Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 10, 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13Csp/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716206915
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8716206915.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobcu Poštová banka, a. s.,

Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31340890, zast. Advokátskou kanceláriou RELEVANS,
s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47232471, proti žalovanej D. C., P.. XX.X.XXXX,
Y. J., L. XXX/X, o zaplatenie sumy 5.272,87 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie úrokov vo výške 274,72 eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaná sa z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi sumu 5.272,87 eur, úroky vo výške 144,51 eur, úroky
z omeškania v sume 38,14 eur a úrok z omeškania vo výške

5,25 % ročne zo sumy 5.272,87 eur od 12.1.2016 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 100,--
eur splatných vždy do 25. dňa v tom ktorom mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do
vyrovnania s tým, že nezaplatením jednej splátky stáva sa zročným celý dlh.

III. V časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 19 % ročne zo sumy
5.272,87 eur od 23.4.2014 do zaplatenia žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 4.8.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 5.272,87 eur,
zmluvného úroku z istiny ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 457,37 eur, zmluvného
úroku vo výške 19 % p. a. zo žalovanej sumy od 23.4.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške
5,25 % p. a. zo žalovanej sumy od 12.1.2016 do zaplatenia a k náhrade trov konania.

2. Podaním zo dňa 3.4.2017 zobral späť žalobu v časti o zaplatenie kapitalizovaných úrokov v sume
274,72 eur, pretože po zosplatnení úveru žalovaná vykonala úhrady spolu vo výške 314,-- eur a z tejto

sumy bola časť vo výške 39,28 eur započítaná na poplatky a zvyšok tejto sumy vo výške 274,72 eur bol
započítaný na úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.

3. Žalobca poukázal na skutočnosť, že so žalovanou uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej jej
poskytol úver vo výške 6.950,-- eur. Z dôvodu neuhrádzania dohodnutých splátok žalobca pristúpil dňom
22.4.2014 k zosplatneniu úveru. K vyjadreniu žalovanej žalobca uviedol, že v danom prípade nedošlo
k odstúpeniu od zmluvy, ale k vyhláseniu predčasnej splatnosti, ktoré má za následok, že zaniká len

právo dlžníka plniť veriteľovi svoj dlh v splátkach a zároveň nastupuje jeho povinnosť splatiť zostatok
celej pohľadávky. Poukázal na to, že v povinnosti zaplatiť zmluvný úrok je materializovaná odplatná
povaha zmluvy o úvere, zatiaľ čo úrok z omeškania predstavuje sankčný mechanizmus, ktorý má dlžníka
v omeškaní motivovať k odstráneniu takéhoto stavu a riadnemu plneniu povinností. Povinnosť dlžníkaplniť veriteľovi popri istine aj zmluvný úrok by teda nemala byť limitovaná predčasnou splatnosťou dlhu,
nakoľko má veriteľ právo na túto odmenu až do momentu, keď dlžník reálne nedisponuje prostriedkami,
ktoré mu na základe zmluvy o úvere poskytol veriteľ. V opačnom prípade by sa podstatne zlepšilo

postavenie dlžníka, nakoľko tento by len na základe neplnenia svojich zmluvných povinností dosiahol
zníženie úrokovej sadzby. K výške úrokovej sadzby uviedol, že žalovaná pri podpise zmluvy súhlasila so
všetkými podmienkami a „úžeru“ namieta až v momente, kedy sa žalobca snaží vymôcť od nej plnenie
zo zmluvy zákonnými prostriedkami.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že nepopiera uzavretie zmluvy o úvere, poukázala
však na spotrebiteľský charakter zmluvy, teda sa na ňu vzťahuje ochrana poskytovaná spotrebiteľským
právom. Súhlasila so splácaním nezaplatenej istiny a úroku v zákonnej výške. Namietla však zmluvný
úrok vo výške 19 % p. a. uplatňovaný po zosplatnení úveru. Podľa žalovanej ide o úžeru a je v
jej neprospech. Zosplatnením úveru vznikol peňažný dlh, ku ktorému žalobcovi patrí len zákonná
výška úroku z omeškania a zosplatnením úveru dojednané zmluvné podmienky jeho splácania prestali

platiť. Požiadala o možnosť povolenia splátok vo výške 100,-- eur, pričom uviedla, že má príjem zo
zamestnania, ktorý však nepostačuje na úhradu jej životných potrieb. Sú voči nej vedené ďalšie 4
konania, v ktorých sú vymáhané pohľadávky a jedno exekučné konanie. Žiadala taktiež nepriznať
žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca je bankou a nepriznanie trov nebude neprimeraným
zásahom do jeho majetkovej sféry.

5. Na pojednávanie 10.5.2017 sa žalovaná nedostavila, predvolanie si nevyzdvihla, avšak v zmysle §
111 ods. 3 CSP sa predvolanie považuje za doručené, preto súd v zmysle
§ 180 CSP uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti žalovanej.

6. Z vyjadrení žalobcu, vyjadrenia žalovanej a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu úverovej
zmluvy, všeobecných obchodných podmienok, upomienky, výzvy na predčasné splatenie dlhu, výpisu z
aktuálneho stavu úveru, sadzobníka poplatkov, predpisu splátok, súd zistil nasledovný skutkový stav:

7. Strany sporu uzavreli dňa 5.4.2011 úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej

bezúčelový úver vo výške 6.950,-- eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 19 % p. a. Poskytnutý
úver mala žalovaná splácať v mesačných splátkach po
172,07 eur. Splátky boli splatné vždy v 15. deň kalendárneho mesiaca a konečná splatnosť úveru bola
dohodnutá na deň 15.04.2017. Žalovaná uhradila sumu 5.276,91 eur, z ktorej suma 246,19 eur bola
započítaná na poplatky, suma 3.353,59 eur na zmluvné úroky a suma 1.677,13 eur na istinu.

8. Listom zo dňa 22.4.2014 žalobca pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru. Žalobca si v konaní
uplatňuje neuhradenú istinu v sume 5.272,87 eur, kapitalizované úroky
z úveru do zosplatnenia v sume 144,51 eur a kapitalizované úroky z omeškania v sume
38,14 eur. Pôvodne si žalobca v žalobe uplatňoval kapitalizované úroky z úveru za obdobie do

zosplatnenia v sume 457,37 eur, avšak zohľadnil úhrady žalovanej v sume 274,72 eur, ktoré žalovaná
urobila po zosplatnení úveru, teda po čiastočnom späťvzatí žaloby si uplatňuje 144,51 eur.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (Zákon č. 513/1991 Zb.) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 502, ods. 1, Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom,
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške.

11.Podľa§503,ods.1,Obchodnéhozákonníka,záväzokplatiťúrokyjesplatnýspolusozáväzkomvrátiť

použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.12. Podľa § 503, ods. 2, Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

13. Podľa § 52, ods. 1, Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 54, ods. 1, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15. Keďže žalobca podaním z 3.4.2017 zobral späť žalobu v časti o zaplatenie kapitalizovaných úrokov
v sume 274,72 eur, pretože túto sumu žalovaná uhradila po zosplatnení úveru, súd v zmysle § 145 ods.
2 CSP v tejto časti konanie zastavil.

16. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli úverovú zmluvu,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 6.950,-- eur pri dohodnutej úrokovej sadzbe
19 % p. a., ktorý mala žalovaná splácať v mesačných splátkach po 172,07 eur, pričom prvá splátka
bola splatná dňom 15.5.2011 a konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 15.4.2017. Zároveň v

zmluve bolo dohodnuté aj poistenie úveru, kde žalovaná mala uhrádzať poistné po 8,07 eur. Žalovaná
doposiaľ uhradila spolu sumu
5.276,91 eur, z ktorej na istinu bola zaúčtovaná suma 1.677,13 eur, na poplatky a poistenie suma 246,19
eur a zostatok v sume 3.353,59 eur bol zaúčtovaný na úroky z úveru.

17. Vzhľadom k tomu, že žalovaná neuhrádzala dohodnuté splátky, žalobca listom zo dňa 22.4.2014
pristúpil k zosplatneniu úveru v zmysle § 565 Obč. zákonníka v spojení
s § 53, ods. 9, Obč. zákonníka. Dňom 22.4.2014 sa teda stal splatným neuhradený zostatok úveru.
Žalovaná nepreukázala, že by okrem úhrad zdokladovaných žalobcom uhradila aj iné splátky, preto súd
vychádzajúc z predložených listinných dôkazov zaviazal žalovanú k úhrade istiny v sume 5.272,87 eur,

ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a sumou 1.677,13 eur, ktorá bola započítaná
na úhradu istiny.

18. Žalobca si uplatňoval aj zaplatenie úrokov z úveru, a to jednak kapitalizovaných úrokov vo výške
144,51 eur (žalobca uvádzal sumu 182,65 eur, v ktorej sú zahrnuté aj kapitalizované úroky z omeškania

v sume 38,14 eur) a tiež úrokov vo výške 19 % ročne z istiny od 23.4.2014, t. j. odo dňa nasledujúceho po
zosplatnení úveru do zaplatenia. Žalovaná namietala, že pri týchto úrokoch ide o úžeru, predovšetkým
pokiaľ sú voči nej uplatňované aj po zosplatnení úveru. V zmluve strany dohodli úrok vo výške 19 %
ročne. V zmysle § 53 ods. 6 Obč. zákonníka v znení účinnom od 1.1.2011 do 29.6.2011, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať

odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Z
prehľadu priemerných úrokových mier z úverov vedených NBS vyplýva, že pri úverových zmluvách
uzatváraných v roku 2011 bola priemerná úroková miera spotrebiteľských úverov poskytovaných nad 5
rokov 13,54 %. Pokiaľ stranami bol dohodnutý úrok vo výške 19 % p. a., nemožno konštatovať, že by
takto dohodnutá odplata podstatným spôsobom prevyšovala obvyklú odplatu požadovanú na finančnom

trhu. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi kapitalizované úroky vo výške 144,51 eur, ktoré predstavujú
úroky do zosplatnenia úveru.

19. Žalobca tiež požadoval zaplatenie úroku vo výške 19 % ročne za obdobie od 23.04.2014 do
zaplatenia. Poukázal na to, že s poskytnutím peňažných prostriedkov sa viaže aj povinnosť platiť úroky

z úveru, čo vyplýva z ust. § 497 Obch. zákonníka. Nepochybne s poskytnutím úveru je spojené aj právo
veriteľa požadovať úroky z úveru, ktoré je dlžník povinný v zmysle § 502, ods. 1, Obch. zákonníka platiť
od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Spornou je otázka dokedy žalobcovi trvá nárok na platenie
úrokov. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/98, v
ktorom

NS SR konštatoval, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp.
jeho splátok a od splatnosti je dlžník v omeškaní a teda musí platiť úroky
z omeškania. Z tohto rozhodnutia potom vychádza aj prax odvolacieho súdu, napr. rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove spisové značky 3Co/85/2013 a 1Co/30/2012.Z ust. § 497 ani z ust. § 502, ods. 1, Obch. zákonníka nevyplýva, že by úroky z úveru mali byť uhrádzané
aj po splatnosti dlhu. V danom prípade sa dlh žalovanej stal splatným dňom 22.04.2014, preto podľa
názoru súdu s poukazom na vyššie uvedenú rozhodovaciu prax súdov od uvedeného dátumu si žalobca

môže uplatňovať úroky z omeškania, avšak nárok na dohodnuté úroky má iba do dňa kedy sa stal dlh
splatným. S poukazom na uvedené dôvody súd preto v časti uplatneného úroku z úveru za obdobie od
23.4.2014 žalobu zamietol.

20. Podľa § 517, ods. 2, Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21. Keďže žalovaná nesplácala poskytnutý úver v dohodnutých splátkach, dostala sa do omeškania
s plnením peňažného záväzku, preto súd v zmysle cit. zák. ustanovenia priznal žalobcovi úrok z

omeškania, a to jednak kapitalizovaný úrok z omeškania v sume
38,14 eur podľa predloženého výpočtu (čl. 47 spisu) ku dňu 22.4.2014 a následne od 12.1.2016 vo výške
5,25 % ročne zo sumy 5.272,87 eur. Výška úroku z omeškania je
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1.
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariad. Vlády SR č. 87/95 Z. z.).

22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že priznal
náhradu trov konania žalobcovi v plnom rozsahu, pretože bol vo veci úspešný ohľadom uplatnenej istiny
v celom rozsahu a aj v prevažnej časti príslušenstva. Žalovaná navrhovala žalobcovi nepriznať nárok
na náhradu trov konania s poukazom na svoje osobné a majetkové pomery, ako aj na skutočnosť, že

žalobca je bankou a preto nepriznaním trov konania žalobcovi nedôjde k neprimeranému zásahu do
jeho majetkovej sféry. Z tohto dôvodu sa súd zaoberal otázkou, či je dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP,
v zmysle ktorého ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, výnimočne súd neprizná náhradu trov
konania. Aplikácia uvedeného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy v prípade, ak sú preukázané
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré musia vyplývať z okolností prejednávanej veci. Osobné a

majetkové pomery strán sporu sú len jednou z okolností, na ktorú môže súd prihliadať, avšak aj túto
okolnosť musí hodnotiť v kontexte s ostatnými skutočnosťami. V danom prípade žalobkyňa poukázala
na svoje osobné a majetkové pomery, nepredložila však súdu konkrétne dôkazy a súd vzal do úvahy,
že žalovaná si neplnila svoje zmluvné povinnosti, pričom nepreukázala, že by mala záujem riešiť so
žalobcom splácanie dlhu pred podaním žaloby, preto sa žalobca musel domáhať svojho nároku podaním

žaloby. Vychádzajúc z týchto skutočností súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa, preto o náhrade trov rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

23. S prihliadnutím na osobné a majetkové pomery žalovanej súd jej v zmysle § 232 ods. 4 CSP povolil

uhradiť žalovanú sumu v splátkach pod hrozbou straty výhody splátok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).