Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4P/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618203130
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mikuláš Géczi

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6618203130.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Mikulášom Géczim v konaní o rozvod manželstva I. S., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom G.P.C. XX, XXX XX U., štátnej občianky SR, zastúpenej A. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. L. XXXX/X, XXX XX U. a O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX. S.
D. L. XX, štátneho občana SR, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom Advokátskej
kancelárie J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec a o úprave pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu S. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov konania I. S., rod. A., nar. XX.XX.XXXX a O. S., nar. XX.XX.XXXX uzavreté
dňa 18.12.2015 pred Matričným úradom v U., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu U. vo

zväzku 22 ročník 2015 na strane 108 pod poradovým číslom 110 r o z v á d z a .

II. Súd maloleté dieťa S. S., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej
starostlivosti matky I. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ho bude zároveň zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec O. S., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa S. S., nar.
XX.XX.XXXX mesačným výživným vo výške 100,- eur; počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku; takto

určené výživné je splatné k rukám matky I. S.L., nar. XX.XX.XXXX, vždy do 25. dňa každého mesiaca
vopred.

IV. Súd u p r a v u j e styk otca O. S., nar. XX.XX.XXX6 s maloletým S. S., nar. XX.XX.XXXX tak, že
otec je oprávnený sa stýkať s maloletým synom každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 09,30
hod. do 12,00 hod. na verejných priestranstvách mimo súčasného bydliska matky bez jej prítomnosti,
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

V. Takto upravený styk sú povinní rodičia dodržiavať, matka j e p o v i n n á dieťa na styk riadne pripraviť
a otcovi umožniť styk s maloletým dieťaťom; otec je povinný dieťa v stanovenom čase prevziať a vrátiť
ho matke v poriadku a včas.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka v návrhu žiadala, aby súd jej manželstvo s manželom rozviedol a ich maloleté dieťa
bolo zverené do jej osobnej starostlivosti. Výšku výživného na maloleté dieťa žiadala určiť vo výške 100,-

eur mesačne. Styk otca s maloletým dieťaťom nežiadala upraviť. V návrhu uviedla, že pred uzavretím
ich manželstva sa poznali približne 3 roky a pred sobášom už žili v spoločnej domácnosti spolu s otcom
manžela. Po narodení ich spoločného dieťaťa začali medzi nimi vznikať problémy, pričom sa pravidelnehádali, k čomu sa pridružili finančné problémy. S manželom prerušila spolužitie. V súčasnosti býva v
spoločnej domácnosti s maloletým synom a svojou matkou na adrese G. XX, XXX XX U..

2. Súd vo veci vytýčil niekoľko pojednávaní a to dňa 13.09.2018, dňa 09.11.2018 a dňa 07.03.2019.

3. Na pojednávaní dňa 13.09.2018 navrhovateľka trvala na podanom návrhu na rozvod manželstva
ako aj na skutočnostiach uvedených v písomnom návrhu. O obnovu manželského spolužitia už nemala
záujem, pre prípad rozvodu žiadala maloleté dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti. Zároveň uviedla,

že umožní styk otca s maloletým dieťaťom. Splnomocnený zástupca navrhovateľky žiadal neupravovať
styk otca s maloletým a to vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav maloletého dieťaťa, o čom predložil
súdu aj príslušnú fotodokumentáciu. Rozhodnutie o výške výživného prenechal na rozhodnutie súdu.

4. Manžel na pojednávaní dňa 13.09.2018 taktiež nepripustil možnosť obnovenia spolužitia s
navrhovateľkou.Sozverenímmaloletéhodoosobnejstarostlivostimatkynačasporozvodesúhlasil,styk

s maloletým žiadal upraviť každý párny týždeň sobotu, nedeľu v rozsahu 3 hodín a to v čase od 13,00
hod. do 16,00 hod. za prítomnosti matky, v prípade, ak by matka umožňovala styk otca s maloletým,
tak by na osobitnej úprave styku otec netrval. Výživné žiadal určiť vo výške 100,- eur mesačne, ktorú
sumu považoval za primeranú tak príjmovým možnostiam otca ako aj oprávneným potrebám maloletého
dieťaťa.

5. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 13.09.2018 poukázal na výsledky vykonaného šetrenia
pomerov v domácnosti obidvoch rodičov maloletého dieťaťa. V prípade rozvodu manželstva navrhol
zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky. K úprave styku sa predbežne nevedel vyjadriť a to
vzhľadom na zhoršený zdravotný stav maloletého dieťaťa.

6.Naďalšompojednávanídňa09.11.2018navrhovateľkanesúhlasilastým,abysastykotcasmaloletým
dieťaťom realizoval v mieste jej terajšieho bydliska G. XX, U., nakoľko sa jedná o byt jej matky a táto
nesúhlasila s tým, aby otec maloleté dieťa navštevoval v jej byte. Rozhodnutie o úprave styku otca
s maloletým dieťaťom prenechala na rozhodnutie súdu. Čo sa týka výšky výživného, uviedla, že otec

maloletého doposiaľ prispieval na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne, pričom požadované
výživné v sume 200,- eur mesačne považovala za nedostatočné a to vzhľadom na nepriaznivý zdravotný
stav maloletého dieťaťa.

7. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 09.11.2018 poukázal na správu z prešetrenia pomerov v

domácnosti obidvoch účastníkov konania. Uviedol, že byt, v ktorom v súčasnosti býva navrhovateľka
spolu so svojou matkou je bezbariérový, určený pre občanov so znevýhodneným zdravotným stavom. V
prípade rozvodu manželstva navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, pričom výšku
výživného prenechal na rozhodnutie súdu a túto navrhol určiť s prihliadnutím na odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa súvisiace s jeho zdravotným stavom, tak, aby zodpovedalo potrebám maloletého

dieťaťa. Ohľadom úpravy styku navrhol, aby sa tento realizoval v prostredí, ktoré je dieťaťu známe,
bezpečné, pričom apeloval na rodičov maloletého dieťaťa ohľadom kompromisného riešenia realizácie
styku otca s maloletým dieťaťom.

8. Na pojednávaní dňa 07.03.2019 navrhovateľka ako aj jej splnomocnený zástupca trvali na podanom

návrhu v celom rozsahu. Navrhovateľka nežiadala upraviť styk otca s maloletým dieťaťom na čas po
rozvode. Výživné žiadala určiť aj spätne, pričom nevedela uviesť za aké obdobie spätne, uviedla, že otec
maloletého v mesiaci február 2019 prispel na jeho výživu sumou 50,- eur. Navrhovateľka žiadala, aby
sa otec maloletého s dieťaťom vôbec nestýkal a to vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav maloletého
dieťaťa. Mala zato, že otec o dieťa nejaví skutočný záujem. Vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému

na čas po rozvode žiadala určiť vo výške 200,- eur mesačne, čo považovala za sumu primeranú a
potrebnú na pokrytie nevyhnutných nákladov a výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o maloleté dieťa.

9. Manžel na pojednávaní dňa 07.03.2019 trval na rozvode manželstva, styk s maloletým synom žiadal
upraviť v minimálnom rozsahu a to každú párnu sobotu v rozsahu 3 hodín v dopoludňajších hodinách

v čase od 09,00 hod. do 12,00 hod. bez prítomnosti matky, pričom by bol zachovaný denný režim
dieťaťa, a to na verejne dostupných miestach. Otec maloletého dieťaťa doposiaľ prispieval na výživu
maloletého sumou 100,- eur mesačne, v súčasnosti je bez zamestnania a výživné platí vo výške 50,-
eur mesačne, jeho príjem je minimálny. V ďalšom uviedol, že rešpektoval zhoršený zdravotný stavmaloletého dieťaťa a nedožadoval sa styku s maloletým v čase akútneho zhoršenia jeho zdravotného
stavu, čo však neznamenalo, že by nejavil záujem o syna, snažil sa o telefonický kontakt s matkou
dieťaťa.

10. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 07.03.2019 uviedol, že pri prešetrení pomerov v domácnosti
matky zistil, že v súčasnosti je zdravotný stav maloletého dobrý. V prípade rozvodu manželstva doporučil
zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, keďže táto má vytvorené vhodné podmienky pre
jeho výchovu a vzhľadom na tú skutočnosť, že došlo k stabilizácii zdravotného stavu maloletého, je v

jeho záujme, aby bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom, keďže každé dieťa má právo na obidvoch
rodičov.

11. Dokazovanie súd vo veci vykonal výsluchom navrhovateľky, manžela a kolízneho opatrovníka,
oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a prečítaním návrhu na rozvod manželstva zo
dňa 10.07.2018, sobášneho listu, rodného listu maloletého dieťaťa, potvrdenia o spoločnom trvalom

pobyte, potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, uznesenia tunajšieho súdu č.k.
4P/32/2018-22 zo dňa 11.07.2018, uznesenia tunajšieho súdu č.k. 4P/32/2018-25 zo dňa 11.07.2018,
vyjadrenia manžela k návrhu zo dňa 09.08.2018, zmeny petitu návrhu zo dňa 13.08.2018, doplnenia
vyjadrenia manžela zo dňa 16.08.2018, vyjadrenia navrhovateľky k vyjadreniu manžela zo dňa
30.08.2018, správy kolízneho opatrovníka zo dňa 11.09.2018, vyjadrenia navrhovateľky zo dňa

28.09.2018, potvrdenia o príjme navrhovateľky zo dňa 12.10.2018, lekárske správy zo dňa 29.10.2018,
podania vyjadrenia, lekárskych správ manžela zo dňa 07.11.2018, lekárske správy (predložené
splnomocneným advokátom otca na pojednávaní dňa 09.11.2018, oznámenia otca zo dňa 25.01.2019,
potvrdenia o príjme navrhovateľky zo dňa 05.02.2019, oznámenia otca zo dňa 08.02.2019, oznámenia
splnomocneného zástupcu matky a lekárske správy zo dňa 04.03.2019.

12. Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 18.12.2015 na Matričnom
úrade v U.. Zapísané bolo v knihe manželstiev Matričného úradu U. vo zväzku 22 ročník 2015 na strane
108 pod poradovým číslom 110. U obidvoch účastníkoch sa jednalo o prvé manželstvo. Z ich manželstva
sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn S. S..

13. V zmysle § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

14. Podľa § 19 ods. 1, 2 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa
rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh
jedného z nich súd.

15. Na základe § 23 ods. l, 2, 3 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje

príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí.Súdpriposudzovaní
miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.

16. V ustanovení § 24 ods. 1 Zákona o rodine je upravené, že v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza

manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti,
kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

17. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

19. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

20. Na základe § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

22. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

23. V zmysle § 77 ods. 1, 2 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať
len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obaja manželia súhlasili s rozvodom

manželstva, mali zhodne zato, že obnovenie manželského spolužitia nie je možné. Otec maloletého
dieťaťa súhlasil aj so zverením maloletého syna na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky.
Nesúhlasil však s navrhnutou výškou výživného v sume 200,- eur mesačne, podľa jeho vyjadrenia je
schopný prispievať na výživu dieťaťa maximálne sumou 100,- eur mesačne. Nesúhlasil ani s tým, že by
sa neupravil styk otca s maloletým dieťaťom, žiadal ho určiť aspoň v minimálnom rozsahu.

25. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 11.09.2018 súd zistil, že navrhovateľka spolu s maloletým
žije v spoločnej domácnosti svojej matky. Navrhovateľka bola poberateľkou rodičovského príspevku
vo výške 214,70 eur mesačne a rodinných prídavkov vo výške 23,68 eur mesačne. Matka maloletého
dieťaťa žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a s maloletým synom v bezbariérovom trojizbovom

byte, ktorý je v prenájme od bytového družstva SPOOL s.r.o. Lučenec. Bytové zariadenie, ako aj
hygiena domácnosti boli v poriadku. Náklady spojené s užívaním bytu predstavujú 220,- eur mesačne
nájom, 42,- eur mesačne za elektrickú energiu, 28,- eur mesačne za internet a TV. Matka maloletého
vyčíslila mesačné výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloleté dieťa v sume 305,- eur (hygiena,
strava, ošatenie, obuv, lieky, krémy, detská výživa, plienky). Pediatrom maloletého je MUDr. Jana

Stehlíková, pričom maloletý sa lieči v odbornej ambulancii dermatológa MUDr. Soni Prílepkovej v
Banskej Bystrici. Navrhovateľka nie je vlastníčkou žiadneho hnuteľného ani nehnuteľného majetku. V
ďalšom navrhovateľka uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti od mesiaca
jún 2018, pričom dôvodom jej odchodu boli pretrvávajúce problémy v manželstve. Uviedla, že otec omaloletého neprejavuje záujem, nezaujíma sa o jeho zdravotný stav. Na výživu maloletého prispel 2-krát
sumou 300,- eur. Navrhovateľka trvala na podanom návrhu na rozvod manželstva ako aj na dôvodoch
v ňom uvedených. Ako hlavný dôvod uviedla, že od narodenia maloletého syna sa správanie manžela

zmenilo, začal byť agresívny, sama sa starala o celú domácnosť, nepomáhal jej s výchovou syna, z
práce chodil domov neskoro v noci, pričom ju fyzicky napádal. Nakoľko sa agresívne správanie manžela
stupňovalo, ako aj jeho časté odchody z domácnosti, navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť. V
prípade rozvodu manželstva navrhovateľka uviedla, že žiada maloletého syna zveriť do svojej osobnej
starostlivosti, otca zaviazať povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 100,- eur mesačne, styk otca

s maloletým nežiadala upraviť. V čase šetrenia pomerov u otca, tento bol zamestnaný v spoločnosti
BUILDING JOB LÍŠKA, s.r.o., kde vykonával stavbárske práce a jeho mesačný príjem činil 340,-
eur. Otec maloletého dieťaťa žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom v rodinnom dome, otec
manžela je poberateľom starobného dôchodku vo výške 460,- eur. Otec maloletého obýva poschodie
rodinného domu, hygiena a čistota v domácnosti bola v čase sociálneho šetrenia na požadovanej úrovni.
Vykurovanie rodinného domu je ústredné a plynové. Výdavky súvisiace s užívaním rodinného domu

predstavujú 150,- až 160,- eur inkaso. Výlučným vlastníkom rodinného domu je otec maloletého dieťaťa,
pričom nevlastní žiaden iný hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že od
mesiaca jún 2018 nežije v spoločnej domácnosti s manželkou, táto sa odsťahovala k svojej matke,
nakoľko ich spoločný syn trpí kožným ochorením. V ďalšom uviedol, že ho matka maloletého dieťaťa
ignoruje, neželá si, aby maloletého syna navštevoval. Na výživu maloletého syna prispel v mesiacoch

jún 2018, júl 2018, august 2018 sumou 100,- eur za každý mesiac zvlášť. S návrhom na rozvod
manželstva súhlasil, uviedol, že v prípade rozvodu manželstva súhlasí so zverením maloletého syna do
osobnej starostlivosti matky ako aj s výškou výživného 100,- eur mesačne. Zároveň žiadal upraviť styk
s maloletým synom tak, že sa s ním bude stýkať každú druhú sobotu v čase od 10,00 hod. do 16,00
hod. a každú druhú nedeľu od 10,00 hod. do 16,00 hod. za prítomnosti matky. V závere správy kolízny

opatrovník na základe uvedených skutočností v prípade rozvodu manželstva doporučil maloleté dieťa
zveriť do osobnej starostlivosti matky, keďže táto má vhodné podmienky na výchovu maloletého dieťaťa
ako aj vzhľadom na tú skutočnosť, že je to v záujme maloletého dieťaťa.

26. Dňa 12.10.2018 navrhovateľka predložila súdu potvrdenia o svojom príjme za obdobie posledných

12 kalendárnych mesiacov, z ktorých vyplýva, že matka je poberateľkou rodinných prídavkov v sume
približne 23,- eur mesačne, rodičovského príspevku v sume cca 214,- eur mesačne.

27. Dňa 25.01.2019 splnomocnený advokát manžela predložil súdu oznámenie Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Lučenec zo dňa 17.12.2018 z ktorého vyplýva, že manžel O. S., nar. XX.XX.XXXX je

zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie počnúc dňom 17.12.2018, ako aj dohodu o skončení
pracovného pomeru zo dňa 14.12.2018.

28. Navrhovateľka dňa 05.02.2019 predložila súdu potvrdenie o svojom príjme z ktorého vyplýva, že za
rok 2019 (január, február) je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 220,70 eur mesačne, za rok

2018 rodičovského príspevku vo výške 214,70 eur mesačne, rodinných prídavkov za rok 2018 vo výške
23,68 eur mesačne, za rok 2019 (január, február) rodinných prídavkov vo výške 24,34 eur mesačne.

29. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 06.03.2019 súd zistil, že tento vykonal šetrenie rodinných,
bytových, sociálnych pomerov tak u navrhovateľky ako aj manžela. Zo správy vyplýva, že navrhovateľka
je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 220,70 eur mesačne, prídavku na dieťa vo výške
24,34 eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a maloletým synom. Maloletý je
liečený v odbornej ambulancii dermatológa. Pediatrom maloletého je MUDr. Jana Stehlíková. Rodina

žije v trojizbovom bezbariérovom byte, zariadenom účelovým nábytkom a elektrospotrebičmi bežnej
potreby. Hygiena a čistota domácnosti bola na vysokej úrovni. Vykurovanie bytu je centrálne. Výdavky
spojené s užívaním bytu predstavujú nájom vo výške 270,- eur mesačne, 48,- eur mesačne elektrina,
28,- eur mesačne internet a TV. Navrhovateľka nie je vlastníčkou žiadneho hnuteľného ani nehnuteľného
majetku. Navrhovateľka uviedla, že od mesiaca jún 2018 nežije s otcom maloletého dieťaťa v spoločnej

domácnosti, pričom tento prispieval na jeho výživu sumou 100,- eur mesačne do mesiaca december
2018 a od mesiaca január 2019 prispieva výživným v sume 50,- eur mesačne. Navrhovateľka pri šetrení
trvala na návrhu na rozvod manželstva v celom rozsahu ako aj na dôvodoch v ňom uvedených. Žiadala
maloletého syna na čas po rozvode zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca maloletého zaviazaťpovinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 100,- eur mesačne, styk otca s maloletým dieťaťom
nežiadala upraviť. Šetrením pomerov v domácnosti otca bolo zistené, že tento je v súčasnosti bez
zamestnania, evidovaný na príslušnom úrade ako uchádzač o zamestnanie, pričom nie je poberateľom

žiadnych štátnych sociálnych dávok, je bez príjmu. Žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, ktorý
je starobným dôchodcom, je poberateľom starobného dôchodku vo výške 460,- eur mesačne. Otec
maloletého dieťaťa je vlastníkom rodinného domu, v ktorom obýva poschodie. Rodinný dom je zariadený
účelovým nábytkom, elektrospotrebičmi bežnej potreby. Hygiena a čistota domácnosti bola v čase
sociálneho šetrenia na požadovanej úrovni. Vykurovanie rodinného domu je kombinované, ústredné aj

plynové. Výdavky spojené s užívaním bytu predstavujú inkaso 150,- až 160,- eur mesačne (čo zahŕňa
plyn, vodu, elektrickú energiu, TV a rozhlas), palivové drevo na vykurovaciu sezónu v sume 1.000,- eur.
Otec maloletého je vlastníkom osobného motorového vozidla značky Škoda Fabia, rok výroby 2009. V
čase sociálneho šetrenia sa otec maloletého vyjadril, že matka mu naďalej bráni v styku s maloletým
synom, pričom on ho nevidel od mesiaca jún 2018, snaží sa s navrhovateľkou kontaktovať telefonicky,
prostredníctvomsmsspráv,avšakmatkamaloletéhonatietojehovýzvynereaguje.Navýživumaloletého

syna prispieval sumou 100,- eur mesačne a to za obdobie mesiacov jún 2018 až december 2018, od
mesiacajanuár2019prispievavýživnýmvsume50,-eurmesačne,keďžejeodmesiacajanuár2019bez
zamestnania a bez príjmu. Ďalej sa vyjadril, že s rozvodom manželstva súhlasí, ako aj s úpravou výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému synovi na čas po rozvode tak, že tento bude zverený do
osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil však s výškou výživného v sume 100,- eur mesačne, nakoľko je

bez príjmu. Zároveň žiadal, aby bol upravený jeho styk s maloletým synom tak, že sa s ním bude stýkať
každú druhú sobotu v čase od 10,00 hod. do 16,00 hod. za prítomnosti matky. V závere správy kolízny
opatrovník doporučil v prípade rozvodu manželstva zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky,
vzhľadom na tú skutočnosť, že matka má vytvorené vhodné podmienky na výchovu maloletého dieťaťa
a je to v záujme maloletého, vzhľadom na stabilizáciu zdravotného stavu maloletého dieťaťa navrhol

upraviť styk otca s maloletým dieťaťom.

30. Súd mal v konaní dostatočne preukázané, že manželstvo účastníkov konania už neplní a ani v
budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel. Na základe vykonaného dokazovania súd manželstvo
účastníkov rozviedol.

31. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd zveril maloleté dieťa S. S., D..
XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky.

32. Pri úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu súd vychádzal z oprávnených a

preukázaných potrieb maloletého dieťaťa ako aj z majetkových pomerov výživou povinného rodiča. Pri
uplatneníprincípupotencionalitypríjmovosobypovinnejplatiťvýživnéoprávnenejosobesúdneprihliada
len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza
z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové

znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie
na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu,
prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu)
príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu,
ktorývznikolobjektívnebezzavineniapovinného.Obdobnénegatívnedopadynamožnosťplatiťvýživné,

aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin
ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za
zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má
úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby
a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k

poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality
príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže
byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol
k absurdným dôsledkom, medzi iným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným násilným konaním
voči oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia

slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti. Týmto zároveň súd poukazuje na
tú skutočnosť, že otcovi maloletého dieťaťa nič nebráni v tom, aby si našiel iné vhodné zamestnanie a
zvýšil si tak svoje príjmy, pričom nijakým spôsobom nepreukázal, že by mu v tom bránil napríklad jeho
nepriaznivý zdravotný stav alebo iná objektívna okolnosť. Nakoľko bol otec v čase rozhodnutia súdunezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec a jeho jediným príjmom
bola dávka v nezamestnanosti, určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 100,- eur mesačne počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku, ktoré podľa jeho vyjadrenia bude schopný uhrádzať aj do budúcna po

strate nároku na dávku v nezamestnanosti.

33. Nakoľko otec trval na úprave styku s maloletým dieťaťom (predovšetkým z dôvodu, že sa rodičia
nedokážu na úprave styku dohodnúť a podľa vyjadrenia otca, matka s ním odmieta komunikovať), súd
upravil aj styk otca s maloletými synom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

34. O trovách konania súd rozhodol na základe ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

35. Podľa zákonného ustanovenia § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho

vyhlásenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.

Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno
začať konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak
sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Upozornenie:

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa

od používania spoločného priezviska.