Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Lučenec

Judgement was issued by JUDr. Kristína Glezgová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 21Pc/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617208892
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristina Glezgová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617208892.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v právnej veci navrhovateľky C. D., E..

XX.XX.XXXX, J. I. B. Č.. XXXX/XX, Q.č, občianky SR, právne zastúp. JUDr. Bronislavou Garajovou,
advokátkou z AK Poltár, Železničná 291 proti žalovanému O. D., E.. XX.XX.XXXX, J. I. D., S. XXX,
občana SR, právne zastúp. JUDr. Jánom Čipkom, advokátom z AK Hnúšťa, Partizánska 197 v konaní
o určenie výživného pre plnoleté dieťa takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í vyživovaciu povinnosť otca O. k dospelej dcére C. D., E.. XX.XX.XXXX naposledy
určenú rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6C/333/2015 zo dňa 29.01.2016 tak, že otec je
povinný prispievať na výživu dcéry sumou 150,-Eur mesačne od 01.07.2017.

II. Takto určené výživné je otec p o v i n n ý zasielať k rukám dospelej dcéry EX., vždy do 25. dňa
toho ktorého mesiaca vopred.

III. Zmeškané výživné za obdobie od 01.07.2017 do 31.08.2018 v sume 980,-Eur sa otcovi p o v o ľ
u j e zaplatiť v splátkach po 50,-Eur mesačne spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

IV. Otec je p o v i n n ý zaplatiť dospelej dcéry náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto
náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia výživného na seba ako na plnoletú, avšak
nezaopatrenú, na výživu odkázanú osobu voči svojmu otcovi O. D.. Poukázala na to, že rozsudkom
OkresnéhosúduLučenecspis.značka6C/333/2015boljejoteczaviazanýprispievaťnajejvýživusumou
vo výške 80,- Eur mesačne. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo na jej strane k zmene
pomerov. Od septembra 2016 započala štúdium na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce Sv.

Alžbety, n. o. v Bratislave. Vznikli jej náklady na zakúpenie karty ISIC v sume 30,-Eur, ktorá poskytuje
zľavy pre študenta, zápisné do 1. ročníka činilo 90,-Eur, školné za zimný semester 2016/2017 bolo v
sume 495,-Eur, školné za letný semester 2016/ 2017 je 550,-Eur, ubytovanie 110,-Eur mesačne, čo
činí za celý školský rok 1 100,-Eur. Kurz anglického jazyka činí 144,-Eur, cestovanie MHD v I. 36,15
Eur na 3 mesiace, lístok si navrhovateľka zakúpi štyrikrát v roku za sumu 144,60 Eur. Strava v I. ju
stojí 10,-Eur denne, lebo internát neposkytuje stravovanie, čo činí 300,-Eur mesačne. Cestovné I. -
D. E. X. a späť je 16,-Eur, navrhovateľka chodí domov trikrát mesačne za 48,-Eur, telefón činí 17,-

Eur mesačne, lieky, drogéria 25,-Eur mesačne, oblečenie je 50,-Eur mesačne. Otec bol naposledy
zamestnaný prostredníctvom agentúry JOB AGENCY NVJ - EU s.r.o., IČO: 24119920, Prokopka 176/2,
Praha Vysočany. Okrem výživného, ktoré platí pravidelne, už jej ničím neprispieva. Je zrejmé, že dcéra
má právo na vzdelanie. Priemerný mesačný zárobok otca uvádzaný v konaní 6C/333/2015 považuje zapodhodnotený. V prípade, že by jeho skutočný zárobok bol cca 221,05 Eur mesačne, nepostačoval by
na pokrytie základných životných nákladov a otcovi by sa prakticky neoplatilo cestovať za prácou do
ČC.y. Podľa § 75 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, pri určení výživného

prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa zákona o
rodinemajúrodičiaprispievaťnavýživudetípodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.

Má za to, že jej otec má dostatok schopností a možností, aby jej zabezpečil vysokoškolské vzdelanie
a je dostatočne finančne situovaný na to, aby prispieval na výživu dcéry vo vyššej miere ako do teraz.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby súd prihliadol na zmenu pomerov na jej strane a rozhodol
tak, mení vyživovaciu povinnosť zo sumy 80,-Eur mesačne na 150,-Eur mesačne vždy do 25. dňa v
mesiaci vopred od podania návrhu.

2. Právna zástupkyňa dcéry na pojednávaní uviedla, že preukázali oprávnenosť návrhu, teda existuje
dôvod na zvýšenie výživného, keďže sa zmenili pomery na strane dcéry, ktorá začala študovať mimo
bydliska v I., preto má preukázateľne vyššie náklady. Matka býva v rodinnom dome, ktorý jej však
nepatrí, pričom predložili všetky doklady, daňové priznanie, listy vlastníctva ako aj prehľad vlastníctva
motorových vozidiel matky. Poukazuje ale na závery rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.

zn. 17CoP 31/2017 z ktorého vyplýva, že nie vždy je východiskovým momentom príjem povinného, ale
aj jeho potenciálne možnosti, z ktorých by bolo treba vychádzať. Už aj na Slovensku je situácia iná,
zlepšujú sa príjmy, teda otec by nemusel dochádzať do zahraničia za tak nízku mzdu. Predložili súdu
viacero pracovných ponúk, ktorými dokazuje, že taká mimoriadne žiadaná kvalifikácia ako je lakýrnik
poskytuje možnosti lepšieho príjmu aj na S., čiže bližšie k miestu bydliska otca a jeho maloletého dieťaťa

ako aj družky, a preto má za to, otec pracujúci v Českej republike za nízky príjem by mohol dosiahnuť
lepší príjem na S.. Navyše z toho vzniká otázka, či predložený príjem nie je podhodnotený.

3. Dcéra C. D. uviedla, že sa jej zvýšili náklady na štúdium, pretože od septembra 2016 začala študovať
na Vysokej škole zdravotníctva v Bratislave, kedy má náklady v rozsahu, ako to vyplýva z podaného

návrhu. Býva v spoločnej domácnosti s matkou U. M., ktorá je podnikateľkou. Bývajú v rodinnom dome,
ktorý nepatrí jej matke, ale jej partnerovi. Matka vlastní motorové vozidlo zn. T.. Podniká ako živnostníčka
s drevom. Nie je spoločníčka v žiadnych ďalších obchodných spoločnostiach. Náklady na bývanie nevie
uviesť. Nedala vedieť otcovi zmenu štúdia, lebo sa s otcom nestýkajú, takže nevidela na to dôvod.
Naposledy sa videli na pojednávaní. Dostáva od 18 rokov detské prídavky 23,-Eur. Iné príjmy nemá,

počas štúdia nepracuje.

4. Právny zástupca otca žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že nepopiera právo dcéry na výživné a tiež
nerozporuje, že sa jej zvýšili náklady na život tým, že začala študovať v I.. Poukazuje však na to, že dcéra
absolútne nekonzultovala s otcom, kde bude študovať a najmä to, či otec bude schopný zvýšené náklady

štúdiaznášať.Predovšetkýmvšakpríjmyotcanedovoľujúzvýšenievýživného.Vtejtosúvislostipoukázal
na to, že príjem otca činí 9 872,-Kč, čo je v priemere 377,-Eur. K výdajom patrí titulom vlastníctva bytu
v D. platba nájomného 95,48 Eur mesačne a poskytovanie výživného 50,-Eur na maloletého syna P.
D.. Otec má tiež náklady spojené s používaním telefónu 31,50 Eur mesačne, platí poistné na syna
12,97 Eur a ďalšie poistné 34,99 Eur mesačne, pretože podmienkou zamestnania u jeho zahraničného

zamestnávateľa je platenie tohto poistného, kedy existenciu tejto povinnosti nevie preukázať. Keď tieto
náklady porovná s príjmom otca, má za to, že nie sú dané možnosti a schopnosti otca na zvýšenie
výživného. Poukazuje na ustanovenie §§ 62 ods. 2 a 75 Zákona o rodine, kedy výživné sa určuje podľa
možností a schopností oprávneného a kedy dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Keď
vyjde z príjmu matky, ktorý je vyšší ako príjem otca ako aj z finančnej situácie otca je zrejmé, že nie je

dôvod na zvýšenie výživného v zmysle uvedených zákonných ustanovení. Neboli produkované žiadne
dôkazy osvedčujúci skutočnosť, že na Slovensku sú podmienky, aby otec zmenil zamestnanie. Žiada
prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že dcéra tým, že nekomunikuje s otcom, porušuje svoje povinnosti ako
dcéry a priznanie zvýšeného výživného by bolo preto v rozpore s dobrými mravmi. Preto žiada žalobu
zamietnuť.

5. Otec O. D. uviedol, že sa pripája sa k prednesu svojho právneho zástupcu. Je skutočne pravdou,
že nemá na platenie zvýšeného výživného, pretože jeho príjmy a náklady na život mu to neumožňujú.
Náklady tvorí nájomné, poplatok za elektrinu, káblovú televíziu, rozhlas a TV ako aj mesačne platenýpoplatok za komunálny odpad. Cestu domov raz mesačne mu platí zamestnávateľ spolu s ubytovaním
a tiež dostáva stravné lístky. Zdravotný stav má horší pre problémy s prieduškami. Matka dcéry podniká
s drevom, má aj veľmi pekný rodinný dom, takže sa domnieva, že na jej strane sú vyššie príjmy ako u

neho. S dcérou sa nevideli od jej útleho veku, keď mala asi 5 rokov, pretože jej matka mu bránila v styku.

6. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 21Pc/14/2017-106 zo dňa 03.11.2017 tak, že návrh
na zvýšenie výživného zamietol. Voči rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. Na
základe tohto odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 17CoP/7/2018-143 zo dňa

19.03.2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
7. Odvolací súd poukázal na to, že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, ako sa ten vysporiadal
so zákonným pojmom „možnosti povinného. Výklad v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine
je ten, že osoba povinná platiť výživné sa má snažiť využívať svoje schopnosti a možnosti naplno v
rozsahu potrebnom na uspokojovanie oprávnených potrieb oprávnenej osoby v čo najväčšej možnej
miere. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s pracovnými

ponukami predloženými v konaní navrhovateľkou. Ak mal za to, že tieto samy osebe nepostačujú
na ustálenie, či sú porovnateľné so súčasným zamestnaním otca navrhovateľky z pohľadu, či by
potenciálny zamestnávateľ hradil výdavky na ubytovanie, stravné a cestovné zo svojho alebo nie, mal
doplniť dokazovanie napr. výsluchom potenciálneho zamestnávateľa ohľadne konkretizácie pracovnej
ponuky tak, aby vedel ustáliť, či je pracovná ponuka pre osobu povinnú platiť výživné výhodnejšia

alebo nie. Porovnateľnosť pracovnej ponuky k terajšiemu zamestnaniu otca navrhovateľky je
potrebné skúmať aj z hľadiska, či v prípade, že uvedené výdavky potenciálny zamestnávateľ
nehradí, by prípadná vyššia čistá mzda aj tak pokryla výdavky na ubytovanie a cestovné a stále by
prevyšovala súčasnú čistú mzdu otca navrhovateľky. Vzdialenosť miesta bydliska otca od miesta výkonu
práce podľa predložených pracovných ponúk pritom nehrá rolu za situácie, že aj v súčasnosti otec

navrhovateľky pracuje cca 600 km od miesta jeho bydliska a je ochotný vycestovať za prácou aj
do zahraničia. Záver súdu prvej inštancie o tom, že navrhovateľkou predložené pracovné ponuky sú
neporovnateľné so súčasným zamestnaním otca navrhovateľky je teda predčasný. V tejto súvislosti
odvolací súd podotýka, že nakoľko je konanie vo veciach výživného plnoletých osôb konaním podľa
CMP, súd je v zmysle §§ 35 a 36 CMP povinný aj bez návrhu vykonať dôkazy potrebné na

zistenie skutočného stavu veci. Podľa názoru odvolacieho súdu slovné spojenie „vzdať sa bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku“ treba vykladať nie len v zužujúcom zmysle
opustenia predchádzajúceho výhodnejšieho zamestnania, ale v rozširujúcom zmysle naskytnutia sa a
nevyužitia príležitosti výhodnejšieho zamestnania. V takom prípade totiž osoba povinná platiť výživné
taktiež nevyužije svoje schopnosti a možnosti platiť výživné zodpovedajúce odôvodneným potrebám

oprávneného. Súd prvej inštancie teda nedostatočne zistil skutočný stav veci v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia veci a vzhľadom na naznačený rozsah dokazovania nie je účelné ho doplniť
odvolacím súdom.
8. Súd následne doplnil dokazovanie v zmysle pokynu odvolacieho súdu a vyžiadal správy od
potenciálnych zamestnávateľov spoločností DMP Slovakia, s.r.o., Púchov, AUTO-IMPEX, spol. s r.o.,

Bratislava, TRENKWALDER, a.s., Trnava, LUTO Automotive, s.r.o., Bratislava a Auto Jednička, s.r.o.,
Bratislava a vytýčil vo veci pojednávanie, kedy právna zástupkyňa plnoletej dcéry uviedla, že výživné
žiada priznať od 01.07.2017. Potvrdzuje, že navrhovateľka naďalej študuje, nastupuje do 3. ročníka
päťročného štúdia. Plnoletá dcéra zdôraznila, že otec je intenzívny fajčiar, takže jeho onemocnenie na
astmatické ochorenie zrejme nie je príliš vážne. Je otázne, či otec žije v Č., pretože ho nedávno čakala

na námestí partnerka zo S., čo videla na vlastné oči. Otca neodmieta, len jej telefonuje vždy pod vplyvom
alkoholu, takže z toho vznikajú problémy.

9. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní uviedla, že žiada žalobu zamietnuť, pričom poukazuje na
svoje vyjadrenia. Na základe pokynu krajského súdu robili dopyty u firiem, ktoré právna zástupkyňa

plnoletej dcéry označila, avšak okrem spoločnosti AUTOIMPEX, spol. s r.o. ďalšie nereagovali. Uvedená
spoločnosť ponúkala základnú mzdu od 480,-Eur do 1 500,-Eur ale bez toho, aby bolo zabezpečené
ubytovanie, čo vyplýva z toho, že v správe takáto ponuka uvedená nie je. Chce zdôrazniť, že otec
trpí astmatickým ochorením, o čom predkladá lekársku správu, pričom chce upozorniť na to, že počas
svojho života a praxe lakýrnika otec zažil rôzne pracovné podmienky a tie v L. u zamestnávateľa, u

ktorého pracuje, mu vyhovujú práve zo zdravotných dôvodov. Navyše otec žije trvale v Č., lebo tam má
partnerku. Byt si drží na S., lebo cestuje za maloletým synom, ktorého navštevuje na S.. Poukazujem
na ustanovenie § 75 ods. 2 zákona o rodine, kedy zdôrazňujem, že zo strany dcéry by mal byť záujem
o kontakt otca, je to jej povinnosť ako dcéry mať snahu a prejaviť úctu otcovi.10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s návrhom na začatie konania, rozsudkom Okresného
súdu Lučenec 6C/333/2015, obsahom spisu 6C/333/20105, prehľadom nákladov dcéry, dokladom

o nákladoch otca, potvrdením o štúdiu dcéry, príjmom otca, výpočtom, nákladmi otca, pracovnou
zmluvou, majetkovou situáciou matky, prehľadom motorových vozidiel vo vlastníctve matky, pracovnými
ponukami, rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici a pripojeným spisom, daňovým priznaním
matky, výpisom zo živnostenského podnikania matky, čestným prehlásením U. S., čestným prehlásením
Z. K., čestným prehlásením Y. M., dokladmi SIPO, listami vlastníctva, odvolaním voči rozsudku,

vyjadrením otca, vyjadrením právnej zástupkyne navrhovateľky, vyjadrením právneho zástupcu otca,
správou z firmy LUTO Automotive, s. r. o. Košice, správou z firmy DMP Slovakia s. r. o., správa z firmy
AUTO-IMPEX spol. s r.o., správou z firmy TRENKWALDER, a. s., úradným záznamom, správou z firmy
Auto Jednička s. r. o. Centrum SK a lekárskou správou otca.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len Zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životne úrovni rodičov.

13. Podľa ods. 4 cit ust. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

14. Podľa ods. 5 cit. ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

16. Podľa § 75 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s

dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

17. Prevedeným dokazovaním bolo zistené, že žalovaný O. D. je otcom plnoletej dcéry C. D.. Otcovi
bolo naposledy určené výživné rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/333/2015-28 zo dňa
29.01.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.02.2016 a to v sume 80,-Eur mesačne. Dcéra bola

v uvedenej dobe študentkou Pedagogickej a sociálnej akadémie v Lučenci a otec zamestnancom
spoločnosti JOB AGENCY NVJ-EU, s.r.o., Praha - Vysočany, Česká republika, pričom jeho priemerný
mesačný príjem činil za 11 mesiacov spolu 65 712,- Kč, čo je v priemere 5 973,81 Kč (221,05 Eur).
Cestovné domov na S. mu preplácal zamestnávateľ.

18. Dcéra sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na sumu 150,- Eur mesačne z dôvodu,
že sa zmenili pomery na jej strane. Z predložených dôkazov je zrejmé, že študuje na Vysokej škole
zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety, n.o., Palackého č. 1, Bratislava, kedy je študentkou 3.
ročníka. V súčasnosti jej vznikajú náklady na zabezpečenie bežných životných potrieb a to nákupom
karty ISIC - 30,- Eur, ktorá poskytuje zľavy a výhody pre študentov, školné za letný semester 2016/ 2017

- 550,- Eur, ubytovanie - 110,- Eur mesačne, čo činí za celý školský rok 1 100,- Eur. Kurz anglického
jazyka činí 144,- Eur, cestovné MHD 144,60 Eur ročne. Strava v I. stojí dcéru 300,- Eur mesačne.
Cestovné I. - D. E. X. a späť je 16,- Eur, navrhovateľka chodí domov 3x mesačne za 48,- Eur, telefón
činí 17,- Eur mesačne, lieky, drogéria 25,- Eur mesačne, oblečenie - 50,- Eur mesačne. Otec je naďalej
zamestnaný u JOB AGENCY NVJ - EU s.r.o., IČO: 24119920, Prokopka 176/2, Praha Vysočany od

19.02.2014, pričom jeho priemerná mzda činí 9 872,- Kč, čo je v priemere 376,84 Eur. Náklady otca činia
nájomné mesačne 75,74 Eur, poplatok za elektrinu 10,- Eur, káblovú televíziu 3,90 Eur, rozhlas a TV
4,64 Eur, poplatok za komunálny odpad 1,20 Eur, čo mesačne činí 95,48 Eur, poplatok za telefón 31,50
Eur, poistné na syna 12,97 Eur. Z vyjadrenia otca ďalej vyplýva, že si neuplatňuje náklady na cestovnéa na bývanie v zahraničí, pretože mu to prepláca zamestnávateľ, pričom dostáva aj stravné lístky. Čo
sa týka zdravotného stavu, otec poukázal na zhoršenie zdravia vplyvom onemocnenia priedušiek, kedy
však náklady s tým spojené mu hradí zdravotná poisťovňa. K ďalším preukázateľným nákladom otca

patrí výživné na maloletého P. D. v sume 50,- Eur mesačne. Otec platí výživné aj na navrhovateľku v
sume 80,- Eur mesačne.

19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že príjem otca činí 376,84 Eur a nevyhnutné náklady na bývanie a
výživné na maloletého P. a navrhovateľku ako aj poplatok za telefón činia 256,98 Eur. Vzhľadom k

robotníckejprofesiimuselsúdprihliadnuťajnanákladynastravuakoajnaodievanieahygienu,čopodľa
názoru súdu činí okolo 120,- Eur mesačne. Pokiaľ otec tvrdí, že platí aj mesačné poistné v sume 34,99
Eur, čo je podmienkou zamestnania v zahraničí u jeho zamestnávateľa, súd na uvedenú skutočnosť
neprihliadol, pretože otec túto povinnosť platby ako frekvenciu platieb nepreukázal. Tiež súd neprihliadol
na platenie poistného na syna P., nakoľko nejde o nevyhnutné náklady.

20. Čo sa týka príjmov matky navrhovateľky súd zistil, že matka navrhovateľky je podnikateľka a tiež
poberá detské prídavky v sume 23,- Eur. Matka vlastní nákladné motorové vozidlo (skriňová dodávka)
T. C.: Z. a nákladný príves továrenskej značky Z. I. Z.-XX a taktiež vlastní viaceré nehnuteľnosti vedené
na LV č. XX K. D.. Ú.. Q. W. P. Č.. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX W. XXXX K. D.. Ú.. D. E. X. a to
trvalé trávne porasty ako aj stavby a rodinné domy v jednej polovici, resp. v 5/18-inách.

21. Súd v zmysle záväzného pokynu Krajského súdu v Banskej Bystrici preskúmal možnosti otca
zamestnať sa v rovnakej profesii, v akej pracuje (lakýrnik) u iných zamestnávateľov, ako je jeho terajší
zamestnávateľ v zahraničí za účelom zistenia, či by bolo v jeho možnostiach a schopnostiach dosiahnuť
vyšší príjem, kedy vychádzal z tej skutočnosti, že otec aj v súčasnej dobe pracuje vo veľkej vzdialenosti

mimo svojho bydliska. V tejto súvislosti bolo zistené, že v spoločnosti LUTO Automotive s.r.o., Košice
zamestnávateľ poskytuje pre pozíciu lakýrnika hrubú mzdu 2 100,- Eur, spoločnosť hradí ubytovanie
v plnej výške (penzión) a zabezpečuje aj cestovné na miesto výkonu práce, resp. ponúka dohodu aj
iným spôsobom dopravy, napr. vlastným vozidlom alebo vlakom (č.l. 158). Zo správy AUTO - IMPEX,
spol. s r.o. Bratislava súd zistil, že priemerná mzda lakýrnika v tejto spoločnosti činí od 480,- Eur

do 1 500,- Eur (obe brutto) podľa odpracovaných normohodín. Firma vie zaobstarať zamestnancovi
ubytovanie a poskytuje príspevok na cestovné vo výške priemerného cestovného lístka (č.l. 174). Z
vyjadrenia spoločnosti Auto Jednička s.r.o. vyplýva, že nástupný plat je 467,- Eur netto, ubytovanie ani
cestovné spoločnosť nehradí, avšak hradí obedy v plnej výške. Pre úplnosť treba uviesť, že spoločnosť
TRENKWALDER a.s., Trnava uviedla, že pozíciu lakýrnika neobsahujú a to ani v najbližšej dobe, pričom

svojím zamestnancom ubytovanie neposkytujú. Spoločnosť DMP Slovakia, s.r.o., Púchov vyjadrenie
k žiadosti súdu neposlala. Z vyššie uvedeného dokazovania však súd dospel k záveru, že pozíciu
lakýrnika obsadzujú viaceré firmy na území Slovenskej republiky, v ktorých by otec mal podstatne
lepší príjem ako u terajšieho zamestnávateľa. Vzhľadom k tomu, že navyše niektorí zamestnávatelia
poskytujú ubytovanie, resp. hradia dopravu svojím zamestnancom, pri preukázaných nákladoch otca

vo výške 256,98 Eur ako aj predpokladaným nákladom na stravu, odievanie a hygienu okolo 120,-
Eur mesačne, čo činí výšku terajšej mzdy otca, súd dospel k záveru, že v prípade, že by sa otec
zamestnal podľa existujúcich možností (tzv. potencionalita príjmov), bol by schopný poskytnúť dospelej
dcére ňou požadované výživné vo výške 150,- Eur. Z týchto dôvodov súd zmenil vyživovaciu povinnosť
otca naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.zn. 6C/333/2015 zo dňa 29.01.2016 zo

sumy 80,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne.

22. Takto určené výživné je otec povinný zasielať k rukám dospelej dcéry C. D. vždy do 25. dňa toho
ktorého mesiaca vopred. Zmeškané výživné za obdobie od 01.07.2017 do 31.08.2018, kedy otec platil
výživné len 80,- Eur, t.j. 14 mesiacov x 70,- Eur, čo činí 980,-Eur, súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach po

50,-Eur mesačne spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
splatnosť celého plnenia.

23. Pokiaľ otec poukázal na tú skutočnosť, že zvýšenie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi,
súd má za to, že nedostatočná komunikácia zo strany dcéry nie je dostatočným dôvodom na to, aby jej

nebolo priznané výživné, nakoľko len samotné vyhýbanie sa kontaktu s otcom nie je možné považovať
za natoľko závažné jednanie, aby toto mohlo mať za následok odňatie možnosti dcéry získať primerané
vzdelanie z dôvodu neposkytovania výživného o to viac, že ani z vyjadrenia otca nevyplýva, že by javil
primeraný záujem o potreby navrhovateľky a jej spôsob života.24. Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 57 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len
CMP), ktoré uvádza, že o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje

súd len na návrh. Podľa § 58 CMP o nárokoch na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V prejednanej veci navrhovateľka žiadala priznať náhradu trov
konania. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka bola v konaní plne úspešná, súd jej priznal náhradu trov
konania vo výške 100%. O výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.

Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné

návrhy.

Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno

začať konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak
sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.