Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 19C/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218200325
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2218200325.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcov: 1. W. Š., nar.

XX.XX.XXXX, B. K. XXXX/XX, Z., 2. Z. Š., nar. XX.XX.XXXX, V. X, Z., obaja pr. zast.: Rubikon Legal,
s.r.o., advokátska kancelária v Bratislave, proti žalovanému: R.. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, Č. XX, pr. zast.:
JUDr. Ernest Csonga, advokát v Dunajskej Strede, o 52.660,52 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Zamieta sa žaloba o zaplatenie náhrady škody 52.660,52 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania
od 23.09.2017 do zaplatenia.

II.Žalovanémusapriznávavočižalobcomnároknanáhradu100%trovkonania,ktorúsúpovinnízaplatiť

spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou došlou 24.01.2018 domáhali voči žalovanému zaplatenia náhrady škody v
sume uvedenej vo výroku. Svoj nárok odôvodnili tým, že so žalovaným uzatvorili dňa XX.XX.XXXX
zmluvu na realizáciu prác a dodávok materiálu, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného zhotoviť pre
žalobcov dielo - rodinný dom. Dielo sa malo zhotovovať na základe projektovej dokumentácie a v súlade
so stavebným povolením v 26. etapách. Žalovanému boli na základe zmluvy a požiadaviek žalovaného
uhradené platby za dielo, ktoré do 09.05.2016 spolu predstavovali 63.593 €. Činnosť žalovaného však
bola podľa tvrdenia žalovaného po vykonaní väčšiny prác zodpovedajúcich prvým trom etapám k

01.06.2016 náhle pozastavená a ukončená jednostranným rozhodnutím žalovaného. Dňa 26.08.2016
žalovaný od zmluvy bezdôvodne odstúpil. Odstúpenie navyše obsahovalo výzvu na úhradu fiktívnej
sumy 1.158,54 €, ktorá nevyplýva zo zmluvy a jej vynaloženie nebolo žiadnym spôsobom preukázané.
Od ukončenia prác žalovaný nereagoval na požiadavky žalobcov pokračovať v stavbe a odstrániť
vady, ktoré boli na diele identifikované. Žalovaný riadne neukončil stavebné práce na diele, dielo v
žiadnej etape a ani súvisiace podklady a dokumenty žalobcom neodovzdal. Neodstránil vytknuté vady
diela, neodpratal stavebný materiál a „nezakonzervoval“ stavbu. Žalovaný neviedol stavebný denník,

nedisponoval oprávnením na uskutočňovanie stavieb a ním poverený stavebný dozor nebol prítomný na
stavbe. Žalobcovia vyzvali žalovaného na odstránenie jednotlivých vád samotného vyhotovenia prvých
trochetápstavbydomupo opustenístaveniskavýzvouz03.06.2016avýzvouz27.09.2016,nožalovaný
ich neodstránil. Žalobcovia poverili Ústav súdneho znalectva pri Slovenskej technickej univerzite v
Bratislave, aby posúdil jednotlivé práce zrealizované žalovaným, ktorý v znaleckom posudku č. 19/2017
zo 06.07.2017 v konštatoval, že pri stavbe domu neboli dodržané technické normy a postupy, čím bola
spôsobená škoda v podobe sumy 43.640,52 € potrebnej na sanáciu vád. Žalobcovia si tiež uplatnili

náklady spojené s vypracovaním znaleckého posudku vo výške 2.520 €. Žalovaný zároveň zanechal na
stavenisku materiál - drevené konštrukcie, ktorý mal byť použitý na zhotovenie strechy v nasledujúcej
etape. Súčasťou úhrad realizovaných žalobcami bola aj záloha na tento materiál v sume 6.500 €. K
protokolárnemu odovzdaniu materiálu však nedošlo. Materiál doviezol na stavbu, kde ho bez súhlasužalobcov zložil a neprejavoval oň záujem ani po opätovných výzvach žalobcov na jeho odstránenie. V
dôsledku konania žalovaného tak vznikla žalobcom škoda spočívajúca vo vynaložení čiastky 6.500 €
ako zálohy na strechu, ktorá však nikdy nebola dodaná. Vzhľadom na to si žalobcovia žalobou uplatnili

voči žalovanému nárok na náhradu škody v celkovej výške 52.660,52 € zodpovedajúcu a) nákladom na
sanáciu vyhotoveného diela v sume 43.640,52 €, b) nákladom na vypracovanie znaleckého posudku vo
výške 2.520 € a c) uhradenej zálohe za drevo vo výške 6.500 €.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Namietol, že rodinný dom sa staval podľa kompletnej projektovej

dokumentácie, za ktorú je zodpovedný projektant R.. N. J., a podľa stavebného povolenia sa mal
stavať „svojpomocne“. Žalobkyňa v 2. rade ho 22.05.2016 požiadala o súrne stretnutie, na ktorom
ho informovala, že sa bude realizovať len jej časť rodinného domu, pretože nemieni ďalej financovať
výstavbu celého rodinného domu, teda aj bytovú jednotku svojho syna, žalobcu v 1. rade. Žalovaný preto
požiadal žalobkyňu v 2. rade o ďalšie stretnutie, ale ona už nereagovala. Následne zaslal žalobcom
list, ktorý obsahoval finančné dorovnanie dodávok a prác k 01.06.2016, v ktorom vyčíslil dlh v podobe

nezaplatených prác v sume 762,54 €. Poprel, že by dielo nebolo v žiadnej etape riadne ukončené a
poukázal na kontrolný a preberací deň 26.04.2016. Žalobca v 1. rade obratom 03.06.2016 požiadal
žalovaného, aby stavenisko upratal a odstránil vady na stavbe, na čo žalovaný odpovedal 06.06.2016.
Nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že by nereagoval na ich požiadavky a poukázal na viaceré emaily
z júna 2016 a upozornil žalobcov na nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie stavby, aby nedošlo k

vzniku škôd na majetku žalobcov. Dňa 30.04.2016 ho žalobca v 1. rade požiadal, aby zorganizoval
realizáciu ďalšej etapy stavby, v rámci ktorej sa mala podľa zmluvy postaviť strecha. Zálohu na túto
etapu zaplatil žalobkyňa v 2. rade 09.05.2016 v sume 6.500 €. Drevo bolo objednané a privezené
na stavbu 25.05.2016, kde bolo aj zložené. Žalobca v 1. rade vyjadril nespokojnosť s spôsobom
uloženia dreva, preto bolo drevo v dňoch 30.05.2016 a 31.05.2016 riadne uložené na miesto, ktoré

určil žalobca v 1. rade. Poukázal na to, že žalobcovia spočiatku nežiadali žalovaného, aby im zálohu
za drevo vrátil. Takúto požiadavku predniesli až potom, čo si na strechu nechali vypracovať nový
projekt, podľa ktorého bola konštrukcia strechy úplne iná a nebolo možné na ňu použiť stávajúce rezivo.
Podľa žalovaného to bol dôvod, prečo žalobcovia požiadali o vrátenie financií za drevo až neskôr.
Žalobca v 1. rade ako stavebník realizoval stavbu svojpomocne a sám určoval časový harmonogram

stavebnýchprácvsúvislostisjehofinančnýmimožnosťami.Žalobcovianezaplatiliďalšiezálohovéplatby
pre realizáciu ďalších etáp diela, preto nebolo možné v stavbe pokračovať. Žalovaný riadne viedol
stavebný denník, čo vyplýva z toho, že žalobca v 1. rade podpisoval zápisy z kontrolných dní, ktoré
tvoria jeho obsah. Žalovaný zaslal stavebný denník a certifikát ETA žalobkyni v 2. rade poštou, no
táto nepreberala zásielky. Stavebný dozor bol na stavbe prítomní, no žalobcovia stavbu navštevovali

veľmi zriedkavo, takže sa zrejme preto nestretli. Žalovaný od zmluvy odstúpil po tom, čo žalobcovia
nereagovali na jeho výzvu na zaplatenie sumy 1.158,54 €. K znaleckému posudku sa vyjadril tak, že
okrem jeho záverov spochybnil aj správnosť skutkových zistení, z ktorých znalci vychádzali, pretože
tieto obsahovali informácie odporujúce skutočnosti. V tejto súvislosti podal na znalcov sťažnosť na
Ministerstve spravodlivosti SR, o ktorej do vyhlásenia rozsudku nebolo rozhodnuté (č. l. 298).

3. Súd vo veci rozhodol po nariadení pojednávania (§ 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku; ďalej
len „CSP“), ktoré sa konalo 04.12.2018 a 29.01.2019 za prítomnosti strán a ich právnych zástupcov.

A. Skutkový stav

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluva na realizáciu prác a dodávok materiálu (č. l.
10 až 16), čiastočný LV č. XXX (č. l. 17), stavebné povolenie (č. l. 18 a 19), cenová kalkulácia (č. l. 20
až 26), platobný príkaz (č. l. 28), príjmový doklad (č. l. 29), platobný príkaz (č. l. 30), príjmový doklad
(č. l. 31), platobný príkaz (č. l. 32), email zo 06.06.2016 (č. l. 34), výzva na vysporiadanie nárokov (č.

l. 35 až 37) s doručenku (č. l. 38), doplnok (č. l. 1 k znaleckému posudku č. 19/2017 (č. l. 39 až 45),
faktúra (č. l. 46), vyúčtovanie (č. l. 47 až 48), platobný príkaz (č. l. 49), výzva na poskytnutie plnenia a
náhradu škody s doručenkou (č. l. 50 až 52), list žalovaného z 24.09.2017 (č. l. 53 a 54), vyjadrenie (č.
l. 55 až 57), znalecký posudok č.19/2017 (č. l. 59 až 123), projekt (č. l. 150 až 158), cenová kalkulácia s
podpisom za objednávateľa (č. l. 160), email z 24.05.2016 (č. l. 163), finančné dorovnanie k 01.06.2016

(č. l. 164 až 180), emaily (č. l. 181 až 194), vizualizácia (č. l. 198), fotografie (č. l. 198 rub a č. l. 199),
stavebný denník (č. l. 200 až 203), email z 22.02.2016 (č. l. 206), prílohy k stavebnému denníku (č. l.
224 až 231), email zo 16.05.2016 (č. l. 232), zápis stavebného dozoru (č. l. 233), stanovisko (č. l. 234),
zápis stavebného dozoru (č. l. 238), stanovisko (č. l. 239), podací lístok (č. l. 262), obálka (č. l. 263),podacie lístky (č. l. 264 a 265), email z 29.05.2018 (č. l. 266), vyjadrenie žalovaného s prílohami (č. l.
268 až 292), vyjadrenie statika (č. l. 297), výstupná správa z júna 2016 (č. l. 364 až 374), SMS správa
z (č. l. 399), emaily (č. l. 400 až 403), kúpna zmluva (č. l. 404 až 409), výpis z LV č. XXXX (č. l. 410

až 432) a na základe nich v spojení so skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151
CSP), ustálil tento skutkový stav.

5. Žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území O.
B. W., a to pozemkov - parcely reg. „C“ č. XXX, orná pôda o výmere X.XXX m2, parcely reg. „C“ č. XXX/

X, záhrady o výmere XXX m2, parcely reg. „C“ č. XXX/X, záhrady o výmere XX m2 a parcely reg. „C“
č. XXX/X, záhrady o výmere XXX m2 (ďalej len „pozemky žalobcu v 1. rade“, čiastočný výpis z listu
vlastníctva č. XXX, č. l. 17)..

6. Dňa 10.03.2016 žalobcovia ako objednávatelia a žalovaný ako zhotoviteľ podpísali (podpisy za
objednávateľa boli dva a žalobcovia ich uznali za vlastné; zápisnica z pojednávania T4/12, č. l. 362 rub)

„zmluvu na realizáciu prác a dodávok materiálu“, ktorej relevantné ustanovenia zneli:

II.
Predmet zmluvy

2.1 Predmetom tejto zmluvy je záväzok zhotoviteľa zhotoviť dielo, ktorým je výstavba rodinného domu
„Samostatne stojaci rodinný dom“ (dvojdom) do štádia „dom na kľúč - energetická trieda A1“ na parcele
č.: XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X zapísaných v liste vlastníctva číslo XXX - príloha č. X v katastri obce
O. B. W. a podľa projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom, stavebného povolenia a za
podmienok tejto zmluvy a záväzok objednávateľa zaplatiť dohodnutú cenu diela.

III.
Podklady pre vykonanie diela

…

3.2Súčasťoutejtozmluvyjeobojstranneodsúhlasená„Cenovákalkulácia“zodňa4.3.2016prevýstavbu
predmetného rodinného domu - príloha č. 4 (ďalej len ,CK‘).

IV.
Cena za zhotovenie diela

…
4.2 Cena za dielo sa dojednáva vo výške: 214.653,20 € … Cena zahŕňa náklady súvisiace s realizáciou
RD…a dodatočných požiadaviek investora. Uvedená cena za dielo je cena konečná a je v súlade s
cenovou kalkuláciou zo dňa 4.3.2016. …

4.3 V cene sú zahrnuté všetky náklady na mechanizmy, materiály, dopravu a prácu tak, ako je uvedené
v cenovej kalkulácii.
4.4. Objednávateľ prehlasuje, že má zabezpečené financovanie stavby v hodnote jej rozpočtu.

V.

Podmienky vykonania diela

…
5.6 Objednávateľ je vlastníkom zhotovovanej stavby. …

VI.
Lehoty plnenia záväzkov

6.1 Zhotoviteľ sa zaväzuje zmluvné dielo dokončiť do 6 (šesť) mesiacov od odovzdania staveniska a
uhradenia zálohovej platby za predpokladu, že počas výstavby nepríde k pozastaveniu prác z dôvodov

na strane objednávateľa, alebo k zásadným zmenám oproti odovzdanej projektovej dokumentácii.
6.2 Zhotoviteľ začne s prácami na prevzatom stavenisku po uhradení zálohovej platby objednávateľom
vo výške: 19.386,- €… Uhradenie zálohovej platby sa považuje za výzvu objednávateľa zhotoviteľovi na
začatie výstavby rodinného domu. zhotoviteľ začne s prácami do troch dní od tejto výzvy.…

VII.

Platby za realizáciu prác a dodávok materiálu

7.1 Zmluvné strany sa dohodli, že objednávateľ zaplatí zhotoviteľovi zálohu na cenu za dielo… vo výške:
19.386,- €… v súlade s bodom 6.2 tejto zmluvy a následne v režime zálohová platba - vyúčtovanie“ v
súlade s CK.

7.2 Podkladom pre úhradu ceny za dodávky materiálu a prác, alebo čiastkové plnenie budú záznamy
v stavebnom denníku v súlade s „CK“.
…

VIII.
Zmluvné pokuty

8.1 V prípade nedodržania kvality… má objednávateľ právo v priebehu výstavby zápisom v stavebnom
denníku alebo najneskôr do protokolu o prevzatí a odovzdaní predmetu diela, požadovať od zhotoviteľa
opravu zadarmo. …
…

8.3 Ak objednávateľ bude v omeškaní s jednotlivou platbou o viac ako 7 dní, zhotoviteľ má právo práca
na stavbe pozastaviť do splnenia záväzku objednávateľ, alebo má právo od zmluvy odstúpiť. V takom
prípade zhotoviteľ dovtedy vykonané dielo odovzdá a objednávateľ je povinný zaplatiť dovtedy vykonanú
časť diela.
8.4 V prípade, že objednávateľ práce na stavbe neoprávnene pozastaví, zhotoviteľ je oprávnený

vyúčtovať a objednávateľ povinný zaplatiť všetky preukázane vzniknuté škody.
…

IX.
Vykonávanie diela a jeho kontrola

…
9.5 Zhotoviteľ je povinný viesť stavebný denník v súlade so stavebným zákonom č. 50/1976 Zb.
9.6 Akékoľvek zmeny oproti projektu zo strany zhotoviteľa budú vopred odsúhlasené autorom projektu
a objednávateľom.

X.
Odovzdanie diela

10.1 Zhotoviteľ oznámi objednávateľovi pripravenosť na odovzdanie 5 dní pred jeho ukončením.

10.2 O odovzdaní diela spíšu zmluvné strany zápisnicu o odovzdaní a prevzatí diela, ktorú podpíšu v
deň ukončenia odovzdávacieho konania.“

7. Cenová kalkulácia, ktorá tvorila prílohu č. 4 zmluvy na realizáciu prác a dodávok, v časti III. s názvom
„Zvislé a kompletné konštrukcie“ obsahovala v stĺpci s nadpisom „Záloha“ sumu 6.500 €, ku ktorej v

stĺpci s nadpisom „Poznámka“ bolo poznačené, že ide o „záloh[u] na IV. etapu - drevo (dodávka trvá
aj tri týždne)“.

8. Žalovaný ani žalobcovia nekonali pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti
(nesporná skutočnosť). Tento záver plynie aj z obsahu stavebného povolenia, podľa ktorého bol

stavebníkom žalobca v 1. rade a stavba mala uskutočňovať „svojpomocne“ (stavebné povolenie, č. l.
18 a 19).

9. Žalobcovia uhradili žalovanému úvodnú zálohovú platbu 19.386 € dňa 10.03.2016. Následne
žalovanému zaplatili dňa 29.03.2016 sumu 8.206, dňa 24.04.2016 sumu 18.000 € a dňa 09.05.2016

sumu 18.001 €, spolu teda 63.593 €. (nesporné skutočnosti; platobný príkaz, č. l. 28; príjmový doklad,
č. l. 29; platobný príkaz, č. l. 30; príjmový doklad, č. l. 31; platobný príkaz, č. l. 32).10. Dňa 30.04.2016 žalobca v 1. rade požiadal žalovaného, aby zorganizoval realizáciu ďalšej (IV.)
etapy stavby, v rámci ktorej sa mala podľa zmluvy postaviť strecha, na čo žalovaný vyzval žalobcu v 1.
rade na zaplatenie zálohy na drevo v sume 6.500 € (nepopreté tvrdenie žalovaného). Zálohu zaplatila

žalobkyňa v 2. rade platbou 09.05.2016 v rámci sumy 18.001€ (nepopreté tvrdenie žalobcov). Drevo
bolo objednané a privezené na stavbu 25.05.2016, kde bolo aj zložené (nepopreté tvrdenie žalovaného).
Emailom z 27.05.2016 žalobca v 1. rade žalovanému napísal, že „momentálne som na pozemku a
našiel som takto uložené drevo[,] tak Vás chcem požiadať, aby ho čo najskôr uložili nejak normálne,
aby sa nepokrútilo. Ďakujem, pekný večer…“ (č. l. 192). Žalovaný následne drevo poskladal tak, ako je

zobrazené na fotografiách z 01.06.2016 (č. l. 194).

11.Žalovanýk01.06.2016opustilstaveniskoaužsanastavbuscieľomdokončiťdielonevrátil(nesporná
skutočnosť). Nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že by dôvodom na prerušenie prác bola zlá
finančná situácia žalobcov alebo nezaplatenie záloh na ďalšiu etapu diela. Medzi stranami nebolo
sporné, že žalobkyňa v 2. rade sa stretla so žalovaným v K. Z. koncom mája v roku 2016, kde boli

okrem toho prítomní jej manžel a manželka žalovaného. Poprela ale, že by žalovanému povedala, že
so žalobcom v 1. rade nemajú finančné prostriedky, čo žalovaný naznačoval v emaile z 24.05.2016 (č. l.
163).Napodporutohtotvrdeniapredložilaajkúpnuzmluvu,ktoroupredalasvojbytvroku2013(č.l.404).
Naopak, žalovaný žiadne ďalšie dôkazné návrhy (napríklad výsluch osôb zúčastnených na dotknutom
stretnutí) nepredniesol, hoci bolo v jeho záujme, aby preukázal, že finančná situácia žalobcov bola

dôvodom, ktorý by ho oprávňoval aspoň dočasne odoprieť plnenie podľa § 560 OZ. Takisto nepreukázal,
že by od žalobcov požadoval ďalšie zálohové platby, pretože to žalobcovia výslovne popreli. Žalobcovia
totiž uviedli, že žalovaný im okrem posledného vyúčtovania na sumu 762 €, neposkytol žiadne iné
vyúčtovanie (zápisnica z pojednávania T4/12, č. l. 363 rub). Keďže z týchto skutočností vyvodzoval pre
seba priaznivé následky práve žalovaný, dôkazné bremeno zaťažovalo jeho, no toto bremeno neuniesol,

a preto súd vychádzal z toho, že dôvodom na prerušenie prác nebola zlá finančná situácia žalobcov ani
nezaplatenie zálohy na ďalšiu etapu výstavby.

12. Emailmi z 01.06.2016 (adresovanými žalobkyni v 2. rade) a z 03.06.2016 (adresovanými žalobcovi
v 1. rade) žalovaný oznámil „finančné dorovnanie dodávok a prác k 01.06.2016“ (č. l. 164 až 182), v

rámci ktorého žalobcom vyúčtoval okrem iného „doplatok za dodávku dreva v súlade s PD … 1.396,44
€ (Príloha č. 1)“ a v prílohe č. 1 uviedol „cena za drevo je súčasťou CK - IV. komplet strecha“. Celkovo
žalobcom vyúčtoval svoju pohľadávku 5.597,69 €, na ktorú započítal pohľadávku žalobcov 4.835,15 €,
v dôsledku čoho vyčíslil žalobcom nedoplatok 762,54 € (č. l. 167).

13. Emailom z 03.06.2016 vyzval žalobca v 1. rade žalovaného, aby „do 3 dní odstránil odpad a
nečistoty zo staveniska“ a aby „do 14 dní odstránil nasledovné závady, ktoré boli zistené na stavbe:
oprava stien - vysprávky poškodených miest (purpena a posledná rada dorezov - odstrániť), zbúranie
prekladu a ,stĺpika‘ v južnej časti domu…, oprava nevyhovujúcich prekladov nad otvormi…, bleskozvod
- vybúranie, výmena vodiča na prierez 10 mm v zmysle projektu bleskozvodu a el. normy“ (č. l. 184).

Emailom zo 07.06.2016 žalovaný v reakcii žalobcom oznámil, že ich požiadavky nie sú opodstatnené
alebo sú predčasné (č. l. 187).

14. Emailom z 08.06.2016 žalovaný oznámil žalobcom, že od nich požaduje zaplatiť sumu 396 € za 3
palety bieleho pórobetónu, ktorý je vlastníctvom žalovaného a ktorých odvoz zo staveniska žalobca v 1.

rade znemožnil. Zároveň im pripomenul, že mu dlhujú aj 762,54 €, teda celkovo 1.158,54 € (č. l. 188 a
189). Takto vyčíslený dlh žalobcom pripomenul aj emailom z 13.06.2016 (č. l. 190), čo zopakoval aj v
emaile zaslanom žalobcom 21.06.2016 (č. l. 191).

15. Listom z 26.08.2016 žalovaný oznámil žalobcom, že odstupuje od zmluvy na realizáciu prác a

dodávok materiálu z 10.03.2016 z dôvodu, že „zo strany objednávateľa nebola… uhradená dlžná
suma… 1.158,54 €…“.

16. Potom čo, žalovaný opustil stavenisko, dal žalobca v. 1 rade na strechu rodinného domu, ktorý
bol predmetom zmluvy na realizáciu prác a dodávok materiálov, vypracovať nový projekt novému

dodávateľovi, ktorý im oznámil, že drevo nie je vhodné na stavbu strechy. Drevo, ktoré žalovaný doviezol
na pozemok žalobcov, bolo následne odpratané na skládku. K zakrytiu stavby došlo pred Vianocami v
roku 2016 (nepopreté tvrdenia žalobcu v 1. rade, bod II.2.6 znaleckého posudku č. 19/2017, č. l. 72).Z porovnania vizualizácie strechy podľa pôvodnej projektovej dokumentácie (č. l. 198) a jej skutočného
vyhotovenia z 21.09.2017 (fotografie na č. l. 198 rub a 199) je zrejmé, že strecha mala nakoniec iný tvar.

17. Listom z 22.09.2016 s názvom „Výzva na vysporiadanie nárokov vzniknutých pri stavbe domu v
obci O. B. W.“, doručeným žalovanému 28.09.2016 (doručenka, č. l. 38), žalobcovia prostredníctvom
svojho právneho zástupcu oznámili žalovanému, že „v priebehu realizácie stavby došlo [zo strany
žalovaného] ku konaniu, ktorého následkom bol vznik… vád“, ktoré podľa žalobcov spočívali
okrem iného v nesprávnych rozmeroch a nerovností základovej dosky, nedodržanej väzbe muriva,

nezakotvenej výstuži, nevhodnej úprave otvorov a ich nerovnosti a nepresnosti, nesprávnom ukotvení
priečok a vyhotovení nosných stien, nerovnomernom uložení prekladov a nerovnomernom orezaní a
spojení muriva, nerovnosti spojov, nedostatočnej pevnosti a nepresnom uložení muriva, nestabilných,
nerovnomerne uložených a neoznačených prekladoch, a pod. (list žalobcov, č. l. 35 až 37).

18. Na základe ústnej objednávky žalobcu v 1. rade z 10.05.2016 (úvodná strana znaleckého posudku,

č. l. 59) vykonali znalci znlackého ústavu Slovenská technická univerzita v Bratislave, Vazovova 5,
Bratislava, organizačná jednotka Stavebná fakulta (ďalej len „znalecký ústav“) v dňoch 14. a 29.07.2016
obhliadku na stavenisku (bod 5.2 úvodnej časti znaleckého posudku, č. l. 60). Dňa 06.07.2017 vyhotovil
znalecký ústav písomný znalecký posudok č. 19/2017 (č. l. 59), ktorého predmetom bolo „zistenie porúch
vzniknutých pri výstavbe rodinného domu… postaveného na parc. č. XXX, XXX/X, v k. ú. O. B. W.,

statické posúdenie porúch a ohodnotenie stavebných prác potrebných na sanáciu porúch“ (č. l. 59). V
časti III. s názvom „Záver“ sa konštatovalo, že „celkové náklady na sanačné práce sú zistené vo výške
36.367,10 EUR bez DPH, 43.640,52 EUR s DPH“.

19. Listom zo 14.09.2017 s názvom „Výzva na poskytnutie plnenia a náhradu škody vzniknutej pri

stavbe domu v obci O. B. W.“, doručeným žalovanému 19.09.2017 (doručenka, č. l. 50), žalobcovia
prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámili žalovanému, že „v zmysle vypracovaného
znaleckého posudku boli jednotlivé vady, ktoré boli v rámci našej výzvy na vysporiadanie nárokov bližšie
špecifikované (v časti II. výzvy na vysporiadanie nárokov), potvrdené…“ a že „výpočet vád uvedený
v našej výzve na vysporiadanie nárokov obsahoval len najpodstatnejšie a spravidla vizuálne viditeľné

vady stavby domu, konkrétny zoznam vád… je uvedený v priloženom znaleckom posudku“. Zároveň
žalovanéhotýmtolistomvyzvalina„náhraduvzniknutejškody…nasledovne:„a/odovzdaniestavebného
denníka …, b/ vrátenie sumy vo výške 6500,- €, ktorá predstavuje…Vaše bezdôvodné obohatenie…, c/
uhradenie sumy náhrady škody vo výške 43.640,52 €, ktorá predstavuje sanáciu rozostavanej stavby
do stavu jej riadneho použitia pre účely zhotovenia domu podľa a v súlade so závermi vypracovaného

znaleckého posudku… a „d/ uhradenie sumy náhrady škody vo výške 2.520,- €, ktorá zodpovedá
nákladom na vypracovanie znaleckého posudku“ (list žalobcov, č. l. 51).

20. Faktúrou č. XXXX/XXXX/XX vyúčtoval znalecký ústav žalobcovi v 1. rade odmenu 2.520 € za
„vypracovanie znaleckého posudku - zistenie porúch pri výstavbe RD v k. ú. O. B. W.“ (č. l. 46).

Žalobcovia túto sumu aj zaplatili (nesporná skutočnosť).

21. Kúpnou zmluvou z 13.11.2014 žalobkyňa v 2. rade predala svoju nehnuteľnosť (byt) za cenu 90.000
€ (kúpna zmluva, č. l. 404).

22. Nebolo zistené, že by žalovaný poskytol žalobcom stavebný denník v čase, keď stavbu opustil
01.06.2016 a ani do 30.06.2016. Stavebný denník síce doručoval žalobkyni v 2. rade zásielkou podanou
05.08.2016, ktorá zásielku neprevzala (č. l. 262 rub), no na posúdenie žalobcami uplatňovaných nárokov
bolo podstatné len to, či žalobcovia disponovali stavebným denníkom do 30.06.2016 (pozri bod 36
nižšie). Bolo na žalovanom, aby túto skutočnosť preukázal, pretože žalobcovia od počiatku namietali,

že žalovaný stavebný denník vôbec nevedie, hoci túto jeho povinnosť výslovne zakotvuje čl. IX ods.
9.5 zmluvy na realizáciu prác a dodávok materiálov. Zápisy z kontrolných dní nemožno považovať
za stavebný denník, pretože ich účelom je potvrdiť priebeh kontrolného dňa, ktorého sa zúčastňuje
objednávateľ. Žalovaný však žiadne ďalšie dôkazy v tomto smere nenavrhol, a preto svoje dôkazné
bremeno neuniesol.

23. Súd nevykonal dokazovanie návrhmi žalovaného smerujúcimi k spochybneniu správnosti
skutkového stavu v znaleckom posudku č. 19/2017, najmä výsluchom strán, projektanta stavby R.. N.. J.
a statika R.. W., či vyžiadaním fotodokumentácie zo stavu na pozemkoch žalobcu v 1. rade k 29.07.2016.V prvom rade stav na pozemkoch žalobcu v 1. rade k tomuto dátumu nebol pre rozhodnutie podstatný
[pozri časť B písm. a) až c) tohto rozsudku]. Po druhé, správnosť záverov znaleckého posudku č.
19/2017 závisela síce od skutkových východísk, ktoré sa ukázali prinajmenšom ako pochybné (niektoré

prvky, napríklad nosníky stropného systému, alebo niektoré nosné steny, neboli na stavbe v čase
obhliadky znalcov prítomné), no to, ako znalecký ústav dospel k vyčíslenej náhrade škody, by bolo
podstatné len vtedy, keby žalobcovia preukázali základ nároku, čo sa však nestalo. Súd nevykonal
žalobcami navrhované dokazovanie výsluchom R.. N. Š. (stavebného dozoru), ani znalcov, ktorí sa
podieľalinavypracovaníznaleckéhoposudku,vprvomradepreto,lebožalobcoviaprednieslitentonávrh

oneskorene. Na pojednávaní 04.12.2018 bolo stranám v zmysle § 153 CSP uložené, aby prípadné
dôkazné návrhy učinili včas tak, aby bolo možné ich na nasledujúcom pojednávaní vykonať a prípadne
rozhodnúť.Žalobcoviavrozporesosvojoupovinnosťouvyplývajúcouz§197ods.1CSPprítomnosťnimi
označenýchsvedkovsaminezabezpečili,hociišlooosoby,ktoréprenichvypracovalisúkromnýznalecký
posudok na základe ich vlastnej objednávky. Návrh na vykonanie dokazovania bol súdu doručený až
21.01.2019, teda v čase, keď už nebolo možné predvolania včas expedovať a doručiť tak, aby bola

zabezpečená účasť všetkých svedkov a nemuselo sa pojednávanie opäť odročiť. Odhliadnuc od toho,
aj keby bol tento návrh uplatnený včas, z rovnakých dôvodov, aké boli opísané v úvode tohto bodu
(nepreukázanie základu nároku), vykonanie takéhoto dokazovania by nebolo ani potrebné. Výsluch R..
N. Š. by bol nepodstatný navyše aj z toho dôvodu, že žalobcovia ním chceli preukázať neodborné
vykonávanie diela zo strany žalovaného, čo však vzhľadom na charakter uplatnených nárokov nebolo

pre rozhodnutie vôbec potrebné. Súd nevykonal dokazovanie ani žalovaným navrhovaným vyžiadaním
výpovede zmluvy o dielo od žalobcov, pretože žalobcovia ani netvrdili, že by zmluvu vypovedali (výpoveď
je spomenutá len v znaleckom posudku č. 19/2017).

B. Právne posúdenie

24. Žalobcovia na poslednom pojednávaní 29.01.2019 prostredníctvom svojho právneho zástupcu ústne
predniesli, že by chceli zmeniť žalobu v tom zmysle, že budú požadovať od žalovaného nárok zo
zodpovednosti za vady podľa § 508 OZ, a teda primeranú zľavu z ceny diela. Zmena žaloby je podľa §
123 ods. 2 CSP podaním vo veci samej, ktoré ale možno podľa § 125 ods. 1 CSP urobiť len písomne, a

to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Tým sa súčasná právna úprava civilného sporového
konania odlišuje od tej predchádzajúcej, ktorá umožňovala urobiť podanie aj inou formou (pozri § 42
OSP). Je síce pravda, že teória považuje zmenu žaloby za procesný úkon, pretože sa ním uskutočňuje
prejav vôle, ktorý učinila strana voči súdu a ktorým sleduje právne následky v procesnom vzťahu (pozri
ŠTEVČEK, M., et al.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 438), no nie

každý procesný úkon je podaním (pozri v tomto zmysle rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.
20Cdo/2068/98). Naopak, každé podanie je vždy procesným úkonom. Procesný úkon voči súdu možno
uskutočniť písomne vo forme podania, alebo na pojednávaní vo forme ústneho prednesu, ktorý bude
zachytený buď v v zápisnici o procesných úkonoch alebo záznamom z procesných úkonov (§ 98 a
99 CSP). Naproti tomu § 125 ods. 1 CSP výslovne stanovuje, že podanie možno uskutočniť len v

zákonom predpokladanej forme. Preto nie je podľa aktuálnej právnej úpravy možné podať žalobu ústne
do zápisnice alebo telefaxom. Z toho logicky plynie, že ak takúto formu úkonu zákon neumožňuje v
prípade žaloby, nebude možná ani v prípade zmeny žaloby. Podľa názoru súdu sa preto na podanie
vo veci samej, akou je podľa § 123 ods. 2 CSP okrem žaloby aj jej zmena, uskutočnené vo forme,
ktorú § 125 ods. 1 CSP nepredpokladá, neprihliada. Rovnaký názor prezentuje koniec koncov aj právna

veda (pozri ŠTEVČEK, M., et al.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s.
448) a potvrdzuje ho aj ustanovenie § 125 ods. 2 CSP, ktoré pre podania vo veci samej vyžaduje
sprísnený režim, ktorý sa prejavuje v tom, že podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu. Pokiaľ sa tak nestane, zákon ukladá súdu na takéto

podanie neprihliadnuť, a to bez ohľadu na to, že je zachytené elektronicky (na trvanlivom médiu). Súd
dokonca na doplnenie takéhoto podania ani nevyzýva (pozri § 125 ods. 2 CSP in fine). Pokiaľ zákon
kladie na podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe takéto nároky, je odôvodnený záver, že
zákonodarca mal v úmysle vylúčiť, aby sa podania vo veci samej robili v inej, než v zákonom predpísanej
forme (vrátane ústnej formy) a pokiaľ sa tak nestane, súd na takéto podania neprihliada. To, že civilné

sporové konanie nepočíta s podaním vo veci samej v ústnej forme, plynie aj z § 127 ods. 1 písm. e), ktorý
vyžaduje, aby bolo podanie podpísané, čím treba rozumieť podpis v listinnej alebo elektronickej podobe.
Vychádzajúc z týchto záverov súd na ústne prednesenú zmenu žaloby neprihliadol. V tejto súvislosti
sa podľa § 160 ods. 3 CSP neuplatní ani všeobecná poučovacia povinnosť súdu. O neprihliadnutína podanie strany sa pritom osobitne nerozhoduje a postačuje, ak je táto skutočnosť uvedená v
odôvodnení rozhodnutia. Pre úplnosť súd dodáva, že zmena žaloby okrem toho po obsahovej stránke
nezodpovedala ani požiadavkám podľa § 129 ods. 1 CSP. Keďže sa však naň neprihliada, súd ani

nevyzýval na odstránenie jej vád podľa cit. ustanovenia. Zároveň považuje súd za vhodné dodať, že
žalobcovia mali dostatok času na to, aby zmenu žaloby predniesli včas a v zákonom predpokladanej
forme, pretože o možnosti posúdenia uplatneného nároku ako nároku zo zodpovednosti za vady a nie
ako nároku z náhrady škody boli poučení na prvom pojednávaní, a nemuseli tak robiť až na poslednom
pojednávaní, navyše po vykonaní dokazovania potrebného na rozhodnutie vo veci. Táto skutočnosť

by inak okrem toho viedla k nepripusteniu návrhu na zmenu žaloby podľa § 143 ods. 1 CSP, pretože
výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Nakoniec, ani
po prípadnom pripustení zmeny žaloby (pokiaľ by bola urobená v zákonom predpísanej forme a riadne
doplnená ako podanie vo veci samej) by žalobcovia neboli úspešní s nárokom na primeranú zľavu z ceny
diela, pretože už raz uplatnený nárok zo zodpovednosti za vady v podobe odstránenia vád nemožno
dodatočne meniť (tu po viac ako dvoch rokoch) a vo zvyšnej časti voči žalovanému si ani žiaden iný

nárok zo zodpovednosti za vady neuplatnili, v dôsledku čoho tu nebola actio nata. Navyše, návrh na
dokazovanie výsluchom znalcov, ktorým by sa mala spresniť výška nimi požadovaného nároku (či už
náhrady škody alebo snáď primeranej zľavy z ceny diela), predložili oneskorene po uplynutí súdom
určenej lehoty. Odhliadnuc od toho, že žalobcovia v rozpore so svojou povinnosťou vyplývajúcou z §
197 ods. 1 CSP ich prítomnosť ani sami nezabezpečili, hoci išlo o osoby, ktoré pre nich vypracovali

súkromný znalecký posudok na základe ich vlastnej objednávky, pre oneskorený návrh súd nemohol ich
prítomnosť včas zabezpečiť, v dôsledku čoho by muselo byť pojednávanie odročené, čo je dôvod na
neprihliadnutie na takýto dôkazný návrh podľa § 153 CSP.

25. Žalobou uplatňovaný nárok na náhradu škody žalobcovia rozdelili v podstate na tri osobitné nároky

zodpovedajúce: a) nákladom na sanáciu vadne vyhotoveného diela v sume 43.640,52 €, b) nákladom
na vypracovanie znaleckého posudku v sume 2.520 € a c) uhradenej zálohe 6.500 € za činnosti, ktoré
neboli vykonané. Tieto nároky priamo súvisia so zmluvou na realizáciu prác a dodávok materiálu z
10.03.2016, ktorou sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal zhotoviť dielo (rodinný dom) špecifikované v
čl. II ods. 2.1 zmluvy a žalobcovia ako objednávatelia sa zaviazali zaplatiť cenu diela. Cena diela

bola dohodnutá v čl. IV ods. 4.2 zmluvy s odkazom na cenovú kalkuláciu, ktorá podľa čl. III ods.
3.2 zmluvy tvorila jej prílohu č. 4. Zo skutkového stavu tiež plynie, že strany neuzatvárali zmluvu v
rámci svojej podnikateľskej činnosti (žalobcovia výslovne namietali, že žalovaný nemal podnikateľské
oprávnenie na uskutočňovanie stavieb). To nepriamo vyplýva aj z obsahu stavebného povolenia, podľa
ktorého bol stavebníkom žalobca v 1. rade a stavba mala uskutočňovať „svojpomocne“. Vzhľadom na

tieto okolnosti nejde medzi stranami o vzťah spotrebiteľský. Vychádzajúc potom z vyššie opísaného
spôsobu vymedzenia predmetu zmluvy, teda práv a povinností strán, zmluva na realizáciu prác a
dodávok materiálu zodpovedá § 631 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v dôsledku čoho sa riadi
ustanoveniami o zmluve o dielo (§ 631 a nasl. OZ) a keďže dielom mala byť stavba zhotovovaná podľa
požiadaviek žalobcov (predovšetkým na základe projektovej dokumentácie zaobstaranej žalobcami), aj

osobitnými ustanoveniami o zhotovení veci na zákazku (§ 644 a nasl. OZ).

26. Žalobca namietal, že žalovaný nedisponoval oprávnením na podnikanie v oblasti uskutočňovania
stavieb, čo žalovaný ani nepopieral. Táto skutočnosť však nemá nijaký vplyv na platnosť zmluvy, pretože
zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by išlo o podmienku jej platnosti. Práve naopak, z §

3 ods. 1 Obchodného zákonníka je zrejmé, že platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že určitá
osoba nemá oprávnenie na podnikanie. Zmluva o dielo je tak uzavretá v momente, keď dôjde k dohode o
dieleacene,čosavdanomprípadestalopripojenímpodpisovstránnazmluvu.Zozistenéhoskutkového
stavu je totiž nepochybné, že zmluva bola podpísaná všetkými stranami, teda aj žalobcom v 1. rade,
aj žalobkyňou v 2. rade.

27. Ďalej bolo pre rozhodnutie tejto veci podstatné zistenie, že žalovaný dielo vykonával až do
01.06.2016, keď stavenisko opustil. Sporné bolo, či mal právo tak urobiť a či bolo platné jeho neskoršie
odstúpenie od zmluvy.

28. Na účely právneho posúdenia týchto nárokov bolo v prvom rade potrebné ustáliť, či zmluva na
realizáciu prác a dodávok materiálov zanikla odstúpením žalovaného.29. Na úvod rade treba uviesť, že názor žalobcov, že odstúpenie žalovaného od zmluvy je neplatné
práve preto, lebo neobsahuje dôvod odstúpenia, je nesprávny. Na platnosť odstúpenia od zmluvy totiž
nemá vplyv, ak neobsahuje dôvod odstúpenia, čo potvrdzuje aj súdna prax (pozri napr. rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/111/2008). V prípade odstúpenia od zmluvy o dielo nejde ani o
situáciu, keď konkretizáciu dôvodu výslovne vyžaduje zákon, ako je to napríklad v prípade náležitostí
výpovede pracovného pomeru podľa § 63 Zákonníka práce, medzi ktoré patrí aj skutkové vymedzenie
dôvodu výpovede. Okrem toho, zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný výslovne uviedol,
že dôvodom odstúpenia je, že „zo strany objednávateľa nebola… uhradená dlžná suma… 1.158,54 €

…“. Samozrejme, to ešte neznamená, že tento dôvod je spôsobilý vyvolať účinky platného odstúpenia
od zmluvy.

30. Na druhej strane totiž nemožno súhlasiť ani so žalovaným v tom, že odstúpenie bolo odôvodnené
omeškaním žalobcov s platením peňažnej sumy, ktorú od nich požadoval najprv emailom zo 06.06.2016
a neskôr ešte niekoľkokrát (08.06.2016, 13.06.2016 a 21.06.2018). Žalovaným požadovaná suma

pozostávala zo sumy 396 €, ktorú žalovaný vyúčtoval za biely pórobetón, ktorý mu žalobcovia odmietli
vydať, a zo sumy 762,54 € za práce, ktoré žalovaný vykonal, a ktoré podľa jeho tvrdení neboli kryté
preddavkovými (zálohovými) platbami žalobcov. Pokiaľ ide o pórobetón, žalovaný tvrdil, že išlo o jeho
vlastníctvo. S tým možno súhlasiť, keďže zmluva neurčovala, že by sa žalobcovia stávali vlastníkmi
materiálov ešte pred ich zapracovaním. Článok V ods. 5.6 stanovoval, že žalobcovia sú vlastníkmi

„zhotovovanej stavby“. Hoci Občiansky zákonník otázku vlastníckeho práva k dielu výslovne neupravuje,
citované ustanovenie zmluvy sa podľa názoru súdu neprieči obsahu právnej úpravy zmluvy o dielo.
Vlastníkom stavby zhotovovanej na základe zmluvy o dielo uzavretej podľa Občianskeho zákonníka
je objednávateľ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 21.10.2004, sp. zn. 22Cdo/349/2004). Za
„zhotovovanú stavbu“ pritom nemožno považovať hnuteľné veci, ktoré sú voľne uložené na stavenisku

na účely ich neskoršieho zapracovania. Až momentom zapracovania sa stanú súčasťou stavby ako
hlavnej veci v zmysle § 120 ods. 1 OZ (pozri v tomto zmysle rozsudok Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 29.03.2010, sp. zn. 3Cdo/75/2009). Vlastníkom pórobetónu tak zostal žalovaný. Pokiaľ ale
žalobcovia odmietli pórobetón žalovanému vydať, táto skutočnosť sama o sebe neznamená vznik práva
žalovaného na zaplatenie ceny za tento materiál. Splatnosť tejto pohľadávky závisela od harmonogramu

vykonávania diela a v danom čase ešte nenastala. Pokiaľ tento nebol určený na zapracovanie, žalovaný
mal právo domáhať sa svojho vlastníckeho práva žalobou o vydanie veci, a nie úhrady kúpnej ceny, ktorú
za neho zaplatil. Čo sa týka zvyšnej sumy 762,54 €, išlo sumu, na ktorú žalovaný nemal nárok (rovnako,
ako v prípade ceny pórobetónu, prinajmenšom nie v čase, keď sa zhotovovanie diela nachádzalo
medzi III. a IV. etapou), pretože táto sa zakladá na čiastkových sumách, ktoré mali byť predmetom

vyúčtovania podľa cenovej kalkulácie (čl. III ods. 3.2 a čl. IV ods. 4.2 zmluvy) v tam predpokladaných
(neskorších) termínoch. Žalovaný konkrétne žalobcom vyúčtoval tzv. „doplatok za dodávku dreva“ v
sume 1.396,44 €, ktorý ale (ako to sám konštatuje v prílohe č. 1 finančného dorovnania, a ako to plynie
aj z cenovej kalkulácie) patrí až do IV. etapy výstavby rodinného domu. Celkovo tak žalovaný vyúčtoval
žalobcom pohľadávku 5.597,69 €, na ktorú započítal pohľadávku žalobcov 4.835,15 €, v dôsledku čoho

vyčíslil žalobcom nedoplatok 762,54 €. Ak ale žalovaný započítal na pohľadávku žalobcov aj svoju
nesplatnú pohľadávku za doplatok z dreva, urobil tak v rozpore so zákonom, pretože § 581 ods. 2 OZ
in fine neumožňuje započítať proti splatnej pohľadávke pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Výstavba
rodinnéhodomuvšaknikdynedospeladoIV.etapy,takžežalovanýnemalprávozapočítaťprinajmenšom
túto pohľadávku. Nebolo ani zistené, že by tak mohol urobiť na základe osobitnej dohody so žalobcami

podľa § 581 ods. 3 OZ. Vzhľadom na to nie je správna suma nedoplatku 762,54 €. Inak povedaná, v
danom čase žalobcovia takýto nedoplatok nemali.

31. Ak teda žalovaný odstúpil od zmluvy z dôvodu omeškania na strane žalobcov, ku ktorému ale
nemohlo dôjsť, pretože žalovaným požadovaný dlh v jednej časti neexistoval a v druhej nebol splatný,

na odstúpenie od zmluvy nemal právo. Ani bezdôvodné odstúpenie od zmluvy neprichádzalo do úvahy,
pretože to je prijateľné len vtedy, ak sa na tom strany dohodli (pozri § 48 ods. 1 OZ), čo však nebol
tento prípad.

32. Ako plynie zo zisteného skutkového stavu, žalovaný nepreukázal, že by tu boli dané dôvody na to,

aby prestal dielo vykonávať. Ustanovenie § 560 OZ, ktoré by mu inak umožnilo takto sa správať, sa v
danom prípade preto neuplatní.33. Keďže v konaní nevyšli najavo žiadne iné dôvody, ktoré by žalovaného oprávňovali od zmluvy
odstúpiť, tento jeho právny úkon je v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho je podľa § 39 OZ neplatný.
Ako taký potom nemohol privodiť podľa § 48 ods. 2 OZ zrušenie zmluvy na realizáciu prác a dodávku

materiálov, a teda ani vznik iného súboru nárokov zmluvných strán, ktorý zákon s takouto eventualitou
spája.

Ad a) Náklady na sanáciu vadne vyhotoveného diela

34. Žalobcovia v prvom rade tvrdili, že žalovaný vykonával dielo vadne. Keďže žalovaný stavenisko
opustil 01.06.2016, mohlo ísť len o činnosť, ktorú vykonával do 31.05.2016, čo podľa cenovej ponuky
z časového hľadiska zodpovedá prvým trom etapám stavby. Preto bolo na posúdenie tohto nároku
rozhodujúce len obdobie od začiatku vykonávania prác do 31.05.2016, teda prác, ktoré mal žalovaný
vykonať v rámci prvých troch etáp. Žalobcovia ho emailom z 03.06.2016 vyzvali na odstránenie
niektorých vád samotného vyhotovenia prvých troch etáp stavby domu po opustení staveniska.

Konkrétne ho žalobca v 1. rade konajúc podľa § 512 ods. 2 OZ požiadal, aby odstránil „závady, ktoré
boli zistené na stavbe: oprava stien - vysprávky poškodených miest (purpena a posledná rada dorezov
- odstrániť), zbúranie prekladu a ,stĺpika‘ v južnej časti domu…, oprava nevyhovujúcich prekladov nad
otvormi…, bleskozvod - vybúranie, výmena vodiča na prierez 10 mm v zmysle projektu bleskozvodu a
el. normy“. Neskôr ešte žalobcovia oznámili žalovanému zoznam ďalších vád, ktoré podrobne opísali

v liste z 22.09.2016. Tieto vady boli v podstate predmetom skúmania žalobcami poverenými znalcami,
ktorí sa k spôsobu vykonávania diela žalovaným vyjadrili v znaleckom posudku č. 19/2017.

35. Žalobcovia svoj nárok v žalobe ale skutkovo vymedzili ako nárok na náhradu škody, ktorý žalobcovia
utrpeli v dôsledku porušenia povinností žalovaného a jeho výšku stotožnili so sumou, ktorú znalci v

znaleckom posudku označili ako sumu potrebnú na sanáciu vád diela (43.640,52 €). Podľa žalobcov
ide pritom o náklady, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť na to, aby bolo možné pokračovať v prácach a
dokončiť dielo.

36. Takto uplatnený nárok však nemožno považovať za nárok zo zodpovednosti za škodu podľa §

420 ods. 1 OZ. Pojmy škoda a vada totiž nie sú totožné. To, čo zahŕňa pojem vada, už objasnila
judikatúra (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.06.2010, sp. zn. 2Obo/2/2009). Vady
môžu byť právne alebo faktické. O právnu vadu ide vtedy, keď na veci viazne právo tretej osoby. Za
faktickú vadu sa považuje skutočnosť, že vec nemá také vlastnosti, aké by mala obvykle mať, prípadne
aké boli stranami daného právneho vzťahu dohodnuté, či aké podporne alebo záväzne ustanovuje

zákon. Porušenie povinnosti zhotoviteľa riadne vykonať dielo je síce predpokladom zodpovednosti za
škodu a tiež zodpovednosti za vady, predsa len ide o odlišné inštitúty. Rozdiel medzi týmito dvoma
druhmi zodpovednosti možno vyvodiť z ich účelu. Účel zodpovednosti za vady vyplýva z rozsahu a
povahy nárokov, ktoré zákon oprávnenej osobe (objednávateľovi) priznáva. Medzi tieto nároky patrí
predovšetkým právo požadovať odstránenie vady (§ 648 ods. 1, ale aj § 622 ods. 1 OZ), čo znamená,

že účelom zodpovednosti za vady je zabezpečiť, aby sa oprávnenej osobe (objednávateľovi) dostalo
od osoby povinnej (zhotoviteľa) plnenia bez vád. Naopak, účelom zodpovednosti za škodu je odškodniť
poškodeného za ujmu, ktorá mu vznikla až následne (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu ČR z
24.04.2003, sp. zn. 25Cdo/1618/2001). Škodou tak nemôže byť samotné vadné plnenie. Škodou by v
tomto kontexte mohla byť až ujma, ktorá vznikla ako následok vadného plnenia. Škoda môže v podstate

spočívať v znehodnotení určitej veci v dôsledku vadného plnenia, napríklad znížením jej hodnoty. Ako
to vyplýva aj z § 510 OZ a z ustálenej súdnej praxe (R 12/1989), prostredníctvom zodpovednosti za
škodu nemožno dosiahnuť nápravu majetkovej ujmy spočívajúcej v samotnej vadnosti zhotovovanej
veci, pretože takúto nápravu možno dosiahnuť len v rámci zodpovednosti za vady. V rámci náhrady
škody možno odškodňovať len škodu, ktorá vznikla z vady (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR z

30.08.2005, sp. zn. 25Cdo/1612/2004, uverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č.
17/2007). Pokiaľ žalobcovia svoj nárok skutkovo odôvodnili tak, že žalovaný nevhodným postupom prác
spôsobil, že vykonané dielo vykazovalo vady, ide o zodpovednosť za vady, ktorá žalobcom podľa §
648 ods. 1 a 2 OZ umožňuje domáhať sa odstránenia vád, primeranej zľavy z ceny, prípadne zrušenia
zmluvy, no nie náhrady škody (pozri v tomto zmysle aj rozsudok Krajského súdu v Trnave z 11.06.2013,

sp. zn. 10Co/102/2012).

37. Žalobca v 1. rade vyzval žalovaného na odstránenie určitých vád emailom z 03.06.2016. Tým došlo
k voľbe nároku zo zodpovednosti za oznámené vady podľa § 648 ods. 1 OZ a žalovanému vzniklapovinnosť vady bezplatne odstrániť bez zbytočného odkladu. Podľa zákona platí, že ak zhotoviteľ vady
bez zbytočného odkladu neodstráni, objednávateľovi vzniká podľa druhej vety § 648 ods. 2 OZ právo na
zrušenie zmluvy alebo podľa tretej vety § 648 ods. 2 OZ právo na primeranú zľavu z ceny. Vychádzajúc

zo záverov uvedených v predchádzajúcom bode podľa názoru súdu ako aj súdnej praxe (pozri v tomto
zmysle aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29.06.2010, sp. zn. 33Cdo/1508/2008) však v takom prípade
právo zo zodpovednosti za vadu nemožno suplovať právom na náhradu škody. Žalobcovia teda mali
možnosťvyužiťpodľadruhejvety§648ods.2OZprávonazrušeniezmluvy alebopodľatretejvety§648
ods. 2 OZ právo na primeranú zľavu z ceny. V tomto rozsahu teda žalobcom nevznikol nárok na náhradu

škody. To je zrejmé už aj z toho, že žalobcom žiadna škoda nevznikla, v dôsledku čoho absentuje jeden
z troch predpokladov nároku na náhradu škody (škoda, porušenie povinnosti a príčinná súvislosť).

38. O škodu nejde ani v prípade ďalších vád, ktoré žalobcovia vytkli žalovanému v liste z 22.09.2016
a neskôr v liste zo 14.09.2017. Prvý list obsahuje zoznam nedostatkov, ktoré žalobcovia na diele
zistili. Všetky vytknuté nedostatky sú pritom vzhľadom na svoju povahu vadami diela, pretože sú podľa

žalobcov priamym výsledkom neodborného vykonávania diela. Sami žalobcovia v tomto liste označili
nedostatky „vadami“. Druhý list odkazuje na prvý list, a to konkrétne na výpočet nedostatkov potvrdený
podľa žalobcov znaleckým posudkom č. 19/2017, a dopĺňa ho ďalšími vadami zistenými znalcami. Ani z
tohtolistunemožnovyvodiť,žebyžalobcomvzniklaškoda.Vtýchtolistochdokoncanedošloanikplatnej
voľbe nároku zo zodpovednosti za vady. Prvým listom totiž žalovaného vyzvali len na „vysporiadanie

nárokov“ s tým, že „výšku škody“ vyčíslia neskôr. To sa aj stalo po tom, čo žalobcovia získali znalecký
posudok. Žalovaného listom zo 14.09.2017, ktorým potvrdili rozsah vád vytknutých listom z 22.09.2016
a doplnili ďalšie vady podľa zistení znalcov v znaleckom posudku, vyzvali na „uhradenie náhrady škody
vo výške 43.640,52 €, ktorá predstavuje sanáciu rozostavanej stavby do stavu jej riadneho použitia pre
účely zhotovenia domu podľa a v súlade so závermi vypracovaného znaleckého posudku“. Tento list

nemožno posúdiť podľa § 35 ods. 2 OZ inak, než ako právny úkon, ktorým žalobcovia prejavili vôľu
uplatniť nárok na náhradu škody. Základom uplatneného nároku podľa obsahu tohto listu sú náklady na
„sanáciu rozostavanej stavby do stavu jej riadneho použitia pre účely zhotovenia domu podľa a v súlade
so závermi vypracovaného znaleckého posudku“. Vychádzajúc z použitej terminológie listu, v ktorom
žalobcovia viackrát uvádzajú, že si uplatňujú „náhradu škody“ a ktorý nazvali „Výzva na poskytnutie

plnenia a náhradu škody vzniknutej pri stavbe domu v obci O. B. W.“ (plnenie sa týkalo žiadosti žalobcov
oposkytnutiestavebnéhodenníka),anizjazykovéhovyjadreniatohoprávnehoúkonunemožnovzmysle
§35ods.2OZvyvodiť,žebynímžalobcoviapožadovaliodžalovanéhoprimeranúzľavu(aleboinýnárok
zo zodpovednosti za vady). Takýto výklad vôle žalobcov by bol totiž v príkrom rozpore s jej jazykovým
prejavom (§ 35 ods. 2 OZ in fine). Napokon, žalobcovia aj v žalobe tvrdili, že im bola spôsobená škoda v

podobe sumy 43.640,52 € potrebnej na sanáciu vád diela, a nepožadovali primeranú zľavu z ceny diela.

39. V prejednávanej veci teda ide o náklady na odstránenie vád nedokončeného diela, ako to plynie
aj zo zadania znaleckého posudku (č. l. 59) a jeho záveru, kde sa vyčísľujú „celkové náklady potrebné
na sanačné práce“. Takéto náklady ale patria do rámca zodpovednosti za vady, a nejde teda o škodu

spôsobenú vadami diela. V zmysle súdnej praxe (porov. v tomto zmysle tiež rozsudok Najvyššieho súdu
ČR z 18.02.2009, 28Cdo/4820/2008) potom ale žalobcom takýto nárok nemožno priznať.

Ad b) Náklady na vypracovanie znaleckého posudku

40.Žalobouuplatnenýnároknanáhraduškodyvpodobenákladovnavypracovanieznaleckéhoposudku
opierali žalobcovia v podstate o tú skutočnosť, že z dôvodu jednostranného opustenia staveniska
žalovaným bolo nevyhnutné zistiť rozsah vád diela, aby tak bolo možné pokračovať vo vykonávaní diela.
Ani tento nárok nemožno posúdiť ako nárok z titulu náhrady škody podľa § 420 ods. 1 OZ.

41. Z § 639 OZ je zrejmé, že objednávateľ má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré mu
vznikli tým, že zhotoviteľ v určený čas nepristúpi k vykonaniu diela, za predpokladu, že objednávateľ
poskytol riadne a včas potrebnú súčinnosť. Práve súčinnosť objednávateľa je dôležitá pri výklade
tohto ustanovenia. Najmä v prípade stavieb je totiž bežné, že sa zhotovujú na pozemkoch, ktoré
zhotoviteľovinepatria,takžesapredpokladá,žeobjednávateľposkytnezhotoviteľovisúčinnosťvpodobe

sprístupnenia staveniska umiestneného na jeho pozemku. Súčinnosť objednávateľa je tak potrebná
nielen v začiatkoch vykonávania diela, ale v podstate neustále, pretože zhotoviteľ vykonáva dielo
dlhodobo a prístup na stavenisko mu môže objednávateľ ako vlastník pozemku kedykoľvek obmedziť.
Ustanovenie§639OZtakdopadánielennasituáciu,keďzhotoviteľvôbecnezačnesvykonávanímdiela,ale uplatní sa aj v prípade, že zhotoviteľ vo vykonávaní diela nepokračuje, hoci mu v tom objednávateľ
nebráni. Platí to o to viac, keď je vykonávanie diela viazané na určitý harmonogram, podľa ktorého sa má
dielo realizovať vo viacerých na seba logicky nadväzujúcich a ucelených etapách. Ak zhotoviteľ prestane

dielo vykonávať, vzniká objednávateľovi právo na náhradu nákladov, ktoré mu v dôsledku správania
zhotoviteľa vznikli.

42. V danej veci je zjavné, že žalovaný ako zhotoviteľ nepristúpil k vykonávaniu ďalších etáp diela,
pretože údajne žalobcovia nemali dostatočné finančné zázemie na dokončenie diela a nezaplatili zálohu

na ďalšiu etapu, čo sú však okolnosti, ktoré žalovaný nepreukázal. Žalovaný sa tak nemohol opierať
o § 560 OZ a plnenie dočasne neposkytnúť. Na druhej strane zo skutkového stavu nevyplýva, a ani
to žalovaný netvrdil, že by mu žalobca v 1. rade dňa 01.06.2016 odoprel vstup na pozemky žalobcu
v 1. rade, z čoho vyplýva, že žalovanému bola naďalej poskytovaná potrebná súčinnosť. To plynie
aj z emailu žalobcu v 1. rade, ktorým 03.06.2016 požiadal žalovaného o odstránenie vád diela, na
čo žalovaný odpovedal emailom 07.06.2016 v tom zmysle, že vady neodstráni (následné správanie

žalobcu v 1. rade spočívajúce v tom, že žalovanému znemožnil odvoz pórobetónu 08.06.2016 bolo
vzhľadom na celkový kontext reakciou na žalovaného odmietavý postoj a nemožno ho považovať za
odopretieakejkoľveksúčinnosti).Tým,žežalovanýponechalstavbuvrozostavanomstaveaneodovzdal
žalobcom stavebný denník, ktorý by umožnil žalobcom zistiť stupeň rozostavanosti stavby a prípadné
vady diela, žalobcovia boli nútení zisťovať tieto skutočnosti odborne spôsobilými osobami, ktoré poverili

vypracovaním znaleckého posudku. V súvislosti s tým im vznikli náklady v podobe odmeny za znalecký
posudok. Tieto náklady tak predstavujú náklady, na ktoré pamätá § 639 OZ.

43. Uplatnenie práva na náhradu týchto nákladov je však viazané na plynutie času. Podľa § 639
OZ sa musí právo na náhradu potrebných nákladov uplatniť u zhotoviteľa najneskôr do jedného

mesiaca od prevzatia veci. Podľa poslednej vety citovaného ustanovenia navyše totiž platí, že toto
právo zanikne, ak sa neuplatní do jedného mesiaca od prevzatia veci. Začiatok tejto lehoty sa posúva
v prípade, že objednávateľ zvolí možnosť od zmluvy odstúpiť. Vtedy začína plynúť od odstúpenia.
V danej veci došlo k prevzatiu veci (rozostavanej stavby) okamihom, keď ju žalovaný (alebo jeho
pracovníci) opustili a prenechali žalobcom (pozri v tomto zmysle rozsudok Krajského súdu v Trnave,

10.06.2009, 24Co/28/2009), k čomu došlo 31.05.2016. Žalobcovia preto mali možnosť uplatniť náklady
na vypracovanie znaleckého posudku do 30.06.2016. Uplatneniu tohto práva nebránilo, že v tom čase
ešte znalecký posudok nebol vypracovaný. Záväzok zaplatiť odmenu za vypracovanie znaleckého
posudku vzniká na základe objednávky a nie je podstatné, kedy sa tento záväzok stáva splatným. Zo
zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobcovia zadali objednávku na vypracovanie znaleckého

posudku pred 30.06.2016, takže mali objektívnu možnosť s ním súvisiace náklady uplatniť u žalovaného.
Keďže tak neurobili, nárok na náhradu týchto nákladov podľa § 639 OZ in fine zanikol.

Ad c) Záloha za činnosti, ktoré neboli vykonané

44. Tretia žalobcami uplatňovaná zložka nároku na náhradu škody v sume 6.500 € sa opierala o tvrdenie,
že po opustení staveniska žalovaný zanechal na mieste stavby materiál - drevené konštrukcie, ktorý mal
byť použitý na zhotovenie strechy v nasledujúcej etape. Súčasťou úhrad realizovaných žalobcami bola
aj záloha na tento materiál v sume 6.500 €. Podľa tvrdení žalobcov k odovzdaniu materiálu nedošlo,
pretože o tom nebol spísaný žiadny protokol. Vznik škody videli žalobcovia v tom, že v dôsledku konania

žalovaného museli vynaložiť sumu 6.500 € ako zálohu na strechu, ktorá nikdy nebola dodaná.

45. Ani v tomto prípade však nejde o škodu, a preto takýto nárok nemožno žalobcom priznať.

46. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný podmienil objednávku dreva zložením zálohy 6.500 €.

Žalobcovia netvrdili, že by si pôvodne tento materiál neobjednali, alebo že by nebol potrebný. Jeho
dodanie a zálohu v takejto sume predpokladala aj cenová kalkulácia, ktorá tvorila prílohu zmluvy.
Žalovanéhotvrdenie,žežalobcav1.radehonastretnutí30.04.2016požiadaloorganizáciurealizácieIV.
etapy, v rámci ktorej sa mala stavať aj strecha, zodpovedá skutočnosti aj z časového hľadiska, pretože
žalobkyňa v 2. rade zálohu zaplatila 09.05.2016. Žalobcovia v tejto súvislosti len tvrdili, že žalovaný

drevo nechal doviezť na stavenisko, kde ho „bez súhlasu“ žalobcov a bez protokolárneho odovzdania
zložil. Toto tvrdenie však súd nepovažoval za preukázané, pretože je v prvom rade nelogické, aby sa
na zloženie dreva, ktoré si žalobcovia objednali a zaplatili, požadoval výslovný súhlas žalobcov. Ani
zo zmluvy na realizáciu prác a dodávok materiálu ani zo skutkových okolností danej veci nevyplynulo,že by sa vyžadoval výslovný súhlas žalobcov na zloženie materiálu, ktorý žalovaný nechal doviezť
na stavbu. Odhliadnuc od toho, že sprístupnením staveniska žalobcovi poskytli žalovanému v zmysle
v zmysle § 35 ods. 1 OZ prinajmenšom konkludentný súhlas na zloženie materiálu, ktorý bol určený

na vykonávanie diela, táto skutočnosť (súhlas so zložením dreva na stavenisko) nie je ani podstatná.
Z následného správania žalobcu v 1. rade totiž vyplynulo, že dodanie dreva akceptoval. Emailom z
27.05.2016 žalovaného požiadal, aby drevo uložil tak, aby sa nepokrútilo (čo žalovaný splnil v dňoch 30.
a 31.05.2016). Z takéhoto prejavu žalobcu v 1. rade nemohol podľa názoru súdu žalovaný vyvodiť, že
drevo odmietol prevziať. Práve naopak, tento email nevzbudzuje žiadne pochybnosti o tom, že žalobca

v 1. rade mal záujem, aby drevo zachovalo svoj tvar a vlastnosti. Z toho nemožno usudzovať, že by
mal v úmysle prejaviť, že žalovaný má drevo odviezť. Vzhľadom na to treba daný úkon žalobcu v 1.
rade vykladať v zmysle § 35 ods. 1 OZ tak, že ním akceptoval dodanie dreva na stavenisko. Napokon,
takému prejavu vôle zodpovedá aj následné správanie žalobcov. O odstránenie dreva a vrátenie zálohy
požiadali žalovaného až o tri mesiace neskôr. Stalo sa tak pritom v čase, keď sa spracovával znalecký
posudok (obhliadky sa vykonali v dňoch 14.07.2016 a 29.07.2016) a nový projekt na novú strechu, čo

naznačuje, že žalobcovia o drevo mohli stratiť záujem neskôr, keď zistili, že ho na novú strechu nebudú
môcť použiť.

47. Čo sa týka požiadavky protokolárneho odovzdania materiálu, nie je podstatná námietka žalobcov,
že na odovzdanie dreva sa vyžaduje vyhotovenie protokolu. Okrem toho, že zo žiadneho ustanovenia

zákona ani zmluvy na realizáciu prác a dodávok (čl. X sa týkal odovzdania diela ako celku) nevyplýva,
že by sa materiál mal odovzdávať až na základe protokolov (v dôsledku čoho sa takéto protokoly
nevyžadujú - porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 31.07.2012, sp. zn. 33Cdo/4046/2009), v danej
veci bolo podstatné, že žalobcovia sa ujali držby žalovaným dodaného materiálu. Nie je preto ani
rozhodujúce, či a kedy došlo k prevodu vlastníckeho práva k tomuto drevu. Dôležité totiž je to, že

právnym dôvodom na zaplatenie zálohy bola zmluva na realizáciu práv a dodávku materiálov, konkrétne
cenová kalkulácia, na základe ktorej žalobkyňa v 2. rade zaplatila zálohu za drevo na účel jeho
použitia pri zhotovovaní strechy v rámci IV. etapy. Pretože dielo sa vykonávalo po etapách a išlo o
stavbu nehnuteľnosti, vykonanie diela si vyžadovalo zvýšené náklady. Ide tu preto v podstate o právo
žalovaného požadovať od žalobcov ako objednávateľov preddavky v zmysle § 634 ods. 2 OZ. Žalovaný

tak bol (aj bez výslovného pokynu žalobcov na pokračovanie v IV. etape) oprávnený požadovať už počas
vykonávaniadielaodžalobcovpreddavokvpodobezálohy,ktorejvýškabolanapokonvopreddohodnutá
v cenovej kalkulácii v sume 6.500 € a ktorú žalobkyňa v 2. rade aj zaplatila. Žalovaný drevo riadne
objednal a dodal na stavenisko, kde sa dostalo do faktickej moci, teda držby žalobcov a zostalo v nej
aj po opustení staveniska žalovaným k 01.06.2016. Podstatné je, že žalovaný odmietol pokračovať vo

vykonávaní diela, na čo žalobcovia pristúpili k vypracovaniu nového projektu na strechu a stavbu zakryli
ešte pred koncom roka 2016. Keďže žalovaným dodané drevo sa malo použiť práve na zhotovenie
strechy, ktorú ale žalobcovia zhotovili bez pričinenia žalovaného a bez použitia ním dovezeného dreva,
je jasné, že žalovaný už strechu zhotovovať nebude, a preto nepoužije ani drevo, ktoré bolo narezané
práve na tento účel. V dôsledku toho odpadol dôvod, na základe ktorého žalovaný požadoval zaplatenie

zálohy 6.500 €. Ani v tomto prípade teda nevznikla žalobcom škoda. Naopak, žalobcovia žalovanému
plnili z právneho dôvodu (§ 634 ods. 2 OZ v spojitosti s cenovou kalkuláciou), ktorý odpadol, v dôsledku
čoho im vzniklo na strane žalovaného podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodné obohatenie, ktoré bol žalovaný
podľa § 451 ods. 1 OZ povinný vydať žalobcom.

48. Okrem toho teda, že ani v tomto prípade žalobcovia nemajú nárok na náhradu škody, pretože im
žiadna škoda nevznikla, žalobcovia by sa mohli úspešne domáhať vrátenia zálohy 6.500 € len vtedy,
keby boli pripravení žalovanému vrátiť to, čo im žalovaný z tohto synalagmatického vzťahu plnil, teda
vrátiť drevo. Hoci v danom prípade zmluva nebola neplatná ani zrušená, predsa len treba na daný
skutkový stav v zmysle § 853 OZ ods. 1 analogicky uplatniť § 457 OZ, pretože odpadnutie dôvodu na

zaplatenie zálohy treba podľa názoru súdu stotožniť s účinkami zrušenia záväzku vyplývajúceho zo
zmluvy, teda v podstate zrušenia zmluvy v príslušnej časti. Medzi stranami tak vznikol právny vzťah z
bezdôvodného obohatenia synalagmatickej povahy, obsahom ktorého bola ich povinnosť vrátiť druhému
všetko, čo podľa zmluvy dostal, teda na jednej strane povinnosť žalobcov vrátiť žalovanému drevo,
ktoré mali vo faktickej moci, a na druhej strane povinnosť žalovaného vrátiť im zálohu. Zo skutkového

stavu vyplýva, že na základe uzavretej zmluvy si strany poskytli plnenia navzájom a plnenia aj prijali. Za
danej situácie je v prípade odpadnutia dôvodu na plnenia každý z nich zároveň povinným i oprávneným
účastníkom právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Judikatúra (pozri napr.
rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.02.2009, 3Cdo/115/2008) vysvetľuje, že v dôsledku vzájomnejviazanosti a podmienenosti práv a povinností účastníkov je aj procesné uplatnenie a uspokojenie práva
jednej zmluvnej strany (tu vrátenie zálohy) viazané na uspokojenie obdobného práva druhej zmluvnej
strany (tu vrátenie dreva) a že povinnosť jednej z nich plniť je viazaná na rovnakú povinnosť druhej.

Žiadnaznichtedanemôžesamostatneuplatniťsvojeprávonaplnenie.Žalobcoviasatakmohlidomáhať
vrátenia svojho plnenia (zálohy) bez toho, aby v žalobe vyjadrili podmienenosť tohto plnenia nárokom
druhej strany, len ak by sami neboli povinní vrátiť plnenie žalovanému (teda len ak by podľa zmluvy na
realizáciu prác a dodávok materiálov a § 634 ods. 2 OZ plnil výlučne žalovaný alebo ak by do vyhlásenia
rozsudku splnili svoju povinnosť vrátiť žalovanému jeho plnenie). Pretože drevo bolo „odpratané na

skládku“, teda bolo zničené, nemožno ho vrátiť. Žalovaný mal potom ale podľa druhej vety § 458 ods. 1
OZ nárok na peňažnú náhradu. Keďže žalobcovia v petite žaloby túto vzájomnú viazanosť reštitučných
povinností účastníkov nevyjadrili a súd bol viazaný ich žalobným návrhom (§ 216 ods. 1 CSP), nemohla
byť ich žaloba úspešná ani z tohto dôvodu.

49. Pre úplnosť treba ešte dodať, že súd nemohol sám od seba bez zmeny žaloby priznať plnenie na

základe iného právneho dôvodu, ak je pre úspech žalobcu potrebná zmena skutkových tvrdení (pozri
v tomto zmysle napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29/Cdo460/2000), čo bol aj tento prípad,
keďže - ako bolo vysvetlené vyššie - žalobcovia založili svoju žalobu na tvrdení, že žalovaný im spôsobil
škodu.

50. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy dospel súd k záveru, že žalobcami uplatňovaný nárok
na náhradu škody je nedôvodný, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I). Z vyššie uvedených
dôvodovaninebolopotrebnépodrobneskúmaťrozsahváddiela,čiďalšiedôsledkyporušeniapovinností
žalovaného, najmä povinnosti viesť stavebný denník, či zabezpečiť prítomnosť stavebného dozoru na
stavbe.

51. Pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 262 ods. 1 CSP vychádzal súd z toho, že žalovaný bol
v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému
priznal voči žalobcom nárok na náhradu všetkých trov konania a žalobcom vzhľadom na ich solidárne
postavenie uložil povinnosť zaplatiť ich spoločne a nerozdielne (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).