Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 20, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/246/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316206112
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316206112.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu Východoslovenská vodárenská

spoločnosť, a.s., Komenského 50, Košice, IČO: 36 570 460, (týka sa závodu Humenné) proti
žalovanému W. Š., nar. X. X. XXXX, U. XX/XX, Z., o zaplatenie 996,77 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 570,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy
206,88 eur od 01.10.2013 do zaplatenia, vo výške 8,25% ročne zo sumy 201,58 eur od 01.04.2014 do
zaplatenia, vo výške 8,05% ročne zo sumy 161,77 eur od 01.10.2015 do zaplatenia, v lehote do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 14%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 23. 6. 2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy 1039,11 eur, úrokov z omeškania a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že na odbernom mieste U. XX/XX, Z. bola obchodným partnerom žalobcu pani
O. Č., nar. X. X. XXXX, ktorá zomrela XX. X. XXXX. Žalobca si všetky pohľadávky uplatnil v dedičskom

konaní. V zmysle Osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/XXXX z 19. 5. 2016 žalovaný nadobudol
po poručiteľke dedičstvo v celosti, pričom všeobecná hodnota majetku bola stanovená v sume 6500
eur. Žalobca poskytol k danému odbernému miestu služby vo forme dodávky vody (vodné), odvádzania
odpadových vôd (stočné), ďalej služby vo forme výmeny poškodeného vodomera, služby vo forme
prerušenia, resp. obmedzenia dodávky vody z dôvodu neplatenia v zmysle §32 ods. 1 písm. m) a ods. 8
Zák. č. 442/2002 Z.z., ktoré bolo vykonané dňa 11. 2. 2014. Z dôvodu oneskorenej úhrady faktúr žalobca
vyhotovil aj vyúčtovanie úrokov z omeškania samostatnou faktúrou. Na odbernom mieste po odpojení

dňa 11. 2. 2014 bol stav vodomera 137 m3 a preto žalobca vyfakturoval pôvodnému odberateľovi i
zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur spolu s nákladmi za zistenie neoprávneného odberu v celkovej
výške 371,84 eur. Spolu neuhradený zostatok faktúr bol 1039,11 eur, ktorý žalovaný neuhradil a preto
žalobca podal voči nemu žalobu na súd, kde si uplatnil aj úroky z omeškania a náhradu trov konania.

2. Dňa 14. 10. 2016 pred doručením žaloby žalovanému došlo na súd podanie žalobcu, ktorý zobral
žalobu späť v časti o zaplatenie premlčanej časti žalovanej sumy 3,42 eur a 38,92 eur spolu s

príslušenstvom.Keďže žalobca zobral žalobu späť sčasti pred jej doručením žalovanému, v súlade s ustanovením §145
ods. 3 C.s.p. súd koná vo zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Predmetom
konania sa stala suma 996,77 eur s príslušnými úrokmi z omeškania a náhrada trov konania.

3. Žalobca trval na zaplatení sumy 54,70 eur, vyfakturovanej faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 19. 2. 2014
splatná dňa 17. 3. 2014 za prerušenie, resp. obmedzenie dodávky vody, resp. odvádzania odpadových
vôd z dôvodu neplatenia podľa §32 ods. 1 písm. m) a ods. 8 Zák. č. 442/2002 Z.z.. Poukázal na to, že si
uplatňuje náklady v zmysle Cenníka č. 2 bod 1.. Tieto náklady rozkalkuloval takto: priama mzda 20,27

eur, dopravné náklady 7,97 eur, výrobná réžia 9,96 eur, správna réžia 7,38 eur, DPH 9,12 eur.

Súčasne trval aj na podanej žalobe v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur v zmysle
článku V bod 5.11. Zmluvy, ako aj v časti o zaplatenie nákladov za zistenie neoprávneného odberu podľa
Cenníka č. 2 bod 22 vo výške 39,90 eur.

4. Súd vykonal dokazovanie s listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o dodávke vody z verejného
vodovodu, odvádzaní odpadových vôd a odvádzaní vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou,
cenníkom č. 2, faktúrami, objednávkou/preberacím protokolom, preberacími protokolmi, osvedčením o
dedičstve, výpisom z obchodného registra žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Na základe Zmluvy č. XX-XXXXXXXXXPDXXXX o dodávke vody z verejného vodovodu, odvádzaní
odpadových vôd a odvádzaní vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou zo dňa 18. 4. 2008
žalobca dodával odberateľovi O. Č., U. XX/XX, Z. pitnú vodu z verejného vodovodu, odvádzal odpadovú
vodu do verejnej kanalizácie a odvádzal vody z povrchového odtoku. Podľa čl. 3.1 citovanej zmluvy
vznikla odberateľovi povinnosť platiť za odber vody z verejného vodovodu vodné a za odvádzanie vôd

verejnou kanalizáciou stočné. Cenu za vodné a stočné určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví
a môže sa zvýšiť pri zmene DPH alebo pri zmene vstupov spojených s výrobou a dodávkou vody,
odvádzanímačistenímodpadovýchvôd,sžalovanývzmluvevyjadrilsúhlas(čl.3.2zmluvy).Podkladom
pre zaplatenie vodného a stočného je daňový doklad - faktúra (čl. 3.3 zmluvy).

Podľa čl. V bod 5.11. Zmluvy, v prípade neoprávneného odberu vody z verejného vodovodu alebo
neoprávneného vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie podľa §25 Zák. č. 442/1001 Z.z. je
predávajúci oprávnený od kupujúceho požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 000 Sk, tým
nie je dotknuté právo na náhradu škody.

6. Žalobca súdu predložil Cenník č. 2, platný od 1. 7. 2011, z ktorého vyplývajú tieto položky:
- Položka 1: prerušenie, resp. obmedzenie dodávky vody, resp. odvádzania odpadových vôd z dôvodu
neplatenia podľa §32 ods. 1 písm. m) a ods. 8 Zák. č. 442/2002 Z.z. 54,70 eur vrátane DPH;
- Položka 22: zistenie neoprávneného odberu vody verejného vodovodu a neoprávnené vypúšťanie
odpadových vôd do verejnej kanalizácie 39,90 eur vrátane DPH.

7. Žalobca za vyššie uvedené odberné miesto vystavil odberateľke tieto faktúry:
- penalizačná faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 28. 8. 2013 splatná dňa 21. 1. 2013 na sumu 3,42 eur,
kde v tejto časti na základe výzvy súdu žalobca zobral žalobu späť;
- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 22. 4. 2013 splatná dňa 6. 5. 2013 na sumu 38,92 eur za výmenu

poškodeného vodomera, kde súčasťou tejto faktúry bola aj objednávka/preberací protokol. Aj v tejto
časti na základe výzvy súdu žalobca zobral žalobu späť;
- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 8. 2013 splatná dňa 30. 9. 2013 na sumu 346,88 eur titulom
poskytnutých služieb vodného a stočného s tým, že súčasťou tejto faktúry bol aj prehľad spotreby,
prehľad platieb a dohoda o poskytovaní opakovaných zdaniteľných plnení č. 16 7000. Z tejto sumy

žalobca podanou žalobou žiadal zaplatenie sumy 206,88 eur.
- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 24. 2. 2014 splatná dňa 31. 3. 2014 na sumu 201,58 eur titulom
poskytnutých služieb vodného a stočného s tým, že súčasťou tejto faktúry bol aj prehľad spotreby a
prehľad platieb;
- faktúra č.XXXXXXXXXX zo dňa 21. 8. 2015 splatná dňa 30. 9. 2015 na sumu 161,77 eur titulom

poskytnutých služieb vodného a stočného s tým, že súčasťou tejto faktúry bol aj prehľad spotreby,
prehľad platieb a dohoda o poskytovaní opakovaných zdaniteľných plnení č. XXXXXX;- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 3. 9. 2015 splatná dňa 23. 9. 2015 na sumu 371,84 eur titulom zmluvnej
pokuty za neoprávnený odber 331,94 eur a za zistenie neoprávneného odberu 39,90 eur z verejného
vodovodu a neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie;

K tejto faktúre žalobca predložil Preberací protokol zo dňa 19. 8. 2015, z ktorého vyplýva Cenníková
položka č. 22 - zistenie neoprávneného odberu vody verejného vodovodu a neoprávnené vypúšťanie
odpadových vôd do verejnej kanalizácie 39,90 eur.
- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 19. 2. 2014 splatná dňa 17. 3. 2014 na sumu 54,70 eur za prerušenie,
resp. obmedzenie dodávky vody, resp. odvádzania odpadových vôd z dôvodu neplatenia podľa §32 ods.

1 písm. m) a ods. 8 Zák. č. 442/2002 Z.z..
Žalobca k tejto faktúre súdu predložil Preberací protokol zo dňa 11. 2. 2014, z ktorého vyplýva, že
na odbernom mieste U. XX/XX, Z. bolo prerušené, resp. obmedzená dodávka vody, resp. odvádzanie
odpadových vôd a to plombovaním uzáveru v šachte.

8. Z Osvedčenia o dedičstve notárky JUDr. L. N. zo dňa 19. 5. 2016 sp. zn. XXD/XXX/XXXX, Dnot.

XXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 5. 2016, súd zistil, pani O. Č., nar. X. X. XXXX,
zomrela dňa XX. X. XXXX. Podľa tohto Osvedčenia, všeobecná hodnota majetku poručiteľky bola 6500
eur, výška pasív 12 255,67 eur a čistá hodnota dedičstva -5755,67 eur.
9. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že po čiastočnom späťvzatí žaloby pred jej doručením
žalovanému, vo zvyšku je žaloba dôvodná len čiastočne.

Podľa ustanovenia §470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy,
ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Podľa ustanovenia §579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej

obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.

Podľa ustanovenia §588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa ustanovenia §51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je
osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa ustanovenia §22 ods. 1 Zák. č. 442/2002 Z.z. v znení noviel o verejných vodovodoch a verejných

kanalizáciách, žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod sa môže pripojiť na verejný vodovod len na
základe písomnej zmluvy o dodávke vody uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu, prípadne s
prevádzkovateľom.

Podľa ustanovenia §23 ods. 1 Zák. č. 442/2002 Z.z. v znení noviel o verejných vodovodoch a verejných

kanalizáciách, žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa môže pripojiť na verejnú kanalizáciu len
na základe písomnej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd uzatvorenej medzi ním a vlastníkom verejnej
kanalizácie, prípadne s prevádzkovateľom.

Podľa ustanovenia §32 ods. 8 Zák. č. 442/2002 Z.z., v prípade, že bola prerušená alebo obmedzená

dodávka vody alebo odvádzanie odpadových vôd z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. g) až n) a v
odseku 6, hradí s tým spojené náklady odberateľ alebo producent.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia §53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia §2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na účely tohto
zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,
b) predávajúcim

1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby,
2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej
pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny,
3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín,

Podľa ustanovenia §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,každýspotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia
zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť,

i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia §34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10. Súd v tomto konaní mal preukázané rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých zistil, že na
základe platne uzatvorenej Zmluvy č. XX-XXXXXXXXXPDXXXX o dodávke vody z verejného vodovodu,
odvádzaní odpadových vôd a odvádzaní vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou zo dňa 18.
4. 2008 žalobca dodával odberateľovi O. Č., U. XX/XX, Z. pitnú vodu z verejného vodovodu, odvádzal
odpadovú vodu do verejnej kanalizácie a odvádzal vody z povrchového odtoku.

Taktiež mal súd za preukázané, že odberateľke za uvedené služby bola vyfakturovaná spolu suma
710,23 eur, z ktorej nebolo uhradené 570,23 eur (faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 8. 2013 splatná
dňa 30. 9. 2013 na sumu 346,88 eur, z ktorej je predmetom konania suma 206,88 eur, faktúra
č. XXXXXXXXXX zo dňa 24. 2. 2014 splatná dňa 31. 3. 2014 na sumu 201,58 eur a faktúra č.

XXXXXXXXXX zo dňa 21. 8. 2015 splatná dňa 30. 9. 2015 na sumu 161,77 eur).

Ďalej mal súd za preukázané, že pani O. Č. zomrela dňa XX. X. XXXX, kde podľa výsledku dedičského
konania žalovaný nadobudol po poručiteľke všeobecnú hodnotu majetku 6500 eur. Keďže v zmysle
ustanovenia §470 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého

dedičstva za poručiteľove dlhy, preto súd žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal ho na zaplatenie sumy
570,23 eur.

11. Pretože žalovaný dostal do omeškania s úhradou peňažného dlhu vo výške 570,23 eur, súd priznal
žalobcovi úrok z omeškania, ktorý je v súlade s ustanovením §517 ods.2 Občianskeho zákonníka v

spojení s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. a to podľa splatnosti jednotlivých faktúr.

12. Súd žalobu žalobcu zamietol v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 331,94 eur a nákladov za zistenie
neoprávneného odberu 39,90 eur (faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 3. 9. 2015 splatná dňa 23. 9. 2015,
uplatnenévzmysleCenníkovejpoložkyč.22-zistenieneoprávnenéhoodberuvodyverejnéhovodovodu

a neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie a v zmysle bodu 5.1 Zmluvy a to
aj s príslušným úrokom z omeškania.

Súčasne súd žalobu žalobcu zamietol v časti o zaplatenie 54,70 eur (faktúra č. XXXXXXXX zo dňa
19. 2. 2014 splatná dňa 17. 3. 2014) za prerušenie, resp. obmedzenie dodávky vody, resp. odvádzania

odpadovýchvôdzdôvoduneplateniapodľa§32ods.1písm.m)aods.8Zák.č.442/2002Z.z.,uplatnené
v zmysle Cenníkovej položky č. 1 a to aj spolu s príslušným úrokom z omeškania.

13. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi žalobcom a právnou predchodkyňou žalovaného ako
spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane

dodávateľ a na strane druhej spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Zmluva uzavretá medzi žalobcom a právnou predchodkyňou žalovaného je nepochybne spotrebiteľskou
zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou

úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v zmysle §52 Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza saz toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Aj napriek tomu, že ide o zmluvu o vodné a stočné podľa zákona č. 442/2002 Z.z., ako už súd

vyššie uviedol, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia §52 a nasl.
Občianskehozákonníka,pretožejuuzatváralžalobcaakododávateľaprávnapredchodkyňažalovaného
ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti právnej predchodkyne
žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

14. Ustanovenie §53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch Y.-XXX/XX, Y.-XXX/XX, Y.-
XXX/XX, Y.-XXX/XX V. Y.-XXX/XX, P. B. I. Z. proti F. O. E. X. Z. I. Z. proti M. O.. Z. V. A., M. U. Y. N., O.

N. a I. S. T., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný
súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu
stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená
to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči
nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci

prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

15. V súvislosti s poplatkami, ktoré vyplývajú z Cenníka a ktoré žalobca označil ako náklady, je
potrebné uviesť, že pri týchto poplatkoch podľa Cenníka sa jedná o poplatky za porušenie zmluvy,
pričom spotrebiteľ nemá v ďalšom možnosť využívať služby pôvodne mu poskytované žalobcom.

Teda spotrebiteľ je povinný platiť sankciu za to, že dodávateľ mu nebude dodávať služby. Zaplatením
poplatku za prerušenie, resp. obmedzenie dodávky vody, resp. odvádzania odpadových vôd z dôvodu
neplatenia podľa §32 ods. 1 písm. m) a ods. 8 Zák. č. 442/2002 Z.z., spotrebiteľovi nebola poskytovaná
žiadna služba. Práve naopak prerušením dodávky služieb bol mu znemožnený prístup k službám
a ďalším dodávkam zo strany žalobcu. Preto je súd názoru, že takéto dojednanie ohľadne vyššie

uvedených poplatkov, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ustanovenie §53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka a
tento nárok žalobcu súd považuje ta nedôvodný v celom rozsahu.Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý

vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie ÚS SR z 24.02.2011, IV.
ÚS XX/XXXX-19).

V neposlednom rade súd má za to, že kritériu prijateľnosti zmluvnej podmienky a rovnovážnosti

práv a povinností strán spotrebiteľského vzťahu nezodpovedá podmienka o poplatku, ktorý nemá pre
spotrebiteľa žiaden preukázateľný prínos a za ktorý sa mu nedostáva žiadneho protiplnenia. Uvedené
poplatky slúžia výlučne záujmu zmluvného partnera spotrebiteľa na maximalizácii zisku spojeného s
existenciou zmluvného vzťahu (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.08.2014 sp. zn.
10Co/27/2013, 10Co/325/2014, rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v G. sp. zn. AZ17U 192/2010 zo
dňa 3. 5. 2010). Na základe uvedeného súd je toho názoru, že žalobcovi nepatria vyššie špecifikované

poplatky.

16. Poplatok za prerušenie, resp. obmedzenie dodávky vody, resp. odvádzania odpadových vôd z
dôvodu neplatenia podľa §32 ods. 1 písm. m) a ods. 8 Zák. č. 442/2002 Z.z. 54,70 eur, ako aj poplatok za
zistenieneoprávnenéhoodberu39,90euržalobcoviniejemožnépriznaťaniakojemuvzniknuténáklady

za uvedené úkony. Žalobca síce v zmysle ustanovenia §32 ods. 8 Zák. č. 442/2002 Z.z., má nárok na
náklady v súvislosti s tým, ak bola prerušená, resp. obmedzená dodávka vody alebo odvádzanie vôd
pre neplatenie odberateľa, resp. nákladov v súvislosti s neoprávneným odberom. Je však povinnosťou
žalobcu preukázať výšku a účelnosť týchto nákladov individuálne v každej veci. Nie je možné priznať
žalobcovi paušalizované náklady v zmysle Cenníka. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a

sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré
sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho
dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou
zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného
bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má

ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore)
stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy
alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v
časti nároku na poplatky, resp. náklady, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné

objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu
s príslušenstvom zamietol.

Žalobca súdu síce rozpísal náklady vo výške 54,70 eur, avšak len tak, aby tento rozpis sa zhodoval s
výškouuvedenouvCenníku.Súdmázato,ženejdeoindividuálnenáklady,ktoréreálnevznikližalobcovi

v danej veci. Zároveň v prípade poplatkov takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne
protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa
s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je
možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle §3 a §39 Občianskeho zákonníka.
V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu

(Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už
také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej
pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.

17. Obdobne súd posúdil aj sumu 331,94 eur, ktorú žalobca požaduje titulom zmluvnej pokuty, ktorá

mala byť dohodnutá v zmysle čl. 5.11 Zmluvy.

Podľa citovaného ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, si zmluvné strany môžu pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak s tým, že z takéhoto dojednania musí
presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu.

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť rôzneho rozsahu
porušenia zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu toho
ktorého rozsahu zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie medzi rozsahom porušenia zmluvnej povinnostia výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj
nejednoznačnosť vyjadrenia toho, v akej výške porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na
zmluvnú pokutu v uvedenej výške. Na základe uvedeného súd má za to, že v danej veci dohoda o

zmluvnej pokute pre neurčitosť je neplatná, preto súd žalobu v tejto časti, vrátane úroku z omeškania,
zamietol.

18. Záverom súd udáva, že žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu a poplatky odvíja od Zmluvy, ktorá
patríkspotrebiteľskýmzmluvámvzmysleustanovenia§52anasl.Občianskehozákonníka.Tietozmluvy

sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie
o zmluvnej pokute a poplatkoch podstatným spôsobom neovplyvňuje. Navyše podmienky často ani
nie sú individuálne dojednané v zmluve, ale v osobitných zmluvných dojednaniach, resp. cenníkoch,
ktoré sú predtlačené a ktorých obsah spotrebiteľ ovplyvniť vôbec nemohol. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie (§53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú
pokutu a poplatky so spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta a poplatky je

súčasťou formulárovej zmluvy, resp. cenníka. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným
spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade spotrebiteľ nemal možnosť podstatným
spôsobom obsah predmetnej zmluvy a cenníka ovplyvniť. Súčasne súd má za to, že zmluvnú pokutu

a poplatky si spotrebiteľ osobitne nevyjednal aj vzhľadom na ich splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. K
základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z

hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých
podmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,sistanovilaprávezacieľvyvážiťfaktickúnerovnováhumedzi
dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

19. Podľa ustanovenia §255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 570,23 eur (57% žalovanej sumy), teda v tejto časti
patrí náhrada trov konania žalobcovi. V prevyšujúcej časti 426,54 eur (43% žalovanej sumy) súd žalobu

žalobcu zamietol, čo predstavuje neúspech žalobcu a úspech žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že
náhrada trov konania v danej veci patrí žalobcovi a to po odpočítaní jeho neúspechu v konaní od jeho
úspechu v konaní. Teda žalobcovi patrí náhrada trov konania v rozsahu 14% z celkových trov konania,
na ktoré by mal žalobca nárok pri plnom úspechu. Súd rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov
konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov

konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.