Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/68/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316206264
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8316206264.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu Prima Banka Slovensko, a.s. so
sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej S. P., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX,
XXX XX B., štátnej občianke Slovenskej republiky o zaplatenie 5805,99 eura s prísl., takto o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C/254/2016-55 zo dňa 6.2.2017

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v napadnutom zamietavom výroku, v časti vyhovujúceho výroku týkajúceho sa
splatnosti istiny a príslušenstva a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej
zaplatiť žalobcovi 4265,58 eura s 5% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 21.04.2016 do

zaplatenia a to v 100-eurových mesačných splátkach, splatných vždy do 25-teho dňa v mesiaci, počnúc
prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody
splátok. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 %.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, súdu podanou
30.6.2016, doplnenou 28.9.2016, domáhal toho, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu sumu 5537,70

eura ako istinu, 261,32 eura ako úrok, 2,39 eura ako úrok z omeškania, 4,58 eura ako poplatok za
poistenie,akoajúrokzomeškania vovýške5%ročnezosumy5537,70euraod21.4.2016dozaplatenia
a zo sumy 261,32 eura taktiež od 21.4.2016 do zaplatenia, žiadajúc taktiež náhradu trov s konaním mu
vzniknutých. Žalované sumy predstavovali nárok žalobcu ako veriteľa voči žalovanej ako dlžníčke z
úverovej zmluvy č. XXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 6000 eur.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená bola zmluva, ktorú

žalobca uviedol v žalobe, a to dňa 17.6.2014. Žalovanej bol žalobcom poskytnutý bezúčelový úver vo
výške 6000 eur pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti úveru 13,9 % ročne. Žalovaná sa zaviazala úver
splatiť 120 anuitnými splátkami po 93,49 eura mesačne. Súčasne sa zaviazala uhradiť poplatok za
poskytnutieúveru300euramesačneuhrádzať poplatokza poistenieschopnostisplácaťúver2,29eura.
Termín splatnosti prvej splátky bol 15.7.2014, poslednej 17.6.2024. Každá ďalšia splátka bola splatná
k 15. dňu v kalendárnom mesiaci. Výška RPMN bola 16,59 %, priemerná hodnota RPMN 17,94%, úrok

z omeškania 5% ročne. Obsahom zmluvy bola dohoda o poplatkoch, celkovo sa žalovaná zaviazala
zaplatiť žalobcovi sumu 11518,80 eura. Žalovaná zmluvne dohodnuté podmienky nedodržala napriek
upomínaniu s poučením, že v prípade nezaplatenia dlžných splátok bude vyzvaná k predčasnému
splateniu úveru. Predčasná splatnosť bola vyhlásená k 30.4.2016. Žalovaná do predčasného
zosplatnenia úveru uhradila žalobcovi sumu 1734,42 eura.
Súd konštatoval, že žalovaná potvrdila to, že žalobcovi na úhradu úveru uhradila 1734,42 eura, dlh

uhradiť chce, žiadala však o povolenie úhrady v splátkach po 100 eur mesačne. Je síce zamestnanás príjmom 720 eur mesačne, avšak uhrádza mesačne 98 eur plyn a elektrinu, 220 eur úver vo VÚB a
130 eur poistné.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že úver, ktorý poskytol žalobca žalovanej, a ktorý je úverom

spotrebiteľským, je potrebné považovať za úver bezúročný a bez poplatkov. Podľa súdu prvej inštancie
v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods.
2 písm. k/ a to údaj o termínoch splátok istiny úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba
počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné,
neurčité a nie je v súlade so zákonným ustanovením. Poukázal na obdobnú rozhodovaciu prax iných

súdov Slovenskej republiky. Podľa jeho názoru zákon o spotrebiteľských úveroch uvádza, že zmluvy
musia obsahovať „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“. Zákon ide nad
rámec smernice, je teda zrejmý konflikt medzi smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch, to
však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom smernica.
Vnútroštátny súd musí skúmať, či môže smernici priznať priamy resp. nepriamy účinok. Nakoľko žiadne
ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže

použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci, mal za to, že nie je možné, aby
poskytol smernici priamy účinok. Nepriamy účinok v pojednávanej veci nemohol byť smernici priznaný
taktiež, keďže nemôže sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne
zásady. Podľa súdu prvej inštancie, napriek rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie v právnej veci
C-42/15, úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Preto žalobe vyhovel len v časti

o zaplatenie 4265,58 eura a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej umožnil zaplatiť sumu,
zaplatenie ktorej jej uložil, v splátkach nakoľko požiadala o povolenie úhrady dlhu v splátkach, keďže
nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu dlhu naraz.
Pri právnom posúdení vychádzal z § 497 Obchodného zákonníka, z ustanovení Občianskeho zákonníka
- § 52 ods. 1,2,3, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 1,2, § 565, z ustanovení Zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch - § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 a z Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z. - § 3 ods. 1.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, a to proti zamietavej časti rozsudku, a zároveň

proti tej časti vyhovujúceho výroku, ktorým súd prvej inštancie umožnil žalovanej zaplatiť dlžnú sumu
v mesačných splátkach. Podľa žalobcu rozhodnutie súdu v rozsahu, ktoré napadol odvolaním, je
rozhodnutím vychádzajúcim z nesprávneho právneho posúdenia. Pokiaľ mal súd prvej inštancie za to,
že v zmluve absentuje údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tento údaj je uvedený
v samotnom texte zmluvy, kde je uvedené, že výška anuitnej splátky je 93,49 eura, termín splatnosti

1. anuitnej splátky je 15.7.2014, počet anuitných splátok je 120, periodicita a termín splatnosti anuitnej
splátky sú mesačné, splátky sú splatné v 15. deň kalendárneho mesiaca, splácanie anuitným spôsobom
(formou konštantnej anuity) je popísané aj v obchodných podmienkach v bode 2.5.3 a znamená, že
úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru (anuita) je rovnaká
(s výnimkou poslednej splátky) a skladá sa z časti splátky istiny úveru (amortizácia úveru) a časti

pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky istiny a riadnych úrokov sa v priebehu
splácania úveru mení. Poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok úveru aj so zvyšným príslušenstvom.
Tedapočetatermínysplátokistinyajúrokovsúrovnakéasúurčenétermínomsplatnostianuitnejsplátky,
uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá

uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s
uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru.
Anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné (periodické) plynutie pevne stanovených platieb
počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Plynule
sa mení výška a pomer istiny a úroku. Na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky tvorí

úrok a na konci najväčší podiel predstavuje istina, čiže každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje
a splácaná istina sa zvyšuje. Podľa žalobcu účelom a cieľom zákona č. 129/2010 Z. z. nebolo to, aby
bol spotrebiteľ informovaný v číselnom vyjadrení o tom, čo sa zo splátky započítava na istinu, úrok, úrok
z omeškania a poplatky. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 písm. k/ zákona, zákonodarca uviedol, že
spotrebiteľmusíbyťzrozumiteľneinformovanývakýchtermínoch,vakejvýškeaakodlhojepovinnýplniť

si povinnosti zo zmluvy. Žalovaná nespochybnila poskytnutie úveru, vstúpila so žalobcom do zmluvného
vzťahu, z ktorého nepochybne a zrozumiteľne vyplývalo, čo má žalobca vyvrátiť, kedy tak má urobiť, v
akej výške a ako dlho tak robiť. Bola zrozumiteľne informovaná o svojich povinnostiach, nebola porušená
žiadna zásada občiansko-právnych vzťahov. Podľa žalobcu súd pochybil pokiaľ umožnil žalovanejsplácať mesačný dlh v splátkach po 100 eur mesačne, nezaoberal sa vôbec majetkovými pomermi
žalovanej, obmedzil sa výlučne na posúdenie žalovanou tvrdenej finančnej situácie, čím nedostatočne
posúdil skutkový stav a jeho rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. Žalobca preto žiadal, aby

odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a žalobe žalobcu vyhovel
v plnom rozsahu a uložil žalovanej uhradiť dlžnú sumu tak ako žalobou žiadal a aby uložil žalovanej
zaplatiť žalobcovi náhradu trov s konaním mu vzniknutých.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) vychádzajúc z ust. § 470 ods. 1 a
ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonu, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú zachované, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu
ako bol odvolaním napadnutý, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 379 a nasledujúcich CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k

záveru, o tom, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Odvolaním nebol, s výnimkou časti týkajúcej sa splatnosti istiny a príslušenstva, napadnutý
vyhovujúci výrok, zvyšok vyhovujúceho výroku nadobudol právoplatnosť, nebolo preto oprávnením ani
povinnosťou odvolacieho súdu podrobiť ho prieskumu.
5. Čo sa týka výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, žalobca namietal

nesprávne právne posúdenie veci.
Pod nesprávnym právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený
skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej
obsah interpretoval nesprávne alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový
stav ju nesprávne aplikoval.

Súd prvej inštancie mal žalobcom poskytnutý úver žalovanej za bezúročný a bez poplatkov, s poukazom
na ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z.
Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení v účinnom v rozhodnom období, zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka výšku, počet a
termíny splátok istiny, úroku a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

v jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.
6. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku 14/83 Sabine Von Coloson a Elisabeth Kamann v Land
Nordrhein-Westfalen uviedol, že pri aplikácii vnútroštátneho práva majú národné súdy povinnosť
interpretovať svoje vlastné národné právo vo svetle textu a účelu Smernice tak, aby bol dosiahnutý

výsledok, na ktorý odkazuje.
Podľa článku 10 bod 1 písm. h Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/EHS z 23.4.2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, účelom ktorej je
harmonizácia (bod 9 preambuly), zmluva o úvere ma obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok
spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.
7. Odpoveď na výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. v zmysle účelu a textu Smernice
Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES dal Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-42/15 Home
Credit Slovakia, a. s. /Klára Bíróová. V rámci písomného vyjadrenia k tomuto konaniu pritom Slovenská
republika listom z 11.5.2015 zn. 00260/Os/2015/AC uviedla, že relevantné znenie zákona nevyžaduje,

aby zmluva o úvere obsahovala presné určenie aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku
istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky.
8. Súd prvej inštancie, ako z dôvodov jeho rozhodnutia vyplýva, sa nezaoberal výkladom ust. § 9 ods.
2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. vo svetle textu a účelu Smernice 2008/48 ES, pričom ide o jeho
povinnosť, ako to uviedol Súdny dvor Európskej únie v rozsudku 14/83, na ktorý odvolací súd v bode 6.

poukázal, čím je rozhodnutie súdu prvej inštancii v zamietavej časti nezrozumiteľným.
9. Vyhovujúcim výrokom uložil súd prvej inštancie žalovanej zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu s
príslušenstvom v splátkach. K dôvodom, pre ktoré umožnil žalovanej zaplatiť dlh v splátkach uviedol
len to, že žalovaná požiadala o povolenie úhrady dlhu v splátkach, pretože nemá dostatok finančných
prostriedkovnaúhradudlhunaraz.Rozhodnutiesúduprvejinštanciejevtejtočastinepreskúmateľné, zo

spisu ani nevyplýva, že by súd disponoval relevantnými podkladmi, z ktorých by boli zrejmé také pomery
nastranežalovanej,ktorébyodôvodňovalito,žežalobcabysamaluspokojiťstým,žežalovanámubude
dlžnú sumu splácať niekoľko rokov. Žalovaná na pojednávaní len tvrdila aké sú jej príjmy, aké výdavky.
Súd prvej inštancie tieto jej tvrdenia neverifikoval, taktiež nie je zrejmé, že by sa zaoberal majetkovýmipomermi žalovanej. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia, čo i len v časti, sa stranám sporu bráni
v možnosti uplatňovať svoje práva a oprávnené záujmy. Vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je
v rozpore so zásadou spravodlivého súdneho procesu (článok 46 Ústavy Slovenskej republiky). V

sporovom konaní musí byť pritom súdom poskytovaná materiálna ochrana zákonnosti tak, aby bola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov. Súd rozhodnutím o možnosti zaplatiť
dlh žalobcovi žalovanou v splátkach bez relevantných podkladov pre tento svoj záver zaťažil svoje
rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné napadnutý rozsudok v tejto časti, rovnako ako v zamietavom
výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania, podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Úlohou súdu prvej inštancie v priebehu ďalšieho konania bude opätovne prejednať vec v rozsahu v
akom bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený s tým, že sa vysporiada s dôvodmi, pre ktoré bol jeho
rozsudok v rozsahu v akom bol odvolaním napadnutý zrušený.
11. V novom rozhodnutí rozhodne opätovne aj o trovách konania vrátane trov odvolacieho konania ( §
396 ods. 3 CSP).

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.