Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112011117
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8112011117.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Martiny Zeleňakovej a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.12.2018, v
trestnejveciprotiobžalovanémuJ.Ž.preprečinusmrteniapodľa§149ods.1,ods.2písm.a)Tr.zákona,
o odvolaní okresného prokurátora, obžalovaného J. Ž. a poškodenej A.X. D. proti rozsudku Okresného
súdu Prešov sp. zn. 5T/88/2012 zo dňa 10.08.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania okresného prokurátora, obžalovaného J. Ž. a
poškodenej A. D..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňauznalobžalovanéhovinnýmzprečinuusmrteniapodľa§149
ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona za použitia § 138 písm. h) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že:

- dňa XX.XX.XXXX asi o 19.05 hod. v Z. viedol v klesajúcom úseku cesty ulice S. v smere k ulici
P. E. osobné motorové vozidlo značky Audi A4 EČV:Z. XXXEA, vozidlo viedol vyššou rýchlosťou
ako bola dovolená a zrazil chodca O. D., nar. XX.XX.XXXX, prechádzajúceho cez cestu spoza radu
zaparkovaných vozidiel z pravej strany v smere jazdy vozidla, pričom chodec utrpel zranenie, ktorému
podľahol.

Za to mu súd prvého stupňa podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona uložil trest
odňatia slobody vo výmere 2 rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona
stanovil skúšobnú dobu na 3 roky a 6 mesiacov.

Zároveň podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona uložil aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá všetkých druhov na 3 roky a 6 mesiacov.

Poškodenú A. D. s jej nárokom na náhradu škody odkázal podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku na civilný
proces.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie tak obžalovaný, ako aj poškodená
A. D. a aj prokurátor. Obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom zvoleného obhajcu,
pričom jeho odvolanie smerovalo tak proti výroku o vine, ako aj výroku o treste. Poukázal na to,
že v prejednávanej trestnej veci bol vykonaný celý rad dôkazov vrátane troch znaleckých posudkov
znalcov z dopravy, čo je podľa jeho názoru v súlade s ustálenou súdnou praxou, pričom poukázal na
rozhodnutie R24/1987. Otázka, či rýchlosť vozidla bola primeraná alebo neprimeraná a v akej miere,

je podľa jeho názoru otázkou právnou, ktorú musia riešiť orgány činné v trestnom konaní na základe
znaleckého posudku. Porušenie povinnosti o dodržiavaní primeranej, poprípade predpísanej rýchlosti,spravidla nie je možné považovať za porušenie dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona, pokiaľ
rýchlosť vozidla bola len o málo vyššia, než je predpísaná, príp. primeraná. Ak pri vzniku následku
uvedeného v § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona spolupôsobilo viac príčin (konanie obžalovaného

a poškodeného, je treba hodnotiť každú príčinu, pokiaľ ide o jej význam pre vznik následku osobitne a
určiť jej dôležitosť z hľadiska následku, ktorý z konania obžalovaného nastal. V samotnom znaleckom
posudku ústavu súdneho inžinierstva znalec zodpovedal na všetky položené otázky, z ktorých vyplýva
miesto zrážky chodca s vozidlom, technický priebeh dopravnej nehody, rýchlosť pohybujúceho sa
motorového vozidla a bola rozanalyzovaná príčina dopravnej nehody z technického hľadiska a bolo aj

rozobraté posúdenie správania sa chodca, poškodeného. Okresný súd však vo svojom odôvodnení,
podľaodvolateľa,nevyhodnotilvšetkypríčiny,ktorémalizanásledoksamotnúzrážkuchodcasvozidlom.
Predovšetkým nezohľadnil tú skutočnosť, že samotný chodec, poškodený, mohol dopravnej nehode
zabrániť, keďže mu z technického hľadiska nič nebránilo, aby videl prichádzajúce vozidlo a vzhľadom
na jeho rýchlosť a vzdialenosť nevošiel do jazdného pruhu a následne do koridoru pohybu vozidla
Audi, čo uviedol aj znalec vo svojom znaleckom posudku. Podľa pravidiel cestnej premávky, chodci

smú prechádzať cez vozovku mimo priechod pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť
jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. Chodec
musí prechádzať takým spôsobom, aby pri nezmenenej rýchlosti a zmene smeru jazdy prichádzajúceho
vozidla došlo vyhnutiu sa vozidla s chodcom. Okresný súd túto časť znaleckého posudku podľa názoru
odvolateľa nevyhodnotil, nevyhodnotil ani to, že chodec neprechádzal, ale bežal cez vozovku mimo

priechod pre chodcov takým spôsobom, že vzhľadom na vzdialenosť zľava prichádzajúceho vozidla
Audi prinútil vodiča tohto vozidla k zmene smeru jazdy, čo bolo nesprávnym prvkom v spôsobe jeho
prechádzania cez vozovku. Znalec ďalej uviedol, čo podľa obhajoby okresný súd taktiež nevyhodnotil, že
chodec- poškodený neprechádzal cez vozovku mimo priechod pre chodcov kolmo, ale prechádzal šikmo
z chodníka smerom na odbočku z ulice S.. V tom čase bola viditeľnosť značne znížená, navyše chodec

bol oblečený v tmavom oblečení, vybehol popred prednú časť zaparkovaného vozidla BMW bez toho,
aby zastavil a vyhodnotil situáciu na ceste z jeho pohľadu zľava, čo sám znalec vyhodnotil ako nesprávny
prvok. Okresný súd podľa odvolateľa opomenul vyhodnotiť znalecký posudok vyhotovený znalcom U..
D. D. ( v poradí druhý znalecký posudok vo veci z odboru dopravy), vyhodnotil len znalecké posudky
U.. S. ( v poradí prvý znalecký posudok z dopravy) a Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline ( v poradí

tretí znalecký posudok), práve U.. D. vychádzal z celkovej dokumentácie a vyhodnotil, že z technického
hľadiska bola príčinou zrážky skutočnosť, že chodec vošiel do jazdnej dráhy prichádzajúceho vozidla
v takej vzdialenosti, z ktorej už nebolo možné zo strany vodiča zrážku odvrátiť. Toto konštatovanie
by platilo aj vtedy, ak by šiel vodič povolenou rýchlosťou 50 km/hod.. Ak znalecký posudok Ústavu
súdneho inžinierstva Žilina konštatuje, že chodec svojím pohybom donútil vodiča zmeniť smer jazdy, čo

z technického hľadiska možno podľa odvolateľa považovať, že vstupom do vozovky vytvoril chodec pre
prichádzajúce vozidlá náhlu prekážku, k spolupôsobeniu viacerých príčin, ktoré spôsobili kolíziu, patrí
aj tá okolnosť, ktorá bola vyhodnotená v znaleckom posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, že
chodec vbehol plynule na S. ulicu bez toho, aby svoju rýchlosť znížil, pred kolíziou sa pohyboval v oblasti
zakrytého výhľadu, ktorý vytvorilo zaparkované vozidlo BMW X3 a z technického hľadiska neexistovala

možnosť spozorovať chodca skôr, ako ku kontaktu došlo približne na stredovej čiare vozovky, pričom
pri kontakte bežiaci chodec narazil do pravého predného blatníka pohybujúceho sa vozidla Audi. S
poukazom na prichádzajúce vozidlo a nesprávny spôsob prechádzania chodca cez vozovku je, podľa
názoru odvolateľa, z technického hľadiska odôvodnené tvrdenie, že chodec z kvalitatívneho hľadiska
mal lepšie podmienky na pozorovanie blížiaceho sa vozidla, a to ešte v čase predtým, než vstúpil, vbehol

na okraj cesty, ako obžalovaný vodič vozidla Audi na neosvetleného chodca. Taktiež je otázkou právnou
ustálenie rýchlosti pohybujúceho sa vozidla, pričom zo znaleckého posudku U.. D. vyplýva, že vodič sa
pohyboval rýchlosťou 56 km/hod., podľa posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline sa pohyboval
rýchlosťou 65 km/hod., pričom táto rýchlosť nebola ustálená, pri priemere rýchlosti by vychádzalo, že
jeho rýchlosť bola približne 60 km/hod.. Ďalej poukázal na jednotlivé ustanovenia zák. č. 315/1996 Z.

z. o premávke na pozemných komunikáciách, a to na povinnosti chodca, ktorý prechádza cez vozovku.
Uzavrel, že v súlade so závermi znaleckého posudku znalca U.. D. možno jednoznačne ustáliť, že to
bol práve chodec, poškodený O. D., ktorý sa ako účastník cestnej premávky v čase nehodového deja
správal vysoko nedisciplinovane, bežal cez vozovku šikmo, mimo priechod pre chodcov a takouto svojou
nedisciplinovanosťou vytvoril náhlu a neočakávanú prekážku, ktorej obžalovaný ako vodič motorového

vozidla nemohol riadne a včas zabrániť. Rozhodnutie okresného súdu považoval za nepreskúmateľné,
pretože sa náležite nevysporiadal s okolnosťami, ktoré vzájomne na seba nadväzujú, z technického
hľadiska podľa neho nebolo možné určiť rýchlosť motorového vozidla, ako aj nebola zohľadnená
skutočná poloha odparkovaného vozidla a nebolo možné vyhodnotiť skutočnú polohu, v ktorej stálovozidlo BMW. Súd preto mal použiť zásadu in dubio pro reo. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil
napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Odvolaním napadol rozsudok súdu prvého stupňa aj okresný prokurátor, avšak len vo výroku o treste v
neprospech obžalovaného. Trest odňatia slobody s podmienečným odkladom považoval za primeraný,
avšak bol toho názoru, že obžalovanému bolo potrebné uložiť prísnejší trest zákazu činnosti. Podľa
názoru prokurátora bolo preukázané, že k dopravnej nehode došlo v dôsledku rýchlej jazdy, kde
vodič, teda obžalovaný, prekročil v obci rýchlosť o 30 %, pričom spôsobil nenapraviteľný následok.

V minulosti sa obžalovaný dopustil troch priestupkov na úseku cestnej premávky, v jednom prípade
porušil aj ustanovenie o rýchlosti jazdy v obci. Nerešpektovanie ustanovení zákona o cestnej premávke
v ustanoveniach o rýchlosti jazdy patria medzi najčastejšie príčiny dopravnej nehody, preto z hľadiska
generálnej a individuálnej prevencie účel trestu u obžalovaného splní len prísnejší trest zákazu činnosti,
ktorý ako taký patrí medzi najúčinnejšie prostriedky ochrany bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Navrhol preto, aby krajský súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o treste zákazu činnosti

a uložil obžalovanému J. Ž. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov pri polovici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Rozsudok vo výroku o náhrade škody napadla odvolaním aj poškodená A. D.. V písomnom odôvodnení
odvolania uviedla, že poškodená splnila zákonné podmienky pre uplatnenie svojho nároku na náhradu

škody riadne a včas, keď si túto uplatnila vo výške 1.663,- eur, čo boli náklady spojené s pohrebom,
neskôr uplatnila aj náklady spojené s pomníkom vo výške 1.335,- eur, pričom k týmto výdavkom
predložila aj doklady. Celková výška nároku poškodenej na náhradu škody bola v sume 2.998,- eur.
Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že podiel viny na dopravnej
nehode mal aj nebohý poškodený, súdu nič nebránilo v tom, aby v súlade s ustanovením § 441

Občianskeho zákonníka určil mieru zavinenia nebohého manžela poškodenej na vzniku škody a tak
rozhodol o nároku poškodenej na náhradu škody, a to s ohľadom aj na to, že trestné konanie sa vedie
od roku 2011 a poškodená doposiaľ nedostala žiadnu náhradu škody. Poškodená sa preto domnieva,
že súdu prvého stupňa nič nebránilo, aby uložil obžalovanému v oslobodzujúcom rozsudku povinnosť
nahradiť jej škodu s prípadným prihliadnutím na mieru spoluzavinenia jej nebohého manžela. Navrhla

preto, aby krajský súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zmenil tak, že obžalovaného zaviaže
k tejto náhrade škody.

Na základe takto podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1
Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudokpodľa§316ods.3,preskúmazákonnosťaodôvodnenosťnapadnutýchvýrokovrozsudku,proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Keďžekrajskýsúdvdanomprípadenezistiltakéchyby,ktorébyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§
371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmaval odvolaniami napadnuté výroky rozsudku a po takomto preskúmaní
dospel záveru, že odvolanie obžalovaného, okresného prokurátora, ako aj poškodenej, nie je dôvodné.

V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie takmer v takom

rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pre správne zistenie skutkového
stavu nevyhnutné, avšak krajský súd považoval za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom znalca,
oprávnenej osoby z Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, nakoľko zo záverov Ústavu súdneho
inžinierstva v Žiline vyplývali dve alternatívy možného vzniku dopravnej nehody, pričom súd prvého
stupňa opomenul vyhodnotiť, ktorá z týchto alternatív bola prijateľná. Krajský súd doplnil dokazovanie

aj prečítaním aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného, evidenčnej karty vodiča a výpisu z
evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Na základe dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa a doplneného v konaní o odvolaní na
verejnom zasadnutí pred krajským súdom bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutok,

ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, sa stal.Samotný obžalovaný vo veci tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred okresným súdom ako aj
krajským súdom ku skutku obžaloby nevypovedal, keď využil svoje zákonné právo a odoprel vo veci
vypovedať.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkov A. P., ktorý bol priamym svedkom nehody,
keďže sedel vo vozidle vpredu ako spolujazdec obžalovaného, ktorý uviedol, že obžalovaný pre nich
prišiel na svojom vozidle, k nehode došlo krátko po tom, ako on spolu so svedkom O. A. nasadli do
vozidla, ktoré riadil obžalovaný, pohybovali sa smerom od Š.W. do mesta, po oboch stranách cesty boli

zaparkované vozidlá na krajnici, obžalovaný sa pohyboval rýchlosťou 50-60 km/hod., prvýkrát on zbadal
chodca 5 metrov pred ich vozidlom, chodec vybehol spoza zaparkovaného vozidla BMW X5, ktoré stálo
presne na krajnici v mieste, kde ústil chodník do vozovky, chodec urobil asi tri kroky, išiel šikmo cez
cestu, obžalovaný strhol riadenie doľava a následne začal intenzívne brzdiť, brzdenie vozidla pocítil
tesne pred zrážkou, nato obžalovaný so svojim vozidlom pravým predným rohom narazil do chodca,
miesto zrážky bolo na stredovej čiare, chodca vymrštilo, hlavou narazil do čelného skla, ktoré sa týmto

nárazomroztrieštilo,následnespadolnavozovku.Vozidlopotomprešlocezobrubníknatrávnatýpovrch,
vystrelil bočný airbag, vozidlo intenzívne brzdilo až dokým neprišlo k obrubníku, potom vozidlo nebolo
brzdené, lebo sa vodič snažil vyhnúť stromom, po zastavení vozidla všetci vystúpili a on s obžalovaným
išli ku chodcovi. Chodec sa nachádzal na vozovke vľavo v smere ich jazdy, priamo sa dotýkal predného
nárazníka zaparkovaného vozidla Škoda Fabia žltej farby, ale nebol pod ním zakliesnený, hlavu mal

otočenú smerom k obrubníku, nohy mal pokrčené smerom do cesty, ležal na pravom boku, s neznámou
pani ho trochu povytiahli a pretočili na chrbát, posunuli ho asi 0,5 m, chodcovi poskytovali prvú pomoc
až do príchodu policajtov. Vozidlo BMW spoza ktorého chodec vstúpil do vozovky ešte pred príchodom
dopravných policajtov z miesta odišlo.

Svedok O. A., sedel vo vozidle vedenom obžalovaným vzadu, k priebehu nehody uviedol len to, že po
tom, čo nasadol vo vozidla a rozopol si bundu si ani nestihol zapnúť bezpečnostný pás, keď obžalovaný
strhol riadenie prudko doľava, načo sa on vyvrátil na sedadlo, snažil sa posadiť, všimol si, že na vozidle
je rozbité predné čelné sklo, pocítil podskočenie vozidla. Obžalovaný pred nehodou jazdil rýchlosťou
50-60 km/hod. Bol v šoku a preto ani neposkytoval prvú pomoc.

Svedkyňou prítomnou na mieste nehody bola aj A.. A. D., ktorej vozidlo bolo odstavené na krajnici cesty
na S. ulici v smere do mesta. Hneď pri svojej prvej výpovedi uviedla, že vozidlo mala odparkované hneď
na začiatku chodníka, za ňou parkovali ďalšie vozidlá, pred ňou však nestálo asi 5 metrov a viac žiadne
vozidlo, bolo to miesto na vychádzanie z chodníka. Jej vozidlo bolo v rade najvyšším vozidlom. Ona išla

po chodníku zo ZŠ na ulici Š. k svojmu vozidlu, pred ňou vo vzdialenosti asi 1 m išiel poškodený D.,
kráčal rezkým krokom, nebola to rýchla chôdza, išiel normálne ale nie pomaly. Ona si dávala veci na
sedadlo spolujazdca, poškodený D. v tom momente prechádzal asi jeden meter pred prednou časťou
jej vozidla, vôbec nezastavil, ale plynulo prešiel priamo na vozovku, vtedy okolo neprechádzalo žiadne
vozidlo, ani zvukom neregistrovala žiadne vozidlo, ďalej už poškodeného nesledovala, počula náraz,

videla ako vozidlo obžalovaného kľučkovalo pomedzi stromy na tráve a podľa jej názoru išlo rýchlejšie
ako 50 km/hod. Poškodeného D. videla ležať pod prednou časťou vozidla Fabia, ktoré bolo zaparkované
na druhej strane cesty, načo hneď zavolala pomoc na čísle 112 a následne išla spolu s neznámou ženou
poskytnúť poškodenému prvú pomoc. Po príchode záchranárov z miesta nehody svojím vozidlom BMW
X3 odišla, lebo mal doma choré dieťa.

Z oznámenia operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR zo dňa 3.7.2012 plynie, že dňa
XX.XX.XXXXbolo19:07:10hod.prijatýhovornalinku112,kdepaniD.udávala,žebolvoveľkejrýchlosti
zrazenýchodecosobnýmautomobilomznačkyŠkodaOctaviaCombi,následnesaambulanciaprihlásila
na mieste udalosti o 19:15:11 hod., na mieste nehody bol ošetrený a prevezený do FNsP Prešov iba

zranený chodec O. D.Á.. Obhajoba pritom uviedla, že na mieste mala byť ošetrená aj iná svedkyňa,
ktorá mala vidieť priebeh nehody, čo sa však nepotvrdilo.

Na mieste nehody sa bezprostredne po nej nachádzali aj svedkovia A. J. a O. J., ktorí uviedli, že samotnú
nehodu nevideli, v čase nehody sa nachádzali vo svojom byte, avšak počuli aj cez zatvorené okná

náraz, mysleli si, že sa zrazili autá, lebo náraz bol dosť silný, z balkóna videli vozidlo obžalovaného,
ktoré už stálo a videli ležať pod vozidlom nejakého človeka, preto vyšli von poskytnúť mu pomoc, lebo
v tom čase sa pri zrazenom chodcovi nenachádzali žiadne osoby. Svedkyňa J. uviedla, že ona spolu
s jedným mladým mužom (podľa výpovede svedka P. to bol on) opatrne vytiahli spod prednej častivozidla zraneného chodca, ktorý pod vozidlom nebol zakliesnený a posunuli ho o asi 0,5 m aby mu
mohli poskytnúť prvú pomoc do príchodu záchranárov. Policajti následne polohu chodca zakresľovali
nesprávne(stopač.4zápisniceoohliadkemiestacestnejdopravnejnehody,maloísťopolohuchodcapo

zrážke ako ju pri ohliadke určil vodič Ž. a svedkovia P. a A.Č.), preto svedkovia O. a A. J. vyšli opäť z bytu
von a následne bola zakreslená stopa č.12 poloha chodca, ktorú uviedli títo svedkovia pri vyhotovovaní
zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody dňa11.10.2011.

Svedkyňa, poškodená A. D., manželka poškodeného chodca, taktiež samotný priebeh nehody nevidela,

poškodený O. D. jej XX.XX.XXXX asi o 18.55 hod. telefonoval, že ide z vyšetrenia u lekára domov,
išiel pešo, o 10-15 minút mal byť doma, robil veľké kroky, ale nemal dôvod sa ponáhľať, následne
sa dozvedela, že manžel bol hospitalizovaný po nehode v nemocnici. Uplatnila si škodu, ktorá
predstavovala náklady spojené s pohrebom a vyhotovením pomníka spolu vo výške 2998,- eur. Zároveň
svedkyňa do spisu doložila ako listinný dôkaz výpis zo sociálnej siete z profilu na meno J. Ž. zo dňa
14.10.2011 v znení:“ najbližšie auto ktore si kúpim bude určite najvecsia A8 s nepriestrelnými sklami a

asi ju dám opancierovat kôli idiotom na týchto cestách“.

Vo veci bol ako svedok vypočutý aj X. A., policajt ODI ORPZ Prešov, ktorý vykonal ohliadku miesta
dopravnej nehody, ktorá bola vykonaná v prítomnosti znalca z odboru doprava, U.. S..

Vo veci boli spracované spolu štyri znalecké posudky, z toho tri z odboru cestná doprava a jeden z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo.

Znalci z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo v znaleckom posudku konštatovali,
že bezprostrednou príčinou smrti chodca O. D. bolo pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním

pri poranení viacerých kostí, tkanív a vnútorných orgánov, pri polytraume a pri tukovej embólii pľúc
II.-III. stupňa, k smrti došlo XX.XX.XXXX v čase o 22:55 hod., pričom uvedená smrť bola v priamej
príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. U chodca bola zistená negatívna koncentrácia alkoholu v krvi.
K mechanizmu vzniku poranení znalci uviedli, že k nárazu došlo zozadu a zľava strednou až veľkou
silou a prudkosťou, s najväčšou pravdepodobnosťou pri prechádzaní cez cestu v smere jazdy vodiča

sprava doľava, vozidlo do chodca narazilo pravou prednou časťou, s následnou rotáciou, kontaktom
s pravým predným blatníkom, šmýkaním sa tela po hornej hrane pravého blatníka, po hornej časti
pravého predného stĺpika, nárazom na čelné sklo, kde došlo k poškodeniu a prerezaniu skla a následnej
deformácii strechy nad úrovňou prerazenia čelného skla.

V prípravnom konaní bol vo veci vypracovaný v poradí prvý znalecký posudok z odboru cestná doprava,
pričom tento znalec bol prítomný na mieste nehody bezprostredne po nehode, taktiež sa zúčastnil
rekonštrukcie dňa 7.12.2011. Z tohto v poradí prvého znaleckého posudku plynulo, že svedkovia P. a A.
nastúpili do vozidla 233,5 metrov pred základným bodom merania (ktorým bol stĺp verejného osvetlenia
nachádzajúci sa po pravej strane cesty v mieste, kde ústil chodník, z ktorého vyšiel chodec D. do cesty).

Vozidlo obžalovaného sa pred zrážkou pohybovalo rýchlosťou 80 až 81 km/hod. a chodec rýchlosťou
9-10 km/hod. Rýchlosť chodca stanovil znalec s prihliadnutím aj na merania rýchlosti, ako predviedla pri
rekonštrukcii svedkyňa D.. Chodec vstúpil do vozovky, keď vozidlo bolo od neho vzdialené 46 metrov.
Nárazová rýchlosť vozidla bola 74-78 km/ hod., chodec bol potom odhodený na vzdialenosť 26 metrov.
Tento znalec pripustil, že telo chodca bolo zastavené vozidlom Škoda Fabia, pod ktoré dopadlo. K zrážke

došlo 1,4 metra za úrovňou stredovej prerušovanej čiary v pruhu určenom pre jazdu v protismere a
0,7 m pred základným bodom merania. K zrážke došlo na ceste, kde nie je vyznačený priechod pre
chodcov, pre jazdu sú vyhradené dva jazdné pruhy, pre každý smer jazdy jeden. Išlo o priamy úsek
cesty s trvalým klesaním. Rýchlosť jazdy v uvedenom úseku nebola obmedzená dopravnou značkou,
maximálna dovolená rýchlosť bola 50 km/hod. , pretože úsek cesty sa nachádza v uzatvorenej obci.

Chodec bol zachytený pravým predným rohom vozidla, chodec pritom nemal zlomené dolné končatiny.
Prevádzkové brzdy vozidla boli vybavené systémom ABS, preto sa nedá jednoznačne určiť, kde vozidlo
začalo brzdiť, avšak v oblasti stôp č.5 a 6 už bolo intenzívne brzdené. V čase brzdenia po ceste vozidlo
prešlo 11,6 metrov, následne prešlo po zatrávnenej ploche bez brzdenia 10,8 metrov, po zatrávnenej
časti s intenzívnym brzdením 5,8 m a napokon po chodníku prešlo 10,5 metra do konečnej polohy, kde

zastalo. Reakcia vodiča na chodca bola včasná, ako nesprávny prvok vyhodnotil znalec rýchlosť vozidla.
Z rýchlosti, ktorou sa vodič pohyboval nemal tento možnosť zastaviť pred dráhou pohybu chodca, pokiaľ
by chodec pokračoval v prechádzaní a pokiaľ by vodič nevybočil vľavo ale pokračoval priamo, boli by
prešli tak, že by sa minuli. Chodec prekračoval cestu v úseku vozovky mimo vyznačený prechod prechodcov, pokiaľ by sa vodič v danom úseku pohyboval rýchlosťou do 68 km/hod., bol by schopný vozidlo
zastaviť pred koridorom chôdze chodca. Chodec mal technicky vytvorené podmienky pre vyhodnotenie
rýchlosti blížiaceho sa motorového vozidla.

Po podaní obžaloby bol obhajobou predložený v poradí druhý znalecký posudok z odboru cestná
doprava, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty a technický stav vozidiel. Z jeho záverov plynie,
že obžalovaný jazdil pred nehodou rýchlosťou cca 58 km/ hod. a chodec rýchlosťou 15 km/ hod., čo je
beh, vodič na chodca začal reagovať vo vzdialenosti cca 19,8 m a v čase 1,22 sekundy pred budúcim

miestom zrážky, chodec v tom čase prechádzal cez pravú vodiacu čiaru a od miesta zrážky bol vzdialený
cca 5,3 m, predtým sa chodec nachádzal v mieste tzv. zakrytého výhľadu, ktorý tvorilo zaparkované
vozidlo BMW X3, ktorého polohu znalec prevzal z vykonanej rekonštrukcie tak, ako ju označil svedok
P.. Vodič na chodca reagoval okamžite, k zrážke by došlo aj ak by vodič išiel s vozidlom rýchlosťou
do 50 km/hod., s vozidlom by zastavil len ak by sa pohyboval rýchlosťou do 33 km/hod. Nárazová
rýchlosť bola 55-61 km/ hod. Ako príčinu dopravnej nehody znalec určil konanie chodca, ktorý vytvoril

vodičovi náhlu prekážku, teda vstúpil do vozovky v čase a vzdialenosti, kedy by vodič ani pri dodržaní
maximálnej povolenej rýchlosti nezabránil zrážke, pričom chodec narazil do pravého predného blatníka
vyhýbajúceho sa vozidla. Miesto zrážky určil znalec približne na stredovej čiare vozovky. Vodič podľa
znalcastiholpočasreakčnejdobyvytočiťvolantmiernedoľava.Podľatohtoznalca,vodičpočasprejazdu
zatrávnenou plochou vôbec nebrzdil.

Na posúdenie správnosti záverov týchto dvoch znaleckých posudkov, keďže ich závery boli odlišné a
rozpory neboli odstránené ani po výsluchu znalcov na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom, kde
obaja znalci zotrvali na záveroch svojich posudkov, správne súd prvého stupňa pribral do konania Ústav
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.

V prvom rade v znaleckom posudku ústav konštatoval, že plánik z miesta dopravnej nehody, ktorý bol
vyhotovený policajtom dopravnej polície mal viacero chýb a preto ústav vypracoval vlastný počítačový
plán z miesta dopravnej nehody, ktorý bol použitý pri vypracovaní znaleckého posudku, napríklad bola
upravená šírka krajníc, taktiež vyústenie chodníka, z ktorého prichádzal chodec nemal šírku 11,8 metra
ako bolo uvedené v plániku vyhotovenom policajtom, ale 6,0 m ako plynie z ortofotomapy. V tomto smere

potom námietky, ktoré predniesla obhajoba k znaleckému posudku ústavu, kde v rozpore s písomne
podaným znaleckým posudkom namieta, že ústav použil nesprávne hodnoty nie je namieste, keďže
obhajoba uvádzala hodnoty z pôvodného plániku miesta nehody, pritom zo znaleckého posudku ústavu
jasne vyplýva, že tieto skutočnosti znalecký ústav zistil a aj vychádzal z hodnôt upravených oproti plániku
vyhotovenom policajtom. Miesto zrážky určil ústav v ľavom jazdnom pruhu v smere jazdy vodiča, teda v

pruhu určenom pre pohyb protiidúcich vozidiel a to cca 1,9 m za východiskovým bodom merania a 6,05
m vľavo od pomocného bodu merania, teda od pravej súvislej čiary krajnice, pričom k zrážke muselo
dôjsť v oblasti pravého predného rohu vozidla obžalovaného. Intenzívne brzdenie vozidla začalo na
začiatku stopy č.5. Metódou spätného odvíjania ako aj na základe výsledkov simulácií prostredníctvom
programu PC crash ústav zistil, že obžalovaný začal reagovať na pohyb chodca v čase cca 2,1 s pred

zrážkou, kedy sa vozidlo pohybovalo rýchlosťou cca 65 km/ hod. a bolo vo vzdialenosti cca 37,40 metrov
pred jeho polohou v čase zrážky, chodec sa pohyboval rýchlosťou cca 11 km/ hod. V čase cca 1,4 s pred
zrážkou sa začal vodič s vozidlom vyhýbať smerom vľavo, chodec sa v tom čase (v čase vyhýbacieho
manévru vozidla) nachádzal cca 4,24 m pred jeho polohou v čase zrážky, svojím ťažiskom cca 2,3 m
vo vozovke. Vodič začal brzdiť v čase cca 0,2 s pred zrážkou, nárazová rýchlosť vozidla bola cca 60,8

km/ hod., vodič vo vzdialenosti cca 10,82 m po zrážke prestal intenzívne brzdiť, následne po prejazde
cez trávnatú časť opäť brzdil, pričom od miesta zrážky po zastavenie prešlo vozidlo dráhu cca 40,86
m. Reakciu vodiča na vstup chodca považoval aj ústav za včasnú v tomto smere sa v podstate zhodli
všetky tri znalecké posudky. Telo chodca bolo odhodené do vzdialenosti 17,8 m (stopa č. 12 ako ju určili
svedkovia J.). Od tejto vzdialenosti sa odvíja technická prijateľnosť nárazovej rýchlosti, preto krajský súd

zisťoval, či vzhľadom na konštatovanie v poradí prvého znaleckého posudku, by nebola táto vzdialenosť
odhodenia dlhšia, pokiaľ by nebolo telo zastavené pod vozidlom tam zaparkovaným, pričom znalec
na verejnom zasadnutí konštatoval, že s týmto neuvažoval, keďže nebolo zistené, aby telo bolo pod
vozidlom zakliesnené. Vodič mohol zrážke zabrániť, ak by sa bol pohyboval rýchlosťou do cca 56 km/
hod., k zabráneniu nehode by došlo ak by vodič pohybujúci sa rýchlosťou 65 km/ hod. reagoval na

chodca len intenzívnym brzdením, bez vybočenia vľavo, pritom toto vybočenie nepovažoval ani jeden
znalec za technicky neprijateľnú reakciu vodiča na chodca. Chodec podľa záverov znaleckého ústavu
nevytvoril vodičovi prekážku náhlu, avšak za technickú príčinu nehody ako nesprávny prvok zo strany
chodca poškodeného vyhodnotil ústav skutočnosť, že chodec vstúpil na vozovku z krajnice do vozovkypopred prednú časť zaparkovaného vozidla BMW bez toho, aby zastavil a vyhodnotil situáciu na ceste z
jeho pohľadu zľava, pričom cez cestu neprechádzal kolmo ale šikmo a cestu prechádzal mimo prechod
pre chodcov.

Zo záverov ústavu vo vzťahu k poradí prvému znaleckému posudku ústav konštatoval, že tento posudok
po formálnej stránke nevykazuje nedostatky. V poradí prvý znalec sa však podľa ústavu nevyjadril
k nedostatkom v spisovom materiáli, a to k nepresnému plániku miesta nehody, ktorý vypracoval na
mieste dopravný policajt, a ktorý bol v rozpore so skutočnými vzdialenosťami. Nesprávny bol spôsob

využitia nárazovej skúšky vozidla Škoda Felicia s čiastočným obrysovým prekrytím zozadu vzhľadom
na absenciu poškodenia strechy vozidla pri simulácii, nie je možné usudzovať, že nárazová rýchlosť
vozidla Audi bola vyššia ako 70 km/ hod. a poloha vozidla a chodca nebola v čase nárazu zhodná pri
simuláciiavskutočnosti,tedanesprávnebolaurčenáajvzájomnápolohavozidlaachodcavčasezrážky.
Znalec začiatok vstupu chodca do vozovky z hľadiska časového vypočítal správne, vzdialenosť je však
nesprávna, keďže vychádza z vyššej rýchlosti. Taktiež ústav neuvažoval s tak intenzívnym brzdením

vozidla na chodníku, ako to bolo uvedené v prvom znaleckom posudku, aj keď hodnoty boli prípustné,
aj keď hraničné. Príčina vzniku dopravnej nehody nebola v prvom posudku komplexná, pretože okrem
pohybu vozidla vyššou rýchlosťou ako je v danom úseku dovolená, bol ústavom ustálený aj nesprávny
spôsob prechádzania chodca cez vozovku.

Vo vzťahu k poradí druhému znaleckému posudku ústav uviedol, že tento posudok vykazuje nedostatky
aj po formálnej stránke, keďže jeho súčasťou nie sú protokoly k simuláciám zabránení dopravnej nehody
vodičom vozidla (preto v tejto časti je nepreskúmateľný). Ústav súhlasil s tým, že sa vo vyšetrovacom
spise nachádzali nepresnosti týkajúce sa dokumentovania stôp, ako aj súhlasil s tým, že pohyb vozidla
na trávnatom povrchu a následne chodníku nebol pohybom naplno brzdeného vozidla. Vzájomná poloha

chodca a vozidla v čase zrážky ustálená týmto znalcom bola správna, avšak ústav nesúhlasil s tým, že
by v prípade nárazu chodca prednou časťou vozidla museli byť aktivované čelné airbagy tohto vozidla.
Za nesprávne ústav považoval aj to, že znalec stanovil, že už počas trvania reakčnej doby sa vodič
s vozidlom vyhýbal vľavo, čo však nie je možné, pretože počas reakčnej doby sa vozidlo pohybovalo
priamo a nie vľavo, potom je neprávny záver v poradí druhého znalca, že by vozidlo nezastavilo pred

chodcom ani v prípade, ak by sa pohybovalo rýchlosťou do 50 km/ hod.

Ústav súdneho inžinierstva teda po vykonaní komplexnej analýzy nehodového deja ustálil ako technickú
príčinu dopravnej nehody jednak nesprávny spôsob pohybu chodca nebohého D. cez vozovku, ktorý
vstúpil z krajnice do vozovky popred prednú časť zaparkovaného vozidla BMW bez toho, aby zastavil

a vyhodnotil situáciu na ceste z jeho pohľadu zľava, pritom tento nesprávny prvok v spôsobe pohybu
chodca vyvolal kolíznu situáciu ako aj nesprávnu techniku jazdy vodiča obžalovaného Ž., a to jeho jazdu
rýchlosťou vyššou ako bola v danom úseku dovolená, pričom tento nesprávny prvok v technike jazdy
vodiča mu znemožnil zabrániť dopravnej nehode a odvrátiť kolíznu situáciu.

Keďže po výsluchu znalca z Ústavu súdneho inžinierstva na hlavnom pojednávaní na okresnom súde
vzniesla obhajoba námietky poukazujúce na nesprávnosť výpočtov v posudku znaleckého ústavu,
okresný súd uložil ústavu vypracovať doplnenie znaleckého posudku. K námietkam obhajoby ústav
uviedol, že analýza predložená obhajobou vychádza z policajného plánu z miesta dopravnej nehody,
ale znalecký ústav už v písomne podanom posudku na tieto chyby upozornil a nevychádzal z chybného

policajného plánu, ale použil vlastný vypracovaný plán. Aj krajský súd v tejto súvislosti konštatuje,
že znalecký ústav na stranách 83-88 znaleckého posudku (č.l. 528-533) podrobne rozoberá chyby
policajného plániku z prípravného konania, pritom údaje tak, ako ich obhajoba následne namietala nie sú
namieste, pretože znalecký ústav pracoval so správnymi údajmi okrem šírky jazdných pruhov, keď podľa
merania dopravným policajtom mal ľavý jazdný pruh šírku 3,6 m a pravý 3,7 metra, v skutočnosti podľa

výpočtov predložených obhajobou mala byť šírka každého jazdného pruhu rovnaká a to 3,5 m, ústav
konštatoval,žeideominimálnyrozdiel,ktorýnemalvplyvnazáveryvýpočtupriebehunehodyazostrany
obhajoby navyše išlo o merania vykonané s časovým odstupom štyroch rokov po dopravnej nehode.
Následne ústav vykonal analýzu nehodového deja za predpokladu, že by chodec vstúpil do vozovky
vyššie (bližšie smerom k Š.) a to 2-3 metre k čomu ústav uviedol, že skutočná poloha motorového vozidla

BMW X 3 nebola známa, keďže vozidlo pred príchodom policajta ODI z miesta nehody odišlo, pričom
v predchádzajúcom posudku ústav vychádzal z výsledkov rekonštrukcie (tá bola vykonaná 7.12.2011),
tak ako túto znázornil vodič (vtedy svedok) Ž.. Tu krajský súd konštatuje, že túto polohu vozidla BMW
X3 svedkyne D., popred ktoré vstúpil do vozovky chodec D. znázornil pri rekonštrukcii ako prvý svedokP. a obžalovaný v postavení svedka s týmto súhlasil), išlo pritom o postavenie vozidla v súlade s tým,
ako vypovedala v prípravnom konaní dňa 9.11.2011 svedkyňa D. a zhodne vypovedal dňa 10.11.2011
aj svedok P. tak, že vozidlo stálo pri samom ústí chodníka, po ktorom prišiel chodec.

Ústav súdneho inžinierstva dospel k záveru, že ak by aj chodec D. vstúpil do vozovky vyššie tak, ako
to uviedla obhajoba po výsluchu v poradí tretieho znalca, ktorý vypracoval doplnok posudku ústavu,
dospel ústav k záveru, že aj v tom prípade by sa vodič pohyboval pred nehodou rýchlosťou 65 km/
hod., chodec rýchlosťou 9 km/hod, vodič- obžalovaný začal na chodca reagovať cca 1,2 s pred zrážkou,

kedy sa vozidlo nachádzalo 21,38 m pred jeho polohou v čase zrážky a chodec sa nachádzal cca 3,0
m pred jeho polohou v čase zrážky, nárazová rýchlosť vozidla bola cca 62,7 km/ hod. V tom prípade
by bol vodič zabránil zrážke, ak by sa pohyboval rýchlosťou do 53 km/ hod., z ktorej rýchlosti by
bol intenzívnym brzdením zastal pred pohybom koridoru chodca. Aj v tom prípade by boli technické
príčiny vzniku dopravnej nehody tak nesprávna technika jazdy vodiča obžalovaného, ktorý sa v danom
úseku pohyboval so svojim vozidlom vyššou rýchlosťou ako bola v danom úseku dovolená a chodec,

ktorý sa vstúpil do vozovky bez toho, aby sa presvedčil o tom, či vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť
prichádzajúceho vozidla môže bezpečne prejsť cez vozovku.

V doplnku k znaleckému posudku sa ústav vyjadril aj k alternatíve priebehu nehodového deja tak,
ako túto predložila obhajoba, teda že chodec vstúpil do jazdnej dráhy vozidla v kratšej vzdialenosti,

podľa ústavu ide o technicky neprijateľnú verziu, pretože by sa vozidlo obžalovaného v tom prípade
pohybovalo pred nehodou rýchlosťou 33 km/hod., pri ktorej by nedošlo k poškodeniu vozidla v rozsahu,
v akom v tomto prípade objektívne došlo a vozidlo by zastavilo (zabrzdilo) na dráhe 5,93 m, teda ešte
na asfaltovom povrchu (v skutočnosti vozidlo zastavilo vo vzdialenosti cca 44,13 m od miesta zrážky).

Súd prvého stupňa pochybil, pokiaľ v odôvodnení rozsudku nevyhodnotil obe verzie priebehu
nehodového deja tak, ako tieto uviedol znalecký ústav. Krajský súd dopočul znalca zastupujúceho
Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline a následne vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako
aj v ich súhrne. V predmetnej trestnej veci bolo podľa názoru krajského súdu nesporne preukázané,
že obžalovaný viedol motorové vozidlo v smere od časti Š. do centra mesta v predpísanom jazdnom

pruhu, pričom sprava prechádzal cez cestu chodec D., následne došlo ku vzájomnej kolízii, a to za
stredovou čiarou v pruhu určenom pre vozidlá jazdiace v protismere. Objektívne bola zadokumentovaná
konečná poloha vozidla obžalovaného a poloha chodca po dopade bola pred vozidlom stojacim pri okraji
cesty v protismernom pruhu, pričom svedkovia uvádzali, že poškodeného spod auta opatrne vytiahli
a posunuli ho asi o 0,5 m. Na ceste boli zadokumentované aj stopy po brzdení a predmety či už z

vozidla alebo veci patriace chodcovi. Nepochybne v dôsledku početných poranení chodec po približne
troch hodinách v nemocnici týmto poraneniam podľahol, smrť poškodeného nastala v príčinnej súvislosti
s dopravnou nehodou. Taktiež bolo nepochybné, že chodec bol zrazený zozadu a zľava, pričom tak
chodec ako aj vozidlo boli pred nehodou v pohybe. Sporná a namietaná bola rýchlosť pohybu vozidla
prednehodouapolohavozidlaspozaktoréhochodecdovozovkynepochybnevošiel.Krajskýsúddospel

k záveru, že vozidlo BMW X3 svedkyne D. stálo tesne nad ústím chodníka po ktorom prichádzali pred
nehodou poškodený D. ako aj svedkyňa D., keď táto poloha vozidla plynie z rekonštrukcie vykonanej dňa
7.12.2011 ako aj z výpovedí svedkov D. a P., ktorí vypovedali s krátkym časovým odstupom po nehode.
Napokon túto polohu stojaceho vozidla označil za správnu pri vykonanej rekonštrukcii aj obžalovaný Ž. v
procesnom postavení svedka. Preto považoval krajský súd priebeh dopravnej nehody tak, ako ho ustálil

znaleckýústavvprvejverziizatenpriebehnehody,ktorýjevsúladesinýmivovecivykonanýmidôkazmi.
Pokiaľ obhajoba namietala, že ku vstupu chodca došlo vyššie a že pred vozidlom svedkyne D. stálo iné
vozidlo, jednak toto svedkyňa D. jednoznačne vylúčila a navyše fotodokumentácia z miesta nehody bola
vykonávaná s časovým odstupom najmenej jednej hodiny od nehody a aj z hlásenia na č.112 plynie, že
bezprostredneponehodeuvedenýmmiestomnehodyprechádzaliajinévozidlá.Nespornevmieste,kde

došlo k dopravnej nehode bola v čase nehody maximálne dovolená rýchlosť pre vozidlá 50 km/ hod. Z
vykonaného dokazovania jednoznačne plynie, že obžalovaný sa pred nehodou pohyboval rýchlosťou 65
km/ hod., čo potom korešponduje aj s výpoveďami svedkov P. a A., ktorí uviedli, že obžalovaný sa pred
nehodou pohyboval rýchlosťou 50-60 km/ hod. Taktiež bolo znaleckým dokazovaním preukázané, že
chodec prekročil cestu mimo priechodu pre chodcov a bez toho, aby sa presvedčil, či zľava neprichádza

vozidlo. Obaja účastníci tejto nehody mohli zabrániť zrážke, obžalovaný ak by sa pohyboval v mieste
nehody ako vodič maximálne povolenou rýchlosťou, chodec pokiaľ by sa dostatočne presvedčil, či zľava
neprichádza vozidlo a či vzhľadom na jeho vzdialenosť a v tomto prípade predovšetkým rýchlosť budemôcť prejsť cestu bez toho, aby vodiča prinútil zmeniť náhle smer alebo rýchlosť jazdy. Teda obaja
účastníci nehody porušili dopravné povinnosti stanovené im zákonom o cestnej premávke.

Takto zistenému skutkovému stavu zodpovedá podľa názoru krajského súdu právna kvalifikácia skutku
ako prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zákona, keďže obžalovaný ako vodič
motorového vozidla z nedbanlivosti spôsobil smrť chodcovi, pričom porušil dôležitú povinnosť uloženú
mu zákonom o cestnej premávke, keď v uzavretej obci s maximálne dovolenou rýchlosťou do 50 km/
hod. túto prekročil za situácie, že išlo o večernú dobu, na mestskom sídlisku v mieste kde ústí chodník

určený pre chodcov prichádzajúcich z časti sídliska S., a v mieste, kde po oboch okrajoch vozovky boli
odstavené motorové vozidlá, kde je možné rozumne predpokladať pohyb chodcov či osôb vystupujúcich
z vozidiel.
Obžalovaný pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti síce viedol riadny život, keďže v minulosti pre
trestný čin vychádzajúc z odpisu registra trestov nebol odsúdený, teda pochybil okresný súd pokiaľ
tomuto nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona. V odpise registra trestov má

obžalovaný jeden záznam a to pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona., za ktorý mu
bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/94/13 zo dňa 25.11.2013 peňažný
trest, avšak tohto trestného činu sa obžalovaný dopustil až po stíhanej dopravnej nehode, navyše tento
peňažný trest je zahladený. V evidenčnej karte vodiča má obžalovaný pred touto dopravnou nehodou tri
záznamy a to za priestupky na úseku dopravy v jednom prípade aj pre prekročenie dovolenej rýchlosti.

Keďže však bol trest okresným súdom ukladaný na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby ( v danom prípade zákon umožňuje uložiť pri § 149 ods.2 Tr. zákona trest od 2 do 5 rokov), v
dôsledku len tejto chyby, teda nepriznania jednej poľahčujúcej okolnosti, krajský súd výrok napadnutého
rozsudku nenaprával novým rozhodnutím, keďže toto pochybenie nebolo podstatné a v dôsledku neho
by u obžalovaného nebola znižovaná dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby. Po stíhanej

dopravnej nehode bol obžalovaný ešte dvanásťkrát postihnutý pre priestupok na úseku dopravy a to
trikrát pre rýchlosť jazdy, a dvakrát pre náhle zníženie rýchlosti alebo náhle zastavenie. Ani krajský súd
žiadne priťažujúce okolnosti tak, ako tieto definuje ustanovenie § 37 Tr. zákona, u obžalovaného nezistil.

Krajský súd bol toho názoru, že súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ obžalovanému uložil trest

vo výmere dvoch rokov aj pokiaľ výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu, ktorej výmeru
uloženú prvostupňovým súdom považoval aj krajský súd za primeranú a zákonnú a to aj s poukazom
na spoluzavinenie poškodeného.

Keďže obžalovaný sa žalovanej trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla a

vzhľadom na skutočnosť, že v prípade obžalovaného ide o opakované protiprávne konanie na úseku
cestnej dopravy, aj krajský súd dospel k záveru, že obžalovanému je nutné uložiť aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkých druhov, pričom tento trest vo výmere ako uložil prvostupňový súd
považoval krajský súd za primeraný, pričom vychádzal predovšetkým zo spoluzavinenia poškodeného
na vzniku dopravnej nehody. K odvolaniu prokurátora, ktorým tento namietal prekročenie dovolenej

rýchlosti obžalovaným o 30 % krajský súd uvádza, že oproti výsledkom dokazovania v čase podania
obžaloby došlo po podaní obžaloby k vypracovaniu tzv. kontrolného znaleckého posudku, kde bola
rýchlosť jazdy obžalovaného ustálená vo výške 65 km/ hod., nie ako bola táto ustálená v prípravnom vo
výške 80 km/ hod. Prvostupňovým súdom uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých
druhov po dobu 3 rokov a šiestich mesiacov bude trestom tak na nápravu obžalovaného, ako aj ochranu

spoločnosti primeraným.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, okresný súd poškodenú A. D. s jej nárokom na náhradu škody
odkázal na civilný proces. Aj v tomto smere krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, pretože
jednak pre spravodlivý výrok o náhrade škody by bolo potrebné dopočuť minimálne poškodenú a navyše

krajský súd konštatuje, že dopravnú nehodu zavinili tak obžalovaný, ktorý ak by sa bol pohyboval so
svojím vozidlom dovolenou rýchlosťou, bol by zastavil pred koridorom pohybu chodca a k nehode by
nedošlo a jednak chodec mohol jednoznačne zabrániť vzniku dopravnej nehody pokiaľ by sa dostatočne
presvedčil o tom, či je možné bezpečne prejsť cez vozovku. V tejto súvislosti potom nebolo zisťované,
či chodcovi nebránili nejaké objektívne okolnosti (porucha zraku a pod.), pre ktoré by snáď nebol

objektívne schopný rozlíšiť rýchlosť prichádzajúceho vozidla, keďže chodec nemusí predpokladať, že
vozidlo porušuje maximálnu dovolenú rýchlosť jazdy.Z týchto dôvodov potom krajský súd odvolania obžalovaného, okresného prokurátora ako aj poškodenej
A.X. D. ako nedôvodné zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.