za nesporné skutkové tvrdenie o tom, že 5.2.2011 uzatvorili
strany sporu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 473448314, na základe ktorej žalovaný poskytol
žalobcovi spotrebiteľský úver v sume 180 eur, a žalobcovi vznikol po poskytnutí tohto spotrebiteľského

úveru záväzok zaplatiť žalovanému celkovú čiastku 242,10 eur, a zo zmluvy o zabezpečení splátok
úveru z toho istého dňa povinnosť zaplatiť odmenu vo výške 92,70 eur, a žalovanému poskytovať
vyššie uvedenú doplnkovú službu. Z nepopretých skutkových tvrdení žalovaného v jeho vyjadrení k
žalobe vyplynulo, že žalobca uhradil z oboch právnych titulov vyplývajúce dlžné sumy v plnom rozsahu,a to najneskôr v priebehu mesiaca máj 2011. Táto skutočnosť (posledná platba z uvedených dvoch
právnychtitulov)vmesiacimáj2011vyplývaajzvykonanéholistinnéhodôkazukartysplátok.Nazáklade
zhodných skutkových tvrdení strán sporu resp. na základe nepopretia skutkových tvrdení žalovaného

vyjadreného v jeho vyjadrení k žalobe žalobcom vo svojej replike mal súd za nesporné uzavretie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 473339423 dňa 7.5.2011 medzi stranami sporu, na základe ktorej žalovaný
poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver v sume 960 eur, a žalobcovi po poskytnutí tohto spotrebiteľského
úveru vznikol záväzok zaplatiť žalovanému celkovú čiastku 1.291,18 eur. Zo zmluvy o zabezpečení
splátok úveru z toho istého dňa vznikla žalovanému povinnosť poskytovať žalobcovi doplnkovú službu,

a žalobcovi povinnosť zaplatiť za túto službu celkovú odmenu vo výške 454,40 eur, pričom žalobca
zaplatil žalovanému všetky z týchto dvoch právnych titulov vyplývajúce dlžné sumy v plnom rozsahu, a
to do marca 2012. Uvedenú skutočnosť preukazuje aj karta splátok príslušná k uvedenej zmluve, podľa
ktorej posledná platba na úhradu dlžných súm z uvedených dvoch súvisiacich zmlúv bola vykonaná
v mesiaci marec 2012. Zo zhodných tvrdení strán sporu a na základe nepopretia skutkových tvrdení
žalovaného vo vyjadrení k žalobe (v replike žalobcu) mal súd za nesporné, že strany sporu uzatvorili

zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 473631448 dňa 27.5.2011, v ktorej žalovaný poskytol žalobcovi sumu
660 eur, a žalobcovi po poskytnutí tohto spotrebiteľského úveru vznikol záväzok zaplatiť žalovanému
celkovú čiastku 887,68 eur, a na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru z toho istého dňa vznikol
žalovanému záväzok poskytovať žalobcovi vyššie uvedenú doplnkovú službu, a žalobca sa zaviazal
žalovanému za túto službu zaplatiť celkovú odmenu vo výške 339,90 eur. Žalovaný si splnil svoje

záväzky vyplývajúce z dvoch uvedených zmlúv s plnom rozsahu v priebehu mesiaca máj 2012, a táto
skutočnosť (posledná úhrada dlžných súm z uvedených dvoch súvisiacich zmlúv) v máji 2012 je takisto
preukázaná vykonaným dôkazom, kartou splátok príslušnou k uvedenej zmluve. Na základe zhodných
skutkových tvrdení strán sporu, a na základe nepopretia žalovaného skutkových tvrdení obsiahnutých v
jeho vyjadrení k žalobe, mal súd ďalej za nesporné, že strany sporu uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom

úvere č. 476465248 dňa 10.3.2012, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi spotrebiteľský úver
v sume 1140 eur, a žalobcovi vznikol záväzok zaplatiť žalovanému celkovú čiastku v sume 1533,27
eur. Ďalej uzavreli toho istého dňa zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa žalovaný
zaviazal poskytovať žalobcovi nadštandardnú doplnkovú službu, a žalobca sa zaviazal žalovanému za
túto službu zaplatiť celkovú odmenu vo výške 587,10 eur. V danom prípade však nedošlo zo strany

žalobcu k zaplateniu celej dlžnej sumy vyplývajúcich z týchto dvoch súvisiacich zmlúv, pretože ako to
bolo v prípade predchádzajúcich štyroch zmlúv, výška plnenia žalobcu neprevýšila výšku poskytnutej
sumy istiny spotrebiteľského úveru. V danom prípade išlo o plnenia v rokoch 2012 a 2013. Uvedené
potvrdzuje aj karta splátok, príslušná k uvedenej zmluve o spotrebiteľskom úvere ako vykonaný dôkaz,
na základe ktorého došlo k poslednej platbe žalobcu v prospech žalovaného 29.8.2013. Na základe

zhodných skutkových tvrdení strán a na základe nepopretia skutkových tvrdení žalovaného vyjadrených
vo vyjadrení k žalobe, mal súd za nesporné skutkové tvrdenia o tom, že strany sporu uzavreli zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 476468928 dňa 27.4.2012, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi
spotrebiteľský úver v sume 660 eur, a žalobcovi po poskytnutí spotrebiteľského úveru vznikol záväzok
zaplatiť žalovanému celkovú čiastku 887,68 eur, a že 27.4.2012 uzavreli takisto zmluvu o zabezpečení

splátok úveru, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobcovi vyššie uvedenú doplnkovú
službu, a žalobca sa zaviazal žalovanému za túto službu zaplatiť odmenu v sume 339,90 eur. Žalobca
zaplatil v prospech žalovaného na úhradu dlžnej sumy zvyšok uvedených dvoch súvisiacich zmlúv sumu
nižšiu ako bola suma poskytnutého spotrebiteľského úveru, pričom išlo plnenie v období rokov 2012 a
2013. Táto skutočnosť, kedy došlo k poslednej platbe na úhradu dlžnej sumy z vyššie uvedených dvoch

súvisiacich zmlúv vyplýva aj z karty splátok, v zmysle ktorej došlo k poslednej platbe začiatkom roku
2014 (13.1.2014), pričom prevažná väčšina platieb prebehla v roku 2012 až 2013 (táto karta splátok sa
nachádza na č.l. 20.)

11. Takto zistený skutkový stav súd podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné

hmotnoprávne ustanovenia.

12. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase
uzatvorenia predmetných zmlúv, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona

sa rozumie zmluva o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver, a spotrebiteľ za zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.13. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu podnikania alebo povolania.

14. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 1 ods. 2 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb., v znení účinnom v čase uzatvorenia
predmetných zmlúv, ďalej len „OZ“) ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý účastník
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

17. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

19. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa keď k nemu došlo.

20. Predmetný spor je sporom o vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť na základe
neplatnosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch pre
rozpor s dobrými mravmi resp. bezúročnosti a bez poplatkovosti týchto zmlúv podľa § 11 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch.

21. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku je spotrebiteľským sporom spor medzi dodávateľom a
spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiacim so spotrebiteľskou zmluvou. Za
spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou treba považovať aj tento prípad, žalobcom (spotrebiteľom)
uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý súvisí s uzatvorenou zmluvou o

spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch.

22. V danom prípade sa žalobca snaží súd presvedčiť o správnosti svojho právneho záveru, že zmluvy
o spotrebiteľskom úvere sú neplatné ako celok a súčasne o správnosti svojho právneho záveru, že
úvery na základe týchto zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považujú za bezúročné a bez poplatkov, čím

si však odporuje, nakoľko právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru predpokladá, že vo
zvyšnej časti (v časti istiny) je zmluva o úvere platná, čo by však bolo v rozpore so záverom o neplatnosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako celku. Týmto rozporným právnym posúdením veci zo strany žalobcu
však súd nie je viazaný, nakoľko právne posúdenie nie je obsahovou náležitosťou žaloby, preto to súd
nepovažoval za vadu žaloby.

23. V danom prípade prichádzajú do úvahy v podstate iba tri možné alternatívy.

24. Prvá alternatíva sa týka právneho záveru, že každá zo šiestich zmlúv o spotrebiteľskom úvere
uvedených v žalobe je neplatná ako celok, a to z dôvodov uvedených v žalobe. Ak by sa aj súd stotožnil

s takýmto právnym názorom žalobcu, teda že uvedené zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú neplatné ako
celok, tak by súčasne platilo, že účastníci každej zmluvy (strany sporu) sú povinní navzájom si vrátiť
všetko, čo podľa nej dostali (v zmysle §457 OZ), a teda žalovaný by bol povinný vrátiť žalobcovi (pri
každej z vyššie uvedených 6 zmlúv) to, čo od neho na základe zmluvy dostal, t.j. žalobcom zaplatenú
sumu na splnenie si záväzku zo zmluvy o úvere, teda náklady spojené s úverom (úroky a poplatky)

a istinu úveru, a žalobca by bol povinný žalovanému vrátiť žalovaným poskytnutú sumu istiny úveru
(resp. na základe započítania týchto vzájomných pohľadávok by bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi
žalobcom zaplatenú sumu prevyšujúcu poskytnutú sumu istiny úveru.) Išlo by v tomto prípade o osobitnú
skutkovú podstatu vydania bezdôvodného obohatenia (v zmysle § 457 OZ), ku ktorému by došlo nazáklade právneho záveru o neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako celku. Aj tento nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia však podlieha premlčaniu, a to podľa § 107 ods. 1 OZ v dvojročnej
subjektívnej premlčacej lehote, ktorá plynie od momentu, kedy mal žalobca ako oprávnený na vydanie

bezdôvodného obohatenia vedomosť o všetkých skutkových okolnostiach, na základe ktorých môže
podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, teda na základe ktorých mohol dospieť k právnemu
záveru o jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. V danom prípade nie je podstatné,
kedy dospel žalobca k právnemu záveru o bezdôvodnom obohatení, teda že tieto skutkové okolnosti
treba právne kvalifikovať ako tento prípad bezdôvodného obohatenia, ale kedy získal vedomosť o

všetkých skutkových okolnostiach umožňujúcich mu podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia
(dospieť k takémuto právnemu názoru.) Týmito skutkovými okolnosťami sú jednak okolnosti týkajúce sa
namietaného neprijateľného obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o ktorých získal žalobca vedomosť
najneskôr podpisom zmluvy, ktorým (podpisom) preukázal skutočnosť, že sa oboznámil s obsahom tejto
zmluvy, a jednak okolnosti plnenia žalovaného na základe týchto zmlúv o spotrebiteľských úveroch,
o ktorých preukázateľne získal žalobca vedomosť najneskôr pri tomto plnení, t.j. najneskôr poslednou

jednotlivou platbou (pri každej z týchto 6 zmlúv o spotrebiteľských úveroch) určenou na úhradu dlžných
súm z týchto zmlúv. Z nepopretých skutkových tvrdení žalovaného (ako aj dôkazov - kariet splátok)
vyplýva, že pri každej z týchto 6 zmlúv uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba od nadobudnutia
vedomosti o týchto skutkových okolnostiach do podania žaloby. Navyše, súd je toho názoru, že uplynula
rovnako aj objektívna premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 2 OZ v trvaní troch rokov nakoľko táto

objektívna lehota plynie od momentu, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu, a k bezdôvodnému
obohateniu objektívne došlo momentom plnenia, teda poslednou platbou na úhradu dlžných súm (na
základe týchto neplatných zmlúv.) Aplikácia ustanovenia o desaťročnej premlčacej dobe, ktorá plynie pri
úmyselnom bezdôvodnom obohatení tu totiž neprichádza do úvahy, pretože žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne úmyslu žalovaného bezdôvodne sa obohatiť. Úmysel žalovaného môže existovať vo

forme priameho úmyslu, teda že žalovaný vedel a chcel sa bezdôvodne obohatiť resp. nepriameho
úmyslu, že žalovaný vedel, že sa môže bezdôvodne obohatiť, a pre prípad, že sa tak stane, bol s tým
uzrozumený, teda vôľová zložka je aj pri nepriamom úmysle prítomná, len je oslabená. Tento úmysel
(ani v jeho nepriamej forme) však žalobca nepreukázal, teda neuniesol vo vzťahu k nemu dôkazné
bremeno Preto je možné aplikovať len ustanovenie o trojročnej premlčacej lehote vzťahujúcej sa na

prípad neúmyselného bezdôvodného obohatenia žalovaného. Táto trojročná lehota (do podania žaloby)
však uplynula. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania s poukazom na uplynutie subjektívnej aj
objektívnej premlčacej lehoty, súd musel na toto premlčanie prihliadnuť, a na základe toho, ak by aj bola
dôvodná argumentácia žalobcu o tom, že všetkých 6 zmlúv o spotrebiteľských úveroch je neplatných z
dôvodov ním uvádzaných v žalobe, teda s poukazom na viaceré neprijateľné podmienky resp. rozpor s

dobrými mravmi, tak aj tak by súd musel vzhľadom na premlčanie ako v subjektívnej tak v objektívnej
premlčacej dobe žalobu (v tejto časti, o vydanie bezdôvodného obohatenia) žalobu zamietnuť.

25. V prípade druhej (do úvahy prichádzajúcej) alternatívy (vyplývajúcej zo žaloby), teda že zmluvy
o spotrebiteľských úveroch nie sú neplatné ako celok, ale sú bezúročné a bezpoplatkové, teda že

nárok žalovaného, čo do istiny je dôvodný, tak by platilo, že žalobcov nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia (pri každej z týchto 6 zmlúv o úvere uvedených v žalobe) vo výške žalobcom zaplatených
úrokov resp. poplatkov, teda súm nad rámec poskytnutej istiny spotrebiteľského úveru, by bol takisto
premlčaný v subjektívnej a aj objektívnej premlčacej lehote, a to z rovnakých dôvodov ako súd
uviedol vyššie, v prípade neplatnosti zmluvy ako celku, a súd by musel žalobu (v tejto časti, o

vydanie bezdôvodného obohatenia) rovnako zamietnuť (vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku
premlčania.)

26. V prípade tretej (do úvahy pripadajúcej alternatívy), že zmluva o úvere je platná a súčasne nejde ani
o prípad bezúročnosti či bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak by platilo, že žalobca by

nemal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vôbec, a preto súd by musel takisto (v tejto časti, o
vydanie bezdôvodného obohatenia) žalobu zamietnuť.

27. Vzhľadom na uvedené, teda, že všetky do úvahy prichádzajúce právne závery by viedli k zamietnutiu
žaloby (v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia), bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti

konania, ak by súd vykonával v tomto smere nejaké dokazovanie, a teda zisťoval, či všetky právne
námietky žalobcu smerujúce k tomu, že zmluva je neplatná resp. bezúročná a bez poplatkov sú pravdivé
(zisťoval, či zmluvy skutočne neobsahujú obsahové náležitosti alebo či majú vady, ktoré by mali zanásledok právny záver o bezúročnosti a bez poplatkovosti úverov resp. o neplatnosti zmlúv ako celku),
a následne zaujímal k uvedeným zisteniam právne závery.

28. Pokiaľ ide o 6 zmlúv o zabezpečení splátok úveru súvisiacich s vyššie uvedenými 6 zmluvami o
spotrebiteľskom úvere, ktoré zmluvy súd považuje za samostatné zmluvy, a nároky z nich posudzuje
samostatne, tak v danom prípade je možné dôjsť k dvom možným alternatívam záveru.

29. Prvá alternatíva vychádza z toho, že tieto zmluvy o zabezpečení splátok úveru sú neplatné ako celok

(spolu so zmluvami o spotrebiteľských úveroch), tak ako to tvrdí žalobca v žaloba, a druhá alternatíva by
predstavovala právny záver, v zmysle ktorého tieto zmluvy o zabezpečení splátok úveru nie sú neplatné.
Tretia alternatíva - právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmlúv na zabezpečenie splátok úveru
tu (na rozdiel od zmlúv o spotrebiteľskom úvere) neprichádza vôbec do úvahy.

30. Ak by sa aj preukázal právny záver žalobcu o tom, že tieto zmluvy o zabezpečení splátok úveru

sú neplatné, tak by boli ich účastníci, teda strany sporu (v zmysle § 457 OZ) povinní vrátiť si na
základe týchto zmlúv všetko, čo podľa nich dostali. Teda žalobca by mal nárok na vrátenie zaplatenej
odplaty za poskytnutú službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok
spotrebiteľského úveru, a žalovaný by mal zase nárok na zaplatenie peňažnej náhrady zodpovedajúcej
poskytnutým službám, spočívajúcim v preberaní peňažnej hotovosti obchodným zástupcom žalovaného

u žalobcu (v zmysle § 458 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa musí vydať všetko čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením, a ak to nie je dobre možné, najmä preto že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.) Avšak aj v tomto prípade by bolo potrebné považovať nárok žalobcu na
vrátenie bezdôvodného obohatenia zaplatenej odplaty za poskytnutú službu za premlčaný, a to ako v
subjektívnej tak aj objektívnej premlčacej dobe (podľa § 107 ods. 1 resp. ods. 2 OZ), ktorá (subjektívna)

dobabyzačalaplynúť(rovnakoakojeuvedenévyššie)odvedomostižalobcuoskutkovýchokolnostiach,
ktoré mu umožňovali podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia k sumám zaplateným na
základe týchto zmlúv o zabezpečení splátok spotrebiteľského úveru, pričom keďže tieto sumy boli
splácané v termínoch splátok spotrebiteľského úveru, a teda k poslednému plneniu došlo v čase viac ako
dva roky pred podaním žaloby, je na základe vznesenej námietky premlčania potrebné považovať nárok

na vydanie tejto odplaty za túto poskytnutú službu takisto za premlčaný. Obdobne by sa posudzoval
ako premlčaný v objektívnej premlčacej lehote nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe
týchto zmlúv, keďže úmysel obohatiť sa u žalovaného nebol žalobcom v konaní preukázaný. Navyše,
žalobca v žalobnom petite nevyjadril vzájomnú podmienenosť plnení strán sporu. V danom prípade
totiž v zmysle § 357 OZ sú si na základe neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru strany sporu

povinnévrátiťnavzájomplneniaposkytnuténazákladezmluvy.Pritomvzmysle§560OZaksizozmluvy
účastníci majú plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto splnil svoj záväzok skôr,
alebo je pripravený ho splniť. Uvedené znamená, že pokiaľ žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia
(v danom prípade žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v odplate za poskytnutú
doplnkovú službu) neobsahuje (v žalobnom petite) synalagmatický záväzok žalobcu voči druhej strane,

teda žalovanému, a to povinnosť (záväzok) vrátiť peňažné vyjadrenie (žalovaným) poskytnutej služby
spočívajúcej vo vyberaní peňažnej hotovosti obchodným zástupcom žalovaného u žalobcu, je nutné (v
zmysle judikatúry, ako aj napr. rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, sp.zn.: 11Co/159/2015 z 25.5.2015)
zamietnuť (v tejto časti) žalobu ako nedôvodnú.

31. V prípade (druhej do úvahy prichádzajúcej alternatívy), ak by sa zmluvy o zabezpečení splátok úveru
považovali za platné, tak už vôbec nie je možné uvažovať o vydaní bezdôvodného obohatenia. Žaloba
by bola takisto (v tejto časti zamietnutá) pre nedôvodnosť.

32. Na záver súd poznamenáva, že (prípadne namietané) pochybnosti o úpnosti skutkových zistení

súdu týkajúcich sa skutočností, koľko reálne zaplatila žalobkyňa na úhradu dlžných súdom z posledných
dvoch v žalobe uvedených zmlúv, sú irelevantné, pretože ak by aj žalobkyňa zaplatila viac ako mala,
tak by bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný, a ak by zaplatila menej, tak by zase
nebol jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodný.

33. K prípustnosti žaloby o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov vo vzťahu k prvým trom (v
žalobe) uvedeným zmluvám o spotrebiteľskom úvere (ako to vyplýva z výslovnej formulácie žalobného
petitu), ako aj zvyšného obsahu (odôvodnenia žalobného petitu) žaloby a obsahu repliky (žalobcu), súd
dospel k záveru, že aj v tejto časti bude žaloba nedôvodná, a je ju preto potrebné zamietnuť, nakoľkožaloba o učenie že úver je bezúročný a bez poplatkov nie je žalobou podľa § 137 písm. c) CSP, teda
žalobou o určenie či tu právo je alebo nie je (aspoň nie v takejto formulácii), a preto môže byť jedine
žalobou podľa § 137 písm. d) CSP, teda žalobou o určenie právnej skutočnosti, a to konkrétne určenie

právnej skutočnosti bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Podmienkou prípustnosti
takejto žaloby o určenie právnej skutočnosti je však úprava možnosti podania takejto žaloby v osobitnom
predpise, ako je tomu napríklad v prípade žaloby o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru,
prípustnosť ktorej vyslovene upravuje osobitný predpis - Zákonník práce alebo ako je to v prípade
žaloby o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, ktorej prípustnosť je upravená v osobitnom predpise -

Občianskom zákonníku. Žalobu o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov však (k dátumu jej
podania) neupravoval žiaden osobitný predpis, preto otázku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
môže súd riešiť len ako predbežnú otázku v inom konaní (napríklad v konaní o vydanie bezdôvodného
obohatenia resp. inom konaní o plnenie.) Ak by však bol aj vyššie uvedený záver súdu o zamietnutí
žaloby z dôvodu toho, že nie je splnená podmienka prípustnosti žaloby podľa § 131 písm. d) CSP
nesprávny, a išlo by o žalobu o určenie či tu právo je alebo nie je (v zmysle § 137 písm. c) CSP), aj tak

by bolo nutné žalobu zamietnuť, a to pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení.
Z repliky (č.l. 71) totižto vyplynulo, že naliehavý právny záujem žalobca (konkrétne) odôvodnil potrebou
vyriešenia otázky, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade
čiastočnej neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty (úroky a poplatky.) Jeho postavenie sa stane istejším,
nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty. Takto odôvodnený naliehavý právny záujem však

nie je daný, pretože zo žalobcom nepopretých tvrdení žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe vyplýva,
že úvery ktorých bezúročnosť a bezpoplatkovosť má byť určená (úvery z troch vyššie uvedených zmlúv
a spotrebiteľských úverov) boli žalobcom v plnom rozsahu, teda aj čo do odplaty(úroky a poplatky)
zaplatené, teda už nemôže byť žalobca vystavený sankciám za nezaplatenie tejto odplaty ako uvádza
vo svojom dôvode pre naliehavý právny záujem na určení. V zásade platí, že možnosť žaloby na plnenie

vylučuje právny záujem na žalobe určovacej. V danom prípade by žaloba o určenie, že úvery z prvých
troch vyššie uvedených zmlúv o úvere, ktorých vyslovenia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti sa žalobca
v žalobe výslovne domáha, neslúžila potreba praktického života. Išlo by o zbytočný, akademický spor.
Vzhľadom na uvedené bolo potrebné žalobu (v tejto časti, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
týchto úverov) zamietnuť.

34. Pokiaľ ide o zmenu žaloby spočívajúcu v doplnení o nové uplatňované právo spočívajúce v
primeranom finančnom zadosťučinení vo výške 500 eur, ktoré žalobca navrhol v replike (na č.l.
80), ku ktorému návrhu mal žalovaný možnosť vyjadriť sa v duplike, avšak neurobil tak, tak súd
v priebehu pojednávania uznesením pripustil túto zmenu žaloby, nakoľko výsledky doterajšieho

konania mu umožňovali konať aj o takto zmenenej (doplnenej) žalobe. Žalobe však nemohol (v
tejto časti, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia) vyhovieť, nakoľko podľa § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. je podmienkou pre vyhovenie žalobnému nároku na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia (okrem konštatovania porušenia práv spotrebiteľa) aj to, že spotrebiteľ bol
pri uplatňovaní svojho práva na súde úspešný. V danom prípade spotrebiteľ pri uplatňovaní svojho práva

na súde nebol úspešný, pretože jeho žaloba v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj v časti
o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov bola zamietnutá, a je irelevantné, aké príčiny viedli
súd k zamietnutiu žaloby (uvedený záver vyplýva tiež z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp.zn.:
11Co/159/2015 z 25.5.2015.)

35. Vzhľadom na to, že žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, plne úspešný v konaní bol žalovaný,
a preto má podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP o výške tejto náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.