Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 27, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/223/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115212447
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3115212447.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu REALITY-VĚŘITEL

CZ s.r.o., so sídlom v Českej republike, Jateční 178/34, Klíše, 400 01 Ustí nad Labem, IČ: 27725537,
zastúpenýzástupcom:AdvokátskakanceláriaJUDr.AŽALTOVIČ&PARTNERSs.r.o.,sosídlomTrenčín
-Opatová,ul.Potočná650/135B,protižalovanejSlovenskárepublika,vkonanízastúpenáMinisterstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady škody vo výške
148.550.949,33 eur a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ako postupník uzavrel
so spoločnosťou REALITY - OBCHODNÁ, a. s., Bánovce nad Bebravou, Trenčianska cesta 647/24,
IČO 36347493, ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2013, predmetom ktorej
bolo postúpenie pohľadávky postupcu na náhradu škody spôsobenej postupcovi nesprávnym úradným
postupom orgánov verejnej moci Slovenskej republiky v súvislosti s vyhlásením a vedením konkurzu
na majetok spoločnosti REALITY, a.s. IČO: 36 305 961 v konkurznom konaní, ktoré bolo vedené na

konkurznom súde a to Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 28K 24/2008, kde ku vyhláseniu konkurzu a
jeho následnému trvaniu až do jeho zrušenia došlo jednak v dôsledku nesprávneho úradného postupu
konajúceho konkurzného súdu a jednak v dôsledku nesprávneho úradného postupu správcu dane,
ktorým bol Daňový úrad Dubnica nad Váhom. Postúpená pohľadávka na náhradu škody vo výške
132.226.071,20 eur predstavuje škodu na ušlom zisku spoločnosti REALITY - OBCHODNÁ, a. s.,
ako akcionára spoločnosti REALITY, a. s., na majetok ktorej bol vyhlásený konkurz, ktorý by tento
akcionár pri normálnom slede udalostí, teda ak by v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov

verejnej moci nebol vôbec vyhlásený konkurz alebo konkurzné konanie by bolo včas zastavené, mohol
dosiahnuť výnosom z akcií - vyplatením podielov zo zisku, ktorý by bola mohla spoločnosť REALITY,
a. s., pri normálnom slede udalostí v nasledujúcom období dosiahnuť. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu
na uplatnenie nároku na náhradu škody v tejto veci teda odvodzuje od Zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 24.10.2013. Ďalej uviedol, že ako postupník uzavrel so spoločnosťou REALITY, a. s., Dubnica
nad Váhom, Centrum I. 1420/141, IČO 36305961, ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávky zo
dňa 24.10.2013, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky postupcu na náhradu škody spôsobenej

postupcovi nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci Slovenskej republiky v súvislosti s
vyhlásením a vedením konkurzu na majetok tejto spoločnosti v konkurznom konaní, ktoré bolo vedené
na konkurznom súde a to Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 28K 24/2008, kde ku vyhláseniu konkurzu
a jeho následnému trvaniu až do jeho zrušenia došlo jednak v dôsledku nesprávneho úradného postupukonajúceho konkurzného súdu a jednak v dôsledku nesprávneho úradného postupu správcu dane,
ktorým bol Daňový úrad Dubnica nad Váhom. Postúpená pohľadávka na náhradu škody vo výške
16.324878,13 eur predstavuje škodu na ušlom zisku spoločnosti REALITY, a. s., z výnosu z jej vlastných

akcií, ktorý by pri normálnom slede udalostí, teda ak by v dôsledku nesprávneho úradného postupu
orgánov verejnej moci nebol vôbec vyhlásený konkurz alebo konkurzné konanie by bolo včas zastavené,
mohla dosiahnuť výnosom z akcií - vyplatením podielov zo zisku, ktorý by bola mohla spoločnosť
REALITY, a. s., pri normálnom slede udalostí v nasledujúcom období dosiahnuť vyplatením podielom
zo zisku, ktorý by bola mohla táto spoločnosť pri normálnom slede udalostí v nasledujúcom období

dosiahnuť. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody v tejto veci teda
odvodzuje od Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2013.

1.2. Základom uplatneného nároku na náhradu škody je nesprávny úradný postup, ku ktorému došlo
jednak v rámci konkurzného konania vedeného konkurzným súdom na majetok úpadcu a jednak v
rámci daňových konaní vedených správcom dane, v ktorých boli vydané platobné výmery na daňovníka

REALITY,a.s.podč.668/230/8458/08/Korzodňa13.3.2008nasumu5.266.598,-Sk,č.668/230/8476/08/
Kor zo dňa 13.3.2008 na sumu 7.900.386,-Sk, č.668/230/8572/08/Kor zo dňa 13.3.2008 na sumu
17.009.691,-Sk, č.668/230/8511/08/Kor zo dňa 13.3.2008 na sumu 6.382.658,-Sk, č.668/230/8530/08/
Kor zo dňa 13.3.2008 na sumu 3.795.872,-Sk a č.668/230/8553/08/Kor zo dňa 13.3.2008 na sumu
489.331,-Sk, ako aj v rámci postupu správcu dane pri prihlasovaní pohľadávok na základe týchto

platobných výmerov v konkurznom konaní vedenom na majetok tohto úpadcu a v rámci celkového
postupu správcu dane v tomto konkurznom konaní.

1.3. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup konkurzného súdu vo veci konkurzného konania, ktoré
bolo vedené na majetok úpadcu, žalobca poukazuje na nasledovné dôležité skutočnosti svedčiace

o nesprávnom úradnom postupe súdu ako aj správcu kontrolovaného súdom, ktorý viedol najskôr k
nedôvodnému vyhláseniu konkurzu a následne k celkom nedôvodnému a zároveň neúčelnému trvaniu
konkurzného konania po dlhú dobu až po zrušenie konkurzu s následným vynúteným zánikom úpadcu.
Uznesením konkurzného súdu č. k. 28K 24/2008-103 zo dňa 11.9.2008 bolo rozhodnuté o vyhlásení
konkurzu na majetok dlžníka, o ustanovení do funkcie správcu M. so sídlom kancelárie H. a o vyzvaní

veriteľov dlžníka, aby v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky s tým,
že za deň vyhlásenia konkurzu sa považuje deň nasledujúci po zverejnení uznesenia o vyhlásení
konkurzu v Obchodnom vestníku a zároveň boli veritelia poučení o spôsobe a postupe prihlásenia
svojich pohľadávok. Konkurzný súd toto rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa
20.6.2008 sa navrhovateľ - veriteľ domáhal, aby súd vyhlásil na majetok dlžníka konkurz, že súd

uznesením č.k. 28K 24/2008-24 zo dňa 4.7.2008, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku s
účinkami zverejnenia ku dňu 10.7.2008 rozhodol o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi, a že
súd uznesením č. k. 28K 24/2008-59 zo dňa 6.8.2008, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
s účinkami zverejnenia ku dňu 13.8.2008 ustanovil dlžníkovi predbežného správcu M., ktorej uložil
zistiť majetok dlžníka, vypracovať a predložiť súdu podrobné písomné správy o stave majetku dlžníka

a bezodkladne informovať súd o zistenej dlžníkovej nemajetnosti. Z písomných správ vypracovaných
predbežným správcom a doručených súdu vyplynulo súdu, že predbežný správca urobil záver, že nie je
možné konštatovať, že majetok dlžníka nepostačuje aspoň na úhradu nákladov konkurzu. V odôvodnení
svojho rozhodnutia tiež uviedol, že po začatí konkurzného konania dlžník v určenej lehote súdu písomne
oznámil, že uhradil v celom rozsahu pohľadávky navrhovateľa - veriteľa uvedené v návrhu na vyhlásenie

konkurzu ako aj pohľadávku O., ktoré bolo v návrhu označené ako ďalší dlžníkov veriteľ. V nadväznosti
na to konkurzný súd uviedol, že podľa oznámenia navrhovateľa - veriteľa bola dňa 23.7.2008 uhradená
jeho pohľadávka voči dlžníkovi vo výške 1.116.689,- Sk, avšak celková suma jeho splatných pohľadávok
voči dlžníkovi je 48.499.507,71 Sk, z čoho podľa súdu vyplývalo, že dlžník neuhradil všetky splatné
pohľadávky podľa § 17

ods.1 zákona. č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, a teda nebolo
možné zastaviť konanie pre zaplatenie pohľadávky. Ďalej konkurzný súd v odôvodnení rozhodnutia o
vyhlásení konkurzu uviedol, že z vyjadrenia samotného dlžníka vyplynulo, že pohľadávka navrhovateľa
- veriteľa bola zaplatená z finančných prostriedkov tretej osoby (O. W.) a že z predloženého vkladového
lístka W.. bolo zistené, že pohľadávku ďalšieho veriteľa Mesta Banská Bystrica v celkovej výške

454.899,-Sk uhradila taktiež tretia osoba (M.Z toho konkurzný súd potom vyvodil záver, že za stavu, keď
veriteľom dlžníka nebolo plnené z finančných prostriedkov dlžníka, súd nepovažoval vykonané úhrady
pohľadávok za osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka a poukázal na to, že keď dlžník nepredložil
listiny, ktorými by preukázal právny dôvod takejto úhrady tretími osobami, tak preto súd nemal bezpochybností za preukázané, že uvedenými úhradami došlo k zániku dlhov dlžníka a nevytvoril sa nimi
stav bezdôvodného obohatenia.

1.4. O odvolaní dlžníka proti uzneseniu súdu o vyhlásení konkurzu bolo rozhodnuté uznesením
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Co KR 13/2008 zo dňa 11.11.2008 tak, že napadnuté uznesenie
konkurznéhosúdubolotýmtosúdompotvrdené.Odvolacíkonkurznýsúdsvojepotvrdzujúcerozhodnutie
odôvodnil tým, že skúmal, či ku dňu rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka (teda ku dňu
11.9.2008) boli splnené formálne a materiálne podmienky na vyhlásenie konkurzu, ktorými sú úpadok,

pluralita veriteľov a dostatok majetku úpadcu. Poukázal na to, že od navrhovateľa - veriteľa zabezpečil
v rámci dokazovania list správcu dane zo dňa 13.10.2008, z ktorého
vyplynulo, že tento eviduje vo svojom účtovníctve pohľadávky na DPH voči dlžníkovi vo
výške 40.844.537,-Sk. Ohľadne druhého veriteľa O. odvolací súd
uviedol, že dlžník predložením kópie vkladového lístku W.vložiteľa tretej osoby - M. nepreukázal, že dlh
voči tomuto veriteľovi mu

zanikol a vyslovil názor, že prvostupňový súd nemohol akceptovať ako doklad preukazujúci zaplatenie
dlhu fotokópiu bez úradného overenia jej súhlasu s originálom, ktorý nebol súdu predložený. Preto nemal
súd ku dňu vyhlásenia konkurzu za preukázané, že by Mestu Banská Bystrica v dôsledku plnenia tretej
osoby - M. N. zaniklo jeho postavenie veriteľa voči dlžníkovi. Tiež odvolací konkurzný súd poukázal na
to, že dlžník rovnako neidentifikoval právny vzťah k M. N., pričom účel platby tejto tretej osoby zostal

neznámy a s pohľadávkou dlžníka mal spoločnú len výšku poskytnutého plnenia. Z toho odvolací súd
vyvodil záver, že súd mohol dôvodne vychádzať z toho, že ku dňu rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na
majetok dlžníka bola splnená podmienka plurality veriteľov. Napokon poukázal odvolací konkurzný súd
na to, že rovnako ako konkurzný súd nepovažoval vykonanú čiastočnú úhradu pohľadávok navrhovateľa
- veriteľa za osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka, keďže nebolo sporné, že tieto úhrady neboli

vykonané z finančných prostriedkov patriacich dlžníkovi.

1.5. Keďže úpadca považoval rozhodnutie o vyhlásení konkurzu za nezákonné vzhľadom na to, že
už v čase rozhodovania konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, ako aj v čase
rozhodovania odvolacieho konkurzného súdu o odvolaní dlžníka proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu

na jeho majetok, neboli splnené základné zákonné podmienky na vyhlásenie konkurzu v zmysle
ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. podal úpadca návrh na zastavenie konkurzného konania s poukazom
naustanoveniazákonač.7/2005Z.zvspojenís§103a§104ods.1O.s.p.,zktorýchvyplývalapovinnosť
konkurzného súdu z úradnej moci konkurzné konanie vedené na majetok úpadcu ihneď zastaviť. Na
zdôvodnenie podaného návrhu úpadcu na zastavenie konkurzného konania úpadca uviedol, že návrh

na vyhlásenie konkurzu v predmetnej veci podal ako navrhovateľ - veriteľ Slovenská republika - Daňové
riaditeľstvo SR Banská Bystrica, správca dane tak, že tento bol doručený súdu dňa 20.6.2008 a v
tomto správca dane uviedol, že voči dlžníkovi má jednu daňovú pohľadávku, ktorá mu vznikla na
základe rozhodnutia č.694/230/41734/07/Jan zo dňa 9.5.2007 vo výške 1.116.689,-Sk a že dlžník mešká
s úhradou takto špecifikovanej pohľadávky viac ako 30 dní, čo preukázal správca dane fotokópiou

označeného rozhodnutia a písomnej výzvy č. 668/230/15535/08/Kor zo dňa 14.5.2008, ktorou vyzval
dlžníka na plnenie a ktorá mala byť zástupcovi dlžníka doručená dňa 16.5.2008. Splnenie podmienky
plurality veriteľov správca dane preukázal fotokópiou Rozhodnutia č. 239892/1 zo dňa 13.10.2006 a
fotokópiou Platobného výmeru č. 239892/2006/1 zo dňa 22.3.2006, podľa ktorých mal mať tento ďalší
veriteľ (Mesto Banská Bystrica) peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi vo výške celkom 454.899,-Sk,

pričom omeškanie dlžníka o viac ako 30 dní s plnením tejto peňažnej pohľadávky ďalšieho veriteľa
preukazoval správca dane fotokópiou výzvy tohto ďalšieho veriteľa č.239892 zo dňa 4.12.2006 s
fotokópiou doručenky, podľa ktorej bola táto výzva doručená dlžníkovi dňa 8.12.2006. Z uvedeného
vyplýva, že správca dane podal návrh na vyhlásenie konkurzu v čase prakticky len 4 dni po uplynutí 30
dňovej lehoty v zmysle § 11 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. vo vzťahu k jeho pohľadávke označenej v

návrhu na vyhlásenie konkurzu. Dňa 23.7.2008 dlžník podľa poštového peňažného poukazu - podacieho
lístkač.75224prostredníctvomPoštyTrenčín1zaplatilvcelejvýškepohľadávkusprávcudaneoznačenú
v návrhu na vyhlásenie konkurzu a rovnako dňa 23.7.2008 bola zaplatená v celej výške aj pohľadávka
ďalšieho veriteľa Mesta Banská Bystrica označená v návrhu na
vyhlásenie konkurzu, a to prostredníctvom tretej osoby - Jozefa N. podľa potvrdenky o pokladničnej

operácii Dexia banka Slovensko, a.s., doklad č. 00005. Sám dlžník v odvolaní proti rozhodnutiu
konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu uviedol, že
peňažná suma na zaplatenie pohľadávky správcu dane, ktorá bola zaplatená podľa označeného
poštového peňažného poukazu, bola zaplatená z peňažných prostriedkovtretej osoby - štatutárneho zástupcu dlžníka O.a W.a. F. O. zabezpečil zaplatenie pohľadávky ďalšieho
veriteľa Mesta Banská Bystrica prostredníctvom M., ktorý len uskutočnil vklad peňažných prostriedkov
patriacich O. W. v banke na účet tohto ďalšieho veriteľa. Dlžník tak dostatočne vysvetlil a dokladoval,

že splnenie týchto pohľadávok bolo realizované inou osobou na základe zmluvy uzavretej ešte pred
vyhlásením konkurzu, podstatou ktorej bol záväzok tretej osoby (O. W.) poskytnúť peňažné prostriedky
na úhradu týchto pohľadávok voči dlžníkovi a že preto za splnenia zákonných podmienok v zmysle § 324
ods. 1 a § 332 ods. 1 Obchodného zákonníka by došlo aj týmto spôsobom k zániku takto uspokojených
pohľadávok. U pohľadávok správcu dane a ďalšieho veriteľa Mesta Banská Bystrica označených v

návrhu na vyhlásenie konkurzu sa jednalo výhradne o daňové pohľadávky, kde podľa § 58 ods. 6 zákona
č.511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov platnom v danom čase platilo, že správca dane je povinný
prijať každú platbu na daň, i keď nie je vykonaná daňovým subjektom, a zaobchádzať s ňou rovnakým
spôsobom, akoby ju zaplatil daňový subjekt a vrátenie platby tomu, kto ju za daňový subjekt zaplatil,
nie je prípustné. Na základe toho bolo nepochybné, že zaplatením pohľadávok správcu dane, ktorý
podal návrh na vyhlásenie konkurzu ako aj ďalšieho veriteľa označeného v podanom návrhu uvedeným

spôsobom došlo jednoznačne ku zániku týchto pohľadávok bez toho, aby bolo vôbec potrebné zaoberať
sa tým, že k ich zaplateniu došlo treťou osobou (a s tým súvisiacim preukazovaním právneho vzťahu
medzi treťou osobou a dlžníkom, na základe ktorého sa tak stalo) a keďže žiaden iný veriteľ v tom
čase nebol účastníkom konkurzného konania, bolo zákonnou povinnosťou konkurzného súdu v zmysle
§ 17 ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z. bezodkladne konkurzné konanie zastaviť. Pokiaľ konkurzný súd

tak neurobil a za daného skutkového a právneho stavu rozhodol o vyhlásení konkurzu v zmysle § 22
ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z., postupoval nesprávne a porušil zákon, a to aj s ohľadom na ustanovenie
§ 27 ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z., v zmysle ktorého zaplatením všetkých pohľadávok správcu dane
a ďalšieho veriteľa označených v návrhu na vyhlásenie konkurzu, došlo k zániku týchto pohľadávok
a tým aj k zániku postavenia týchto veriteľov ako účastníkov konkurzného konania. Teda konkurzný

súd v dôsledku nesprávneho úradného postupu rozhodol o vyhlásení konkurzu v čase, kedy nielenže
neboli splnené špeciálne zákonné podmienky na vyhlásenie konkurzu v zmysle ustanovení zákona
č. 7/2005 Z. z. (existencia aspoň dvoch veriteľov s peňažnými pohľadávkami, s úhradou ktorých je
dlžník v omeškaní viac ako 30 dní napriek tomu, že bol veriteľmi pohľadávok písomne vyzvaný na
ich zaplatenie), ale aj v čase kedy neboli splnené ani všeobecné zákonné podmienky na vyhlásenie

konkurzu v zmysle ustanovení O. s. p. ako všeobecného procesnoprávneho predpisu upravujúceho
postup súdu v konaní (existencia účastníka konania, bez ktorého nemôže konanie ďalej prebiehať a
ktorým boli v tomto prípade aspoň dvaja veritelia). Pritom z ustanovenia § 27 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.
z. jednoznačne vyplýva, že postavenie veriteľa ako účastníka konkurzného konania zaniká aj zánikom
jeho pohľadávky označenej v návrhu na vyhlásenie konkurzu. V nadväznosti na to potom z ustanovenia

§ 14 ods.1 a 3 zákona č. 7/2005 Z.z vyplýva, že konkurzné konanie sa začína zverejnením uznesenia
súdu o začatí konkurzného konania v Obchodnom vestníku. V tomto prípade konkurzný súd rozhodol
o začatí konkurzného konania uznesením sp. zn. 28K 24/2008 zo dňa 4.7.2008, ktoré bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku dňom 10.7.2008. Týmto dňom teda začalo konkurzné konanie a teda ak už
počas začatého konkurzného konania došlo ku zániku pohľadávok správcu dane a ďalšieho veriteľa ako

jediných, ktoré boli do rozhodnutia súdu o vyhlásení konkurzu tvrdené a preukazované a ktoré zakladali
vôbec existenciu veriteľov ako účastníkov konkurzného konania, bez ktorých nie sú splnené základné
podmienky na jeho konanie, nebolo možné ďalej v konkurznom konaní pokračovať a toto bolo potrebné
jednak na základe ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. ako osobitného právneho predpisu (§ 17 ods.1
v spojení s § 27 ods.1 a jednak na základe ustanovení O. s. p. ako všeobecného procesnoprávneho

predpisu (§ 103 a § 104 ods.1) neodkladne zastaviť. Nestalo sa tak a v dôsledku nesprávneho úradného
postupu konkurzného súdu pri ďalšom vedení konkurzného konania došlo k tomu, že konkurzný súd
rozhodol o vyhlásení konkurzu v čase, kedy vôbec neboli splnené základné zákonné podmienky na jeho
vyhlásenie. Podľa ustanovenia § 196 Zo KR sa na začatie konkurzného konania ako i na konkurzné
konanie primerane použijú ustanovenia O. s. p. pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Z toho plynie,

že je povinnosťou súdu aj v konkurznom konaní na základe § 103 O. s. p. kedykoľvek prihliadať na
to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania) a na základe § 104
ods. 1 O. s. p. konanie zastaviť, ak zistí taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť.
Pritom skutočnosť, že už v čase vyhlásenia konkurzu neboli splnené zákonné podmienky na jeho
vyhlásenie zakladala absolútne neodstrániteľný nedostatok podmienky na ďalšie trvanie konkurzného

konania. Nebolo možné viesť konkurzné konanie na základe návrhu, ktorý podal správca dane, keď
je preukázateľné, že tento po začatí konkurzného konania a ešte pred vyhlásením konkurzu stratil
postavenie veriteľa a teda už na základe ním podaného návrhu nebolo možné ďalej vo veci konať a
rozhodovať. Ak neboli splnené podmienky konania v čase rozhodnutia o vyhlásení konkurzu, nemoholbyť zákonný a právne účinný ani ďalší postup v konkurznom konaní, v rámci ktorého došlo k prihláseniu
pohľadávok ďalších veriteľov v zmysle § 28 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z. Teda konkurzný súd sa
dopustil nesprávneho úradného postupu už v čase po začatí konkurzného konania a pred rozhodnutím

o vyhlásení konkurzu, kedy po zistení, že pohľadávky správcu dane, ktorý podal návrh na vyhlásenie
konkurzu ako aj ďalšieho ním označeného veriteľa Mesta Banská Bystrica zanikli ešte pred rozhodnutím
o vyhlásení konkurzu a napriek tomu konkurzné konanie nezastavil a v tomto bez splnenia zákonných
podmienoknatakýtopostuprozhodolovyhláseníkonkurzu.Ďalšiehonesprávnehoúradnéhopostupusa
dopustil konkurzný súd aj v štádiu po vyhlásení konkurzu, kedy bolo tak isto jeho povinnosťou z úradnej

moci, a to v každom štádiu trvania konkurzného konania, skúmať či sú splnené podmienky na ďalšie
vedenie konkurzného konania a či tieto nepominuli a nevznikol tak dôvod konkurzné konanie zastaviť.
Práve v dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu, došlo k tomu, že po vyhlásení konkurzu boli
prihlásené pohľadávky ďalších veriteľov v zmysle § 28 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z. Aj vo vzťahu k týmto
pohľadávkam prihláseným po vyhlásení konkurzu však došlo k tomu, že z prihlásených pohľadávok boli
zaplatené všetky tie, ktoré boli správcom zistené a dokonca aj časť z tých, ktoré boli správcom popreté

a teda aj u veriteľov takto prihlásených pohľadávok po vyhlásení konkurzu došlo k zániku ich postavenia
účastníka konkurzného konania v zmysle § 27 ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z. Teda aj v ďalšom štádiu
konkurzného konania po vyhlásení konkurzu, bolo povinnosťou konkurzného súdu po zistení takejto
skutočnostineodkladnerozhodnúťozastaveníkonkurznéhokonania,pretoženebolisplnenépodmienky
na jeho ďalšie trvanie. Konkurzný súd, ktorý tak bol povinný urobiť z moci úradnej, tak neurobil a to

dokonca ani na základe návrhu úpadcu na zastavenie konkurzného konania, v ktorom úpadca vyššie
uvedené skutočnosti o úhrade prihlásených pohľadávok preukázal a riadne zdokladoval.

1.6. Zásadným problémom, s ktorým sa konkurzný súd v dôsledku nesprávneho úradného postupu
v konkurznom konaní nevysporiadal zákonným spôsobom bola tá skutočnosť, že správca dane po

úhrade jeho pohľadávky označenej v návrhu na vyhlásenie konkurzu následne už po vyhlásení konkurzu
prihlásil ďalšie svoje pohľadávky voči úpadcovi, kde sa jednalo aj o pohľadávky vyplývajúce z prvotných
platobných výmerov, ktoré v čase ich prihlásenia správcom dane neboli vôbec právoplatné a boli
následne, a to dokonca ešte pred uplynutím lehoty na ich popretie správkyňou, zrušené nadriadeným
daňovým orgánom, pričom správkyňa mala o tejto skutočnosti vedomosť ešte pred uplynutím lehoty na

popretie takýchto pohľadávok, a to z písomného oznámenia samotného úpadcu doručeného správkyni
a správkyňa napriek tomu tieto pohľadávky nepoprela, hoci to bolo jej zákonnou povinnosťou v zmysle
§ 32 ods.3 zákona č. 7/2005 Z.z.. Konkurzný súd v dôsledku svojho nesprávneho úradného postupu
ani na túto skutočnosť neprihliadol a zároveň nevyvodil voči správkyni, ktorá porušila výslovne zákonnú
povinnosť poprieť prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu, žiadnu zodpovednosť a dôsledky. Pritom

ak by bola správkyňa splnila svoju zákonnú povinnosť a takto prihlásené pohľadávky správcu dane,
ktoré v dôsledku zrušenia platobných výmerov nadriadeným daňovým orgánom boli v celom rozsahu
jednoznačne sporné a celkom nepodložené, nebol by existoval v konkurznom konaní ďalší veriteľ a
nebola by splnená podmienka plurality veriteľov ako jedna zo základných podmienok ďalšieho trvania
konkurzného konania. Úpadca po zistení takéhoto hrubého porušenia zákona zo strany správkyne, ktorá

nepoprela pohľadávky správcu dane prihlásené na základe platobných výmerov, ktoré boli nadriadeným
daňovým orgánom zrušené ešte pred uplynutím lehoty na popretie týchto pohľadávok a o ktorej
skutočnosti mala správkyňa ešte pred uplynutím tejto lehoty vedomosť, podal na konkurzný súd návrh
na odvolanie ustanovenej správkyne z funkcie správcu úpadcu. Konkurzný súd sa dopustil ďalšieho
nesprávneho úradného postupu, keď po zistení uvedenej skutočnosti správkyňu z jej funkcie neodvolal

a túto nechal pokračovať vo výkone tejto funkcie napriek tomu, že bolo zjavné, že správkyňa hrubo
porušovala svoje povinnosti v neprospech úpadcu, ktorého takýmto postupom poškodzovala. Tým
konkurzný súd svojim nesprávnym úradným postupom umožnil to, že napriek nesplneniu zákonných
podmienok na ďalšie trvanie konkurzného konania, toto konanie pokračovalo a dokonca umožnil, aby
funkciu správcu vykonávala naďalej správkyňa, ktorá hrubo porušovala svoje povinnosti správcu a ktorá

dokonca potom umožnila svojim protiprávnym postupom dosiahnuť správcovi dane to, že tento po
zrušení prvotných platobných výmerov nadriadeným daňovým orgánom, vydal nové platobné výmery,
v ktorých nekonal ako s daňovým subjektom so správkyňou, hoci tak bol povinný v zmysle § 95a
ods.5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov platnom v danom čase, ale konal s
úpadcom a tieto platobné výmery len doručil správkyni, ktorá potom, zrejme v zjavnej snahe zakryť

svoje hrubé pochybenie, pri nepopretí pohľadávok prihlásených na podklade zrušených platobných
výmerov, už tieto nové platobné výmery nenapadla žiadnym opravným prostriedkom napriek riadne
zdôvodneným písomným podnetom úpadcu na takýto postup. To všetko bolo správkyni umožnené v
dôsledkunesprávnehoúradnéhopostupukonkurznéhosúdu,ktorýbolpovinnývýkončinnostisprávkynekontrolovať a v prípade zistenia porušenia právnych predpisov zo strany správkyne vyvodiť voči nej
príslušné dôsledky vrátane jej odvolania z funkcie správcu. Správkyňa svojim protiprávnym postupom
vytvorila v konkurznom konaní dokonca celkom absurdný stav, kedy existovali prakticky dve skupiny

pohľadávok vychádzajúce z toho istého základu, a to jednak prihlásené a nepopreté pohľadávky na
základe zrušených prvotných platobných výmerov, ktoré bolo potrebné považovať za pohľadávky spred
vyhlásenia konkurzu v zmysle § 28 ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z. a jednak pohľadávky proti podstate
založené novými platobnými výmermi vydanými správcom dane na tú istú sumu po vyhlásení konkurzu,
ktoré bolo potrebné považovať za pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods.2 zákona č. 7/2005 Z.

z.. Konkurzný súd ani na túto absurdnú situáciu vytvorenú správkyňou neprihliadol v dôsledku svojho
nesprávneho úradného postupu v konkurznom konaní, čím umožnil ďalšie trvanie konkurzného konania
prebiehajúceho zjavne v celkom protiprávnom režime.

1.7. Bez ohľadu na to žalobca na vysvetlenie k tejto situácii podrobnejšie uvádza, že správca
dane, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu prihlásil po vyhlásení konkurzu mnohé pohľadávky

proti úpadcovi a medzi nimi aj pohľadávky v zmysle prvotných platobných výmerov. Úpadca
zabezpečil úhradu všetkých pohľadávok správcu dane okrem pohľadávky v súhrne 40.844.536,-Sk
vyplývajúcej z týchto platobných výmerov, ktorými bol určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie júl až december 2005 na základe § 29 ods.6 zák.č. 511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov platnom v danom čase, teda na základe použitia pomôcok, pretože tieto

platobné výmery považoval za nezákonné, v dôsledku čoho podal proti ním aj príslušné opravné
prostriedky. Práve túto sumu 40.844.536,-Sk správca dane oznámil ako pohľadávku voči úpadcovi
aj na dopyt odvolaciemu konkurznému súdu, ktorý rozhodoval o odvolaní úpadcu proti uzneseniu
konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu, pričom táto skutočnosť podľa odôvodnenia uznesenia
odvolacieho konkurzného súdu č.k. 1CoKr 13/2008-472 zo dňa 11.11.2008, ktorým bolo potvrdené

rozhodnutie konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu, bola rozhodujúcou pre posúdenie splnenia
jednej zo základných zákonných podmienok na vyhlásenie konkurzu, a to plurality veriteľov. Všetky
prvotné platobné výmery správcu dane zakladajúce v súhrne jeho pohľadávku proti úpadcovi vo
výške 40.844.536,- Sk boli pritom ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní úpadcu
proti rozhodnutiu konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu, v celom rozsahu zrušené rozhodnutiami

Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/226/13307-79105/2008/990618-r zo dňa 8.10.2008,
č. I/226/13311-79106/2008/990618-r zo dňa 8.10.2008, č.I/226/13312-79109/2008/990618-r zo dňa
8.10.2008, č. I/226/13313-79110/2008/990618-r zo dňa 8.10.2008, č. I/226/13314-79111/2008/990618-
r zo dňa 8.10.2008 a č.I/226/13315-79112/2008/990618-r zo dňa 8.10.2008, ktoré boli úpadcovi
doručené dňa 22.10.2008 a ktoré úpadca hneď nasledujúci deň 23.10.2008 odovzdal správkyni.

Správkyňa sa teda už dňa 23.10.2008 dozvedela, že všetky platobné výmery, od ktorých správca dane
odvodzoval prihlásenú pohľadávku v súhrne vo výške 40.844.536,-Sk boli ešte dňa 8.10.2008 v celom
rozsahu zrušené nadriadeným daňovým orgánom, no napriek tomu túto pohľadávku nepoprela. Účinky
vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, pritom nastali dňom 18.9.2008, čo znamená, že 45-dňová
lehota na prihlasovanie pohľadávok veriteľov v zmysle § 28 ods.5 zákona č. 7/2005 Z.z. začala plynúť

dňom 19.9.2008 a uplynula dňom 2.11.2008. V nadväznosti na to lehota 30 dní, v ktorej bola správkyňa
povinná poprieť prihlásené pohľadávky, ktoré boli sporné v zmysle § 32 ods.3 zákona č. 7/2005 Z.z.,
začala plynúť dňom 3.11.2008 a uplynula dňom 2.12.2008. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva,
že správkyňa sa najneskôr dňa 23.10.2008 dozvedela o zrušení platobných výmerov správcu dane
určujúcich úpadcovi daňovú povinnosť vo výške celkom 40.844.536,-Sk, pričom nepochybne zrušenie

platobných výmerov zakladajúcich túto prihlásenú pohľadávku správcu dane voči úpadcovi bolo takou
skutočnosťou, ktorá mala za následok prinajmenej spornosť tejto celkovej pohľadávky a bolo preto
zákonnou povinnosťou správkyne v zmysle § 32 ods.1 a 3 zákona č. 7/2005 Z.z. takúto pohľadávku
v zákonnej lehote poprieť. Pokiaľ tak správkyňa neurobila, jedinou možnosťou ochrany úpadcu proti
takémutoprotiprávnemustavubolpostupkonkurznéhosúdu,ktorýbolpovinnýnatútosituáciureagovať.

Konkurzný súd však napriek podnetom úpadcu na odvolanie správcu vôbec žiadnym spôsobom na
túto situáciu nereagoval, čím svojim nesprávnym úradným postupom umožnil pretrvávanie takéhoto
protiprávneho stavu v konkurznom konaní a teda umožnil priebeh konkurzného konania v hrubom
rozpore so zákonom.
1.8. Správkyňa sa v nadväznosti na uvedené dopustila pri výkone činnosti správcu aj ďalšieho hrubého

porušenia zákona. Po tom, čo sa vyhlásením konkurzu stala v zmysle § 95a ods.5 zákona č.
511/1992 Zb. namiesto úpadcu účastníkom daňových konaní ako daňový subjekt, aj vo veciach vyššie
uvedených zrušených prvotných platobných výmerov, vedených správcom dane, mu boli doručené v
týchto daňových konaniach nové rozhodnutia platobné výmery správcu dane č. 668/230/737/09/Kor zodňa 21.1.2009 na sumu 174.819,03 € (5.266.598,-Sk), č. 668/230/1099/09/Kor zo dňa 23.1.2009 na
sumu 262.244,77 € (7.900.386,-Sk), č. 668/230/1115/09/Kor zo dňa 23.1.2009 na sumu 564.618,30 €
(17.009.691,-Sk), č. 668/230/1143/09/Kor zo dňa 23.1.2009 na sumu 211.865,43 € (6.382.658,-Sk), č.

668/230/1166/09/Kor zo dňa 23.1.2009 na sumu 125.999,87 € (3.795.872,-Sk) a č. 668/230/1195/09/
Kor zo dňa 23.1.2009 na sumu 16.242,81 € (489.331 ,-Sk), spolu vo výške 1.355.790,21 € (40.844.536,-
Sk), proti ktorým správkyňa vôbec nepodala opravný prostriedok ani napriek podnetu zo strany úpadcu
a vôbec nepostupovala s odbornou starostlivosťou, keď ako daňový subjekt - účastník daňového
konania vystupujúci v konaniach namiesto úpadcu nepostupovala v súlade s ustanoveniami zákona

č. 511/1992 Zb. a vôbec nenamietala rozpornosť týchto nových platobných výmerov so zákonom,
ktorá bola pritom daná. Týmito platobnými výmermi správca dane totiž v podstate v úplne rovnakej
výške vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl - december 2005, tak ako
prvotnými platobnými výmermi, ktoré boli pre nezákonnosť nadriadeným daňovým orgánom zrušené
po vyhlásení konkurzu. Z obsahu všetkých označených platobných výmerov jednoznačne vyplývalo,
že správca dane konal ako s účastníkom - daňovým subjektom s úpadcom a nie so správkyňou

úpadcu ako daňovým subjektom namiesto úpadcu. Ako účastník konania bol na všetkých označených
platobných výmeroch uvedený úpadca a len pod jeho označením boli konštatované údaje správkyne.
Zároveň zhodne z obsahu všetkých týchto platobných výmerov vôbec nevyplývalo dodržanie zákonného
postupu pre určenie daňovej povinnosti podľa pomôcok. Ak správkyňa za tejto situácie nepodala po
prevzatí označených platobných výmerov proti týmto opravné prostriedky, tak tiež nekonala s odbornou

starostlivosťou a postupovala v rozpore s ustanovením § 7 zákona č. 7/2005 Z.z., a to navyše za situácie,
kedy musela vedieť, že išlo o platobné výmery zakladajúce tú istú pohľadávku správcu dane, ako bola
už predtým po vyhlásení konkurzu v zmysle § 28 ods.1 zákona č. 7/2005 Z.z. prihlásená na základe
neprávoplatných platobných výmerov, ktoré boli následne nadriadeným daňovým orgánom zrušené a
ktorú pohľadávku samotná správkyňa nepoprela. Teda aj takýto stav nezákonnosti v konkurznom konaní

bol umožnený nesprávnym úradným postupom konkurzného súdu, ktorý vediac o takomto stave a
ani napriek opakovaným podnetom úpadcu poukazujúcim na takýto stav, neprijal žiadne opatrenia na
odstránenie tohto stavu a nápravu vrátane okamžitého odvolania správcu hrubo porušujúceho svoje
zákonné povinnosti a vôbec právne predpisy z funkcie správcu úpadcu.

1.9. Za takéhoto stavu bolo napokon konkurzné konanie ukončené uznesením konkurzného súdu zo
dňa 5.9.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.9.2013, ktorým súd konkurz vyhlásený na majetok
úpadcu zrušil pre nedostatok majetku v zmysle § 102 ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z., pričom tak urobil
na návrh správkyne. Takéto rozhodnutie konkurzného súdu malo za následok vynútený zánik úpadcu
a jeho výmaz z obchodného registra, ku ktorému došlo ku dňu 11.2.2014. Teda v súhrne v dôsledku

vyššie popísaného nesprávneho úradného postupu konkurzného súdu v konkurznom konaní vedenom
na majetok úpadcu v konkurze došlo k úplnej likvidácii a zániku tohto podnikateľského subjektu, ktorý
inak mohol riadne v následnom období vykonávať svoju podnikateľskú činnosti a dosahovať tak z tejto
príjem a zisk. Tým došlo nesprávnym úradným postupom konkurzného súdu k nezákonnému zásahu
do práv tejto spoločnosti ako právnickej osoby, predovšetkým práva vlastniť majetok a podnikať, ktoré

sú základnými právami chránenými aj Ústavou Slovenskej republiky (čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1).

1.10. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup správcu dane, tak tento okrem pohľadávky označenej v
samotnom návrhu, ktorá bola ešte pred vyhlásením konkurzu v celom rozsahu uspokojená, prihlásil
po vyhlásení konkurzu aj ďalšie svoje pohľadávky proti úpadcovi a medzi nimi aj pohľadávky v zmysle

prvotných platobných výmerov. Všetky ostatné prihlásené pohľadávky správcu dane okrem pohľadávky
vyplývajúcej z prvotných platobných výmerov, boli zaplatené. Správca dane pritom vedel s poukazom
na už vyššie uvedené skutočnosti, že všetky označené platobné výmery v čase, kedy na základe
nich prihlasoval pohľadávku boli napadnuté opravným prostriedkom daňovníka (úpadcu) a teda neboli
právoplatné. Navyše správca dane sa po prihlásení pohľadávky na základe prvotných platobných

výmerov dozvedel, že všetky tieto platobné výmery boli v celom rozsahu zrušené rozhodnutiami
Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 8.10.2008, a preto bolo jeho povinnosťou na
túto skutočnosť reagovať späťvzatím prihlášky pohľadávok založených takto zrušenými platobnými
výmermi v celovej výške 40.844,536,-Sk. Správca dane nielenže takto vôbec nepostupoval a podstatnú
skutočnosť zrušenia platobných výmerov, od ktorých odvodzoval prihlásenú pohľadávku proti úpadcovi

v tejto súhrnnej výške neoznámil ihneď správkyni ani konkurznému súdu (ktorým prihlášky aj týchto
pohľadávok doručil), ale dokonca na dopyt odvolacieho konkurzného súdu, ktorý rozhodoval o odvolaní
úpadcu proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu oznámil, že má voči úpadcovi pohľadávku vo výške
40.844.536,-Sk v zmysle už v tom čase zrušených platobných výmerov, čím spôsobil, že odvolacísúd nemohol na túto skutočnosť reagovať a ešte aspoň v štádiu rozhodovania o odvolaní úpadcu
proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu odvrátiť protiprávne vyhlásenie konkurzu. Pritom ku zrušeniu
vyššie označených platobných výmerov nadriadeným daňovým orgánom došlo ešte v čase viac ako

1 mesiac predtým, než rozhodol odvolací konkurzný súd a práve z odôvodnenia uznesenia tohto
súdu zo dňa 11.11.2008, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu,
vyplýva, že rozhodujúcou pre posúdenie splnenia jednej zo základných zákonných podmienok na
vyhlásenie konkurzu (plurality veriteľov) bola pohľadávka správcu dane prihlásená vo výške spolu vo
výške 40.844.536,-Sk, teda na základe prvotných platobných výmerov, ktoré boli zrušené nadriadeným

daňovým orgánom. Takýmto nesprávnym úradným postupom správcu dane došlo k tomu, že odvolací
súd na základe v tom čase neexistujúcej pohľadávky správcu dane posúdil splnenie podmienok na
vyhlásene konkurzu (jeho ďalšie trvanie), a to vrátane podmienky plurality veriteľov. Rovnako takýto
nesprávny úradný postup správcu dane viedol k tomu, že správkyňa úpadcu prihlásené pohľadávky v
zmysle prvotných platobných výmerov nepoprela, hoci informáciu o zrušení týchto platobných výmerov
mala od samotného úpadcu.

1.11. K ďalšiemu nesprávnemu úradnému postupu správcu dane došlo v priebehu pokračujúceho
daňového konania po zrušení uvedených platobných výmerov, kedy správca dane mal konať ako s
daňovým subjektom s poukazom na ustanovenie § 95a ods.5 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov platnom v danom čase so správkyňou úpadcu a nie so samotným úpadcom, avšak správca

dane konal ako s daňovým subjektom aj po vyhlásení konkurzu s úpadcom a správkyni úpadcu len
doručoval písomnosti v konaní vrátane nových neskorších platobných výmerov, ktoré v tejto veci vydal.
Tým správca dane vytvoril stav, kedy označené platobné výmery vydané na úpadcu ako daňový subjekt
tomuto vôbec nedoručil a odňal mu tak možnosť uplatniť proti týmto akékoľvek opravné prostriedky
a vôbec vo veci konať a zároveň tieto doručil správkyni úpadcu, ktorá však napriek uvedenému

ustanoveniu § 95a ods.5 zákona č. 511/1992 Zb. nebola v týchto označená ako daňový subjekt, a ktorá
ani žiadne opravné prostriedky proti týmto platobným výmerom nepodala napriek tomu, že tieto boli
vydané v rovnakom rozsahu ako prvotné platobné výmery, ktoré boli nadriadeným daňovým orgánom
zrušené a boli zároveň vydané bez rešpektovania právneho názoru nadriadeného daňového orgánu
vysloveného v zrušujúcich rozhodnutiach vo vzťahu k pôvodným platobným výmerom. V neposlednom

rade tento nesprávny úradný postup správcu dane viedol k tomu, a to aj za súčasného nezákonného
postupu správkyne, že správca dane sa stal jednak veriteľom prihlásených pohľadávok v zmysle § 28
ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z. vo výške celkom 40.844,536,-Sk, ktoré neboli aj vinou správkyne popreté a
boli tak zistené a jednak veriteľom pohľadávok proti podstate v zmysle § 87 ods.2 zákona č. 7/2005 Z.z.
v tej istej výške v zmysle nových neskorších platobných výmerov vydaných v tej istej veci po vyhlásení

konkurzu. Dôsledkom takéhoto nesprávneho úradného postupu správcu dane bolo zároveň vytvorenie
existencie ďalšieho veriteľa v konkurznom konaní, bez existencie ktorého by nebola splnená jedna
zo základných podmienok (pluralita veriteľov) najskôr na vyhlásenie konkurzu a následne na ďalšie
trvanie konkurzu a konanie by muselo byť zastavené. Teda aj nesprávny úradný postup správcu dane
v kontexte s nesprávnym úradným postupom konkurzného súdu viedol k likvidácii a zániku úpadcu ako

podnikateľského subjektu, ktorý by inak, nebyť tohto nesprávneho úradného postupu tak súdu ako aj
správcu dane, mohol ďalej existovať a vykonávať svoju podnikateľskú činnosť a v rámci nej dosahovať
príjem a zisk.

1.12. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku na náhradu škody, túto žalobca odvodzuje od zmluvy o

postúpenípohľadávky,ktorúuzavrelakopostupníkspostupcom,spoločnosťouREALITY-OBCHODN8,
a. s., dňa 24.10.2013, pričom postúpená pohľadávka predstavuje škodu na ušlom zisku, ktorá vznikla
spoločnosti REALITY - OBCHODNÁ, a. s., ako akcionárovi spoločnosti REALITY, a. s., vlastniacemu
30.499 ks listinných kmeňových akcií na meno emitenta REALITY, a. s.,, ktoré tento akcionár nadobudol
za kúpnu cenu 2.500.000.000,- Sk a z ktorých následne previedol 6.200 akcií za kúpnu cenu

508.214.000,- Sk na inú osobu (spoločnosť REALITY - HOTELS, a. s.). Postúpená pohľadávka, ktorú
si titulom náhrady škody uplatňuje predstavuje tak ušlý zisk, ktorý by bol spoločnosť REALITY -
OBCHODNÁ, a. s., ako akcionár spoločnosti REALITY, a. s., mohla dosiahnuť výnosom z akcií na
základe podnikateľskej činnosti spoločnosti REALITY, a. s., ktorá za dobu od jej vzniku 27.11.1998 do
vyhlásenia konkurzu 11.09.2008 nadobudla majetok v hodnote najmenej 2.500.000.000,- Sk, a preto

bolo možné pri obvyklom slede udalostí očakávať, že za obdobie ďalších 20 rokov by táto spoločnosť
nadobudla podnikateľskou činnosťou ďalší majetok vo výške 165.969.594,37 eur, z ktorého by podiel na
zisku spoločnosti REALITY - OBCHODNÁ, a. s., ako akcionára zodpovedal sume 132.226.071,20 eur,
teda sume postúpenej pohľadávky. Výšku nároku tiež odvodzuje od zmluvy o postúpení pohľadávky,ktorú uzavrel so spoločnosťou REALITY, a. s., ako postupcom dňa 24.10.2013, pričom postúpená
pohľadávka predstavuje škodu na ušlom zisku, ktorá vznikla spoločnosti REALITY, a. s., ako majiteľovi
vlastných akcií získaných na základe zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 23.12.2005 od spoločnosti

REALITY - HOTELS, a. s., IČO 36345997 v počte 3.000 ks listinných kmeňových akcií na meno emitenta
REALITY, a. s., ktoré táto spoločnosť ako vlastné akcie nadobudla za kúpnu cenu 245.910.000,- Sk.
Postúpená pohľadávka tak predstavuje ušlý zisk, ktorý by bola spoločnosť REALITY, a. s., mohla
dosiahnuť výnosom z vlastných akcií na základe svojej podnikateľskej činnosti, ktorou za dobu od
jej vzniku 27.11.1998 do vyhlásenia konkurzu 11.09.2008 nadobudla majetok v hodnote najmenej

2.500.000.000,- Sk, a preto bolo možné pri obvyklom slede udalostí očakávať, že za obdobie ďalších 20
rokov by táto spoločnosť nadobudla podnikateľskou činnosťou ďalší majetok vo výške 165.969.594,37
eur, z ktorého by podiel na zisku z vlastných akcií spoločnosti REALITY, a. s., zodpovedal sume
16.324.878,13 eur, teda sume postúpenej pohľadávky.

1.13. Žalobca odcitoval ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d/, ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 a písm. d/,

§ 9 ods. 1, § 15 ods. 1 , § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.. Žalobca uviedol, že žiadosťou zo dňa
07.08.2014 požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo financií SR o predbežné prerokovanie
žalobou uplatneného nároku v zmysle § 21 ods. 4 O.s.p. v spojení s ustanovením § 4 ods.1 písm. a)
bod 1. a písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z.. Ministerstvo spravodlivosti SR posúdilo nárok uplatňovaný
žalobou ako nedôvodný o čom písomne vyrozumelo žalobcu listom zo dňa 20.01.2015. Ministerstvo

financií SR posúdilo nárok uplatňovaný žalobou ako nedôvodný o čom písomne vyrozumelo žalobcu
listom zo dňa 30.03.2015.

2. Súd konal v spore s Ministerstvom spravodlivosti SR ako so zástupcom žalovanej, a to postupom
v zmysle § 4 ods.1 písm. a/ v spojení s písm. m/ zákona č. 514/2003 Z. z., pretože Ministerstvo

spravodlivosti SR ako prvé odpovedalo na žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku.

3.1. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaní zo dňa 25.09.2017. Uviedla, že žalobca sa domáha nároku
na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý je, v nadväznosti na čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a čl.
36 ods. 3, 4 Listiny základných práv a slobôd, osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob

náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že objektívna
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nie je zodpovednosťou absolútnou,
ale podlieha určitým zákonným kritériám, ktoré musia byť splnené na to, aby na základe vzniku tejto
zodpovednosti mohlo dôjsť k splneniu materiálnej povinnosti štátu poskytnúť poškodenému náhradu
škody alebo nemajetkovej ujmy. Zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje základné všeobecné podmienky, pri

splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci,
pričom sú nimi 1/ existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik
škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou. Tieto podmienky musia byť v súdnom konaní náležite preukázané, nakoľko len
pravdepodobný záver o ich splnení, príp. splnení len niektorej z nich je nepostačujúci. Požiadavka na

kumulatívne splnenie podmienok vzniku zodpovednosti štátu vedie k tomu, že ak nie je splnená čo i len
jedna z nich, nároku na náhradu škody nemožno vyhovieť bez ohľadu na to, že sú splnené podmienky
ostatné. Žalobca v konaní o nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. nesie dôkazné
bremeno, keďže je povinný preukázať všetky skutočnosti odôvodňujúce priznanie nároku na náhradu
škody, t. j. preukázať splnenie zákonných podmienok vzniku nároku na náhradu škody.

3.2. Ďalej žalovaná uviedla, že definícia nesprávneho úradného postupu uvedená v zákone č. 514/2003
Z. z. je pomerne stručná, a teda nepodáva dostatočne vyčerpávajúcu odpoveď na otázku, čo nesprávny
úradný postup v skutočnosti je. Podľa zákonodarcu by ani pri vynaložení maximálneho úsilia nebolo
možné podať dostatočne vyčerpávajúcu definíciu uvedeného pojmu, a to z dôvodu jeho mnohotvárnosti.

I napriek tomu, že v uvedenom odseku (§ 9 ods. 1 citovaného zákona) sú demonštratívnym spôsobom
uvedené najčastejšie spôsoby konania, resp. opomenutia konania orgánov verejnej moci, na základe
ktorých dochádza k porušovaniu zákona z ich strany, zákonodarca zakončil uvedený text pred
bodkočiarkou slovami "... alebo iný nezákonný zásah ... . ", ktoré pripúšťajú rôznorodú interpretáciu,
a to v závislosti od toho, ktorý subjekt ju podáva. Pod pojem nesprávny úradný postup teda možno

zaradiť takmer akékoľvek konanie orgánu verejnej moci, ktoré odporuje platným právnym predpisom.
Pokiaľ nesprávny úradný postup má predstavovať porušenie zákonom ustanovených pravidiel, žalobca
si v tomto smere nesplnil ani len povinnosť tvrdenia, keď neuviedol, ktoré ustanovenie akého právneho
predpisu konkurzný súd namietaným postupom porušil. Pri výklade pojmu nesprávny úradný postupje potrebné oprieť sa o výklady tohto pojmu podávané právnou teóriou a o závery rozhodovacej
praxe súdov, ktoré vychádzajú z toho, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou
činnosťou štátnych orgánov ako činnosťou rozhodovacou. Toto tvrdenie má oporu jednak v odborných

publikáciách právnych teoretikov, ale i v judikatúre súdov či už Českej alebo Slovenskej republiky.
Podľa nich je nesprávnym úradným postupom porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami
pri činnosti štátneho orgánu, a to obzvlášť také, ktoré nevedie k vydaniu rozhodnutia. Aj keď nie je
vylúčené, aby škoda, za ktorú štát zodpovedá, bola spôsobená i nesprávnym úradným postupom v
rámci rozhodovacej činnosti, je pre tuto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu

samy osobe k vydaniu rozhodnutia nevedú, a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho
obsahu neodrazí (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 115/2010). Pokiaľ orgán štátu zisťuje
či posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje podklady (dôkazy) pre rozhodnutie, hodnotí
zistené skutočnosti, právne posudzuje a pod., ide o činnosti priamo smerujúci k vydaniu rozhodnutia;
prípadné nesprávnosti či vady tohto postupu sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a môžu
byť zvažované jedine z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.

Uvedený názor potvrdzuje i rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 24/2004
uverejnený pod publikačným číslom 23/2011, v ktorom sa uvádza, že "všeobecne a v súlade s ustálenou
súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou
ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho
orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí - nenašiel

svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí." Na inom mieste tiež uvádza, že "nesprávnym
úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa štátneho orgánu pri jeho činnosti
a spravidla ide o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Podľa konkrétnych okolností môže
ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí štátneho orgánu, ak pri nej alebo v jej dôsledku
dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre správanie sa štátneho orgánu alebo

porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu." Obsahovo zhodný názor vyjadril Najvyšší
súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2 Cdo 205/2009, keď sa v jeho odôvodnení vysporiadal
s definíciou dotknutého pojmu. "Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená
s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k
porušeniu pravidiel ustanovených právnymi predpismi. Zákon však rozlišuje dva typy konania štátneho

orgánu, ktoré vedú k vzniku škody, a to nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup. Pojem
nesprávnyúradnýpostupďalejnedefinuje,trebahovšakvykladaťakoakékoľvekinéporušenieprávnych
noriem, ktoré nie je rozhodnutím a nemalo smerovať k vydaniu rozhodnutia. V konečnom dôsledku
ide o právne ošetrenia zodpovednosti štátu za úkony, ktoré nemožno kvalifikovať ako rozhodnutie (či
opomenutie rozhodnutia)."

3.3. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu týkajúceho sa vyhlásenia konkurzu napriek skutočnosti, že údajne
neboli splnené zákonné podmienky na vyhlásenie konkurzu uviedol, že o vyhlásení konkurzu na
majetok úpadcu bolo rozhodnuté uznesením konkurzného súdu dňa 11.09.2008, ktoré bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku s účinkami zverejnenia ku dňu 19.09.2008. Nakoľko úpadca využil svoje zákonné

právo a podal proti citovanému rozhodnutiu odvolanie, o predmetnom odvolaní rozhodol odvolací
konkurzný súd, ktorý uznesením č. k. 1CoKR 13/2008-529 zo dňa 11.11.2008, uznesenie konkurzného
súdu ako vecne správne potvrdil. V predmetných rozhodnutiach sa príslušné súdy v rámci odôvodnenia
vysporiadali aj s argumentmi uvádzanými súčasným žalobcom v samotnom žalobnom návrhu, tzn.,
že odvolací súd riadne skúmal, či ku dňu vyhlásenia konkurzu boli splnené zákonné podmienky

potrebné na vyhlásenie konkurzu. Prvostupňový, ako aj druhostupňový súd totožne vyhodnotili platobnú
neschopnosť na strane úpadcu, keď z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že dlžníkom čiastočne
vykonaná úhrada pohľadávok navrhovateľov bola vykonaná z finančných prostriedkov patriacich tretej
osobe odlišnej od dlžníka. Ako nedôvodné sa preukázalo aj tvrdenie dlžníka, že po začatí konkurzného
konania uhradil v celom rozsahu pohľadávky navrhovateľov - Daňového riaditeľstva a Mesta Banská

Bystrica, keď Daňový úrad Dubnica nad Váhom neakceptoval zánik záväzku dlžníka jednostranným
započítaním jeho pohľadávky a súčasne pokračujúcou evidenciou pohľadávky na dani z pridanej
hodnoty dlžníka vo svojom účtovníctve. Vo vzťahu k druhému veriteľovi - mestu Banská Bystrica dlžník
splnenie dlhu preukázal len predložením fotokópie vkladového lístka Dexia banky a. s., vložiteľom,
ktorým bola tretia osoba - M. N., avšak nijakým právne relevantným spôsobom následne nepreukázal,

že jeho dlh voči predmetnému veriteľovi mu skutočne aj zanikol bez prípadného úradného overenia,
že kópia dokladu súhlasí s originálom. Naviac dlžník žiadnym spôsobom neidentifikoval právny vzťah
k M. N., pričom účel platby tohto tretieho subjektu pre príslušné súdy ostal neznámy a s pohľadávkou
veriteľa ho spájala len výška tretím subjektom (M. N.) poskytnutého plnenia. Vo vzťahu k poslednejpodmienke - nedostatku majetku úpadcu, práve dlžník svojím konaním, konkrétne neposkytnutím
súčinnosti predbežnému správcovi konkurznej podstaty, neumožnil preskúmať zoznam majetku a
zoznam záväzkov ako aj ďalšej nevyhnutnej dokumentácie preukazujúcej okrem iného i nakladanie s

majetkom dlžníka počas predchádzajúceho obdobia, a to aj vo vzťahu k prípadnej odporovateľnosti
právnych úkonov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti predbežný správca konkurznej podstaty
dôvodne predpokladal, že dovtedy zistený majetok úpadcu by postačoval na úhradu nákladov konkurzu,
a preto následne navrhol, aby súd na majetok dlžníka vyhlásil konkurz.

3.4. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu týkajúceho sa neexistencie podmienok konania v čase rozhodovania
o vyhlásení konkurzu, ktorá zakladala neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a okamžité
zastavenie konkurzného konania, zástupca žalovanej uviedol, že o návrhu úpadcu na zrušenie
konkurzného konania rozhodoval konkurzný súd uznesením zo dňa 26.10.2009, ktorým predmetný
návrh zamietol. V citovanom rozhodnutí sa zaoberal i otázkou splnenia zákonných podmienok
konkurzného konania, pričom dospel k záveru, že podmienky konkurzného konania spočívajúce v

majetku úpadcu a existencie veriteľov boli splnené. Súd ustálil, že nebola splnená ani jedna z podmienok
ustanovená v § 102 ZoKR o zrušení konkurzu. Súd splnenie predmetných podmienok skúmal aj v
intenciách ustanovení OSP, konkrétne v intenciách § 103 OSP - a to existenciu majetku dlžníka a
pluralitu veriteľov. Z predložených správ predbežného správcu konkurznej podstaty o majetnosti dlžníka
mal konkurzný súd za preukázané, že majetok dlžníka bude postačovať na úhradu nákladov konkurzu

a vo vzťahu k existencii plurality veriteľov jednotlivých veriteľov vyzval, aby súdu oznámili stav nimi
prihlásených pohľadávok, a teda či veriteľmi prihlásené pohľadávky stále existujú, prípadne, či a z akého
dôvodu došlo k ich zániku. Po vykonanom dokazovaní mal konkurzný súd pluralitu veriteľov preukázanú.
Uznesenie riadne a v súlade so zákonom uverejnil v Obchodnom vestníku s účinkami uverejnenia ku
dňu 29.10.2009. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.11.2009, nakoľko úpadca nevyužil

svoje zákonné právo podať proti predmetnému uzneseniu odvolanie.

3.5. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu úradnému postupu konkurzného súdu pre neodvolanie
konkurznej správkyne, ktorá údajne hrubo porušovala svoje zákonné povinnosti, je nutné poukázať na
ustanovenie § 42 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. V zmysle tohto ustanovenia návrh na odvolanie správcu

je oprávnený podať veriteľský výbor alebo zabezpečený veriteľ zistenej zabezpečenej pohľadávky. Z
dôvodov ustanovených osobitným predpisom, je oprávnený podať návrh na svoje odvolanie aj správca;
ak súd dôvody správcu uzná, bezodkladne správcu z funkcie odvolá. Konkurzný súd sa návrhom úpadcu
na odvolanie z funkcie správcu zaoberal v uznesení č. k. 28K 24/2008-914 zo dňa 26.10.2009, pričom
predmetný návrh bol zamietnutý s odôvodnením a poukazom na vyššie uvedené znenie ustanovenia §

42 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z, kedy právo na odvolanie správcu konkurznej podstaty môžu podať len v
zákonetaxatívnymspôsobomvymenovanésubjekty,medziktoréúpadcanepatríaniejetakoprávnenou
osobou na realizáciu predmetného právneho úkonu. Nakoľko úpadca svoje zákonné právo podať proti
vyššie citovanému rozhodnutiu odvolanie, nevyužil, predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 17.11.2009.

3.6. S poukazom na vyššie uvedené, možno konštatovať, že postup konkurzného súdu v konkurznom
konaní bol v plnom rozsahu v súlade so zákonom a bol vecne správny, pričom ním vydané rozhodnutia
neboli žiadnym právne relevantným spôsobom spochybnené, o čom svedčí aj potvrdzujúce rozhodnutie
odvolacieho konkurzného súdu sp.zn. l CoKR 13/2008 zo dňa 11.11.2008. Pritom treba podotknúť, že

voči uzneseniam konkurzného súdu č. k. 28K 24/2008-916 a uzneseniu č. k. 28K 24/2008-914 úpadca
nevyužil svoje právo priznané mu zákonom a voči predmetným rozhodnutiam nepodal v zákonom
ustanovenej lehote opravný prostriedok. Postupom konkurzného súdu v konkurznom konaní vedenom
pod sp. zn. 28K 24/2008 nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu tak, ako je tento špecifikovaný
v ustanovení § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. Na základe uvedeného možno preto tvrdenia žalobcu v

žalobe považovať za absolútne neopodstatnené. Žalobcom namietaný postup konkurzného súdu, by za
splnenia predpokladov ustanovených v § 5 a § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. bolo možné podriadiť pod
nezákonné rozhodnutie. Avšak ani aplikácia postupu podľa týchto ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z.
o nezákonnom rozhodnutí, nie je možná, nakoľko rozhodnutia - a to uznesenie č. k. 28K 24/2008-916 zo
dňa26.10.2009,akoajuznesenieč.k.28K24/2008-914zodňa26.10.2009neboliponadobudnutísvojej

právoplatnosti (obe) dňa 17.11.2009 zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Vo
vzťahu k uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 28K 24/2008 zo dňa 11.09.2008, ktoré rozhodnutie
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku s účinkami zverejnenia ku dňu 19.09.2008 nemožno predmetné
ustanovenia totožne aplikovať, nakoľko odvolací konkurzný súd, uznesením č. k. 1CoKR 13/2008-529zo dňa 11.11.2008 uznesenie ako vecne správne potvrdil, a preto rovnako ani v tomto prípade nie
sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. upravujúcu podmienky
vzniku nezákonného rozhodnutia. Zástupca žalovanej poukázal aj na ust. § 12 ods. 3 zákona č.

8/2005 Z.z. v zmysle ktorého štát nezodpovedá za škodu spôsobenú správcom konkurznej podstaty pri
výkone správcovskej činnosti, ale za túto škodu zodpovedá osobne správca konkurznej podstaty podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca teda nesplnil hneď prvú podmienku priznania práva na
náhraduškody,atoujeexistenciatituluprejejuplatnenie,čiužvpodobenesprávnehoúradnéhopostupu
(nakoľko vo vzťahu k údajnému nesprávnemu postupu len hodnotí rozhodovaciu činnosť Okresného

súdu Trenčín v konkurznom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 28K 24/2008), avšak ani
v podobe nezákonného rozhodnutia, a už z tohto dôvodu je potrebné považovať žalobný návrh za
nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietnuť.

3.7. Vo vzťahu k uplatnenej škode zástupca žalovanej uviedol, že predmetnú škodu je nutné posudzovať
podľa kritérií určených pre existenciu škody a jej výšky podľa ustálenej súdnej judikatúry, podľa ktorej sa

škodou rozumie majetková ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného v dôsledku škodovej
udalosti,t.j.ideorozdielvhodnotemajetkupoškodenéhopredspôsobenímškodyapospôsobeníškody
na majetku. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa skutočnou škodou teda rozumie ujma spočívajúca v
zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo potrebné
vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu. Vznik škody a jej rozsah je v civilnom konaní žalobca

povinný preukázať (nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno), pričom toto dôkazné bremeno je
povinný uniesť najneskôr do času, kým súd o uplatnenom nároku rozhoduje, t. j. vznik a rozsah
škody je povinný relevantne preukázať v čase rozhodovania súdu o jeho nároku na náhradu škody.
Žalobca uzavrel ako postupník s postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2013, a
odcitoval jej ustanovenia čl. I bodu 1.2, bodu 1.3. Definícia pohľadávky vyplýva z ustanovenia § 488

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie, pohľadávka od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Postúpenie
pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme medzi doterajším
veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi pôvodný veriteľ
svoju pohľadávku voči dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne.

Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý
záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla (Rozsudok Najvyššie súdu sp. zn. 3 Obdo 7/2009 zo dňa
14.10.2010). Základnou otázkou postúpenia pohľadávky, s ktorou sa musí súd vysporiadať je otázka, či
to, čo bolo predmetom zmluvy spĺňalo náležitosti pojmu pohľadávka alebo išlo len o požiadavku, resp.
nárok, ktorý nemožno pod tento pojem zaradiť. Pohľadávka vyplýva totiž zo záväzkového právneho

vzťahu, ktorého účastníci vystupujú navzájom ako nositelia práv a povinností, pričom povinnosť jednej
strany zodpovedá právu druhej strany vzťahu. Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka; nemôže
byť predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávka, ktorá nevznikla alebo zanikla (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Obdo V 9/2007 zo dňa 30.04.2009). Zákon nepozná
postúpenie nároku. Pohľadávka je právnym potvrdením nároku, nárok je základom pohľadávky, ale

opačne to neplatí. Aj v takomto prípade, keď bezproblémovo dôjde k postúpeniu pohľadávky, ktorú aj
postupník považuje za nespornú aj keď sa u dlžníka o tom nepresvedčil, dlžníkovi nemožno uprieť právo
poprieť nárok veriteľa na existenciu tejto pohľadávky a postupník pri jej uplatňovaní nemôže postupcu
(veriteľa) nahradiť pri posudzovaní nároku. V nadväznosti na vyššie uvedené má žalovaná za to, že v
prípade žalobcu došlo medzi ním ako postupníkom a postupcom Zmluvou o postúpení pohľadávky zo

dňa 24.10.2013 k neplatnému postúpeniu pohľadávky, čo logicky zakladá nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v tomto konaní. V súvislosti s uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
24.10.2013 s postupníkom REALITY - OBCHODNÁ, a. s., navyše podotkla, že škoda žalobcovi nemohla
vzniknúť v nijakom prípade ani len v hypotetickej rovine jednak z dôvodu, že v zmysle dodatku k zmluve
o prevode cenných papierov zo dňa 25.10.2005 uzavretej dňa 26.10.2005, v čl. III je uvedené: „Prevod

akcií podľa tejto zmluvy sa realizuje za odplatu vo výške 2.500.000.000,- Sk. Nadobúdateľ uhradí
prevodcovi dohodnutú kúpnu cenu do 31.12.2015“, z čoho vyplýva, že s najväčšou pravdepodobnosťou
ani len vtedajší nadobúdateľ REALITY - OBCHODNÁ, a. s., nevyplatil prevodcovi, O. do dňa prevodu
pohľadávky odplatu za prevod akcií a súčasne, hypotetická škoda mohla keď tak vzniknúť jedine
spoločnosti REALITY - OBCHODNÁ, a. s.. Ďalej žalovaná upriamuje pozornosť súdu na Zmluvu o

postúpenípohľadávkyvtomsmere,žepredmetnúpovažujeo.i.zauzavretúvrozporesdobrýmimravmi.
V zmysle ustanovenia § 3 ods. l Občianskeho zákonníka: "výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi". Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívneupravená. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých
okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Prenikajú celým právnym poriadkom. Občiansky
zákonník v tejto súvislosti používa viacero pružných pojmov (napr. "zneužitie práva", "verejný záujem",

"obohatenie", "dobromyseľnosť", "keď právo možno vykonať po prvýkrát", "núdza", atď.). Pri výklade
takýchto pojmov treba vždy použiť interpretačné pravidlo obsiahnuté v ustanovení § 3. Za v rozpore
s dobrými mravmi považuje žalovaná ustanovenia článku II., bod 2-4 Zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 24.10.2013 týkajúce sa odplaty vo výške 1 eur za hodnotu akcií spoločnosti REALITY -
OBCHODNÁ, a. s., v sume 132.226.071,20 eur a za hodnotu akcií úpadcu v sume 16.324.878,13 eur.

Žalovaná uvedené konanie žalobcu považuje za špekulatívne, účelové, s cieľom dosiahnutia finančných
prostriedkov a obohatenia sa na úkor štátu.

3.8. Pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné
okrem existencie nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia a vzniku škody,
preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Vzťahom príčinnej súvislosti (kauzálny nexus)

medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody sa v právnej
teórii označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva
druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím - resp.
nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody
iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou,

ide o skutkovú otázku. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a
akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku
zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ
vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní

príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala.
Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť
ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je
každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa
stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.

Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina
škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Otázka príčinnej súvislosti sa

musí riešiť konkrétne v každom jednotlivom prípade zhodnotením všetkých významných okolností. Ide
teda o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a starostlivé zváženie všetkých okolností. Aj
keď má žalovaná za to, že nie sú splnené predchádzajúce podmienky pre úspešné uplatnenie práva
na náhradu škody ustanovené zákonom č. 514/2003 Z. z., a to, existencia nesprávneho úradného
postupu a vzniku škody, z hľadiska dodržania zásady hospodárnosti a rýchlosti civilného konania nie

je potrebné skúmať splnenie tretej zákonnej podmienky - príčinnej súvislosti. V krátkosti však žalovaná
poukázala na to, že vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti REALITY, a.s. bolo uskutočnené
plne v súlade s ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z. z., o čom svedčia už vyššie uvedené rozhodnutia
Okresného súdu Trenčín a Krajského súdu v Bratislave. Uvedené vylučuje existenciu príčinnej súvislosti
medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a vznikom uplatňovanej škody. Žalobca dobrovoľne

pristúpil k uzavretiu oboch zmlúv o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2013, z ktorých skutočností si
musel byť vedomý, ža dosiaľ nebol v súdnom konaní právoplatne priznaný nárok na náhradu škody.
Postúpená pohľadávka v čase uzavretia zmluvy neexistovala. Vzhľadom na definíciu príčinnej súvislosti
a skutkový stav je zrejmé, že táto tretia zákonná podmienka vzniku nároku na náhradu škody absolútne
absentuje. Zo všetkých uvedených dôvodov žiadala žalovaná žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

4. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej
medzi žalobcom a spoločnosťou REALITY - OBCHODNÁ, a. s., zo dňa 24.10.2013, zmluvy o postúpení
pohľadávkyuzavretejmedzižalobcomaspoločnosťouREALITY,a.s.,zodňa24.10.2013,zmluvyokúpe
cenných papierov zo dňa 25.10.2005, dodatku k zmluve o kúpe cenných papierov zo dňa 26.10.2005,

zmluvy o prevode cenných papierov zo dňa 23.12.2005, žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci pri výkone verejnej
moci zo dňa 07.08.2014, oznámenia o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody
zo dňa 20.01.2005, zo spisu tunajšieho súdu 28K 24/2008 súd oboznámil podnet úpadcu na odvolaniesprávcu konkurznej podstaty zo dňa 22.06.2009, zo dňa 29.07.2009, zo dňa 04.08.2009, mimoriadne
dovolanie Generálneho prokurátora zo dňa 02.12.2009 a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.10.2013 postúpil postupca, spoločnosť REALITY -
OBCHODNÁ, a. s., postupníkovi, žalobcovi, pohľadávku na náhradu škody na tom skutkovom základe,
že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28K 24/2008-103 zo dňa 11.09.2008 bol vyhlásený konkurz
na majetok dlžníka, spoločnosti REALITY, a. s., v likvidácii. Konkurz na úpadcu bol vyhlásený na základe
nesprávneho úradného postupu a v dôsledku vyhlásenia konkurzu oprávnenie konať za úpadcu prešlo

nasúdomustanovenéhosprávcukonkurznejpodstaty.Postupcovibolanesprávnymúradnýmpostupom,
ktorým bol nezákonne vyhlásený konkurz na majetok úpadcu spôsobená škoda, za ktorú zodpovedá
Slovenskárepublika.Tátoškodapredstavujeušlýziskvypočítanýzaobdobie20rokov,ktorýbypostupca
ako akcionár úpadcu dosiahol podnikateľskou činnosťou úpadcu, keď za obdobie od vzniku úpadcu, t. j.
od 27.11.1998 do vyhlásenia konkurzu, t. j. do dňa 11.09.2008, úpadca nadobudol majetok najmenej v
sume2.500.000.000,-Sk,apretojedôvodnéočakávať,žezaobdobieďalších20rokovbybolnadobudol

úpadca podnikateľskou činnosťou majetok vo výške 165.969.594,37 eur, pričom podiel postupcu ako
akcionára úpadcu na tomto ušlom zisku zodpovedá sume vo výške 132.226.071,20 eur. Podľa čl. II bod
2.1., bod 2.2. postupca postupuje svoju vyššie uvedenú pohľadávku, ktorú má voči Slovenskej republike
ako dlžníkovi vo výške 132.226.071,20 eur s príslušenstvom postupníkovi, ktorý túto pohľadávku od
postupcu preberá. Podľa čl. II bod 2.4. pohľadávka bola postúpená za odplatu vo výške 1 eur, ktorú sa

postupník zaviazal zaplatiť postupcovi na základe písomnej výzvy postupcu na zaplatenie.

6. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.10.2013 postúpil postupca, spoločnosť REALITY, a.
s., postupníkovi, žalobcovi, pohľadávku na náhradu škody na tom skutkovom základe, že uznesením
Okresného súdu Trenčín č. k. 28K 24/2008-103 zo dňa 11.09.2008 bol vyhlásený konkurz na majetok

dlžníka, spoločnosti REALITY, a. s., v likvidácii. Konkurz na úpadcu bol vyhlásený na základe
nesprávneho úradného postupu a v dôsledku vyhlásenia konkurzu oprávnenie konať za úpadcu prešlo
nasúdomustanovenéhosprávcukonkurznejpodstaty.Postupcovibolanesprávnymúradnýmpostupom,
ktorým bol nezákonne vyhlásený konkurz na majetok úpadcu spôsobená škoda, za ktorú zodpovedá
Slovenskárepublika.Tátoškodapredstavujeušlýziskvypočítanýzaobdobie20rokov,ktorýbypostupca

ako akcionár úpadcu dosiahol podnikateľskou činnosťou úpadcu, keď za obdobie od vzniku úpadcu, t. j.
od 27.11.1998 do vyhlásenia konkurzu, t. j. do dňa 11.09.2008, úpadca nadobudol majetok najmenej v
sume2.500.000.000,-Sk,apretojedôvodnéočakávať,žezaobdobieďalších20rokovbybolnadobudol
úpadca podnikateľskou činnosťou majetok vo výške 165.969.594,37 eur, pričom podiel postupcu ako
akcionára úpadcu na tomto ušlom zisku zodpovedá sume vo výške 16.324.878,13 eur. Podľa čl. II bod

2.1., bod 2.2. postupca postupuje svoju vyššie uvedenú pohľadávku, ktorú má voči Slovenskej republike
ako dlžníkovi vo výške 16.324.878,13 eur s príslušenstvom postupníkovi, ktorý túto pohľadávku od
postupcu preberá. Podľa čl. II bod 2.4. pohľadávka bola postúpená za odplatu vo výške 1 eur, ktorú sa
postupník zaviazal zaplatiť postupcovi na základe písomnej výzvy postupcu na zaplatenie.

7. Podnetom zo dňa 22.06.2009 žiadal úpadca o odvolanie ustanovenej správkyne konkurznej podstaty
z dôvodu opakovaného a závažného porušenia povinností vyplývajúcich jej zo zákona č. 7/2005 Z.
z.. Doplneniami podnetu na odvolanie správkyne konkurznej podstaty zo dňa 29.07.2009 a zo dňa
04.08.2009 uviedol úpadca ďalšie porušenia povinností správkyne konkurznej podstaty

8. Z úradnej činnosti súd zistil, že tunajší súd uznesením č. k. 28K 24/2008-103 zo dňa 11.09.2008,
právoplatným dňa 08.01.2009 vyhlásil konkurz na majetok REALITY, a.s. a bola ustanovená M. za
správkyňu tohto úpadcu. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplynulo, že súd vyzval dlžníka, aby sa
vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť s poučením, že inak bude na jeho majetok
vyhlásený konkurz. Dlžníkovi bola výzva doručená dňa 22.07.2008. Dlžník v určenej lehote súdu

písomne oznámil, že v celom rozsahu uhradil pohľadávky navrhovateľa uvedené v návrhu na vyhlásenie
konkurzu, ako aj pohľadávku Mesta Banská Bystrica, ktoré bolo v návrhu označené ako jeho ďalší
veriteľ. Podľa oznámenia navrhovateľa - veriteľa bola dňa 23.07.2008 uhradená jeho pohľadávka voči
dlžníkovi vo výške 1.116.689 Sk, avšak celková suma jeho splatných pohľadávok voči tomuto dlžníkovi
je 48.499.507,71 Sk. Z uvedeného vyplýva, že dlžník neuhradil všetky splatné pohľadávky podľa §

17 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. a teda nie je možné zastaviť konanie pre zaplatenie pohľadávky.
Z vyjadrenia samotného dlžníka taktiež vyplynulo, že pohľadávka navrhovateľa bola zaplatená z
finančných prostriedkov tretej osoby, a to ML. predloženého vkladového lístka Dexia banky, a.s. bolo
zistené, že pohľadávku ďalšieho veriteľa Mesta Banská Bystrica v celkovej výške 454.899 Sk uhradilataktiež tretia osoba, a to M. N.. Za stavu keď veriteľom dlžníka nebolo plnené z finančných prostriedkov
dlžníka súd nepovažoval vykonané úhrady pohľadávok za osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka.
Dlžník taktiež nepredložil listiny, ktorými by preukázal právny dôvod takejto úhrady tretími osobami, a

preto súd nemal bez pochybností za preukázané, že uvedenými úhradami došlo k zániku dlhov dlžníka
a nevytvoril sa nimi stav bezdôvodného obohatenia. V odôvodnení tohto uznesenia bolo uvedené, že
dlžník má vedené účty v Z. na ktorom bol ku dňu 13.08.2008 zostatok vo výške 1.030,27 Sk a účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom ku dňu 13.08.2008 je 44,24 Eur. Ďalej účet v A. na ktorom zostatok
ku dňu 20.08.2008 je 3.025,81 Sk, na uvedenom účte je vinkulovaná suma vo výške 15.676.894,96 Sk.

Dlžník má zakázané disponovať finančnými prostriedkami na svojich účtoch z dôvodu prebiehajúcich
exekučných konaní. Je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/ 2 k pozemku registra "C"
parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 860 m2 zapísaného na LV č. XXXX, k. ú.
N. N., a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti X/X k pozemku registra "C" parc. č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 610 m2, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. R.. Ku dňu XX.XX.XXXX bol
registrovaný ako majiteľ listinných akcií na meno emitenta D. F., a.s.. Nemá evidované žiadne motorové

vozidlo v okrese jeho sídla. Na odvolanie Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1CoKr 13/2008 zo
dňa 11.11.2008 potvrdil uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 11.09.2008 o vyhlásení konkurzu na majetok
úpadcu. V odôvodnení tohto rozhodnutia odvolací konkurzný súd uviedol, že rovnako ako konkurzný súd
nepovažoval vykonanú čiastočnú úhradu pohľadávok navrhovateľa - veriteľa za osvedčenie platobnej
schopnosti dlžníka, keďže nie je sporné, že tieto neboli vykonané z finančných prostriedkov dlžníka.

Skonštatoval vecnú správnosť rozhodnutia konkurzného súdu. Uznesením č. k. 28K 24/2008-1480 zo
dňa 05.09.2013 konkurzný súd na návrh správkyne zo dňa 15.5.2013 konkurz na majetok úpadcu zrušil
pre nedostatok majetku.

9.GenerálnyprokurátorSRpodaldňa02.12.2009NajvyššiemusúduSRprotiuzneseniuKrajskéhosúdu

v Bratislave uznesením č. k. 1CoKr 13/2008 zo dňa 11.11.2008 mimoriadne dovolanie, ktorým navrhol
ho zrušiť a vrátiť vec Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie, pričom Najvyšší súd SR uznesením
č. k. 5M Obdo 6/2009 zo dňa 29.10.2010 odmietol mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora SR
z dôvodu procesnej neprípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku.

10. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 20.01.2015 oznámilo žalobcovi, že dňa 13.08.2014 mu
bola doručená žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu žalobou uplatnenej škody,
pričom tento uplatnený nárok považuje toto ministerstvo za nedôvodný.

11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že nesprávny úradný postup vidí v tom, že daňový

úrad vydal platobné výmery, ktoré následne boli vtedajším daňovým riaditeľstvom zrušené. Úpadca túto
skutočnosť oznámil správcovi, pričom správca v lehote na popretie pohľadávok, ktorá plynula v tom
čase, pohľadávky daňového úradu z týchto 6 daňových výmerov nepoprel. Z uvedeného je jednoznačne
badať nesprávny postup správcu konkurznej podstaty, pričom toto bolo oznámené aj konkurznému
súdu, ktorý nekonal tak, ako mal a správkyňu neodvolal. Po zrušení týchto platobných výmerov Daňový

úrad Dubnica nad Váhom následne vydal nové platobné výmery v rovnakej výške a tieto predstavovali
pohľadávky proti podstate. Z toho vyplýva, že sa uplatňovali rovnaké pohľadávky dvakrát a to jednak
titulom prihlásených pohľadávok a jednak titulom pohľadávok proti podstate. Keďže odvolací súd, ktorý
rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu tunajšieho súdu o vyhlásení konkurzu, tieto skutočnosti nevedel
a vychádzali z prihlásenia pôvodných 6 platobných výmerov, potvrdili rozhodnutie o vyhlásení konkurzu.

Ak by správca riadne pohľadávky poprel, nebol by dôvod vôbec pre vyhlásenie konkurzu, nakoľko
by nebola splnená podmienka plurality veriteľov. Keďže súdu bol signalizovaný nesprávny postup
správkyne a súd túto neodvolal, možno mať za to, že nesprávne úradne postupoval. Súd nerozhodol o
podnete o odvolaní správkyne v takom čase, aby to malo efekt na celé konkurzné konanie. Zdôraznil, že
predmetom tohto konania nie je nesprávny úradný postup správkyne konkurznej podstaty, ale nesprávny

úradný postup Okresného súdu Trenčín, ktorý, keby včas reagoval na návrhy na odvolanie správcu a
tohto by odvolal, predišiel by jeho ďalšej nezákonnej činnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
NS ČR 29Cdo/924/2013 zo dňa 23.7.2015. Tiež podotkol, že správkyňa konkurznej podstaty nepoprela
prihlásené pohľadávky, čím sa pohľadávka považuje za zistenú, ktorú skutočnosť konštatoval v jednom
zo svojich rozhodnutí aj Okresný súd. Na jednej strane preto súd túto námietku považuje za dôvodnú, na

druhej strane však neprijal žiadne kroky k odvolaniu správcu. Čo sa týka rozhodnutí o zrušení platobných
výmerov daňového úradu, tieto boli doručené SKP dňa 23.10.2008 a lehota na popieranie začala plynúť
3.11.2008auplynula2.12.2008,pričomsprávkyňatietonepoprela.Ďalšieplatobnévýmery,ktorédaňový
úrad vydal, potom čo predchádzajúce boli zrušené, boli doručované správkyni, avšak v záhlaví boluvedený úpadca. Došlo tu teda k procesnému chaosu, kedy daňový úrad mal konať so správkyňou,
avšak s touto nekonal, ale na druhej strane jej platobné výmery doručoval. Daňový úrad pri vydávaní
platobných výmerov teda nesprávne úradne postupoval a práve tento postup v tomto konaní namieta.

Nenamieta postup pri prihlasovaní pohľadávok v rámci konkurzného konania, kde daňový úrad už
vystupoval ako veriteľ. Má za to, že Okresný súd zanedbal svoj postup, keď na námietky a návrhy na
odvolanie správkyne nereagoval včasným rozhodnutím, a preto je podľa jeho názoru žaloba dôvodná.

12. Poverená zamestnankyňa zástupcu žalovanej na pojednávaní poukázala na svoje doterajšie

vyjadrenia a dodala, že má za to, že nie je splnený predpoklad nesprávneho úradného postupu, a to
preto, lebo postup konkurzného súdu, ktorý je žalobcom napádaný, vyústil do rozhodnutia, ktoré navyše
bolopotvrdenéodvolacímsúdom.Znamenátoteda,žepokiaľmápostuporgánuverejnejmocisvojodraz
v rozhodnutí, nemožno podradiť toto konanie pod nesprávny úradný postup. Poznamenala, že daňový
úrad vystupoval v konkurznom konaní ako veriteľ a nie ako orgán verejnej moci. Pokiaľ žalobca napáda
postup správkyne konkurznej podstaty, na ňu sa vzťahuje osobitný zákon, a to zákon č. 8/2005 Z.z.

13. Podľa § 3 ods.1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj ako zákon č. 514/2003 Z.z.) štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným

zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa
odseku 1 sa nemožno zbaviť.

14. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

15. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

16. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,
ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných

predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

17. Podľa § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

18. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

19. Podľa § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

20. Podľa § 16 ods.4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán

písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému ajúrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

21. Podľa § 25 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

22. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

23. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

24. Podľa § 41 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je pri výkone
dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného konania,
ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.

25. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, správca zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti. Na
zodpovednosť správcu sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak. Správca zodpovedá aj za škodu, ktorú v súvislosti s výkonom správcovskej
činnosti spôsobí jeho zamestnanec alebo osoba, ktorú poveril vykonaním jednotlivých úkonov

správcovskej činnosti; zodpovednosť zamestnanca alebo osoby poverenej vykonaním jednotlivých
úkonov správcovskej činnosti podľa osobitných predpisov tým nie je dotknutá.

26. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 8/2005 Z. z., štát nezodpovedá za škodu spôsobenú správcom.

27. Keďže žalovaná namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní s odôvodnením,
že zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej mal žalobca nadobudnúť pohľadávku na náhradu
škody, je neplatná, súd musel preskúmať túto námietku. Aktívna vecná legitimácia v občianskom
súdnom konaní znamená oprávnenie účastníka vyplývajúce mu z hmotného práva. Aktívnu vecnú
legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho

práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Pasívne legitimovaný je v konaní nositeľ subjektívnej povinnosti,
vyplývajúcej z hmotného práva, splnenia ktorej povinnosti sa žalobca domáha.

28. Bolo preukázané, že medzi spoločnosťou REALITY - OBCHODNÁ, a. s., ako postupcom a
žalobcom ako postupníkom bola dňa 24.10.2013 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky, z obsahu

ktorej vyplýva, že predmetom postúpenia mala byť pohľadávka voči žalovanej na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorým bol nezákonne vyhlásený konkurz na majetok
úpadcu s tým, že škoda predstavuje ušlý zisk vypočítaný za obdobie 20 rokov, ktorý by postupca ako
akcionár úpadcu dosiahol podnikateľskou činnosťou úpadcu, keď za obdobie od vzniku úpadcu, t. j.
od 27.11.1998 do vyhlásenia konkurzu, t. j. do dňa 11.09.2008, úpadca nadobudol majetok najmenej

v sume 2.500.000.000,- Sk, a preto je dôvodné očakávať, že za obdobie ďalších 20 rokov by bol
nadobudol úpadca podnikateľskou činnosťou majetok vo výške 165.969.594,37 eur, pričom podiel
postupcu ako akcionára úpadcu na tomto ušlom zisku zodpovedá sume vo výške 132.226.071,20
eur. Tiež bolo preukázané, že medzi spoločnosťou REALITY, a. s., ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom bola dňa 24.10.2013 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky, z obsahu ktorej vyplýva, že

predmetom postúpenia mala byť pohľadávka voči žalovanej na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom, ktorým bol nezákonne vyhlásený konkurz na majetok úpadcu s tým, že škoda
predstavuje ušlý zisk vypočítaný za obdobie 20 rokov, ktorý by postupca ako akcionár úpadcu dosiahol
podnikateľskou činnosťou úpadcu, keď za obdobie od vzniku úpadcu, t. j. od 27.11.1998 do vyhlásenia
konkurzu, t. j. do dňa 11.09.2008, úpadca nadobudol majetok najmenej v sume 2.500.000.000,- Sk, a

preto je dôvodné očakávať, že za obdobie ďalších 20 rokov by bol nadobudol úpadca podnikateľskou
činnosťou majetok vo výške 165.969.594,37 eur, pričom podiel postupcu ako akcionára úpadcu na tomto
ušlom zisku zodpovedá sume vo výške 16.324.878,13 eur. Ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho
zákonníkapriznávaveriteľoviprávopostúpiťsvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapísomnouzmluvouinému subjektu. Postúpením pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa, novým veriteľom sa
stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Stanovená
obligatórna písomná forma zmluvy o postúpení pohľadávok bola v danom prípade splnená. Žalovaná

tvrdila, že v danom prípade nebola splnená podmienka, že predmetom postúpenia môže byť len určitá
pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka
vznikla, a že postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka. Súd poukazuje na to, že zmluvou o
postúpení pohľadávok nebol postúpený celý záväzkový vzťah, ako tvrdila žalovaná, ale postúpené
bolo právo na náhradu konkrétnej majetkovej škody, a to na zaplatenie peňažnej pohľadávky jednak v

sume 132.226.071,20 eur a jednak v sume 16.324.878,13 eur. Nie je správne ani tvrdenie žalovanej,
že postúpiť možno iba súdom priznanú pohľadávku, pretože v zmysle ustálenej judikatúry súdy bežne
rozhodujú o splnení záväzku zodpovedajúceho postúpenej a súdom nepriznanej pohľadávke. Súd
nepovažoval za správnu ani argumentáciu žalovanej, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná
pre rozpor s dobrými mravmi, z dôvodu, že za postúpenú pohľadávku jednak v sume 132.226.071,20
eur a jednak v sume 16.324.878,13 eur bola dojednaná odplata len vo výške 1 eur. Najvyšší súd SR už

judikoval, že výška dohodnutej odplaty pri odplatnom právnom úkone nemusí nevyhnutne zohľadňovať
reálnu hodnotu prevádzaného práva. Súd napokon uzavrel, že v zmysle § 524 ods.1 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 525 ods.1 Občianskeho zákonníka išlo v prípade oboch zmlúv o postúpení
pohľadávky o platné postúpenie pohľadávky na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom v súvislosti s vyhlásením konkurzu.

29. V danej veci je podstatná skutočnosť, že postúpené pohľadávky na náhradu škody podľa dotknutých
zmlúv o postúpení pohľadávky zodpovedala škode, ktorá vznikla „v dôsledku vyhlásenia konkurzu“
a predstavovala jednak ušlý zisk vypočítaný za obdobie 20 rokov, ktorý by postupca ako akcionár
úpadcudosiaholpodnikateľskoučinnosťouúpadcu,keďzaobdobieodvznikuúpadcu,t.j.od27.11.1998

do vyhlásenia konkurzu, t. j. do dňa 11.09.2008, úpadca nadobudol majetok najmenej v sume
2.500.000.000,- Sk, a preto je dôvodné očakávať, že za obdobie ďalších 20 rokov by bol nadobudol
úpadca podnikateľskou činnosťou majetok vo výške 165.969.594,37 eur, pričom podiel postupcu ako
akcionára úpadcu na tomto ušlom zisku zodpovedá sume vo výške 132.226.071,20 eur a jednak ušlý
zisk vypočítaný za obdobie 20 rokov, ktorý by postupca ako akcionár úpadcu dosiahol podnikateľskou

činnosťou úpadcu, keď za obdobie od vzniku úpadcu, t. j. od 27.11.1998 do vyhlásenia konkurzu, t. j. do
dňa 11.09.2008, úpadca nadobudol majetok najmenej v sume 2.500.000.000,- Sk, a preto je dôvodné
očakávať, že za obdobie ďalších 20 rokov by bol nadobudol úpadca podnikateľskou činnosťou majetok
vo výške 165.969.594,37 eur, pričom podiel postupcu ako akcionára úpadcu na tomto ušlom zisku
zodpovedá sume vo výške 16.324.878,13 eur. Z textu zmluvy o postúpení pohľadávky však vyplýva,

že predmetom postúpenia nebola pohľadávka na náhradu škody, ktorá vznikla „v dôsledku vedenia
konkurzu“. Žalobou a v rámci žiadosti o predbežné prerokovanie nároku žalobca uplatňuje nárok na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v súvislosti s vyhlásením konkurzu na
majetok úpadcu a aj v súvislosti s vedením konkurzu, keď namietal, že konkurzný súd zanedbal dohľad
v konkurznom konaní, nezastavil konkurzné konanie, nezrušil konkurz, hoci netrvali podmienky na jeho

ďalšie vedenie, neodvolal správkyňu konkurznej podstaty, ktorá mala porušiť povinnosti pri výkone
správcovskej činnosti. Nemôže byť potom dôvodná žaloba o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom v súvislosti s vedením konkurzu.

30. Právnym základom nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci môže byť nezákonné rozhodnutie a aj nesprávny úradný
postup. Žalobca nárok na náhradu škody predbežne prerokoval a aj zažaloval na právnom základe
nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci. Škoda mala byť podľa žalobcu spôsobená
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trenčín v konkurznom konaní vedenom na majetok
úpadcu REALITY, a. s., keď bol vyhlásený konkurz, hoci nemal byť a v dôsledku nesprávneho úradného

postupu správcu dane Daňového úradu Dubnica nad Váhom v daňovom konaní pri vydaní platobných
výmerov a pri prihlasovaní pohľadávok do konkurzného konania.

31. Podľa § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. sa za nesprávny úradný postup považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,

nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa
judikatúry súdov sa za nesprávny úradný postup podľa zákona č. 514/2003 Z. z. považuje iná činnosť
štátnych orgánov, ktorá viedla k vzniku škody ako činnosť rozhodovacia. Nesprávny úradný postupzadefinoval Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 4 Cdo 24/2004, sp. zn. 2 Cdo 205/2009,
na ktoré poukázala žalovaná. Podľa nich možno všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou
nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu

štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou
činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom
rozhodnutí. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa štátneho
orgánu pri jeho činnosti a spravidla ide o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Nesprávnym
úradným postupom treba rozumieť akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho

orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi
predpismi. Zákon však rozlišuje dva typy konania štátneho orgánu, ktoré vedú k vzniku škody, a to
nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup. Pojem nesprávny úradný postup ďalej nedefinuje,
treba ho však vykladať ako akékoľvek iné porušenie právnych noriem, ktoré nie je rozhodnutím a
nemalo smerovať k vydaniu rozhodnutia. V konečnom dôsledku ide o právne ošetrenia zodpovednosti
štátu za úkony, ktoré nemožno kvalifikovať ako rozhodnutie (či opomenutie rozhodnutia). Nesprávnym

úradným postupom je teda porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pri činnosti štátneho
orgánu, a to obzvlášť takej, ktorá nevedie k vydaniu rozhodnutia. Aj keď nie je vylúčené, aby škoda,
za ktorú štát zodpovedá, bola spôsobená i nesprávnym úradným postupom v rámci rozhodovacej
činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy osobe k
vydaniu rozhodnutia nevedú, a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí.

Pokiaľ orgán verejnej moci zisťuje, či posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje podklady
(dôkazy) pre rozhodnutie, hodnotí zistené skutočnosti, právne posudzuje a pod., ide o činnosti priamo
smerujúce k vydaniu rozhodnutia. Prípadné nesprávnosti či vady tohto postupu sa potom prejavia práve
v obsahu rozhodnutia a môžu byť zvažované jedine z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím

32. Žalobca namietal, že škoda mala vzniknúť preto, lebo bol konkurzným súdom vyhlásený konkurz na
majetok úpadcu, hoci podľa žalobcu vyhlásený nemal byť, keďže neboli splnené podmienky v zmysle
zákona č. 7/2005 Z. z. a v dôsledku vyhlásenia konkurzu došlo po zrušení konkurzu k zániku úpadcu
RALITY, a.s.. Z uvedených skutočností je zrejmé, že namietaný úradný postup konkurzného súdu sa

prejavil v rozhodnutí konkurzného súdu, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Súd potom
považoval uplatnený nárok žalobcu za nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia aj
keď žalobca svoj nárok odôvodňoval ako nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom. Súd zdôrazňuje, že pre úspešné uplatnenie si práva na náhradu škody za nezákonné
rozhodnutie je nevyhnutné, aby bola splnená podmienka v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.

z., podľa ktorej musí byť takéto právoplatné rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť
príslušným orgánom. V konaní nebolo tvrdené ani preukazované, že bola splnená táto zákonná
podmienka, a síce, že toto rozhodnutie konkurzného súdu prvej inštancie o vyhlásení konkurzu na
majetok úpadcu bolo pre nezákonnosť zmenené alebo zrušené. Práve naopak, bolo preukázané, že
rozhodnutie o vyhlásení konkurzu bolo potvrdené odvolacím konkurzným súdom, na základe čoho

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

33. Je pravda, že Generálny prokurátor SR podal proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.
1CoKR 13/2008-529 zo dňa 11.11.2008, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu v Trenčíne
č. k. 28K 24/2008-103 zo dňa 11.9.2008 o vyhlásení konkurzu mimoriadne dovolanie, ktorým ho

navrhol zrušiť a vrátiť vec Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie a v ktorom vyslovil názor,
že v danom prípade dlžník REALITY, a.s. preukázal, že pohľadávky uvedené v návrhu uhradil, čím
osvedčil svoju platobnú schopnosť a neboli splnené podmienky pre vyhlásenie konkurzu na jeho
majetok. Mimoriadne dovolanie však bolo uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 5M Obdo 6/2009 zo
dňa 29.10.2010 odmietnuté z dôvodu procesnej neprípustnosti. Súd nebol viazaný právnym názorom

generálneho prokurátora SR, ale bol povinný rešpektovať závery konkurzných súdov prvej a druhej
inštancie vyjadrené v ich rozhodnutiach, v zmysle ktorých boli splnené podmienky pre vyhlásenie
konkurzu na majetok spol. REALITY, a.s. za situácie, keď tieto rozhodnutia neboli zrušené v rámci
konaní o opravných prostriedkoch. Súd v rámci konania o žalobe na náhradu škody nemôže posudzovať
správnosť a zákonnosť postupov a právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej moci.

34. Pokiaľ by aj žalobca nadobudol pohľadávku na náhradu škody spôsobenej v súvislosti s vedením
konkurzu (postúpená bola iba pohľadávka na náhradu škody spôsobenej v súvislosti s vyhlásením
konkurzu) takémuto nároku by nemohol súd vyhovieť. Je zrejmé, že namietaný postup konkurznéhosúdu, ktorý nezastavil konkurzné konanie ex offo, nezrušil konkurz na návrhy úpadcu, a žalobcu,
hoci podľa žalobcu neboli splnené podmienky pre trvanie konkurzu, neodvolal správkyňu konkurznej
podstaty, i keď si neplnila svoje povinnosti, sa prejavil v rozhodnutiach konkurzného súdu, ktorými boli

tieto návrhy úpadcu a žalobcu zamietnuté. Aj v tomto prípade sa jedná o nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Nebola splnená podmienka v zmysle § 6 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z., podľa ktorej musí byť takéto právoplatné rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Úpadca, prípadne žalobca dokonca nepodal ani riadny opravný
prostriedok proti rozhodnutiam konkurzného súdu, ktorými boli uvádzané návrhy úpadcu, žalobcu

zamietnuté, čo je tiež zákonnou podmienkou pre priznanie nároku na náhradu škody podľa § 6
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. Okrem toho súd uvádza, že z vykonaného dokazovania neboli
preukázané pochybenia konkurzného súdu v danom konkurznom konaní, nebol preukázaný nesprávny
úradný postup, pretože konkurzný súd nebol nečinný, preskúmal všetky podania, procesné návrhy
úpadcu a rozhodol o nich, pričom svoje rozhodnutia náležite zdôvodnil a tiež sa konkurzný súd v
rámci výkonu dohľadu nad činnosťou správcu podľa § 41 zákona č. 7/2005 Z. z. zaoberal návrhom

na preskúmanie postupu správkyne v konkurze a o výsledku informoval právneho zástupcu úpadcu
listom zo dňa 19.4.2011. Pokiaľ žalobca namietal, že správkyňa konkurznej podstaty nepostupovala
v súlade so zákonom, súd poukazuje na to, že štát nezodpovedá za škodu spôsobenú správcom
konkurznej podstaty pri výkone jej správcovskej činnosti, pretože podľa § 12 ods. 1, ods. 3 zákona
č. 8/2005 Z. z. zákona pasívne vecne legitimovaným v prípade škody vzniknutej v súvislosti s

výkonom správcovskej činnosti je správca konkurznej podstaty, na zodpovednosť ktorého sa vzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

35. Žaloba je nedôvodná aj v časti tvrdeného nesprávneho úradného postupu správcu dane Daňového
úradu Dubnica nad Váhom v daňovom konaní pri vydávaní platobných výmerov a pri prihlasovaní

pohľadávok do konkurzného konania vedeného na majetok REALITY, a. s.. Postup správcu dane mal
bezprostredné vyjadrenie vo vydaných platobných výmeroch, ktorých nezákonnosť napádal žalobca. Je
teda zrejmé, že aj v tomto prípade ide o nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci. Právo na náhradu škody nie je možné priznať, pretože nebolo preukázané, že
daňovník REALITY, a.s. podal proti platobným výmerom správcu dane zo dňa 13.3.2008 riadny opravný

prostriedok (odvolanie). Uvedená podmienka musí byť v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.
splnená, pričom nebolo preukázané, že sa jedná o prípady hodné osobitného zreteľa, kedy by splnenie
tejto podmienky nebolo vyžadované. Daňovník bol o práve podať odvolanie v platobných výmeroch
riadne poučený, platobné výmery mu boli riadne doručené, pričom spoločnosť REALITY, a.s. podala
proti právoplatným platobným výmerom správcu dane až mimoriadny opravný prostriedok, a to návrh na

preskúmanie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle § 53 zákona č. 511/1992
Zb.. Hoci boli pôvodné platobné výmery Daňového úradu Dubnica and Váhom zo dňa 13.3.2008
napokon Daňovým riaditeľstvom SR mimo odvolacieho konania zrušené, nemožno prehliadnuť fakt, že
Daňový úrad Dubnica and Váhom vydal neskôr dňa 21.3.2009 a 23.3.2009 platobné výmery znejúce
na rovnakú celkovú sumu dane 40.844.536 Sk s tým, že proti týmto novým platobným výmerom nebol

podaný žiaden opravný prostriedok. Postup daňového úradu, ktorý vydal neskoršie platobné výmery bol
oprávnený, keďže Daňové riaditeľstvo SR mu vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Daňový úrad
Dubnica nad Váhom úradne postupoval do momentu vydania platobných výmerov. Za úradný postup
už nemožno považovať situáciu, keď Daňový úrad Dubnica nad Váhom prihlásil pohľadávku na základe
platobných výmerov do konkurzného konania, pretože sa jedná o realizáciu oprávnenia veriteľa prihlásiť

si za účelom uspokojenia pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý je v úpadku, a nie o úradný postup v rámci
výkonu verejnej moci.

36. Na základe uvedených dôvodov za použitia citovaných ustanovení právnych predpisov súd žalobu
ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

37. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. V danom prípade mala plný úspech vo veci žalovaná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku

účastníci výslovne nevzdali.

Strana, ktorá sa práva na podanie odvolania vzdala, nemôže proti tomuto rozhodnutiu odvolanie podať.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.