Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/162/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711210979
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5711210979.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - Stredoslovenská
distribučná a.s. (pôvodné obchodné meno Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., v znení do
28.2.2018) so sídlom pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151 proti žalovanému - Q. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. U. XXXX/XX, N., adresa pre doručovanie: V. S. č. XXXX/X, N., o zaplatenie
10.445,41 eur s príslušenstvom, v štádiu rozhodovania o zostávajúcej povinnosti žalovaného vo výške
6.434,71 eur s úrokom z omeškania, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Martin č.k. 9C/249/2011-522 zo dňa 1.3.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len okresný súd) napadnutým rozsudkom ( v poradí 2. ) uložil (vo výroku
I.) žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.434,71 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od
16.7.2010 až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24 % (výrok II.).
Slovenskej republike priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom trovy konania je

povinný žalobca zaplatiť v rozsahu 38 % a žalovaný v rozsahu 62 % (výrok III.).

2. Okresný súd konštatoval dôvodnosť žalobou uplatneného peňažného nároku vo výške 6.434,71 eur
titulom náhrady škody za neoprávnený odber elektrickej energie podľa § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004
Z.z. Zodpovednosť žalovaného má charakter objektívnej zodpovednosti ( bez preukázania zavinenia )
čo už uviedol aj Krajský súd v Žiline v uznesení č.k. 10Co/379/2016-495 zo dňa 28.9.2017, ktorým
zrušil v poradí prvý rozsudok OS Martin č.k. 9C/249/2011-432 zo dňa 9.11.2015 (okrem zastavujúceho

výroku o zaplatenie 4.010,67 eur) a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie.
Odvolacísúdvzrušujúcomuznesenívytkolneprehľadnosťvýpočtunáhradyškodypredloženéžalobcom
pre účely sporu, z ktorého nebolo možné zistiť na základe ktorých objektívnych ukazovateľov sa pri
výpočte náhrady škody vychádzalo.

3. Vzhľadom na spornú výšku náhrady škody za neoprávnený odber elektrickej energie, žalobca v
ďalšom štádiu konania predložil okresnému súdu doplnený výpočet podľa súčtu menovitých príkonov

všetkých pripojených spotrebičov podľa zisťovacieho protokolu (§ 1 ods. 4 písm. a) Vyhlášky č. 154/2005
Z.z.) na sumu 6.434,74 eur a podľa menovitej hodnoty hlavného istiaceho prvku - 24,7 ampér ( § 1
ods.4 písm.b ) Vyhlášky č. 154/2005 Z.z ) vyčíslil výšku škody ( spolu so zisťovacím poplatkom ) v sume
v sume 6.654,34 eur.4. Okresný súd odkazuje na osobitnú právnu úpravu ( platnú v dobe neoprávneného odberu elektrickej
energie ) v zákone č. 656/2004 Z.z. o energetike, ďalej vo vyhláške Ministerstva hospodárstva

Slovenskej republiky č. 154/2005 Z.z., ( v znení účinnom do 31.8.2012 - poznámka odvolacieho súdu,
pretože tento právny predpis bol zrušený z.č.251/2002 Z.z. v znení účinnom od 1.9.2012 ), ktorá v rovine
právnej vymedzuje pojem neoprávneného odberu elektriny, náhradu škody za neoprávnený odber,
určuje poradie spôsobu výpočtu náhrady za neoprávnený odber elektrickej energie, pričom poradie je
záväzné, ani súdny znalec k nemu sa vyjadrovať nemôže, pretože v dotknutej otázke nejde o otázku

odbornú ale právnu.

5. Po právnej stránke za určujúce pri posudzovaní uplatneného nároku považoval súd ustanovenie
§ 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, podľa ktorého pri neoprávnenom odbere je
ten, kto elektrinu odoberal povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov použije sa spôsob výpočtu škody

spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v čase
zistenia neoprávneného odberu, teda ku dňu 23.6.2010 upravovala Vyhláška ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky č. 154/2005 Z.z..

6. Poradie výpočtu náhrady škody je záväzné. Prioritne sa uplatňuje postup podľa § 39 ods. 2
zákona č. 656/2004 Z.z., teda - vyčíslenie škody na základe objektívnych spoľahlivých podkladov,
pritom objektívnym a spoľahlivým podkladom pre výpočet škody „temer bez výnimky“ môžu byť len
údaje elektromera, ktorý musí byť certifikovaný. V súdenej veci však nemohla byť škoda vypočítaná
( vyčíslená ) podľa údajov elektromera, pretože dokazovanie preukázalo, že výsledok certifikácie

elektromeru „nevyhovel“, elektromer dodanú elektrickú energiu meral v neprospech dodávateľa a v
prospech odberateľa. Napokon tento výpočet pripadá podľa názoru súdu do úvahy najmä vtedy, ak je
dodávaná elektrina bez zmluvy. Ak nie je možné vypočítať škodu týmto spôsobom, výška náhrady sa
určuje podľa súčtu menovitých príkonov všetkých zistených pripojených spotrebičov, s dĺžkou využitia 12
hodín za deň, ale len v tom prípade, ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok. V súdenom

prípade sa pred bodom pripojenia ale nachádzal istiaci prvok ( 24,7 ampér). Podľa výpočtu na základe
menovitej hodnoty istiaceho prvku ( v poradí nasledujúceho spôsobu ) bola odhadnutá spôsobená
škoda neoprávneným odberom elektrickej energie vo výške 6.654,34 eur, teda viac ako náhrada žalobou
uplatnená, - žalobca si uplatnil ( po čiastočnom zastavení konania ) nárok na zaplatenie sumy vo výške
6.434,74 eur.

8. Okresný súd napokon vyhodnotil nárok žalobcu za preukázaný na základe odhadu škody zo dňa
30.1.2018 vykonaného podľa menovitej hodnoty hlavného istiaceho prvku a žalobcovi priznal titulom
náhrady škody za neoprávnený odber elektrickej energie istinu v uplatnenej sume 6.434,74 eur.

9. Za dôvodné vyhodnotil aj nárok žalobcu na úroky z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy
6.434,74 eur od 16.7.2010 až do zaplatenia. Vychádzal z tej okolnosti, že náhradu škody vyúčtoval
žalobca žalovanému faktúrou zo dňa 1.7.2010, splatnou dňa 15.7.2010 a od nasledujúceho dňa (po
splatnosti faktúry) teda od 16.7.2010 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením dlhu (§ 517 ods. 1,2
OZ v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 v znení účinnom ku dňu 16.7.2010).

10. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania okresný súd podľa § 255 ods. 2 CSP, pomeroval
úspech a neúspech strán v spore. Žalobca uplatňoval pôvodne sumu 10.445,41 eur (100%), jeho
úspech v konaní predstavuje istina v sume 6 434,74 eur, čo v percentuálnom vyjadrení je 62 %. Úspech
žalovaného je tá časť žalovanej sumy o ktorú konanie bolo zastavené z dôvodu čiastočného späťvzatia

žaloby, teda vo výške 4.010,67 eur, čo zodpovedá rozsahu 38%. Čistý úspech žalobcu v spore tak
predstavuje 24% (62% - 38%) a v rozsahu tohto čistého úspechu mu aj okresný súd priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov.

11. Okresný súd zaviazal strany sporu k povinnosti nahradiť trovy štátu ( vznikli titulom vyplateného

znalečného zo štátnych prostriedkov znalcovi ) v rozsahu ich neúspechu - čo prípade žalobcu je 38
% a žalovaného je 62%. Napokon súd dodal, že o výške náhrady trov konania (strán sporu, štátu)
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.12. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Domáha sa zrušenia rozsudku, tvrdí,
že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec

nesprávne právne posúdil. Odvolateľ vytýka súdu pochybenie, pretože v dokumente žalobcu „výpočet
škody“ zo dňa 30.1.2018 (súčasť spisu) na ktorý sa odvoláva súd v odôvodení, sa uvádzajú dva
spôsoby výpočtu škody ( podľa osobitnej vyhlášky ). Prvý spôsob podľa súčtu menovitých príkonov
všetkých zistených pripojených spotrebičov podľa protokolu vo výške 6.434,74 eur, druhý spôsob
podľa menovitej hodnoty hlavného istiaceho prvku - 24,7A vo výške 6.654,34 eur. Okresný súd mylne

priradil inú výšku výpočtu škody k inému spôsobu výpočtu škody. Uvedené formálne pochybenie súdu,
následné odôvodnenie výšky škody a jej priradenie k inému spôsobu výpočtu škody, nemá podľa názoru
odvolateľa oporu v tvrdeniach žalobcu a v žalobe. Spôsob výpočtu škody podľa hlavného istiaceho prvku
s chybnou výškou škody, uvedený v predmetnom rozsudku, je v rozpore so zákonom o energetike,
s Vyhláškou č. 154/2005 Z.z., ako aj v rozpore so znaleckým posudkom. Okresný súd nebral do
úvahy doporučenia a námietky odvolacieho súdu vyjadrené v uznesení Krajského súdu v Žiline, č.k.

10Co/379/2016, ako súdu odvolacieho zo dňa 28.9.2017 v bode č. 31. Zákon o energetike, znalecký
posudokaVšeobecnéobchodnépodmienkyžalobcuhovoriaotom,ževprípadeneoprávnenéhoodberu
elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak túto nemožno
vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným predpisom - Vyhláškou č. 154/2005

Z.z. Namieta aj záver súdu, že objektívnym a spoľahlivým podkladom pre výpočet škody takmer bez
výnimky môžu byť len údaje elektromera. Uvedené tvrdenie súdu nemá žiadnu oporu v žiadnom zákone.
Aj v znaleckom posudku vypracovanom pre účely súdneho konania na strane 5 časť 2.3 „meracie
zariadenia“ sa uvádza dôvod prečo elektromer nevyhovel, ten spočíval v tom, že nevyhovel skúške
počítadla, pri chode elektromera na prázdno a pri skúške nábehu, podľa znalca bolo zrejmé že takéto

meradlo používané nemohlo byť. Ďalej znalec uviedol, že skúškou (kalibráciou) nie je možné preukázať,
či meradlo v čase, v ktorom bola meraná spotreba, zaznamenávalo údaj, ktorý bol nižší alebo vyšší ako
reálna spotreba spotrebovaná odberateľom.

13. On ako žalovaný nespochybňuje že odoberal elektriku, spor je o platnosť zmluvy o oprávnenosti

odberu a výšky škody, uvedené otázky nie sú ešte právoplatne rozhodnuté a úroky z omeškania sa len
navyšujú.

14.Vsúhrnevšetkýchodvolacíchargumentácií žalovanýzotrvávalnatom,ževýpočetškodyjevrozpore
so zákonom o energetike, s vyhláškou č.154/2005 Z.z., a je v rozpore so znaleckým posudkom.

15. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiada potvrdenie rozsudku pre vecnú správnosť. Podľa
jeho názoru okresný súd zistil skutkový stav riadne, súvisiace ustanovenia právnych noriem na súdenú
vec správne aplikoval, svoje rozhodnutie dostatočne vyargumentoval. Zodpovednosť žalovaného za
škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektrickej energie už ustálil Krajský súd v Žiline vo svojom

predchádzajúcom rozhodnutí. Podľa názoru žalobcu okresný súd zistil skutkový stav veci riadne,
súvisiace ustanovenia právnych noriem na súdenú vec správne aplikoval, svoje rozhodnutie dostatočne
aj vyargumentoval v nadväznosti aj na doplnené dokazovanie výsluchom svedka C. U. ktorý konkrétne
špecifikoval samotný výpočet škody a poukazoval na platnú a účinnú legislatívu v čase zistenia
neoprávneného odberu.

16. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení
že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej lehote, proti rozhodnutiu,
ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupujúc podľa § 378 ods.
1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP

pre vecnú správnosť.

17. V súdenej veci je preukázané, že žalobca žalobou u súdu dňa 26.8.2011 sa domáhal od žalovaného
pôvodne zaplatenia sumy 10.445,41 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 16.7.2010 do zaplatenia
na základe skutkového tvrdenia, že žalovaný neoprávnene odoberal zo zariadenia na verejný rozvod

elektrickú energiu do odberného miesta na ulici U. č. XX vo N., číslo odberného miesta 6088326 a podľa
§ 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike je povinný za neoprávnený odber elektriny uhradiť
vzniknutú škodu. Náhradu škody, ktorú vyúčtoval žalovanému faktúrou zo dňa 1.7.2010 splatnou dňa
15.7.2010 žalovaný mu nezaplatil.18. V priebehu sporu žalobca žalobu v časti o zaplatenie 4.010,67 eur vzal späť, uvedený procesný
úkon čiastočného späťvzatia žaloby okresný súd akceptoval a po súhlase žalovaného konanie o túto

sumu istiny aj zastavil.

19. Neoprávnený odber elektrickej energie žalobcom je vymedzený obdobím od 16.12.2008 do
23.6.2010, túto skutočnosť preukazuje aj obsah protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej
energie zo dňa 23.6.2010, preukazujú aj predchádzajúce služobné príkazy na kontrolu sporného

odberného miesta a výpovede svedkov - zamestnancov zmluvného partnera žalobcu SSE - Metrológia,
s.r.o., ktorý kontrolu neoprávneného odberu elektrickej energie a odpojenie odberného miesta od
dodávok elektriny vykonávali.

20. Krajský súd v Žiline už vo svojom rozhodnutí 10Co/379/2016 - 495 zo dňa 28.9.2017 uzavrel,
že žalovaný elektrickú energiu na dotknutom odbernom mieste odoberal neoprávnene, je daná jeho

občianskoprávna zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektrickej energie v
zmysle § 39 zákona č. 656/2004 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2010). Odvolací súd opakovane
poukazuje na to, že neoprávneným odberom je odber bez uzavretej zmluvy, zodpovednosť za škodu
spôsobenú neoprávneným odberom elektrickej energie je zodpovednosť objektívna bez ohľadu na
zavinenie. Nebol spor o tom, že predmetný nárok požaduje žalobca ako aktívne vecne legitimovaný

subjekt.

21. V ďalšom štádiu sporu bolo nutné doriešiť v akej výške je povinnosťou žalovaného za neoprávnene
odoberanú elektrickú energiu žalobcovi plniť.

22. V súdenej veci bez akýchkoľvek pochýb nebolo možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnychaspoľahlivýchpodkladov.Protokolozisteníneoprávnenéhoodberupreukázal,ževprípade
riešeného odberného miesta sa nachádza hlavný istiaci prvok ako 24,7 A - podľa protokolu sa má jednať
o hodnotu hlavného ističa pred meraním.

23. Odvolací súd naďalej zotrváva na svojom názore vyslovenom v uznesení 10Co/379/2016 - 495
zo dňa 28.9.2017, že pre neexistenciu objektívnych a spoľahlivých podkladov výpočet škody podľa
elektromera možný nebol, elektromer meral nepresne, meral v neprospech dodávateľa a v prospech
odberateľa - žalovaného, znamená to, že výpočet škody pre nehodnovernosť merania elektromera nebol
možný. V poradí druhom rozhodnutí okresný súd pri výpočte náhrady škody za neoprávnený odber

elektrickej energie si osvojil výpočet na základe menovitej hodnoty hlavného istiaceho prvku (ako v
poradí druhý spôsob výpočtu - postup podľa § 1 ods. 4 písm. b) Z.č. 154/2005 Z.z. v znení účinnom
ku dňu zistenia neoprávneného odberu) podľa ktorého škoda bola vyčíslená vo výške 6.104,34 eur,
navýšená podľa § 1 ods. 5 Vyhlášky o náklady - zisťovací poplatok v sume 550 eur, celkový výpočet
škody za neoprávnený odber za obdobie od 16.12.2008 do 23.6.2010 tak bola ustálená v celkovej

výške 6.654,34 Eur. Odvolateľ sa mylne domnieva, že okresný súd výpočet výšky náhrady škody v
sume 6.654,34 eur si neosvojil na základe menovitej hodnoty istiaceho prvku ako v poradí druhom
nasledujúcomspôsobuvýpočtu(idevlastneospôsobodhaduškodyneoprávnenýmodberomelektrickej
energie ), súd práveže z uvádzaného výpočtu vychádzal, avšak vzhľadom na tú okolnosť, že žalobca
voči žalovanému uplatňoval peňažný nárok v žalobe nižšou sumou, teda v sume 6.434,74 eur, súd

nemohol prekročiť žalobou uplatnený nárok a žalobcovi priznať viac než požadoval, teda vo zvyšku nad
sumu 6.434,74 eur rozhodnúť v neprospech žalovaného.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcom predložený tzv. druhý spôsob výpočtu ( vychádzajúci z
Vyhlášky č. 154/2005 Z.z zodpovedá zákonným kritériám, zohľadňuje existujúcu skutkovú a dôkazovú

situáciu a individuálne okolnosti, ktoré vyvstali v súdenej veci. Hoc odvolací súd vo svojom zrušujúcom
uznesenínevylúčilaniprípadné kontrolnéznaleckédokazovanie,žalovanýtentodôkaznýprostriedokna
svoju obranu nevyužil, takýto dôkazný návrh nevzniesol. V spore neexistuje dôkaz iný - ktorý by výpočet
náhrady škody za neoprávnený odber konštatoval v nižšej výške, resp. nižšou sumou, ako bolo na
základe vykonaného dokazovania rozhodnutím súdu žalobcovi priznané. Postup okresného súdu keď

žalobcovi priznal popri istine voči žalovanému aj nárok na úroky z omeškania, má oporu v aplikovanom
hmotnoprávnom ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a úroky z omeškania zo žalovanej
istiny boli priznané žalobcovi v zákonnej prípustnej výške ku dňu vzniku omeškania žalovaného s
plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.).25. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodnutie okresného súdu
vychádzajúce zo zásady pomerovania úspechu/ neúspechu strán v spore má oporu v § 255 ods. 2

CSP a v rozsahu správne ustáleného čistého úspechu bol priznaný žalobcovi nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému.

26. Obom stranám sporu vznikla aj povinnosť nahradiť štátu trovy ( vznikli titulom výplaty znalečného z
rozpočtových prostriedkov ) v rozsahu podľa ich neúspechu v spore.

27. V odvolacom konaní žalovaný - odvolateľ úspešný nebol. Bolo by jeho povinnosťou nahradiť
žalobcovi trovy odvolacieho konania. Žalobca si trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani z obsahu
spisu odvolací súd nezistil, že by žalobcovi mali vzniknúť v súvislosti s vedeným odvolacím konaním
nejaké trovy. Vzhľadom na uvedené odvolací súd postupujúc podľa § 396 ods. 1 CSP v aplikácii s § 255
ods. 1 CSP ani jednej zo strán sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

28. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420, § 421 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.